Videokanál poslanca

Ďakujem, pán predsedajúci.
No, toto bol výklad všímavého ekonóma a ja som ideálne testovacie publikum ako všímavý neekonóm. A tak som si za ostatné dva dni všimol pri prezentácii Radka Kuruca, štátneho tajomníka ministerstva financií vo výbore pre európske záležitosti a vo výbore pre zahraničné veci, ako s takou polohrdosťou okrem iného pri prezentácii povedal, že keby sme neplatili úroky zo zaťatých sekier, teda z dlhov, ktoré sme robili celé desaťročia, tak už dnes nemáme mínusový rozpočet. No to je presne to, o čom hovoril Eugen Jurzyca, že sme proste brali ako krava na rohy a teraz to treba splácať. Nikto nám to neodpára, tie úroky neboli nulové ani mínusové, tie sú také, že ich treba platiť. A tu sme presne u toho, že predstavte si rodinu, ktorej sa darí dobre a úroky sú nízke, požičia si, začne nosiť obleky Huga Bossa, jesť kaviár, fajčiť hrubé cigary a voziť sa na Jaguari. A potom zdroj výživy, otec rodiny povedzme alebo aj matka, jeden z nich ochorie, druhý príde o prácu. Neexistuje nikoho, kto ti pomôže, jak sa hovorí, pomôž si človeče, aj Boh ti pomôže. To znamená, potom sa odrazu ukáže, že tie nízke úroky boli síce fajn, ale tie peniaze treba zaplatiť. A o tomto podľa mňa je to v rodinnej kalkulácii, to, čo hovorí Eugen Jurzyca, že vlastne aj nízke alebo mínusové úroky, ktoré sú úplne negarantované, ale to, že sa raz bude musieť tá sekera vytiahnuť a zaplatiť, je isté ako smrť. A v tomto zmysle treba Jurzycu počúvať.

Ďakujem pekne, pán predseda.
No, samozrejme, tá výborná otázka o tom, akí sú tí všetci vymenovaní židia, cigáni, moslimi, mimovládky, zločinný, je fajn. Samozrejme, už Vespasian hovoril: Non olet. "Pecunia non olet." Peniaze nesmrdia. A vyskytli sa údaje, a to nie z mimovládok, ale z tajných služieb, že vám nesmrdia peniaze z Východu, keď už sme tak u tých strašných sponzorov. A samozrejme, pripusťme, že tie peniaze vám nedávajú ani židia ani moslimi, ale že nejaké hádam pritiekli, je druhá vec.
A pokiaľ ide o tie úvahy o tom, ako sú tie mimovládky strašné, tak je pravda, že existujú krajiny, kde sú mimovládky zakazované a proskribované. Ale pravda je, že tie krajiny sú dierami a svet sa s nimi veľmi nebaví. My sme sa i vďaka mimovládkam vyhrabali z čiernej diery a sme tam, kde sme. Existujú krajiny, ktoré než sa dostanú tam, kde sme my, budú čakať najbližších 15 alebo 20 rokov, ak dobre pôjde.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Kolega Poliačik sa tu dotkol v prvej časti, alebo v tom prvom bode, ku ktorému sa vyjadroval, ja už som o tom tiež hovoril a zdá sa mi neuveriteľné, že vzhľadom na to, že ide celkom logicky o poslanecký návrh, dokonca návrh predsedu inštitúcie, že ten návrh sa absolútne v predklone stavia, tak ako povedal Martin Poliačik, voči ľuďom, ktorých osud je závislý od tejto snemovne, ktorých osud je závislý od 150 hlasov, ktoré ich schvaľujú do ich pozícií a ktoré ich z nich môžu odvolať. A v tomto zmysle je neuveriteľná autodegradácia, ktorú robí poslanecká snemovňa a menovite i jej predseda, tým, že sa stavia do subordinovaného postavenia k svojim podriadeným. To je pomerne unikátne, pretože ak by sme chceli ukázať význam zákonodarného zboru, tak by mali mať poslanci bez rozdielu, každý z nich väčšie práva ako tí, ktorí závisia od ich hlasov. Ale keďže sme, hádam, slušní ľudia a demokracia, tak považujem za celkom akceptovateľné, aby existovala rovnosť, ale aby tí, ktorí rozhodujú o osude svojich podriadených, mali menšie právomoci, ako tí podriadení, to je proti logike, proti zdravému rozumu a, presne vzaté, i proti slušnosti.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Opäť a skutočne toto vystúpenie by inak za reakciu nestálo, ale branie slova SaS nadarmo do úst v zmysle opierať sa oň ako o ďalšieho podporovateľa teórie, že Matovič je čisté zlo, jednoducho je pre mňa neprijateľné. Ja nie som nekritický obdivovateľ poslanca Matoviča, ale musím povedať, že ho sledujem dlhšie ako vy, pán poslanec. Viem, v akých kontextoch reagoval tak, ako reagoval. Je možné, že ja by som tak nereagoval, ale to, na čo reagoval, to bolo to zlo. Nie ten spôsob, akým reagoval. Keby sa nedialo to, na čo reagoval, tak nebude asi reagovať.
To znamená, že už teraz zamieňame príčiny a následky a súdime ľudí, ktorí kriticky a svojím spôsobom možno expresívne, možno inak, ako by robil niekto iný z nás, tomu zlu čelia. Až vy budete mať odslúžené toľko a toľko urobíte pre zápas so zlom, potom budete môcť vynášať morálne súdy.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Milý Martin, tá úvaha o ľudských zdrojoch ma doviedla k zamysleniu sa nad tým, ako sa tie pojmy za môjho života vyvíjali.
V rannej mladosti sme mali kádrové a kádrováka, pretože, a teraz je otázka, komu patrí primát v tomto, kádri rozhodujú všetko, hovoril na jednej strane autokoncernista Ford a na druhej strane nesmrteľný Josif Vissarionovič Stalin. Existovalo potom aj osobné, ktoré sa potom nazvalo nóblovo personálne, tak potom boli personalisti, no a teraz sme v ľudských zdrojoch, to ma napadá taká fotografia, kde jeden človiečik kope jamu a okolo neho stoja marketingový odborník, manažér ľudských zdrojov, psychologický poradca a pozerajú na to, ako kope tú jamu, ale to je len taká drobná spomienka.
Pokiaľ ide o tú štátnu správu, nepochybne, keby sme vybrali to dobré z rakúskej c. a k. byrokracie, kde človek rástol praxou a mal v podstate definitívu, jak sa tomu hovorilo, bolo by to niečo dobré, a pokiaľ ide o tú, ten spor s Veronikou Remišovou o tom, či je prax potrebná, prax je, samozrejme, potrebná a človek s istou praxou je tým najlepším, ja som sa len vždy bránil tomu, že bezpodmienečne je dĺžka praxe lineárne spojená s kvalitou. Ja si myslím, že mnohé práce, napríklad ty na pozemkovom úrade alebo inštrumentárka na operačnej sále po istom čase zvládne problematiku a potom už len záleží na tom, či je vypálená alebo nevypálená, to znamená tá prax nie je do smrti lineárne rastúca.
A pokiaľ ide o tú, a teda ten vzťah k tej, k tomu miestu, ak má ten človek istotu, tak, samozrejme, presne ako hovoríš, je nádej spoliehať sa na to, že podá dobrý výkon.

Ďakujem pekne za slovo. Alino, možnože máš skúsenosť s takýmto fungovaním, ale ku cti polície - v tomto prípade stelesnenej policajtom právnikom - je to, že práve on ma upozornil na tento problém a očividne sú teda aj v štruktúrach polície ľudia, ktorým záleží na zlepšení status quo, a v tomto by som bral tohto konkrétneho človeka v ochranu a ďakujem mu za jeho podnet.
A pokiaľ ide o vyjadrenie kolegu Budaja, ono je to, samozrejme, v Trestnom zákone i teraz, teda je to trestný čin, ide teraz len o upresnenie a, pripusťme, aj sprísnenie stavu, ale nejedná sa o tom, že by sme to teraz zaviedli, ono je to tam, ako vieme, roky.
A ako bývalý vicestarosta Starého Mesta som mal tú česť byť účastníkom podpísania zmluvy s družobným mestom Starého Mesta, nádherným historickým moravským mestom Olomouc, ktorý má nádherne obnovené jadro a šokujúco absentujúce sprejerské výkony. A musím povedať, že boli neuveriteľné, keď idete krásnym centrom Olomouca, ako neexistuje, aby ste našli sprejerské devastácie. Vtedajší primátor mi povedal, že sa nepísane i nátlakom polície vytlačili sprejeri do periférie na oblasti skladov a mimo centrum mesta. Ja sám si neviem predstaviť, ako to dokázali, ale pravda je, každého, môžem mu odporučiť návštevu krásneho mesta Olomouc, aby videl, že to nejakým spôsobom ide. A ak tento vklad urobíme pre slovenské mestá, myslím si, že je to zase malý posun dôležitým, lepším smerom.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážený pán spravodajca, vážení kolegovia, na úvod by som chcel vysloviť nádej, že dobrý úmysel, ktorý nepochybne viedol pani ministerku k zákonným úpravám týkajúcim sa boja s extrémizmom, prinesie ovocie. Je to nepochybne celospoločenský záujem slušných ľudí tejto krajiny.
Dovolím si predniesť, využijúc otvorenosť Trestného zákona, doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Petra Osuského k danému zákonu, ktorý doplňuje článok 2 Trestného zákona, kde v čl. 2 sa za bod 4 dopĺňa nový bod, ktorý znie:
5. V § 125 ods. 2 sa vkladá druhá veta, ktorá znie:
"Toto ustanovenie sa nevzťahuje na trestný čin podľa § 246."
Tento krátky pozmeňovací návrh si dovolím osvetliť pani ministerke – študijný materiál (povedané so smiechom a podanie materiálu ministerke) –, čo je jeho dôvodom a o čom vlastne je. Nejednoznačnosť Trestného zákona v otázke, či k naplneniu skutkovej podstaty trestného činu podľa § 246 ods. 1 je nevyhnutný majetkový následok 266 eur, alebo nie, ktorá komplikuje posudzovanie sprejerských útokov a tým aj vyšetrovanie, resp. skrátené vyšetrovanie, sa dá odstrániť navrhovanou jednoduchou legislatívnou zmenou. Tým, že sa do toho § 125 ods. 2 Trestného zákona doplní text, že toto ustanovenie sa nevzťahuje na § 246 Trestného zákona.
Čo ma k tomuto viedlo? Zhodou okolností včera sa do schránok obyvateľov Bratislavy dostalo ďalšie číslo Bratislavských novín a zhodou okolností v ňom sú rovno dva materiály venované sprejerskej devastácii mesta. Skutočnou príčinou, prečo som s kolegom Dostálom takýto návrh predložil, je to, že na pravidelných informáciách staromestského zastupiteľstva, ktorého som už niekoľko rokov členom, sa onehdá v diskusii poslancov s pracovníkom polície, zhodou okolností právnikom, ktorý podával informáciu o stave fungovania bezpečnosti v Starom Meste, vyskytla i táto téma a po skončení diskusie, dá sa povedať off records, prišiel tento právnik s tým, že zápas s devastovaním mesta sprejovaním stroskotáva na nejasnej možnej interpretácii uvedeného § 246. Ak si dovolím, urobím tak, prečítam odôvodnenie.
Navrhuje sa doplniť Trestný zákon o ustanovenie, ktorým sa jednoznačne stanoví, že pri trestnom čine podľa § 246 Trestného zákona sa nevyžaduje spôsobenie malej škody. K zavedeniu skutkovej podstaty tzv. sprejerstva do Trestného zákona došlo prvýkrát ešte za účinnosti starých trestných kódexov v roku 2005, a to v ustanovení § 257 ods. 2 Trestného zákona č. 140/1961 Zb., ktorý bol účinný do 1. januára 2006. Formulácia vtedy novej skutkovej podstaty podľa § 257 ods. 2 Trestného zákona bola:
"Kto poškodí cudziu vec tým, že ju pomaľuje, postrieka či popíše farbou alebo inou látkou, potresce sa..." a tak ďalej. Výška spôsobenej škody ako majetkový následok trestného činu sa výslovne nevyžadovala. Zámerom bolo, aby sa sprejerstvo posudzovalo ako samostatný trestný čin bez ohľadu na výšku spôsobenej škody, čím by sa sprísnil postih aj za sprejerské útoky s nižšou majetkovou škodou. Spoločenská požiadavka na razantnejší postup pri eliminácii sprejerstva bola aj vtedy vysoko aktuálna. Dovtedy sa sprejerské útoky dali kvalifikovať len ako trestný čin poškodzovania cudzej veci podľa § 257 ods. 1 Trestného zákona, ale iba za podmienky, že spôsobená škoda dosiahla zákonom stanovenú hranicu škody nie nepatrnej, ktorá bola v roku 2005 6 900 slovenských korún. Sprejerské útoky s nižšou škodou sa dali posudzovať len ako priestupok proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch. 1. 1. nadobudol účinnosť novo systemizovaný Trestný zákon č. 300/2005 Z. z., do ktorého bola základná skutková podstata trestného činu sprejerstva z pôvodného ustanovenia § 257 ods. 2 premietnutá do samostatného ustanovenia § 246 ods. 1 v neznemenej formulácii. Toto ustanovenie bolo opäť zaradené do IV. hlavy osobitnej časti Trestného zákona, teda medzi trestné činy proti majetku. Nový Trestný zákon č. 300/2005 Z. z. však na rozdiel od toho starého obsahoval v V. hlave všeobecnej časti nazvanej Výklad pojmov už aj ustanovenie § 125 ods. 2 v znení: "Ak tento zákon v osobitnej časti vyžaduje v základnej skutkovej podstate spôsobenie škody ako majetkový následok trestného činu a neuvádza jej výšku, má sa za to, že musí byť spôsobená škoda aspoň malá." Škoda aspoň malá podľa tohto je 266 eur.
V súdnej praxi sa postupne objavil na strane niektorých autorít - sudcovia, prokurátori či advokáti - výklad, podľa ktorého sa ustanovenie § 125 ods. 2 Trestného zákona vzťahuje aj na ustanovenie § 246 ods. 1 Trestného zákona, v dôsledku čoho sa k naplneniu všetkých priamych znakov skutkovej podstaty tohto trestného činu vyžaduje podmienka spôsobenia majetkového následku v minimálnej úrovni škody malej, ktorá je vo finančnom vyjadrení 266 eur.
Podľa takého výkladu, ktorý nie je fixný, ale deje sa, je možné postihovať za pomoci ustanovenia § 246 ods. 1 Trestného zákona len také prípady, pri ktorých páchateľ spôsobí škodu preukázateľne presahujúcu limit 266 eur. No myslím si, že predstava, že posprejovanie travertínu Národného divadla je, sa líši podľa veľkosti plochy, zásadne sa mne, dá sa povedať štandardným občianskym sedliackym rozumom, nezdá.
Zhodou okolností sa o zápas cestou zákona so sprejerstvom pred mnohými rokmi niekedy v tom období 1998 až 2002 pokúšal vtedajší primátor Nitry poslanec Jozef Prokeš. Bol vtedy opozičným poslancom za SNS a zhodou okolností, keď predložil svoj pozmeňovací návrh, ktorý istým spôsobom reguloval sprejerstvo, tak som mu povedal, že aj keď sme politicky z opačných brehov, takže mu môžem na mieste povedať, že jeho návrh novely alebo pozmeňovací návrh podporím. Pravda je, že jeho návrh neprešiel, ale medzitým, ako som prečítal, došlo k regulácii sprejerstva. Nepochybne, ale trvám na tom, že aj keď sa to nedá porovnávať s extrémistickými výzvami aktivitami a podobným, devastácia prostredia, v ktorom žijeme, bola už od známeho a mnohokrát opakovaného príkladu rozbitého okna, ktoré sa nezasklí, čím začína devastácia prostredia, vedie k tomu, že sa hladí na veci do istej výšky plochy postriekaného travertínu či mramoru ako na, nechcem povedať, že mladícku nerozvážnosť, ale ako na drobnosť. A ja si myslím, že presne tak, ako pri trestných činoch extrémizmu je i tolerancia takýchto zdanlivo drobností meraných štvorcovými centimetrami zdevastovaného Národného divadla nie tou správnou cestou.
Preto si dovolím položiť tento, predložiť tento doplňujúci, pozmeňujúci návrh a odovzdávam ho týmto vám, pán spravodajca, a som pevne presvedčený, že je to pozmeňovací návrh apolitický, nestranícky, že je to proste pozmeňujúci návrh, ktorého realizácia môže prispieť k zlepšeniu status quo presne tak, ako si to žiadala čitateľka a dopisovateľka Bratislavských novín Mária Brenčičová, ktorá v tom čísle, ktoré sa mi včera dostalo do rúk, zmieňuje tento devastačný faktor bratislavského životného prostredia.
Budem veľmi rád, ak tento návrh podporíte nie k sláve mojej, ale k lepšiemu prostrediu v meste, v krajine, v ktorej žijeme.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážená pani ministerka, dovoľte mi, aby som vás informoval o prerokovaní uvedeného návrhu zákona vo výboroch Národnej rady.
Národná rada uznesením č. 166 zo 7. septembra 2016 pridelila návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny. Ako gestorský výbor určila ústavnoprávny výbor a určila aj lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch. Poslanci Národnej rady, ktorí, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Návrh zákona prerokovali oba výbory, ktorým bol pridelený, a odporúčali ho Národnej rade schváliť.
Z uznesenia ústavnoprávneho výboru vyplýva 25 pozmeňujúcich návrhov. Gestorský výbor odporúča hlasovať o nich spoločne s návrhom schváliť. Gestorský výbor zároveň odporúča Národnej rade uvedený návrh zákona schváliť aj ako celok, a to v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v spoločnej správe.
Spoločná správa výborov o prerokovaní návrhu zákona (tlač 174a) bola schválená uznesením ústavnoprávneho výboru č. 81 z 11. októbra 2016. Týmto uznesením ma výbor ako spoločného spravodajcu poveril, aby som na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku rokovania výborov a pri rokovaní o návrhu zákona predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady.
Pán predsedajúci, poprosím vás, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne, pán predseda.
Áno, nedá sa, než súhlasiť s tým, čo hovorila teraz kolegyňa Grausová, pretože to, aby bolo jasné, či ten pacient je vo vážnom stave, alebo nepotreboval akútne vyšetrenie, vyžaduje najprv vyšetriť ho. A na konci vyšetrenia je jasný záver. To znamená, aj hysterik, ktorý imituje akútne brucho, musí byť najprv vyšetrený okrem štandardného klinického, možno i biochemicky, aby sa vylúčilo alebo potvrdilo to, čo predstiera. A je, samozrejme, neférové zvaľovať vlastne potom vykonanie toho vyšetrenia na lekára ako jeho vinu. V tomto zmysle je tento príspevok v poriadku.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. No musím povedať, že analýza stavu a perspektív Sabinovského okresu ma presvedčila, i keď som v nej našiel isté nedostatky. Napríklad vôbec nebol zmienený súčasný výskyt a perspektívy budúceho života a vývoja skokana zeleného, raka riečneho a tiež výnosy, ktoré môžme očakávať z nálezu podbeľu liečivého ako význačnej liečivej rastliny. Inak nemala tá analýza vonkoncom nijakú chybu a dá sa na nej budovať na dlhé desaťročia vopred.