Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

19.6.2019 o 10:28 hod.

MUDr. CSc.

Peter Osuský

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 24.6.2019 18:23 - 18:25 hod.

Peter Osuský Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Kolega Dostál pekne hovoril o tej nevymožiteľnosti prednosti. Je smiešne mať niečo v zákone hneď rovno k bodu 1 k čl. 1. A reálne je to nevymožiteľné a nikomu to ani nemôže vadiť, ani mu nenapadne, že by mu to malo vadiť. Veď teraz príde na Pohodu Liam Gallagher, a ak príde o čas sem do Bratislavy Tom Jones a obidvaja sa naučia jednu vetu - zdravíme vás - horko-ťažko po slovensky a zvyšok si odmoderujú v angličtine bez toho, aby tam bol tlmočník alebo dokonca niekto, kto bude vopred hovoriť ich myšlienky v slovenčine, ktoré oni chcú povedať v angličtine, dokonca i keď si svoj koncert odmoderuje Jarek Nohavica, tak nebude mať zaručene pri celom tom podujatí vôbec slovenský jazyk žiadnu prednosť, lebo si ho odmoderuje sám so sebou v češtine.
To znamená, že je apriórne také trošku zosmiešňujúce voči zákonu mať v ňom niečo, o čom viem, že s tým nič neurobím, ani keď sa pokrájam. Je dobré, že došlo k výnimke v spievaní a používaní hymny. Napríklad ak by moji priatelia karatisti sa rozhodli na počesť krajiny, ktorá im dala ich milovaný šport, zaspievať na spomienkovom podujatí alebo nechať si pustiť japonskú hymnu, ak by vedel nedajbože text, tak by k tomu nemuseli zohnať japonského cisára alebo aspoň premiéra japonského cisárstva a budú si to môcť aj v Hrochoti v kultúrnom dome sami zahrať. No, veľké víťazstvo výnimky.
To znamená, že je smiešne riešiť výnimkami niečo, čo zdravý rozum tam nebude ako výnimku vyžadovať, lebo jednoducho i otcovia zakladatelia Spojených štátov prišli na to, že síce oni väčšinou sú Angláni pôvodom, ale svoju ústavu začali „We the People...“, a tým pádom je to i vlasť Štefana Romana, ktorý, pardon, bol v Kanade, ale ix Slovákov... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 24.6.2019 17:52 - 17:54 hod.

Peter Osuský Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. No, kolega Bernaťák, začali ste tak štandardne: "Sme na Slovensku!" To je, samozrejme, výborný argument, ale nezaargumentovali ste vonkoncom nič k tomu, čo som hovoril, pretože k tomu v tom vašom dvojminútovom príspevku nezaznelo nič. Čo z toho, čo som napr. povedal o kodifikovanej podobe, ktorá tam je pribitá klincami a aj tak ju nemôže nikto meniť, k tomu, na to ste nezareagovali, začali ste, že sme na Slovensku. To je štandardná SNS úroveň, na ktorej ste 25 rokov existovali, občas ste chodili do tankoch, občas do Moskvy.
Pokiaľ ide, o tom, že ja chcem rozmlátiť súžitie, no asi chcem ešte aj s Rusínmi (povedané so smiechom), hovorí kolega Paška. Nič sa tým nerozmlacuje. Keď sa zo zákona vynechávajú nevymáhateľné prvky, tak sa nič nerozmlacuje. Keď som chcel, aby ministerstvo vnútra zrušilo nezmyselné hlásenie pobytu a pokuty zaň, tak samozrejme, že to Kaliňák neurobil na moje želanie a na moju novelu, ale potom to o pol roka spravil sám, lebo pochopil, že je to blbosť, čo v tom zákone má.
No a, pani Antošová, keď začne SNS hovoriť o pôde, tak to je skutočne strašne tenký ľad, pretože, keď sa tak pozerám na ministerstvo pôdohospodárstva a tie spolky, ktoré tam prideľovali eurofondy na pôdu, tak to je jeden z vývesných štítov, skoro ako podpora vedy vo verzii vášho ministra školstva. Skutočne ste, pokiaľ ide o pôdu, vyrazili na tenký ľad.
Skryt prepis
 

24.6.2019 17:40 - 17:46 hod.

Peter Osuský Zobrazit prepis
Vážená snemovňa, vzhľadom na to, že v diskusii vystúpia i moji kolegovia spolupredkladatelia, nebudem príliš zdržovať, ale ak som sľúbil, že poviem ešte nejaký príklad iracionálnosti toho, čo stojí psáno v zákone, tak si dovolím napr. uviesť to, že v zákone je napísané, že akýkoľvek zásah do kodifikovanej podoby štátneho jazyka v rozpore s jeho zákonitosťami, je neprípustný. To je vynikajúci oznam, pričom ale, neviem, či jeho autorom tohto textu zákona, keď ho tvorili, neuniklo, že kodifikovanú podobu štátneho jazyka, vyhlasuje ministerstvo kultúry, a teda ono ako jediné môže ovplyvniť jeho kodifikovanú podobu. To znamená, komu je určená táto veta, ministerstvu kultúry, aby neblblo, alebo komu vlastne, keďže my všetci ostatní, ktorí nie sme ministerstvo kultúry v tejto sále, nemôžme s kodifikovaným jazykom robiť vôbec nič. Komu sa teda zakazuje táto veľkolepá záležitosť o zásahu do kodifikovaného jazyka?
No, to len na margo toho, čo všetko sa vojde do zákona, keď sa chce biť v hruď, akí sme. Pochopiteľne, že ľudia používajú jazyk slobodne, kodifikovaný či nekodifikovaný. Viem si predstaviť, ja som mal možnosť prečítať si vynikajúci blog opatrovateľky, ktorá pracovala v Rakúsku a dochádzala zo Šariša do Rakúska, a málokedy som čítal tak niečo zemité a ja ako Západoslovák, ktorý sa snaží hovoriť čistou slovenčinou, ani nie trnavsky, ani nie záhorácky, som si zgustol na nádhernej šarištine, v ktorej bol tento text napísaný. To bolo priam na literárnu cenu aj obsahom, aj formou, aj tou šarištinou. Chcem teda povedať (povedané so smiechom), že táto pani, samozrejme, nepoužila kodifikovanú podobu jazyka, veď nepochybne je jej sväté právo napísať to, v čom chce, aj v mandarínskej čínštine, ale neurobila by mi vtedy takú radosť, pretože by som tomu zrejme v mandarínskej čínštine stopercentne nerozumel. Chcem teda povedať, že takto limitovaj..., by sme radi limitovali niečo, čo sa limitovať nedá.
Drobná vec je obecné kroniky. Zákon hovorí, že obce vedú kroniky v štátnom jazyku, iste majú štandardný rozsah, opisujú to, čo obecný kronikár považuje za dôležité a čo je teda všeobecne prijaté, že tam má byť. Ak je tá obec osídlená menšinou väčšinovo a obecný kronikár je Rusín, Maďar alebo nedajbože zvyškový Karpatský Nemec a rozhodne sa o cirkevnej oslave v obci napísať v tej rodnej reči tých farníkov alebo tých občanov trochu viac, nevidím dôvod, aby prečo by nemohol, je to jeho často osobný čas, ktorý na to vynakladá, jeho osobná dobrá vôľa. Ak chce zanechať generácii, ktorí prídu po nich, po ňom, a archivárom a historikom akýsi odkaz vo väčšom rozsahu, než je štandard, je to jeho sväté právo. Nevidím dôvod, prečo by mali v zákone byť napísané slová o tom, že to musí byť jedna k jednej. Nemusí to byť jedna k jednej.
A potom tretia ukážka a s tým končím, existujú ešte aj ďalšie, menšinové školstvo. Momentálna zákonná úprava hovorí, že sa dokumentácia vedie dvojjazyčne a ministerstvo kultúry spolu s ministerstvom školstva, záväzným predpisom stanovuje ďalšiu dokumentáciu, ktorá nemusí byť v štátnom jazyku. My sa domnievame, že v menšinových školách akéhokoľvek druhu by mohla byť pokojne dokumentácia vedená v menšinovom jazyku s tým, že by, a to sa práve zmení našou novelou, sa určilo, ktorá časť musí byť v štátnom jazyku, teda ten, tá vec sa zrkadlovo obráti. Doteraz musí byť všetko a niečo nemusí. My si myslíme, že nemusí, ale niečo musí. Je to normálnejšie, logickejšie a férovejšie. Nie, že tento zákon nezasahuje ani do internetizácie a ani do rodinných nárokov, ani nestojí žiadne financie, takže v tomto zmysle je v súlade s ústavou viac ako súčasný stav, a chcem teda povedať, že i keď si opäť nerobíme ilúzie o tom, že dopadneme tak ako Irén Sárközy, moja milá kolegyňa, so svojimi návrhmi, za ktoré som ja hlasoval, tak napriek tomu si myslíme, že táto novela namieste je, a verím tomu, že možno príde i deň, keď dokonca Irén Sárközy bude za tento návrh hlasovať.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 24.6.2019 17:29 - 17:38 hod.

Peter Osuský Zobrazit prepis
Vážená snemovňa. Na úvod tohto zákona by som rád predoslal, že takýto návrh, ktorý je pre každého, kto si prečíta dôvodovú správu a zdôvodnenia zásahov zákona o štátnom jazyku celkom logicky pochopiteľný a hladko zdôvodniteľný. Samozrejme, že všetci tí, ktorí nečítajú viac ako nadpis, ktorí sa nechajú ovlyvniť titulkom v bulvárnej tlači, ktorá sa vyvíja tým smerom, že i v mienkotvornej tlači nájdeme už bulvarizované titulky, potom cítia príležitosť ukázať svoje pravé vlastenectvo. Na diskusných fórach prispievajú hejterskými príspevkami zväčša na nevysokej úrovni použitého štátneho jazyka. Prvý pád množného čísla prídavných mien je signifikantný. Slovo hanba napísané s „m“ rovnako. Ale niekedy človek má pocit, že by nad tým všetkým mohol byť plagát: „Hejteri celej krajiny, spojte sa!“ My ale nevyrábame stravu pre hejterov a trolov, ale hľadíme racionalizovať platné zákony.
Pred pár chvíľami tu kolegyňa Irén Sárközy hovorila o tom, ako často opozícia predložila návrhy zákonov, ktoré ona alebo MOST predkladal. A uviedla dobré príklady, kde sme za koaličné návrhy hlasovali aj my. Naša skúsenosť, opozičná skúsenosť, je opačná. I tento návrh zákona je z tých, za ktoré by mohla i Irén Sárközy, ale aj iní hlasovať, ak si dajú tú prácu a venujú 20 či 25 minút prečítaniu dôvodovej správy. Nerobím si ilúzie, pretože v čase, keď som za týmto pultom spolu s Ondrom Dostálom bojoval o zrušenie totálne protiústavného odnímania občianstva Slovenskej republiky občanom proti ich vôli a bez ich súhlasu, sme nezískali hlasy vládnucej koalície, ba ani v žiadnej časti z nich. Takže i teraz ilúziu nemáme, ale napriek tomu predkladáme spolu s Ondrom Dostálom a ďalšími kolegami aj Zuzanou Zimenovou a Renátou Kaščákovou návrh zákona, ktorý by od snemovne skutočne žiadal len niekoľko minút na prečítanie dôvodovej správy, aby pochopili, že nevyhadzujeme do vzduchu štátny jazyk.
Naša ústava hovorí, že na území Slovenskej republiky je štátnym jazykom slovenský jazyk. A som istý, že keď by sa prijala táto novela, tak nepochybne slovenský jazyk tým štátnym jazykom jednoznačne zostane. Ústava tiež hovorí, že používanie iných jazykov než štátneho jazyka v úradnom styku ustanoví zákon. Taký zákon máme, tak ako máme zákon o štátnom jazyku, a tie zákony sa dopĺňajú.
Nepochybne ale pri podrobnejšom pohľade zistíme, že tam existujú ani nie tak protirečenia, ale ako to tak niekedy v zákonoch chodí, buď nezmyselné, alebo nevymožiteľné, alebo inými spôsobmi racionálne nezdôvodniteľné prvky. Okrem iného ústava a ten § čl. 26 ods. 4 ústavy je akýmsi častým hnacím motorom našich iniciatív, hovorí, že slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných bezpečností štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti. Toto bolo východiskom nášho zápasu o zrušenie absolútne nezdôvodniteľného 14-denného moratória na šírenie informácií o prieskumoch verejnej mienky pred voľbami. V ničom tie prieskumy nemôžu porušiť nič z tých paragrafov alebo dôvodov, pre ktorý je možné obmedziť slobodu prejavu.
A z toho, čo je obsahom našej novely, si dovolím uviesť jeden príklad za všetky, v rozprave, do ktorej sa ako predkladateľ prihlásim, uvediem aj iné. Predstavme si situáciu, v dome opatrovateľskej starostlivosti na severovýchodnom Slovensku v oblasti Svidníka, v ktorom sú pacienti alebo opatrovaní Rusíni, kde personál, ktorý sa o nich stará, je rusínsky, a tak iste nikoho triezvo rozmýšľajúceho nemôže napadnúť, že by mohol existovať zákon či vôbec akákoľvek norma, ktorá určuje, že sa klient a ošetrovateľ alebo sestrička, alebo sanitárka má s ním rozprávať v slovenskom jazyku, ak sú obidvaja Rusíni. To je skutočne na prvý, na druhý, aj na tretí pohľad choré. A to je len ukážka niečoho, čo by sme radi z toho zákona dali preč. Nič nad tým, samozrejme, sa nezmení, že slovenský jazyk je štátnym jazykom. Ale aby sa klient a ošetrovateľ v DOS-ke v Snine či v Svidníku nemohli rozprávať, ako im zobák narástol, a mali by byť reglementovaní akýmsi paragrafom akéhosi zákona, je nielen mimo misu, ale aj mimo zdravý rozum. A takýchto vecí v tom zákone je zopár, kde je na každý pohľad a z každého uhla jasné, že ide o zásah totálne nezdôvodniteľný a neprimeraný.
Agenda cirkví. Neviem, v akej reči sa vedie agenda, ktorú vedie napríklad Baruch Mayers, rabín bratislavský. Ale ak tí, ktorí prídu do synagógy na sobáš alebo na obriezku so svojím dieťaťom, synom, majú potom ten záznam a to celé zapísané dokonca hebrejsky, tak je to absolútne sväté právo rabína a jeho farníkov, ak to tak môžem povedať, aby to tak bolo. A aby existoval nejaký zákon, ktorý bude určovať kalvínskemu kňazovi, v akej reči má mať niečo zapísané napríklad v cirkevnej matrike, hoci, samozrejme, že ten občan novonarodený bude zapísaný v štátnych záznamoch, bez diskusie, ale ak ten zápis má byť rusínsky, hebrejsky alebo maďarsky, tak je to svätá vec tej cirkvi a nemá čo aký zákon do toho vôbec zasahovať. A nepochybne, keby sa tak stalo a bolo by to štandardom, tak ako iste uznáte, slovenský jazyk tým nijako ako štátny jazyk ohrozený nie je.
Toľkoto na úvod, ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 19.6.2019 10:28 - 10:29 hod.

Peter Osuský Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Trošku mi tá situácia pripomína situáciu z tohto parlamentu pred niekoľkými rokmi, keď som podával návrh novely zákona o povinnom hlásení pobytu občanov. Vtedy ministerstvo zastupujúci minister Kaliňák mi of records pošuškal vlastne tam predkladajúcemu, no však my tie pokuty nevymáhame. Je to presne to isté. Tí občania, ktorí na nejakých cestách po svete nehlásili zmeny svojej polohy, vlastne tiež sa dopúšťali porušenia zákona, o ktorom minister vnútra, ktorý to mal na starosti, povedal, ale my to nevymáhame. Na čo je zákon, ktorý sa nevymáha, na čo je zbytočné ustanovenie? Samozrejme, osud toho môjho návrhu, tej novely bol taký ako všetkých ďalších, ako hovorí tu kolega, že tu nejde o to, kto, a aj iní vedia napísať, no celkom jednoducho o pár mesiacov vládna koalícia urobila tú zmenu, o ktorú som ja vtedy žiadal, ale urobila to vo svojich farbách a mne to tiež srdce netrhalo, ja som rád, že tá zmena je a že sme to urobili tak, ako to majú v krajinách naokolo. A toto je to isté. Nejde o to, kto bol prvý, ide o to riešiť vec, ktorá je vo svojej podstate smiešna. Aby som niekoho mal za priestupníka, ale zároveň ho nesankcionoval. Čo to je?
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 15.5.2019 14:33 - 14:40 hod.

Peter Osuský Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predsedajúci. Vážení kolegovia, v tomto návrhu sme si teda dovolili poukázať na viaceré veci, ktoré sú parciálne v protirečení s článkami ústavy, parciálne v protirečení so zdravým rozumom, parciálne v protirečení s realitou, aká existuje, a parciálne diskriminujúce niektorých občanov. Ja sa pamätám, ako sme tu pred rokmi mali našu novelu zákona venovanú sankcionovanému, pokutovateľnému a trestnému nepriznaniu miesta pobytu. Vtedy mi tu sediaci minister Kaliňák povedal, že my to aj tak nevymáhame. Ovšem je dosť trapné, keď ten, ktorý to má vymáhať, ti off record, mimo mikrofón, povie, my to aj tak nevymáhame.
Tak presne na takomto základe je postavená význačná časť bodov, ktoré chceme novelizovať. Lebo nikto, samozrejme, nevymôže žiadne statusy ani kdečo iné. Nikto nevymôže prekrytie bilbordov 48 hodín pred voľbami. Nikto nič z týchto vecí nevymôže. Ale tvárme sa, že je o tom zákon. Je to trapné, keď je zákon, kde sme vopred historicky v tisícoch prípadoch zrezignovali na jeho vymáhanie.
Bolo to kedysi témou. Náš Ústavný súd je taký, aký je. Ako som povedal, je to dokonalý obraz koalície. Ale keď prebehli voľby, tak dostal, a to už bolo pred rokmi, Ústavný súd niečo vyše 260 podnetov na tak závažnú a dramatickú vec, v súlade so zákonom boli tie podnety, že niekto niekomu dal niečo do poštovej schránky. Ako ja si nemyslím, že Ústavný súd je dekoratívny. Ja si myslím, že Ústavný súd má závažne rozhodovať o závažných veciach. Ale v súlade s vtedy platnými normami sa proste rozhnevaný držiteľ poštovej schránky rozhodol, no iste ich boli na Slovensku desaťtisíce, tých držiteľov, ktorí našli niečo v schránke, no ale len 269 z nich bolo dostatočne aktívnych, aby sa obrátilo na Ústavný súd. Samozrejme, k ničomu to neviedlo. Ale už len samotná skutočnosť, že je možné takéto niečo umožniť z podstaty zákona, je tak trošku mimo zdravý rozum.
Preto si myslím, že ak sa mi nezdá, my máme napríklad v našom dome pri schránkach takú veľkú papierovú krabicu, neviem, či z paradajok alebo uhoriek, kde končia neželané materiály. Teda celý úkon miesto písania na Ústavný súd v takom prípade, ak sa mi nepáči tvár toho, ktorý je na letáčiku, je presunutý do tej krabice. My vzorne separujúci dom so štyrma rôznymi nádobami, to keď sa to už dosť naplní, takí, čo sme mladší, to zdvihneme, ten kriedový papier je ťažký, a odnesieme to do príslušného kontajneru modrého.
Takže chcem tým povedať, že toto všetko u nás rieši zákon, lebo my sme strašne zákonná krajina. Samozrejme, to, že existujú občania Slovenskej republiky, my sa hrdo hlásime k tomu, ako sa staráme, ako sú nám občania tým najvyšším, ktorým nedovoľuje niečo, čo dovoľuje iným občanom bez toho, aby som to mal napísané v ústave. A ako je známe, i zákon by mal fungovať tak, že neporušuje niečo, čo vopred ústava nepredpokladá, že by mohol ten zákon inak upraviť. Tak ja si nemyslím, že existujú rôzne kategórie občanov, z ktorých jedným môžme niečo dovoliť robiť a iným to nemôžme dovoliť, ak sme vopred nenapísali do ústavy, pozor, budú existovať rôzne kategórie v tejto veci. To teda je ďalšia taká vec, ktorú opravujeme v tomto zákone.
A na rozdiel od Martina Klusa si nerobím ilúzie, že táto novela prejde. Učia nás to mnohoročné skúsenosti s koalíciami či vládami jednej strany. Samozrejme, že táto novela neprejde, lebo to by sa muselo otvoriť nebo. Ale napriek tomu si myslím, že ak sa nad tým zamyslíte, i tí, ktorí za to nebudete, samozrejme, hlasovať, tak hádam pochopíte, že to moratórium a jeho zrušenie nie je v prospech SaS ani OKS, ani v prospech Klusa, Dostála a Osuského, ale že ho budete môcť využiť v rámci zdravého rozumu každá z vašich politických strán. A že tých prieskumov, ak sa ich bojíte, tak sa ich budeme báť všetci. Ale rozhodne to nie je preto, aby to pomohlo SaS a OKS.
Takže keď sa zamyslíme nad každým z tých bodov, i nad tými zahraničnými, v zahraničí sa trvale zdržujúcimi občanmi Slovenskej republiky, to nie sú – ak sa domnievate, tak nie som presvedčený, že máte pravdu – zásadne, výlučne a jedine voliči SaS. To môžu byť voliči všetkých, od ĽSNS po SMER. I vy môžte mať občanov, ktorí vás chcú a žijú v Londýne a majú tam trvalý pobyt, ale sú naši občania. A tak sa teda vlastne zamýšľam nad tým, aký by bol racionálny dôvod neprijať takúto novelu zákona. Lebo že nie je stranícka je jasné, lebo všetci sme politické strany. Že nie je protiústavná, lebo ruší protiústavnosť práve na šírení informácií je tiež jasné. Že je tým pádom racionálna, je na prvý, na druhý a skoro aj na poltretí pohľad jasné.
Ale keďže ratio nemusí v tejto sále vždy víťaziť, tak na rozdiel od kolegu Klusa v jeho víťazstvo toho času neverím. Ale možno raz príde deň.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 15.5.2019 14:19 - 14:21 hod.

Peter Osuský Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Musím povedať, že k dvom veciam by som chcel uviesť taký príklad. Mali sme tu do tohto volebného obdobia dvoch milých, sympatických a statočných kolegov. Jeden bol Maňo Huba a druhý bol Janko Mičovský. Neviem si predstaviť, aký by mohol byť dôvod, aby ochranárske občianske združenie nemohlo osobne podporiť takéhoto človeka, hoc by bol na akejkoľvek kandidátke politickej strany, ako reprezentanta ich hodnotového sveta. Neviem si predstaviť, čo by na tom bolo zlého na to, aby to náš úplne v tomto bode chorý zákon zakazoval.
A k tomu druhému som už pri predchádzajúcom predkladaní povedal to, že v nepochybnej nemeckej demokracii som deň pred parlamentnými voľbami v hoteli Stadt Berlin na raňajkách dostal na stôl noviny Berliner Tageszeitung a v ňom som si prečítal posledný z dňa predtým prieskum verejnej mienky. Chce ma niekto presvedčiť, že Slováci sú tak hlúpi, že ich treba zákonom chrániť 14 dní pred voľbami pred nejakou informáciou? Obvyklé zdôvodnenie typu "prieskumy sú sfalšované", samozrejme, môže platiť pri každom prieskume na svete i pri tom 14 dní pred voľbami. Takže ak sa domnievame, že naši občania sú takí blbečkovia, že im musíme filtrovať a cediť informácie, lebo my vieme lepšie, čo by im poškodilo, tak to je trápne svedectvo zákonodarcu, ktorý takúto vec – asi ako jediný na svete – 14 dní, vymyslí.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 15.5.2019 11:51 - 11:54 hod.

Peter Osuský Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán predseda. Rád by som dodal, že nielen rušíme, ale celkom z dôvodných príčin vkladáme jedno nové dačo do tohto zákona a síce to, aby Rozhlas a televízia Slovenska a iné elektronické médiá mali povinnosť odmietnuť vysielanie politickej reklamy, ktorá podnecuje národnostnú, rasovú, náboženskú alebo inú nenávisť, propaguje totalitné hnutia alebo popiera či schvaľuje zločiny režimov založených na fašistickej alebo komunistickej ideológii.
Tento bod je plne v súlade s zákonnými normami, ktoré na Slovensku, chvalabohu, platia. Je teda v plnom súlade s Trestným zákonom a s jeho § 422 a je hrádzou, ktorá má brániť tomu, aby elektronické médiá so širokým dosahom na verejnosť mohli byť zneužité na takéto skutočné ohrozovanie demokracie, aké by šírením takýchto postojov, názorov a reklamy mohlo nastať. Lebo to by bolo ohrozením mravnosti a demokracie v krajine. Rozhodne nie to, kedy nastane moratórium a kedy sa môžu alebo nemôžu dávať volebné letáčiky do poštových schránok.
Je tam ešte jedna vec okrem iných, o ktorých iste budú hovoriť kolegovia, a to je tá, že občan Slovenskej republiky, i keď nežije s trvalým pobytom toho času na území Slovenskej republiky, nech už je od Lanžhota počínajúc až po San Francisco či Tokio kdekoľvek, nemá byť vylúčený z práva podporovať svojím darom vedenie volebnej kampane na Slovensku. Lebo je občanom Slovenskej republiky a ústava nikde nehovorí, že má byť zbavený toho práva, ktoré iní občania Slovenskej republiky, ktorí bývajú medzi Kútmi a Vyšným Nemeckým, toto právo majú. Preto si myslíme, že niet dôvodov, aby existoval rôzny prístup k rôznym občanom Slovenskej republiky len podľa toho, kde majú trvalé bydlisko. I oni môžu mať politické názory, politickú vôľu. A keď už nechcem hovoriť o tom, že možno existujú politické subjekty, ktoré prijímajú podporu od neobčanov Slovenskej republiky, ktorí nemajú také práva ako občania Slovenskej republiky, tak brániť občanom Slovenskej republiky v rovnocennom konaní s inými nie je namieste.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 15.5.2019 11:36 - 11:48 hod.

Peter Osuský Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predseda. Vážená snemovňa, rozmýšľam, že či je lepšie byť posledným vystupujúcim pred hlasovaním, vtedy je tu džavot ako v spojenej škôlke, alebo byť prvým vystupujúcim po hlasovaní, keď bol poskytnutý čas na vypratanie sály. Ale tak ako sa vracajú dobrí holubi, tak sa vracia aj predloha, o ktorej budem hovoriť.
Aj keď plénum Ústavného súdu Slovenskej republiky vyzerá tak, ako vyzerá, čo je nepochybne obrazom vládnucej koalície, ktorá presne vedela, kedy končí obdobie pôsobenia predchádzajúcich sudcov, a mohla teda vedieť, kedy treba konať v tejto veci, tak napriek tomuto stavu pléna Ústavného súdu na Slovensku hádam platí Ústava Slovenskej republiky. A tak sa znova a znova vyplatí zacitovať z Ústavy Slovenskej republiky, zákona, ktorý je najvyšším zákonom a ktorý by mal byť smerodatným pre nižšie prijímané zákonné normy. A v Ústave Slovenskej republiky, menovite v čl. 26, sa dočítame, že sloboda prejavu a právo na informácie ako prvé z politických práv je zaručené. Presne ten čl. 26 ods. 4 hovorí: "Slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti."
Náš zákon o volebnej kampani je zákonom, teda to, čo by v ňom malo byť, by malo byť v súlade s ústavou a, čuduj sa svete, i s ods. 4 čl. 26 tejto ústavy. A tak sa dovolím spýtať zvyšných skalných poslancov, nech si odpovedia sami na otázku, či volebné moratórium ohrozuje práva a slobody iných, či volebné moratórium ohrozuje bezpečnosť štátu, či keby nebolo, či je ohrozený verejný poriadok, či keby nebolo, je ohrozené verejné zdravie a či keby neexistovalo, či je ohrozená mravnosť. Každý si môže tieto otázky sám pre seba zodpovedať. Rovnako si môže každý zodpovedať, či prípadné zrušenie zákazu zverejňovania predvolebných prieskumov s výnimkou dňa volieb ohrozuje ktorúkoľvek z týchto ústavných položiek. Teda či ohrozuje bezpečnosť štátu, ochranu verejného zdravia, mravnosť alebo čokoľvek ďalšie.
Ak teda pripustíme, že zákony nemajú protirečiť ústave, tak sa domnievame spolu s kolegami predkladateľmi, že náš volebný zákon vo viacerých bodoch protirečí Ústave Slovenskej republiky. Pretože ak je právo občana šíriť a dostávať informácie, tak niet dôvodu, ako som ukázal na zmienených príkladoch, aby nedostal tú informáciu nieže 14 dní pred dňom volieb, ale prečo by ju nemohol dostať deň pred dňom volieb.
Už som tu opakovane uvádzal moju skúsenosť z volieb v Nemecku, kde som na pozvanie OBSE pozoroval v minulom roku voľby. A Nemci majú nepochybne tiež ústavu, nepochybne majú tiež záujem chrániť všetky možné prvky typu mravnosť, verejné zdravie a bezpečnosť, ale napriek tomu som sa necelých 12 hodín pred otvorením volebných miestností zúčastnil, božím riadením môžem povedať, mítingu parlamentnej strany Die Linke. Rozhodne som o tej pol deviatej večer nemal pocit, že nemecká demokracia, bezpečnosť štátu a mravnosť sa trasie v základoch, aj keď to, čo zaznievalo z pódia vystupujúcich za Die Linke, občas hraničilo so zdravým rozumom, ale to je, samozrejme, ich problém.
Myslíme si teda, že tento zákon v tomto znení a s tými obmedzeniami, ktoré som námatkovo doložil, nie je v súlade s ústavou a hlavne nie je v súlade so zdravým rozumom. Keď som pred pár týždňami, po tom, ako som tam absolvoval prvé kolo prezidentských volieb, prišiel opäť do Kyjeva na druhé kolo ukrajinských prezidentských volieb, tak som bol šoférom, ktorý ma viezol z letiska do hotela, informovaný o tom, že v meste sú dopravné obmedzenia, lebo v čase oveľa kratšom ako 48 hodín pred prezidentskými voľbami a ich druhým kolom sa na štadióne priaznivcom futbalu možno známeho mena Valéria Lobanovského, legendárneho trénera Dynama Kyjev, že sa na tomto štadióne koná dlho očakávané, na ukrajinské pomery takmer historické stretnutie prezidentských kandidátov Porošenka a Zelenského. Ani tam som nemal pocit, že keď títo dvaja kandidáti v čase, ktoré by na Slovensku moratórium niečo také úplne znemožnilo, sa stretávajú a prezentujú svoje postoje nielen pred zrakmi tisícov prítomných na štadióne, ale i pred zrakmi miliónov Ukrajincov v televízii, že by bola ohrozená akýmsi spôsobom demokracia Ukrajiny.
Domnievam sa teda, že by sme mali i my prijať novelu, ktorá nebude udržiavať pri živote zákon, ktorý sa prieči čl. 26 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, a odvolávať sa na najrôznejšie pochybné zdôvodnenia o kľude a o kdečom, pretože, samozrejme, že v čase absolútnej vlády internetu a sociálnych sietí je čistou ilúziou, že moratórium zabezpečí to, že niekto nebude vhadzovať do poštových schránok akési letáky. Tie letáky okrem toho, že spotrebúvajú papier a dávajú zarobiť tým, ktorí ich ideologicky tvoria, a tlačiarom, ktorí ich tlačia, sú, samozrejme, dobré do príslušných kontajnerov pri separácii odpadu alebo v najhoršom na podpal, i keď ten kriedový papier nie vždy dobre horí. Chcem ale teda povedať, že nikoho táto skutočnosť, i keby ste tie veci tam nechali alebo našli napchaté v tej schránke v deň volieb, rozhodne neohrozuje ani verejné zdravie, ani mravnosť, ani slobodu vás či iných, ani bezpečnosť štátu, ani verejný poriadok.
Samozrejme, sotva môžme očakávať, že 48 hodín pred voľbami vyrazia po Slovensku stovky prelepovacích čiat, ktoré vyzbrojené rebríkmi, glejom a bielym papierom prelepia predvolebné bilbordy. Ergo moratórium sem, moratórium tam, niektoré tváre kandidátov na nás nielenže pozerajú v čase volebného moratória, ale pozerajú na nás i dlho po voľbách, ak sa nenájde záujemca o túto plochu. Treba konštatovať, že i skutočný víťaz z volieb Štefan Harabin sa na nás pozeral z bočnej steny domu na Staromestskej ulici v Bratislave, pod ním je veterinárna ambulancia, možno je to nejaká alegória, sa na nás pozeral ešte týždne po prezidentských voľbách. To znamená, že hovoriť o reálnom dodržiavaní tejto protiústavnej normy je aj tak ilúziou. Preto sa domnievam, že akokoľvek je nás tu dvadsať, že ak sa so zdravým rozumom zamyslíme nad tým, čo je obsahom tejto predlohy a o čom potom ešte povieme hádam niektorí dačo aj v rozprave, tak môžme prísť k záveru, že ak je norma protiústavná, ak je norma v mnohých bodoch neúčinná a nezmyselná, tak je načase, aby sme ju nedržali pri živote a novelizovali zákon, ktorý takéto hlúposti obsahuje.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 14.5.2019 15:21 - 15:23 hod.

Peter Osuský Zobrazit prepis
Prosil by som... A ďakujem, ďakujem, pán predsedajúci. Kolegovia, poviem vám jednu vec, viete, podľa tejto logiky, ktorú vy hovoríte, nepochybne je Felvidék Uhorsko. Podľa tejto teórie, ktorú hovoríte, je Königsberg Königsberg a žiaden Kaliningrad, rodisko Kantovo. To znamená, ak obhajujete Krym v porovnaní s Taiwanom, tak musíte zároveň obhajovať jednotné tisícročné Uhorsko a východné Prusko. To znamená, východné Prusko bolo osídlené Nemcami, Nemcami a Nemcami, ktorí boli vyhnaní. Ale bolo to preto, lebo sa niečo politicky udialo. Tak ako my sme vznikli, preto lebo sa niečo politicky udialo. A Čankajšek bojoval roky s Mao Ce-tungom proti japonskej okupácii, takže vtedy nevadil ani tým červeným, že je takzvaný fašista, ako teraz náhle zistil kolega Blaha. Nie, nie je to tak.
A ak hodnotíme krajiny podľa toho, v akom stave dnes sú, tak neexistuje žiaden nárok veľkej Číny na vôľu dvadsiatich dvoch a pol milióna Taiwancov. Tak ako neexistoval nárok Uhorska na to, že aby Felvidék mohol odísť, bolo treba celouhorské referendum, ktorú by to odsúhlasilo. My sme vznikli proti tomu, čo sa dnes nazýva medzinárodné právo. My sme vznikli ako výsledok vojny a, chvalabohu, že sme vznikli. Som šťastný a vďačný a moji predkovia bojovali za vznik Slovenského štátu. Nielen Štefan Osuský. I môj druhý pradedo bol signatár Martinskej deklarácie. A som rád, že sme vznikli. Ale nemôžem upierať iným, aby mali právo na svoju slobodu, ak ju neupieram nám. A to je rozdiel medzi tým, ako vidí svet poslanec Blaha a ako ho vidím ja.
Skryt prepis