Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Uvádzajúci uvádza bod

15.5.2019 o 11:51 hod.

MUDr. CSc.

Peter Osuský

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Uvádzajúci uvádza bod 15.5.2019 11:51 - 11:54 hod.

Peter Osuský Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán predseda. Rád by som dodal, že nielen rušíme, ale celkom z dôvodných príčin vkladáme jedno nové dačo do tohto zákona a síce to, aby Rozhlas a televízia Slovenska a iné elektronické médiá mali povinnosť odmietnuť vysielanie politickej reklamy, ktorá podnecuje národnostnú, rasovú, náboženskú alebo inú nenávisť, propaguje totalitné hnutia alebo popiera či schvaľuje zločiny režimov založených na fašistickej alebo komunistickej ideológii.
Tento bod je plne v súlade s zákonnými normami, ktoré na Slovensku, chvalabohu, platia. Je teda v plnom súlade s Trestným zákonom a s jeho § 422 a je hrádzou, ktorá má brániť tomu, aby elektronické médiá so širokým dosahom na verejnosť mohli byť zneužité na takéto skutočné ohrozovanie demokracie, aké by šírením takýchto postojov, názorov a reklamy mohlo nastať. Lebo to by bolo ohrozením mravnosti a demokracie v krajine. Rozhodne nie to, kedy nastane moratórium a kedy sa môžu alebo nemôžu dávať volebné letáčiky do poštových schránok.
Je tam ešte jedna vec okrem iných, o ktorých iste budú hovoriť kolegovia, a to je tá, že občan Slovenskej republiky, i keď nežije s trvalým pobytom toho času na území Slovenskej republiky, nech už je od Lanžhota počínajúc až po San Francisco či Tokio kdekoľvek, nemá byť vylúčený z práva podporovať svojím darom vedenie volebnej kampane na Slovensku. Lebo je občanom Slovenskej republiky a ústava nikde nehovorí, že má byť zbavený toho práva, ktoré iní občania Slovenskej republiky, ktorí bývajú medzi Kútmi a Vyšným Nemeckým, toto právo majú. Preto si myslíme, že niet dôvodov, aby existoval rôzny prístup k rôznym občanom Slovenskej republiky len podľa toho, kde majú trvalé bydlisko. I oni môžu mať politické názory, politickú vôľu. A keď už nechcem hovoriť o tom, že možno existujú politické subjekty, ktoré prijímajú podporu od neobčanov Slovenskej republiky, ktorí nemajú také práva ako občania Slovenskej republiky, tak brániť občanom Slovenskej republiky v rovnocennom konaní s inými nie je namieste.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 15.5.2019 11:36 - 11:48 hod.

Peter Osuský Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predseda. Vážená snemovňa, rozmýšľam, že či je lepšie byť posledným vystupujúcim pred hlasovaním, vtedy je tu džavot ako v spojenej škôlke, alebo byť prvým vystupujúcim po hlasovaní, keď bol poskytnutý čas na vypratanie sály. Ale tak ako sa vracajú dobrí holubi, tak sa vracia aj predloha, o ktorej budem hovoriť.
Aj keď plénum Ústavného súdu Slovenskej republiky vyzerá tak, ako vyzerá, čo je nepochybne obrazom vládnucej koalície, ktorá presne vedela, kedy končí obdobie pôsobenia predchádzajúcich sudcov, a mohla teda vedieť, kedy treba konať v tejto veci, tak napriek tomuto stavu pléna Ústavného súdu na Slovensku hádam platí Ústava Slovenskej republiky. A tak sa znova a znova vyplatí zacitovať z Ústavy Slovenskej republiky, zákona, ktorý je najvyšším zákonom a ktorý by mal byť smerodatným pre nižšie prijímané zákonné normy. A v Ústave Slovenskej republiky, menovite v čl. 26, sa dočítame, že sloboda prejavu a právo na informácie ako prvé z politických práv je zaručené. Presne ten čl. 26 ods. 4 hovorí: "Slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti."
Náš zákon o volebnej kampani je zákonom, teda to, čo by v ňom malo byť, by malo byť v súlade s ústavou a, čuduj sa svete, i s ods. 4 čl. 26 tejto ústavy. A tak sa dovolím spýtať zvyšných skalných poslancov, nech si odpovedia sami na otázku, či volebné moratórium ohrozuje práva a slobody iných, či volebné moratórium ohrozuje bezpečnosť štátu, či keby nebolo, či je ohrozený verejný poriadok, či keby nebolo, je ohrozené verejné zdravie a či keby neexistovalo, či je ohrozená mravnosť. Každý si môže tieto otázky sám pre seba zodpovedať. Rovnako si môže každý zodpovedať, či prípadné zrušenie zákazu zverejňovania predvolebných prieskumov s výnimkou dňa volieb ohrozuje ktorúkoľvek z týchto ústavných položiek. Teda či ohrozuje bezpečnosť štátu, ochranu verejného zdravia, mravnosť alebo čokoľvek ďalšie.
Ak teda pripustíme, že zákony nemajú protirečiť ústave, tak sa domnievame spolu s kolegami predkladateľmi, že náš volebný zákon vo viacerých bodoch protirečí Ústave Slovenskej republiky. Pretože ak je právo občana šíriť a dostávať informácie, tak niet dôvodu, ako som ukázal na zmienených príkladoch, aby nedostal tú informáciu nieže 14 dní pred dňom volieb, ale prečo by ju nemohol dostať deň pred dňom volieb.
Už som tu opakovane uvádzal moju skúsenosť z volieb v Nemecku, kde som na pozvanie OBSE pozoroval v minulom roku voľby. A Nemci majú nepochybne tiež ústavu, nepochybne majú tiež záujem chrániť všetky možné prvky typu mravnosť, verejné zdravie a bezpečnosť, ale napriek tomu som sa necelých 12 hodín pred otvorením volebných miestností zúčastnil, božím riadením môžem povedať, mítingu parlamentnej strany Die Linke. Rozhodne som o tej pol deviatej večer nemal pocit, že nemecká demokracia, bezpečnosť štátu a mravnosť sa trasie v základoch, aj keď to, čo zaznievalo z pódia vystupujúcich za Die Linke, občas hraničilo so zdravým rozumom, ale to je, samozrejme, ich problém.
Myslíme si teda, že tento zákon v tomto znení a s tými obmedzeniami, ktoré som námatkovo doložil, nie je v súlade s ústavou a hlavne nie je v súlade so zdravým rozumom. Keď som pred pár týždňami, po tom, ako som tam absolvoval prvé kolo prezidentských volieb, prišiel opäť do Kyjeva na druhé kolo ukrajinských prezidentských volieb, tak som bol šoférom, ktorý ma viezol z letiska do hotela, informovaný o tom, že v meste sú dopravné obmedzenia, lebo v čase oveľa kratšom ako 48 hodín pred prezidentskými voľbami a ich druhým kolom sa na štadióne priaznivcom futbalu možno známeho mena Valéria Lobanovského, legendárneho trénera Dynama Kyjev, že sa na tomto štadióne koná dlho očakávané, na ukrajinské pomery takmer historické stretnutie prezidentských kandidátov Porošenka a Zelenského. Ani tam som nemal pocit, že keď títo dvaja kandidáti v čase, ktoré by na Slovensku moratórium niečo také úplne znemožnilo, sa stretávajú a prezentujú svoje postoje nielen pred zrakmi tisícov prítomných na štadióne, ale i pred zrakmi miliónov Ukrajincov v televízii, že by bola ohrozená akýmsi spôsobom demokracia Ukrajiny.
Domnievam sa teda, že by sme mali i my prijať novelu, ktorá nebude udržiavať pri živote zákon, ktorý sa prieči čl. 26 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, a odvolávať sa na najrôznejšie pochybné zdôvodnenia o kľude a o kdečom, pretože, samozrejme, že v čase absolútnej vlády internetu a sociálnych sietí je čistou ilúziou, že moratórium zabezpečí to, že niekto nebude vhadzovať do poštových schránok akési letáky. Tie letáky okrem toho, že spotrebúvajú papier a dávajú zarobiť tým, ktorí ich ideologicky tvoria, a tlačiarom, ktorí ich tlačia, sú, samozrejme, dobré do príslušných kontajnerov pri separácii odpadu alebo v najhoršom na podpal, i keď ten kriedový papier nie vždy dobre horí. Chcem ale teda povedať, že nikoho táto skutočnosť, i keby ste tie veci tam nechali alebo našli napchaté v tej schránke v deň volieb, rozhodne neohrozuje ani verejné zdravie, ani mravnosť, ani slobodu vás či iných, ani bezpečnosť štátu, ani verejný poriadok.
Samozrejme, sotva môžme očakávať, že 48 hodín pred voľbami vyrazia po Slovensku stovky prelepovacích čiat, ktoré vyzbrojené rebríkmi, glejom a bielym papierom prelepia predvolebné bilbordy. Ergo moratórium sem, moratórium tam, niektoré tváre kandidátov na nás nielenže pozerajú v čase volebného moratória, ale pozerajú na nás i dlho po voľbách, ak sa nenájde záujemca o túto plochu. Treba konštatovať, že i skutočný víťaz z volieb Štefan Harabin sa na nás pozeral z bočnej steny domu na Staromestskej ulici v Bratislave, pod ním je veterinárna ambulancia, možno je to nejaká alegória, sa na nás pozeral ešte týždne po prezidentských voľbách. To znamená, že hovoriť o reálnom dodržiavaní tejto protiústavnej normy je aj tak ilúziou. Preto sa domnievam, že akokoľvek je nás tu dvadsať, že ak sa so zdravým rozumom zamyslíme nad tým, čo je obsahom tejto predlohy a o čom potom ešte povieme hádam niektorí dačo aj v rozprave, tak môžme prísť k záveru, že ak je norma protiústavná, ak je norma v mnohých bodoch neúčinná a nezmyselná, tak je načase, aby sme ju nedržali pri živote a novelizovali zákon, ktorý takéto hlúposti obsahuje.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 14.5.2019 15:21 - 15:23 hod.

Peter Osuský Zobrazit prepis
Prosil by som... A ďakujem, ďakujem, pán predsedajúci. Kolegovia, poviem vám jednu vec, viete, podľa tejto logiky, ktorú vy hovoríte, nepochybne je Felvidék Uhorsko. Podľa tejto teórie, ktorú hovoríte, je Königsberg Königsberg a žiaden Kaliningrad, rodisko Kantovo. To znamená, ak obhajujete Krym v porovnaní s Taiwanom, tak musíte zároveň obhajovať jednotné tisícročné Uhorsko a východné Prusko. To znamená, východné Prusko bolo osídlené Nemcami, Nemcami a Nemcami, ktorí boli vyhnaní. Ale bolo to preto, lebo sa niečo politicky udialo. Tak ako my sme vznikli, preto lebo sa niečo politicky udialo. A Čankajšek bojoval roky s Mao Ce-tungom proti japonskej okupácii, takže vtedy nevadil ani tým červeným, že je takzvaný fašista, ako teraz náhle zistil kolega Blaha. Nie, nie je to tak.
A ak hodnotíme krajiny podľa toho, v akom stave dnes sú, tak neexistuje žiaden nárok veľkej Číny na vôľu dvadsiatich dvoch a pol milióna Taiwancov. Tak ako neexistoval nárok Uhorska na to, že aby Felvidék mohol odísť, bolo treba celouhorské referendum, ktorú by to odsúhlasilo. My sme vznikli proti tomu, čo sa dnes nazýva medzinárodné právo. My sme vznikli ako výsledok vojny a, chvalabohu, že sme vznikli. Som šťastný a vďačný a moji predkovia bojovali za vznik Slovenského štátu. Nielen Štefan Osuský. I môj druhý pradedo bol signatár Martinskej deklarácie. A som rád, že sme vznikli. Ale nemôžem upierať iným, aby mali právo na svoju slobodu, ak ju neupieram nám. A to je rozdiel medzi tým, ako vidí svet poslanec Blaha a ako ho vidím ja.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 14.5.2019 14:59 - 15:18 hod.

Peter Osuský Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážená snemovňa a vážený pán minister, vypočul som si informáciu, ktorú ste nám dali, a parafrázujúc s miernou obmenou nebohého Jara Filipa, konštatujem, že ste hovorili múdro, súvislo a ani mi to nebolo divnô, pretože už sa stáva tradíciou, že na doskách parlamentu či parlamentných výborov vášho rezortu ste paradoxne veľmi často viac podporovaný opozíciou ako rodnou koalíciou. To nehovorím preto, aby som znižoval vašu perspektívu ako reprezentanta nejakej politickej strany, ale hovorím to preto, lebo to tak cítim a vnímam a myslím si, že to videli a zažili i iní účastníci takýchto posedení.
Chcem teda povedať, že s radosťou vezmem na vedomie predložené informácie a že napriek mojej pozícii opozičného poslanca, musím povedať, že bodaj by všetky ministerstvá Slovenskej republiky fungovali v zmysle dodržiavania rozumnej línie tak, ako to robí vaše ministerstvo.
Na predchádzajúcom stretnutí som zrejme vyčerpal jeden bod týkajúci sa takej možno drobnosti, ako je akceptovanie či neakceptovanie vôle reprezentantov Kosova a Srbska sadnúť si za rokovací stôl. I tam som použil ako prímer môjho milovaného Kukučína a jeho Rysavú jalovicu v zastúpení susedov Trnku a Krta. I tí boli v hneve a i tí nakoniec po všetkých peripetiách Rysavej jalovice mernô pili i v strede, i na konci. A preto som si dovolil položiť vám tú otázku o tom, či by Európa, ktorá chce lepší západný Balkán, nemala podporovať čo i len iskričku vôle kosovských a srbských reprezentantov sedieť za jedným stolom kvôli takmer čomukoľvek, vrátane výmeny území či lazov. Lebo, ako sa vraví, u nás na Liptove, pri suchom i mokrô zhorí, ak by sa nedajbože od toho stolu nestalo, nebúchalo stoličkami a trieskalo dvermi, tak to môže byť prvý krôčik k rokovaniu o ďalších a ďalších veciach, ktoré by stabilizácii, o ktorej ste správne hovorili, na západnom Balkáne, mohli prospieť.
Ale prosím, názor Macrona a pani kancelárky Melkerovej je iný, ja sa nedomnievam, že by dohoda medzi dvoma smrteľnými nepriateľmi mohla otriasť stabilitou Európy, ani Balkánu. Mám takú inú skúsenosť z krajiny, kde je už päťdesiat rokov zakopaná situácia. Bol som totižto s istým riadením osudu dvakrát na severnom Cypre. Stretol som sa s ministrom zahraničných vecí i s prezidentom, Mustafa Akinci, architekt, vzdelaný, inteligentný človek, i minister zahraničia mi vyjasnili potrebu a v tomto zmysle opäť sa vraciam k tomu, čo ste zdôraznili, že slovenská reprezentácia a vyslanecká na Cypre, rozumie sa tým grécky Cyprus, je presne tou, ktorá buduje mosty medzi týmito dvoma už takmer polstoročie oddelenými komunitami a krajinami.
Minister zahraničných vecí, ktorý sa mi čestne priznal, že nie je vždy v línii svojej koaličnej vlády, mi povedal, že budúcnosť dohody severného a neseverného Cypru je len možnosť dohody medzi dvoma nezávislými krajinami. Ale aj tak si myslím, že je oveľa lepšie, aby sa dve nezávislé krajiny dohodli, ako aby fikcia jednotného Cypru sa nedohodla nikdy. A preto si myslím, že sedieť za spoločným stolom, tobôž keď sa jedná o takých historických nepriateľov, je dobrým vkladom. Ale nechajme túto úvahu. Zhodou okolností som ju predostrel ako domácu úlohu v jednom bloku na tradičnom sympóziu OBSE pred týždňom v Leinsweileri v Nemecku, kde som teda predsedal sekcii venovanej západnému Balkánu, a dal som im za domácu úlohu, či nie je lepšie, aby sa rozhnevaní a nenávidiaci sa susedia stretli za stolom a pokúsili sa rokovať, a či je na mieste, aby farár a notár z tej dediny, kde tí dvaja v nenávisti roky žili, im do toho zasahoval a hovoril im, že nemáte sedieť za jedným stolom. Ale prosím, to je vec názoru.
Chcem teda povedať, že zahraničná politika a línia, ktorú dodržiava ministerstvo zahraničných vecí, je niečo, čo stojí za obhajobu, hádam povinnú, koaličnej strane parlamentu, ale ktorá si tým, čo robí, vydobyla i, dá sa povedať, podporu opozície. Viete, opozícia má byť v opozícii, ale i dnešné hlasovania o jedenástej ukázali, a záznam by to doložil, za koľko podľa nás rozumných návrhov vládnych, dokonca i koaličných poslancov, strana SaS hlasovala. Na rozdiel od toho, náš absolútne nepolitický zákon o pohrebníctve, ktorý sme tretíkrát predložili s tým, aby sme občanom Slovenska, ktorí majú to šťastie či nešťastie, že majú pozemky blízko existujúcich cintorínov, umožnili postaviť si tam domy, ako stoja tisíce domov okolo historických cintorínov, z času, keď tie pravidlá neexistovali, tak ste ten návrh v duchu absolútne tupej koaličnej tradície potopili ako mača. Ako robíte vždy. To je ten rozdiel medzi nami a vami.
Ale nerobím si ilúzie, nerobím si ilúzie, že v dobe tejto koalície prejde rozumná pozícia, ktorá vychádza tiež z ministerstva a z koaličnej dohody o bezpečnostnej a obrannej stratégii, prejde. Ako som povedal vo faktickej, je treba odvaliť existujúce balvany, ktoré stoja na tejto ceste, a to sa stane, dá Boh, v budúcich parlamentných voľbách. Nepochybne si i v tej chvíli budeme pamätať, akú pozíciu zastávalo ministerstvo zahraničných vecí, jeho štatutár a jeho tím.
Teraz úplne na koniec môjho vystúpenia, by som rád pohovoril o jednej veci, ktorá je nepochybne vecou zahraničnopolitickou, ale ktorá nemá veľmi nádej zaznieť na týchto doskách, a keďže je vzácnou príležitosťou hovoriť s ministrom zahraničných vecí, ktorý je otvorený názorom, i keď ich nemusí akceptovať, o tom, čo teraz poviem. Ale hovorím to nielen z pozície prezidenta poloilegálnej parlamentnej spoločnosti priateľstva s Taiwanom. Hovorím to ako občan Slovenskej republiky, ako nezaujatý v tomto zmysle človek voči realite, ktorá jednoznačne hovorí, že na rozdiel od komunistickej Číny je Taiwan krajinou, ktorá sa dopracovala k demokracii. Je krajinou, ktorá nemá na svojom území koncentračné tábory pre odporcov. Je krajinou, ktorá žije presne tak demokraticky, ako žijeme my. Je krajinou, ktorá má takmer 23 miliónov obyvateľov, ktorým sa upierajú elementárne práva pre to, a uznám, pán minister môže namietnuť, že je to európska i svetová línia, dokonca i línia americká, napriek súčasnému zápasu Trumpa s krajinou, ktorá desaťročie kradla know-how, ktorá desaťročie pretavovala do svojich ziskov zlodejinu ukradnutia inými vytvorených poznatkov, ktorá absolútne šliapala po elementárnych právach autorských a iných, napriek tomu i Trump a Spojené štáty uznávajú teóriu jednej Číny. Tá teória má najrôznejšie dopady.
Pred desiatimi dňami, som posielal na svetovú zdravotnícku organizáciu, jej generálnemu sekretárovi, žiadosť, aby zástupca Taiwanu bol v tejto, nepochybne vysoko odbornej a nie dominantne politickej ani straníckej, zdravotníckej organizácii, bol pripustený, hoc aj bez hlasovacieho práva, do zadných lavíc rokovacej sály, aby sa mohol zúčastniť rokovania. Tak ako som ten takýto list posielal pred rokom a rok predtým, tak to samozrejme nenašlo odozvu a uvidím, ako to bude teraz. Pretože svet sa kloní pred diktatúrou, pred štátom, ktorý masakroval študentov na Námestí Tiananmen a považuje to za štandard, pred krajinou, ktorá má lágre pre kdekoho, a pred krajinou, ktorá dodáva na svetový trh orgánov tisíce sŕdc nad normu tých, ktorých popravujú. Lebo i keby som prijal pravdivosť teórie, že každý popravený je tak zdravý a tak schopný, že je vhodný na transplantáciu, tak počet sŕdc a obličiek, ktoré Čína dodáva za peniaze imperialistom okolo seba, je oveľa väčší, ako je počet takýchto zdrojov.
Chcem teda povedať, že Taiwan je päťkrát väčšia krajina, alebo štyrikrát, ako Slovensko. Taiwan, možno to neviete, vážení priatelia, má na území Slovenskej republiky podstatne viacej investícií ako veľká Čína. Robí pre zamestnanosť na Slovensku podstatne viac ako veľká Čína. Napriek tomu, paradoxne, a teraz to nie je výtka na adresu ministra zahraničia, ktorý je len v línii ostatných krajín sveta, stojíme v predklone pred despociou a ako prašivého psa vynechávame demokratickú republiku Čína –Taiwan z možnosti zúčastniť sa v sále, oni ani nechcú hlasovacie právo, tak sú, by som povedal, utiahnutí a uskromnení, ale aspoň tam sedieť na rokovaní pléna Svetovej zdravotníckej organizácie. Krajina, ktorá poskytuje vrcholové medicínske vzdelanie, ktorá pomáha medicínsky v prípade katastrof, ako je Ďaleký východ, v podobe cunami, zemetrasení, tornád, nezriedka postihujú, mnohým okolitým krajinách.
Táto krajina nesmie dokonca byť ani účastná na rokovaniach Červeného kríža. Pred dvoma mesiacmi som tu prijal delegáciu Červeného kríža, ktorá mi prišla poreferovať, asi som bol jediný, ktorý mal vôľu sa s nimi stretnúť, o tom, čo robia na Ukrajine. Keďže viem, a to slúži opäť ku cti ministra zahraničných vecí, ako toho času reprezentanta predsedajúcej krajiny OBSE, čo sa snaží robiť on v tejto ťažko skúšanej oblasti. Keď som sa ich spýtal, prečo, keď tak zdôraznil v úvodom expozé vedúci delegácie, akí sú neutrálni a nestranní a nad vecou, prečo nesmú ani v Červenom kríži zasadať zástupcovia Čínskej republiky – Taiwan. Skúsme si predstaviť, že by akýmsi spôsobom po Trianone prehlásila maďarská krajina, to samozrejme je hlúposť, ale teoreticky, že nejakým odpadlíkom z tisícročného Uhorska nemá byť dovolené mať svoje zastupiteľstvá, mať svoje zástavy a mať svoje zastúpenie kdekoľvek. No asi by sme sa bránili, asi by sa nám to zdalo krivdou. Ale 23 miliónov Taiwancov môže byť ako prašivý pes v koterci za mrežou. Tých tam kľudne necháva takzvaný demokratický a civilizovaný svet, ktorému Taiwan nič neurobil, len má tú drzosť existovať. Má drzosť existovať ako Čína, ktorá je alternatívou červenej despocii. A to je smrteľný hriech, pred ktorým sa korí takzvaný demokratický svet.
Ja, samozrejme, neočakávam od pána ministra ani od ministerstva zahraničných vecí, že vyjde prvé na barikádu. Ale možno, že nezabudnutie na túto tému a pre začiatok možno sondáž, aký by bol postoj krajín, ktoré sa hrdo hlásia k demokracii a ktoré kádrujú iné krajiny z hľadiska demokracie. A teraz nehovorím o tom, že či si to Orbán zaslúži alebo nezaslúži. Ale ak si to Orbán nezaslúži alebo zaslúži, tak si to červená Čína zaslúži minimálne násobne viac. Len Čína je GDP. Ale musím povedať, že GDP bolo v roku 1936 i Hitlerovo Nemecko. I jemu dal olympijský výbor, síce pred jeho nástupom, ale potom udržal tento názor, olympijské hry v Berlíne, kde bol problém, že ako hovoril Hitler, ten neger vyhral všetky zlaté v atletike a nepodal mu ruku. Jesse Owens bol ten neger. Tak tejto krajine zverili hry so zdôvodnením, že to prospeje demokratizácii. Nuž po roku ´36 prišlo deväť rokov, ktoré ukázali, ako toto veľkorysé gesto demokracii prospelo demokratizácii Nemecka.
A tak isto boli hry v Pekingu, ktoré tiež mali prospieť demokracii, aspoň takto ako také nejaké zdôvodnenie som si parciálne vypočul, prečo tak rozhodol Medzinárodný olympijský výbor. Musím teda povedať, že demokracie by mali byť konzekventné. A mali by jedna druhú podporovať. A teraz nevolám proti niečomu paličskému voči veľkej meilen China. Ja len volám, aby sme päťkrát väčší alebo štyrikrát väčší počet ľudí, ako je Slovákov, Maďarov a Rusínov a iných u nás, aby mali aspoň približne také práva, ako máme my, malá krajina v strede Európy, ktorá tiež vznikla oddelením sa od niečoho tisícročného, čo tu tisíc rokov bolo. A nedali by sme sa nikdy vrátiť k tým tisícim rokom. Dovoľme to isté i tejto, z pohľadu meilen China malej krajine, aby nemusela, ako prašivý pes stáť pred dvermi svetových organizácií, či už ide o Červený kríž, či už ide o Svetovú zdravotnícku organizáciu, alebo ide o Medzinárodnú organizáciu civilného letectva. Lebo aj tam nesmú byť prítomní v sále, hoci majú dve veľké letecké spoločnosti, lietajú po celom svete, ale nemôžu.
Volám teda ako hádam presvedčený demokrat o tom, aby sme podporili i tých, ktorí sú v postavení, v akom by sme my nikdy nechceli byť. Ale oni v ňom sú a nezaslúžia si to. A preto viem, že, a vonkoncom to si netrúfam úkolovať pána ministra, pán minister má množstvo iných vážnych úloh, do ktorých plnenia mu želám všetko dobré, pevné nervy a vytrvalosť, ale toto minimálne stojí za šírenie ako taká podprahová vec, pretože dlhodobo tento stav, a on už je dlhodobý, vnímam ako hanbu demokracií. A úlohou zahraničnej politiky demokratických krajín je iné demokratické krajiny podporovať.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 14.5.2019 14:48 - 14:50 hod.

Peter Osuský Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Dovolím si uviesť dve spomienky. Jedna je z obdobia 1998 – 2002, keď sme porazili Mečiara, v ére ktorého sa vytrhávali dvojjazyčné tabule pred obcami. A stal sa moment, že som stál na trávniku v Sade Janka Kráľa vedľa britskej veľvyslankyne a predo mnou stál Royal Air Force Band, ktorý hral slovenskú a britskú hymnu. Áno, bol som dojatý a takmer mi tiekli slzy z momentov, že po tom, ako to vyzeralo pre budúcnosť nás beznádejne, i vzhľadom na komunistickú minulosť, stojím a počúvam Royal Air Force Band, ako hrá našu a britskú hymnu. Vtedy ešte nebol zákon o tom, že tam musí byť veľvyslankyňa. Áno, Judy McGregor tam bola a stála vedľa mňa, takže by spĺňala tú bývalú normu, ktorú chceme teraz meniť.
A potom poviem skúsenosť z inej krajiny. Pred rokmi som prišiel do Brna na pozvanie svojich priateľov ako jednoduchý občan, ako kusovka na odhaľovanie pamätníka Tomáša Garryque Masaryka pred našou, pod, hovorím našou, t. j. Univerzity Komenského bratskou Masarykovou univerzitou. A primátor mesta Duchoň vtedy nariadil hudbe, aby na počesť mojej účasti, bol som tam ako občan, nie ako reprezentant, i keď som bol poslanec, zahrala slovenskú hymnu. Neviem, či Česká republika mala zákon o tom, komu sa smie hrať slovenská hymna, ale bol to pekný a silný moment, keď pod prezidentom Masarykom znela slovenská a potom česká hymna.
Myslím si, že je dobré, aby sme mali zákon, ktorý takéto veci umožňuje, i keby tam náhodou excelencia Judy McGregor nebola prítomná.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 14.5.2019 14:29 - 14:31 hod.

Peter Osuský Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Starí Rimania by po vystúpení Ondra Dostála povedali "sapienti sat", "múdrym dosť", teda "múdri pochopili". Samozrejme, a to hovorím ako právny laik, návrh Ondreja Dostála je čistým, elegantným právnym riešením.
Ako uviedol kolega Bastrnák, to, čo je predložené a čo podporím, samozrejme, je trošku polopatizmus, teda je to presne, ako povedal môj doktorský kolega, niečo, čo je tam natvrdo pribité stovkami klincami. No áno, dobre, i tak še dá, ako sa vraví, ale ten návrh vypustenia tejto hlúposti je čistý, elegantný a navždy. Každopádne tá pôvodná verzia bola, a teraz nieže by som ho miloval, ale dovolím si ho citovať, Jožo Ráž spieva v jednej významnej slávnej pesničke "Csaba, neblázni!". A musím povedať, že tá pôvodná verzia SNS bola "Csaba, neblázni!". Takže podporím i ten návrh, i ten druhý návrh, ale ten Dostálov je elegantnejší.
A jedna malá spomienka na jazykové obmedzenia. Pred rokmi ako vicestarosta som bol prítomný koncertu Locomotiv GT na Hviezdoslavovom námestí. A samozrejme, ten koncert uvádzala neuveriteľne temperamentná a dobre k sedemdesiatke mieriaca hviezda Locomotiv GT, všetci tí chlapi mali dlhé sivé vlasy, a uvádzala ho bez slovenčiny. Napriek tomu nadšené námestie vrátane mňa, Slováci, Maďari a všetci, čo sa tam vyskytli, nadšene aplaudovali a nepotrebovali preklad úvodného slova. A toto je niečo podobné, pretože môžme spievať "A God save the Queen", a nemusím k tomu mať brit... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 14.5.2019 10:26 - 10:28 hod.

Peter Osuský Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predseda. No toto bolo, priam magikocka kolega Blahu. Ja som z piety k jeho zdravotnému stavu neprišiel zabalený do americkej zástavy, ako o mne píše vo svojich legendárnych statusoch. Prišiel som v obleku pre istotu. A chcem povedať, že jeho dojemná starostlivosť o to, aby sa nekonali štátne prevraty, zrejme by vážne namietal, keby sme v tom čase sedeli v parlamente, proti tomu, ako hanebne vojensky bol odstránený režim Pol Pota a Ieng Saryho, ktorý bol, a iste nepochybne, požehnaním pre Kambodžu. A tiež teda nebol odstránený ani voľbami, ani mierumilovnou cestou.
Keď som sa vrátil do sály, tak som bol práve konfrontovaný s tým, ako sa rozdávali pečiatky, kto sú fašisti a kto koho pečiatkuje za fašistov. Samozrejme, fašisti sú predovšetkým tí, ktorí vidia expanzionizmus ruského imperializmu, a tí, ktorí sa na to opovažujú poukazovať, sú xenofóbovia, rasisti a tak ďalej. Ale zároveň treba brániť všetkých ostatných extrémistov pred označovaním za fašistov.
No, samozrejme pri tomto videní sveta, ktoré nepochybne kolegovi Blahovi vynesie dostatočný počet krúžkov, aby sa i pri znížených preferenciách SMER-u dostal do parlamentu, je samozrejme ťažko na veci racionálne reagovať. Ako som napísal na Facebook, je dobrý bača, ktorý sa stará o svoj košiar a udržuje si ho. A samozrejme nemyslím si, že mnoho z tých vecí môže myslieť vážne. Ale keďže to takto prezentujete, tak to musíme my, keď ide o eurovýbor brať vážne aj tak.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 14.5.2019 9:53 - 9:55 hod.

Peter Osuský Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Kolega Klus mienil, ako sám na záver konštatoval, množstvo otázok a problémov. Ja, pán minister, vás nebudem skúšať z vášho názoru na nepotvrdenie obrannej a bezpečnostnej stratégie parlamentom, nebudem vás skúšať z vášho osobného názoru na Madura. Je zrejmé, že normálne riešenie týchto dvoch bodov je možné len po odstránení koaličných balvanov, ktoré ležia v ceste zdravého rozumu.
Pokiaľ ide o tých 6 % podpory Guaidóa, predpokladám, že to meral kolega Blaha osobne colštokom alebo niečím iným, pretože by ma zaujímalo, ako v dnešnej Venezuele niekto k takémuto objektívnemu číslu dôjde. Pokiaľ ide o Venezuelu, dlhodobo zastávam názor, a keď nie celkom salonfähig, že Venezuela čaká
ako na spasenie na svojho generála Pinocheta.
A pokiaľ ide o posledný bod, na ten sa hádam predsa len spýtam, keď sme po dlhej klubovej, teda výborovej diskusii o marrákešskom texte mali, dá sa povedať, možno dve rôzne postavenia v parlamente, nebolo to kvôli tomu, že by som mal zásadne iný názor ako vy na materiál, iná vec bol môj, dá sa povedať, dlhodobý názor na OSN. A tak ako sa toho dotkol kolega Klus, mám problém s akceptovaním čohokoľvek, čo prichádza z organizácií, kde nezanedbateľnú, ak nechcem povedať významnú časť členských krajín a obsadených štruktúr, tvoria zástupcovia... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 13.5.2019 18:53 - 19:02 hod.

Peter Osuský
Vymazať rámček!
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 13.5.2019 18:39 - 18:52 hod.

Peter Osuský Zobrazit prepis
Vážená snemovňa, priam môžem povedať, vážení skalní kolegovia poslanci, je nás tu presne jedna desatina, ak zarátam pána predsedajúceho, tak dokonca 16.
Téma, pri ktorej paradoxne nejde o život, ale o smrť, je napriek tomu témou, ktorá by bola hodná úvahy i väčšieho počtu účastníkov. Pred krátkou chvíľou tu kolega Grendel na margo hlasovania snemovne o balíku zákonov, ktoré sme odhlasovávali, poukázal na to, koľko tých zákonov získalo 129 alebo 131 hlasov v celej snemovne, i keď to boli vládne návrhy tejto koalície a poslanecké návrhy poslancov tejto koalície. Neblahá tradícia nášho parlamentu, ktorá je už roky rokúce tými, ktorí vládnu tejto krajine a nesú za ňu zodpovednosť, udržiavaná, je, že koalícia vládne v tom zmysle, že opozícii nesmie prejsť nič. Nič ako nula. S mojimi kolegami alebo sám som predložil za ostatné roky desiatky návrhov, z ktorých všetky žili tých 20 sekúnd, ktoré trvá časomiera, počas ktorej hlasujeme.
Tentoraz sme tu opäť so zákonom, ktorý je, ako by povedali anglicky hovoriaci politici non-partisan. Je to absolútne nestranícky a doslova nestranný zákon, lebo, pripusťme, že vzdialenosť stavby rodinného domu od hrobov cintorína nie je záležitosť ani liberálna, ani ľavicová, ani pravicová, ani žiadna ideologicky politická. My, ktorí sa trošku venujeme športu a histórii tohto športu, vieme, že v Belehrade, v hlavnom meste Juhoslávie, dnes Srbska, existujú dva legendárne futbalové kluby. Jeden je Crvena zvezda a druhý je Partizan Beograd. Tí Partizan Beograd, fanúšikovia, sa menujú všeobecne grobari a ja už mám pocit, že s kolegom Laurenčíkom a Dostálom sme tiež takí „grobári“, pretože sa staráme o jednu drobnosť a z hľadiska nás, ktorí možno bývame v Bratislave a v domoch, ktorých sa táto problema netýka, problematika netýka, je to problematika marginálna, málo významná. Ale takých problematík je strašne veľa. Keby sme pristupovali ako poslanci len k tomu, čo sa nás osobne dotýka, tak si povedzme otvorene, že mnoho vecí sa nás nedotýka. Napriek tomu sa o ne staráme, lebo si myslíme, že ich rozumné riešenie je dobrým vkladom pre tých spoluobčanov, ktorých sa táto otázka týka. A táto novela zákona je ukážkou toho, čo by malo v tomto parlamente získať úplne všetky hlasy. Dokonca i hlasy náckov, pretože môžme smelo povedať, že problém, ktorý táto novela rieši, sa môže týkať akéhokoľvek občana a tým pádom akéhokoľvek voliča, pretože osud, že máte pozemok, ktorý je v nejakej vzdialenosti od miestneho či dedinského cintorína, nie je záležitosťou politickou. Jednoducho je to riadenie osudu, riadenie pozemkovej knihy, napríklad je to tiež riadenie dedičstva. Ja som sa k Milanovi Laurenčíkovi s Ondrom Dostálom pridal i preto, lebo keď sa prvýkrát predložil tento návrh, ktorý sa mi zdal absolútne rozumný, potom bude v ďalšom hovoriť ako doktor medicíny, prečo sa mi zdá zdôvodniteľný a kedykoľvek obhájiteľný i z aspektu medicínskeho, lebo sa na mňa obrátil, keďže môj mail, či ako poslanca Starého Mesta, alebo parlamentu, je verejný, manželský pár, ktorý zdedil po svokrovi pekný pozemok, na ktorom by si tento manželský pár hrozne rád postavil rodinný dom.
Len podotýkam, že vládnuca koalícia má - a teraz to nechcem povedať nesalónne - plné ústa, aby som nepovedal plnú hubu, podpory rodiny v akomkoľvek smere ešte aj v ústave, a tak si hovorím, prečo táto mladá rodina nemôže postaviť svoj dom, ktorý je na pozemku susediacom s cintorínom, v 21. storočí preto, lebo vzdialenosť od hrobu sa prieči, a teraz to poviem, hlúpej, aby som nebol nesalónny, lebo by som povedal idiotskej, norme. V čom je teda problém tejto rodiny? Zdedený pozemok je v istej vzdialenosti od hrobov, ktorá je menšia, ako určuje norma. Veci sa vtedy ujal prvýkrát Milan Laurenčík preto, lebo je, bol roky činný ako vrcholný reprezentačnej hrdej obce Terchovej a vie, čo trápi normálnych ľudí i v tak zdanlivo vedľajšej záležitosti, ako je takýto paragraf zlej normy.
O čo totiž ide? Norma zakazuje stavať sídla - v tomto prípade mladého páru rodinný dom - v istej vzdialenosti od hrobu. Ako lekár viem, že existujú choroby, kde pôvodca, rozumie sa infekčný pôvodca, môže i po dlhšom čase spôsobovať - napríklad únikom z rozkladajúceho sa tela mŕtvoly svojou odolnou voči okolitému svetu, chladu, zime a tak ďalej, štruktúrou - následné infekcie. Sú známe prípady, že povrchne pochovaní vojaci, ktorí zomreli na brušný týfus, po rozklade ich tiel odolné, sporulujúci pôvodcovia, to je iná forma života baktérie, keď táto je ani keby v umŕtvenom, ale stále životaschopnom stave pripravená opäť sa rozvinúť do plného škodcovského pôsobenia, keď teda takéto týfové baktérie prenikali do spodných vôd a do studní.
Samozrejme, dnes som ochotný zaplatiť 100 euro za každého pochovaného človeka, ktorý zomrel na brušný týfus za ostatných 30 rokov na Slovensku. Myslím si, že taký neexistuje a nemusím byť teda veľký grand a prihlboko siahať do vrecka. Ale pripusťme, že toto by bolo isté riziko. Samozrejme, ak by sme existovali a žili v dobe, v 21. storočí, keď takýto pacient nie je liečený a zomiera prelezený pôvodcom, čo je, samozrejme, úplná hlúposť. Chcem teda povedať, že sa zostrila norma, ktorá zabraňuje stavbe, z neznámych príčin preto, lebo by boli tí, mladý pár so svojou rodinou, ohrozený telami v rakvách.
A teraz reálny pohľad na vec. Keby, naopak, niekto mne dal 100 euro za každý dom na Slovensku, ktorý je k cintorínu a hrobom bližšie, ako hovorí táto norma, tak som veľmi bohatý človek, tak som veľmi bohatý človek, lebo takých cintorínov, ktoré sú tesne obkrúžené ulicami, na ktorých druhých stranách asfaltu stoje rodinné domy, sú na Slovensku tisíce, tisíce. Proste každý sa môže zamyslieť, či vo svojej obci, či niekde inde nemá cintorín, ktorý je v menšej vzdialenosti od múrov rodinných domov alebo iných stavieb, kde žijú ľudia, vraj smrteľne ohrození, preto tento sprostý zákon, infekciami alebo čímsi smrteľným, čo vychádza z hrobov.
Samozrejme, že je len toto logickou ukážkou toho, aká je tá forma a návrh toho celého nezmyselná, pretože aj na tých cintorínoch sa dnes môže pochovať človek, ale kvôli tomu nikto neprikáže tie rodinné domy na druhej strane ulice vyhodiť dynamitom do vzduchu a zrovnať so zemou a tých ľudí presídliť do unimobuniek. To znamená, že zdravý rozum káže, aby sme i na základe tejto historicky overenej skúsenosti takúto normu zrušili, pretože opäť, ak by niekto doloží jediný prípad za ostatných 30 rokov, že došlo k ohrozeniu zdravia občanov tým, že bývajú v takej vzdialenosti cintorína od svojho domu, ktorá porušuje takúto normu, tak ho vyvážim zlatom. Inými slovami, hlúpe normy sa majú rušiť. A keď sa o ne nestará zhodou okolností nikto iný ako traja opoziční poslanci, tak sa napriek tomu rušiť majú a môžu. Pretože, doslova a do písmena, nebývam blízko cintorína a zrejme budem skremovaný, takže nebudem ani svojimi telesnými ostatkami ohrozovať nikoho, ale domnievam sa, že nepodporiť túto rozumnú normu je ukážkou, a opäť, nechcem byť nesalónny, hlúposti, lebo nesalónne by som povedal čistej blbosti, a to priam kryštalickej, tých, ktorí sa za ňu nepostavia čisto z toho dôvodu, že ju predkladajú traja reprezentanti poslaneckého klubu SaS, z toho jeden predseda OKS.
Domnievam sa teda, že zdravý rozum káže, aby sme túto normu podporili, nielen ako hovorí Gábor Grendel, ako reciprocitu za to, že opozícia podporuje to, čo z vládnych a vládno-poslaneckých návrhov považuje za rozumné, ale i z toho dôvodu, že je to proste ľuďom prospievajúci, nikomu neškodiaci, rozumný návrh.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis