Videokanál poslanca

Odpoviem najprv možno z vlastnej kuchyne. Ja osobne som požiadal, aby, keď sme prijímali toto uznesenie, tak pri IT projektoch toto uznesenie a 40-miliónová suma sa znížila na 10 miliónov. S tým ale, že vás chcem informovať, že v prípade všetkých IT projektov, ktoré realizujeme z eurofondov, aj keď sú pod 10 miliónov eur, súčasťou hodnotenia na riadiacom výbore je aj stanovisko Útvaru hodnoty za peniaze.
Moja odpoveď v prípade sanitiek, je tu pán minister Drucker, preto by som nerád zaňho niečo odpovedal, ale myslím si, že uznesenie je to, čo majú členovia vlády plniť, ale nebráni nikomu, aby dobrovoľne sa obrátil na Útvar hodnoty za peniaze aj pri tendroch, ktoré sú nižšie ako 40 miliónov eur. Takže tam už je to na pánovi ministrovi Druckerovi, či bude takto postupovať alebo nie.
A čo sa týka obrany, tu by som skôr bol obozretnejší, predsa len pri nákupe techniky, zbraní a tak ďalej, samozrejme, ide o veľmi špecifické veci, ktoré nie všetky sa by mali asi aj úplne z hľadiska toho technického, atď., úplne motať kade-tade. Samozrejme, musí byť tender veľmi transparentný a pre mňa jediným pravidlom v tomto prípade je, aby sme si nakúpili to najlepšie, čo momentálne na trhu je, aby sme v prípade, že to raz budeme, nedajbože, potrebovať, tak sa nemuseli diviť, že nám to nefunguje, alebo to nevie poskytnúť tú maximálnu účinnosť, akú by to poskytnúť malo. Čiže v tomto prípade určite pán minister vie, že ten tender je pod veľkým drobnohľadom, a bude robený transparentne, tak aby ak to bude možné, participovali na dodávkach aj slovenské spoločnosti a aby aj tá kvalita zodpovedala ten najvyššej svetovej alebo európskej úrovni.
Ďakujem veľmi pekne.

Vážený pán poslanec, odpoveď pána ministra. Tento tender sme samostatne v rámci hodnoty za peniaze neposudzovali, pretože hodnota aj v zmysle prijatého uznesenia vládou je nižšia ako 40 miliónov eur. Venujú sa mu kolegovia na zdravotníctve/analytici na Inštitúte zdravotnej politiky.
Ďakujem pekne.

Áno, z titulu môjho poznania aj z titulu stanoviska ministerstva financií áno, Slovenská republika podporuje projekt bankovej únie a nástrojov, ktoré s tým súvisia, ale na druhej strane môžem potvrdiť postoj aj predsedu vlády, aj vlády ako takej, že čo sa týka našej hlbšej integrácie aj v rámci eurozóny, my samozrejme súhlasíme s plnením rozpočtových pravidiel, a dodržiavanie fiškálnej stability, to je základ, ak chceme mať jednotnú menu a chceme byť súčasťou tohto klubu, tak všetky krajiny sa musia správať rovnako zodpovedne a eurozóna musí mať nástroje, jasné nástroje na vynucovanie tejto disciplíny, pretože aj v krajinách, ktoré platia menou euro, alebo medzi krajinami sú krajiny, ktoré nie dobre a nie tak, ako sa patrí, napĺňajú tieto fiškálne ciele. Ale určite platí, že nebudeme súhlasiť s nejakým jednotným rozpočtom alebo s tvorbou rozpočtu pre krajiny eurozóny, ktorý by sa tvoril inde ako tu u nás na Slovensku, alebo rozpočet, ktorý by bol európsky a bol by schvaľovaný v Bruseli. Stále zastávame pozície, že musíme mať právo rozpočet náš národný si schvaľovať na domácej pôde. Samozrejme, ho môžme vždy a musíme konzultovať s príslušnými autoritami, či už tými, ktoré kontrolujú a spravujú prostredie eurozóny alebo bdejú nad fiškálnou disciplínou celej Európskej únie, toto právo si vyhradzujeme a nikdy nebudeme súhlasiť, aby sme v rámci nášho smerovania do jadra mali nejaký spoločný rozpočet s krajinami eurozóny, ktorý by neschvaľovali by sme si my tu doma, ale by sme museli akceptovať centrálny veľký rozpočet, ktorý by nám schválili v Bruseli.
Ďakujem.

Vážený pán poslanec, kríza jasne demonštrovala, že eurozóna dokončená nie je. Že jej pôvodná architektúra bola príliš krehká zoči-voči ekonomickým otrasom. Niektoré chýbajúce súčasti sme už vytvorili, ale iné ešte stále na svoj vznik čakajú. Nemôžeme si vyberať iba hrozienka z koláča. Hotová architektúra eurozóny musí brať do úvahy rôznorodosť členských krajín. Mala by byť vnútorne konzistentná a musí spomínanej rôznorodosti aj zodpovedať. Je potrebné zahŕňať ochranu proti rôznym ekonomickým šokom, ale aj zodpovednosť za kroky na národnej úrovni. Aby sme sa však k takejto architektúre dopracovali, mali by sme prekonať nedôveru medzi členskými štátmi, ktorá bola tiež krízou vyvolaná. Táto nedôvera sa týka najmä dodržiavania fiškálnych pravidiel. Musíme sa zamyslieť jednak nad inteligentným obsahom týchto pravidiel a jednak nad mechanizmami, ktoré zabezpečia ich vynucovanie. Musíme sa postarať o vyváženosť jednotlivých krokov, ako aj o to, aby navzájom do seba zapadali ako diely jednej skladačky.
Toľko odpoveď pána ministra financií.

To bolo znenie otázky č. 4?

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Znenie otázky č. 4 od pána poslanca Dostála.

Pellegrini, Peter, podpredseda vlády SR pre investície a informatizáciu
Vážený pán predseda parlamentu, pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pozitívny postoj vlády Slovenskej republiky k európskej integrácii a slovenskej participácii v európskych záležitostiach je dlhodobo známy. Predseda vlády, ako aj jej jednotliví členovia kontinuálne zdôrazňujeme zámer presadzovať a podporovať funkčnosť, efektivitu a dlhodobo udržateľný rozvoj Únie. Dosahovanie týchto cieľov bolo spochybnené po rozhodnutí britských voličov opustiť Európsku úniu, ktorá sa tak ocitla v novej situácii, na vrchole svojej doteraz najvážnejšej krízy. Je preto pochopiteľné, že sa rozprúdila živá diskusia, nielen analyzujúca príčiny krízy, ale najmä smerujúca k spôsobom a formám jej prekonania a k eventualitám budúcej podoby Európskej únie a jej fungovania. Diskusia je veľmi živá a prináša rôzne možnosti, varianty alebo návrhy. A tie pochádzajú nielen z vládneho prostredia členských štátov Únie a z prostredia európskych inštitúcií, ale aj z kruhov medzivládnych organizácií či z akademickej sféry. Jedným z takýchto výstupov uvedenej diskusie je aj myšlienka ďalšieho prehlbovania integrácie v rámci Únie. To sa bude diať na pozadí už vytvorených projektov, ako je eurozóna a Schengen, na ktorých Slovenská republika plne participuje a nevyužíva takzvaný opt outs, teda výnimky. Takže áno, Slovenská republika už dnes do jadra Európskej únie patrí a nemá ambície z tohto klubu vypadávať... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec, za vašu doplňujúcu otázku. Áno, je pravdou, že súčasťou, a respektíve rámec národnej stratégie reformy verejnej správy priniesol aj budovanie takzvaných klientskych centier alebo obslužných miest, ktorých je k dnešnému dátumu po Slovensku vybudovaných už 52 a s konečným číslom 79, čo bude kopírovať presne počet okresov, ktoré na Slovensku máme. Už dnes sa ale týchto 52 obslužných miest nachádza v dojazdovej vzdialenosti do jednej hodiny cesty od okresného mesta, v ktorom zatiaľ takéto pracovisko zriadené nie je. Na tomto pracovisku občania, ale aj živnostníci nájdu komplexné služby, počnúc získavaním rôznych výpisov, či už z registra trestov, listy vlastníctva, obchodného registra, ale vybavia si aj agendu prihlásenia samotnej živnosti, prihlásenia sa na zdravotnú poisťovňu, automaticky sú prihlásení na Sociálnu poisťovňu. Na jednom mieste jednoducho vybavia komplet celú agendu a nemusia sa hýbať po viacerých úradoch.
V tomto procese sa bude pokračovať a bude dochádzať samozrejme k skvalitňovaniu služieb, ktoré tam občan nájde. My z pozície nášho úradu pripravujeme možnosť uhrádzať takéto služby nielen prostredníctvom elektronického kolku, ktorý si vytlačí dotyčný zákazník priamo z kolkomatu, alebo si ho zakúpi na pošte, ale aby už boli tieto služby prístupné aj platbou bežnou platobnou kartou tak, aby človek nemusel so sebou nosiť žiadnu hotovosť a aby mohol platiť za služby tak ako v bežnom obchode a tak ďalej.
Pripravuje sa aj informačný portál pre živnostníkov, podnikateľov, kde budú evidované všetky pripravované legislatívne zmeny, kde na jednom mieste každý, kto podniká, to je jedno, v akej forme, bude môcť byť veľmi podrobne informovaný, čo sa chystá, aké to bude mať dopady, na koho to bude mať dopady, kedy to príde do účinnosti, v akom štádiu sa nachádza samotný právny predpis a tak ďalej. Po dohode so Slovenskou živnostenskou komorou dokonca tento informačný systém bude mať samostatnú sekciu, ktorá sa dotýka práve malých a stredných podnikov a živnostníkov, aby tak nemuseli sa venovať úplne celému rozsiahlemu legislatívnemu prostrediu, ktoré sa dotýka úplne celého spektra, ale aby si mohli zacieliť tie svoje informácie a nájsť si ich priamo v sekcii, ktorá sa dotýka priamo im. Ten čas plynie, ale myslím si, že čoskoro bude môcť pán minister vnútra ohlásiť dobudovanie všetkých 79 takýchto integrovaných obslužných miest a tým pádom bude štátna správa scentralizovaná a prístupná všetkým rovnako na celom území Slovenskej republiky.
Ďakujem veľmi pekne.

Vážený pán poslanec, vláda Slovenskej republiky realizuje viaceré opatrenia, ktoré zlepšia celé podnikateľské prostredie a ktoré budú mať pozitívny vplyv aj na živnostníkov. V tejto súvislosti by som chcel dať do pozornosti najmä komplexný balíček opatrení na zlepšenie podnikateľského prostredia, ktorý vláda Slovenskej republiky schválila v júni 2017.
Spomenutý materiál obsahuje 35 opatrení, z ktorých väčšina sa týka najmä živnostníkov. Za najvýznamnejšie opatrenia považujem predĺženie lehoty na odhlásenie zamestnanca zo Sociálnej poisťovne z jedného dňa na osem dní, prehodnotenie zdravotného dohľadu prostredníctvom pracovnej zdravotnej služby pre zamestnancov vykonávajúcich prvú a druhú kategóriu prác, zavedenie služby sledovania zmien na liste vlastníctva v katastri nehnuteľností, zníženie administratívnej záťaže v stavebníctve a zefektívnenie procesu získavania stavebného povolenia, či zjednodušenie procesu povoľovania stavieb menšieho rozsahu.
Ďalej by som spomenul zrušenie povinnosti podnikateľa zisťovať nelegálnu prácu u zamestnancov jeho poskytovateľa služby, zavedenie jednotného formulára na stavebné povolenia a kolaudačné rozhodnutia, zníženie administratívnej záťaže podnikateľov súvisiacich so zákonom o odpadoch elektronickým vykazovaním odpadu, ako aj vytvorenie integrovanej informačnej webovej stránky pre podnikateľov.
Tieto opatrenia po ich úspešnej implementácii ušetria podnikateľskému prostrediu 17 mil. eur priamych finančných nákladov a 8 mil. eur nepriamych finančných nákladov, teda takmer 12 mil. eur administratívnych nákladov. Celkové náklady deregulácie v podnikateľskom prostredí tak budú znížené o 37 mil. eur, pričom viac ako dve tretiny týchto úspor sa týkajú práve živnostníkov.
Súčasne počas posledných dvoch mesiacov vo vláde intenzívne diskutujeme aj o ďalších opatreniach, ktoré budú predmetom nasledujúceho balíčka opatrení na zlepšenie podnikateľského prostredia, ktorého prijatie vo vláde predpokladám už čoskoro. Tak ako spomínané opatrenia, ktoré sú v štádiu implementácie, tak aj pripravované opatrenia sú široko konzultované so zástupcami podnikateľov. Zástupcovia podnikateľskej obce do minulého týždňa predložili vyše 80 podnetov, pričom návrhy, ktoré zaslal Slovenský živnostenský zväz, sa týkali najmä Zákonníka práce, zákona o sociálnom poistení, živnostenského zákona, zákona o verejnom obstarávaní či zákona o dani z pridanej hodnoty.
Všetky zozbierané podnety budú následne predmetom právnej analýzy. Okrem podnetov od podnikateľov zároveň jednotlivé ministerstvá disponujú databázou vlastných návrhov na zlepšenie podnikania. Pripravované opatrenia sa budú týkať najmä pozitívnych zmien v Obchodnom registri, živnostenskom zákone, v zákone o odpadoch a podnikaní v remeselníctve.
Súčasne mi nedá nespomenúť, že akékoľvek prijímanie opatrení na úrovni podnikateľského prostredia má aj svoj širší medzinárodný kontext. V tomto smere najmä ministerstvo hospodárstva intenzívne komunikuje so Svetovou bankou za účelom najefektívnejšej implementácie jednotlivých opatrení týkajúcich sa indikátorov medzinárodného hodnotenia podnikania, doing business. Cieľom spoločného postupu je najmä analýza vstupných dát a identifikácia rezerv na zlepšenie postavenia Slovenska v rebríčku doing business. Dodatočnú spoluprácu Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky rozbehlo so Svetovou bankou aj pri hodnotení podnikateľského prostredia vo vybraných mestách, kde výstupy by mali byť dostupné v prvej polovici roku 2018.
Koncepčným rámcom, ktorý vláda Slovenskej republiky pre podporu zlepšovania podnikateľského prostredia pripravuje, je zasa stratégia lepšej regulácie 2020, tzv. RIA 2020, ktorá bude obsahovať plán kontinuálneho odbúravania regulačných prekážok pre podnikanie. RIA 2020 bude vypracovaná do konca tohto roka. Pre podporu lepšej regulácie a implementáciu odporúčaní RIA 2020 pripravujeme Národný projekt z Operačného programu Efektívna verejná správa.
V roku 2016 sa nám na základe novelizovanej jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov podarilo skvalitniť tvorbu legislatívy, zvýšiť transparentnosť a intenzívnejšie zapojiť podnikateľov do tvorby regulácií. OECD zaradilo náš systém zapájania verejnosti a podnikateľov vrátane podnikateľov do tvorby legislatívy medzi najlepšie príklady krajín OECD. Zriadili sme stálu pracovnú komisiu Legislatívnej rady vlády Slovenskej republiky na posudzovanie vybraných vplyvov pri Ministerstve hospodárstva Slovenskej republiky, zaviedli sme inštitút konzultácií s podnikateľskými subjektami, test vplyvov zákonov na malé a stredné podniky, začlenili sme analytické posúdenie vybraných vplyvov do riadneho predbežného stanoviska k návrhom európskej legislatívy a zadefinovali sme aj novú oblasť analýzy – vplyvy na služby verejnej správy pre občana. Samozrejme, treba spomenúť aj zvýšenie paušálnych náhrad, ktoré platí pre živnostníkov a ktoré tak isto bolo veľmi pozitívne vnímané zo strany tejto formy podnikania.
Ďakujem veľmi pekne. Skončil som.

Ešte raz opakujem, pani poslankyňa, že pán predseda vlády sa niekoľkokrát verejnej vyjadril, že hľadá už pre svoju rodinu adekvátne bývanie také, z ktorého sa nebude musieť zase po nejakom čase odsťahovať, ale v ňom už dožije natrvalo, a preto mu dovoľte, aby postupoval tak, ako mu dovolí jeho uváženie a hlavne, ako mu dovolí aj situácia nájsť si reálne bývanie také, ktoré zodpovedá úrovni predsedu vlády. Pretože v tomto aj novom bývaní ho budú navštevovať lídri i ostatných krajín, tak ako býva to zvykom pri iných zahraničných návštevách v iných krajinách, a preto toto bývanie musí zodpovedať nejakým parametrom a kvalite. A pán predseda akonáhle takúto úroveň bývania objaví a nájde, tak sa doňho presťahuje. To je jeho stanovisko, ktoré viackrát verejne prezentoval, a na ňom sa nič nemení.
Ďakujem pekne.

Vážená pani poslankyňa, dámy a páni, dovoľte, aby som vám sprostredkoval odpoveď pána predsedu vlády.
Vážená pani poslankyňa, vo svojej otázke ste prezidenta Slovenskej republiky pána Andreja Kisku označili za daňového podvodníka, pretože z vašej otázky jednoznačne vyplýva, že kto využije inštitút účinnej ľútosti, nie je už podozrivý zo spáchania daňového podvodu, ale sa k nemu priznal a je teda pre vás daňovým podvodníkom. V súlade s deštruktívnym a cirkusantským poňatím politiky stranou OĽANO a vaším lídrom Igorom Matovičom očakávam, že sa vaše protestné akcie s megafónmi, tričkami a kabaretnou šou, ktorú ste spravili z politiky, presunú pod okná prezidentského paláca a že tam zotrváte minimálne dva mesiace, tak ako ste každú jednu noc šaškovali pred obydlím predsedu vlády. A môžem vám povedať, že už teraz pána prezidenta úprimne ľutujem za to, čo podľa všetkého môže z vašej strany čakať, pretože zmysel pre politickú kultúru a elementárnu ľudskú úctu nemá vo vašej politike ani milimeter miesta.
Ako predseda vlády som sa už niekoľkokrát verejnej vyjadril, že hľadám pre svoju rodinu bývanie, ktoré bude spĺňať všetky potrebné parametre a umožní mi v ňom ostať natrvalo. Dovoľte preto, aby som z tejto svojej osobnej záležitosti postupoval výlučne podľa svojho uváženia a nie výkrikom médií alebo neštandardných opozičných politikov.
Ďakujem za pozornosť. Skončil som, pán predsedajúci.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán podpredseda, vážení členovia vlády, vážená Národná rada, dovoľte mi, aby som z poverenia predsedu vlády a podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok neprítomných členov vlády a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním.
Neprítomný je podpredseda vlády a minister vnútra Robert Kaliňák, ktorého zastupujem ja osobne. Neprítomný je aj minister financií Peter Kažimír, ktorý je na zahraničnej pracovnej ceste v Tallinne, ktorého takisto zastupujem ja. Pani podpredsedníčka vlády a ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská, neodkladné pracovné povinnosti, nie sú na ňu položené žiadne otázky. Rovnako nie sú položené otázky ani na ministra hospodárstva Petra Žigu. 
Otázky neboli položené ani ministrovi Jánovi Richterovi, ktorý je takisto ospravedlnený pre neodkladné pracovné povinnosti mimo Bratislavy. Minister kultúry Marek Maďarič je na pracovnej ceste, nie sú naňho položené otázky. Nie sú položené otázky ani na Gabrielu Matečnú, ministerku pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, ako aj na pani ministerku školstva, vedy, výskumu a športu, pani Martinu Lubyovú.
Ďakujem veľmi pekne.