Videokanál poslanca

Pán premiér, začali ste takým pekným úvodom, ako sa dá využívať tento priestor na šírenie lží, poloprávd a kde čoho, a hneď ste naskočili na tú istú líniu. Stihli ste, samozrejme, tým svojim voličom, ktorí majú len prvú signálnu sústavu a bliká im svetielko, keď dožerú seno, povedať, že Sulík zariaďoval voľbu generálneho prokurátora. Pričom dobre viete, že komunikácia bola po voľbe. (Ruch v sále. Zaznenie gongu.) A tak ako sa po zápase nedá zápas vyhrať, tak sa nedá po voľbe voľba zariaďovať. Toľkoto teda na tému, čo zariaďoval Sulík.
A zaujímavé bolo, že v prvých štyroch minútach ste stihli zmieniť ľudí, ktorí zhodou okolností ani nepodpísali túto schôdzu. Druhá bola Lucia Ďuriš Nicholsonová. Je fajn, že ste zmienili závadové osoby. A skúste sa zamyslieť, prečo, do pekla, vaša rodná strana neinformovala pani Beňovú o jej dlhoročnom barátságu so závadovou osobou, ale, naopak, odmenou za tento barátság ju opakovane nominuje ako reprezentantku strany SMER - sociálna demokracia do Európskeho parlamentu? Starajte sa o závadové osoby, informujte svojho premiéra, u koho býval a býva, kto je jeho sused, hergot, majte o tých závadových osobách prehľad aj vo vlastnej strane a nerozdávajte tieto rady len tu! (Pokrik v sále a potlesk.)

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
No, pani ministerka, keď už sme teda všetci traja spoluvinníci sediaci tu, dá sa povedať, dnes radi, že ste predložili niečo, s čím sme my sem chodili ako na klavír, neúspešne. Musím povedať, že nie som žiarlivá subreta ani nikto z mojich kolegov a teší ma výsledok, nech slávu už niekto chce v duchu Sokolského "ni zisk, ni slávu". Dúfam, že možno si to v médiách všimnú tí, ten mladý manželský pár, ktorí zdedili po svokrovi pekný pozemok pod dom a v súlade s platnou normou nemohli stavať a obrátili sa na mňa. My sme i v súlade s ich želaním tie návrhy opakovane predkladali, tak teraz, ako sa hovorí, finis coronat opus, ten koniec korunuje dielo, nech teda sa mladým dobre stavia.
My tu zriedka zažívame úspech v zmysle schválenia nášho návrhu, ja si nespomínam, dá sa povedať z nejakej päťdesiatky návrhov, kde som bol spolupredkladateľ, že by prešiel čo len jeden. Ale aj tak človeka poteší, keď nakoniec vidí to, že sa to podarilo. Tak vás môžem ubezpečiť, že dneska budete mať – a hádam nie úplne prvýkrát – v SaS-e svoje krídielko.

Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážená snemovňa, zaznelo tu toho dosť, dosť toho nebolo podložené nieže štúdiom, to bolo silné slovo, ani čítaním novely a dôvodovej správy. Veľká väčšina toho bola skôr v tom duchu "My sme tu doma", je taká pekná pieseň skupiny Karpina o chlapcoch z malého mesta. Ale to "my sme tu doma" nie je celkom to, čo je signálom ľudské slobody, slobody hovoriť a používať jazyk a všetkého toho, o čom hovorí naša snaha o opravu tohto zákona.
My ten zákon nerušíme, my vonkoncom nezbavujeme úradný jazyk jeho pozície v styku, v ktorom mu náleží, nijako sa nedotýkame, je, tento zákon nie je zákonom o jazyku národnostných menšín, takže vytýkať nám, že tam niečo ešte by malo byť a niečo je tak, je, samozrejme, voľným poľom pre kohokoľvek, kto sa chce ujať čohokoľvek v platnej legislatíve.
Ale tie neustále odkazy na to, ako rušíme integrujúci prvok, sú proste nezmysel. Keby ten zákon neexistoval, tak sa, ako som povedal pred chvíľou, rozhodne nebudú snažiť naši maďarskí spoluobčania, študenti medicíny, nepoužívať slovenský jazyk, pretože - a tu sme u toho, čo tiež mnohí z vás nemáte radi - slobodná ruka trhu ich celkom rozumne dovedie k tomu, že ten integrujúci jazyk na Slovensku je slovenčina bez prázdnych deklarácií.
Príklad prednosti, drobnosť. Pred rokmi vystupovala na Hviezdoslavovom námestí kedysi legendárna a vlastne dodnes legendárna, lebo legendy neprestávajú byť legendy, maďarská skupina Locomotiv GT. Bol to jeden a pol hodiny trvajúci koncert pred Bratislavčanmi, medzi nimi iste i občanmi maďarskej národnosti, kde sa moderovalo, spievalo, medzitým na mikrofón hovorilo v maďarskom jazyku.
Čestne sa priznám, že, povedané slovami Jána Chalupku (pozn. red.: správne "Jonáša Záborského") Dva dni v Chujave, "zákonnú reč uhorskú neovládam", ale vonkoncom by ma nenapadlo, že tam pri tej šarmantnej sedemdesiatnici mal stáť prekladateľ, ktorej, ktorý bude jej komunikáciu s publikom na Hviezdoslavovom námestí prednostne, nedajbože, ešte sa aj vopred spýtať, čo chce povedať, a povie to prednostne po slovensky, prekladať mne. Jednoducho išiel som na koncert Locomotiv GT a vonkoncom mi toto opatrenie, ktoré by bolo realizáciou toho článku 1, prednosť nechýbala.
Ak teda, ako som povedal včera, bude Tom Jones alebo Lian Galager zabávať publikum i medzitým vstupmi v angličtine, nemyslím si, že vedľa neho má stáť povinná prekladateľka so scenárom, ktorý bude čítať. Jednoducho v tom je tá sloboda a v tom je tá nevymožiteľnosť, lebo márne máme toto v článku 1, nikdy Toma Jonesa nedonútite, aby tam mal vedľa seba tú prekladateľku. Môžme sa rozliať na kolomaž, ale nebude to.
To znamená, nemá zmysel mať tam pravidlo o kodifikovanom jazyku, ktorý nesmie nikto rekodifikovať, teda ani ministerstvo kultúry. Boh vás chráň! Načo, načo, kto? Jak my, pán kolega Paška, ktorého som vo výpočte ministrov školstva za SNS vynechal, ale mohli by sme robiť, dokonca aj vy ako minister, aj ja ako poslanec, čo chcem, nič na kodifikácii nezmením. Nemá zmysel mi ju zakázať, lebo na ňu z podstaty veci nemám nárok, ale mám ju zakázanú v zákone alebo ktosi ju má zakázanú v zákone. No uznajte, nie je to nezmysel? Nie je to blbosť? Ja a rád uvítam akékoľvek racionálne zdôvodnenie toho bodu 2. Teda čo mi poviete na obhajobu tejto sentencie, ktorá tam je napísaná.
A takto môžme bod za bodom kráčať tým terénom, ale nebudem to robiť, lebo sme to urobili dostatočne. A ešte raz, nedozvedel som sa o ničom, čo by vyvrátilo tieto prosté fakty.
A tu nejde o to, žeby sme sa znovu odvolávali na zdravý rozum, ono to vyžaduje aj dobrú vôľu nepodsúvať navrhovateľom zákona všetko zlé, že chceme dezintegrovať, že chceme, aby sa vytvorili jazykové getá, aby Mantáci hen v Schustrovom rodisku hovorili nemecky a boli stratení na Slovensku a aby Rusíni zavrhli možnosť integrovať sa a držali sa len svojho a obohnali sa múrom. Nič takého. Nič takého z tejto našej iniciatívy nevyplýva.
A ak teda niekto povedal kus pravdy v tomto dnešnom odpoludní, dopoludnia sme s Ondrejom Dostálom neboli na príkaz Sulíka mimo sálu, ako tu zaznelo vo vystúpení kolegu Blanára, ktorý si pletie SaS so SMER-om, lebo tam velí jeden človek vždy a všade a furt, ešte aj predsedovi vlády, u nás to tak nie je. My sme sedeli na zastupiteľstve Starého Mesta, a preto sme tu neboli.
Ale ak tu poobede zaznelo niečo pravdivé, tak to paradoxne vo vystúpení pána poslanca Mizíka, ktorý povedal, že tento návrh je produkt liberalizmu. Lebo my si myslíme, že zodpovedný a hrdý občan, zodpovedná a hrdá spoločnosť sa nemôže báť toho, že niekto bude tak sprostý, že sa zbaví integrujúceho jazyka, že sa talianska menšina v Spojených štátoch zbaví angličtiny napriek svojej láske k jazyku Carusa, Marie Callasovej. Inými slovami, nemyslím si, že čokoľvek z toho, čo nám bolo podsúvané, a prijatím tejto novely hrozí. Nerobím si ilúzie o tom, že by prijatá bola, ale trvám na tom, že je to produktom liberalizmu a zdravého rozumu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán podpredseda. Ja sa pýtam, pán poslanec Paška, v čom uzatvára tento návrh novely zákona komunity? V čom sa prieči integrácii?
Ja som tuná s podpredsedom Bugárom celkom dobre cez tú slovenčinu integrovaný, a keby sme Božím riadením túto novelu prijali, budeme aj potom dobre integrovaní.
A chcem vám na taký drobný dôkaz toho, že integrácia je možná i bez deklaratórnych vyhlásení o prednosti a zadnosti, napríklad v tom, že Tomio Okamura je plne integrovaný v Českej republike napriek tomu, že tam takýto zákon nemajú, ba dokonca ani prednosť nemajú. Ale Tomio Okamura pochopil, že ak chce byť predstaviteľom politiky v Českej republiky, tak sa zintegruje i bez zákona.
A ručím za to, že všetci moji bývalí študenti maďarskej národnosti, ktorí vyštudovali lekársku fakultu a pôsobia od Bratislavy po Čiernu nad Tisou, všelikde, pochopili, že ak majú byť integrovaní, tak budú hovoriť po slovensky. Ale, naopak, moji kolegovia, ktorí odchádzali, Slováci rodom, pracovať do Šamorína, do Dunajskej Stredy na ambulancie alebo na kožné oddelenia, pochopili, že ak chcú byť integrovaní so svojimi pacientmi, naučia sa maďarsky.
Integrácia je vec rozumovej úvahy rozumného človeka a rozhodne nie prednosti a zadnosti v článku 1.

Ďakujem pekne, pán podpredseda. No, pán poslanec Mizík, obvinili ste nás zo všeckých smrteľných hriechov, ktoré sa dalo. Dokázali ste dokonca do tejto témy vmontovať aj AIDS, čo je skutočne slušný výkon. Neviem teda, nakoľko sú obete AIDS v Afrike, kde sa tá choroba prvá objavila a rozišla do celého sveta, produktom liberalizmu a nakoľko sú liberáli v Juhoafrickej republike, v Zaire alebo inde. Ale, prosím, keď to vidíte ako liberalizačnú chorobu, "i tak še da".
Ale máte pravdu, že náš zákon je skutočne produktom liberalizmu. Teda produktom slobody ducha a slobody človeka používať v rámci platných rozumných zákonných noriem svoj jazyk podľa vlastného výberu.
Keď ste už sa zabŕdli v rámci cesty po svete okrem AIDS aj do štátu Izrael, na rozdiel odo mňa nie ste zrejme filatelista, ale ja vás ubezpečujem, že na známkach Izraela, ktoré vyšli včera a ktoré vyjdú zajtra, o rok a o päť rokov, sú nápisy v arabčine. Možno vás to prekvapuje, ale je to tak. Zatiaľ ešte nevyšli slovenské známky s nadpisom Felvidék a ani nevyjdú, ubezpečujem vás. Takže keď si vyberáte takéto príklady, tak by ste sa mali zamyslieť nad palestínskymi poslancami v Knessete a nad podobnými inými vecami, ktoré trošku protirečia tej strašnej veci, ako ste to vymaľovali.
Lebo tak, ako je tu pán podpredseda Bugár a je to dobré, lebo je to vôľa občanov a voličov, tak sú v Knessete palestínski poslanci. Ale, prosím, keďže vaše videnie sveta je také, je, tak pravda je, že fakty ho v zásade neovplyvňujú.