Videokanál poslanca

Ďakujem mojim vzácnym kolegom za to, že ma doplnili vo svojich faktických poznámkach. Vďaka.

Vážený pán predsedajúci, vážení prítomní, kolegyne, kolegovia, v tomto roku si pripomíname predovšetkým dve veľké historické jubileá. Je to 25 rokov od vzniku druhej Slovenskej republiky a onedlho bude výročie 80 rokov od ustanovenia prvej slovenskej vlády a Slovenského snemu, vznik autonómie Slovenskej republiky, slovenskej autonómie 6. októbra 1938.
Vlastný štát je v ponajprv výrazom naplnenia samourčovacieho práva národa, jeho vyspelosti, znakom jeho schopnosti samostatne si spravovať svoje záležitosti. A v dnešnej dobe je aj podmienkou prežitia národa a uchovania si vlastných hodnôt v globalizujúcom sa svete.
Štát je charakterizovaný štátnymi symbolmi. Používanie štátnych symbolov Slovenskej republiky upravuje zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 63/1993 Z. z. o štátnych symboloch Slovenskej republiky. Tými sú, ako už spomenul kolega Mora, štátny znak, štátna zástava, štátna pečať a štátna hymna.
V § 2 uvedeného zákona stojí: „Každý je povinný zachovávať úctu k štátnym symbolom Slovenskej republiky. Výchova k vlastenectvu a úcte k štátnym symbolom Slovenskej republiky musí byť zaradená do štátneho vzdelávacieho programu škôl.“ Pozrime sa však, aká je prax, aká je skutočnosť dnes. Namiesto pestovania vlastenectva nám ministri školstva a hlavne predseda tohoto parlamentu navrhujú povinné školské výpravy do Osvienčimu. Namiesto formovania národného povedomia zažívame tlak na vyformovanie európskeho občana, samozrejme, v zmysle občana Európskej únie, akéhosi nového homo europaeus, čo je asi ďalší pokus neomarxistov o nahradenie staršieho skrachovaného konceptu sovietskeho občana homo sovieticus.
Je neprípustné, aby sa štátne symboly, aby boli verejne hanobené. To je útokom nielen na štát, ale aj na národ, ktorého štát je domovom. A nepriamo je to útok aj na históriu národa a jeho veľké osobnosti, ktoré sa o prežitie národa a vytvorenie štátu zaslúžili alebo k tomu nejakým spôsobom prispeli.
Ako to však vyzerá u nás so zachovávaním úcty k štátnym symbolom? Pokrkvané, vyblednuté či roztrhané vlajky na verejných budovách sú len jednou stránkou skutočnosti. Čo je horšie, stretávame sa aj s otvorenými prejavmi nenávisti a hanobenia štátnych symbolov a nenávisti k slovenskému národu.
Už v minulosti, teda počas asi tak pred dvadsiatimi rokmi, keď bol ešte v parlamente Miklós Duray, sa vyjadril, tento sa vyjadril vo svojej knihe Psí obojok, že keď sa Maďar ožení so Slovenskou, tak przní rasu. To nebolo absolútne, to si nikto nevšimol a hoci tu bola aj Slovenská národná strana v tomto parlamente, nikto k tomu nič nepovedal.
Ďalej. Donedávna tu bol poslanec v tomto parlamente, ktorému sa dvíhal žalúdok, ktorému bolo na vracanie, keď videl slovenskú zástavu a slovenský znak. Detto, absolútne bez povšimnutia, bez slovka kritiky, bez slovka nejakého, bez akéhokoľvek, akejkoľvek zodpovednosti za toto.
Nie tak dávno, nie je tak dávno, čo priateľ prezidenta Kisku, pseudoumelec, takzvaný umelec, neviem, ako ho nazvať, lebo umenie to nie je, Ľuboš Lorenz sa vystatoval vulgárnym zobrazením štátneho znaku Slovenskej republiky, a to tak, že slovenský štátny znak, dvojkríž na trojvrší umiestnil do symbolu kosoštvorca ženského prirodzenia, na svojom tričku. A toto propagoval. Verejne, bez akéhokoľvek prísnejšieho, bez akejkoľvek zodpovednosti.
Nie je toto hanobenie štátnych symbolov podľa zákona č. 63/1993 § 2? Nie je toto prejav nenávisti k štátu a k slovenskému národu? Nie je toto práve skutočný extrémizmus? Nie je prejav satanizmu, takto zneuctiť nielen národný, ale aj kresťanský symbol Slovenska?
A čo tak poslanec Matovič, ktorý v januári 2012, už tu spomenutý, kolega to spomenul, vylepil na vchod do budovy Národnej rady Slovenskej republiky znevažujúcu karikatúru štátneho znaku Slovenskej republiky v tvare opice s banánom. Mal to snáď byť signál pre občanov, aby aj oni podobne hanobili štátne symboly Slovenskej republiky a neváhali porušovať platný zákon?
Žiaľ, nedostatkom terajšieho zákona je, že pokuty za jeho porušovanie, § 14, sú definované príliš voľne a nejasne. I paragrafy Trestného zákona, ktoré by sa mohli využiť, sa na podobné prípady znevažovania neaplikujú.
Sme presvedčení, že je najvyšší čas pre prijatie takéhoto zákona o štátnych symboloch. Inšpirovať sa môžeme aj niektorými susednými štátmi. Prečítam, aké majú niektoré zákonodarstvo.
Bulharsko. Trestný zákon, čl. 108: „Osoba, ktorá akýmkoľvek spôsobom hanobí znak, vlajku alebo hymnu Bulharskej republiky, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok alebo peňažným trestom.“
Česká republika. Trestný zákon, čl. 198: „Hanobenie národa, rasy a presvedčenia. (1) Osoba, ktorá verejne hanobí národ, jeho jazyk alebo rasu, skupinu obyvateľov republiky pre ich politické presvedčenie, vyznanie alebo nedostatok viery, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky. Páchateľ, ak spácha čin uvedený v odseku 1 spolu s najmenej dvoma ďalšími osobami, sa potrestá odňatím slobody až na dobu až troch rokov.“
Ďalej. Chorvátsko. V súčasnom Chorvátsku je diskreditovanie štátnych symbolov nelegálne. Trestný zákon z 19. októbra 1997, čl. 151 hovorí: „Poškodzovanie povesti Chorvátskej republiky. Kto verejne vystavuje výsmechu, opovrhnutiu či pohŕdaniu Chorvátskom, jeho zástavou, znakom alebo hymnou, kto urazí chorvátsky národ, potrestá sa odňatím slobody na tri mesiace až tri roky.“
Ďalej. Estónsko. Trestný zákon, § 194: „Hanobenie štátnej zástavy alebo štátneho znaku. Osoba, ktorá strháva, rúca, poškodzuje, znesväcuje alebo inak hanobí národnú zástavu, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok.“
Fínsko. Vo Fínsku je trestným činom urážka štátnych symbolov, urážka symbolov ako takých nie je trestná. Podľa ustanovenia § 8 zákona o fínskej zástave 380/1978: „Osoba, ktorá strháva alebo neúctivo narába s fínskou zástavou, bude odsúdená na pokutu.“
Ďalej. Francúzsko. Podľa francúzskeho práva sa potupenie francúzskej národnej hymny alebo francúzskej zástavy v priebehu akcie organizovanej alebo regulovanej orgánmi verejnej správy trestá pokutou vo výške do 7 500 eur a šiestich mesiacov väzenia, ak sa vykoná na zhromaždení. Zákon sa zameriava aj na neprístojné správanie sa na verejných ceremoniáloch a významných športových podujatiach, napríklad pískanie počas znenia hymny. Od júla... Novela spočiatku trestala prečin bez ohľadu na kontext. Parlamentná komisia ju potom zúžila iba na tieto podujatia. Od júla 2010 však zákon uznáva za prečin znesvätenie francúzskej národnej zástavy na verejnom mieste, ale tiež distribuovanie obrázkov znesvätenej vlajky, a to aj v súkromnom prostredí.
Írsko. Úrad predsedu vlády v bulletine Národná zástava obsahuje zoznam postupov, ktorým sa má zabrániť. Bod 17 hovorí: „Národná zástava nesmie byť poškodená umiestňovaním sloganov, log, nápisov alebo obrázkov akéhokoľvek druhu. Starostlivosťou sa musí vždy zabezpečiť, aby sa národná vlajka, zástava nedotýkala zeme,“ čo je častý prípad slovenskej zástavy, hoci aj vo vestibule Národnej rady Slovenskej republiky, „aby sa nevliekla vo vode alebo nezaplietla do stromov či iných prekážok.“ Toto všetko citujem.
Ďalej. Litva. Nový Trestný zákon Litvy nadobudol platnosť 1. mája 2002. Článok 119 stanovuje zodpovednosť za znesvätenie štátnych symbolov. To sa potrestá odňatím slobody až na dva roky alebo nápravnou prácou, alebo pokutou.
Nemecko. Podľa nemeckého Trestného zákona, § 90a, je nezákonné verejne urážať alebo poškodzovať nemeckú federálnu zástavu, ako aj zástavy spolkových krajín. Porušitelia môžu byť pokutovaní alebo odsúdení až na tri roky väzenia. Až na päť rokov väzenia môžu byť potrestaní vtedy, ak ide o zámerné podporovanie odstránenia Spolkovej republiky Nemecko alebo poškodenie ústavných práv. Nemecký Trestný zákon z roku 1998 až 2009, § 90a „Hanobenie štátu a jeho symbolov“, hovorí: „Kto verejne na zhromaždeniach alebo prostredníctvom šírenia písomných materiálov, § 11 ods. 3, uráža alebo so zlým úmyslom vyjadruje neúctu k Spolkovej republike Nemecko alebo niektorému z jej členských štátov, alebo k jej ústavnému poriadku alebo uráža farby, zástavu, erb či hymnu Spolkovej republiky Nemecko alebo niektorého z jej štátov, podlieha trestu odňatia slobody až na tri roky. Kto odstraňuje, ničí, poškodzuje, činí nepoužiteľným či zohyzďuje alebo inak zneucťuje verejne vystavenú vlajku Spolkovej republiky Nemecko, respektíve niektoré z jej štátov alebo štátny znak, musí niesť rovnakú zodpovednosť, trestá sa aj pokus, trest odňatia slobody je do päť rokov väzenia alebo pokuta, ak páchateľ zámerne podporuje úsilie v boji proti nepretržitej existencii Spolkovej republiky Nemecko alebo voči jej ústavným princípom.“
Maďarsko. „Zneuctenie národných symbolov“, čl. 269a Trestného zákona, paragraf: „Kto používa prejavy zneucťujúce a ponižujúce národnú hymnu, zástavu alebo znak Maďarskej republiky alebo spácha iný podobný skutok pred širšou verejnosťou, pokiaľ nie je spáchaný vážnejší čin, má byť potrestaný odňatím slobody do jedného roka práce vo verejnom záujme alebo pokutou. Ak páchateľ uráža maďarský národ a podnecuje k nenávisti voči nemu, trestá sa prísnejšie na základe čl. 269 upravujúceho zločin podnecovania proti komunite.“
Portugalsko. V Portugalsku stanovuje čl. 332 Trestného zákona z roku 1999, že „každý, kto slovom, gestom, písomne alebo inými prostriedkami verejnej komunikácie znesväcuje republiku, štátnu zástavu alebo štátnu hymnu, znaky a symboly portugalskej zvrchovanosti alebo akýmkoľvek iným spôsobom im odopiera patričnú úctu, potresce sa odňatím slobody až na dva roky alebo peňažným trestom až do 240 dní vypočítaných podľa príjmu obžalovaného“.
Rakúsko. V Rakúsku je zneuctenie zástavy a symbolov nelegálne na základe Trestného zákona. Paragraf 248 Trestného zákona Rakúska „Hanobenie štátu a jeho symbolov“ hovorí: „Kto akokoľvek, ak je skutok známy širokej verejnosti, nevraživým, nenávistným spôsobom uráža alebo znevažuje Rakúsku republiku alebo jeho spolkové krajiny, potrestá sa jedným rokom odňatia slobody. Kto spôsobom uvedeným v prvom odseku nenávistne urazil či znevážil zástavu Rakúskej republiky alebo ktoréhokoľvek z jej štátov alebo rakúsky výsostný znak upevnený na rakúskych úradoch, štátnu hymnu alebo národnú hymnu, potrestá sa odňatím slobody až na šesť mesiacov alebo peňažným trestom do 360 denných sadzieb.“
Rumunsko. V Rumunsku sa podľa čl. 236 Trestného zákona „človek za každý prejav, ktorý vyjadruje pohŕdanie symbolmi Rumunska, podľa ústavy sú nimi zástava, národný deň, hymna a štátny znak, potrestá odňatím slobody od šesť mesiacov do troch rokov. Prejavy akéhokoľvek druhu vyjadrujúce pohŕdanie rumunským štátom sa trestá väzením od šiestich mesiacov do troch rokov. Prejavy vyjadrujúce pohŕdanie znakmi verejných úradov orgánmi sa trestajú odňatím slobody od troch mesiacov do jedného roka alebo peňažným trestom.“
Slovinsko. „Znevažovanie slovinského ľudu alebo národných spoločenstiev“, tento článok stanovuje, že „ten, kto sa dopustí verejne niektorého z trestných činov uvedených v čl. 169 až 173, teda urážania, nactiutŕhanie, hanobenie, ohováranie, falošné obvinenie voči ľuďom Slovinska, bude potrestaný pokutou alebo odňatím slobody na dobu až jedného roka.“
Švajčiarsko. Zničenie, odstránenie alebo znesvätenie národných symbolov inštalovaných na verejných úradoch, švajčiarske kantonálne a municipiálne symboly je podľa federálneho Trestného zákona, je to trestné formou peňažnej pokuty alebo odňatím slobody až na tri roky. Trestný zákon 1937 až 2013, čl. 270 „Útok na švajčiarske národné symboly“ hovorí: „Každý, kto v zlom úmysle odstráni, poškodí alebo sa inak urážlivo správa k švajčiarskym národným symbolom alebo k zástave konfederácie alebo kantónov, podlieha trestu odňatia slobody až na tri roky.“
Taliansko. Identifikácia zločinov proti štátu sa premieta v ustanovení „Verejná urážka alebo ponižovanie zástavy či iných štátnych symbolov“, čl. 292 Trestného zákona hovorí, že „každý, kto sa takéhoto skutku dopustí, môže byť potrestaný odňatím slobody až na štyri roky".
Ukrajina. Ukrajinský parlament zvýšil v roku 2009 tresty za kriminálne zneužívanie štátnych symbolov. Zmenil tým čl. 338 Trestného zákona „Previnenie sa proti štátnym symbolom. Verejné zneužitie štátnych symbolov Ukrajiny, štátna zástava, znak a hymna, sa tak potrestá až dvomi rokmi väzenia.“ Dovtedy bolo toto správanie iba priestupkom.
V Spojených štátoch pokus prijať dodatok ústavy, ktorý by zakazoval znesvätenie americkej vlajky, neprešiel v júni 2006 v Senáte iba o jeden, jeden hlas.
Tak nepodarilo sa mi síce zistiť, ako sa k hanobeniu svojich štátnych symbolov a k hanobeniu štátu, ako aj k hanobeniu židovského národa, ako sa vstavajú v štáte Izrael a aké tresty prijali, ale ja si naozaj neviem predstaviť, že by Izrael takéto niečo beztrestne dovolil.
Ďakujem za pozornosť.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne poslankyne, vážení kolegovia poslanci, neustále počúvame o údajnej diskriminácii menšín, národnostných menšín na Slovensku, zatiaľ čo realita je taká, že diskriminovaná mnohokrát je slovenská väčšina, teda štátotvorný národ. Názorným príkladom je situácia, ktorá sa v súčasnosti vyskytla na južnom území Slovenska, kde deti menšín, národnostných menšín majú možnosť vzdelávať sa vo svojom materinskom jazyku, zatiaľ čo slovenské deti na Slovensku túto možnosť nemajú a za vzdelávaním musia cestovať mnoho kilometrov. Myslím si, že toto je závažná diskriminácia. Alebo sa mýlim?
Slovenská republika sa správa k menšinám veľmi veľkoryso na rozdiel napríklad od Ukrajiny a Lotyšska, kde menšinové školstvo zakázali, dokonca aj súkromné školstvo. Týka sa to nielen ruských škôl v Lotyšsku a na Ukrajine, ale aj škôl s maďarským vyučovacím jazykom na Ukrajine, ktoré je zakázané. A, samozrejme, nemôžem opomenúť Maďarsko, pretože v Maďarsku je prístup k národnostným menšinám špecifický.
Je vo svete ojedinelým zjavom, že na Slovensku nie je možné všade sa vzdelávať v štátnom slovenskom jazyku deťom štátotvorného národa. V iných štátoch Európskej únie nie je takéto niečo, takáto absurdita neexistuje. Navyše v situácii, keď sú otvorené školy s menšinovým vyučovacím jazykom, napríklad na južnom Slovensku, kde je aj dva a päť detí v celej škole, čo na druhej strane nie je umožnené takým istým občanom Slovenskej republiky, teda občanom, deťom štátotvorného národa je to znemožnené, ktorí by chceli teda vzdelávať svoje deti v rodnom jazyku, v rodnom štátnom slovenskom jazyku. Týmto dochádza k závažnej diskriminácii väčšinového slovenského národa na vlastnom slovenskom území, čo je asi v celom civilizovanom svete unikát.
Chcem povedať jednu skúsenosť. Nechcú byť menované dievčatá, čiže, žiaľ, nemôžem spomenúť mená. Ale dokonca sa stalo na južnom Slovensku, že dve dievčatá, aby nemuseli cestovať, neviem, 25 alebo 50 km do školy slovenskej, tak sa zapísali do maďarskej školy. Na chodbe sa tieto dievčatá, tieto žiačky rozprávali po maďarsky, po slovensky, pardon, a učiteľka ich upozornila, že sú v maďarskej škole a že sa musia rozprávať po maďarsky. Tieto nechcú byť, boja sa a nechcú byť menované, ináč by som tieto dievčatá menovala. Takže dokonca sa stalo niečo aj takéto absurdné.
Takže chcela by som zdôrazniť, že zmyslom nášho predkladaného návrhu zákona nie je potláčanie práv národnostných menšín, ale zmyslom tohoto zákona je odstránenie diskriminácie slovenských detí na slovenskom území v Slovenskej republike.
Otázka umožnenia vzdelávania v slovenskom štátnom jazyku na celom území Slovenska je prierezová a nemá nič spoločné s legislatívnym právom na rôzne názory v Národnej rade Slovenskej republiky. Myslím, že toto je jedna z mála vecí, ktorá by mala spájať všetky politické subjekty Národnej rady Slovenskej republiky, preto vás všetkých oslovujem, naozaj v tejto veci by sme sa mali spojiť.
Ďakujem za pozornosť.

Áno, vďaka. Neomarxistka Nicholsonová alebo Ďurišová, neviem. Zoofília, to znamená súlož so zvieratami existuje a je to odborný medicínsky výraz. Tak isto aj nekrofília, súlož s mŕtvolami existuje a patrí, je to odborný medicínsky výraz. Existuje aj zneužívanie detí pedofilmi. A všetky tieto skupiny a všetko toto sú, patrí medzi sexuálne úchylky. Takže nechápem. A tieto sexuálne úchylky, všetci títo ľudia sa dožadujú svojich práv. Tak aby vám to bolo jasné.
A chcem vám povedať, klamete, klamete a ešte raz klamete a šírite demagógiu. A vy práve ste jedna z tých, ktorí vnášajú do tohoto parlamentu nenávisť a sváry.

Musím vás uviesť na pravú mieru. Homosexualita, čo sa týka homosexuality, existuje obrovské množstvo skutočných odborníkov z odborov psychiatrie, medicíny, psychológie, ktorí stále považujú ešte v dnešnej dobe homosexualitu za úchylku a za deviáciu. Skutočne je obrovské množstvo homosexuálov. Ja mám veľmi veľa známych homosexuálov, pretože som ich liečila ako dermatológ, a boli to slušní ľudia. Ale títo ľudia nikdy, ten typ ľudí, ktorí ku mne chodili na ambulanciu, chodili s pohlavnými chorobami, nie s tým, že by si chceli liečiť homosexualitu, ale títo ľudia sa nikdy nezúčastňovali na tých takzvaných, na tých exhibicionistických, nechutných tzv. PRIDE pochodoch. A samotní homosexuáli sa bránia proti tomu, proti nátlakovým akciám LGBTI z organizácie Neomark, ktorá je organizovaná neomarxistami. Čiže vlastne nie sú homosexuáli všetci za to, za tieto vaše, jednoducho za túto vašu agendu a túto vašu ideológiu. Takže, bohužiaľ. No, ďakujem.

Ďakujem, pán poslanec Vašečka, za výborné vystúpenie. Chcem vás doplniť, že sú dokázané prípady, keď si homosexuálne páry, ktoré mali zverené deti, si ich vymieňali a požičiavali a na zneužívanie. Viacero bolo takýchto, boli to partie, skupiny a ktoré dostali dieťa a tie deti potom im boli odobrané. Tak isto na všetkých tých exhibicionistických tzv. Pride pochodoch sa všade objavujú, všade pochodujú aj pedofili, ktorí sa dožadujú svojich práv. A americkí psychiatri sú už naklonení tomu, že aj pedofília o chvíľu sa stratí z tej definície, že to už nebude úchylka, ale bude to normálne. A hovorím, že ten jeden šialený americký psychológ, ktorý je otcom vlastne tohoto LGBT, presadzuje názor, že už aj novorodenci a nemluvňatá a kojenci majú právo na sexuálnu rozkoš. Takže toto už je naozaj, neviem, či by ste si vy, pani Cigániková, toto priali na, pre svoje dieťa, keby vám takto ho učili a toto s ním robili. A keby vám ho sprznili.

Ďakujem ti, pán predseda, že si ma doplnil.
A k poslancovi Dostálovi, tak v podstate to nemá ani význam vôbec naňho reagovať, ale ja by som povedala, no neviem, ktovie, akých fašistov, pretože my tu fašisti nie sme (vyslovené s pobavením). A ktovie, možno vy ste fašisti, vy ste neomarxisti. A ktovie, akých všetkých fašistov má vaša kolegynka Blahová za priateľov, ale my to určite nie sme a my nie sme ani fašisti. Zato vy ste neomarxisti a boľševici.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, nedá mi, aby som najskôr neprejavila prekvapenie, lebo pred chvíľou pani Blahová, ktorá pred chvíľou odišla, sa vyjadrila, že má fašistických priateľov. Takže vy spolustraníci by ste sa mali nad tým zamyslieť, kde, v ktorých, odkiaľ má akých fašistických priateľov.
No, ale k veci. Neomarxisti v slovenskom parlamente, to znamená, poslanci strany SaS predložili na túto parlamentnú schôdzu návrh na vydanie zákona, ktorého hlavným cieľom je zaviesť do právneho poriadku Slovenskej republiky tzv. inštitút partnerského spolužitia, ktorý má byť rodovo neutrálny. Teda určený predovšetkým pre páry rovnakého pohlavia, ale aj rôzneho pohlavia. Je až dojímavé, ako dôvodová správa k návrhu zákona smerujúceho k uzákoneniu partnerského spolužitia predovšetkým pre páry rovnakého pohlavia, ako zakladá predloženie návrhu na tvrdení, citujem: "V neposlednom rade bude pozitívom tohto návrhu zákona zníženie miery rozvodovosti, keďže dnes niektoré manželstvá vznikajú neuvážene a po novom bude možné manželstvo alternovať oficiálnym partnerským spolužitím. So znížením rozvodovosti samozrejme súvisí aj odbremenenie súdov." No, to je naozaj veľmi zaujímavá argumentácia.
Dlhodobými výskumami a štúdiami psychológov, psychiatrov a sociológov u nás i v zahraničí je potvrdené, že jedinou ustanovizňou ochraňujúcou rodinu a najmä deti je manželstvo. Skúsenosť dokazuje, že aj heterosexuálne páry žijúce mnoho rokov bez manželstva sa po týchto, po mnohých rokoch napokon rozchádzajú ešte častejšie, ako sa manželstvá rozvádzajú, a pokiaľ sa teda alebo sa zoberú, alebo sa rozídu. Takže preto je demagógiou miešať sem rozvodovosť a za príčinu rozvodov označovať manželstvo. Naozaj inštitúcia manželstva nie je príčinou rozvodov.
Príčinou vysokého percenta rozvodovosti nie je inštitút manželstva, ale príčinou je slabá, prípadne žiadna výchova mládeže k podstate a obsahu manželstva, rodičovstva a najmä zodpovednosti za svoje rozhodnutia a za svoje skutky. Namiesto tzv. rodového scitlivovania a vnucovania učenia sexuálnych praktík u detí už v materských školách a tzv. sexuálnej výchovy by mala byť výchova k zodpovednosti k rodine, manželstvu a najmä k výchove detí. Existuje, vieme, že určite vám nie je neznáme, že šialenec, psychiater a deviant americký, myslím, že sa volá Kingsley alebo podobne, presadzuje teóriu, že už novorodenci potrebujú sexuálne dráždenie a že už novorodenci a nemluvňatá majú právo na sexuálne zážitky, a preto nabáda rodičov, aby ich sexuálne dráždili. Toto je jeden fakt. A tento človek, podľa tohoto človeka, tohoto zvráteného devianta sa riadia mnohé tieto nátlakové LGBTI skupiny.

Používa sa tu argument, že informovanie o zdravotnom stave a dedičské záležitosti. Tak pokiaľ ide o možnosti informovania sa o zdravotnom stave partnera, aj v súčasnosti je možnosť použiť notársky overené splnomocnenie a sú na to kroky, ako keď povedzme dvaja muži alebo dve ženy, teda homosexuáli, keď žijú spolu, tak môžu, majú právo si zistiť, sa informovať o svojom zdravotnom stave. To je jedna vec.

Ďalej. Taktiež dedičské záležitosti je možné riešiť testamentom a inými príslušnými právnymi úpravami, úkonmi, prípadne ich úpravou. Viem, že teraz je problém, povedzme že napadnutím závetu, ale toto by sa mohlo dať trebárs do nejakej inej právnej úpravy a bolo by to v poriadku.
Skúsenosti z iných krajín nám názorne ukazujú, že u predkladaného zákona ide iba o jeden z postupných rafinovaných krokov na uzákonenie, legalizáciu a propagáciu neprirodzeného životného štýlu osôb rovnakého pohlavia, ako i skrytú snahu o postupnú deštrukciu manželstva ako nepotrebného inštitútu v našej legislatíve. Navrhovaným zákonom propagovaný životný štýl rozvracia morálku, prirodzenú rodinu a národ a je v príkrom rozpore s vierou v Boha zakotvenou v náboženstve, a to nielen v náboženstve kresťanskom. Je len otázkou krátkeho času, kedy sa budú pretláčať podobné zákony pre pedofilov, zoofilov, nekrofilov a pre iné úchylky.
Mňa na štúdium medicíny učil psychiatriu slávny a múdry pán profesor Gunzburger, ktorý nás učil, že homosexualita je sexuálna úchylka. A ja profesorovi Gunzburgerovi verím viac ako pomýleným a cudzími štátmi a ideológmi platenými neomarxistickými poslancami z SaS.

Ďakujem za pozornosť.

Pán Budaj, skloňujete tu slovo nenávisť. Jediné prejavy nenávisti v tomto parlamente pochádzajú od vás a vám podobných voči poslancom Ľudovej strany Naše Slovensko. To sú jediné prejavy nenávisti v tomto parlamente.
Pán Budaj, vy tu citujete pápeža. Opovážite sa obviniť Starý zákon, opovážite sa obviniť židovskú vieru, judaizmus a obviniť ich z nenávisti a netolerancie? Viď Sodoma a Gomora a iné state zo Starého zákona. Je podľa vás judaizmus tiež pohanské náboženstvo nenávisti?

Vážená pani predsedajúca, vážené dve panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 80 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bola určená Výborom Národnej rady pre zdravotníctvo za spravodajkyňu k návrhu uvedeného zákona, tlač 1089. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného zákona je zrejmý cieľ navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa, ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Prosím, pani predsedajúca, otvorte všeobecnú rozpravu.