Videokanál poslanca

Vážený pán poslanec, ja nebudem reagovať na tie časti, čo sa týkali deficitu, na to máme vlastný názor a budeme sa k tomu vyjadrovať neskôr. Zaujala ma len jedna oblasť alebo obzvlášť jedna oblasť, ktorej ste sa venovali, to bol ten výkup pozemkov.
Ja by som chcel aj pánovi ministrovi potom do budúcna nejakým spôsobom pripomenúť, že je obrovské množstvo nevysporiadaných pozemkov, ktoré sú vo vlastníctve momentálne, alebo sú teda v správe, boli delimitované na vyššie územné celky. Banskobystrický samosprávny kraj nie je jediný kraj, ktorý má s týmto obrovské problémy. Všetky kraje zdedili zo štátu nevysporiadané cesty II. a III. triedy, ktoré sú postavené na nevysporiadaných pozemkoch, nemáme na to dostatok peňazí, aby sme ich vykúpili, aby sme vysporiadali tieto súdne spory, ktorými sa vlastníci týchto pozemkov domáhajú náhrady odškodného, nás stoja rádovo desaťtisíce až státisíce ročne a stále ich pribúda, stále ich bude viac. Ako som spomenul, kraje ako také na to nemajú a nikdy ani nebudú mať dostatočný rozpočet, to je jedna rovina pohľadu.
Druhá rovina pohľadu je tá, že ani nemajú dôvod mať na to rozpočet, pretože tá nevysporiadanosť pozemkov nevznikla z chyby nejakého vedenia vyššieho územného celku alebo z chyby zastupiteľstva VÚC, jednoducho tak sme to zdedili, tak sme to dostali, čiže tú nápravu by mal vykonať ten, kto, kto túto chybu spôsobil, a to je štát. Dúfam, že do budúcna sa na to bude myslieť.
My sme v spolupráci aj s inými krajmi oslovovali práve ministerstvo financií, že ako sa s týmto plánuje do budúcna vysporiadať. Odpoveď pána ministra bola taká, že medzi riadkami bolo napísané, máme si poradiť sami. Len my si sami nikdy neporadíme, v tomto naozaj bude potreba v budúcnosti otvoriť debatu.
Ďakujem.

Pán poslanec Klus, vy ste spomínali, že Nórsko je súčasťou vnútorného trhu Európskej únie a čo je veľmi nepriaznivá pozícia, do rovnakej pozície sa dostáva teraz Veľká Británia. Inými slovami, musí akceptovať právne normy a prispôsobovať sa normám Európskej únie, na ktoré ale nemá dosah. Ja vám chcem pripomenúť, že Slovensko síce je členom Európskej únie, my máme formálny dosah na právne predpisy Európskej únie, ale reálny náš dosah je nulový. Slovensko má v Europarlamente 13 poslancov, čo predstavuje asi 1,7 % z celkového počtu hlasov. Dúfam, že každému s matematickými schopnosťami je zrejmé, že reálne neovplyvňujeme vôbec nič. Ale naopak, všetkému sa musíme, zopakujem, musíme prispôsobovať, kdežto keby sme boli mimo Európskej únie, tak je na nás, či sa tomu všetkému ostatnému prispôsobiť chceme. Ďakujem.

Pán poslanec Klus, dali ste si námahu, musím uznať, šmírovať profily na Facebooku a tak. (Reakcia z pléna.) Denník N šmíruje profili na Facebooku.
Čo sa týka ďalších krokov, keď ste sa pýtali na to, že toto je len prvý krok, bolo to myslené v tom ponímaní, že toto je len prvý legislatívny krok, ktorý sa venuje nadáciám, ale stále tu zostáva akýsi neošetrený priestor, (reakcia z pléna) pardon, sa venuje neziskovým organizáciám, ale zostáva tu neošetrený priestor občianskych združení a nadácií, ktoré by sa v nasledujúcich legislatívnych úpravách mali oprieť práve o túto legislatívnu úpravu, ktorú predkladáme dnes.
Musím zareagovať aj na to, čo ste povedali, že či to nemôže byť naopak v tom Rusku, že čo keď tam tie zahraničné mimovládky chcú dobre. Ja sa Ruska vôbec nezastávam, mne, verte mi, že nedostávam odtiaľ ani rubeľ alebo, čo tam majú, kopejku. Viete, ale zas nemôžte byť naivný ako malé dieťa alebo malé dievča, myslieť si, že nejaká zahraničná veľmoc sa snaží len tak nezištne pomáhať Rusku alebo teda cudzej krajine a nejakým spôsobom ju neovplyvňovať, je fakt naivné. A čo mi vadí na, alebo pýtali ste sa ešte na to, že sme hrdí, bieli a podobné veci. Viete, pre mňa, mne na tých neziskových organizáciách a na tých mimovládnych organizáciách vadí, že ony chápu boj proti rasizmu len výlučne ako boj proti bielym. Nikdy nie naopak. Ja si dovolím tvrdiť, že ja rasista nie som. Poviem jedno kontroverzné tvrdenie, môžte sa nad tým doma zamyslieť, pre mňa imigrant ako cigáň, lebo ak raz rozdiel medzi ľuďmi nerobím, tak ten rozdiel nerobím a je jedno, koho dám medzi to rovná sa.
Ďakujem.

Pán poslanec Dostál, uhádli ste jednu vec, že bola za tým trošku istá dohoda. Ak sa obávate o to, že nepríde rad na občianske združenia a nadácie, tak vás musím sklamať. Tento prvý návrh má vytvoriť len akýsi legislatívny pilier, o ktorý by sme potom opreli novelu zákona o združovaní občanov a o nadáciách tak, aby sa zo všetkých týchto zahraničných agentov stali neziskové organizácie, pre ktoré platia najstriktnejšie pravidlá. Čiže nie je to nejaká nevedomosť alebo niečo podobné, je to, je to takto naplánované. Pretože naším cieľom nie je latku znižovať smerom k občianskym združeniam, ale zvyšovať smerom k striktnejším pravidlám a k striktnejším nárokom. 
Ja doplním kolegov, oni tu už spomenuli, my sme sa naozaj inšpirovali legislatívou Spojených štátov amerických. Snáď mi nechcete povedať, že legislatíva Spojených štátov amerických je fašistická alebo nedemokratická. Ja si naopak myslím, že práve Spojené štáty americké aj tým, že financujú veľa mimovládok, si veľmi dobre uvedomujú, aký majú mimovládky potenciál a aký rozvrat dokážu v krajine spôsobiť a práve preto ich na svojom území nedovolia a nútia všetkých ostatných, aby sa označovali ako zahraničný agent.
Toľko z mojej strany.

Pán poslanec Krajniak, ja by som zareagoval teda tiež na vás. Myslím si, že ste povedali tú pointu veľmi dobre. Treba zdôrazniť, že naozaj, kto tým mimovládkam dal nejaký mandát, kto ich volil, na základe čoho sami seba pasovali za nejakých znalcov niečoho, za nejakých ľudí, ktorí sa stavajú do pozície nejakých rozhodcov, že čo je správne a čo nie je správne? Ja neviem o tom, že by ich niekto volil, neviem o tom, že väčšina z nich by mala čo i len vzdelanie v tejto oblasti. Kritizujú veci, radia, ako sa čo má robiť, ako sa čo nemá robiť, ale keď príde na preberanie zodpovednosti, tak tú nemajú. Tú majú nakoniec tí politici, ktorí sú za to rozhodovanie zodpovední a ktorí tie rozhodnutia preberajú na svoj krk. Naozaj tá argumentácia mimovládiek voči spoločnosti je postavená na kričaní, že ich je len zopár, ale majú tak podmanený mediálny priestor a dostávajú tak veľký priestor, že dokáže pár, pár kusov mimovládkarov dokáže prekričať hlas mlčiacej väčšiny, možno aj miliónov ľudí.
A čo je úplne najhoršie, čo ste trošku tak načali, ale nedokončili, že svoju agendu maskujú pod ľudskoprávne témy. Tie témy sú častokrát naivnejšie, ako by verili aj malé deti a ja v tomto vidím tú najväčšiu, najväčšiu zákernosť, pretože podľa ich správania vidíte, že väčšina z nich, väčšina z týchto ľudskoprávnych svetuškárov je v skutočnosti vo svojich názoroch ešte oveľa viac radikálnejšia a ešte oveľa menej toleruje akési opačné názory, než tí najhorší z nás. Ja si naozaj myslím, že väčšina z týchto mimovládkarov na čele s pánom Weisenbacherom nosí v srdci oveľa väčšiu nenávisť ako najhorší pravicový extrémista na Slovensku.

Vážení kolegovia, vážené kolegyne, trošku ma mrzí, že vás je tu tak málo, očividne vás to nezaujíma, ale nevadí, to sa časom zmení.
Dovoľte mi, aby som vám uviedol návrh zákona, novelu zákona o neziskových organizáciách, ktorej cieľom je sprehľadniť fungovanie, činnosť a v prvom rade financovanie mimovládnych organizácií pôsobiacich na území Slovenskej republiky, hlavne tých organizácií, ktoré sú financované zahraničným kapitálom, ktoré majú zahraničných pánov. Činnosť týchto mimovládnych organizácií, ako iste viete, spočíva najmä v propagačnej a agitačnej činnosti a prezentácii istých spoločenských názorov, spoločenských prúdov a istých ideológií.
Podľa nás každý, kto za peniaze zo zahraničia propaguje nejakú ideológiu, nejaký názor, musí byť považovaný za zahraničného agenta. Prečo? No lebo on ním jednoducho je. Dostane peniaze zo zahraničia, teda dostaneš peniaze zo zahraničia len vtedy, ak urobíš toto alebo toto. A on to naozaj robí na objednávku svojho pána, na objednávku svojho sponzora, na objednávku daného finančníka. Preto takéto organizácie musia byť nazvané pravým menom a musia byť považované za zahraničných agentov. Rovnako musia byť ale za zahraničných agentov považované aj iné organizácie, ktoré sú nepriamo napojené na rozpočty týchto priamo zainteresovaných zahraničných agentov, aby sa nestávalo, že tu vznikne jedna nejaká veľká organizácia, mimovládna, ktorá bude čerpať zahraničné zdroje a potom bude dotovať rôzne drobné občianske združenia a týmto spôsobom maskovať a kamuflovať svoje financovanie.
Tento návrh zákona zatiaľ rieši len neziskové organizácie. Je to prvý krok, v budúcnosti budeme v optimalizácii mimovládnych organizácii ešte pokračovať a plánujeme ho rozšíriť aj na občianske združenia a iné právne formy. Dokonca si myslím, že by stálo za úvahu, aby sa to rozšírilo aj na možno fyzické osoby verejných funkcionárov, pretože povedzme si pravdu, aj medzi poslancami Národnej rady je množstvo poslancov, ktorí sú zainteresovaní, zapojení do zahraničných mimovládok, do tretieho sektora, že pán Poliačik? Nie je tu. Pán poslanec Klus, pán poslanec Osuský, Dostál, pán poslanec Jurzyca, pani poslankyňa Nicholsonová, vy ste sa k tomu aj priznali dokonca, pani poslankyňa Sheherezád, či jak, Shahzad a množstvo ďalších ,dali by sa menovať. Títo všetci ľudia sú svojím spôsobom buď priamo platení alebo inak motivovaní na to, aby na Slovensku na pôde slovenských inštitúcií prezentovali názory svojich zahraničných pánov a oni tak aj robia. Oni tak aj robia a ak ste si všimli, tieto mimovládky alebo títo predstavitelia mimovládok si vždy zastávajú všetkých ostatných, len nie slušných, pracujúcich, bielych Slovákov. Všetkých ostatných, ale nikdy nie slušných pracujúcich bielych Slovákov. O takej mimovládke ste ešte určite nepočuli.
Cieľom nášho návrhu zákona je teda vytvoriť v prvom rade register zahraničných agentov, kde sa všetky tieto mimovládky budú musieť v budúcnosti registrovať. Budú sa tu musieť registrovať, aby ľudia videli na jednom mieste, kto je ten zahraničný agent, kto sem prišiel, s akým účelom, aby odkryli karty a zároveň aby aj ukázali svoje financovanie. Pretože povinnou súčasťou zverejnenia registra zahraničných agentov je aj zverejňovanie svojich výročných a finančných správ. Tak isto každá zahraničná mimovládna organizácia, nazvime ich teda "zahraničný agent", musí svoje propagačné materiály, to znamená videomateriály, plagáty, bilbordy, letáčiky, verejné vystúpenia označovať jasným a zreteľným označením "pozor, zahraničný agent". Aby všetci ľudia, všetci poslucháči, všetci diváci videli, že informácie, ktoré im poskytuje a podsúva táto organizácia, nie sú slovenského pôvodu, aleže sú financované a pochádzajú zo zahraničia.
Organizácia, ktorá túto povinnosť nesplní alebo teda nejakým spôsobom sa začne štorcovať, môže byť alebo respektíve bude súdom označená za nežiaducu, pretože koná jednak v rozpore so zákonom alebo priamo v rozpore so záujmami Slovenskej republiky. Organizácia, ktorá porušuje ustanovenia tohto zákona teda bude na území Slovenskej republiky zrušená a, samozrejme, aj zakázaná do budúcnosti. Inšpiráciou pre tento náš návrh zákona nebola žiadna iná krajina ako etalon demokracie, a to Spojené štáty americké, kde podobný návrh zákona platí už vyše 80 rokov od čias spred druhej svetovej vojny, kedy sa Spojené štáty snažili brániť vtedy nacistickým mimovládkam, aby prenikali na ich územie a aby tam šírili ich propagandu. V súčasnosti v Spojených štátoch amerických existuje registrovaných viac ako 380 aktívnych zahraničných agentov, ktorí takto minimálne oficiálne vystupujú a svoje činnosti a sa aj oficiálne priznávajú. Podobný návrh zákona je určený a platný aj v Ruskej federácii. Tam je tých zahraničných agentov, samozrejme, ďaleko viac, pretože väčšinou sú americkí a dokonca takýto návrh zákona má aj štát Izrael.
Čiže tento návrh zákona vonkoncom nemôže byť považovaný za nejaký nedemokratický, lebo keby taký bol, tak by ho tieto krajiny nemali. Vonkoncom nemôže byť považovaný za obmedzovanie nejakej slobody slova alebo slobody prejavu, pretože nikto nič nezakazuje. Jediným cieľom tohto zákona je, aby sa tie mimovládky, tie zahraniční agenti verejne priznali, koho myšlienky šíria, že doslova robia reklamu za peniaze pre nejakého zahraničného sponzora. Tak isto nikto nemôže argumentovať, že tento zákon je namierený proti nejakým bruselským alebo amerických mimovládkam, pretože on je namierený proti všetkým a ja verím tomu, že aj pán poslanec Osuský alebo pán poslanec Budaj, keď tu včera bol, tak hovoril o nejakých ruských trolloch, že tento návrh zákona musí podporiť, pretože pokiaľ sú tu nejaké ruské mimovládky, ktoré sú financované z Ruska, tak sa to bude vzťahovať predsa aj na ne.
Ja verím tomu, že hlasovanie o tomto návrhu zákona bude akousi skúškou morálky a skúškou, nazvime to, príslušnosti, kto za koho kope. Pretože ľudia, ktorí obhajujú záujmy Slovenskej republiky, nemajú problém za tento návrh zahlasovať, pretože ako som povedal, nie je určite nedemokratický, nie je extrémistický, nie je nič nebezpečné. Naopak ľudia, ktorí sú národne orientovaní, ktorí sú vlastenecky orientovaní, toto návrh zákona, samozrejme, nemôžu mať problém tak isto podporiť. Toľko z mojej strany ako predkladateľa.
Pani predsedajúca, otvorte, prosím, rozpravu a spravodajcu.
Ďakujem.

Pán poslanec Galko, na začiatku svojej reči zareagujem troška na vás, neodchádzajte. Boli na Slovensku prezidenti, ktorí nepotrebovali ozbrojené autá, bolo to dokonca počas vojny a nemuseli sa báť chodiť medzi ľudí, čiže ten argument, prečo sa majú báť, je na zamyslenie. Ja by som chcel trošku povedať nejaké vysvetlenie z môjho pohľadu k tým cenovým stropom, k tým cenovým limitom, ktoré sú uvedené aj v tomto zákone. Isteže mnohým sa môžu zdať trošku nízke, mnohým sa môžu zdať tie autá málo reprezentatívne pre danú funkciu, ale musíme si uvedomiť jednu vec, Slovensko je momentálne extrémne zadlžená krajina. Štátny dlh je, myslím, 42 miliárd eur, pokiaľ to už nie je viac, ak sa nemýlim, tak páni vládni poslanci ma opravte, ak to narástlo. Vládny dlh je vyše 42-tisíc miliónov eur. My naozaj nie sme v situácii, aby si každý mohol kupovať také auto, na aké má chuť. Pre mňa za mňa, za súkromné peniaze nech si v garáži má, kto chce, aké chce auto, nikomu nebudeme pozerať do garáže, ale čo sa týka štátnych peňazí, verejných zdrojov, tak to by malo byť naozaj limitované a nemalo by to zostať na svojvôli, lebo potom vidíte, ako to dopadne, ľudia to zneužívajú a nedá sa spoliehať na charakter. Ďakujem.

Pani ministerka, začali ste svoj, svoju reč tým, že ste spomenuli, že extrémistov je ťažko naháňať, ťažko nejakým spôsobom dolapiť, odsúdiť. a treba to zmeniť. Inými slovami, extrémistov je na Slovensku zrejme málo, tabuľka alebo nejaký diktát Európskej únie hovorí, že ich treba mať viac, treba ich naháňať viac, a tak sa snažíte zmeniť paragrafové znenia tak, aby extrémistov jednoducho naozaj aj viac bolo.
Chcem len povedať, že ja som naozaj zvedavý, čo si od toho sľubujete, čo ako normálna kauzálne rozmýšľajúca bytosť od tohto návrhu zákona očakávate. Musím vám byť predsa jasné, že tento návrh zákona sa skôr či neskôr obráti proti vám. Dokazuje to história, cenzúra, snaha o potláčanie slobody slova, snaha o reguláciu myslenia sa vždy, ale vždy obrátila proti tým, ktorí sa to snažili zaviesť. Vy ste kritikom aj vaši kolegovia, kritikom istých historických období a mali by ste to vedieť najlepšie, že to naozaj tak funguje a v histórii neexistujú žiadne výnimky. Vždy sa to obráti proti vám.
Preto by ma zaujímalo, čo si od toho sľubujete, či naozaj si myslíte, že tí ľudia teraz začnú všetci mať váš názor. Jednoducho nie. Nebude to tak. Obráti sa to proti vám.
A ešte na záver. Extrémisti vo vašom ponímaní nie sú príčinou problémov na Slovensku, pretože neboli to extrémisti, kto tu 25 rokov, neboli to extrémisti vo vašom ponímaní, kto tu 25 rokov tvorili zákony, kto tu 25 rokov vládol. Boli tu vo vláde iní extrémisti, proti ktorým ale naozaj, ako kolegovia povedali, nerobíte vôbec nič. A ja si myslím, že v prvom rade naozaj sa máte sústrediť na boj proti skutočným extrémistom, a nie naháňať nejaké fiktívne duše a trestať ľudí za to, čo si myslia a čo chcú povedať.
Ďakujem. (Potlesk.)

Vážený pán predseda, chcel by som navrhnúť spoločnú rozpravu k bodom 74, čo je náš návrh zákona o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby, a o bode 76, čo je návrh zákona Borisa Kollára, Milana Krajniaka, Petra Pčolinského, Adriany Pčolinskej a Petra Štarchoňa na vydanie zákona o lobingu. Tieto dva návrhy zákonov sa vzájomne dopĺňajú, súvisia spolu a nadväzujú na seba, preto by bolo logické, aby sa o nich rokovalo spoločne.
Ďakujem.

Ja by som sa chcel pána Pčolinského spýtať, spomínal, že takýchto prípadov exekuovaných sú tisíce, že či to má nejak kvantifikované, či už počtom ľudí, počtom exekúcií alebo teda objemom finančných prostriedkov, alebo teda len vychádza z nejakej všeobecnej intuície, že všetci vieme, že to takto je.
Ďakujem.