Videokanál poslanca

Vážení kolegovia, ešte raz to zhrniem celé. SNS-ka jednoducho navrhuje zaviesť 2,5-percentný odvod pre reťazce, pre všetky reťazce, ktoré nepredávajú len potraviny, ale predávajú aj školské pomôcky, drogériu, šaty, oblečenie, elektroniku, skrátka paušálne pre všetkých.
Myslím si, že každému musí byť úplne jasné, že reťazce premietnu tento odvod do ceny, že nepôjdu do straty. A verte tomu, že keď sa ich, že tie ceny potravín v budúcnosti, keď pôjdu hore, čo, samozrejme, že pôjdu, už len z princípu, a keď sa ich budú pýtať, že prečo išli ceny hore, tak oni povedia, kvôli tomu odvodu, kvôli SNS-ke. Nepovedia, že kvôli našim vlastným ziskom, hodia to práve na SNS-ku. A budú mať pravdu, pretože, pretože naozaj ten odvod si do tých cien premietnu. Hodia to na vládnu koalíciu.
A čo je najhoršie, ako tu už bolo povedané, tento návrh zákona, tento nový odvod poškodí a možnože zničí aj veľa poctivých slovenských reťazcov, menších firiem, ktoré jednoducho nedokážu konkurovať tým veľkým firmám, ako je Tesco, Kaufland, Lidl alebo podobne.
Ja by som bol veľmi rád, keby sa trošku priškrtila politika voči zahraničným, zdôrazňujem, zahraničným obchodným reťazcom, ktoré vyvážajú zisky za hranice, ale ja som presvedčený, že tento návrh zákona týmto reťazcom reálne nijako neublíži, ale čo spôsobí, je to, že ľudia budú musieť za potraviny v reťazcoch, hypermarketoch, supermarketoch jednoducho platiť viac. Platiť viac, to znamená, že si budú môcť dovoliť kúpiť menej a najviac to postihne práve tie, tie najzraniteľnejšie, najchudobnejšie skupiny obyvateľstva, nezamestnaných alebo dôchodcov.
Ak chcete pomôcť poľnohospodárom, tak oveľa lepšia stratégia by podľa mňa bola znížiť daňové zaťaženie poľnohospodárov, slovenských poľnohospodárov pôsobiacich na území Slovenskej republiky, tým pádom by sa dostalo do slovenských obchodov viac kvalitných, lacnejších slovenských výrobkov, slovenských potravín a boli by spokojní aj slovenskí poľnohospodári a boli by spokojní aj spotrebitelia, ktorí by jednoducho mali tých slovenských kvalitných výrobkov tam viac za nižšiu cenu.

Pani poslankyňa, ja takisto ako vy, keď som si čítal aj dôvodovú správu, aj legislatívne paragrafové znenie, tak ja a priori neodsudzujem zámer ako taký – pomôcť predaju slovenských výrobkov trošku, trošku vstúpiť, by som povedal, tak na hrebienok tým reťazcom možno, s tým nemám nejaký politický alebo principiálny problém, ale nechápem, že ako presne toto pomôže tým slovenským poľnohospodárom, resp. predaju slovenských potravín. Zavedie sa 2,5-percentný odvod aj pre obchodné reťazce, ktoré predávajú 10, ktoré majú 10 % obratu z predaja potravín, to znamená 90 % predávajú iných vecí. Títo zrazu začnú platiť 2,5-percentný odvod. Logicky, samozrejme, však je úplne evidentné, že to premietnu do ceny alebo to zoberú zamestnancom. Možno časť z tohto odvodu si ukrátia z vlastného zisku. Čiže; ale je evidentné, že všetky položky, to znamená nielen potraviny, ale naozaj aj tá elektronika, oblečenie a podobné veci v tých reťazcoch zdražejú a že ako presne toto teda pomôže slovenským výrobkom, slovenským poľnohospodárom alebo čomukoľvek, že príde zrazu občan Slovenskej republiky, Slovák do obchodu, zbadá tam drahšie, drahšiu elektroniku, drahšie potraviny, tak si povie, že idem ich kupovať? Alebo čo sa presne stane? Zoberie si tie peniaze ministerstvo, spraví sa z nich nejaká reklamná kampaň, dobre, ale prinúti to tých ľudí viac kupovať? Alebo prinúti to nakoniec – čo má byť asi pointa toho celého – predávať reťazce viac slovenských potravín?
Uniká mi tam úplne tá, tá súvislosť, že ako má toto navrhované opatrenie docieliť ten cieľ, pričom ja ten cieľ, samozrejme, schvaľujem, len nechápem, ako sa to prostredníctvom tohto má dosiahnuť.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ja som chcel na vás reagovať s faktickou poznámkou, len sa nedalo, lebo ste boli ako uvádzajúca. Tá moja otázka bola: V dôvodovej správe máte spomenuté, že to nemáte predrokované na koaličnej rade, že, či? No, máte? Aha, tak to je dobré, tak pardon, lebo také niečo tam bolo spomenuté a práve na to som sa chcel spýtať, čo to v praxi znamená, že či to je len váš návrh alebo nie. A vlastne to bola tá moja otázka, len fakt sa mi nedalo faktickou poznámkou.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Pán Fecko, ja som sa chcel len spýtať tiež na ten absolútny preferenčný krúžok, že ako to vlastne myslíte, lebo trošku tak, neviem, či som nepočúval alebo či to bolo zmätočne povedané, že vy teda navrhujete len zrušiť tú 3 % hranicu pre dosiahnutie toho, aby sa vôbec tie krúžky započítavali, ale má to platiť len pre strany, ktoré získajú viac ako 5 %. Tak. Alebo pre všetky strany, že aj z..., ja neviem zo strany, ktorá získa 2 % hlasov vo voľbách, sa ten človek napriek tomu, že tam získa veľmi veľa krúžkov, prekrúžkuje a bude tu ako jediný zástupca v tej 2 % strany, toto som práve nejak nepochopil.
Ďakujem pekne za vysvetlenie.

Ďakujem pekne. Ja by som doplnil kolegu spolupredkladateľa, že skutočne cieľom tohto návrhu zákona je odpolitizovanie funkcie, hlavne odpolitizovanie činnosti generálneho prokurátora. My sme navrhli, aby generálneho prokurátora volili, poviem to tak, právnici, profesionáli a nie verejnosť.
Dôvod, prečo sme nechceli, aby ho volila verejnosť, je jednoducho ten, pretože potom by sa generálnym prokurátorom mohol stať ten kandidát, ktorý by mal najlepšiu kampaň a najlepší imidž v médiách. V podstate by si generálneho prokurátora volili médiá a veľmi ľahko by sa mohlo stať, že by sme tam videli nejakého, nejakú obdobu Kisku, Luntera alebo Mistríka, čiže to sme naozaj nechceli. Chceli sme, aby generálneho prokurátora zvolili profesionáli, ktorí sa rozumejú práci právnikov, práci prokuratúry a práci súdov.
A takisto sme tam zaviedli aj možnosť ďalšieho odvolania, rozšírenia možnosti odvolania súčasného generálneho prokurátora, ktorým je pán Čižnár, pretože je evidentné, že pán Čižnár si nerobí svoju prácu tak, ako by si mal, a nechal sa zneužiť na politický boj, o čom možno svedčí množstvo jeho krokov, ktoré koná, ale takisto aj množstvo krokov, ktoré proste nekoná. Tá možnosť odvolať takéhoto človeka by tu teda bola za predpokladu, že by sa na tom uzniesla istá časť jeho voličov, to znamená, opäť právnikov, sudcov, advokátov, notárov, exekútorov, a teda týchto ľudí.
Čiže určite by to prispelo k odpolitizovaniu celého tohto režimu a konečne by a konečne by generálny prokurátor sa mohol slobodne nadýchnuť a začať robiť to, na čo je určený. To znamená, trestne stíhať a dbať na dodržiavanie zákona a zákonnosti a nebáť sa trestne stíhať aj najvyššie postavených, možno daňových podvodníkov a podobných ľudí.
Ďakujem pekne.

Milé kolegyne, vážení kolegovia, chcem úprimne poďakovať za všetky konštruktívne príspevky a som rád, že sa to nieslo v takom, v takom konštruktívnom duchu, že tu neboli nejaké emócie alebo niečo podobné.
Čo sa týka toho Nitrianskeho kraja, pán Soboňa, tak skutočne, a to je pravda, v Nitrianskom samosprávnom kraji alebo Nitriansky samosprávny kraj už zrušil dve školy na svojom území za toto volebné obdobie a, bohužiaľ, obidve slovenské, jedno bolo gymnázium slovenské v Želiezovciach, kde gymnázium maďarské tam zostalo, slovenské sa zrušilo, a druhá stredná škola bola odborná škola v Kalnej nad Hronom, takisto slovenská. Čiže, bohužiaľ, teraz keď poviem konštatovanie, že Nitriansky samosprávny kraj ruší slovenské školy a tie maďarské necháva, tak je to, bohužiaľ, fakticky správne konštatovanie.
Ja som preto aj, preto aj nepodporil toto, toto rušenie škôl, hoci som si vedomý toho demografického úbytku. No ale ten najčastejší argument, ktorý tu zo strany SNS zaznel ako akási výhrada, taká, taká výhrada odborného charakteru voči tomuto návrhu zákona, bolo práve to číslo 5, päť detí v jednej škole. My, samozrejme, na tomto čísle netrváme, to je vec, ktorá je, môže byť predmetom diskusie, môže byť predmetom nejakej dohody, alebo si to, ako povedal aj Marian Kotleba, kľudne aj osvojte, trošku pozmeňte, predložte to vy, len hlavne nech sa ten problém vyrieši.
Ja len poviem historicky, ako sme dospeli k tomu číslu 5 žiakov, teda minimálne 5 žiakov v jednej základnej škole. Ja som to tu čítal, ale nie všetko, my sme si dali spraviť teda tú štatistiku z ministerstva školstva, že ako sú na tom menšinové školy s vyučovacím jazykom maďarským, základné školy s ročníkmi 1 – 4, a naozaj 27 škôl, na ktorých je tých žiakov 12 a menej.
Ja ich môžem kľudne prečítať všetky: obec Peder – 12 žiakov, obec Krásnohorská Dlhá Lúka – 12 žiakov, Martovce – 12 žiakov, Kráľov Brod – 12 žiakov, Neporadza – 11 žiakov, to sú všetko školy, základné školy s vyučovacím jazykom maďarským, Nová Vieska – 11 žiakov, Blatná na Ostrove – 11 žiakov, Radvaň nad Dunajom – 10 žiakov, Ipeľské Predmostie – 9 žiakov, Ladmovce – 9 žiakov, Šalov – 9 žiakov, Rúbaň – 8 žiakov, Dolný Bar – 8 žiakov, Dobrohošť – 8 žiakov.
Ďalšie školy, základné školy s vyučovacím jazykom maďarským: Padáň v Trnavskom kraji – 8 žiakov, Vozokany – 7 žiakov, Michal na Ostrove – 7 žiakov, Olováry – 6 žiakov, Hrubý Šúr – 6 žiakov, Reca v Bratislavskom kraji – 6 žiakov, Košúty – 6 žiakov, Kečovo – 3 žiaci, Mad – 3 žiaci.
A potom obce, kde sú základné školy s vyučovacím jazykom maďarským s nula žiakmi, je podľa ministerstva: Figa, Uzovská Panica, Veľký Kamenec a Tomášikovo.
Čiže vediac, že na Slovensku existuje 27 základných škôl s vyučovacím jazykom maďarským, kde nie je problém mať 12 žiakov, dokonca aj troch žiakov a zriaďovať školu aj pre takýto počet žiakov, sme jednoducho si povedali, že tých 5 žiakov je také, také rozumné minimum aj pre príslušníkov slovenského národa žijúceho na danom území, ale, samozrejme, môže to byť predmetom diskusie nejakej optimalizácie, či už územnej, alebo finančnej. Ale pokiaľ teda toto má byť jediná prekážka, ktorá by zabránila, aby sa, nehovorím, tento zákon prijal, ale aby sa tento problém vyriešil, tak určite, určite je to na diskusiu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Ako navrhovateľ som sa prihlásil neštandardne do rozpravy, aby aj kolegovia mohli možno vo faktickej reagovať, sme sa rozprávali, lebo zaznel tu zo Slovenskej národnej strany argument, že sa vám už podarilo zriadiť po vzore, no po vzore asi sotva, ale teda podobne ako navrhovala SaS, teda nejakú zmiešanú školu, v jednej bude, kde, strednú školu, ak som pochopil správne, kde sa spolu vzdelávajú aj slovenskí, aj maďarskí žiaci, každý vo svojom jazyku, každý vo svojom vzdelávacom programe, čo je, my to aj vítame, ak to tak, ako som povedal, dispozícia danej budovy umožňuje. Treba si, samozrejme, v týchto prípadoch dať pozor na to, a poviem to rovno, aby, aby, kto má prevahu v tej škole, lebo niekedy tí maďarskí učitelia alebo riaditelia majú tendenciu nejakým spôsobom potláčať a nevytvárať rovnaké podmienky pre tých slovenských žiakov ako, ako pre tých vlastných maďarských žiakov, to je, bohužiaľ, realita, to nie je, akože ja si to vymýšľam.
Druhá vec je, že treba začať už skutočne od tých základných škôl, pretože si treba uvedomiť, ak nejaký žiak, nejaké dieťa vyštuduje maďarskú základnú školu, tak logicky pokračuje na maďarskú strednú školu a potom prípadne aj na maďarskú vysokú školu a zákonite je vďaka jazykovej bariére a neznalosti štátneho jazyka na komunikatívnej úrovni izolované na danom konkrétnom území.
V rozprave ešte nezaznel jeden argument, ktorý máme tiež z Nitrianskeho kraja, tiež prichádzame do styku aj s občanmi, aj s podnikateľmi a mnohí, najmä živnostníci, sa sťažujú, že nevedia nájsť na území okresu Nové Zámky a južnejšie zamestnancov jednak z dôvodu všeobecného nedostatku kvalifikovanej pracovnej sily, ale aj - a to už trvá roky - z dôvodu jazykovej bariéry, že jednoducho ľudia, ktorí tam žijú, často nevedia po slovensky na komunikatívnej úrovni. To je holý fakt, to je holá realita.
Jeden kolega, ktorý tam predáva tuším pneumatiky, dlhodobo nevie nájsť zamestnancov do svojej firmy, ktorý by vedel komunikovať so slovenskými zákazníkmi na slušnej komunikatívnej úrovni tak, aby sa ten majiteľ firmy za to nemusel jednoducho hanbiť. A týmto problémom tá firma trpí už nejaké dva-tri roky. To je, to je, bohužiaľ, holý fakt.
Čiže treba skutočne, stredné školy je pekné, že sa idú riešiť, ale treba začať naozaj už od tých materských a základných škôl, čiže ak sa Slovenská národná strana plánuje do tohto problému zahryznúť a vytvoriť Slovákom naozaj slušné podmienky, ale nielen Slovákom, ale aj možno príslušníkom národnostných menšín, ktorí sa chcú vzdelávať v štátnom jazyku, chcú vedieť dobre po slovensky, tak nech teda už začne skutočne od materských škôl aj od základných škôl, kompetencie na to sú, ak nie sú, dajú sa vytvoriť, ste vládna strana, máte tu väčšinu, čiže môžte si prispôsobiť zákony tak, ako je to nutné, ako je to potrebné, tak, aby to vyhovovalo tým Slovákom alebo aj príslušníkom národnostných menšín na zmiešanom území.
Ďakujem pekne.

Pani poslankyňa Zimenová, veď ja súhlasím s tým, že máme rovnaký pohľad na to, že existuje takýto problém a treba ho riešiť. Ja nehovorím, že to riešenie, ktoré dávame my a ktoré dávate vy, je totožné. Pretože viem, že vy navrhujete, aby sa využívali spoločné budovy, priestory a v jednej budove sa vyučovali aj Slováci, aj Maďari dokopy, čo v istých okamihoch by aj bolo dobré, pretože keď je to dispozične možné, tak, samozrejme, by sme to privítali. Lenže nie všade sa to technicky a dispozične dá realizovať.
No ale, pán Hrnko, s tými menšinami, samozrejme, máte pravdu. Slováci nie sú v Slovenskej republike menšinou. Ak som to tak povedal, tak sa ospravedlňujem. Ale myslel som to na konkrétnom území.
Ale vy ste povedali, neviem, či ste sa preriekli, ale veľmi zaujímavú vec, že celá tá situácia sa v skutočnosti dá riešiť už existujúcou legislatívou. Podľa mňa je to pravda, pretože aj v zákone o štátnej správe v školstve a školskej samospráve sa v § 10 uvádza, že existujú nejaké osobitné podmienky, kedy štát môže zriadiť základnú školu a tými osobitnými podmienkami sú momentálne, ak obec nezabezpečí plnenie povinnej školskej dochádzky podľa tohto zákona a nemožno určiť spoločný školský obvod. Čiže dalo by sa to na to našiť. Len jednoducho sa to neurobilo.
A to je ten problém a to je aj ten dôvod, prečo my sme prišli s týmto návrhom zákona. Ja si nerobím ilúzie, že bude schválený. To zas tak naivný nie som. Ale minimálne naším cieľom je poukázať na tento problém a prinútiť vás intenzívnejšie sa tomu venovať. Pretože my sa výrazne stretávame s tými Slovákmi aj v Štúrove, aj v Komárne atď. Máme tam nejaké, síce malé, ale predsa len štruktúry a tí Slováci sú zúfalí. A to je fakt. A poviem vám rovno, oni sa cítia tak, že SNS-ka sa na nich vykašľala, že SNS-ka sa tomu nevenuje, už sa zaoberá len priateľstvom s MOST-om – HÍD. A tí Slováci na južnom území necítia podporu vašej strany. To znamená, že oslovili nás, my sme to predložili, a ak to povedie k tomu, že sa problémy začnú riešiť, tak to bude úspech.

Vážený pán predsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte teda ešte raz v stručnosti uviesť novelu zákona, ktorou sa snažíme zlepšiť vzdelávanie alebo prístup k vzdelaniu slovenských žiakov na národnostne zmiešaných územiach.
Podľa čl. 6 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je štátny jazykom na území Slovenskej republiky, samozrejme, slovenský jazyk. Povinnosťou každého občana je ovládať štátny jazyk nielen kvôli úradnému styku, ale aj kvôli súkromnému styku, kvôli obchodnému styku a celkovo kvôli všeobecnej komunikácii. Povinnosťou štátu na druhej strane je vytvoriť podmienky, aby sa každý občan Slovenskej republiky, každé dieťa mohlo vzdelávať v štátnom, čiže v slovenskom jazyku.
To vzdelávanie v štátnom slovenskom jazyku nemá význam len kvôli nejakým komunikačným úlohám, ale aj kvôli tomu, že štátny, v našom prípade slovenský jazyk je aj jedným z hlavných atribútov slovenského národa. To znamená, že ak zmizne z povrchu zemského slovenský jazyk, tak zákonite zmizne aj slovenský národ, pretože ten národ sa bude volať už nejako inak, bude hovoriť nejakou inou rečou, ale teda Slováci to už nebudú.
Na väčšine územia Slovenskej republiky nepredstavuje dostupnosť k vzdelávaniu v štátnom slovenskom jazyku závažnejší problém, ale situácia sa potupne zhoršuje na národnostne zmiešaných územiach, konkrétne, povedzme si to rovno, na južných územiach Slovenskej republiky, kde Slováci tvoria národnostnú menšinu a obyvatelia maďarskej národnosti sú tam vo väčšine. S týmto problémom zápasí čoraz viac obyvateľov slovenskej národnosti najmä v okrese Dunajská Streda na trase Bratislava – Šamorín – Báč – Horný Bar, v obciach Rohovce, ktoré boli aj nedávno medializované. Tam je problém v tom, že tie miestne samosprávy sú ovládané prevažne politikmi maďarskej národnosti, čo by nebolo až také zlé, ale zlé je, že títo politici maďarskej národnosti často z politických národnostných dôvodov nechcú povoliť vytváranie slovenských tried, prípadne slovenských základných škôl pre Slovákov, ktorí sa do tej oblasti prisťahujú, prípadne pre deti, ktoré Slováci v daných oblastiach majú. Školy, ja neviem prečo, neviem prečo, z akého dôvodu sa tí menšinoví politici v samosprávach z nejakého dôvodu obávajú podporiť zriaďovanie nových slovenských tried a slovenských škôl, či je to kvôli tomu, že sa boja o stratu svojho vplyvu alebo boja sa nejakej asimilácie, alebo niečo podobného, ale v každom prípade to nemôže byť tolerovateľné v Slovenskej republike. Je zaujímavé, že keď sa jedná o zriaďovanie nových slovenských škôl alebo slovenských tried, tak politici zo samospráv, teda najmä maďarskej národnosti, argumentujú tým, že vytváranie malých slovenských tried, malých slovenských škôl pre malý počet slovenských žiakov žijúcich v danej oblasti bol nerentabilný, a preto sa jednoducho neoplatí.
Na druhej strane ale nemajú problém, teraz ma nechápte zle, často nezmyselne udržiavať aj extrémne málotriedne alebo extrémne malé školy, čo sa týka počtu žiakov. My sme si dali alebo zistili z Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, že aký je stav základných škôl v Slovenskej republike ku koncu júna 2018. A podľa tých čísel, ktoré nám prišli z ministerstva, je na Slovensku momentálne až 27 menšinových základných škôl, všetky sú školy s vyučovacím jazykom maďarským. Sú to základné školy pre ročníky 1. – 4. V týchto školách, v týchto 27 školách sa pohybuje počet žiakov od 3 do 12. Priemerný počet žiakov v týchto vybraných maďarských školách je len 7,2. Môžem vymenovať niektoré z tých, tých základných škôl, napríklad obec Peder v Košickom kraji – tam je 12 žiakov, v obci Martovce v Nitrianskom kraji – 12 žiakov, Nová Vieska v Nitrianskom kraji – 11 žiakov, Ipeľské Predmostie v Banskobystrickom kraji – 9 žiakov maďarskej národnosti, Šalov v Nitrianskom kraji – 9 žiakov, Vozokany v Trnavskom kraji – 7 žiakov, Olováry v Banskobystrickom kraji - základná škola so 6 žiakmi, Reca v Bratislavskom kraji – základná škola so 6 žiakmi, Kečovo v Košickom kraji – základná škola s vyučovacím jazykom maďarským s 3 žiakmi, obec Mad v Trnavskom kraji – takisto základná škola s vyučovacím jazykom maďarským s 3 žiakmi. Dokonca nám ministerstvo poslalo 4 školy, v obci Figa, Uzovská Panica, Veľký Kamenec a Tomášikovo, kde existujú základné školy s nulovým počtom žiakov, čo znamená, že sú zriadené len formálne. Aký osud ich čaká, to ešte nevieme, ale teda existujú s nulovým počtom žiakom.
Ono, viete, je absurdné, že príslušníci národnostnej menšiny, teraz neútočím na národnostnú menšinu, ale aby príslušníci národnostnej menšiny mali na území Slovenskej republiky lepší prístup k vzdelávaniu v nejakej oblasti, ako majú príslušníci štátotvorného slovenského národa.
Tieto argumenty, čo sme povedali, sú však len ilustračné, pretože ono pravdou je, že ak to vezmeme politicky, tak Slováci ako národ nemajú potrebu nejakým spôsobom zdôvodňovať, že prečo chcú zriaďovať vôbec základné školy na svojom vlastnom území. To má byť chápané a brané ako nejaká samozrejmosť. Keď to porovnáme so zahraničím, tak Slováci žijúci napríklad v Maďarsku nemajú ani zďaleka, ani zďaleka také práva, čo sa týka prístupu k vzdelávaniu vo svojom rodnom jazyku, ako ju majú príslušníci národnostnej menšiny na území Slovenskej republiky. Možno viete o Fonde Gábora Bethlena, ktorým Maďarsko, už nie Maďarská republika, Maďarsko teda, dotuje každú rodinu, ktorá umiestni svoje dieťa do maďarskej základnej školy, sumou 70 eur na rok. To znamená, že najmä, poviem to rovno, Cigáni dávajú svoje deti do maďarských škôl, aby tých 70 eur na rok z toho maďarského fondu získali. O uplatniteľnosti týchto žiakov v praxi potom jednak kvôli nejakým sociálnym návykom, ale aj kvôli nejakej jazykovej bariére majú potom problémy s uplatnením v reálnom živote.
My preto navrhujeme v rámci predloženej novely zákona, aby okresný úrad v sídle kraja v prípade záujmu rodičov, resp. zákonných zástupcov detí, školopovinných detí, ktoré žijú v obci, v ktorej tvoria Slováci národnostnú menšinu, čiže nie v každej obci na Slovensku, aby sa to, aby nevzniklo príliš veľa škôl, ak tvoria Slováci nejakú národnú menšinu v nejakej obci a požiadajú o zriadenie školy, základnej školy s vyučovacím jazykom slovenským a v prípade, ak im samospráva nevyjde v ústrety, aby takúto povinnosť zriadiť takúto základnú školu malo ministerstvo školstva zastúpené okresným úradom v sídle kraja. Samozrejme, sú tam aj podmienky. Navrhujeme, aby základná škola bola zriadená len v prípade, ak o zriadenie tejto školy požiada minimálne, minimálne rodičia, ktorí sa starajú spolu o minimálne 5 školopovinných detí, a ak sa v okruhu 6 kilometrov jazdy autobusom alebo vlakom nenachádza podobná základná škola.
Tých 6 kilometrov sme si nevymysleli. To je presne vzdialenosť, ktorú majú k dispozícii vo svojich výnimkách aj príslušníci národnostných menšín v prípade, ak si chcú zriaďovať menšinové základné školy.
Tento návrh zákona bude mať teda jednoznačne pozitívny vplyv na rozvoj nielen vzdelanostnej úrovne, ale aj slovenskej národnej identity. Samozrejme, očakáva sa mierne negatívny vplyv na štátny rozpočet, ktorý sa ale nedá ešte v tomto štádiu kvantifikovať, pretože bude závisieť od počtu žiadostí, ktoré štát na zriadenie základných škôl na južnom území obdrží.
My sme veľmi radi, že tento náš návrh trošku, my sme ho predstavili koncom augusta, trošku rozmútil vody a prinútil kompetentných zaoberať sa, teda nehovorím, že to bolo len nami, ale som presvedčený, že aj vďaka tomuto nášmu návrhu, predseda vlády Pellegrini navštívil napríklad Rohovce a predstavil im, ponúkol im prakticky totožné riešenie. To znamená, že ponúkol týmto ľuďom, že v prípade, ak im samospráva, ovládaná maďarskými politikmi, nevyjde v ústrety a nezriadi slovenskú základnú školu, tak takúto základnú školu im tam zriadi štát. Takéto riešenie navrhol. Či to tak bude, alebo ako sa to zmení, to je, to je ešte otázka budúcnosti.
Postrehli sme takisto, že poslanci zo strany Sloboda a Solidarita takisto vyzývali k podobnému riešeniu. Mám tu vypísaný článok z TASR. Pani Zimenová vyslovene vyhlásila aj spolu s pánom Gröhlingom: „Ignorantský postoj samospráv k oprávneným požiadavkám rodičov bude viesť k nárastu napätia na zmiešaných územiach, k pocitom nespravodlivosti a diskriminácie.“ To je presne to, čo my hovoríme. My nehovoríme o tom, že by príslušníci národnostných menšín mali mať menej škôl. My hovoríme to, že ak majú príslušníci národnostných menšín k dispozícii isté výsady, pravidlá, že takéto isté pravidlá by mali mať k dispozícii aj Slováci, ktorí sú v tom danom regióne, v tej danej oblasti zhodou okolností v tomto čase národnostnou menšinou. Čiže vlastne zrovnoprávniť, chceme zrovnoprávniť slovenské deti s tými deťmi z národnostných menšín, aby mali rovnaký prístup k vzdelaniu a rovnakú dostupnosť k vzdelaniu, ako majú deti z národnostných menšín.
Toľko z mojej strany. Ďakujem za pozornosť.

Vážený pán predsedajúci, milé pani poslankyne, vážení poslanci, dovoľte, aby som uviedol novelu zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve, ktorú sme pripravili spolu s Marianom Kotlebom, Jánom Kecskésom, Stanislavom Mizíkom a Stanislavom Drobným.
Cieľom tohto legislatívneho návrhu je zlepšiť prístup detí žijúcich na národnostne zmiešanom území k vzdelávaniu v slovenskom jazyku.
Návrh zákona zavádza povinnosť pre štát zriadiť v obci, v ktorej tvoria občania slovenskej národnosti menšinu, slovenskú základnú školu, ak o to požiadajú zákonní zástupcovia starajúci sa o školopovinné deti.
Viac by som uviedol potom v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý.