Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

26.4.2016 o 18:57 hod.

Bc.

Milan Krajniak

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie v rozprave 18.5.2016 18:49 - 19:00 hod.

Milan Krajniak Zobrazit prepis
Vážený pán podpredseda, vážené dámy a páni, počkám chvíľu, kým ešte dobehnú ostatní poslanci, ktorí, keď sa dozvedeli, že už som na rade, tak sa vracajú. Ďakujem.
Ja mám, najskôr chcem povedať, že ja budem vystupovať k tomu návrhu na zrušenie alebo týkajúcich sa stravných lístkov. Ja osobne tento návrh podporím, ale chápem, že niektorí poslanci vládnej koalície môžu mať úprimný záujem o stravovacie návyky a stravovaciu kultúru našich obyvateľov, takže by som chcel povedať, že v prípade, ak len toto by bolo dôvodom, prečo by ten návrh neposunuli do druhého čítania, tak ja mám potom taký pozmeňujúci návrh, ktorý spočíva v tom, že by sme mohli ten zákon prípadne potom modifikovať takým spôsobom, a ja ten pozmeňovací návrh dám v druhom čítaní, aby stravné lístky zostali zachované, ale bude ich tlačiť a distribuovať štát.
Predstavujem si to napr. tak, že máme tlačiareň ministerstva vnútra alebo centrum polygrafických služieb ministerstva vnútra, ktoré môže tlačiť stravné lístky a vyberať za to príslušný poplatok za správu celého tohto mechanizmu. Ja si myslím, že ak ide iba o stravovacie návyky, tak iste nikto nič nebude mať proti tomu, aby na tomto zarábal štát, a navrhujem použiť tú sumu týchto peňazí na to, aby sa z toho financovali obedy pre deti zo sociálne slabších rodín, na ktoré už dnes štát prispieva v školách. To znamená, takýmto spôsobom by sme vedeli vyriešiť ten problém, aby nejakým spôsobom, ak je to problém, zostal nejaký dohľad štátu nad stravovacími návykmi svojich občanov a súčasne jednoducho by na tom nezarábali súkromné spoločnosti, ale zarábal by na tom štát.
V tejto súvislosti chcem ešte povedať jednu historickú poznámku, čo ma vlastne inšpirovalo k takémuto návrhu. Stravné lístky sú zaujímavý fenomén, ktorý, a ja som rád, že na Slovensku aspoň nejakú dobu fungoval, pretože z ekonomického hľadiska sa jedná o tzv. doplnkovú alebo alternatívnu menu. A keďže stravné lístky ako doplnková mena u nás už roky fungujú, tak zjavne nie sú v rozpore s európskym právom, pretože nikto doteraz fungovanie týchto lístkov, gastráčov, nenapadol. A myslím si, že môže prísť doba, ja dúfam, že nepríde tak rýchlo, kedy pre Slovensko môže byť veľmi výhodné, že bude môcť v prípade nejakej ekonomickej krízy alebo problému v eurozóne zaviesť legálne doplnkovú menu, ktorá vie vyriešiť v ekonomike množstvo problémov, ktoré sa za normálnych spôsobov v eurozóne vyriešiť nedajú. Poviem to na príklade Grécka.
Grécko sa dostalo do problémov, pretože jednoducho euro je pre grécku ekonomiku príliš silné. Ale akým spôsobom môže Grécko devalvovať svoju menu, keď je v eurozóne? Grécko, Španielsko, Portugalsko a Taliansko sa dostali do absolútne neriešiteľnej situácie. Čo s touto situáciou urobiť?
Vtedy ja som vo svojej knihe Doktrína štátu o tejto problematike hovoril, napísal som ju pred asi piatimi rokmi alebo pred štyrmi rokmi, ale bývalý šéf železiarní košických Gabriel Eichler v súvislosti s gréckou krízou prišiel s takým návrhom, že by Grécko malo zaviesť tzv. doplnkovú menu, to znamená, nerušilo by euro. Táto doplnková mena by bola emitovaná gréckym štátom, mohla by podliehať, samozrejme, devalvácii tak, ako by, samozrejme, aj devalvácii veľmi rýchlo podľahla, ale mzdy štátnych zamestnancov a všetky obligatórne výdavky štátneho rozpočtu gréckeho štátu by boli hradené domácim obyvateľom v tejto doplnkovej mene.
Poviem to na takom príklade, povedzme si to na príklade penzistov. Predpokladám, že grécki penzisti až tak často do Nemecka a Štokholmu na dovolenku necestujú. To znamená, že vyplácanie dôchodkov v tejto doplnkovej, nazvime to že pracovne, drachme, by nebolo až takým veľkým problémom pre gréckych dôchodcov, ale súčasne vzhľadom na náklady, ktoré grécky štát, tie obligatórne, mandatórne výdaje, ktoré má grécky štát na vyplácanie sociálnych dávok, penzií, platov štátnych zamestnancov, by sa v pomere k euru zlacnili, pretože drachma by bola oveľa, oveľa slabšia.
V prípade, ak sa Slovensko náhodou dostane v budúcnosti do situácie, keď bude musieť rozmýšľať nad tým, akým spôsobom šetriť fixné náklady štátu, tak bude môcť takýmto spôsobom na základe precedensu so stravnými lístkami alebo s gastráčmi uvažovať o takomto kroku a emitovať emisiu, nazvime to, domácej meny. Hovorím to ako o ekonomickom nástroji, ktorý môže byť diskutovaný, či je to vhodné, v akej situácii, ale proste je to nástroj. A práve tieto fungujúce gastráče, ktoré sú takouto doplnkovou alternatívnou menou, aj keď tak formálne nevyzerajú, nám umožňujú oprieť sa o tento precedens a použiť to aj v slovenskom právnom poriadku a v slovenskom ekonomickom systéme.
Ešte by som chcel povedať konkrétny príklad. Keď bola hospodárska kríza v 30. rokoch, niektorí ľudia v zúfalej situácii, pretože všade v Európe bola obrovská nezamestnanosť, ekonomika kolabovala, si spomenuli na koncept istého nemecko-argentínskeho ekonóma, ktorý sa volal Silvio Gesell. Silvio Gesell odôvodňoval hospodárske krízy a ich, povedal by som, cyklickosť problematikou úroku. Akonáhle vznikajú peniaze alebo vzniká profit len na základe úroku, po zvýšení úrokových sadzieb je, samozrejme, pre držiteľa peňazí objektívne výhodné tieto peniaze držať pri sebe a požičiavať, než ich investovať do ekonomiky a proste poskytovať ich podnikateľom, povedal by som, na konkrétne praktické projekty, proste bolo by výhodné preňho najviac byť takou klasickou pôžičkárňou a žiť čisto z úrokov. Silvio Gesell túto problematiku otočil. Predstavme si, že peniaze vydané sú bezúročné, ale naopak, každý mesiac stratia percento svojej hodnoty. Tým pádom každý je motivovaný, aby tú svoju spotrebu alebo platbu učinil ešte v tomto mesiaci. Pretože za mesiac budú mať hodnotu o percento nižšiu, za dva mesiace o 2 percentá a tak ďalej.
V mestečku Wörgl v Rakúsku, neďaleko od nás, tento experiment použili. Mali k dispozícii v mestskej kase v ´32. roku uprostred najväčšej hospodárskej krízy, kde mali 30-percentnú nezamestnanosť, iba 40-tisíc šilingov. Vložili ich na účet a na základe toho emitovali vlastných 40-tisíc šilingov. Ale tých 40-tisíc šilingov malo, nazveme to kupóniky, urobili to tak, že každý mesiac si musel za jedno percento hodnoty kúpiť občan kolok, ktorý tam nalepil, iba v tom prípade boli tie peniaze platné. Čo sa stalo? V mestečku Wörgl začali všetko ľudia platiť čím skôr. Napríklad platili o niekoľko mesiacov skôr dane. Proste kupovali, snažili sa jednoducho spotrebovať tieto peniaze čím skôr. Keďže, veľmi zhruba, HDP krajiny sa rovná mase obeživa a rýchlosti jej obehu, ekonomika sa točila vo Wörgli a jeho blízkosti približne desaťkrát rýchlejšie ako zvyšná rakúska ekonomika. V priebehu roka a pol postavili v malom mestečku Wörgl lyžiarsky mostík, plaváreň, vyasfaltovali všetky cesty, postavili kanalizáciu, proste mestečko sa rozvíjalo. Dokonca vtedajší francúzsky premiér Daladier navštívil oficiálne toto mestečko. Ako je možné, že proste všade kríza a vo Wörgli a v okolí hospodárska prosperita?
No bolo to práve na základe toho, že táto mena fungovala na základe iných pravidiel, proste obiehala oveľa, oveľa rýchlejšie. Samozrejme, začali sa pridávať ďalšie rakúske mestečká, dediny, obce. Začali zavádzať vlastné doplnkové meny, až národná banka Rakúska proste urobila šlus a zakázala používanie tejto meny. A ten úrok, aby som stihol čas do siedmej, ten, vlastne ten negatívny úrok, že si museli ľudia kupovať vždy ten jednopercentný kolok, aby tá bankovka platila aj ďalší mesiac, ten používalo mestečko Wörgl na vyplácanie, nazvime to, dávok v nezamestnanosti alebo na podporu všetkých chudobných, ktorí boli v tomto meste. To znamená, platili za to vývarovne, teplé obedy, prispievali sociálne. Každopádne za rok a pol, kedy tento experiment trval, bola nulová nezamestnanosť v mestečku Wörgl, všade v Rakúsku bola 30-percentná nezamestnanosť. Akonáhle národná banka ukončila, proste zakázala taxatívne používanie alternatívnych mien, do pol roka Wörgl skapal. To znamená, bola tam opäť 30-percentná nezamestnanosť, tak ako všade inde.
Samozrejme, že Európska centrálna banka sa veľmi, veľmi snaží koncept akýchkoľvek funkčnejších alternatívnych mien sabotovať a bojkotovať. Ale práve na základe gastráčov má Slovenská republika precedens, keďže fungujú dlhodobo a nie sú v žiadnom rozpore s európskymi zákonmi, že v prípade krízy môžme tento nástroj na Slovensku použiť.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18.5.2016 11:41 - 11:43 hod.

Milan Krajniak Zobrazit prepis
Páni poslanci Laurenčík a Klus, myslím si, že váš návrh ústavného zákona je chybný. Chybný, pretože je v rozpore s tradíciou viacerých demokratických krajín aj našou tradíciou v tom, že ľudia majú právo zvoliť si za svojho starostu a primátora takého človeka, ktorého uznajú za vhodné, prípadne za župana. Myslím si, že ľudia sú dostatočne rozumní na to, aby si zvážili, či chcú takýmto spôsobom podporiť svojho kandidáta bez ohľadu na to, či je aj poslancom Národnej rady alebo nie.
Chcel by som upozorniť, že v Českej republike funguje dlhodobo klub starostovia a TOP 09, kde je úplne bežné, že starostovia sú súčasne poslancami českého parlamentu. Chcel by som upozorniť na jeden fakt, že v niektorých krajinách rešpektovaných a demokratických je bežné, že dokonca členovia vlády sú súčasne starostami alebo primátormi. Chcel by som uviesť len jeden príklad známeho politika, ktorým je bývalý francúzsky premiér Alain Juppé, ktorý bol starostom Bordeaux a dodnes je starostom Bordeaux, aj v čase, keď bol predsedom vlády. Bol starostom Bordeaux aj v čase, keď bol ministrom zahraničných vecí, ministrom obrany, ministrom životného prostredia, a občania Bordeaux ho opakovane do tejto funkcie volili, pretože ho jednoducho považujú za dobrého starostu svojho mesta.
Tak si myslím, že pokiaľ je možná a bežná aj takáto prax, tak nevidím dôvod, prečo by mali byť takýmto spôsobom voliči obmedzovaní v tom, aby si za svojho poslanca Národnej rady zvolili svojho starostu alebo opačne. Navyše, ak už je schválená úprava, že títo ľudia za to nebudú dostávať násobky jednotlivých platov, ale proste budú dostávať iba jeden plat, to považujem za v poriadku.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 27.4.2016 17:19 - 17:21 hod.

Milan Krajniak Zobrazit prepis
Pán poslanec Gál, možno ste nespomenuli dostatočne jednu vec, že ten slovenský zákon o štátnom občianstve, o dvojitom občianstve bol iba reakciou na to, čo sa udialo v maďarskom parlamente v roku 2010. To znamená, ak by nebol ten zákon v maďarskom parlamente v roku 2010, nebola by ani novela zákona o štátnom občianstve v slovenskom parlamente. Čiže niekto iný zatiahol maďarskú menšinu na Slovensku do nejakej politickej hry a do politikárčenia. V tomto zmysle s vami súhlasím, že tam nešlo o národnostný problém. Išlo tam o politický problém, na ktorý, bohužiaľ, Slovenská republika podľa mňa musela reagovať.
A k vašej výhrade, že tých 70 ľudí, ktorí prišli, alebo 68, o štátne občianstvo tým, že prijali občianstvo Maďarskej republiky, že to je dôkaz toho, že ten zákon nezafungoval. Ja si práve myslím, že to je dôkaz toho, že ten zákon zafungoval a že splnil svoju funkciu. A som rád, že je možné udeliť výnimku, to znamená, v odôvodnených prípadoch je možné zmierniť, povedal by som, tvrdosť tohto zákona. Ale, mimochodom, pri udeľovaní občianstiev túto výnimku minister vnútra má aj v iných prípadoch, to znamená, napríklad v prípadoch aj spomínanej štátnej reprezentácie Slovenskej republiky v prípade, že ide o nejakých významných predstaviteľov iných štátov, ktorí chcú reprezentovať Slovenskú republiku.
Čiže, bohužiaľ, ten zákon nie je geniálny, ale bola to iba reakcia na krok susedného štátu, na ktorý Slovenská republika podľa mňa musela zareagovať.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 27.4.2016 15:17 - 15:19 hod.

Milan Krajniak Zobrazit prepis
Pán poslanec Burian, to moje vystúpenie, to nebola len kritika, to bola aj sebakritika. To znamená, v tomto zmysle s vami súhlasím, áno, proste urobili sme v minulosti v tomto chybu. Teraz myslím ako štát bez ohľadu na garnitúry.
Po druhé, Slovenská republika podľa mojich informácií ako jediná krajina Európskej únie nemá prijatý špeciálny zákon, ktorý by v rámci európskej legislatívy umožňoval nejakým spôsobom regulovať príliv a odliv kapitálu v rámci európskej legislatívy. A myslím si, že existuje aj mnoho nástrojov ďalších, napríklad daňových, alebo prísnejší postih, povedal by som, distribuovania know-how od zahraničných investorov, ktorí na Slovensku sú smerom k svojim materským firmám, kde finančná správa v prípade, že by konala dôsledne, napríklad v prípade Volkswagen a ďalších krajín, tak by sme mohli získať stámilióny euro navyše, ktoré by boli použiteľné pre čokoľvek, na čom sa dohodneme, že sú na Slovensku potrebné.
A čo sa týka pána poslanca Poliačika a Dostála, ja verím v slobodné trhové hospodárstvo. Akurát, že tento kapitalizmus už dávno nie je slobodným trhovým hospodárstvom. Pretože trhové hospodárstvo má fungovať a slobodné tak, ako funguje, keď si predstavíte bežná tržnica, trhovisko, kde ľudia predávajú ovocie a zeleninu. Po prvé, každý na ňu musí mať prístup za rovnakých podmienok; po druhé, nesmú byť pančované váhy, niekto musí strážiť, aby tam niekto nepodvádzal; a po tretie, nemôže tam byť jeden veľký, ktorý v prípade, že sa mu tí malí nepáčia, tak ich vyštve a vyhodí von. Povedzte mi, prosím vás pekne, ako dnes môže nejaký bežný pekár, ktorý pečie veľmi dobrý chlieb, začať dovážať chlieb do Tesca? Viete, ako Tesco napríklad vyberá, čo ja viem, mäsové výrobky? To neni tak, že si vyberie... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 27.4.2016 14:55 - 15:08 hod.

Milan Krajniak Zobrazit prepis
Vážená pani podpredsedníčka parlamentu, vážený pán podpredseda vlády, vážené panie poslankyne a páni poslanci, ja rešpektujem fakt, že každá vláda sa snaží upraviť si kompetencie takým spôsobom, aby bola čo najlepšie spôsobilá vykonávať správu štátu. Preto ma zaujalo, že v tomto návrhu kompetenčného zákona vláda navrhla zmeniť § 24 ods. 3 takto: "Úrad vlády Slovenskej republiky koordinuje prípravu zásadných opatrení na zabezpečenie hospodárskej a sociálnej politiky Slovenska." Pýtam sa, pán podpredseda vlády Pellegrini, je to bod č. 7, myslím, ako si predstavujete koordináciu týchto zásadných opatrení na zabezpečenie hospodárskej a sociálnej politiky Slovenska? Aké zásadné zmeny chcete navrhnúť, keď už budete mať na Úrade vlády túto vec v kompetencii?
Pýtam sa na to preto, pretože náš ekonomický systém, nazvime ho kapitalizmus, sa nachádza v stave permanentnej krízy, od roku 2008 sa nachádzame v stave permanentnej ekonomickej krízy.
Tento systém sme u nás zaviedli po roku 1989. Naším cieľom bolo najskôr dobehnúť vyspelé západné krajiny, potom tie najvyspelejšie krajiny. Portugalcov a Grékov sme už dobehli, Talianov ekonomicky dobehneme o 15 rokov. V roku 1990 sme boli na úrovni 50 % výkonnosti nemeckej alebo rakúskej ekonomiky, dneska sme na úrovni 70 % výkonnosti rakúskej alebo nemeckej ekonomiky. Takže nám ten kapitalizmus celkom funguje. Alebo nie? Som presvedčený, že tento typ kapitalizmu nám vôbec nefunguje. To, čo sme tu pred dvadsiatimi piatimi rokmi zavádzali, je už dnes dávno, dávno preč. Mali sme tu stovky pekární, tisíce malých obchodíkov, desaťtisíce výrobných prevádzok, kde slovenskí výrobcovia ponúkali svoje služby alebo vyrábali svoje výrobky. Koľko ich tu máme dnes? Pýtam sa, pán podpredseda vlády, aké zásadné opatrenia v tejto oblasti na nápravu tohto stavu chcete koordinovať? Áno, po roku 1989 sme tu mali chvíľku trhové hospodárstvo, mohli sme si vybrať medzi rôznymi slovenskými výrobcami a poskytovateľmi služieb. A čo tu máme dnes? Cudzie banky, cudzie poisťovne, nadnárodné korporácie, ktoré monopolizujú alebo oligopolizujú naše trhy a ničia malých slovenských výrobcov a poskytovateľov služieb.
Teraz sa vám musím k niečomu priznať, čo možno viacerých prekvapí: ja neverím v tento kapitalizmus. Nebudem prisahať na nejaký fetiš. V tomto kasínovom kapitalizme finančných skupín vyhráva iba kasíno a jeho majitelia. Normálni ľudia sú iba neustále nútení zákonmi a ďalšími opatreniami Európskej únie nosiť do tohto kasína peniaze a byť skasnutí poplatkami v bankách, v poisťovniach, kdekoľvek, kde by chceli tieto svoje peniaze použiť. Kapitalizmus je od slova kapitál. A pýtam sa, aký má Slovensko kapitál? Nemáme žiaden kapitál. My ako Slovensko máme iba dlhy. Oligarchovia a finančné skupiny, tí majú kapitál, áno, títo za 20 rokov toho naakumulovali a naakumulovali zo slovenskej ekonomiky. Ale čo z toho má Slovensko? Teraz mi niekto môže povedať: čo máš proti súkromnému vlastníctvu, veď to prináša rozvoj a investície? No to mám proti tomu, že náš slovenský kapitál, ktorý sa z tohto hospodárstva zo Slovenskej republiky naakumuloval, v rukách našich finančných skupin a oligarchov, skončil v Česku. Náš finančný kapitál, ktorý z nášho hospodárstva naakumuloval, skončil v Česku. Babiš, Chrenek, Penta, J&T, to sú veľkí ekonomickí hráči v Českej republike. Česko má investície a rozvoj z nášho slovenského kapitálu. Česi majú pracovné miesta z nášho slovenského kapitálu a ešte na Cypre alebo v Belize registrační úradníci a právnici majú prácu z nášho slovenského kapitálu. Pán podpredseda vlády, pýtam sa aké zásadné opatrenia v tejto oblasti chcete koordinovať?,
Niečo vám teraz poviem od srdca: kašľať na takýto kapitalizmus! Z takéhoto kapitalizmu Slovenská republika absolútne nič nemá. V ekonomike poznáme iba tri výrobné prostriedky, a to je práca, pôda a kapitál. Ako tieto tri naše výrobné prostriedky používame? O kapitále som už hovoril, celý vytvorený kapitál sa naakumuloval v rukách niekoľkých oligarchov a finančných skupín, ktorí ho vyviezli na Cyprus alebo do Česka. Tak na akom kapitále chceme budovať našu budúcnosť? Iba tak na dlhoch môžete budovať našu budúcnosť dnes. A ako hospodárime s našou pôdou? Ešte aj zemiaky a jahody musíme dovážať. Našu pôdu tak isto skoncentrovali vo svojich rukách niekoľkí uhľobaróni, ktorí na nej pestujú repku olejnú, kukuricu a všetko, načo sú najľahšie získateľné eurofondy. Naše lesy sa klčujú, do zahraničia vyvážame guľatinu namiesto výrobkov s nejakou pridanou hodnotou. Tak sa pýtam, pán podpredseda vlády, aké zásadné opatrenia chcete v tejto oblasti koordinovať?
A ako využívame náš ľudský kapitál, prácu našich ľudí? Dámy a páni, v tejto republike pracuje iba 40 % ľudí z celkového počtu obyvateľov. Iba 40 percent. V Nemecku je to 50 % ľudí, v Singapure je to 60 % ľudí. Divíme sa potom, aký je rozdiel v produktivite práce a v raste hrubého domáceho produktu v týchto krajinách a na Slovensku? A čo je horšie, ešte aj tento náš ľudský kapitál vyvážame a ľudia chodia tento svoj ľudský kapitál vyvážať do zahraničia, všetci, aj ten najkvalitnejší ľudský kapitál, aj ten najjednoduchší ľudský kapitál, vyvážame ho do zahraničia. A opäť z neho majú prospech ekonomiky iných štátov, a nie naša.
O čom toto celé svedčí? Teraz by som chcel povedať niečo veľmi nepríjemné. Slovensko je dnes z ekonomického hľadiska kolóniou, Slovensko je ekonomickou kolóniou. Takto sa správajú krajiny, ktoré sú kolóniami. Koľko vlastne máme strategických podnikov, ktoré sú ešte pod kontrolou slovenského kapitálu? Slovnaft majú Maďari, SPP dostali Tkáč s Krětínským, zdravotníctvo kontroluje Penta, pôdu kontroluje úzka skupina agrobarónov, slovenské banky a poisťovne kontrolujú nadnárodné finančné skupiny alebo domáce finančné skupiny.
Toto sme chceli pred dvadsiatimi piatimi rokmi na Slovensku vybudovať, keď padol komunizmus? Takýto ekonomický systém sme tu chceli zaviesť?
To, čo je v záujme tohto štátu, je podpora malých a stredných podnikateľov, ktorí sú domáci podnikatelia, ktorí nikam tento svoj kapitál nevyvezú, pretože jednoducho na to nemajú ani predpoklady a ani vôľu, oveľa viac sa im vyplatí tento svoj kapitál investovať na Slovensku. Oplatí sa nám podporovať, aj táto vláda to zmienila, preto som sa zastal toho toľko kritizovaného kúpeľníctva, lebo to je náš domáci surovinový zdroj. Toto má zmysel podporovať. Ani kúpele nám nikto neodvezie do Thajska alebo do Uzbekistanu. Proste tie kúpele nám zostanú tu na Slovensku. To je naša domáca surovinová základňa. V našom záujme je aj chrániť našich domácich podnikateľov pred tlakom nadnárodných korporácií, veľkých korporácií. Preto sa pýtam, pán podpredseda Pellegrini, ako vláda pristúpi k toľko k diskutovanej dohode o obchodnej spolupráci Európskej únie a Spojených štátov amerických? Aký postoj k tomu zaujmeme? Aké stanovisko chceme k tomu ako Slovensko zaujať?
Ako sa to dá zhrnúť, to, o čom hovorím a čo navrhujem?
Myslím si, že Slovensko ako malá krajina nemôže svoju budúcnosť stavať na tomto type kapitalizmu, monopolného kapitalizmu oligarchov a finančných skupín, ktorý sa presadzuje nielen u nás doma, nielen v Európe, ale všade vo svete. Kapitalizmus, v ktorom neexistujú adresní vlastníci svojich podnikov, ktorí majú vzťah k nejakému územiu, takýto kapitalizmus je pre malé krajiny zničujúci. Takýto kapitalizmus môže fungovať v Spojených štátoch alebo v Nemecku, kde je ten trh tak veľký, že aj v tomto existuje nejaká rovnováha, ale Slovensko ako 5-miliónová krajina nie je schopná ustáť tento typ kapitalizmu, pokiaľ štát nebude stáť na strane domácich malých a stredných podnikateľov. A nemôžme ustáť tento vývoj svetového hospodárstva, pokiaľ nebudeme stavať na tom, čo by sa dalo nazvať ľudským kapitálom, pokiaľ nebudeme stáť na človeku, na našich ľuďoch, pokiaľ do nich nebudeme investovať, pokiaľ ich nepresvedčíme, aby sa vrátili domov.
Pápež Benedikt XVI. vo svojej encyklike Caritas in Veritate povedal toto: "Prvým kapitálom, ktorý treba chrániť a ceniť si, je človek, ľudská osoba vo svojej integrite, lebo tvorcom, stredobodom a cieľom hospodársko-spoločenského života je človek." Teraz zacitujem Ústavu Slovenskej republiky, konkrétne čl. 55 ods. 1: "Hospodárstvo Slovenskej republiky sa zakladá na princípoch sociálne a ekologicky orientovanej trhovej ekonomiky." Pán podpredseda Pellegrini, v našej ústave sa nepíše, že hospodárstvo Slovenskej republiky sa zakladá na princípoch kapitalizmu ani na princípoch kapitálu. Naše hospodárstvo má byť prostriedkom pre dobrý život našich ľudí u nás doma. Naša ekonomika nemá byť prostriedkom pre dobrý život ľudí v cudzine, ktorým budeme k ich dobrému životu napomáhať svojím kapitálom, ľudským aj finančným. A preto túto vládu vyzývam, pán podpredseda vlády Pellegrini, aby zásadne zmenila hospodársku politiku tohto štátu, aby ukončila fungovanie tohto kapitalizmu finančných skupín, aby odmietla fungovanie tohto systému na Slovensku a aby sme začali budovať niečo, čo by sa dalo nazvať aj kapitalizmus s ľudskou tvárou, aby sme uprednostňovali ľudský kapitál.
Pred päťdesiatimi rokmi sme sa stali vo svete známymi vďaka Dubčekovi ideou socializmus s ľudskou tvárou. Prečo by sme dnes nemohli inšpirovať iných ideou kapitalizmu s ľudskou tvárou? Ja verím, že odmietnutie neosobného finančného kapitalizmu, kde sú ľudia iba čísla a položky v súvahách štátov, finančných skupín a nadnárodných spoločností, že to je v záujme nielen tohto štátu, ale odmietnutie takéhoto typu kapitalizmu je aj v záujme celej Európy.
Ďakujem vám za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 26.4.2016 18:57 - 18:59 hod.

Milan Krajniak Zobrazit prepis
Pán minister Kaliňák povedal na úvod svojho vystúpenia, že sa nezníži k osobným útokom a minútu po tom osobne osočil pani podpredsedníčku parlamentu Nicholsonovú nepravdivo. (Reakcie z pléna.) Nepravdivo. Takže ja by som ho chcel vyzvať, aby sa ospravedlnil.
Po druhé. Pán minister Kaliňák povedal, že on nikdy by neriešil nejaké trestnoprávne prípady na tlačovkách. Len by som sa chcel opýtať, pán minister, s pánom premiérom Ficom k tlačovke Malinová tam sedel ako minister vnútra kto? Na tlačovke, verejnej.
Po tretie. Povedali ste vo svojom príhovore, že opozícia nikdy vládu nepochváli. Naopak, táto opozícia tu chrlí iba síru a lávu na vládu, opäť lož. Celá opozícia dnes jednotne pochválila programové vyhlásenie vlády v oblasti obrany a dokonca pochválila pána ministra obrany Gajdoša. To sme tu urobili verejne všetci.
No a povedali ste tiež, v čom všetkom je dobré, aby vláda pokračovala alebo držala kontinuitu. Tak ja vidím jednu kontinuitu, ktorú by SMER mohol dodržiavať a ktorej by som sa veľmi potešil. Za posledné štyri roky klesol počet poslancov SMER-u o 34, z 83 na 49. Ja držím palce SMER-u, aby v tejto kontinuite pokračoval, aby v budúcom parlamente vás bolo 15.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 26.4.2016 14:12 - 14:12 hod.

Milan Krajniak
Pán minister Gajdoš, povedali ste vo svojom príhovore, že obrana štátu a obrana suverenity štátu by nemala byť predmetom politického súboja. Na 100 % s vami súhlasím. Najviac sa o to môžte zaslúžiť vy sám, ak budete vystupovať odborným spôsobom a spôsobom, ktorý pripúšťa návrhy a diskusiu. V tomto zmysle vám chcem povedať, že ste začali dobre vo funkcii ministra obrany. Takisto vám držím palce.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 26.4.2016 10:17 - 10:19 hod.

Milan Krajniak Zobrazit prepis
Pani poslankyňa Remišová, som rád, veľmi rád, že ste zmienili tie analytické centrá, ktoré by mali vznikať. Ja si myslím, že to centrum na ministerstve financií sa osvedčilo. Osvedčilo sa možno aj kvôli tomu, že pán minister Kažimír a predtým pán minister Počiatek mali toľko veľkorysosti, že dovolili ľuďom pracujúcim v tomto centre, povedal by som, že vyjadrovať sa a diskutovať aj na verejnosti, aj keď to niekedy nebolo, povedal by som, politicky úplne v jednej línii. A preto vítam, ak tieto analytické centrá majú vzniknúť aj na ďalších ministerstvách. Neviem presne na ktorých, možno by som sa chcel opýtať aj pani ministerky spravodlivosti, viem, že u nej aspoň má také vzniknúť.
A ešte jednu vec chcem povedať, ono to môže totižto slúžiť aj na to, že v prípade, ak aj opozícia bude chcieť predložiť nejaký rozumný návrh a tieto analytické centrá budú fungovať, povedal by som, seriózne alebo takým spôsobom ako na ministerstve financií, prečo by aj opozičný návrh nemohol prejsť takouto oponentúrou, aby vláde bolo jasné, že nemá rozvrátiť verejné financie alebo proste nie je smerovaný proti záujmu vládnej politiky, ale môže to byť niečo, čo je prospešné pre celý štát.
Takže som rád, že ste to spomenuli, toto aj ja vidím ako pozitívnu vec. A môžem vám povedať, že niektorí ľudia, s ktorými spolupracujem alebo ktorých si vážim, najmä teda mladí ľudia, sa ma pýtali, že v prípade, že by dostali takúto ponuku, pracovať na niektorom z týchto analytických centier, čo si o tom myslím. Ja hovorím, tak určite to využite, určite to využite, pretože ak to bude fungovať tak, ako to fungovalo na ministerstve financií, tak je to dobré pre tento štát bez ohľadu na to, aká vláda v tom momente bude fungovať.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 22.4.2016 14:35 - 14:36 hod.

Milan Krajniak Zobrazit prepis
Pán poslanec Hrnko, povedali ste, že ste za Európu národných štátov podobne, ako ju projektoval alebo naplánoval, presadzoval francúzsky prezident de Gaulle. Veľmi s vami súhlasím v tomto. Povedali ste tiež, že ste za zachovanie štátnej suverenity Slovenska. Len v takom prípade ako poslanec vládnej koalície máte veľký problém, pretože v programovom vyhlásení vlády na strane 5 sa nachádza takéto tvrdenie, citujem, vláda bude počas predsedníctva Slovenska v Rade Európskej únie presadzovať prehlbovanie Hospodárskej a menovej únie, kde hlavným cieľom bude viesť diskusiu o ekonomickej a fiškálnej integrácii členských štátov EÚ. Pán kolega, vy predsa ako historik musíte veľmi dobre vedieť, že ak sa nejaké národné štáty fiškálne a ekonomicky zintegrujú, jedná sa o európsky superštát, ktorý ste vo svojom vystúpení odmietli. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 22.4.2016 10:12 - 10:14 hod.

Milan Krajniak Zobrazit prepis
Pán poslanec Vašečka, hovorili ste o nepriaznivom demografickom vývoji Slovenska. A bol to pre mňa veľmi zaujímavý prejav a stopercentne súhlasím so všetkým, čo ste v ňom povedali. Chýbala mi tam iba jedna jediná vec. A to je pochvala pre tých, ktorí niečo pre zvrátenie tohto nepriaznivého demografického vývoja už robia nielen slovami, ale aj činmi. Ja dúfam, že vo svojom najbližšom vystúpení menovite pochválite nášho predsedu Borisa Kollára.
A teraz vecná pripomienka. Samozrejme, štát nikdy nemôže uplatiť rodičov, aby mali deti. To nefunguje. Ale ako sa ukázalo v Maďarsku a v niektorých ďalších krajinách, funguje jedna konkrétna aj finančná vec. Sú totiž rodiny, ktoré majú dve deti. A manželia veľmi rozmýšľajú nad tým, že možno by chceli mať aj tretie dieťa. Nie sú si istí, ale možno by ho aj chceli mať. A v tom prípade ak ten štát vlastne tiež nejakým spôsobom podporí to ich rozhodnutie, nemusia sa báť ako vyžijú s tromi deťmi z jedného príjmu, pretože napríklad to, čo aspoň navrhujeme my, podobne ako v Maďarsku, že im dáme napríklad možnosť daňových prázdnin na nejaký čas, tak to môže pomôcť, v tom momente, keď sa oni rozhodujú, lebo ako sa ukázalo podľa všetkých prieskumov, ak chceme demograficky nevymierať, úplne najdôležitejšie je rozhodnutie pre pracujúcich rodičov alebo pracujúceho otca či mamy a potom toho druhého na materskej, a to vtedy, keď sa rozhodujú, či budú mať k dvom deťom ešte tretie dieťa. A toto podľa mňa štát môže aj, povedal by som, ekonomicky stimulovať, pretože tí rodičia v zásade majú to rozhodnutie za sebou. Oni to dieťa chcú mať, len sa boja, či to zvládnu. Inak ďakujem veľmi pekne za vaše vystúpenie.
Skryt prepis