Ďakujem pekne. Milé kolegyne, kolegovia, tak ešte raz a tentokrát už trošku obšírnejšie uvedenie našej novely zákona o vysielaní a retransmisii.
Cieľom tejto novely zákona, ako som povedal, je obmedziť množstvo vysielanej reklamy v televízii a v rozhlase a zároveň zaviesť vyššie pokuty pre televízie a rozhlasové stanice, ktoré by obmedzenia reklám v budúcnosti nedodržiavali.
Motív, ktorý nás viedol k predloženiu tohto návrhu zákona, je veľmi jednoduchý a veľmi praktický. Každý, kto sleduje trošku televízne vysielanie, prípadne počúva rádiá, tak vie, že množstvo reklamy v televíziách a rádiách už prekročilo únosnú mieru a často človek ani nevie, či pozerá už film prerušovaný reklamou alebo či pozerá reklamu, ktorá je prerušovaná filmom.
Tej reklamy je naozaj veľmi veľa. Nachádza sa úplne všade, kade sa pohnete, kam sa pozriete. Keď šoférujete, popri cestách vidíte stovky, tisíce bilbordov, keď idete vlakom, tam je reklama, idete autobusom, tam je reklama, idete na vlakovú alebo autobusovú zastávku, stanicu, tam je tiež reklama. Dokonca v Bratislave svojho času, keď som ešte chodil na MHD-čke častejšie, tak začali montovať také malé reproduktorčeky. To znamená, že keď sa nepozeráte, aby ste museli počúvať. Keď idete si vybrať poštovú schránku, tam sú reklamné letáčiky. Pozriete sa na internet, samá reklama. Noviny, televízie, časopisy, takisto samá reklama.
Čiže tej reklamy naozaj je v spoločnosti veľmi veľa. Ten reklamný smog sa rozmohol za únosnú mieru a ja si pamätám jednu situáciu z Nitrianskeho samosprávneho kraja, kde som poslancom, kde sa rozhodovalo tiež o tom, či sa obmedzí množstvo bilbordov popri cestách v Nitrianskom samosprávnom kraji, pretože kraj má nejaké plochy, na ktoré, na ktorých sú umiestnené bilbordy, tak poslanci kraja povedali, že tieto plochy neobmedzia, pretože by pripravili kraj o príjem a že túto kompetenciu, obmedzenie množstva reklamy má robiť štát, a nie kraj. To znamená, že jeden sa vyhovára na druhého, ale nikdy sa tým nič nezmení.
Súčasná legislatíva kladie na obmedzenie reklamy nejaké obmedzenia, ale tie obmedzenia sú, bohužiaľ, veľmi malé a tie pokuty, ktoré televízne spoločnosti dostanú za nedodržanie týchto obmedzení, sú veľmi vyslovene smiešne, rádovo len v tisíckach eur, čiže televízne spoločnosti si naozaj nemusia lámať hlavu a tá, ten inzerent, ten objednávateľ reklamy často tú reklamu alebo tú pokutu radšej preplatí, akoby tá reklama nemala byť odvysielaná.
Čo je najsmutnejšie, je, že cieľom väčšiny reklám, a v tom sa asi zhodneme všetci, cieľom väčšiny reklám na Slovensku, bohužiaľ, nie je pozdvihnúť človeka nejak v jeho osobnostnom, vzdelanostnom rozvoji, motivovať ho k športu, k vzdelávaniu, k zlepšeniu jeho kvalitatívnych vlastností. Ale práve naopak, cieľom väčšiny reklám je povzbudzovať ku konzumu, k nákupu kadejakých zbytočností, hlúpostí. Ak nemáte na tieto zbytočnosti a hlúposti peniaze, tak hneď sú tam reklamy na nebankové subjekty, prípadne na pôžičky bankové domy. A ľudia, ktorí sú, povedal by som, menej odolní, často tomuto pokušeniu veľmi ľahko podľahnú, nakúpia veci, ktoré nepotrebujú, zadlžia sa, padnú do dlhovej špirály, ktorá často končí, bohužiaľ, množstvom exekúcií a likvidáciou celých rodín.
Mnoho reklám je zameraných takisto na cigarety, alkohol, rôzne neduhy spoločenské, ktoré existujú, vždy budú existovať, ale určite by nemali byť podporované reklamou v televízii alebo v rádiách.
Osobitnú kapitolu tvoria detské reklamy. To sú reklamy, v ktorých buď vystupujú deti, nevinné detské tváričky, napríklad v reklamách na mobilné telefóny, šťastné rodinky, ktoré sú šťastné len asi vďaka tomu, že majú telefón od nejakej telekomunikačnej spoločnosti, alebo šťastné rodinky, šťastné deti, ktoré, ktorých rodičia si zobrali hypotéku a tak ďalej a tak ďalej. To je jedna forma detských reklám, že deti sú zneužívané na predaj vecí pre dospelých. Alebo druhá forma detských reklám sú reklamy zamerané priamo na deti, to znamená, že reklamy na rôzne hračky, rôzne filmy, rozprávky, podobné nezmysly, ktorým zase deti tým, že si nedokážu držať od televízie nejaký racionálny odstup, tak veľmi ľahko podľahnú. Potom, samozrejme, otravujú svojich rodičov a tí rodiča im niektoré veci jednoducho musia kúpiť, pokiaľ nechcú mať doma ródeo.
My teda navrhujeme v rámci predloženej novely zákona plošne obmedziť množstvo reklamy, tak v televízii, ako aj v rádiu, na maximálne 5 % z každej hodiny, to znamená šesť minút z každej jednej hodiny, pričom celkové množstvo odvysielanej reklamy za jeden deň by nemalo presiahnuť 10 %, pardon, 5 % z celkového vysielacieho času, to znamená 72 minút.
Takisto navrhujeme, aby počas vysielania reklamnej prestávky musela televízia povinne vysielať akési počítadlo, nejaký časovač, ktorý bude zobrazovať čas zostávajúci do konca reklamnej prestávky, pretože mnoho ľudí si cez reklamu vypĺňa ten priestor inak, a keď nevedia, ako dlho tá reklamná prestávka potrvá, tak si jednoducho ten čas nevedia naplánovať, nevedia, či si môžu spraviť kávu, čaj, prípadne niektorí aj zapáliť. Čiže navrhujeme, aby televízie museli počas reklamnej prestávky zobrazovať hodiny s časom zostávajúcim do konca reklamnej prestávky, aby ľudia si vedeli ten čas lepšie využiť.
Ako som povedal, navrhujeme takisto zvýšenie pokút pre prevádzkovateľov televíznych a rozhlasových staníc za nedodržanie ustanovení zákona, pretože súčasná výška pokút je veľmi, veľmi smiešna, veľmi symbolická. Navrhujeme zvýšiť pokuty pre televízne spoločnosti, vysielateľov televíznej programovej služby z pôvodných 3 319 eur na maximálne 33 190 eur a pri vysielateľoch rozhlasovej programovej služby z pôvodných 497 eur na 4 970 eur. No len sa pozrite na to, rozhlas za nedodržanie limitov na reklamu, nejaká rozhlasová spoločnosť, rádio komerčné, dostane pokutu 497 eur maximálne podľa súčasnej legislatívy. To je naozaj smiešne. To je naozaj smiešne, a to sa im oplatí tú legislatívu porušovať, pretože jednoducho lebo sa im to, je to rentabilné.
Je pravda, že tento návrh zákona bude mať možno - možno - mierne negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie, a to v tom zmysle, že keďže toho reklamného priestoru bude menej, každú hodinu maximálne šesť minút, tak pravdepodobne cena za jednotku reklamy stúpne. To znamená, že spoločnosti, ktoré majú vyčlenený nejaký rozpočet na reklamné, marketingové účely, tak si za tie isté peniaze môcť objednať, kúpiť menej vysielacieho času, ale na druhej strane ten vysielací čas bude lukratívnejší, bude vzácnejší a tých svojich divákov si nájde tak či tak.
No, ale čo je veľmi dôležité a najdôležitejšie, tento návrh zákona bude mať jednoznačný pozitívny, jednoznačne pozitívne sociálne vplyvy, pretože naozaj nepoznám človeka, neviem ako vy, ale ja naozaj nepoznám človeka, ktorý by sa vyžíval v pozeraní alebo počúvaní reklám. Nepoznám takého.
My sme poslanci Národnej rady Slovenskej republiky volení občanmi. Ja viem, niektorí môžu argumentovať, že by sme nemali zasahovať do podnikateľského prostredia a určovať televíznym spoločnostiam, koľko majú vysielať reklamy, že to predsa diváci, poslucháči hodnotia sami a keď budete reklamy pridávať, tak prestanú to rádio alebo tú televíziu pozerať. Ale ako som povedal, my sme poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, nás volia občania, obyvatelia Slovenskej republiky, my sa zodpovedáme im, nie majiteľom televízií a rozhlasov. Volia nás ľudia, nevolia nás finančné skupiny ani firmy, a preto vždy musíme uprednostňovať záujmy ľudí pred záujmami súkromných spoločností. Ďakujem pekne.
