Videokanál poslanca

Ďakujem veľmi pekne, kolegyňa, za príspevok, súhlasím s ním vo všetkých rovinách. Taktiež som zástancom očkovania a nemyslím si, že ak cieľom tohto zákona má byť motivovať alebo akýmsi spôsobom prinútiť rodičov deti dať zaočkovať, tak je to správna cesta. Poukázala si zároveň na faktické problémy, ktoré tento zákon nerieši, a to je potom povinná predškolská dochádzka v piatom ročníku, kedy sa naozaj tie deti očkované či neočkované premiešajú spolu dohromady a ten význam sa akoby niekam stráca.
Potom ešte jedna pripomienka, ale tú asi povie pán náš kolega Marek Krajčí, takže toto by stačilo. Ďakujem veľmi pekne za tvoj príspevok.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Ja sa priznám, že som bola trošku prekvapená, keď sa to hlasovanie a samotná rozprava presunula z pôvodného termínu až na nejaký nasledujúci, ktorý nebol známy. V rozprave som vystúpila v prvom čítaní a poukázala som na všetky možné otázniky, ktoré s touto problematikou súvisia, ale pred druhým čítaním som si dala tú námahu a oslovila som čo najväčšie množstvo ľudí, ktorí v tomto priestore, v tejto oblasti pracujú, dennodenne sú s ňou v kontakte a vedia, čo je pre ňu dobré a čo je pre ňu zlé.
Určite potvrdzujem, že je namieste opatrnosť, je na mieste opatrnosť, pretože, a povedala som to už niekoľkokrát, ja som za fondy rada, ale nefungujú dokonale a majú miesta, ktoré poskytujú priestor na to, aby tie peniaze nejakým spôsobom unikali tam, kde by unikať nemali.
Avšak čo sa týka priamo filmového priemyslu, myslím si, že si zaslúži vstať z popola už len preto, že to, aký bol predtým, bol veľmi kvalitný a tí ľudia, ktorí tvorili všetko to, čo vzniklo pred rokom aj ’89, sú ešte k dispozícii, sú medzi nami a bola by škoda nevyužiť ich potenciál aj v zahraničných produkciách. Pripomeňme si, že posledná zahraničná produkcia tu bola v roku 2005, bola to Posledná légia, a len, len by som tak chcela zhrnúť, že tu sa nebavíme len o tom, že dostanú tie peniaze ľudia, ktorí pracujú priamo v tom filmovom priemysle, ale keď príde veľká filmová produkcia natáčať k nám film, dostanú peniaze hotelieri, že dostanú peniaze šoféri, že dostanú finančné prostriedky aj naši členovia štábu, to znamená, nemôžme povedať len o tom, že by to išlo do vrecka jednej osobe a tá to teda naplno zneužije.
Ja osobne by som bola naozaj veľmi rada, keby tie projekty aj zahraničné k nám prichádzali. A je pravda, že v okolitých krajinách, hoci to kolegyňa považuje za argument, ale tie podmienky sú nastavené naozaj tak, aby tí zahraniční producenti do tých krajín chodili a tie peniaze tam nechávali. My sme v tomto spiatočnícki, poviem to tak. My sme tie podmienky nenastavili dosiaľ dobre, nemáme filmové štúdiá, nemáme daňové úľavy, máme málo priestoru na to, aby nám prichádzali súkromné peniaze do filmového priemyslu. Ale ak je nejaká možnosť, aby sa naštartoval, hoci taktiež nepovažujem riešenie za systémové, tak tých 35 % na vratkách vie byť motivačné. Zahraničné produkcie si všímajú tento ukazovateľ ako jeden z prvých. A netvrdím, že to ich konečné rozhodnutie stojí a padá iba na ňom, ale zohráva významnú úlohu. My sa môžme pochváliť naozaj krásnymi exteriérmi, nádhernými, okolité krajiny nám môžu závidieť, ale nemáme štúdiá, aké ich majú napr. v Maďarsku. Ale to, že trošku pootvoríme dvere západným investorom, môže znamenať, že o pár rokov tu budeme mať aj tie štúdiá. A môžte si myslieť, že som prehnaný optimista a idealista, ja sa priznávam, ja som, ale zase nie som naivná a vravím si, že pokiaľ neurobíme vôbec nič a budeme sa tváriť, že všetko je zlé, tak sa skrátka nikam nedostaneme.
Ale, samozrejme, akceptujem, akceptujem a znova opakujem, treba byť v každom prípade opatrní, lebo vieme, že mechanizmy nefungujú úplne hladko a dokonale, tak ako by sme chceli a predstavovali si, v každom prípade ja tento návrh zákona podporím.
Ďakujem veľmi pekne.

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Ďakujem. Na vystúpenie pani poslankyne faktická.
Pani poslankyňa Kaščáková.

Kaščáková, Renáta, poslankyňa NR SR
Krátko, lebo už sa blíži čas hlasovania. Je tu ruch.
Áno, Natália, hovoríš o tých synergických efektoch, že filmovačka, to nie je len samotná filmová produkcia, ale aj hotely, catering, reštaurácia a tak ďalej. Áno, ja som hovorila o cene jedného nakrúcacieho dňa, ktorý zahŕňa toto všetko. To znamená, že pri tom všetkom servise by ten jeden nakrúcací deň nemal stáť viac ako, a to sme, naozaj buďme obrovsky veľkorysí, viac ako 100-tisíc eur, aj to už musí byť naozaj veľká produkcia. Takže ja som v tom myslela aj toto.
Samozrejme, že ak by to všetko ideálne fungovalo a tie peniaze by tu naozaj reálne preinvestované boli, tak by to práve že bolo cítiť nárastom výkonov práve týchto aj, aj sprievodných sektorov, ktoré sú naviazané na filmový priemysel.
A druhá vec. Tvoj optimizmus, že týmto krokom naštartujeme nejaký filmový priemysel, je fajn, ale tí producenti, a je to, je to realita, jednoducho na Slovensko neprídu iba kvôli tomu, že tu máme pekné exteriéry, pretože práve to, že nám tu chýbajú ateliéry, chýbajú nám tu štúdiá, chýba nám tu servis, ľudia, proste kompletné zázemie, tak jednoducho sem neprídu si rozložiť ten svoj base camp. Rozložia si ho v nejakej krajine, kde celý tento servis majú. A na Slovensku si prídu akurát tak vytiahnuť tú vratku prostredníctvom slovenských koprodukčných firiem, nejakých partnerov, ktorí v tom dokážu chodiť a ktorí tie podmienky majú nastavené tak, že ich vôbec nikto neskontroluje.
A práve preto tento stimul nie je naozajstným stimulom. Ničomu nepomôže, akurát nejakým spôsobom vytuneluje prostriedky, ktoré by inak mohli poslúžiť viacerým iným filmárom, ktorí by možno mohli natočiť nejaké naozaj slovenské a kvalitné projekty. Takže ochudobňuje v podstate aj nás divákov o možno nejaké iné kvalitné projekty.

Chcela by som len zmeniť hlasovanie č. 241, bola som za, chcela som byť proti.

Ja som myslela, že predo mnou je ešte pán poslanec Petrák. Ja som nechcela už toľkokrát opakovať to, čo moji opoziční poslanci už zopakovali, že taktiež nesúhlasím s tým, ako tento návrh sa predkladá, s tým sa jednoducho súhlasiť nedá.
V krátkosti; pani kolegyňa, si povedala, že nechápem tomu, prečo to vtedy Lucia stiahla. No nie, čuduj sa svete, ja rozumiem tomu veľmi dobre, ja som povedala, že vtedy by som to vyhodnotila ako škodu, no, áno, ale to neznamená, že nechápem dôvodu, pre... (Reakcia z pléna.) Bola to z môjho pohľadu, ja by som vtedy zahlasovala, samozrejme... (Reakcia z pléna.) No ale len to tak vyznelo, že ako som trošku nechápavá už v tých procesoch, už som sa tu trošku zorientovala a viem, ako veci fungujú, tak som chcela dať veci na pravú mieru.
Ďakujem veľmi pekne.

Tak v prvom rade ma opravte, ak sa mýlim, ale podľa mňa dlhodobá téma SaS bola dekriminalizácia marihuany, takže ja predpokladám, že keď sa dostanete po dvetisícdvadsiatom do vlády, tak určite ten zákon tak zmeníte, že žiadne takéto následky, ako ste teraz tu porovnávali, sa vlastne nebudú diať, lebo bude dekriminalizovaná.
A potom by som sa rada spýtala, pán Dostál, lebo nie som si celkom istá, či máte deti. Nechcem byť nejako osobná, ale konkrétne na tom príklade, ktorý sa odohral pred dvoma rokmi, na danú školu chodí napríklad moja rodina. Daný učiteľ neskôr pôsobil v oblasti, kam s najväčšou pravdepodobnosťou bude chodiť do školy môj syn. Ja sama poznám reálne príbehy detí, resp. žiakov, ktorým sa v živote stalo, že mali problémy s učiteľom, ktorý ich, nechcem povedať priamo, že sexuálne zneužíval, ale minimálne možno hovoriť o nejakej forme, neviem teda presne, ako by som to zadefinovala, ale keď chodil a pozoroval ich nahé telá v noci v posteliach, tak naozaj neviem, ako sa to volá, skrátka tomu dieťaťu to na jeho psychike v určitom, v určitej fáze jeho života určite nepomôže, ani v mladšom veku, ani v staršom veku. Ja si naozaj neželám, aby ľudia, ktorí majú nejakú formu úchylky, pracovali v školstve. Nebudem teraz priamo rozoberať, že prečo sú tam zadefinované presne tieto trestné činy a prečo je tam zarátaná aj, používanie marihuany, mne záleží na tom, aby sme v školstve eliminovali pôsobenie akéhokoľvek narušeného indivídua.
Ďakujem.

(Na začiatku faktickej poznámky poslankyňa nemala zapnutý mikrofón.) ... s mikrofónom aj s ním, reagovať práve na tú časť, kde hovoril kolega Gröhling o nie úplne presnom zadefinovaní pôsobenia politických strán a subjektov teda na pôde školy. Tiež by som povedala, že ak teda už to máme riešiť, tak to riešme tak, aby to bolo úplne jasné. Pretože ja napríklad zo svojho života môžem povedať, že prednedávnom som dostala pozvánku na krásnu jednu školskú akciu, kde deti robili scénky z histórie. A bola som tam pozvaná ako odborný hosť. Mala som príspevok iba na tému štúrovci. Bola som predstavená ako bývalá učiteľka, ktorá napísala knižku, má divadlo a teraz si presne nepamätám, či povedali zároveň, aj že som poslankyňa Národnej rady alebo nie. Mňa zaujíma, že keď; ja do škôl určite pôjdem. Je to prostredie, v ktorom som pôsobila, a keď ma pozvú moji bývalí kolegovia, veľmi nerada by som ich musela odmietnuť iba preto, že momentálne zastávam post poslankyne, hoci môj príspevok je absolútne nezávislý a hovorím o tom, čo sa v minulosti udialo a chcem vzdať hold Štúrovi a jeho partičke. Tak chcela by som vedieť naozaj to zadefinovanie, či už tam stanoviť naozaj iba, že politická strana, hnutie, predstaviteľ politickej strany nemôže pôsobiť tých dajme tomu tých 90 dní pred voľbami počas tej kampane. Toto mi tam trošku chýba a to by sa mohlo určite dopracovať, je tam na to priestor.
Ďakujem.

Ja som tú situáciu pred dvoma rokmi nezažila, a teda nepoznám celú tú genézu, ale v skratke, čo viem aj z medializovaných informácií, aj vlastne z informácií, ktoré sa ku mne dostali, už vtedy by som vyhodnotila stiahnutie toho návrhu zákona ako škodu, pretože ten argument, že študent pedagogickej fakulty by bol prichytený s nejakou dávkou teda marihuany, že to má byť dôvodom, pre ktorý by mal mať stopnutú tú činnosť, ja to uznávam. Ja si myslím, že študenti pedagogickej fakulty by mali byť už počas študentských čias príkladom. A pre mňa v tomto prípade, keď si mám vybrať medzi nezodpovedným študentom učiteľstva a dobrom dieťaťa, tak si vyberiem dobro dieťaťa, pretože pre mňa je to dieťa skrátka posvätné.
Ďakujem.

Tým, keď už sme pri tých deťoch, môj syn má 16 mesiacov a minule, keď sme mali na stole dva poháre, v jednom bolo pivo, v jednom pohári, tak už siahal po tom, kde bolo to pivo, ale, našťastie, nakoniec sa rozhodol pre tú vodičku, nakoniec.
Ale táto téma je, samozrejme, veľký problém a my tento návrh určite podporíme. Ja chcem len vyjadriť jednu obavu, a síce, my tie kompetencie, kontroly dávame na obce, resp. na orgány, ktoré by mali zasiahnuť a tým podnikateľom naozaj klepnúť po prstoch. Jedného sa bojím. My v tejto krajine máme aj dobré zákony, ale práve tá ich realizovateľnosť je na slabej úrovni. Takže dúfam, že si postriehneme naozaj aj to, aby tá kontrola v tomto prípade bola ozaj dôsledná a taká, aby tým podnikatelia utrpeli a naše deti mohli žiť správne životy. Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, ja sa priznám, nie je to žiadnym tajomstvom, že pri tomto našom návrhu zákona som tak trošku v osobnom rozpore. Na jednej strane si uvedomujem, aký vie byť hazard likvidačný a nebezpečný pre rodiny, na druhej strane som si však povedala, že ak ho aj považujem za zlo, skúsim z toho zla ako keby vybrať veľký kus dobra.
Hazard tu bol, je a bude, rovnako ako alkohol, cigarety či prostitúcia. Môžeme si klamať a tváriť sa, že neexistujú, ale pravda je taká, že tu sú a či chceme, či nie, asi sa nám len tak nepodarí ich z tohto sveta nejakým spôsobom odprevadiť.
Keď sa na to pozrieme triezvo a bez emócií, môžeme z toho zla, opakujem ešte raz, dostať aj kúsok dobra.
Možno viete, možno nie, na Slovensku pripadá na obyvateľa najviac hradov a zámkov. Aj keď nie sme rozlohou veľká krajina, máme nie veľký, ale obrovský počet národných kultúrnych pamiatok. Nuž a najväčší problém máme s tým, že sa o ne nevieme dôstojne postarať. Deje sa tak z viacerých dôvodov. Jedným z nich bolo ich odňatie pôvodným majiteľom a pretrhnutie vlastníckeho puta. Za socializmu navyše dostali pamiatky lekciu z barbarstva v podobe rôznych necitlivých zásahov. Po socializme by sa mohlo zdať, že im svitne na lepšie časy. No prišla privatizácia a tá zhumpľovala ešte aj to dobré, čo prežilo dve svetové vojny a ešte aj socializmus.
No a dnes, kým pred rokom ´89 sme tu mali pamiatkové barbarstvo, dnes tu máme pamiatkové zúfalstvo. Situácia je taká, že naše hrady, kaštiele, kúrie, kostoly, staré továrne, historické budovy sa nám doslova rúcajú pred očami. Už raz som to v pléne povedala a hovorím to aj na iných miestach a dosť často, že národ, ktorý si neváži svoju minulosť, si nezaslúži lepšiu budúcnosť. A my si tú našu minulosť stále akoby vážiť nevieme.
Pri kultúrnych pamiatkach sme sa nestarali, nevšímali si tak dlho tento alarmujúci stav, a to nielen v zmysle zle nastaveného systému, ale aj z hľadiska nedostatočného financovania, že dnes nás ich záchrana stojí neporovnateľne viac. A my na to nemáme alebo, skôr lepšie povedané, nechceme mať. Chápem, ono záchrana kultúrneho dedičstva nie je chlebová téma, ani ju ľudia okamžite nepocítia vo svojich peňaženkách. Na krivke ich bežných potrieb sa tie kultúrne témy vo všeobecnosti topia niekde na chvoste. Teda až na pár výnimiek, ktorých téma záchrany kultúrneho dedičstva trápi a s terajším stavom sa nechcú len tak zmieriť. No určite nejde v zásade o veľkolepú voličskú základňu. Aj preto starostlivosť o túto oblasť nášho bohatstva zaspala tuhšie asi ako Šípková Ruženka.
Pritom je nesporné, že ak by boli naše národné kultúrne pamiatky udržiavané v dobrom stave, vedeli by oživiť cestovný ruch, s ktorým sa spája aj kúpeľný ruch. Tu spomeniem napríklad kúpele Korytnica alebo nedávno ako keby znovuobjavené kúpele v Levároch, nie tých, ktoré sú na Záhorí, ale tých, ktoré sa nachádzajú na Gemeri, alebo pri Prešove zabudnuté kúpele Išľa.
Vďaka národným kultúrnym pamiatkam by sa mohli obnoviť remeslá, ktoré dnes už nachádzame len veľmi, veľmi ťažko. Dochádzali by sa zamestnať ľudia v regiónoch, ktorí by neboli odkázaní na cestovanie za prácou do zahraničia, alebo minimálne do Bratislavy. Možno by v niektorých prípadoch dokázali aj nejeden malý zázrak.
Slovenské vlády však úspešne dávali prednosť zahraničným plechovým halám s istotami než malým slovenským zázrakom. Dnes potrebujú naše pamiatky peniaze, veľa peňazí, veľa času a veľa politickej vôle. Pri celkovom počte viac ako 16-tisíc nehnuteľných pamiatkových objektov je jedna tretina v dezolátnom alebo v narušenom stave. A nenahovárajme si, že ten zvyšok je v špičkovej kondícii, určite nie je.
Kým Slovensko dáva na obnovu pamiatok asi 15 mil. eur, to je za tento rok, teda 3 eurá na obyvateľa, tak v Českej republike dávajú 9 eur na obyvateľa a v Maďarsku dávajú dokonca 30 eur na obyvateľa, teda desaťkrát viac ako na Slovensku. Zopakujem teda: v Českej republike trikrát viac, v Maďarsku dokonca desaťkrát viac investujú do svojho kultúrneho dedičstva.
A to tu máme vládu, ktorá sa hrdí našou kultúrou, teda aspoň slovami o nej. Keby som chcela byť poetická, poviem, že padajú do čiernych dier presne tak ako peniaze ľudí, ktorí sa rozhodnú pre hazard. Ja osobne tiež považujem hazard za čiernu dieru. Ľudia tam hádžu peniaze, ktoré by mohli minúť určite lepšie a užitočnejšie. Nech sa však budeme akokoľvek snažiť, už som to povedala, nezmažeme ho definitívne z mapy sveta. A ani to nezmizne, lebo si to želáme.
Preto predkladáme náš návrh zákona, ktorého cieľom je, aby časť odvodov z kurzových stávok, ktoré stávkové spoločnosti už teraz dávajú do štátneho rozpočtu, sa účelovo viazalo na obnovu národných kultúrnych pamiatok. Kurzové stávky, to sú tie tipovacie, kde sa väčšinou tipuje na víťazstvá súperov, áno, keď sú. Takže nie sú to hracie automaty, je to špecifická teda forma, konkrétne ide o tipovanie.
Návrh zákona počíta s tým, že počas nasledujúcich troch rokov by sa postupne navyšovala časť tohto odvodu, konkrétne 8 % by to bolo v roku 2020, 16 % v roku 2021 a v roku 2022 by to bolo 24 % tohto odvodu. Keď si to premeníme na čísla, tak v roku 2020 by to bolo približne 4,6 mil., v roku 2021 by to bolo 9,2 mil. a od roku 2022 by išlo zhruba o 13,8 mil. Pri výške odvodu sme vychádzali pri výške odvodu z roku 2017, ten bol zhruba 63 mil. eur. Už dnes vieme, že výška tohto odvodu, za rok 2018 bola vyššia, bola takmer 77 mil. a tá tendencia pri odvodoch z týchto kurzových stávok rok z roka narastá. Takže tendencia tam asi bude taká, že aj na ten ďalší rok tie prostriedky tam budú stále vyššie a vyššie.
Ešte raz zopakujem, že máme na Slovensku vyše 16-tisíc pamiatkových objektov a z toho v podstate iba 5-tisíc je v dobrom stave. Tých zvyšných 10-tisíc treba nejakým spôsobom viac či nemej upraviť. Dnes je na to vyčlenených 15 mil. eur. Keď si to rozmeníme, vychádza nám to, že na jeden objekt vychádza 1 500 eur, čo je šialene málo. Za 1 500 eur na historickej budove dokážete možno vymeniť kľučku a možno poprípade, keď máte šťastie, tak nejaké to okno.
Tento príklad je urobený tak, aby sme si všetci uvedomili, že tých prostriedkov v tom systéme naozaj nie je veľa. Samozrejme, že ten dotačný systém funguje tak, že na určitú pamiatku ide tých prostriedkov viacej a inému sa neujde, poprípade iný majiteľ o dotáciu ani nepožiada.
Len na záchranu fundamentálnych pamiatok, akými sú Krásna Hôrka či Spišský hrad, by sme momentálne potrebovali 83 mil. eur, nehovoriac o rusoveckom (pozn. čed.: správne "rusovskom") kaštieli, ktorého obnova by nás mala vyjsť približne na 70 mil. eur, to bola pôvodná informácia. Predpokladám, že dnes už je to o niečo viac. A len pre zaujímavosť dodám, že renovácia Slovenskej národnej galérie, ktorá nás pôvodne mala vyjsť okolo 27 mil., nás vyšla na 50 mil. eur.
Keď sa bližšie pozrieme na dotačný program "Obnovme si svoj dom", v roku 2016 bol objem všetkých žiadostí na sume približne 32 mil. a podporených bolo 6,5 mil., tá výška. Za rok 2017 to bolo 44 mil., o ktoré majitelia žiadali, podporené boli projekty vo výške 10 mil. V roku 2018 žiadali majitelia 54,7 mil. a do dotačného systému išlo 13,4 mil. približne. To je evidentný dôkaz toho, že dopyt prevažuje tú ponuku minimálne trojnásobne.
Ak by sa zaviedol nami navrhovaný povinný odvod z hazardu na pamiatky, tak tomu by sa ešte vlastne pridali peniaze, ktoré už teraz v tom dotačnom systéme fungujú, a postupne by sme dokázali vyrovnať všetky tie žiadosti, ktoré v tom systéme sú. A tak by sme mohli pomaly znižovať náš spoločenský dlh nielen voči pamiatkam, ale aj voči nám sebe samým.
Podobný systém na báze hazardu majú vo Veľkej Británii, kde existuje verejnoprávny National harrytish lottery fund, kde z každej libry z kúpených žrebov ide až 56 pencí na obnovu kultúrnych pamiatok. Ročne takto investujú približne 450 mil. libier. K tomu zo štátneho rozpočtu ešte dostávajú navyše ďalších 40 mil. Od roku ´93 investovali do kultúrneho dedičstva iba z hazardu 9 mld., 9 mld., slovom deväť miliárd. Z hazardu a lotérií financujú aj obnovu pamiatok vo Francúzsku. Myslím, že pred rokom vyšla správa, že prezident Macron spustil lotériu práve špeciálne určenú na obnovu pamiatok.
A my sme sa inšpirovali aj týmito krajiny a myslíme si, že pokiaľ to funguje tam, mohlo by to fungovať aj u nás. Mimochodom, sú to krajiny, kde chodí najviac zahraničných turistov na svete. A chodia práve kvôli tým pamiatkam, ktoré tam sú a sú vo vynikajúcej kondícii.
Dovolím si tvrdiť, že my máme podobné pamiatky s fascinujúcim príbehmi, ktoré by dokázali prilákať desaťtisíce ľudí.
Ak by vás zaujímalo, prečo sme sa rozhodli zvoliť si práve tie percentá z toho odvodu v tej výške, v ktorej sme sa rozhodli, nie je to náhodný výber. Pred tým, než sme tento návrh predložili, bola som ho konzultovať na ministerstve kultúry, kde sme sa rozprávali o tom, koľko financií by sme mali do systému doplniť tak, aby naozaj sme zachránili to, čo ešte zachrániť môžeme. A priblížili sme sa práve k tejto sume nielen preto, že podobnú výšku majú v Českej republike, tam majú v takom, nazvem to, v centrálnom fonde 28 mil. eur. No nám keby sa podarilo mať aspoň tých 30, tak si myslím, že by tie naše pamiatky vyzerali oveľa lepšie ako teraz.
Tento návrh som bola konzultovať aj v štátnom TIPOS-e. Pôvodne som chcela, aby sa zdaňovali výhry, ale keď sme sa, inak to zdaňovanie výhier, teraz mimochodom priniesol český premiér Babiš taký návrh, tak neviem, ako si s ním teda poradí, my sme sa rozhodli ísť touto cestou cez odvodov (pozn. red.: správne "odvody") z kurzových stávok. Aj som rozmýšľala, že či by sme nemohli využiť príspevky, ktoré vlastne TIPOS zo zákona má dávať na spoločenské účely, ale tam som trošku narazila a zistila som, že tie príspevky sú dávané, ako sú dávané, a väčšinou vládnym liblingom a nie tam, kde by dávané mali byť.
V každom prípade, kolegyne, kolegovia, ja by som vás veľmi chcela poprosiť o podporu tohto návrhu. Viem, že niektorí budete argumentovať tým, že je to zase len vyciciavanie štátneho rozpočtu. Ja by som chcela podotknúť, že ono to tak celkom nie je. A je to skôr investícia a táto investícia má aj návratnosť. Tu nemožno až tak celkom hovoriť o čiernej diere.
Týmto by som chcela pozdraviť Občianske združenie Čierne diery, mimochodom, ktoré, ak ho nepoznáte, dávam ho do pozornosti pre všetkých milovníkov nášho kultúrneho dedičstva.
Iní by mohli argumentovať tým, že prečo práve pamiatky. Uznávam. V umení sa ťažko vyhodnocuje, čo hodnotu má, a ak má, či ju má primeranú, nízku, vysokú. Lebo pre každého človeka môže byť tá hodnota úplné iná. Aj ja budem večne muža presviedčať, že Velázquez je ten najlepší maliar na svete, ale on za svojho prevratného guru bude vždy považovať len toho Jacksno, Jacksno, Jacksona, bože, už ani Jacksona neviem vysloviť, Jacksona Pollocka, ktorému napríklad ja nerozumiem.
Ale na jednom hádam by sme sa mohli zhodnúť všetci, že kultúrne dedičstvo našich predkov je bohatstvo, o ktoré by sme sa mali starať nielen s úcty k našim predkom, ale aj k našim deťom.
Na Slovensku meriame úspech vždy len výškou a rastom hrubého domáceho produktu, teda cez peniaze. Viaceré výskumy však ukazujú, že samotní ľudia majú iné priority pri hodnotení vlastného šťastia. Medzi jednou z priorít pre pocit spokojnosti je kvalita prostredia a hrdosť na svoje okolie. Nie náhodou urbanisti v rôznych mestách aj na Slovensku začali robiť tzv. pocitové mapy. V nich ľudia vyjadrujú emócie z daného miesta. Buď zlé, lebo sú zanedbané, alebo pozitívne, keď sú na to miesto hrdí, lebo je niečím výnimočné. Slávna minulosť a kultúrne pamiatky sú podstatnou zložkou hrdosti na svoj kraj či krajinu. Iný pocit má predsa človek, keď do jeho hradu prúdia tisícky ľudí, ako keď má v centre mesta nejakú rozpadávajúcu sa ruinu. Teraz keď sa opýtate obyvateľov Krásnohorského Podhradia, tak zo súčasného stavu národnej pamiatky určite nie sú nadšení, hoci pred požiarom boli na svoju pamiatku mimoriadne hrdí.
Takže peniaze, ktoré investujeme do kultúrnych pamiatok, investujeme aj do spokojnosti obyvateľov. A verím, že v tejto sále sa nenájde ani jeden poslanec, ktorý by nechcel spokojných občanov tejto krajiny.
Preto vás ešte raz žiadam o podporu tohto návrhu, ktorý zlepší život na Slovensku, hoci na prvý pohľad sa to nemusí tak zdať.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Ja teraz poviem len veľmi stručne, čo je cieľom nášho návrhu zákona.
Cieľom nášho návrhu je navýšenie finančných prostriedkov určených na záchranu našich národných kultúrnych pamiatok, a to konkrétne z odvodov z kurzových stávok.
Toľko pre začiatok, budem ďalej pokračovať v rozprave.
Ďakujem.