Takže vážené kolegyne, kolegovia, keďže sme si schválili rokovanie do dvadsiatej hodiny, nevidím dôvod, prečo by som mal krátko vystupovať, teda zmestiť sa do šestnástich minút pôvodnej devätnástej hodiny. (Reakcie z pléna.) To bola len taká pripomienka.
Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
To bolo kolegiálne ku našim kolegom, ktorí majú obmedzený čas tak v ústnej rozprave, tak som tom myslel.
Petrák, Ľubomír, poslanec NR SR
Dobre. Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážené kolegyne, kolegovia, ťažko hľadať, že kde začať. Ak by som mal povedať, že čo vyplynulo z tejto rozpravy, tak v zásade slovenské školstvo má dva hlavné problémy. Prvý sú zdravotne, zdravotne postihnuté deti a sociálne znevýhodnené prostredie ako balík, alebo špeciálno-výchovno-vzdelávacie potreby to nazvime, a druhý problém je účelová viazanosť príspevkov v materských školách. Toto boli dve hlavné témy, ktoré zaznievali akože v tejto rozprave. Začnem tou, tou prvou a ktorá sa týka špeciálne výchovno, špeciálnych výchovno-vzdelávacích potrieb a musím povedať, že s pokorou sa skláňam pred rodičmi, ktorí majú nejakým spôsobom postihnuté deti a viem, že je to nešťastie a viem, že to neuveriteľne bolí, keď osobu, ktorú najviac milujete, nejakým spôsobom nemôžete dostať na úroveň vzdelania a pôsobenia, toho ľudského pôsobenia, takú, ako by ste si ho predstavovali alebo ako ste si ju vysnívali. To je určite pravda a som pripravený robiť všetko pre to, aby som takýmto ľuďom pomáhal. Ale musím povedať aj to ale.
Nebolo to v roku 2014 alebo 2015, neviem, od koho to zaznelo, myslím, že od pani kolegyni Zimenovej, že sme chceli urobiť za pekného pána ministra Pellegriniho a navýšili sme príspevky na asistentov. Debatovali sme o tom s bývalou pani europoslankyňou Janou Žitňanskou asi rok alebo rok a pol a potom sme sa dohodli s ministrom financií Kažimírom, že navýšime tieto finančné prostriedky, myslím, že to bolo na nejakých 7 alebo 8 miliónov eur a vtedy bola nasýtenosť potrieb na asistentov niekde na úrovni 42 %. Čiže navýšili sme to zhruba na dvojnásobok, dnes je ten objem finančných prostriedkov niekde okolo 15 miliónov, ak sa mýlim, ma, pani kolegyňa, opravte. Aká je nasýtenosť dnes potrieb? Štyridsaťštyri percent. Zdvojnásobili sme finančné prostriedky a nasýtenosť sa mala pohybovať niekde okolo 80 %, sme na 44. To znamená, takto nám rastú potreby.
Ak budem argumentovať inými číslami, tak poviem, že v Rakúsku má špeciálno-výchovno-vzdelávacie potreby zhruba okolo 5 % detí, v Českej republike, ktorou ste argumentovali, je to niekde pod 9 % detí, na Slovensku je to niekde medzi 11 a 12 % detí a neustále nám to rastie. Áno, môžte povedať, že je rozdiel v tom, aké sú kritériá.
Tak prvá možnosť je tá, že buď máme mäkké kritériá alebo niekde je vytvorený tunel, ktorým nám odtekajú peniaze zo štátneho rozpočtu a nejdú na tých, ktorí to potrebujú, ale unikajú nám zo systému. Ak je toto pravda, tak poďme sa zaoberať celým týmto problémom, zastavme tento tunel a dajme adresne peniaze tým, ktorí to potrebujú. A potom som pripravený sa úplne kľudne baviť o tom, že reálna potreba je namiesto pätnástich dvadsaťpäť miliónov a budem prvý, ktorý budem na výbore kričať pri zostavovaní štátneho rozpočtu, pán minister, desať miliónov musíš nájsť, chceš alebo nechceš. Ale urobme tento krok spoločne, lebo bez tohto kroku to celé nemá zmysel. Tuto by som poprosil o korektnosť a spoluprácu aj vás všetkých, lebo tuto je niekde podstata tohto problému.
Druhá otázka, ktorá sa týka viazanosti alebo neviazanosti prostriedkov. Nárast, nárast príjmov obcí a miest z podielových daní je medziročne niekde na úrovni 11 až 13 %. Za 10 rokov je príjem alebo navýšenie príjmov obcí a miest, z ktorých idú 40 % na originálne kompetencie, viac ako 100 %. To znamená, za obdobie desiatich rokov aj na materské školy a originálne kompetencie v oblasti školstva, školské kluby detí, základné umelecké školy, školské jedálne, všetko, čo je financované z originálnych kompetencií, sa muselo zvýšiť viac ako o 100 %.
Ak budem hovoriť o demografickom vývoji, že nám poklesol počet žiakov v tomto období, niekde odhadujem to na úrovni 15 až 20-tisíc, tak sa pýtam, ako je z hľadiska týchto makro čísiel možné, že sme dnes v čiernej diere, z ktorej nevidíme ani lúč svetla? Počet detí nám klesol, teoreticky by sme mali byť ako na tom dobre, narástli, narástli nám príjmy, mali by sme byť na tom dobre. Áno, sme dnes v demografickej krivke, ktorá by mala vrcholiť v tomto, v tomto roku, to znamená, zvyšujú sa požiadavky, krátkodobo sa zvyšujú požiadavky na počet miest v materských školách. Ak poviem, že všetky výzvy, ktoré boli urobené a ktoré sa pripravujú ešte vypísať, predpokladá uspokojiť takmer všetky potreby, nie takmer všetky, všetky potreby, ktoré budú žiakov do materských škôl, tak nevidím ako absolútne žiaden problém, lebo pri klesajúcej demografickej krivke v období 4 až 5 rokov budeme schopní poskytovať zaškolenosť veľkej väčšine detí možno od troch rokov.
A tu sa pýtam proste, z čoho robíme v tejto chvíli hystériu? Ja, ja tomu nerozumiem, lebo chcem nájsť riešenia, ktoré budú udržateľné, budú mať adekvátny, adekvátne nároky na finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu a budem na konci dňa môcť povedať, čo hovoria kolegovia zo SaS a čo hovoríme aj my, aká je hodnota za peniaze. A toto je všetko, čo jednoducho chceme. Ja rozumiem politickej stránke, ktorú tu dnes prezentujete a poviete, toto chceme, lebo to chceme teraz. Áno, rozumiem tomu, ale hovorím, že pri demografickom vývoji a pri všetkých tých parametroch, ktoré som povedal, je to neracionálne. Ak by som chcel byť veľmi ústretový, tak poviem, že pravda je niekde uprostred. A skutočne aj v tomto prípade je pravda niekde uprostred.
Ak hovoríte a vyčítate tomuto návrhu zákona, že je nesystémový, ja si to nemyslím. Ak hovoríte o tom, že je postavený len na tom, aby rozdeľoval rovnaký balík peňazí, tak musím povedať, že tento zákon nehovorí o balíku peňazí, tento balík hovorí o pravidlách na rozdeľovanie peňazí. O peniazoch budeme hovoriť pri návrhu štátneho rozpočtu na rok 2018 a na ďalšie roky a chcem pripomenúť, že aj v tomto prípade platí záväzok z programového vyhlásenia vlády na medziročné navyšovanie prostriedkov o 200 miliónov, ak budem hovoriť o tom, že rezort školstva dostal v roku tomto namiesto 200 miliónov takmer 290 miliónov eur a verím, že rovnaký vývin bude v budúcom roku, tak nie je tu žiaden dôvod hovoriť, že neplníme si svoje záväzky, alebo že niečo robíme zle, alebo že niekde sa chceme z niečoho vyšmyknúť. Proste je to najväčší nárast financií do školstva možno v období samostatnej Slovenskej republiky a nevidím dôvod, prečo by sme dnes mali robiť z tohto strašiaka.
Ak chcete biť ministra za to, že nie je hotové Učiace sa Slovensko, no ja sa chcem spýtať a neboli sme to náhodou všetci spoločne, ktorí sme hovorili, že naším cieľom je dohodnúť sa na riešeniach, ktoré budú prijateľné väčšinou tohto politického spektra na riešeniach, ktoré budú prijateľné väčšinou spoločnosti a na riešeniach, ktoré budú udržateľné na obdobie desiatich a viacerých rokov tak, aby pri každej zmene vládnej garnitúry sme nešli od jedného mantinelu po druhý alebo až za tie mantinely? A keby som chcel byť veľmi zlý, opýtajte sa ma alebo dajte si sami odpoveď na otázku, koľko ľudí z tímu odborníkov robilo politický program strany SMER a koľko ľudí z tímu odborníkov robili politické programy iných, predovšetkým opozičných strán?
Ďakujem pekne.
