Milé kolegyne a vážení kolegovia a vážený pán podpredseda, skutočne, bavíme sa tu o bode, v ktorom vyslovujeme súhlas s prítomnosťou príslušníkov ozbrojených síl Spojených štátov amerických na území Slovenskej republiky, presnejšie na základni alebo posádke, ktorá sa nachádza v Martine. Podľa predkladacej správy, je treba skritizovať tú predkladaciu správu, je v nej napísané naozaj veľmi málo informácií. Nie je zrejmé presne, nie sú zrejmé nejaké konkrétne detaily, čo presne tu tí Američania budú robiť. Podľa predkladacej správy sa tu zdržia jeden a pol roka a budú sa venovať nejakým psychologicko-, PSYOPS, alebo teda psychologicko-civilným vojenským operáciám.
Je veľmi zaujímavé, že budú platení z rozpočtu, z vojenského rozpočtu Spojených štátov amerických, čiže nie zo slovenského rozpočtu, čo minimálne navádza indíciu, ak nie už podozrenie, že sa jedná o agentov Spojených štátov amerických. Myslím si, že to nie je ani také prehnané tvrdenie, pretože tí Američania, ktorí sem prídu, určite budú propagovať americkú armádu na území Slovenskej republiky v pozitívnom zmysle, to znamená, že sa budú snažiť navodiť dojem medzi ľuďmi, že Američania sú dobrí. Veď je to logické, snáď nebudú propagovať vlastnú krajinu v negatívnom zmysle. Čiže už tým spĺňajú definíciu agenta. A druhú definíciu agenta spĺňajú tým, že určite budú sledovať dianie na území Slovenska, pomery v slovenskej armáde, pardon, v armáde, v Ozbrojených silách Slovenskej republiky. Určite budú sledovať náladu slovenskej spoločnosti a určite budú o týchto náladách potom referovať doma v Spojených štátoch amerických, keď sa vrátia, čo je zase ďalšia definícia toho, že skutočne sa jedná o agentov.
Ako povedali kolegovia predo mnou, tu nie je dôležité, koľkí sem teraz prídu, pretože ono to vždy začína najprv jeden, dvaja, traja, štyria, najprv jeden konvoj, potom malinká skupinka, potom nejaká posádka a potom celá základňa. Vždy. Je jasné, že Američania si tu nepostavia hneď veľkú základňu s 5-tisíc vojakmi, neprídu s takouto veľkou požiadavkou, ale práve naopak využívajú tú salámovú metódu na to, aby postupne, aby postupne sa u nás nejakým spôsobom etablovali a expandovali. To, čo tu hovorili kolegovia predo mnou, že sa jedná o novodobých politrukov, „političeskych rukavadíteľov“, ako to bolo za starých časov, tak to si myslím tiež, že je pravda, pretože tí vojaci pokiaľ sa majú špecializovať na civilno-vojenské psychologické operácie, tak o nič iné sa nejedná.
Ja sa pýtam, a to sa určite pýtajú aj mnohí občania, a nielen naši voliči, sympatizanti, ale normálni bežní ľudia na ulici, že načo je to dobré. Načo je dobré to, aby sme si pozývali Američanov, amerických vojakov na územie Slovenskej republiky? Nie je to na nič dobré, zbytočne to len postaví Slovensko do ešte viac proamerickej, proatlantickej pozície. Ale na jednej, na druhej strane je to dobré aspoň na to, že keď už teda je to bezpečnostná hrozba a riziko, ale aspoň sa ukáže, kto za koho kope.
Ja som si do tejto rozpravy pripravil taký prehľad dvoch politických matadorov, pána Roberta Fica a pána Andreja Danka, ako sa vyvíja ich politické nejaké presvedčenie, nálady podľa toho, ako vietor zafúka. Tak Robert Fico, ktorý sa preslávil tým, že je, samozrejme, bývalý predseda vlády a pred voľbami bol na bilbordoch Chránime Slovensko, tak Robert Fico v roku 2017 15. decembra odhlasoval v Bruseli predĺženie protiruských sankcií. To znamená, že on to zdôvodnil vtedy tak, že vraj nechce rozbíjať jednotu Európskej únie, a preto hlasoval za predĺženie sankcií proti Ruskej federácii. O pol roka na to prevrátil kabát a na Slavíne rozprával ľuďom, že on sa nikdy nebude podieľať na protiruskom besnení. O týždeň nato, po tom, čo hovoril, čo rečnil na Slavíne, o týždeň nato hlasoval za vyslanie slovenských vojakov do Pobaltia pod kanadským velením. Bolo to presne 16. mája 2018, pričom vieme, že slovenskí vojaci idú len provokovať ruskú armádu. A o mesiac nato, dneska alebo zajtra, podľa toho, kedy sa o tom bude hlasovať, asi zajtra, pravdepodobne podporí prijatie amerických vojakov na, v Slovenskej republike. Z toho - a to nehovorím o tom, o tej imigračnej politike, ktorou som začal, že sa chválil tým, že chránime Slovensko, ale európski poslanci za stranu SMER - SD v Bruseli v skutočnosti hlasujú za imigračné kvóty - čiže na základe tohto je Roberta Fica možné legitímne označiť slovom klamár. A to nehovorím ako urážku, ale ako faktické konštatovanie.
Ale ešte väčší, ešte väčší šampión a politický matador je predseda Národnej rady Slovenskej republiky a súčasný predseda Slovenskej národnej strany, aj keď to už znie parodicky vyslovene, Andrej Danko. Je pravda, že z tej národnej strany to národné už úplne zmizlo. Zostalo tam ani nie to slovenské, už len strana zostala. Andrej Danko 2. februára 2017 tiež hlasoval za vyslanie slovenských vojakov do Pobaltia. Išlo o tie sily odstrašenia proti Ruskej federácii. Vtedy to bolo pod americkým vedením. Naši vojaci tam mali nejakým spôsobom, nastrašiť tam Rusov. To bol Andrej Danko, takto hlasoval. O trištvrte roka - 15. novembra 2017 Andrej Danko rečnil v štátnej dume. Tváril sa ako najväčší priateľ Ruskej federácie a rozprával o tom, ako veľmi si dáva záležať na tom, aby sa slovensko-ruské vzťahy vyvíjali pozitívne. Potom si utrel asi ústa harmasanom a 16. mája 2018 o pol roka zase hlasoval za vyslanie slovenských vojakov do Pobaltia, tentokrát pod kanadským vedením. No a o mesiac na to - 7. júna 2018 sa zase hral na Slovana v Srbsku, kde rozprával o tom, že treba pozdvihnúť slovanskú nejakú vzájomnosť, citujem jeho slová: „Žijeme v nebezpečnej dobe, nastal čas, aby slovanské národy spolu viac komunikovali.“
Čiže podľa Andreja Danka by mali slovanské národy spolu viac komunikovať a predstavuje si to asi tak, že o dva týždne na to, ako toto vyhlásil v Srbsku, tu máme návrh zákona na prijatie amerických vojakov na slovenských základniach. Takto si to teda Andrej Danko asi predstavuje to zlepšenie komunikácie so slovanskými krajinami, že fakticky činmi hlasuje za agresiu, za provokácie proti slovanským národom, ale rečami rozpráva niečo iné.
Ľudia ako Robert Fico a Andrej Danko rozhodne nemajú právo moralizovať. Stratili ho vtedy, keď ich činy prestali byť v súlade s tým, čo rozprávajú, a to sa stalo veľmi dávno. Viete, v machiavelskej politike, alebo aj v Biblii je koniec koncom napísané, že rešpekt, úctu, akúsi autoritu si zaslúži len ten človek, ktorý jednak dokáže byť skutočným priateľom, ale dokáže byť aj skutočným nepriateľom. Človek, ktorého áno je áno, ktorého nie je nie. A to v prípade Andreja Danka a Roberta Fica, samozrejme, neplatí, pretože takíto politici, ako je Andrej Danko a Robert Fico, sú nielen hanbou pre Slovenskú republiku, ale sú najmä hrozbou pre Slovenskú republiku pretože sú ochotní povedať hocikomu hocičo len preto, aby sa udržali pri moci. Keď sa stretnú niekde na východnom Slovensku s nejakými provýchodne orientovanými ľuďmi, tak im budú rozprávať jednu vec, keď idú do Bruselu, tak tam tým ľudom budú rozprávať a zase inú vec, skrátka ako nejaké - bez urážky - nejaké handry, ktoré sa krútia tak, ako im to vyhovuje, ktoré každému rozprávajú to, čo chce počuť, len aby si udržali ten svoj vplyv, len aby si udržali tú svoju moc. Bohužiaľ, stále veľa ľudí dokážu týmto spôsobom oklamať, pretože majú priestor v médiách, sú to starí politici, vedia klamať veľmi presvedčivo, ale my urobíme naozaj všetko pre to, a myslím si, že hovorím za celú Ľudovú stranu Naše Slovensko, urobíme naozaj všetko pre to, aby sme tým ľudom otvárali oči, aby sme poukazovali na ten neustály rozpor medzi tým, čo Danko a Fico rozprávajú, a medzi tým, aké sú ich skutočné činy.
Ďakujem pekne.
