Ďakujem, pán predseda, za slovo. Samozrejme, rozprava bola veľmi dlhá a zrejme by som mohol aj dlho reagovať, ale budem sa snažiť to veľmi skrátiť a vyjadriť sa úsporne. Skúsim predovšetkým tie formálne náležitosti. Samozrejme, máme predložených viacero pozmeňovacích návrhov, tak aby som vysvetlil takú tú predbežnú dohodu, politickú dohodu. Návrhy SaS a strany SMER, ktoré boli prednesené, majú mnoho podobného v časti A. Takže vychádzame z toho, že vychá..., bol predloha, bola podobný, podobný podklad, ktorý spracoval ministerstvo zahraničných vecí.
Chcel by som povedať za Slovenskú národnú stranu, že podporíme rozšírenie teda tej časti A o text, ktoré sú obsiahnuté teda z..., najmä v strane, zo str..., podklady zo strany SMER, pretože strana SMER, navrhuje meniť iba prvú časť, časť A, a časť B nenavrhuje meniť. V časti B by sme ponechali náš návrh nerozšírený a v takom prípade by pri schválení pozmeňovacieho návrhu strany SMER vznikol jeden komplexný návrh, kde do nášho sa doplní tá časť A obsahujúca výhrady, konkrétne výhrady, ktoré majú byť prezentované, prednesené a písomne, písomne diplomatickou poštou doručené do Marrákešu a na aj, samozrejme, na OSN. A zostáva, povedal by som, ak sa to odhlasuje, platná časť, celá tá časť B, kde sa hovorí o procedúre, že nepristúpime k tomuto dokumentu, nikto sa nezúčastní teda toho, toho rokovania.
Vychádzame, že ďalší pozmeňovací návrh, ktorý bol podaný do podateľne, ale nebol prednesený zo Slovenskej národnej strany, ktorý sa týkal toho, že žiadame vládu, aby nikto necestoval do Marrákešu, nie je potrebné predložiť, pretože pred rokovaním a otvorením tejto schôdze, teda nie schôdze, ale tohto, tohto bodu, vystúpil predseda vlády Slovenskej republiky, ktorý vyslovene povedal, ak ste pozorne sledovali jeho vystúpenie, v záverečnej vete, že ak bude prijaté toto uznesenie, tak garantuje, že za Slovenskú republiku do Marrákeša nikto nevycestuje, že stôl, ktorý tam bude vyhradený pre slovenskú delegáciu, bude prázdny a pod zástavkou nebude sedieť ani zástupca veľvyslanectva, ani zástupca ministerstva zahraničných vecí, ani nikto. Že proste do toho rizika, že by sme svojou účasťou a prítomnosťou potvrdili prevzatie záväzkov z tohto dokumentu na Slovenskú republiku, že s tým proste on súhlasiť nebude. Takže zostane nám naozaj to, aby sme svoje výhrady doručili diplomatickou poštou konferencii.
Čo sa týka samotného hlasovania, pán Poliačik tu je, takže by som chcel povedať, že ja som sa viackrát zúčastnil na takých rokovaniach, kde pripravený dokument, ktorý bol predtým odkonzultovaný, pripomienkové atď., a tento dokument bol pripomienkovaný a prijatý 11. júla tohto roku, to znamená, on už je nemenný. Na rokovaní v Marrákeši sa dokument ako taký nebude meniť, ak tam niekto príde a prinesie nejaké výhrady, tak, samozrejme, sa stanú súčasťou zápisu, ale z legislatívneho hľadiska nemajú žiadne, žiadne, žiadne proste práva. To znamená, ak sa niekto zúčastní a bude akceptovať tento dokument, tak tie výhrady sú, povedal by som, také výhrady, ktoré nemajú, nemajú, povedal by som, výhrady voči, voči záväzkom. Takže treba naozaj zodpovedne postupovať, ja som presvedčený, že ešte má čas tak predseda vlády, ako aj ministerstvo zahraničných vecí, aby teda splnili tie, to rozhodnutie, ktoré Národná rada schváli alebo neschváli. A predpokladám, že naozaj dôjde k tomu, že by sme vedeli spolu sa dopracovať k tomu, že tak, ako tu zaznelo z väčšiny vystupujúcich, a tu by som chcel oceniť napriek tomu, že zazneli občas aj, aj nejaké tie invektíva, ale prevažne konštruktívnu a vecnú diskusiu.
Väčšinou sme sa zhodli, že dokument ako taký má dobré východiská v tom, že sa snaží chrániť migrujúcich počas obdobia, počas cesty, počas..., najmä chráni deti, ženy počas tej cesty, že dáva predpoklad na to, aby sme sa viacej o migrácii dozvedeli tým, že naozaj sa venuje štatistike skúmania, povedal by som, takého toho celého procesu fungovania, že tam sú v podstate aj záväzky týkajúce sa toho, že by nemali cestovať ľudia bez dokladov a bez, bez nejakých proste titulov na to, aby mohli vôbec cestovať. Takže v mnohých aspektoch je ten dokument, povedal by som, dobre prepracovaný a dobre myslený, len z hľadiska reálneho života veľa času sme strávili tým, že sme si vysvetľovali interpretácie, rôzne interpretácie, či to už bolo za poslanecké kluby jednotlivé, alebo to bolo aj za, za jednotlivé osoby, pretože z hľadiska, napríklad z SaS sme počuli najmenej tri interpretácie tohto dokumentu, pán Dostál, pani Zimenová... (Reakcia z pléna.) No ako čítajú, ako vnímajú, ako hodnotia tieto, tieto proste. Takže ak by sme to hodnotili, tak naozaj proste tie pohľady sú naozaj veľmi rôzne.
Ale čo je pre nás dôležité si uvedomiť, jedna vec je, čo si myslíme my, čo si myslím ja, čo si myslí pán minister, ako si to vykladá, ako si to vykladá pán Klus, pán Blaha, pán Kéry alebo proste pán Kotleba, pán Poliačik, to sú, povedal by som, naše, naše názory. Druhá vec je, čo prinesie reálny život, a z tohto pohľadu je absolútne irelevantné, čo si myslia dokonca aj tí, ktorí písali ten dokument.
Dôležité je to, čo si budú myslieť tí ľudia, ktorí sa dozvedia, že takýto dokument bol prijatý, keď vstúpi do platnosti, a ako na to zareagujú. Či budú ochotní prijať, povedal by som, tie regulácie aj, povedal by som, tie mechanizmy, a aj tie štáty, ktoré sa, sa k tomuto hlásia, či budú udeľovať víza, či naozaj budú organizovať teda tých, ktorí chcú cestovať za lepším životom, či ich budú, povedal by som, organizovať nejakým spôsobom po konzultáciách, že či naozaj sa niektorí Sudánci alebo Afgánčania, Pakistanci nevydajú na cestu individuálne na základe, polovica, iba toho, že nejaká prevádzačská skupina, alebo teda prevádzačský gang im prisľúbi a oznámi, že pozrite, tam v Európe, tam je dobrý život, tam máte takéto veci prisľúbené. Život ukáže, život ukáže, čo z tohto sa naplní a akým spôsobom sa naplní, a preto je úplne namieste byť opatrný, byť opatrný, nehlásiť sa, povedal by som, v prvej rade medzi tými, ktorí považujú tento dokument za ideálny.
A povedal by som aj tak nejak si uvedomiť, že dokument ako taký v mnohých veciach zaväzuje alebo prijímajú štáty záväzky predovšetkým krajiny vyspelého sveta o tom, ako prevezmú starostlivosť o migrantov, či už na, na trase, na ceste počas cestovania za ich, do ich cieľovej krajiny, ale potom aj v tej cieľovej krajine, že proste sa o nich budú musieť postarať, že proste niečo to bude stáť, že tá krajina musí byť na to pripravená, že tá krajina musí mať na to vypracovaný rozpočet.
Ak sa pozriete naozaj do tých dokumentov, tak tam je zapísané, že tie politiky by mali všetky tie krajiny, ktoré sa k tomuto zaviažu, že si musia vypracovať osobitné politiky pre integráciu migrantov, a teraz nielen teda integráciu ako do spoločnosti, ale aj zdravotnícke zabezpečenie, vzdelávanie, komplet, proste ubytovanie a tak ďalej. To znamená, to je absolútne široký záväzok, ktorý by sme na seba prevzali.
A ja sa priznám, ja osobne neviem, kde by Slovenská republika vzala peniaze na to, aby bez toho, že by sa mohla vyjadriť, aký počet alebo aké množstvo a akých, no, a že by mohla prijať, takže bez toho, aby k tomu, aby, aby, aby sa, lebo hovoríme aj o legálnej, aj nelegálnej migrácii. A nelegálna migrácia nie je o tom, že proste tam sa nemáme ako vyjadriť, tí proste prídu, ale náš záväzok, ľudskoprávny záväzok bude aj voči migrantom, ktorí neprídu legálne. Ten proste bude v plnej výške, v plnej miere. Ak pán Dostál hovorí, že nám zostáva právo a je to tam napísané, ja som to nikdy nespochybnil, je právo krajín, ktoré sa, pristupujú k tomuto dokumentu, si ponechať vnútorné delenie vnútroštátneho práva na legálnych a nelegálnych migrantov, len ten dokument hovorí, že proste je tam veľmi malý rozdiel, že my si ten rozdiel ponechávame, ale tým nelegálnym migrantom, musíme sa o nich postarať rovnako ako o legálnych. Takmer takisto.
Takže to sú proste také problémy, ktoré možno treba si pozorne čítať, a možno taká tá, ako ste povedali vy, vecná diskusia, vecná diskusia možno na takej tej báze profesionálnej, ale s tým pohľadom na aplikáciu, tá nám tu chýbala. A tu myslím, že naozaj zlyhal, myslím, že to povedal pán Dostál, že zlyhal aj pán minister, že možno tá diskusia mala mať profesionálny základ aj na úrovni Slovenskej republiky, kde naozaj prizvať expertov, ktorí s tým robia, prizvať odborníkov na medzinárodné právo a proste pozrieť sa na všetku, všetku tú agendu, ktorá tam je navrhovaná z hľadiska aplikácie a realizácie do života, a tam by sme potom narazili možno na ten problém, ktorý, myslím, je jeden z takých kľúčových.
Neviem, kto to poznamenal, niekto z vás to spomínal návratovú politiku, pán Dostál opäť, že návratová politika je tam zmienená. Áno, je zmienená aj návrat proste tých utečencov. A záväzok, primárny záväzok, ktorý chcela Európska únia do toho presadiť, do tohto dokumentu, že to bude povinnosť členských krajín prevziať, tak tá sa tam nejak nedostala. Tá povinnosť prevziať, lebo tá povinnosť prevziať nefunguje ani dnes. Viete, že v Nemecku majú migrantov, ktorí už proste aj, aj objednali lietadlá, aj proste im proste viackrát ich akože chceli vypraviť, ale krajiny ich nechcú prevziať. Niektoré krajiny proste správajú tak, že tento záväzok nechcú aplikovať, a ak sa rozbehne ten počet migrantov opäť v takých vlnách, ako sme zažili v roku 2015, a nebudú európske krajiny schopné vracať tých migrantov, tak to bude problém.
Takže to sú veci, ktoré, sa zhoduje možno absolútna väčšina parlamentu, sa zhodujeme na tom, že je potrebné byť opatrný a že vzhľadom na tie okolnosti, ktoré v tomto dokumente prakticky menia našu, našu politiku, bezpečnostnú politiku, kde sme počítali s tým, že v prípade takýchto atakov budeme jednak môcť ich diferencovať na tých, ktorým, ktorým vytvoríme priestor na integráciu, a na tých, ktorých v podstate budeme chcieť vrátiť späť, tak tá návratová politika, samozrejme, fungovať nebude.
Takže preto tieto záväzky v plnej výške nevieme prebrať na Slovenskú republiku a je rozumné, rozumné v podstate vytvoriť ten priestor na to, že ak sa nájde v budúcnosti mechanizmus a nájdu mechanizmy v budúcnosti, ako by návratová politika mohla fungovať, celkom otvorene môžeme o tom hovoriť. Dnes také mechanizmy nie sú, nie sú proste funkčné. Takže z hľadiska, z hľadiska ochrany, povedal by som, bezpečnosti... No dajte... (Reakcia z pléna, rečníkovi priniesli písomné podklady, ruch v sále a prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Danko, Andrej, predseda NR SR
Páni poslanci.
Môžme pokračovať.
Paška, Jaroslav, poslanec NR SR
A boli akože... „Zaväzujeme zabezpečiť, aby boli proste riadne prijatí a navracaní pri plnom rešpektovaní práv a povinností štátov“ pre...
Len to je, to je problém, že ten záväzok proste nech neuplatňujeme, neuplatňujeme alebo nevieme ho presadiť. (Reakcia z pléna.) No museli by sme mať istotu a garanciu, že to bude fungovať, zatiaľ to nefunguje. Vy viete, že nefunguje ten, ten... A tá podoba proste tohto záväzku je tiež veľký problém alebo jedným z tých hlavných problémov. Takže poprosil by som naozaj vecne. Vieme, vieme o problematike ďalej diskutovať. Myslím, že to bude aj záujem pána ministra, aj ministerstva zahraničných vecí a bude aj naša povinnosť, pretože tým, že odmietneme tento dokument a nebudme účastní teda záväzkov tohto dokumentu, do budúcnosti sa nevyhneme záväzkom, ktoré, ako ste vy povedali, mnohokrát z hľadiska ľudskoprávnych iných dokumentov sú súčasťou aj našej legislatívy, aj, povedal by som, nášho správania sa.
Martinovi Poliačikovi som akurát povedal, že keď spomínal rezolúcie Parlamentného zhromaždenia Rady Európy, že tie nemajú charakter záväzkov našich, že to sú, samozrejme, deklarácie, ktoré istým spôsobom akceptujeme, prijímame, ale nie sú to naše vnútorné politické záväzky, ktoré garantujeme a musíme vykonávať a aplikovať potom aj do našej legislatívy. Takže je to, povedal by som v polohe obecnejšej, nie až takejto záväznej, tu je to už záväzok.
Takže z tohto pohľadu si aj myslíme, že tu je istý priestor na to, že akým spôsobom tá aplikácia bude prebiehať. Takže, samozrejme, nevyhýbame sa Slovenská republika tej téme a ďalšieho proste rozvoja tejto, tejto oblasti a doriešenia tých problémov, ktoré v tomto dokumente zhrnuté nie sú alebo nie sú doriešené tak, aby mohli efektívne fungovať. Takže to je dôvod, prečo sa uchádzame o podporu tohto uznesenia, vidím, že je porozumenie na strane, povedal by som, veľkého počtu aj politických strán, ktoré reprezentujú veľký počet obyvateľov tejto krajiny, tohto štátu, no a ja verím, ja verím, že naozaj sa dopracujeme k dobrému dokumentu a dobrému zneniu uznesenia, ktoré nám naozaj v tejto etape umožní vyhnúť sa problémom, ktoré možno iné krajiny budú mať.
Ďakujem za pozornosť.
