Ďakujem, pani predsedajúca.
Vážená snemovňa, názov známeho filmu s mladým Milanom Kňažkom znel Dobré holuby sa vracajú. Tento zákon sa tiež vracia. Predložil som ho i v minulom volebnom období a bol odmietnutý.
Čo sa medzitým zmenilo? Pravdou je, že ten zákon, vlastne sa jedná o zrušenie prvého článku zákona, je podľa našej mienky protiústavný a – ako ukazuje realita – dve skupiny poslancov, jedna z nich sme boli...
Ďakujem, pani predsedajúca.
Vážená snemovňa, názov známeho filmu s mladým Milanom Kňažkom znel Dobré holuby sa vracajú. Tento zákon sa tiež vracia. Predložil som ho i v minulom volebnom období a bol odmietnutý.
Čo sa medzitým zmenilo? Pravdou je, že ten zákon, vlastne sa jedná o zrušenie prvého článku zákona, je podľa našej mienky protiústavný a – ako ukazuje realita – dve skupiny poslancov, jedna z nich sme boli my, druhá bola nejaká iná, podali podnet na Ústavný súd v súvislosti s týmto zákonom.
Čo sa iného zmenilo? Znenie tohto zákona i tej inkriminovanej časti, ktorú chceme zrušiť, už v marci roku 2015 napadla Európska komisia. Medzitým plynul čas, Európska komisia z pôvodného pilotného podania, čo bolo vlastne formálna výzva, aby sa upravila táto novela, prikročila v máji 2016 k ďalšiemu kroku, ktorý má podobu odôvodneného stanoviska proti tomuto zneniu zákona. Do dvoch mesiacov mala Slovenská republika reagovať. Keďže od mája uplynuli viacej ako dva mesiace a Slovenská republika nezmenila tento zákon, je samozrejme možné, že Komisia môže rozhodnúť o jeho postúpení Súdnemu dvoru Európskej únie. Je samozrejme známe, že my sa súdov nebojíme, to sme počuli. Pravda je, že sme sa ich nebáli ani v súvislosti s vyvlastnením poisťovní zdravotných a podobne. Lenže tie súdy mali inú mienku ako naše viťúzske, my sa ich nebojíme. Takže toľkoto k status quo.
Poviem tiež, a to je pozoruhodné, že ministerstvo financií uznalo, že návrh bude mať pozitívny vplyv na verejné rozpočty, neprináša nárok na pracovné sily, nemá vplyv na zamestnanosť a tvorbu pracovných miest a na životné prostredie. Má pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, pretože posilňuje ochranu vlastníckeho práva. Návrh zákona je podľa nás v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, teda táto novela vracia ústavnosť do toho zákona, s jej zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je republika viazaná.
Chcem teda začať len tým, že ústava v článku 20 zaručuje vlastnícke právo. A pod vlastníckym právom rozumieme, samozrejme zrejme všetci, slobodu nakladať so svojím majetkom. Tá sloboda znamená hospodáriť na svojom majetku, užívať si ho alebo ho predať. Ak potrebujem z nejakých dôvodov predať svoj majetok za účelom investovania do iného, kúpy bytu alebo čohokoľvek, čo človek, ktorý vlastní poľnohospodársku pôdu, môže potrebovať viac ako ju samotnú, za normálnych okolností sa zdá celkom logické, že ju predám tomu, kto mi ponúkne najviac. Myslím, že by tak postupoval každý.
Pravda ale je, že tento článok tohto zákona veľmi obmedzuje vaše právo predať to tomu, kto vám ponúkne najviac, pretože sa vyžaduje, aby tá osoba; lebo tá má prednosť pred kýmkoľvek iným, kto vám ponúkne viac; mala na území Slovenskej republiky trvalý pobyt alebo sídlo, vykonávala poľnohospodársku výrobu a to v susednej obci alebo v rovnakej obci a podobne a podobne.
Predstavte si, že máte záhradku s chalupou. Tá, samozrejme, nie je v zákone obmedzená. Ale to je len otázka výmery, inak to nie je nič iného. Predstavte si, že by zákon hovoril, že ju smiete predať len človeku, ktorý v tej obci má chatku so záhradou a pracuje v tej záhrade dobre že nie ešte s potvrdením záhradkárskeho združenia veľmi poctivo 10 rokov a podobne, teda že ju nemôžte predať niekomu, kto proste chce mať chatku a pri nej záhradku a chce sa venovať tomuto hobby, pretože ho to tak napadlo. A ponúka vám viac. Iste by ste považovali taký zákon za pomerne mimo zdravý rozum. Ale je len otázkou kvantity a výmery, či máte 5 hektárov alebo záhradku. Pretože je to vaše vlastníctvo a ústava ho má chrániť. Lebo článok 20 odsek 4 Ústavy Slovenskej republiky, na ktorú sme tu prisahali, hovorí, že vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie, to je presne tento prípad vlastníckeho práva, je možné iba v nevyhnutnej miere vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu.
Považujeme iba jednu jedinú požiadavku ústavy pri platnosti zákona, ako platí dnes, za splnenú. To jest, že vaše vlastnícke právo je nútené, obmedzené zo zákona, ale samozrejme, ten zákon je práve preto nespravodlivý, pretože nič z toho ďalšieho reálne neexistuje. To znamená, že článok 13 ústavy 4 (pozn. red.: správne malo byť "článok 13 odsek 4") hovorí: "Pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ."
Inými slovami, obmedzenie, ktoré vás viaže na prednosť predaja alebo nakladania s vlastným majetkom, na to, že máte, že to môžte predať tomu a tomu a tomu bez ohľadu na to, že niekto, kto nie je ani ten, ani ten, ani ten, ale dáva vám viac za váš majetok, ten, ak sa nájdu iní záujemci, nesmie byť kupcom vášho majetku.
Ja si myslím, že je to evidentné porušenie ústavy. Ústavný súd ešte nerozhodol v tých dvoch podaniach, ale je pozoruhodné, že ministerstvo – i dnešné – trvá na tom, že takto je to správne. No, ako som hovoril o tých zdravotných poisťovniach, trvať na veci sa dá. A potom sa môže stať, že sme zle trvali. Ja si myslím, že tento, táto malá novela, škrtnutie jedného článku, vracia vlastnícke práva občanov Slovenskej republiky tam, kde majú byť a kde sú v mnohých iných veciach s touto výnimkou. Preto si myslím, že tento návrh si zasluhuje podporu, pretože poľnohospodársku pôdu môže vlastniť, zdediť ktorýkoľvek občan Slovenskej republiky.
A opäť hovorím to, čo hovorím veľmi často, tento zákon nie je stranícky, nie je pre liberálnych držiteľov zdedenej pôdy, ani pre konzervatívnych, ani pre ľavicových, ani pre pravicových. Týka sa všetkých možných držiteľov, ktorí majú právo na ústavnú ochranu svojich vlastníckych práv.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis