Videokanál poslanca

Ďakujem. Pán kolega, dve krátke poznámky. Prvá. Voláte po jednoduchšom a pochopiteľnejšej, jednoduchšej a pochopiteľnejšej legislatíve a jednoduchších zákonoch. Ja s vami absolútne súhlasím, ale potom začnite touto sebareflexiou od seba a hovorím v tejto chvíli o opozícii, kedy každú udalosť, ktorá sa stane v živote človeka, zovšeobecňujete a pretavujete do jednoduchých, jednovetových, jednoodsekových pozmeňovacích návrhov a noviel zákonov. Proste tento trend ste nastúpili vy a keď niekto príde, v tomto prípade vláda Slovenskej republiky, s komplexnou úpravou, tak hovoríte, že komplikuje, komplikuje legislatívu. Legislatíva je komplikovaná predovšetkým množstvom parciálnych noviel zákonov, ktoré prichádzajú z poslaneckých radov.
Druhá poznámka. Pokiaľ ide o kreditový príplatok a voláte po ňom, aby sa pretavil do základných platov. No ja s vami nesúhlasím. Vedľa vás sedí pán poslanec Jurzyca, ktorý bol ministrom školstva, dlhé obdobie hovorí, že tak ako ja, že učitelia by mali byť odmeňovaní podľa kvality práce, ktorú vykonávajú. Čiže žiadne pretavenie kreditových príplatkov do základných platov. Premenenie kreditových príplatkov na príplatky za to, ako kvalitne vykonávam svoju prácu.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani kolegyňa, my sme o týchto otázkach, samozrejme, medzi sebou rozprávali aj na školskom výbore, aj v kuloároch. Pokiaľ ide o vecné riešenie problému, ja súhlasím, že treba nájsť riešenie, ktoré bude znamenať skvalitnenie systému. Pohľady na to, aké cesty vedú ku skvalitneniu systému, sú rôzne.
Podstatou tohto návrhu, ktorý je v zákone, je to, aby sme povedali, že súčasné monopolné postavenie pedagogických fakúlt nezabezpečilo výrazné zvyšovanie kvality pedagogického vzdelávania a kvalitu absolventov pedagogického štúdia. Ak sa spýtam riaditeľov základných škôl na Slovensku, alebo aj stredných škôl, že ľudia, ktorí prídu z pedagogických fakúlt, či napĺňajú ich očakávania, ktoré majú na absolventov týchto fakúlt, a sú plnohodnotnými učiteľmi od prvej minúty, kedy sa postavia za katedru, odpoveď je - nie. Čiže tu je podstata toho sporu, ktorý tu, ktorý tu vystáva, že monopol nepriniesol zmysluplné riešenie, ktoré by výrazným spôsobom posunulo kvalitu vpred.
To znamená, od monopolu prechádzame ku konkurencii, k pedagogickým fakultám a jednoducho musíme ustriehnuť zabezpečenie kvality. Vzhľadom na to, že ide o organizáciu, ktorá je v zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva školstva a nerobí sa to široko diverzifikovane aj na súkromné organizácie, je tu významný predpoklad toho, že si to ministerstvo školstva ustráži a túto kvalitu zabezpečí. Čiže toto je podstata uvažovania. My nie sme v protiklade, ale možno uvažujeme z pohľadu vás ako vysokoškolskej pedagogičky, ktorá obhajuje svoje portfólio, a možno nás, ktorí hľadáme iné cesty ku zvyšovaniu kvality ako kontroverzné a možno si to treba len vydiskutovať.

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážená pani ministerka, ctené kolegyne, kolegovia, aj vážení hostia na balkóne, dovoľte, aby som podal spravodajskú informáciu k prerokovanému vládnemu návrhu zákona.
Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport ako gestorský výbor podáva túto spoločnú správu o prerokovaní výsledkov vládneho návrhu zákona. Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 30. januára 2019 pod číslom 1588 sa uzniesla prerokovať vládny návrh zákona o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 1262, v druhom čítaní a prideliť ho týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet, výboru pre sociálne veci a výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Ako gestorský určila výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport a určila lehoty na prerokovanie tohto návrhu zákona. Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady a iné výbory o návrhu zákona nerokovali.
Gestorský výbor konštatuje, že do začatia rokovania o vládnom návrhu zákona nedostal žiadne stanoviská od poslancov podané podľa § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku.
V IV. časti spoločnej správy sa celkom nachádza 69 pozmeňujúcich návrhov. V tejto chvíli musím povedať, že mnohé sú legislatívno-technického charakteru a významná časť z nich reflektuje požiadavky pedagogickej verejnosti, predovšetkým Odborového zväzu školstva a vedy, ktoré sme sa všetky snažili zapracovať do návrhu tohto zákona.
Gestorský výbor odporúča Národnej rade hlasovať o zmenách a doplnkoch uvedených v IV. časti spoločnej správy pod bodmi 1 až 69 spoločne a odporúča ich schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade vládny návrh zákona o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe.
Spoločná správa výborov o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona bola schválená uznesením výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport 26. marca 2019 pod číslom 214. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril, aby som na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku rokovania výborov, stanovisku a návrhu gestorského výboru a predkladal návrhy podľa príslušných ustanovení rokovacieho poriadku.
Pani predsedajúca, skončil som. Prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som v krátkosti uviedol aj krátky návrh zákona.
Predmetom tohto návrhu zákona je možnosť vysokých, verejných vysokých škôl vytvárať konzorciá vysokých škôl. Podstatou myšlienky je, že aj súčasne platný vysokoškolský zákon umožňuje zmluvné vzťahy vysokých škôl, ale na druhej strane musíme konštatovať a v zásade všetci konštatujeme, že slovenský vysokoškolský priestor je príliš rozdrobený, má veľa malých vysokých škôl, ktoré veľmi často majú nekoordinované postupy, majú často kvalitné a špičkové pracoviská, ale na druhej strane aj renomované vysoké školy majú aj slabšie pracoviská, ktoré by v zásade potrebovali v niektorých prípadoch výraznejšie posilniť.
Vytvorenie konzorcií je v zahraničí vcelku bežnou, bežnou formou. Takýmto racionálnym spôsobom sa správajú mnohé krajiny. Aj v dôvodovej správe je popísané, že existuje európske konzorcium siedmich univerzít, ktoré má koordinované prijímacie konanie, koordinovanú vedu, výskum a ďalšie aktivity. To, čo je podstatné a čo chcem zdôrazniť, je, že všetky tieto veci, ktoré sú vytvorené na zmluvnom základe, sú vytvorené na základe akademických slobôd a vysoké školy si vyberú z portfólia svojej činnosti to, čo chcú, teda na čom chcú spoločne pracovať a čo chcú navzájom koordinovať, a stanovia si ciele, ktoré chcú týmto zmluvným záväzkom dosahovať.
Z tých príkladov, ktoré sú v zahraničí, môžem spomenúť trebárs fínske tampere, kde existovalo viacero univerzít, ktoré na, začali na rovnakom princípe a v zásade dnes tam existuje jedna univerzita, ktorá sa v rankingoch objavuje vcelku slušne vysoko. Môžem povedať, že existujú aj iné príklady, ten príklad môžem spomenúť ETH Zürich Švajčiarsko, kde na podobnom zmluvnom princípe sa spojili univerzity s jediným cieľom, aby sa z prvej stovky dostala univerzita do prvej desiatky svetových rankingov.
Čiže toto sú dôvody, ktoré vedú k takýmto postupom univerzity vo svete, a preto predkladáme tento návrh zákona, aby sme rovnaké kroky umožnili aj slovenským vysokým školám a aby sme nemuseli v budúcnosti stále len bedákať nad tým, že naše vysoké školy sa nenachádzajú ani v prvej päťstovke alebo v prvej päťstovke sa nachádzajú len niektoré. A verím, že ak slovenské univerzity využijú tento návrh zákona, tak budeme môcť o pár rokov konštatovať, že aj v prvej dvojstovke sa nachádzajú slovenské univerzity.
Vzhľadom na to, že nikomu neberieme žiadne slobody, len vytvárame priestor pre ďalšiu spoluprácu, vzhľadom na to, že administratívne spájanie vysokých škôl by prinieslo rad negatívnych emócií, a vzhľadom na to, že slovenské verejné vysoké školy sú zriadené zákonom, a vzhľadom na lobing jednotlivých regiónov sa dá len veľmi ťažko predpokladať, že by dochádzalo k takýmto krokom v budúcnosti. Vzhľadom aj na negatívne politické vplyvy považujeme túto cestu v súčasnosti za jedinú možnú a racionálnu, aby sme posilnili slovenské vysoké školstvo, a preto prosím o podporu tohto návrhu zákona.
Ďakujem pekne.

Pripomínam, že výbor pre vzdelávanie bude o dvanástej hodine vo výborovej miestnosti.

Pani kolegyňa, ja som celkom nepochopil, ako tieto otázky, ktoré ste predniesli, súvisia s pani ministerkou školstva, s jej odvolávaním. Možnože ste chceli navrhnúť ešte jednu ďalšiu tému, ale vzhľadom na to, že sa v tejto problematike pohybujem dlhé obdobie, tak musím povedať, že toto bola taká politická výzva.
Chcem povedať, že sme urobili novelu školského zákona, ktorá čiastočne rieši tento problém, a bolo to za asistencie ministerstva školstva. Chcem povedať, že takmer rok sa stretávam so starostami dotknutých obcí, ale stretávam sa aj s aktivistami, ktorí zastupujú záujmy rodičov na tomto jazykovo zmiešanom území, a hľadáme riešenia a myslím, že sme veľmi blízko k vyriešeniu tejto situácie na území, o ktorom ste hovorili.
To znamená, tu je potrebné prejaviť dobrú vôľu na obidvoch stranách, a nie hľadať nepriateľa a rozoštvávať medzi sebou národy, ktoré tam v pokoji dlhé obdobie žijú a chcú žiť.

Ešte dobre, že mi zakazuje rokovací poriadok reagovať na predrečníka, lebo by som sa asi nezdržal.
Ale, pán kolega Osuský, no výskum, zahraničné objednávky a všetko ostatné ako veľmi fajn, ale štruktúra slovenského priemyslu je daná tak, ako je daná. Vlastnícka štruktúra je postavená tak, že niekoľko desiatok zahraničných firiem robí podstatnú časť HDP Slovenska, je pravdou aj to, že všetky výskumné kapacity si zadávajú do vlastných krajín, je pravdou aj to, že transferujú kapitál zo Slovenska do svojich materských krajín, to znamená, zisky, ktoré vytvorili na Slovensku, nepodporujú ani slovenské školstvo významne, ani slovenskú vedu významne, ale všetko to transferujú do svojich materských krajín, ale toto som z vašich radov nikdy nepočul, lebo teóriou SaS je že trh to nevyrieši, aj toto je príklad, že to trh určite nevyrieši, pokiaľ ide vedu a výskum.
Pokiaľ ide o zahraničné hodnotenia, ja vám musím povedať úplne jednoznačne, ja dlhodobo bojujem s tým, že či pustiť viac zahraničných hodnotiteľov do hodnotenia slovenských projektov, slovenských vysokých škôl a slovenských vedeckých ústavov. Vo všetkých týchto rečiach začínam mať dojem, že budem hlavným bojovníkom za to, aby sme pustili všetkých, ale garantujem vám, že za týchto podmienok zakape na Slovensku 80 % kapacít, lebo na to nemajú, nie sú na to pripravení a mnohí vaši kamaráti, ktorí majú plné ústa kvetnatých rečí, budú zrazu bez práce. Aj toto bude dôsledok tohto kroku, ale som pripravený ho podstúpiť.

Ďakujem pekne. Pani kolegyňa Remišová, no, ja to vnímam tak, že pokiaľ príde k vyhodnoteniu vyšetrovateľa a prokuratúry, že došlo k pochybeniu, za ktoré nesie zodpovednosť aj pani ministerka, tak je v zásade namieste, ak by sa takáto schôdza konala. To, že sa koná dnes s politickým cieľom, a ja nespochybňujem povinnosť opozície spochybňovať všetko, čo robí vládna koalícia, tak to považujem za mediálny priestor a mediálnu bublinu s cieľom získať politické body.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, vážená pani ministerka, dovoľte, aby som aj ja zareagoval na prebiehajúcu rozpravu. Možno začnem tam, ako vystúpila pani predkladateľka kolegyňa Remišová, keď hovorila o tom, že v zásade sa opierame aj o medializované informácie.
Ja práve považujem ten fakt opierania sa o medializované informácie o niečo, čo nie je úplne štandardný proces, a poviem to slovami Martina Poliačika, ktorý povedal, že proste médiá dostanú nejaké chrumkavé informácie, a ja budem pokračovať, áno médiá najskôr dostanú nejaké chrumkavé informácie, na základe ktorých sa začne vytvárať nejaká konštrukcia, potom sa dotvorí nejaká bublina. Toto ja považujem za fakt, ktorý je škodlivý aj pre Slovensko, aj pre spoločnosť, a myslím si, že by sa malo posudzovať viac na základe faktov ako na základe mediálne vytváraných bublín. Ja by som zacitoval z dvoch listov, ktoré mám k dispozícii a ktoré sa týkajú predmetnej rozpravy. Čiže nebudem hovoriť svoje názory, ale budem hovoriť názory tých, ktorých sa dnes prerokovaná téma priamo dotýka.
Prvým je stanovisko Zväzu priemyselných, výskumných a vývojových organizácií. Budem citovať, je z 25. januára 2019, je dostupné na internete:
„Zväz priemyselných, výskumných a vývojových organizácií združujúci 27 organizácií s viac ako 4,5-tisíc zamestnancami mimoriadne znepokojuje situácia, ktorá sa vyvinula po vyhodnotení podaných žiadostí o stimuly pre výskum a vývoj koncom roka 2018. Riešenie vysoko odborných problémov prostredníctvom médií a rôznych vyhlásení verejných činiteľov je zásahom v rozpore s ustavenými normami vedeckej etiky pri posudzovaní návrhov v projektoch na stimuly a s tým súvisiacou dokumentáciou. Zväz priemyselných, výskumných a vývojových organizácií zásadne nesúhlasí so škandalizovaním podnikateľských subjektov, ako sa to deje v súčasnosti v médiách a niektorými verejnými činiteľmi bez exaktného preverenia a overenia si faktov.
Ďalej zväz ako zamestnávateľská organizácia združujúca podnikateľské subjekty, ktorých hlavnou náplňou činnosti je vykonávanie výskumu a vývoja, vysoko oceňuje poskytovanie stimulov pre vedu a výskum zo strany ministerstva školstva ako systémový nástroj na podporu rozvoja vedy a výskumu v podnikateľskom sektore. Podľa nášho názoru a skúsenosti pri uplatňovaní zákona o stimuloch právne normy, ktoré rámcujú poskytovanie stimulov pre vedu a výskum a kontrolu ich efektívneho využívania, a ďalšie predpisy, ktoré vychádzajú z uvedených právnych noriem, ako napríklad príkaz ministra č. 62/2012, ktorým sa vydáva štatút komisie pre vyhodnocovanie žiadosti o stimuly na výskum a vývoj a ďalšie, vytvárajú kvalitné predpoklady a priestor pre nezávislé, korektné, odborne kvalifikované a nestranné posúdenie nielen podaných žiadostí o stimuly a súvisiacich projektov, ale aj celého procesu hodnotenia dosiahnutých výsledkov a riešenia projektov vedy a výskumu a posúdenia účelnosti a zákonnosti poskytnutých finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu.“
Čiže toto je iný pohľad, ktorý reprezentuje vedecko-výskumné organizácie, konkrétne 27 vedecko-výskumných organizácií a ich 4,5 tisíca zamestnancov. A tu je ten problém, na ktorý upozorňujú aj oni, že zásadne nesúhlasia so škandalizovaním podnikateľských subjektov spôsobom, akým sa to deje aj dnes, lebo neprináša to nič ani vede, neprináša to nič ani zamestnancom, ktorí v týchto oblastiach pracujú, a neprináša to nič v zásade nikomu, lebo myslím si, že zásadný politický bod to neprinesie ani dnes. Ani opozícii.
Druhý list, z ktorého si dovolím zacitovať, lebo druhý problém, na ktorý tu bolo upozorňované, bola otázka 100-miliónového dekomitmentu, a budem citovať zo stanoviska Slovenskej rektorskej konferencie:
„Slovenská rektorská konferencia víta úsilie o zlepšenie situácie v oblasti európskych, štrukturálnych a investičných fondov, ktoré sú pre slovenské vysoké školstvo významným zdrojom investícií. Preto sme uvítali, že ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu a výskumná agentúra vyhlásili výzvy na podporu výskumno-vývojových kapacít 2016 až 2019. Ide o výzvy, ktoré vytvárajú možnosť okamžitého čerpania ihneď po zazmluvnení, pretože jediným typom oprávnených nákladov sú mzdové výdavky výskumníkov v období od 1. 1. 2016 do 31. 12. 2019. Žiadna iná výzva nemá potenciál rýchleho čerpania v prvom polroku 2019. To znamená, že tieto výzvy neberú nikomu peniaze, ale umožňujú čerpať prostriedky, ktoré by inak prepadli v rámci tzv. dekomitmentu. Záujem vysokých škôl o tieto výzvy prekročil očakávania 10-násobne. Podľa našich informácií vysoké školy predložili projekty v súhrnnej výške prekračujúcej 100 mil. eur. Slovenská rektorská konferencia ako reprezentácia vysokých škôl plne podporuje úsilie o navýšenie alokácie tak, aby bol pokrytý celý dopyt v rámci predložených projektov.“
Tu je opäť pohľad na procesy, ktoré sa dejú aj pri čerpaní prostriedkov z eurofondov, z inej strany barikády, to znamená práve zo strany tých, ktorých sa to priamo a bezprostredne týka, zo strany vysokých škôl, kde veda a výskum predstavuje významnú časť ich pôsobenia, a myslím si, že hodnotenie postupu ministerstva školstva zo strany Slovenskej rektorskej konferencie je úplne jednoznačné a má dostatočnú výpovednú hodnotu. Záver, ktorý by som možno učinil, pokiaľ ide o prebiehajúcu schôdzu. Pani ministerka povedala, že vyhodnotila niektoré konanie ako individuálne zlyhania.
Pre mňa osobne boli vyvodené personálne dôsledky, ktoré stáli miesto zodpovedných pracovníkov, a myslím si, že toto bol krok, ktorý bol vykonaný zodpovedne, a myslím si, že v tejto fáze je to krok, ktorý je určite postačujúci. Opakovane sa tu hovorí o tom, že vraj môže ísť o nejakú organizovanú činnosť, a je to spájané s nejakými inými kauzami z minulosti, ale opatrenie, ktoré vykonala pani ministerka, a tým opatrením ja, za to opatrenie ja považujem trestné oznámenie na neznámeho páchateľa, ktoré bolo podané, aby všetky procesy, ktoré boli pri udeľovaní prostriedkov do stimulov a pri ich vyhodnocovaní jednotlivých žiadostí, aby preverili nezávislé vyšetrovacie orgány pod dozorom nezávislej prokuratúry a prijali zodpovedajúce závery, to znamená, buď boli porušené zákony organizovanou formou, účelovo, to znamená s cieľom poškodiť ostatných žiadateľov, prípadne s cieľom poškodiť rozpočet Slovenskej republiky, alebo ak nie, tak potom budeme musieť vyhodnotiť, že opäť išlo raz iba o nejakú mediálnu bublinu.
Toto je záver, ktorý, chcem povedať, že tieto dve opatrenia v tejto chvíli považujem za dostačujúce a pre mňa osobne odvolávanie pani ministerky nemá po týchto krokoch, po týchto stanoviskách, ktoré som prečítal, žiaden relevantný význam.
Ďakujem pekne.

Pán kolega, budete možno prekvapený, ale aj v tomto prípade bude koalícia súhlasiť s opozíciou, a to v tom duchu, že ste povedali, že budete zdôrazňovať opakovane sa vzdelávať, opakovane sa vzdelávať a opakovane sa vzdelávať. S týmto absolútne súhlasím a musím povedať, že toto považujem za základný predpoklad toho, aby sa slovenské školstvo pohlo ďalej a nie že bude mať jeden kredit, ktorý bude platiť doživotne, lebo som absolvoval jedno vzdelávanie.
Čiže asi podľa môjho názoru by sme mali prejsť od rozmýšľania zbierania kreditov k vytváraniu kvalifikačných predpokladov pre výkon povolania tak, aby sme mali vzdelaných učiteľov, schopných vykonávať svoje povolanie na úrovni doby.
A súhlasím aj s tým, že tým, že navyšujeme platy učiteľov, je potrebné ich navyšovať aj v ďalšom období tak, aby sme vytvorili predpoklady pre to, aby sme mohli úplne bez akýchkoľvek zábran požadovať riadnu kvalifikáciu pre výkon povolania.
A druhá otázka alebo niekoľko otázok, ktoré ste povedali, že máte pripomienky k dĺžke obdobia, máte pripomienky k zaraďovaniu a tak ďalej, chcem avizovať, že prebehli rokovania s odborovým zväzom školstva, prebehli aj na pôde Národnej rady, aj na pôde ministerstva, kde došlo k dohodám s odborovým zväzom školstva, a v druhom čítaní bude podaný pozmeňujúci návrh, s ktorým predstavitelia odborárov ako predstavitelia zamestnancov plne súhlasili.
Ďakujem.