Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky, vážené štyri kolegyne poslankyne a desať kolegov poslancov (reakcia z pléna), desať, teraz prišiel, ja som vás rátala (povedané so smiechom). Dobre.
Vážený predseda Najvyššieho kontrolného úradu, chcem sa venovať v tejto rozprave kontrolnej akcii Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky, verejné financie a majetok...
Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky, vážené štyri kolegyne poslankyne a desať kolegov poslancov (reakcia z pléna), desať, teraz prišiel, ja som vás rátala (povedané so smiechom). Dobre.
Vážený predseda Najvyššieho kontrolného úradu, chcem sa venovať v tejto rozprave kontrolnej akcii Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky, verejné financie a majetok zdravotníckych zariadení. Kontrolná akcia - verejné financie a majetok zdravotníckych zariadení - bola do plánu kontrolnej činnosti NKÚ zaradená na základe vyhodnotenia identifikovaných rizík v oblasti zdravotníctva. Ako najvýznamnejšie riziká boli vyhodnotené tie, ktoré sa týkajú stratového hospodárenia nemocníc, nehospodárnosti pri zabezpečovaní tovarov a služieb v zdravotníckych zariadeniach, ako aj plnenie povinností pri správe majetku štátu.
Na oddlžovanie ústavných zdravotných zariadení v dôsledku ich stratového hospodárenia sa už v minulosti vynaložilo 1 423 miliónov eur, to znamená 1 miliarda 423 miliónov eur. Vláda Slovenskej republiky v septembri 2017 schválila oddlženie nemocníc do sumy 585 miliónov eur, čo dohromady bude reprezentovať sumu 2 008 miliónov eur, to znamená 2 miliardy 8 miliónov eur.
Najvyšší kontrolný úrad v rámci kontroly "verejné financie a majetok zdravotníckych zariadení" rozčlenil kontrolnú akciu do troch častí: nemocnice, zdravotné poisťovne a Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky. Poďme k tým nemocniciam.
Ako hlavné príčiny deficitného hospodárenia nemocníc určil NKÚ Slovenskej republiky:
1. nehospodárne nakladanie s verejnými prostriedkami. Táto časť bola dôkladne spracovaná a jej závery sú akceptovateľné.
2. zmluvné vzťahy medzi ústavnými zdravotníckymi zariadeniami a zdravotnými poisťovňami.
Najvyšší kontrolný úrad konštatuje, že výška úhrady, rozsah a finančný objem poskytovanej zdravotnej starostlivosti je závislý od vzájomnej dohody. Rozsah a podmienky dohodnutej, teda zazmluvnenej zdravotnej starostlivosti sa tak menia v čase, absentujú jasné pravidlá stanovenia cien, čo spôsobuje, že ceny za niektoré zdravotnícke výkony nepokrývajú všetky náklady spojené s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a ceny za iné výkony prinášajú neprimeraný zisk. Nezohľadňovanie a tým aj neuhrádzanie nákladov na poskytnuté zdravotné výkony považuje NKÚ za jednu z hlavných príčin zadlžovania sa nemocníc. Aj keď kontrola Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky nedostatky v tejto oblasti považuje za jednu z hlavných príčin deficitného hospodárenia nemocníc, vo všetkých troch čiastkových správach venovaných nemocniciam aj v záverečnej správe sa venuje tomuto problému nedostatočne a nevyvodzuje z toho žiadne dôsledky. Podrobnejšie sa týmto obchodným vzťahom medzi poisťovňami a poskytovateľmi mal Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky zaoberať kontrolou v zdravotných poisťovniach a na ministerstve zdravotníctva. Poďme teraz k tým zdravotným poisťovniam.
Cieľom kontroly v zdravotných poisťovniach nebol, cieľ kontroly, pardon, nebol naplnený, v zdravotných poisťovniach nebol naplnený z dôvodu osobitného pohľadu súkromných poisťovní na údaje požadované NKÚ Slovenskej republiky, od NKÚ. Informácie o stratégii nákupu zdravotnej starostlivosti, o cenách, ako aj o benchmarkingu považujú zdravotné poisťovne Dôvera a Union za svoje know-how a preto nemohli vraj byť použité pri spracovaní výsledkov z kontrol. Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky negatívne hodnotí odmietavý postoj súkromných poisťovní k predloženiu niektorých údajov potrebných pre naplnenie cieľa kontroly.
Na základe týchto skutočností NKÚ identifikoval riziko nekontrolovateľnosti verejných zdrojov v súkromných zdravotných poisťovniach. Pri konštatovaní NKÚ, že organizácia, ktorej štát zveril do správy verejné zdroje a kde je platiteľom za svojich poistencov zo štátneho rozpočtu, odmietne predložiť údaje o spôsobe použitia týchto zdrojov pre naplnenie cieľa kontroly, ktorá sa koná vo verejnom záujme, sa pýtam, či žijeme v právnom štáte. Najvyšší kontrolný úrad totiž namiesto toho, aby použil § 259 zákona 300/2005 Z. z. Trestného zákona a týchto opovážlivcov poslal do väzenia, sa zmohol iba na toto konštatovanie: "Cieľ kontroly v zdravotných poisťovniach nebol naplnený z dôvodu osobitného pohľadu súkromných poisťovní na údaje požadované Najvyšším kontrolným úradom Slovenskej republiky.".
Zákon 300/2005 Trestného zákona v § 259 ods. 1 hovorí: "Kto uvedie nepravdivé alebo hrubo skresľujúce údaje alebo zatají povinné údaje o závažných skutočnostiach vo výkaze, v hlásení, vo vstupných údajoch vkladaných do počítača alebo v iných podkladoch, slúžiacich na:
a) štatistické zisťovanie v úmysle zabezpečiť sebe alebo inému neoprávnené výhody,
b) evidenciu zamestnancov v úmysle zabezpečiť sebe alebo inému neoprávnené výhody,
c) kontrolu účtovníctva,
d) kontrolu použitej dotácie, subvencie alebo iného plnenia zo štátneho rozpočtu, z rozpočtu verejnoprávnej inštitúcie, z rozpočtu štátneho fondu, z rozpočtu vyššieho územného celku alebo z rozpočtu obce,
e) určenie ceny majetku alebo kurzu cenného papiera pri jeho prevode alebo prechode na inú osobu,
f) konkurz, vyrovnanie, reštrukturalizáciu alebo oddlženie, alebo
g) zápis do Obchodného registra alebo katastra nehnuteľností, evidencie motorových vozidiel alebo iného registra podľa osobitného predpisu,
potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky.".
Vyhodnotenie kontroly Najvyššieho kontrolného úradu v zdravotných poisťovniach a u poskytovateľoch ústavnej zdravotnej starostlivosti z hľadiska uzatvárania zmluvných vzťahov medzi týmito subjektami, zdravotné poisťovne, teda to je vyhodnotenie NKÚ, zdravotné poisťovne nepredložili NKÚ požadované doklady z dôvodu, že pri uzatváraní zmlúv s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti zneužívajú svoje dominantné postavenie na trhu a na základe kartelových dohôd nanucujú poskytovateľom v zmluvách ceny na základe dohody a nie na základe ekonomicky oprávnených nákladov poskytovateľov, čím porušujú zákon.
Zákon o cenách hovorí, paragraf, zákon 18/1996 o cenách: "§12 Osobitné ustanovenia pri dohadovaní cien:
(1.) Neprimeranú cenu nesmie dohodnúť
a) predávajúci a kupujúci pri predaji alebo nákupe tovaru, pri vývoze a spätnom dovoze toho istého tovaru, na ktorý sa poskytujú dotácie zo štátneho rozpočtu, alebo prostriedky štátnych fondov, alebo na ktorý sa poskytuje finančná pomoc zo zahraničia alebo z Európskej únie,
b) predávajúci v dominantnom postavení podnikateľa pri predaji tovaru.
(2.) Za neprimeranú cenu u predávajúceho podľa ods. 1 sa považuje dohodnutá cena, ktorou sa výrazne presahujú ekonomicky oprávnené náklady alebo primeraný zisk.
(3.) Za neprimeranú cenu u kupujúceho podľa ods. 1 sa považuje dohodnutá cena, ktorá výrazne nedosahuje ekonomicky oprávnené náklady.
(4.) Ustanovenie odsekov 1 až 3 sa vzťahuje aj na cenu obchodného alebo sprostredkovateľského výkonu.
(5.) Ak predávajúci, ktorým je rozpočtová organizácia alebo príspevková organizácia, poskytuje tovar odplatne, nemôže dohodnúť cenu, ktorá nedosahuje náklady rozpočtovej organizácie alebo príspevkovej organizácie na výrobu tohto tovaru, ak osobitný predpis neustanovuje inak.".
Poskytovatelia zdravotnej starostlivosti tým, že nemôžu prestať poskytovať zdravotnú starostlivosť, sú vo vydierateľnom postavení a uzatvárajú so zdravotnými poisťovňami nevýhodné zmluvy, čím porušujú zákon 18/1996, zákon o cenách, v takom rozsahu, že je naplnená skutková podstata trestného činu.
Ďalej o správe, paragraf, zákon 278 o správe majetku štátu, § 3 ods. 2: "Správca je oprávnený a povinný majetok štátu užívať na plnenie úloh v rámci predmetu činnosti alebo v súvislosti s ním, nakladať s ním podľa tohto zákona, udržiavať ho v riadnom stave, využívať všetky právne prostriedky na jeho ochranu a dbať, aby nedošlo najmä k jeho poškodeniu, strate, zneužitiu alebo zmenšeniu.".
Zákon 300/2005, zákon, Trestný zákon, § 237: "Kto inému spôsobí malú škodu tým, že poruší všeobecným záväzným právnym predpisom ustanovenú povinnosť alebo povinnosť uloženú právoplatným rozhodnutím súdu alebo vyplývajúcu zo zmluvy opatrovať alebo spravovať cudzí majetok, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky." Kto, teda "odňatím slobody na jeden až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha trestný čin uvedený v odseku 1 a spôsobí ním väčšiu škodu, alebo z osobitného motívu, odňatím slobody na tri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak okrem odseku 1:
a) spôsobí značnú škodu alebo závažnejším spôsobom konania.
(4) Odňatím, slobody na 10 až 15 rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v ods. 1 a spôsobí ním škodu veľkého rozsahu alebo
b) ako člen nebezpečného zoskupenia.".
Teraz ideme ku kontrole na ministerstve zdravotníctva.
Kontrolou NKÚ bolo zistené, že štát sa v minulosti vzdal regulácie cien zdravotných výkonov v ústavnej aj ambulantnej starostlivosti. Platobný mechanizmus je výlučne v réžii poskytovateľa zdravotnej starostlivosti a zdravotnej poisťovne. Kontrolou Najvyššieho kontrolného úradu bolo zistené, že Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky nezasahovalo do zmluvných vzťahov medzi poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti v jeho pôsobnosti a zdravotnými poisťovňami a ani nerokovalo so zdravotnými poisťovňami v mene svojich podriadených organizácií. Uzatváranie zmlúv bolo vo výlučnej kompetencii príslušných zdravotníckych zariadení. Reguláciu cien podľa § 4a zákona 18/1996 ministerstvo zdravotníctva za definovaných podmienok môže uplatniť, ale nemusí. Regulácia stanoví len maximálnu možnú cenu a preto táto oblasť v zmluvných vzťahoch medzi poskytovateľmi a poisťovňami nie je prioritná. Čo je však dôležité a čím sa národný kontrolný úrad vôbec nezaoberal, je to, že ministerstvo zdravotníctva je cenový orgán. Ministerstvo zdravotníctva je povinné ustanoviť podmienky pre dohodovanie cien, určovať rozsah cenovej evidencie, určovať zásady cenovej kontroly, vykonávať cenovú kontrolu a uskutočňovať konanie vo veciach porušenia cenovej disciplíny, zabezpečovať informačný systém pre potreby vyhodnocovania vývoja cien, regulácie cien, cenovej kontroly a konať vo veciach porušenia cenovej disciplíny, informovať verejnosť vo výsledkoch konaní vo veciach porušenia cenovej disciplíny v celom rozsahu výkonov zdravotnej starostlivosti a vo všetkých segmentoch zdravotnej starostlivosti.
Keby si ministerstvo zdravotníctva plnilo svoje povinnosti, nebolo by potrebné oddlžovať ústavné zdravotnícke zariadenia vo výške 2 008 miliónov eur, čiže vo výške 2 miliárd 8 miliónov eur.
Nebudem už čítať zákon o cenách pre krátkosť času, ale ešte áno. Paragraf 18/1996 zákon o cenách, teda zákon v § 20 hovorí:
"(1) Pôsobnosť v oblasti cien vykonávajú tieto cenové orgány: Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky; b) ministerstvo ustanovuje podmienky pre dohodovanie a reguláciu cien podľa tohto zákona, rozhoduje vo veciach regulácie cien, určuje rozsah cenovej evidencie, určuje zásady cenovej kontroly, vykonáva cenovú kontrolu a uskutočňuje konanie vo veciach porušenej cenovej disciplíny. Zabezpečuje informačný systém pre potreby vyhodnocovania vývoja cien, regulácie cien, cenovej kontroly a konania vo veciach porušenia cenovej disciplíny a informuje verejnosť o výsledkoch konaní vo veciach porušenia cenovej disciplíny.".
Záver.
1. Zmluvy medzi zdravotnými poisťovňami a poskytovateľmi ústavnej zdravotnej starostlivosti sa neuzatvárajú na základe ekonomicky oprávnených nákladov poskytovateľov v zmysle § 2 ods. 3 písm. a) zákona 18/1996, ale cenou na základe dohody, čím sa porušuje § 3 zákona 278/1993 o správe majetku štátu § 2 a § 12 zákona 18/1996 zákona o cenách.
Keďže ministerstvo zdravotníctva neurčilo záväzný postup pri tvorbe ceny u poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, neexistuje u poskytovateľov jednotný postup pri evidovaní a vykazovaní nákladových položiek a tým kalkulácie ceny, čo neumožňuje objektívne porovnávanie jednotlivých zariadení a ich organizačných útvarov, ako konštatuje NKÚ v čiastočnej správe verejné financie a majetok zdravotníckych zariadení. Nečinnosť ministerstva zdravotníctva spôsobila, že nie je možné podľa NKÚ určiť, akú úlohu v tomto negatívnom pomere výnosov a nákladov zohrávajú objektívne - napríklad štruktúra zdravotníckych služieb - a akú subjektívne faktory, napríklad neefektívny manažment. Rozdiel medzi výnosmi a nákladmi u poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti má za následok podľa NKÚ. V priebehu kontrolovaného obdobia vzrástla hodnota záväzkov kontrolovaných subjektov o 351 miliónov 958-tisíc eur, teda vzrástli viacej ako dvojnásobne. V roku 2015 dosiahli výšku 673 miliónov 660-tisíc eur, čo predstavuje 125,44 % majetku kontrolovaných subjektov. Nemožnosť ani jednoduchej reprodukcie majetku. Vysoký stupeň opotrebovania zdravotníckej techniky. Jedna tretina techniky s nulovou zostatkovou hodnotou, dve tretiny obstaranej pred rokom 2011, čo sú vysoké náklady na opravy a údržbu.
Dôsledky nízkej stavebnej činnosti sa odrážajú v zlom stave budov a stále rastúcich potrebách na opravu a údržbu. Ďalší dôsledok z výšky záväzkov u poskytovateľoch ústavnej starostlivosti je to, že dodávatelia tovarov a služieb ústavným zdravotníckym zariadeniam si do ceny započítajú prirážku za riziko oneskorených platieb, penalizácia a exekúcie zo strany dodávateľov, poskytovatelia ústavnej zdravotnej starostlivosti nakupujú tovary a služby nie u najlacnejšieho dodávateľa, ale u toho, kto je za týchto podmienok ochotný obchodovať. Faktúry sa preplácajú podľa účinnosti, tlaku alebo iných motivácií dodávateľa a nie podľa poradia vzniknutého záväzku. Nejasnosť takýchto obchodných vzťahov vytvára vysoko korupčné prostredie bez možnosti dokázať, či išlo, v prípade predražených nákupov či išlo o nutnosť udržať prevádzku zariadenia za každú cenu, alebo či išlo o úmysel obohatiť sa. Preto vzhľadom na vyššie uvedené žiadam od pána predsedu NKÚ odpoveď na nasledovné otázky:
1. Ak zodpovední pracovníci zdravotných poisťovní nepredložili niektoré údaje potrebné na naplnenie cieľa kontroly NKÚ v tých organizáciách, prečo predseda NKÚ nepodal na nich trestné oznámenie v zmysle § 259, 300 zákona, Trestného zákona?
2. Ak cieľ kontroly v zdravotných poisťovniach nebol naplnený z dôvodu osobitného pohľadu súkromných poisťovní na údaje požadované NKÚ, čím NKÚ identifikoval riziko nekontrolovateľnosti verejných zdrojov v súkromných zdravotných poisťovniach, ako mohol predseda NKÚ pripustiť ukončenie kontrolnej akcie v poisťovniach? Ako mohol NKÚ v zdravotných poisťovniach kontrolu ukončiť záznamom, citujem: "Z kontrol vykonaných v zdravotných poisťovniach boli vypracované záznamy, pretože v kontrolovanej oblasti neboli zistené porušenia všeobecne záväzných právnych predpisov, keď aj z čiastkových výsledkov kontroly vyplynulo, že zdravotné poisťovne porušujú zákon o cenách."
Ďalšia. Po štvrté. Štvrtá otázka. Prečo ústavné zariadenia neboli zaviazané Najvyšším kontrolným úradom dodržiavať zákon 18/1996 zákon o cenách a neboli upozornené, že sa dopúšťajú trestného činu v zmysle § 237 zákona 300/2005 Trestného zákona?
5. Prečo NKÚ nezaviazal Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky k plneniu si úlohy cenotvorného orgánu, keď sám konštatoval, že ministerstvo rezignovalo na túto dôležitú úlohu so všetkými katastrofálnymi dôsledkami pre systém verejného zdravotného poistenia a sekundárne na štátny rozpočet?"
Ja ak dovolíte, ja by som... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Ďakujem veľmi pekne.
Grausová, Natália, poslankyňa NR SR
To už nie je rozprava, toto, len chcem povedať, že ja som pánu predsedovi, prepáčte, poslala v tomto znení list. Takže ja dúfam, že mi odpovie. Poslala som ho vopred, neviem, či ste ho už dostali a čakám, prosím, odpoveď.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis