Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, v prvom rade nechcela som k tomuto vystúpiť takto, ale k tomu, čo povedal pán Kotleba. Ja naozaj, pán Danko, odmietam, naozaj odmietam akúkoľvek ideológiu, o nejakom nadčloveku, o nejakom übermenschovi, ktorého ste teraz vy, ktorého ste urobili zo židovského človeka. Odmietam. Všetci ľudia sú rovní. Čiže naozaj žiaden nadčlovek, ja to odmietam. Toto bolo vlastné nemeckej ríši, tretej ríši,...
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, v prvom rade nechcela som k tomuto vystúpiť takto, ale k tomu, čo povedal pán Kotleba. Ja naozaj, pán Danko, odmietam, naozaj odmietam akúkoľvek ideológiu, o nejakom nadčloveku, o nejakom übermenschovi, ktorého ste teraz vy, ktorého ste urobili zo židovského človeka. Odmietam. Všetci ľudia sú rovní. Čiže naozaj žiaden nadčlovek, ja to odmietam. Toto bolo vlastné nemeckej ríši, tretej ríši, Hitlerovi, odmietam nadčloveka. Všetci sme rovní a Slováci rovnako ako vami preferovaný národ, o ktorom tu teraz hovoríme. Ale idem k téme.
Od porážky nacistického Nemecka uplynulo už viac ako sedemdesiat rokov a zrazu je potrebná definícia antisemitizmu kvôli jeho rastúcej hrozbe v Európe. O situácii v ostatnom, najmä moslimskom svete, sa taktne mlčí. Stojí za povšimnutie, že definícia antisemitizmu bola vypracovaná a prijatá len rok po začatí moslimskej invázie do krajín Európskej únie. Zvyšné dva dokumenty nasledujú tiež po roku, čo vôbec nie je náhodou. Naservírovať totiž naraz tieto paškvily by bolo ťažko stráviteľné. Neodškriepiteľným faktom je rapídne znižovanie bezpečnosti obyvateľstva týchto štátov, v tých štátoch Európskej únie, ktoré prijali a prijímajú imigrantov. Nárast útokov proti Židom a ich inštitúciám je tak dokázateľne spôsobený prudkým rastom populácie moslimov, imigráciou do Európy a ich radikalizáciou, čo sa však politický a intelektuálny multikultúrny mainstream EÚ snaží v rámci svojho programu islamizácie Európy a Kalergiho plánu bagatelizovať.
V princípe ide totiž o rafinovanú zámenu obete a páchateľa. Z antisemitizmu, nenávisti, páchania násilia na Židoch, z rasizmu a nárastu extrémizmu majú niesť zodpovednosť Európania, hoci Európania sú vystavovaní prakticky rovnakému násiliu a nenávisti zo strany moslimov ako Židia. Všetky tri dokumenty sú tak len kamuflážou zámeru vniesť do právneho systému krajín Európy zákony Európskej únie, zákony, ktoré je možné aplikovať na trestné stíhanie Európanov za všetko, čo nie je v súlade s neomarxistickou multikulturálnou ideológiou. Všetky dohody z posledných rokov, ako je Marrákešsky dohovor, Globálny pakt OSN o migrácii, Istanbulský dohovor, atď., sú koncipované na tomto princípe, pričom sú naoko kryté vznešenými ideálmi, ako je pokrok, humanizmus a ľudské práva. Preto je dôležité mať na pamäti a majte na pamäti, pán Danko, že aj nacisti vytvorili zákony podľa, ktorých mohli legálne páchať násilie na politických protivníkoch, a v tom čase najmä Židoch.
Traduje sa, že krajiny, z ktorých začínajú utekať Židia, sú v probléme. Zo západných multikultúrnych krajín už pomaly masovo utekajú Židia, najmä do Izraela práve preto, že sú čoraz viac vystavovaní násiliu zo strany moslimov. Málo je však známe a málo sa spomína to, že z Európskej únie začínajú utekať aj Európania, napr. do Austrálie. Politický intelektuálny a ideologický mainstream práve týchto krajín spupne bojuje proti nárastu tzv. pravicového extrémizmu, čo je v podstate každá snaha Európanov brániť svoje záujmy a práva a ich prirodzená reakcia na multikultúrny ľavicový extrémizmus. Ľudské práva majú totiž z podstaty neomarxistickej multikultúrnej ideológie Európskej únie len menšiny a imigranti, najmä moslimovia. Pravicový extrémizmus vlastne neexistuje. Fašisti aj nacisti boli len zvláštne formy ľavicových diktatúr, preto označovať neonacizmus, neonacistov za extrémnu pravicu je absencia znalostí.
Páni profesori a politológovia zrejme nechcú vidieť ľavicové korene ideológií Mussoliniho a Hitlera a šovinizmu. Ideologickým a zároveň náboženským autorom antisemitizmu, antichristianizmu a v princípe spôsobu likvidácie všetkých náboženstiev a ateizmu s cieľom nastoliť svetovládu islamu bol arabský semita, prorok Mohamed. V svätej knihe moslimov – Koráne a právnom systéme šaría nájdeme všetko. Od spôsobu ako sa správať k otrokom, ženám, Židom, kresťanom a príslušníkom ostatných náboženstiev. Práve preto je definícia antisemitizmu a najmä z nej odvodená legislatíva taká nebezpečná pre slobodu, demokraciu, rovnosť občanov pred zákonom a Európanov ako nositeľov európskej kultúry a civilizácie.
Situácia kresťanov v moslimskom svete je katastrofálna. Dennodenne sú objektom nenávisti aj násilia a ich počet rapídne klesá, pričom postoj k tomuto faktu je zo strany kompetentných orgánov Európskej únie viac ako vlažný. Rozprava o definícii antisemitizmu a legislatíve z nej vyplývajúcej má však aj jeden možno pozitívny efekt. Vzhľadom na súčasnú vlnu šírenia nenávisti k Európanom a bielej rase všeobecne, k jej kultúre, civilizácii a kresťanstvu, táto definícia umožňuje iniciovať aj rozpravu nielen o definíciách rasizmu, xenofóbii a ďalším neduhom pripisovaných výlučne belochom, ich kultúre a civilizácii, ale aj o antieuropanizme, antichristianisme a tak ďalej. A v tomto kontexte má zmysel hovoriť aj o antislovakizme. To však umožňuje postupovať v konfrontácii týchto hľadísk: vina bieleho muža a bremeno bieleho muža.
Všetkým bodom sa nebudem venovať, pretože pri troche úsilia môžu byť rozšírené trebárs na dvojnásobok a viac. Ako príklad však uvediem bod 4. Prejavom antisemitizmu je aj popieranie rozsahu holokaustu, čo je už značne nebezpečné. Podstata je preto v tejto veci: Antisemitské činy sú trestné činy vtedy, keď ich tak definuje zákon. Napríklad popieranie holokaustu alebo distribúcia antisemitských materiálov v niektorých krajinách. Stačí teda uznať definíciu antisemitizmu, prijať príslušnú legislatívu, teda zákony, potom rozširovať počet antisemitských prejavov a zrazu Európania zistia, že už nemôžu ani ceknúť bez toho, aby im nehrozilo trestné stíhanie.
Hlavné nebezpečenstvo je však v tom, že túto legislatívu je bez problémov možné aplikovať na akúkoľvek preferovanú, privilegovanú menšinu. Organizácie a verejné inštitúcie bojujúce proti všetkých formám diskriminácie sa však vôbec nezmieňujú o tom, že majoritné obyvateľstvo taktiež potrebuje legislatívu, ktorá má zaistiť bezpečnosť a ochranu pred ich diskrimináciou. Racionálnu diskusiu možno totiž viesť len v prípade, keď sa zohľadnia všetky aspekty problematiky.
Pán Danko má v tomto kontexte zrejme zámer posilňovať aktivity a inštitúcie zamerané na elimináciu radikalizácie spoločnosti vo forme extrémizmu, rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu a agresívneho nacionalizmu. Tento zámer sa však realizuje ideologicky. Bez dôkladnej a objektívnej analýzy toho, čo sa v Európe a v Európskej únii v skutočnosti deje a prečo. Európa a Európania sa tak dostávajú do pozície obvineného, u ktorého sa uplatňuje prezumpcia viny. Z histórie vieme, že dokázať nevinu je v tomto prípade nemožné. Príkladom sú procesy s čarodejnicami. Legislatíva a tým aj zákony zamerané na elimináciu radikalizácie spoločnosti sú tak v prípade princípe zhodne so stredovekým kladivom na čarodejnice. Jediné pozitívum je zmienka o agresívnom nacionalizme, nakoľko z toho jasne a logicky vyplýva, že musí existovať aj neagresívny nacionalizmus. Radikalizácia spoločnosti je preto všeobecne prirodzená reakcia obyvateľstva na neschopnosť alebo neochotu vládnucich elít riešiť krízové stavy v spoločnosti. Inak povedané, nastane situácia, kedy pohár trpezlivosti ľudu pretečie, džin z fľaše je vypustený. Vládnuce elity sa vždy snažili riešiť situáciu rôznymi spôsobmi represie. V skutočnosti a v súčasnosti je v Európe povestnou kvapkou do pohára, a to obrovskou kvapkou, imigrácia a samotná imigračná politika vládnucich elít Európskej únie, ktoré reagujú rovnako represívne ako vládnuce elity v minulosti. Represiu voči radikalizujúcej sa spoločnosti však uplatňujú sofistikovaným spôsobom. Za radikalizáciu spoločnosti nie sú zodpovední oni, ich politika a konkrétne činy, ale ničím nevyprovokovaný, ako keby samovoľný nárast extrémizmu, rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu, agresívneho nacionalizmu a tak ďalej, z ktorého obviňujú ľud národov Európy, čím získavajú právo trestať ľudí za akýkoľvek prejav nespokojnosti.
Takýto ľud vládnuce elity nepotrebujú. Preto sa ho práve imigračnou politikou snažia vymeniť. Kruh sa uzatvára, vládnuce elity EÚ riešia problém tým, čo problém spôsobilo. Ostatne tak to riešia takmer všetko. Liberálna demokracia Západu je v skutočnosti neomarxistická, multikulturálna, multikultúrna diktatúra a tyrania menšín s totalitným politickým režimom, bez eliminácie ktorej nemá Európa, Európska únia a Európania budúcnosť. V hre na demokraciu má tento totalitný režim takzvanú mäkkú formu, ktorej sa zatiaľ, iba zatiaľ používajú jemnejšie spôsoby represie.
Navrhovaná nová legislatíva však naznačuje, pán Danko, že represie sa budú neustále utužovať. Vládnuce elity Európskej únie postupujú proti ľudu európskych národov v princípe rovnakým spôsobom ako nacisti k Židom. Násilie páchané na Židoch legalizovala nacistická legislatíva. Kým sa k tomu riešeniu však Hitler dopracoval, využíval silu propagandy, aby tento postup považovalo bežné nemecké obyvateľstvo za akt spravodlivosti a nie za prejav ideologickej zvrátenosti. Židia nemali kam utiecť, Izrael vtedy neexistoval a také demokratické, úžasne demokratické štáty, ako Spojené štáty, sa zdráhali svojich židovských občanov alebo súkmeňovcov prijať.
V čom spočíva podobnosť postupu vládnucich elít EÚ proti ľudu európskych národov ako nacistov k Židom? Ideológia multikulturalizmu robí z belochov bez výnimky rasistov. Bieli ľudia, svojím belošským privilégiom majú len pre farbu pleti nezaslúžene vraj výhody (zaznievanie gongu), čím diskriminujú príslušníkov iných rás ako bielej. Z rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu, nacionalizmu a tak ďalej sú preto obviňovaní a zodpovední výlučne bieli ľudia a nenávisť príslušníkov iných rás a kultúr k nim nie je rasizmus, ale len reakcia na belošský rasizmus.
Ideológia, ktorá ovládla intelektuálny politický a ideologický mainstream Západu, je totálne zvrhlá. O nutnosti vyhubiť bielu rasu sa už celkom otvorene a beztrestne diskutuje na akademickej aj politickej pôde. Rozdiel od nacistickej ideológie je len v tom, že zámerom multikulturálnej ideológie je vyhubenie, genocída vlastného väčšinového európskeho obyvateľstva a deštruktívnej bielej rasy ako celku, nie nejakej deštruktívnej menšiny V dokumentoch inštitúcií bojujúcich proti rasizmu je rasizmus definovaný takýmto spôsobom. Rasizmus je keď, a tak ďalej, potom nasleduje nekonečný výpočet hriechov Európanov a príslušníkov bielej rasy voči príslušníkom iných rás a kultúr. Rasizmus je tak definovaný ako výlučná vlastnosť bielych ľudí. Rasistické belošské privilégia sú preto príčinou, že príslušníci takýmto spôsobom utláčaných neeurópskych rás a kultúr nedosahujú v priemere zďaleka takú životnú úroveň ako Európania, nemajú taký spoločenský status a proporcionálne zastúpenie spoločnosti. Bruselskí mocipáni riešia tento tzv. problém systémom kvót a pozitívnou diskrimináciou (zaznievanie gongu) Európanmi utláčaných menšín. Rozdiel medzi nacistickou a multikultúrnou ideológiou je len v tom, že Európania zaujali postavenie Židov.
Obidve ideológie sú však rovnako zvrhlé. Protagonisti multikultúrnej ideológie zašli až tak ďaleko, že kritiku islamu a proroka Mohameda zaradili do kategórie islamofóbie a podarilo sa im implantovať do právneho systému Západu inštitút rúhania, ktorý v Európe prestal platiť koncom stredoveku.
Ukazuje sa, že multikultúrna ideológia vracia Európu o niekoľko storočí späť. Kritika kresťanstva, Európanov, európskej civilizácie a popisovanie ich zločinov na ostatnom ľudstve je, naopak, denným chlebíčkom multikultúrnej propagandy. Islam je náboženstvom mieru, tvrdia multikultúrni ideológovia napriek tomu, čo sa píše v Koráne a objektívnej realite už nielen v moslimskom svete, ale aj v Európe. V žiadnom moslimskom, ázijskom a africkom meste nepôsobia belošské (zaznievanie gongu) a kresťanské gangy. Napriek tomu v každom európskom meste na multikultúrnom Západe pôsobia moslimské, ázijské a černošské gangy, ktoré terorizujú Európanov.
Winston Churchill vo svojej knihe Riečna vojna presne popísal spiatočnícky charakter islamu. Tvrdil, že s ním môžeme koexistovať len v prípade, keď máme nad ním drvivú prevahu, nie multikultúrne porozumenie. Marxov komunizmus bola ideológia, ktorá sa v praxi neosvedčila pre jej utopický charakter. Multikultúrna ideológia a jej kultúrny komunizmus má rovnaký utopický charakter, lebo tvrdí, že všetky kultúry sú si rovné. Ako sa potom môže integrovať do európskej spoločnosti akákoľvek menšina, najmä z diametrálne odlišných kultúr? Multikultúrna sekularizácia s jej slobodou náboženského vyznania vedie len k chaosu. Napokon zvíťazí najagresívnejšia kultúra, ktorá v Európe nastolí nový spoločenský systém.
Na záver. Prijatie legislatívy na špeciálnu ochranu jednej skupiny ľudí, v tomto prípade Židov pred antisemitizmom, je pre Židov medvedia služba.
Prosím prerušiť rokovanie, pretože predseda, predkladateľ odišiel.
Skryt prepis
