Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážený pán spravodajca, vážení kolegovia, na úvod by som chcel vysloviť nádej, že dobrý úmysel, ktorý nepochybne viedol pani ministerku k zákonným úpravám týkajúcim sa boja s extrémizmom, prinesie ovocie. Je to nepochybne celospoločenský záujem slušných ľudí tejto krajiny.
Dovolím si predniesť, využijúc otvorenosť Trestného zákona, doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Petra Osuského k danému zákonu, ktorý doplňuje článok 2 Trestného zákona, kde v čl. 2 sa za bod 4 dopĺňa nový bod, ktorý znie:
5. V § 125 ods. 2 sa vkladá druhá veta, ktorá znie:
"Toto ustanovenie sa nevzťahuje na trestný čin podľa § 246."
Tento krátky pozmeňovací návrh si dovolím osvetliť pani ministerke – študijný materiál (povedané so smiechom a podanie materiálu ministerke) –, čo je jeho dôvodom a o čom vlastne je. Nejednoznačnosť Trestného zákona v otázke, či k naplneniu skutkovej podstaty trestného činu podľa § 246 ods. 1 je nevyhnutný majetkový následok 266 eur, alebo nie, ktorá komplikuje posudzovanie sprejerských útokov a tým aj vyšetrovanie, resp. skrátené vyšetrovanie, sa dá odstrániť navrhovanou jednoduchou legislatívnou zmenou. Tým, že sa do toho § 125 ods. 2 Trestného zákona doplní text, že toto ustanovenie sa nevzťahuje na § 246 Trestného zákona.
Čo ma k tomuto viedlo? Zhodou okolností včera sa do schránok obyvateľov Bratislavy dostalo ďalšie číslo Bratislavských novín a zhodou okolností v ňom sú rovno dva materiály venované sprejerskej devastácii mesta. Skutočnou príčinou, prečo som s kolegom Dostálom takýto návrh predložil, je to, že na pravidelných informáciách staromestského zastupiteľstva, ktorého som už niekoľko rokov členom, sa onehdá v diskusii poslancov s pracovníkom polície, zhodou okolností právnikom, ktorý podával informáciu o stave fungovania bezpečnosti v Starom Meste, vyskytla i táto téma a po skončení diskusie, dá sa povedať off records, prišiel tento právnik s tým, že zápas s devastovaním mesta sprejovaním stroskotáva na nejasnej možnej interpretácii uvedeného § 246. Ak si dovolím, urobím tak, prečítam odôvodnenie.
Navrhuje sa doplniť Trestný zákon o ustanovenie, ktorým sa jednoznačne stanoví, že pri trestnom čine podľa § 246 Trestného zákona sa nevyžaduje spôsobenie malej škody. K zavedeniu skutkovej podstaty tzv. sprejerstva do Trestného zákona došlo prvýkrát ešte za účinnosti starých trestných kódexov v roku 2005, a to v ustanovení § 257 ods. 2 Trestného zákona č. 140/1961 Zb., ktorý bol účinný do 1. januára 2006. Formulácia vtedy novej skutkovej podstaty podľa § 257 ods. 2 Trestného zákona bola:
"Kto poškodí cudziu vec tým, že ju pomaľuje, postrieka či popíše farbou alebo inou látkou, potresce sa..." a tak ďalej. Výška spôsobenej škody ako majetkový následok trestného činu sa výslovne nevyžadovala. Zámerom bolo, aby sa sprejerstvo posudzovalo ako samostatný trestný čin bez ohľadu na výšku spôsobenej škody, čím by sa sprísnil postih aj za sprejerské útoky s nižšou majetkovou škodou. Spoločenská požiadavka na razantnejší postup pri eliminácii sprejerstva bola aj vtedy vysoko aktuálna. Dovtedy sa sprejerské útoky dali kvalifikovať len ako trestný čin poškodzovania cudzej veci podľa § 257 ods. 1 Trestného zákona, ale iba za podmienky, že spôsobená škoda dosiahla zákonom stanovenú hranicu škody nie nepatrnej, ktorá bola v roku 2005 6 900 slovenských korún. Sprejerské útoky s nižšou škodou sa dali posudzovať len ako priestupok proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch. 1. 1. nadobudol účinnosť novo systemizovaný Trestný zákon č. 300/2005 Z. z., do ktorého bola základná skutková podstata trestného činu sprejerstva z pôvodného ustanovenia § 257 ods. 2 premietnutá do samostatného ustanovenia § 246 ods. 1 v neznemenej formulácii. Toto ustanovenie bolo opäť zaradené do IV. hlavy osobitnej časti Trestného zákona, teda medzi trestné činy proti majetku. Nový Trestný zákon č. 300/2005 Z. z. však na rozdiel od toho starého obsahoval v V. hlave všeobecnej časti nazvanej Výklad pojmov už aj ustanovenie § 125 ods. 2 v znení: "Ak tento zákon v osobitnej časti vyžaduje v základnej skutkovej podstate spôsobenie škody ako majetkový následok trestného činu a neuvádza jej výšku, má sa za to, že musí byť spôsobená škoda aspoň malá." Škoda aspoň malá podľa tohto je 266 eur.
V súdnej praxi sa postupne objavil na strane niektorých autorít - sudcovia, prokurátori či advokáti - výklad, podľa ktorého sa ustanovenie § 125 ods. 2 Trestného zákona vzťahuje aj na ustanovenie § 246 ods. 1 Trestného zákona, v dôsledku čoho sa k naplneniu všetkých priamych znakov skutkovej podstaty tohto trestného činu vyžaduje podmienka spôsobenia majetkového následku v minimálnej úrovni škody malej, ktorá je vo finančnom vyjadrení 266 eur.
Podľa takého výkladu, ktorý nie je fixný, ale deje sa, je možné postihovať za pomoci ustanovenia § 246 ods. 1 Trestného zákona len také prípady, pri ktorých páchateľ spôsobí škodu preukázateľne presahujúcu limit 266 eur. No myslím si, že predstava, že posprejovanie travertínu Národného divadla je, sa líši podľa veľkosti plochy, zásadne sa mne, dá sa povedať štandardným občianskym sedliackym rozumom, nezdá.
Zhodou okolností sa o zápas cestou zákona so sprejerstvom pred mnohými rokmi niekedy v tom období 1998 až 2002 pokúšal vtedajší primátor Nitry poslanec Jozef Prokeš. Bol vtedy opozičným poslancom za SNS a zhodou okolností, keď predložil svoj pozmeňovací návrh, ktorý istým spôsobom reguloval sprejerstvo, tak som mu povedal, že aj keď sme politicky z opačných brehov, takže mu môžem na mieste povedať, že jeho návrh novely alebo pozmeňovací návrh podporím. Pravda je, že jeho návrh neprešiel, ale medzitým, ako som prečítal, došlo k regulácii sprejerstva. Nepochybne, ale trvám na tom, že aj keď sa to nedá porovnávať s extrémistickými výzvami aktivitami a podobným, devastácia prostredia, v ktorom žijeme, bola už od známeho a mnohokrát opakovaného príkladu rozbitého okna, ktoré sa nezasklí, čím začína devastácia prostredia, vedie k tomu, že sa hladí na veci do istej výšky plochy postriekaného travertínu či mramoru ako na, nechcem povedať, že mladícku nerozvážnosť, ale ako na drobnosť. A ja si myslím, že presne tak, ako pri trestných činoch extrémizmu je i tolerancia takýchto zdanlivo drobností meraných štvorcovými centimetrami zdevastovaného Národného divadla nie tou správnou cestou.
Preto si dovolím položiť tento, predložiť tento doplňujúci, pozmeňujúci návrh a odovzdávam ho týmto vám, pán spravodajca, a som pevne presvedčený, že je to pozmeňovací návrh apolitický, nestranícky, že je to proste pozmeňujúci návrh, ktorého realizácia môže prispieť k zlepšeniu status quo presne tak, ako si to žiadala čitateľka a dopisovateľka Bratislavských novín Mária Brenčičová, ktorá v tom čísle, ktoré sa mi včera dostalo do rúk, zmieňuje tento devastačný faktor bratislavského životného prostredia.
Budem veľmi rád, ak tento návrh podporíte nie k sláve mojej, ale k lepšiemu prostrediu v meste, v krajine, v ktorej žijeme.
Ďakujem pekne.
