Vážený pán predsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte teda ešte raz v stručnosti uviesť novelu zákona, ktorou sa snažíme zlepšiť vzdelávanie alebo prístup k vzdelaniu slovenských žiakov na národnostne zmiešaných územiach.
Podľa čl. 6 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je štátny jazykom na území Slovenskej republiky, samozrejme, slovenský jazyk. Povinnosťou každého občana je ovládať štátny jazyk nielen kvôli úradnému styku,...
Vážený pán predsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte teda ešte raz v stručnosti uviesť novelu zákona, ktorou sa snažíme zlepšiť vzdelávanie alebo prístup k vzdelaniu slovenských žiakov na národnostne zmiešaných územiach.
Podľa čl. 6 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je štátny jazykom na území Slovenskej republiky, samozrejme, slovenský jazyk. Povinnosťou každého občana je ovládať štátny jazyk nielen kvôli úradnému styku, ale aj kvôli súkromnému styku, kvôli obchodnému styku a celkovo kvôli všeobecnej komunikácii. Povinnosťou štátu na druhej strane je vytvoriť podmienky, aby sa každý občan Slovenskej republiky, každé dieťa mohlo vzdelávať v štátnom, čiže v slovenskom jazyku.
To vzdelávanie v štátnom slovenskom jazyku nemá význam len kvôli nejakým komunikačným úlohám, ale aj kvôli tomu, že štátny, v našom prípade slovenský jazyk je aj jedným z hlavných atribútov slovenského národa. To znamená, že ak zmizne z povrchu zemského slovenský jazyk, tak zákonite zmizne aj slovenský národ, pretože ten národ sa bude volať už nejako inak, bude hovoriť nejakou inou rečou, ale teda Slováci to už nebudú.
Na väčšine územia Slovenskej republiky nepredstavuje dostupnosť k vzdelávaniu v štátnom slovenskom jazyku závažnejší problém, ale situácia sa potupne zhoršuje na národnostne zmiešaných územiach, konkrétne, povedzme si to rovno, na južných územiach Slovenskej republiky, kde Slováci tvoria národnostnú menšinu a obyvatelia maďarskej národnosti sú tam vo väčšine. S týmto problémom zápasí čoraz viac obyvateľov slovenskej národnosti najmä v okrese Dunajská Streda na trase Bratislava – Šamorín – Báč – Horný Bar, v obciach Rohovce, ktoré boli aj nedávno medializované. Tam je problém v tom, že tie miestne samosprávy sú ovládané prevažne politikmi maďarskej národnosti, čo by nebolo až také zlé, ale zlé je, že títo politici maďarskej národnosti často z politických národnostných dôvodov nechcú povoliť vytváranie slovenských tried, prípadne slovenských základných škôl pre Slovákov, ktorí sa do tej oblasti prisťahujú, prípadne pre deti, ktoré Slováci v daných oblastiach majú. Školy, ja neviem prečo, neviem prečo, z akého dôvodu sa tí menšinoví politici v samosprávach z nejakého dôvodu obávajú podporiť zriaďovanie nových slovenských tried a slovenských škôl, či je to kvôli tomu, že sa boja o stratu svojho vplyvu alebo boja sa nejakej asimilácie, alebo niečo podobného, ale v každom prípade to nemôže byť tolerovateľné v Slovenskej republike. Je zaujímavé, že keď sa jedná o zriaďovanie nových slovenských škôl alebo slovenských tried, tak politici zo samospráv, teda najmä maďarskej národnosti, argumentujú tým, že vytváranie malých slovenských tried, malých slovenských škôl pre malý počet slovenských žiakov žijúcich v danej oblasti bol nerentabilný, a preto sa jednoducho neoplatí.
Na druhej strane ale nemajú problém, teraz ma nechápte zle, často nezmyselne udržiavať aj extrémne málotriedne alebo extrémne malé školy, čo sa týka počtu žiakov. My sme si dali alebo zistili z Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, že aký je stav základných škôl v Slovenskej republike ku koncu júna 2018. A podľa tých čísel, ktoré nám prišli z ministerstva, je na Slovensku momentálne až 27 menšinových základných škôl, všetky sú školy s vyučovacím jazykom maďarským. Sú to základné školy pre ročníky 1. – 4. V týchto školách, v týchto 27 školách sa pohybuje počet žiakov od 3 do 12. Priemerný počet žiakov v týchto vybraných maďarských školách je len 7,2. Môžem vymenovať niektoré z tých, tých základných škôl, napríklad obec Peder v Košickom kraji – tam je 12 žiakov, v obci Martovce v Nitrianskom kraji – 12 žiakov, Nová Vieska v Nitrianskom kraji – 11 žiakov, Ipeľské Predmostie v Banskobystrickom kraji – 9 žiakov maďarskej národnosti, Šalov v Nitrianskom kraji – 9 žiakov, Vozokany v Trnavskom kraji – 7 žiakov, Olováry v Banskobystrickom kraji - základná škola so 6 žiakmi, Reca v Bratislavskom kraji – základná škola so 6 žiakmi, Kečovo v Košickom kraji – základná škola s vyučovacím jazykom maďarským s 3 žiakmi, obec Mad v Trnavskom kraji – takisto základná škola s vyučovacím jazykom maďarským s 3 žiakmi. Dokonca nám ministerstvo poslalo 4 školy, v obci Figa, Uzovská Panica, Veľký Kamenec a Tomášikovo, kde existujú základné školy s nulovým počtom žiakov, čo znamená, že sú zriadené len formálne. Aký osud ich čaká, to ešte nevieme, ale teda existujú s nulovým počtom žiakom.
Ono, viete, je absurdné, že príslušníci národnostnej menšiny, teraz neútočím na národnostnú menšinu, ale aby príslušníci národnostnej menšiny mali na území Slovenskej republiky lepší prístup k vzdelávaniu v nejakej oblasti, ako majú príslušníci štátotvorného slovenského národa.
Tieto argumenty, čo sme povedali, sú však len ilustračné, pretože ono pravdou je, že ak to vezmeme politicky, tak Slováci ako národ nemajú potrebu nejakým spôsobom zdôvodňovať, že prečo chcú zriaďovať vôbec základné školy na svojom vlastnom území. To má byť chápané a brané ako nejaká samozrejmosť. Keď to porovnáme so zahraničím, tak Slováci žijúci napríklad v Maďarsku nemajú ani zďaleka, ani zďaleka také práva, čo sa týka prístupu k vzdelávaniu vo svojom rodnom jazyku, ako ju majú príslušníci národnostnej menšiny na území Slovenskej republiky. Možno viete o Fonde Gábora Bethlena, ktorým Maďarsko, už nie Maďarská republika, Maďarsko teda, dotuje každú rodinu, ktorá umiestni svoje dieťa do maďarskej základnej školy, sumou 70 eur na rok. To znamená, že najmä, poviem to rovno, Cigáni dávajú svoje deti do maďarských škôl, aby tých 70 eur na rok z toho maďarského fondu získali. O uplatniteľnosti týchto žiakov v praxi potom jednak kvôli nejakým sociálnym návykom, ale aj kvôli nejakej jazykovej bariére majú potom problémy s uplatnením v reálnom živote.
My preto navrhujeme v rámci predloženej novely zákona, aby okresný úrad v sídle kraja v prípade záujmu rodičov, resp. zákonných zástupcov detí, školopovinných detí, ktoré žijú v obci, v ktorej tvoria Slováci národnostnú menšinu, čiže nie v každej obci na Slovensku, aby sa to, aby nevzniklo príliš veľa škôl, ak tvoria Slováci nejakú národnú menšinu v nejakej obci a požiadajú o zriadenie školy, základnej školy s vyučovacím jazykom slovenským a v prípade, ak im samospráva nevyjde v ústrety, aby takúto povinnosť zriadiť takúto základnú školu malo ministerstvo školstva zastúpené okresným úradom v sídle kraja. Samozrejme, sú tam aj podmienky. Navrhujeme, aby základná škola bola zriadená len v prípade, ak o zriadenie tejto školy požiada minimálne, minimálne rodičia, ktorí sa starajú spolu o minimálne 5 školopovinných detí, a ak sa v okruhu 6 kilometrov jazdy autobusom alebo vlakom nenachádza podobná základná škola.
Tých 6 kilometrov sme si nevymysleli. To je presne vzdialenosť, ktorú majú k dispozícii vo svojich výnimkách aj príslušníci národnostných menšín v prípade, ak si chcú zriaďovať menšinové základné školy.
Tento návrh zákona bude mať teda jednoznačne pozitívny vplyv na rozvoj nielen vzdelanostnej úrovne, ale aj slovenskej národnej identity. Samozrejme, očakáva sa mierne negatívny vplyv na štátny rozpočet, ktorý sa ale nedá ešte v tomto štádiu kvantifikovať, pretože bude závisieť od počtu žiadostí, ktoré štát na zriadenie základných škôl na južnom území obdrží.
My sme veľmi radi, že tento náš návrh trošku, my sme ho predstavili koncom augusta, trošku rozmútil vody a prinútil kompetentných zaoberať sa, teda nehovorím, že to bolo len nami, ale som presvedčený, že aj vďaka tomuto nášmu návrhu, predseda vlády Pellegrini navštívil napríklad Rohovce a predstavil im, ponúkol im prakticky totožné riešenie. To znamená, že ponúkol týmto ľuďom, že v prípade, ak im samospráva, ovládaná maďarskými politikmi, nevyjde v ústrety a nezriadi slovenskú základnú školu, tak takúto základnú školu im tam zriadi štát. Takéto riešenie navrhol. Či to tak bude, alebo ako sa to zmení, to je, to je ešte otázka budúcnosti.
Postrehli sme takisto, že poslanci zo strany Sloboda a Solidarita takisto vyzývali k podobnému riešeniu. Mám tu vypísaný článok z TASR. Pani Zimenová vyslovene vyhlásila aj spolu s pánom Gröhlingom: „Ignorantský postoj samospráv k oprávneným požiadavkám rodičov bude viesť k nárastu napätia na zmiešaných územiach, k pocitom nespravodlivosti a diskriminácie.“ To je presne to, čo my hovoríme. My nehovoríme o tom, že by príslušníci národnostných menšín mali mať menej škôl. My hovoríme to, že ak majú príslušníci národnostných menšín k dispozícii isté výsady, pravidlá, že takéto isté pravidlá by mali mať k dispozícii aj Slováci, ktorí sú v tom danom regióne, v tej danej oblasti zhodou okolností v tomto čase národnostnou menšinou. Čiže vlastne zrovnoprávniť, chceme zrovnoprávniť slovenské deti s tými deťmi z národnostných menšín, aby mali rovnaký prístup k vzdelaniu a rovnakú dostupnosť k vzdelaniu, ako majú deti z národnostných menšín.
Toľko z mojej strany. Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis