Videokanál poslanca

Milé kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som uviedol novelu zákona č. 308/2000 Z. z., to je zákon o vysielaní a retransmisii.
Cieľom tejto novely je obmedzenie množstva reklamy vysielanej v televízii a v rozhlase, v rádiách, obmedzenie ako kvantitavíne, tak aj kvalitatívne, plus zavedenie nejakých doplnkových zobrazovaní, ktoré by boli televízie povinné vysielať počas reklamnej prestávky, a takisto aj zvýšenie pokút za nedodržanie ustanovení zákona o obmedzení reklamy, aby televízne, rádiové a rozhlasové spoločnosti mali väčšiu motiváciu dodržiavať ustanovenia zákona.
Toľko stručne na úvod. Viac potom v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte aj mne, aby som v skratke zareagoval na postrehy, ktoré som tu počul, nezmestilo sa mi to do faktickej poznámky, tak ale musíme sa k tomu vyjadriť.
Predkladatelia... Kde je? Asi odišiel pán Rajtár zo sály, škoda. Predkladatelia apelovali tým, že napríklad taká NAKA by mala v prvom rade bojovať proti samotným zločincom, a nie proti poštárom alebo sprostredkovateľom, ktorí o tých zločinoch informujú. To, samozrejme, je úplne pravda, s tým maximálne súhlasíme, my si myslíme celkovo, že verbálne trestné činy by nemali byť nejak, nejak razantne postihované. Vy ste hovorili o tom, že trestný čin ohovárania slúži v súčasnosti ako akási palica na novinárov, ktorým sa tí kriminálnici opäť, alebo teda obvinení vyhrážajú, vyhrážajú tým novinárom, že ak neprestanú s tou činnosťou, tak podajú na nich trestné oznámenie.
Viete, ja si myslím, že vy tento návrh zákona predkladáte len preto, že strana SaS, Sloboda a Solidarita, prípadne jej spriaznené strany, ktoré kandidovali v koalícii spolu s ňou alebo na jej kandidátke, sú v relatívnej priazni mainstreamových médií. Je to jednoducho objektívny fakt, keď by ste si pozreli, ako veľmi je kritizovaná Ľudová strana Naše Slovensko napríklad v médiách, ako veľmi je vládna koalícia a ako veľmi je strana SaS, tak bez toho, aby ste si robili nejakú veľmi hlbokú a podrobnú štatistiku, musí byť evidentné a je evidentné, že strany tej takzvanej štandardnej opozície napojenej na vo veľkej miere na ten tretí sektor, sú v médiách nejakým spôsobom menej kritizované, v niektorých médiách dokonca vôbec. Naopak, sú strany, ktoré sú iba kritizované a všetky pozitívne informácie sa zamlčiavajú.
Ja si nemyslím, že všetci novinári sú kriminálnici, to vôbec nie je pravda, to si môže myslieť len naivný človek, ale takisto neplatí ani opačné tvrdenie, že všetci novinári sú svätí, a dokonca ani vražda Jána Kuciaka neurobila zo všetkých novinárov svätých ľudí, aj keď si to mnohí myslia, aj keď to mnohí chcú takýmto spôsobom implikovať. Po vražde Jána Kuciaka sa z novinárov nestali slušnejší a lepší ľudia, ako sa to snažia niektorí aj politici, aj samotní novinári v médiách aj vo verejnosti vzbudiť taký dojem. Práve naopak, tí novinári zostali presne takí istí, ako boli, akurát teda sa stal jeden tragický čin. Ten čin, samozrejme, je odsúdeniahodný, aj keď ešte stále nevieme, či teda, kto zabil Jána Kuciaka, a je tu len predpoklad, že to súviselo s nejakým stavom štátu a prípadne s vládnou koalíciou.
Ja si myslím, že novinári určite nestoja mimo práva na kritiku, a ľudia, o ktorých tí novinári píšu, musia mať nástroje, ktorými sa proti novinárom musia brániť.
Ja viem, že pán Dostál napríklad argumentoval tým, že, a pán Rajtár to potom spomenul takisto, že trestný čin ohovárania je veľmi málo využívaný trestný čin z pohľadu toho, že nikto nebol ešte doposiaľ odsúdený, sami ste povedali, že neviete o nikom, kto by sedel reálne v base za to, že niekoho ohováral, čiže tento trestný čin sa neaplikuje až tak a vy tvrdíte, že keď sa tento trestný čin nevyužíva, tak ho treba vyhodiť z Trestného zákonníka, pretože je tam zbytočný, no ale potom ja odmietam takéto uvažovanie, takúto logiku, lebo potom rovnako by ste mohli vyhodiť alebo uvažovať o vyhodení trestného činu napríklad hanobenia miesta posledného odpočinku. To sú trestné činy, ktoré sa tiež..., stávajú sa, ale nie tak často. Alebo ešte zriedkavejší trestný čin - hanobenie mŕtveho. To znamená nekrofília. Je to trestný čin, veľmi, veľmi zriedkavý, neviem, či vôbec niekto bol za to odsúdený v histórii Slovenskej republiky, ale napriek tomu si trúfam povedať, že tu nie je nikto, kto by navrhol, že aj tento trestný čin len preto, že sa nedeje, tak ho teraz vyhoďme z Trestného zákonníka, pretože keď ho vyhodíme z Trestného zákonníka, tak ako keby sme ho legitimizovali. Ako keby sme legalizovali to, že hanobenie mŕtveho bude niečo normálne.
To isté by sa stalo, ak by sa teraz nejakým spôsobom zrušil trestný čin ohovárania. To by bolo akési gesto pre novinárov, že naozaj môžu si písať o hocikom hocičo, a jediné, jediný nástroj obrany, ktorú by tá obeť mala, by bola len občianska žaloba. Lenže žaloby na ochrany osobnosti sám nejako týchto žalôb alebo takýchto súdnych procesov momentálne mám, takisto nie sú žiadne terno, žiadna výhra, pretože tam je veľmi ťažké preukázať ujmu, veľmi ťažké preukázať ujmu a tobôž nie nejakú škodu.
Každý, každá, každý zamestnanec, každá profesia má svoje riziká, má svoje pozitíva, svoje negatíva, tak ako elektrikár je zodpovedný za elektroinštaláciu alebo nejakú, nadimenzovanie nejakých prenosových vedení, alebo ako je statik zodpovedný za nadimenzovanie mosta, to nemôže poddimenzovať nosníky, aby sa ten most nezrútil, alebo ako lekár je zodpovedný v krajnom prípade za ublíženie na zdraví pacienta alebo za, prípadne za jeho, za smrť tohto pacienta, každý z týchto ľudí môže byť v konečnom dôsledku trestne stíhaný za zanedbanie svojich pracovných povinností, za škodu, ktorá vznikne zanedbaním ich povinností. Prečo by práve novinári, profesia novinárov mala byť výnimkou? Prečo by novinári nemohli byť súdení alebo teda stíhaní za to, ak o niekom vedome šíria lži, klamstvá, ohovárania.
Ako v jednej veci sa dá súhlasiť, čo ste tu povedali, že je diskutabilné, že či naozaj za trestný čin ohovárania má byť väzenie v tom najradikálnejšom, extrémnom prípade, to si myslím, že asi nie, to je predsa len už dosť také neadekvátne, by som povedal, tomu. Ale samotná existencia trestného činu ohovárania, si myslím, že je opodstatnená. Je to akási, ako jeden z mála obranných nástrojov obetí, ktoré sú ohovárané. Je to jeden z mála nástrojov, ktorý ešte drží novinárov v medziach akejsi objektivity, pretože keby tento trestný čin neexistoval, tak som presvedčený, že novinári by boli oveľa odvážnejší, ale nemyslím v tom konštruktívnom slova zmysle, práve naopak, aj v tom deštruktívnom slova zmysle. To znamená, v tom zmysle, že chcú len špiniť, ubližovať, prípadne klamať.
Čiže z nášho pohľadu môžme sa baviť o tom, že by sa možno tá sadzba, to väzenie nejakým spôsobom zredukovalo, to je naozaj neadekvátne, ale samotná existencia trestného činu ohovárania, si myslím, že je opodstatnená a mala by zostať v Trestnom zákonníku.
Ďakujem pekne.

Ja by som sa chcel predkladateľov opýtať, či v rámci prípravy tejto legislatívy, tohto návrhu si robili nejaký prieskum, a že koľko vlastne ľudí bolo odsúdených za trestný čin ohovárania reálne, koľko sedí vo väzení alebo koľko ľudí dostalo iný trest, pretože naša skúsenosť je taká, že tieto trestné oznámenia v drvivej väčšine, ja nepoznám iný prípad, v drvivej väčšine končia proste nevyriešené alebo odmietnuté. Čiže či teda viete o niekom, kto bol odsúdený za trestný čin ohovárania.
Ďakujem.

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k predloženému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej, navrhovanej novely. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacieho poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 7. septembra 2018 a gestorský výbor do 10. septembra 2018.
Pán predsedajúci, prosím otvorte, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

Ďakujem. Ono ten návrh, ja som ho celkom podrobne čítal, má, samozrejme, svoje pozitíva, ale aj svoje negatíva a je to na diskusiu. Viac-menej je to sprísnenie nejakých byrokratických pravidiel, nazvime to, ako reálny zásah do zmeny politického systému alebo fungovania politických strán na Slovensku.
Jedna vec sa mi tam ale napríklad mimoriadne páčila, bolo to zverejňovanie faktúr nad istú sumu. Celkom by ma zaujímalo, napr. kam zmizlo 12 mil. eur, ktoré dostala strana OĽANO od roku 2012, odkedy pôsobia v politike, odkedy začali dostávať štátne príspevky, mali štyroch členov. Pričom, samozrejme, všetci vieme, že nemajú štruktúry, nemajú, nemajú ani viac ako štyroch členov, nemajú kancelárie, nemajú ďalšie aparáty ani zamestnancov, kam tých, kam teda tie peniaze išli, či to bolo nejak vyfakturované, alebo kam to zmizlo, celkom by to, celkom by to mohlo ľudí zaujímať, lebo pán Matovič sa stavia často do tej pozície takého jediného čistého a transparentného človeka.
No a to ma privádza k ďalšej téme, s ktorým tento návrh zákona súvisí, že áno, je síce pekné, že ideme sprísňovať, lebo chceme sprísňovať tie pravidlá pre politické strany, to je v poriadku, ale rovnako netreba sa zabúdať pozrieť aj na financovanie tých mimovládnych organizácií, pretože ak politická strana, ktorá vyvíja agitačnú a politickú činnosť, ovplyvňuje verejnú mienku a rozhoduje o dianí na Slovensku, musí transparentne zverejňovať všetko a nemôže prijímať peniaze zo zahraničia, tak stále pripomíname, že takéto isté pravidlá by mali platiť aj pre mimovládne organizácie, ktoré takisto vyvíjajú politickú agitačnú činnosť, ktoré ovplyvňujú verejnú mienku, presadzujú, aj keď nepriamo, ale návrhy zákonov, a veselo môžu poberať financovanie zo zahraničia. Čiže poďme, dobre, sprísňujme veci rozumne, inteligentne tam, kde sa to hodí, ale nezabudnime aj na to, že sú tu, je tu sektor celý, ktorý je absolútne nekontrolovateľný, a často má väčší vplyv ako niektoré politické strany.
Ďakujem.

Milé kolegyne a vážení kolegovia a vážený pán podpredseda, skutočne, bavíme sa tu o bode, v ktorom vyslovujeme súhlas s prítomnosťou príslušníkov ozbrojených síl Spojených štátov amerických na území Slovenskej republiky, presnejšie na základni alebo posádke, ktorá sa nachádza v Martine. Podľa predkladacej správy, je treba skritizovať tú predkladaciu správu, je v nej napísané naozaj veľmi málo informácií. Nie je zrejmé presne, nie sú zrejmé nejaké konkrétne detaily, čo presne tu tí Američania budú robiť. Podľa predkladacej správy sa tu zdržia jeden a pol roka a budú sa venovať nejakým psychologicko-, PSYOPS, alebo teda psychologicko-civilným vojenským operáciám.
Je veľmi zaujímavé, že budú platení z rozpočtu, z vojenského rozpočtu Spojených štátov amerických, čiže nie zo slovenského rozpočtu, čo minimálne navádza indíciu, ak nie už podozrenie, že sa jedná o agentov Spojených štátov amerických. Myslím si, že to nie je ani také prehnané tvrdenie, pretože tí Američania, ktorí sem prídu, určite budú propagovať americkú armádu na území Slovenskej republiky v pozitívnom zmysle, to znamená, že sa budú snažiť navodiť dojem medzi ľuďmi, že Američania sú dobrí. Veď je to logické, snáď nebudú propagovať vlastnú krajinu v negatívnom zmysle. Čiže už tým spĺňajú definíciu agenta. A druhú definíciu agenta spĺňajú tým, že určite budú sledovať dianie na území Slovenska, pomery v slovenskej armáde, pardon, v armáde, v Ozbrojených silách Slovenskej republiky. Určite budú sledovať náladu slovenskej spoločnosti a určite budú o týchto náladách potom referovať doma v Spojených štátoch amerických, keď sa vrátia, čo je zase ďalšia definícia toho, že skutočne sa jedná o agentov.
Ako povedali kolegovia predo mnou, tu nie je dôležité, koľkí sem teraz prídu, pretože ono to vždy začína najprv jeden, dvaja, traja, štyria, najprv jeden konvoj, potom malinká skupinka, potom nejaká posádka a potom celá základňa. Vždy. Je jasné, že Američania si tu nepostavia hneď veľkú základňu s 5-tisíc vojakmi, neprídu s takouto veľkou požiadavkou, ale práve naopak využívajú tú salámovú metódu na to, aby postupne, aby postupne sa u nás nejakým spôsobom etablovali a expandovali. To, čo tu hovorili kolegovia predo mnou, že sa jedná o novodobých politrukov, „političeskych rukavadíteľov“, ako to bolo za starých časov, tak to si myslím tiež, že je pravda, pretože tí vojaci pokiaľ sa majú špecializovať na civilno-vojenské psychologické operácie, tak o nič iné sa nejedná.
Ja sa pýtam, a to sa určite pýtajú aj mnohí občania, a nielen naši voliči, sympatizanti, ale normálni bežní ľudia na ulici, že načo je to dobré. Načo je dobré to, aby sme si pozývali Američanov, amerických vojakov na územie Slovenskej republiky? Nie je to na nič dobré, zbytočne to len postaví Slovensko do ešte viac proamerickej, proatlantickej pozície. Ale na jednej, na druhej strane je to dobré aspoň na to, že keď už teda je to bezpečnostná hrozba a riziko, ale aspoň sa ukáže, kto za koho kope.
Ja som si do tejto rozpravy pripravil taký prehľad dvoch politických matadorov, pána Roberta Fica a pána Andreja Danka, ako sa vyvíja ich politické nejaké presvedčenie, nálady podľa toho, ako vietor zafúka. Tak Robert Fico, ktorý sa preslávil tým, že je, samozrejme, bývalý predseda vlády a pred voľbami bol na bilbordoch Chránime Slovensko, tak Robert Fico v roku 2017 15. decembra odhlasoval v Bruseli predĺženie protiruských sankcií. To znamená, že on to zdôvodnil vtedy tak, že vraj nechce rozbíjať jednotu Európskej únie, a preto hlasoval za predĺženie sankcií proti Ruskej federácii. O pol roka na to prevrátil kabát a na Slavíne rozprával ľuďom, že on sa nikdy nebude podieľať na protiruskom besnení. O týždeň nato, po tom, čo hovoril, čo rečnil na Slavíne, o týždeň nato hlasoval za vyslanie slovenských vojakov do Pobaltia pod kanadským velením. Bolo to presne 16. mája 2018, pričom vieme, že slovenskí vojaci idú len provokovať ruskú armádu. A o mesiac nato, dneska alebo zajtra, podľa toho, kedy sa o tom bude hlasovať, asi zajtra, pravdepodobne podporí prijatie amerických vojakov na, v Slovenskej republike. Z toho - a to nehovorím o tom, o tej imigračnej politike, ktorou som začal, že sa chválil tým, že chránime Slovensko, ale európski poslanci za stranu SMER - SD v Bruseli v skutočnosti hlasujú za imigračné kvóty - čiže na základe tohto je Roberta Fica možné legitímne označiť slovom klamár. A to nehovorím ako urážku, ale ako faktické konštatovanie.
Ale ešte väčší, ešte väčší šampión a politický matador je predseda Národnej rady Slovenskej republiky a súčasný predseda Slovenskej národnej strany, aj keď to už znie parodicky vyslovene, Andrej Danko. Je pravda, že z tej národnej strany to národné už úplne zmizlo. Zostalo tam ani nie to slovenské, už len strana zostala. Andrej Danko 2. februára 2017 tiež hlasoval za vyslanie slovenských vojakov do Pobaltia. Išlo o tie sily odstrašenia proti Ruskej federácii. Vtedy to bolo pod americkým vedením. Naši vojaci tam mali nejakým spôsobom, nastrašiť tam Rusov. To bol Andrej Danko, takto hlasoval. O trištvrte roka - 15. novembra 2017 Andrej Danko rečnil v štátnej dume. Tváril sa ako najväčší priateľ Ruskej federácie a rozprával o tom, ako veľmi si dáva záležať na tom, aby sa slovensko-ruské vzťahy vyvíjali pozitívne. Potom si utrel asi ústa harmasanom a 16. mája 2018 o pol roka zase hlasoval za vyslanie slovenských vojakov do Pobaltia, tentokrát pod kanadským vedením. No a o mesiac na to - 7. júna 2018 sa zase hral na Slovana v Srbsku, kde rozprával o tom, že treba pozdvihnúť slovanskú nejakú vzájomnosť, citujem jeho slová: „Žijeme v nebezpečnej dobe, nastal čas, aby slovanské národy spolu viac komunikovali.“
Čiže podľa Andreja Danka by mali slovanské národy spolu viac komunikovať a predstavuje si to asi tak, že o dva týždne na to, ako toto vyhlásil v Srbsku, tu máme návrh zákona na prijatie amerických vojakov na slovenských základniach. Takto si to teda Andrej Danko asi predstavuje to zlepšenie komunikácie so slovanskými krajinami, že fakticky činmi hlasuje za agresiu, za provokácie proti slovanským národom, ale rečami rozpráva niečo iné.
Ľudia ako Robert Fico a Andrej Danko rozhodne nemajú právo moralizovať. Stratili ho vtedy, keď ich činy prestali byť v súlade s tým, čo rozprávajú, a to sa stalo veľmi dávno. Viete, v machiavelskej politike, alebo aj v Biblii je koniec koncom napísané, že rešpekt, úctu, akúsi autoritu si zaslúži len ten človek, ktorý jednak dokáže byť skutočným priateľom, ale dokáže byť aj skutočným nepriateľom. Človek, ktorého áno je áno, ktorého nie je nie. A to v prípade Andreja Danka a Roberta Fica, samozrejme, neplatí, pretože takíto politici, ako je Andrej Danko a Robert Fico, sú nielen hanbou pre Slovenskú republiku, ale sú najmä hrozbou pre Slovenskú republiku pretože sú ochotní povedať hocikomu hocičo len preto, aby sa udržali pri moci. Keď sa stretnú niekde na východnom Slovensku s nejakými provýchodne orientovanými ľuďmi, tak im budú rozprávať jednu vec, keď idú do Bruselu, tak tam tým ľudom budú rozprávať a zase inú vec, skrátka ako nejaké - bez urážky - nejaké handry, ktoré sa krútia tak, ako im to vyhovuje, ktoré každému rozprávajú to, čo chce počuť, len aby si udržali ten svoj vplyv, len aby si udržali tú svoju moc. Bohužiaľ, stále veľa ľudí dokážu týmto spôsobom oklamať, pretože majú priestor v médiách, sú to starí politici, vedia klamať veľmi presvedčivo, ale my urobíme naozaj všetko pre to, a myslím si, že hovorím za celú Ľudovú stranu Naše Slovensko, urobíme naozaj všetko pre to, aby sme tým ľudom otvárali oči, aby sme poukazovali na ten neustály rozpor medzi tým, čo Danko a Fico rozprávajú, a medzi tým, aké sú ich skutočné činy.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec, to, čo ste spomínali s tým pojednávaním o rozpustení strany na Najvyššom súde, že teraz niekedy sa to má prerokovávať, to je pre nás novinka. Tak ale dobre vedieť, aspoň sa pripravíme.
Ale vo svojom príspevku ste hovorili o viacerých obvineniach, kde ste nás obviňovali z účelovosti, pretože Marian Kotleba argumentoval demografiou, argumentoval občianstvom a potrebou nejakej ani nieže expanzie, ale teda zachovania Slovákov a slovenského rodu. Ja si myslím, že to neboli primárne argumenty. To boli skôr podporné argumenty, pretože za tie takmer dva dni, čo to tu prerokovávame, tu tých perspektív bolo povedaných desiatky, priam stovky, veď tu bolo 160 faktických poznámok, 25 ľudí v rozprave, čiže, čiže to bola iba jedna z perspektív.
Ak nás obviňujete, že sme o tom nerokovali, tak predsa sme vyzývali aj na tlačovej konferencii oficiálnym listom predsedom parlamentných klubov, predsedom strán, aby s nami, aby sa s nami stretli, aby sme inteligentne a nejak zmysluplne o tom rokovali o možnostiach podpory. Ak hovoríte o tom, že chcete navrhnúť nejaké riešenie, tak kľudne ho navrhnite. Prídete s tým riešením, ale ja si myslím, že riešením nie je teraz stiahnuť tento bod z programu, alebo teda o ňom nehlasovať, ukončiť rozpravu a potom neurobiť nič. Lebo toto keď spravíte, že teraz ukončíte rozpravu a potom neurobíte nič, neprídete s tým ústavným návrhom zákona, tak vám garantujem, že po nasledujúcom volebnom období tu budeme prekladať ten istý návrh zákona čo teraz, akurát možno dvakrát silnejší. Jednoducho tej téme sa nedá uhnúť a kľudne predložte vy tú novelu zákona ako vládna koalícia, ako vláda, my určite za to zahlasujeme, lebo nám ide o to, aby to bolo prijaté. Nebudeme si nárokovať ani nejaké politické úspechy alebo nič podobné, kľudne, hlavne nech to prejde. Ale najhoršie, čo môžete spraviť, je, ak teraz fakt zrušíte rozpravu a neurobíte potom nič dva roky. To bude, to bude gól do vlastnej bránky.

Pán poslanec Kéry, viete, v mnohých veciach sa nezhodneme, ale ja vás naozaj rešpektujem ako, ako slušného človeka. Ale to, čo ste povedali teraz o tých rozprávkach a o mydlách a tak, o tom holokauste, to som nebol ja. To ste si ma pomýlili s niekým iným. Môžte si to naštudovať. (Reakcia z pléna.)
Ale vážne to hovorím. (Reakcia z pléna.) Nie, keď už, tak to bol nejaký iný Milan, ktorý je z toho obviňovaný. Ale fakt si to preverte, lebo, lebo ja som to nebol. Ja, čo som jedine v RTVS-ke v relácii sa odmietol vyjadrovať k holokaustu s tým, že nie som historik, za čo sa mi niektorí doteraz posmievajú. Oprávnene - neoprávnene, to, to už nechám na nich. V každom prípade ja sa nezvyknem vŕtať do všetkých tém a nehrám sa najmúdrejšieho a na rozdiel od našich liberálnych kolegov sa nevyjadrujem k všetkému. Čiže to bo jediný taký môj prehrešok v tejto oblasti, ale o nejakých rozprávkach a mydlách, to som fakt nehovoril ja.
A k včerajšej debate, koniec koncov v rozprave som niekoľkokrát, bol som to ja, kto niekoľkokrát odsúdil genocídy, ktoré sa páchali v minulosti na všetkých možných národoch. Čiže, čiže toto naozaj nie je pravda. V tomto ste si naozaj zle naštudovali informácie.
Ďakujem.

Žiaľ, Miňo, na margo tých aj slabých argumentácií, ale aj tých facebookových diskusií, tiež som mal takú skúsenosť, môžem to potvrdiť, keď som raz publikoval jeden status o tom, že na Slovensku sú chránené týrané zvieratá, ale nepočaté alebo nenarodené deti ani zďaleka nie sú tak chránené, a baba, nejaká neznáma pre mňa mi na to odpísala, že či žijem v realite, že kde na Slovensku sú chránené zvieratá a že tu sú zvieratá týrané, proste zomierajú v neľudských podmienkach a tak ďalej a tak ďalej, skrátka veľká slza za zvieratá a zároveň tá istá žena, tá istá hlava pokračovala v tom statuse ďalej: „A tie argumenty, pán Uhrík, čo uvádzate za ochranu života detí, to patrí do stredoveku. Ja nechápem, ako môžte takto oponovať, ak môžte takúto totalitu tu zavádzať.“ Tá istá hlava, ten istý mozog, proste extrémna ochrana zvierat, čo je svojím spôsobom aj v poriadku, ale extrémne opovrhovanie nenarodenými deťmi.
Ale nemôžme sa čo čudovať, pretože to sú, to je laická verejnosť, dobre, nemajú to v hlave možno niektorí ešte tak, tak usporiadané, nevenujú sa tomu, sledujú to len okrajovo. Ale horší je naozaj ten postoj aj tých cirkevných predstaviteľov, aj tých kresťanských politikov, aj Marian Kotleba to tu navrhol predtým, aj ty si to spomínal, cirkev stále odmieta dať nejaké podporné stanovisko tohto návrhu zákona a teraz tiež čítam na aj Aktuality.sk, aj Hlavné správy, že Kramara, pán hovorca Konferencie biskupov Slovenska, povedal, že sme strana, ktorá, citujem: „hádže kamene na ľudí na základe toho, že sú inej rasy či náboženstva,“ hovorí o oportunizme a pýta sa tiež, aký je náš skutočný úmysel s podaním tohto návrhu. Čiže ak je cirkev takto nekonzistentná a ani oni nevedia už povedať, že čo vlastne, čo je správne a čo nie je správne, keď sa boja pod tlakom liberálnych médií postaviť za správne hodnoty, tak potom čo majú robiť obyčajní ľudia, čo chodia do kostola, čo denne zápasia so životnými podmienkami, čo by mali hájiť tie hodnoty. Čo proste majú robiť oni? Čo má, čo, keď samotní tí najvyšší predstavitelia sa takto...? No nechcem byť vulgárny proste.

Marian, máš pravdu, skutočne keby tu pani Verešová sedela včera, ale ona tu nesedela za dva dni ani, ani sekundu okrem dnešného hlasovania, čo tu, čo je vlastne jej povinnosť, v tejto rozprave nesedela ani sekundu. Keby tu sedela, tak by včera počula niekoľkokrát a dokonca ja som to aj v rozprave hovoril, že odsudzujeme všetky genocídy v histórii, pretože potraty sme prirovnali k, ku genocíde. Nazvali sme to potratová genocída v rozprave. Keby tu pani Verešová, keby, keby tu bola, neviem, kde teraz je, či má na práci niečo dôležitejšie, ako tu sedieť, alebo neviem, ale keby tu bola, tak by to vedela.
Čo sa týka tej mediálnej cenzúry, tak, samozrejme, televízia TA3 vypla vysielanie, v RTVS-ke, celý deň Národná rada sa zaoberala týmto návrhom zákona na obmedzenie interrupcií, obmedzenie potratov, v RTVS-ke v rádiu nepovedali o tom vo večerných správach ani slovo, ani ťuk, nič. Naopak, povedali kopec zbytočných informácií.
Aktuality, SME, Denník N, o tých ani nehovorím. Tam proste nič, úplná...
Sklamal ma denník Postoj, ktorý nepublikoval môj blog, v ktorom som vyzýval kresťanských politikov slušne, veľmi slušný blog. Naozaj som vyzýval ostatných kresťanských politikov, aby podporili tento návrh zákona, aby prestali politikárčiť. Nepublikovali to. Namiesto toho publikovali dnes na titulke článok pána Vašečku, kde sľubuje, že predloží návrh zákona. To znamená, že oni povýšili sľub nad návrh zákona, ktorým sa už zaoberá Národná rada dva dni. To je tá, tá paranoja alebo tá irónia, ktorá mi na tom celom vadí.
Asi toľko.