Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážená snemovňa, zaznelo tu toho dosť, dosť toho nebolo podložené nieže štúdiom, to bolo silné slovo, ani čítaním novely a dôvodovej správy. Veľká väčšina toho bola skôr v tom duchu "My sme tu doma", je taká pekná pieseň skupiny Karpina o chlapcoch z malého mesta. Ale to "my sme tu doma" nie je celkom to, čo je signálom ľudské slobody, slobody hovoriť a používať jazyk a všetkého toho, o čom hovorí naša snaha o...
Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážená snemovňa, zaznelo tu toho dosť, dosť toho nebolo podložené nieže štúdiom, to bolo silné slovo, ani čítaním novely a dôvodovej správy. Veľká väčšina toho bola skôr v tom duchu "My sme tu doma", je taká pekná pieseň skupiny Karpina o chlapcoch z malého mesta. Ale to "my sme tu doma" nie je celkom to, čo je signálom ľudské slobody, slobody hovoriť a používať jazyk a všetkého toho, o čom hovorí naša snaha o opravu tohto zákona.
My ten zákon nerušíme, my vonkoncom nezbavujeme úradný jazyk jeho pozície v styku, v ktorom mu náleží, nijako sa nedotýkame, je, tento zákon nie je zákonom o jazyku národnostných menšín, takže vytýkať nám, že tam niečo ešte by malo byť a niečo je tak, je, samozrejme, voľným poľom pre kohokoľvek, kto sa chce ujať čohokoľvek v platnej legislatíve.
Ale tie neustále odkazy na to, ako rušíme integrujúci prvok, sú proste nezmysel. Keby ten zákon neexistoval, tak sa, ako som povedal pred chvíľou, rozhodne nebudú snažiť naši maďarskí spoluobčania, študenti medicíny, nepoužívať slovenský jazyk, pretože - a tu sme u toho, čo tiež mnohí z vás nemáte radi - slobodná ruka trhu ich celkom rozumne dovedie k tomu, že ten integrujúci jazyk na Slovensku je slovenčina bez prázdnych deklarácií.
Príklad prednosti, drobnosť. Pred rokmi vystupovala na Hviezdoslavovom námestí kedysi legendárna a vlastne dodnes legendárna, lebo legendy neprestávajú byť legendy, maďarská skupina Locomotiv GT. Bol to jeden a pol hodiny trvajúci koncert pred Bratislavčanmi, medzi nimi iste i občanmi maďarskej národnosti, kde sa moderovalo, spievalo, medzitým na mikrofón hovorilo v maďarskom jazyku.
Čestne sa priznám, že, povedané slovami Jána Chalupku (pozn. red.: správne "Jonáša Záborského") Dva dni v Chujave, "zákonnú reč uhorskú neovládam", ale vonkoncom by ma nenapadlo, že tam pri tej šarmantnej sedemdesiatnici mal stáť prekladateľ, ktorej, ktorý bude jej komunikáciu s publikom na Hviezdoslavovom námestí prednostne, nedajbože, ešte sa aj vopred spýtať, čo chce povedať, a povie to prednostne po slovensky, prekladať mne. Jednoducho išiel som na koncert Locomotiv GT a vonkoncom mi toto opatrenie, ktoré by bolo realizáciou toho článku 1, prednosť nechýbala.
Ak teda, ako som povedal včera, bude Tom Jones alebo Lian Galager zabávať publikum i medzitým vstupmi v angličtine, nemyslím si, že vedľa neho má stáť povinná prekladateľka so scenárom, ktorý bude čítať. Jednoducho v tom je tá sloboda a v tom je tá nevymožiteľnosť, lebo márne máme toto v článku 1, nikdy Toma Jonesa nedonútite, aby tam mal vedľa seba tú prekladateľku. Môžme sa rozliať na kolomaž, ale nebude to.
To znamená, nemá zmysel mať tam pravidlo o kodifikovanom jazyku, ktorý nesmie nikto rekodifikovať, teda ani ministerstvo kultúry. Boh vás chráň! Načo, načo, kto? Jak my, pán kolega Paška, ktorého som vo výpočte ministrov školstva za SNS vynechal, ale mohli by sme robiť, dokonca aj vy ako minister, aj ja ako poslanec, čo chcem, nič na kodifikácii nezmením. Nemá zmysel mi ju zakázať, lebo na ňu z podstaty veci nemám nárok, ale mám ju zakázanú v zákone alebo ktosi ju má zakázanú v zákone. No uznajte, nie je to nezmysel? Nie je to blbosť? Ja a rád uvítam akékoľvek racionálne zdôvodnenie toho bodu 2. Teda čo mi poviete na obhajobu tejto sentencie, ktorá tam je napísaná.
A takto môžme bod za bodom kráčať tým terénom, ale nebudem to robiť, lebo sme to urobili dostatočne. A ešte raz, nedozvedel som sa o ničom, čo by vyvrátilo tieto prosté fakty.
A tu nejde o to, žeby sme sa znovu odvolávali na zdravý rozum, ono to vyžaduje aj dobrú vôľu nepodsúvať navrhovateľom zákona všetko zlé, že chceme dezintegrovať, že chceme, aby sa vytvorili jazykové getá, aby Mantáci hen v Schustrovom rodisku hovorili nemecky a boli stratení na Slovensku a aby Rusíni zavrhli možnosť integrovať sa a držali sa len svojho a obohnali sa múrom. Nič takého. Nič takého z tejto našej iniciatívy nevyplýva.
A ak teda niekto povedal kus pravdy v tomto dnešnom odpoludní, dopoludnia sme s Ondrejom Dostálom neboli na príkaz Sulíka mimo sálu, ako tu zaznelo vo vystúpení kolegu Blanára, ktorý si pletie SaS so SMER-om, lebo tam velí jeden človek vždy a všade a furt, ešte aj predsedovi vlády, u nás to tak nie je. My sme sedeli na zastupiteľstve Starého Mesta, a preto sme tu neboli.
Ale ak tu poobede zaznelo niečo pravdivé, tak to paradoxne vo vystúpení pána poslanca Mizíka, ktorý povedal, že tento návrh je produkt liberalizmu. Lebo my si myslíme, že zodpovedný a hrdý občan, zodpovedná a hrdá spoločnosť sa nemôže báť toho, že niekto bude tak sprostý, že sa zbaví integrujúceho jazyka, že sa talianska menšina v Spojených štátoch zbaví angličtiny napriek svojej láske k jazyku Carusa, Marie Callasovej. Inými slovami, nemyslím si, že čokoľvek z toho, čo nám bolo podsúvané, a prijatím tejto novely hrozí. Nerobím si ilúzie o tom, že by prijatá bola, ale trvám na tom, že je to produktom liberalizmu a zdravého rozumu.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis