Videokanál poslanca

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán kolega, ja chcem len upozorniť, že my sme v zásade vo viacerých vystúpeniach boli bití za to, že sme predložili návrh, ktorý nesúvisí s materskými školami. Chcem upozorniť na to, že vy ako predstaviteľ opozície ste opätovne takisto predložili návrh, ktorý nesúvisí s materskými školami, ale týka sa domáceho vzdelávania na druhom stupni základných škôl. Prvá poznámka.
Druhá poznámka. Vo svojom návrhu ste v zásade opomenul účinnosť zákona, ktorú my navrhujeme od 1. januára 2021. Takže aj váš pozmeňujúci návrh by, ak by bol prijatý, platil od 1. januára 2021. A v tejto súvislosti dávam do pozornosti, že s predstaviteľmi domáceho vzdelávania sme niekoľkokrát sa o týchto otázkach rozprávali a dohodli sme sa, že k týmto témam sa vrátime, dôkladne posúdime jednotlivé aspekty, ktoré sa týkajú domáceho vzdelávania. Rozdiel medzi prvým stupňom a druhým stupňom je ten, že na prvom stupni je jeden učiteľ, ktorý vyučuje všetky predmety, na druhom stupni základných škôl majú učitelia aprobácie na jednotlivé predmety. A tým pádom v prípade, ak by bolo upravené domáce vzdelávanie, že aj na druhom stupni stačí iba stredné vzdelanie s maturitou, tak neviem si celkom dobre predstaviť, že by bola zabezpečená kvalita takéhoto vzdelávania. Čiže je tu rad aspektov, ktoré je takisto treba racionálne posúdiť, a preto hovorím, že v tomto prípade asi váš pozmeňujúci návrh nepodporím.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo.
Pani kolegyňa, nebudem sa vyjadrovať ku všetkému, lebo ja si osobne myslím, že v tejto chvíli to nie je politikárčenie vládnej koalície, ale vaše politikárčenie a snažíte sa získať politické body tam, kde sa získať nedajú. Musím povedať za nás predkladateľov, že my sme sa v tomto pripomienkovaní návrhu zákona a snahe vyjsť v ústrety jednotlivým záujmovým skupinám možno zišli s viacerými zástupcami rôznych združení, prevádzkovateľov, zriaďovateľov, ako ste ich možno vy v živote videli. Takže idem k veci.
Lucia Nicholsonová stiahla návrh zákona preto, lebo sme chceli predložiť pozmeňujúci návrh, ktorý je v rozpore s vaším politickým programom, teda politickým programom strany Sloboda a Solidarita. Pani kolegyňa, my tu nie sme na to, aby sme napĺňali politický program strany Sloboda a Solidarita, ale aby sme sa snažili obhájiť a ochrániť obyvateľov Slovenskej republiky a predovšetkým malé deti, ktoré sú v nejakom ohrození. Môžme sa baviť o tom, kto mal predložiť a akým spôsobom mal predložiť tento návrh zákona, a môžeme sa baviť o jednotlivých ohrozeniach. Podľa môjho názoru rovnako ako sexuálnymi trestnými činmi sú rovnako deti ohrozené aj drogovými trestnými činmi. Dokonca si myslím, že spôsob postihnutých detí a vzhľadom na to, že z rôznych štatistík vyplýva veľký počet detí, ktoré dochádzajú do styku s drogami, je to ešte väčšie ohrozenie ako sexuálne delikty.
Ak budeme hovoriť o tom, že odpisy mohli zachrániť všetko, vážená pani kolegyňa, nemohli a ani tento pozmeňujúci návrh nezachráni všetkých, lebo tu budú vedomosti iba o tých, ktorí za takýto trestný čin boli odsúdení, ale nie, ktorí ho reálne vykonávajú a neboli ešte odhalení. Takže skúste sa pozrieť objek... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Takže ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, niekoľko krátkych slov k predmetnému návrhu zákona. Medzi prvým a druhým čítaním došlo v zásade k podstatným zmenám návrhu zákona.
Prvá sa týka toho, že presúvame povinnú školskú alebo meníme povinnú školskú dochádzku na povinné predprimárne vzdelávanie. Teda presúvame akoby prenesený výkon štátnej správy na originálne kompetencie.
Ďalšia zmena, ktorá tu je zásadná, je posun účinnosti návrhu zákona, aby platil od 1. januára 2021 a tým pádom zahŕňal aj obdobie prijímacieho, teda prihlasovania do materských škôl a mal by platiť od školského roku 2021/2022. Na prechodné obdobie jedného roka zostávajú zachované nulté ročníky a prípravné triedy.
Zachovávame kapacity domáceho vzdelávania tým, že znižujeme, znižujeme požiadavky na toho, kto bude uskutočňovať domáce vzdelávanie, z vysokoškolského vzdelania na stredoškolské s maturitou.
Odstraňujeme pokuty za to, že dieťa nebude navštevovať materskú školu alebo že vynechá viac, ako je zákonom povolený limit. Ale zase na druhej strane zavádzame inštitút osobitného príjemcu dávok, tak aby to bolo citlivé pre tých, ktorí najviac zanedbávajú vzdelávanie svojich detí a ktorí v niektorých prípadoch majú svoje deti ako nástroj obživy, obživy rodín.
Toto sú v zásade najzávažnejšie zmeny, ktoré boli urobené v návrhu zákona na výbore. Okrem toho boli podané niektoré pozmeňujúce návrhy, ktoré riešia možnosti zabezpečovania stravy a to formou, nielen varením vo verejných jedálňach, ale aj outsourcingom týchto služieb.
Bol prijatý pozmeňujúci návrh, ktorý sa týka odpisov z registra trestov v prípade pedagogických pracovníkov, tým, aby sme zadefinovali trestné činy, za ktoré bude môcť byť človek, ktorý spáchal niektoré delikty počas svojho predchádzajúceho života, vylúčený z pôsobenia v pedagogickom zamestnaní. V zásade chcem povedať, že je to rovnaký návrh, ako podala pani kolegyňa Ďuriš Nicholsonová v predchádzajúcom období, asi dva roky dozadu, s tým, že sme tam doplnili niektoré ďalšie trestné činy. A je to trestný; prečítam ich všetky; trestný čin znásilnenia, trestný čin sexuálneho násilia, trestný čin sexuálneho zneužívania, trestný čin súlože medzi príbuznými, trestný čin opustenia dieťaťa, trestný čin zanedbania povinnej výživy, trestný čin týrania blízkej osoby alebo zverenej osoby, trestný čin výroby detskej pornografie, trestný čin rozširovania detskej pornografie, trestný čin prechovávania detskej pornografie a účasť na detskom pornografickom predstavení a trestný čin ohrozovania mravnosti a bezúhonného, teda trestný čin ohrozovania mravnosti.
To, čo je tu svojím spôsobom, to, čo bolo v minulosti kontroverzné, sú otázka nedovolenej výroby omamných, psychotropných látok, jedov a prekurzorov, ich držania a obchodovanie s nimi, ktoré tak isto zavádzame do tohto návrhu zákona. My sa domnievame, že ten, ktorý je odsúdený za takýto trestný čin, nepatrí do spoločnosti, do spoločenstva, ktoré má vychovávať naše deti. A v tejto súvislosti verím, keďže sa v predchádzajúcom období stal nemilý prípad tu, myslím, v bratislavskej Dúbravke a boli sme vyzvaní, že my sme brzdou, aby sa také činy opakovali, takže verím, že tým, za tento návrh zákona v súvislosti s týmto pozmeňujúcim návrhom zahlasuje aj pani kolegyňa Zimenová a celý klub SaS.
V tejto chvíli mi dovoľte podať pozmeňujúci návrh, ktorý rieši nároky na cestovné náklady žiakov, ktorí plnia povinnú školskú dochádzku v prvom stupni základnej školy alebo v druhom stupni základnej školy v školskom obvode podľa predpisov účinných do 31. decembra 2018, tak aby od 1. septembra neprišlo k problémom preplácania dopravného.
V tejto chvíli text pozmeňujúceho návrhu.
K čl. II
Čl. II sa dopĺňa bodom 21, ktorý znie:
"21. V § 39hc sa na konci pripája táto veta: "Príspevok na dopravu patriaci žiakovi, ktorý plní povinnú školskú dochádzku na prvom stupni základnej školy alebo na druhom stupni základnej školy v školskom obvode určenom podľa predpisov účinných do 31. decembra 2018, zostáva zachovaný aj v nasledujúcich ročníkoch žiaka príslušného stupňa na tejto základnej škole.“.“
Bod 21 navrhujeme účinnosť dňom vyhlásenia, čo sa primerane premietne do článku upravujúceho účinnosť.
Vážené kolegyne, kolegovia, poprosím o podporu tohto návrhu zákona, ktorý posúva slovenské školstvo a slovenskú spoločnosť výraznejším spôsobom vpred. Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, ja by som chcel nadviazať na vystúpenie pána kolegu Žarnaya, ktorý vo svojom vystúpení hovoril o tom, že podstata problému spočíva v školských radách, ktoré sú v zásade výberovou komisiou pre voľbu riaditeľov a ktoré sú mnohokrát účelovo nakreované a ktoré sú schopné alebo pripravené, účelovo pripravené na to, aby zabetónovali niektoré osoby vo svojich funkciách.
No ale ak toto hovorí pán kolega Žarnay a ja túto myšlienku podporujem už niekoľko rokov, tak potom nerozumiem tomu, čo vyriešime tým, keď obmedzíme počet funkčných období a účelovo kreovaná školská rada bude účelovo vyberať iných uchádzačov a v zásade nemáme záruku, že to budú lepší uchádzači. Máme záruku len, že budú iní, pritom môžu byť aj horší.
Skúsme prejsť od tejto debaty, ktorá v zásade nerieši kvalitu slovenského školstva, k debate, ako ju vieme posunúť dopredu a poďme, konečne, si seriózne sadnúť naprieč politickým spektrom za rokovací stôl a povedať, akým spôsobom má prebiehať voľba riaditeľa, ako má byť vytvorená výberová komisia, či to majú byť iba učitelia, zamestnanci, alebo v prevažnej miere učitelia a zamestnanci školy, ktorá si vyberá riaditeľa, alebo či to majú byť v prevažnej miere odborníci, ktorí sú z daného územia, ktorí sú možno zo širšieho územia, ktorí majú nestranný pohľad na kvalitu práce, ktorá bola odvedená, a vyberú toho najlepšieho uchádzača. Vo chvíli, keď pôjdeme touto cestou, je úplne jedno, či ten riaditeľ bude jedno funkčné obdobie alebo bude desať funkčných období, lebo máme záruku, že ten riaditeľ má profesné, ľudské, etické a akékoľvek predpoklady pre to, aby dobre vykonával svoju prácu, a v prípade druhého alebo nasledujúceho funkčného obdobia máme záruku objektívneho zhodnotenia doterajšej práce vrátane negatívnych javov, ako je mobbing, bossing a všetky ostatné negatívne javy, ktoré chcete potlačiť. Poprosím, poďme debatovať týmto smerom.
A ja tento návrh zákona nepodporím.
Ďakujem pekne

Takisto pripomínam členom výboru pre vzdelávanie, zasadnutie výboru o 12.00 hod. v miestnosti výboru. Ďakujem pekne.

Ďakujem. Škoda že nemôžem reagovať aj na predrečníkov, lebo v mnohom s nimi súhlasím paradoxne, aj keď v tejto chvíli stojíme na inej strane barikády.
Ale, pani kolegyňa, vy ste takisto upozorňovali na rozmer poslaneckých návrhov zákonov a a priori ste hovorili, že absenciou medzirezortného pripomienkového konania sa vytvárajú predpoklady pre ich nedokonalosť alebo, nazvime to, možno nižšiu kvalitu.
No ale ak by som chcel byť trošku ironický, tak poviem, tak pravdepodobne z toho dôvodu mnohí z vás majú predložených za volebné obdobie aj vyše stovky poslaneckých návrhov zákonov. Čiže vaša iniciatíva takéhoto rozsahu hovorí o snahe o kvalitu alebo kvantitu?
Ale poďme k vecnej stránke predmetného návrhu zákona, kde hovoríte, že je problematická povinnosť doby dochádzky. No, my v tomto návrhu zákona predlžujeme dobu povinnej školskej dochádzky z desať na jedenásť rokov. A poďme sa baviť úplne vecne o tom, kde dosiahneme väčšiu efektivitu predĺženia školskej dochádzky, lebo nikto nepochybuje aj z tých predchádzajúcich predrečníkov, vždy zaznievalo, že je potreba vzdelanejšej spoločnosti, potreba reagovať na výzvy doby a tak ďalej a tak ďalej, kde dosiahneme vyššiu efektivitu aj pre tých, aj pre tie deti, pre jednotlivcov a kde dosiahneme vyššiu efektivitu pre spoločnosť. Či predĺžením školskej dochádzky na šestnásty, sedemnásty, osemnásty, devätnásty rok života, kedy tá efektivita zjavne je veľmi malá, alebo aj na základe toho, čo povedala kolegyňa Zimenová, tým, že ju zavedieme do ranejších vývojových fáz dieťaťa, kde tá efektívnosť je omnoho väčšia. A my sme si zvolili túto cestu.
Ďakujem.

Takže, ak dovolíte, budem odpovedať, keď ste všetci zvedaví na odpoveď.
Pravdou je, že máme právo predložiť návrh zákona ako každý z vás, čo ste našťastie ani v tejto rozprave nikto nespochybnili. Na druhej strane hovoríte, že je potrebné, aby takto dôležité návrhy zákonov prešli medzirezortným pripomienkovým konaním, ktoré vychytajú väčšinu problémov.
Ja si dovolím pripomenúť zákon, ktorý bol pred týždňom schválený, zákon vrátený pánom prezidentom o pedagogických a odborných zamestnancoch, kde sami pripomienkujúci alebo mnohí z nich povedali, že dnes ľutujú, že dávali pripomienky do medzirezortného pripomienkového konania, lebo aj podľa nich bol zákon v pôvodnom znení lepší a zrozumiteľnejší ako po niekoľkých stovkách pripomienok.
Čiže tu máte vysvetlenie, že je to vždy aj otázka pohľadu, aj otázka toho, čo chcete dosiahnuť. A vo chvíli, keď začnete spájať a hľadať kompromisy pri nezlučiteľných problémoch, tak ten výsledok niekedy nenapĺňa úplne vaše očakávania.
Pravdou je, že vychádzame ako spolupredkladatelia v ústrety ministerstvu preto, aby sme stihli proces, aby sme stihli proces, ak hovoríte o tom, že nič zásadné sa nedeje. No, zásadné sa deje to, že v prípade, že by sme išli týmto štandardným postupom, tak v tomto volebnom období možno na samom jeho sklone by sme boli schopní prijímať tento návrh zákona, ale omnoho v hektickejšej dobe vzájomných predvolebných útokov, kde by sme už o racionálnej diskusii nemohli ani tušiť. Čiže toto je dôvod, prečo sme si zobrali za svoje predložiť tento návrh zákona.

Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega, iba na dve veci zareagujem.
Prvá je: odklad = prepadnutie. Alebo inak. V prípade, že dieťa požiada o odklad a bude dva, tri, štyri roky chodiť do materskej školy na základe vôle rodiča a nezrelosti na povinnú školskú dochádzku, tak je to úplne normálny stav. V prípade, že dieťa bude chodiť do povinnej predškolskej dochádzky a nebude zrelé rovnako ako v tom prvom prípade, ktorý som pomenoval, tak už to považujte za zlý štart do života a za prepadnutie a za niečo, čo mu spôsobí doživotnú traumu.
Veď my nejdeme nikomu spôsobovať doživotnú traumu, my chceme pripraviť každé dieťa tak, aby v tom ďalšom výchovno-vzdelávacom procese nemalo žiadne problémy.
Druhá poznámka, ktorá sa týka bezpečnej cesty do školy. Ak hovoríte o bezpečnej ceste do školy, tak predovšetkým hovoríte pravdepodobne o prípadoch, ktoré sa nachádzajú na východe Slovenska, kde deti chodia po krajniciach 1,5, 2, 3 km pešo do školy, lebo nemajú na to, aby vyžívali bezplatný autobus. Ale na druhej strane keď tento problém pomenovávate, tak chcem vám povedať, že nie je riešením postaviť druhú paralelnú cestu, ale možno je riešením postaviť v týchto lokalitách školy s rozšíreným vyučovaním jazyka rómskeho tak, aby nemohli byť brané ako prirodzená segregácia. Možnože toto je cesta riešenia tohto problému namiesto toho, aby sme všetko bezbreho odmietali.

Ďakujem pekne za slovo aj za príspevky vo faktických poznámkach. No, nebudem môcť asi všetko podrobne rozobrať, takže aspoň na niečo zareagujem.
Dlhá diskusia, a nič sme nepripravili. No, my sme tú diskusiu začali, pripravili sme kapacity, pripravili sme finančné prostriedky a v čase, keď chceme spustiť zákon, budú pripravené kapacity. Čiže odmietam, odmietam túto časť kritiky.
Odklady a akým spôsobom sa zaoberať s deťmi. No, znovu musím povedať, že opätovne sme riešili na výbore CPP-éčky, ktoré posudzujú špeciálnovýchovno-vzdelávacie potreby detí, sú rôznej kvality. Sú dobré, sú priemerné a sú hlboko podpriemerné, ktoré na základe neviem akých kritérií vydávajú takmer každému dieťaťu, ktoré o to požiada, rozhodnutie, na základe ktorého potrebuje špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby. A budem úplne otvorený a myslím si, že sa to stáva aj súčasťou nekalého, nekalého biznisu v niektorých prípadoch.
Viete, že sme zastabilizovali sieť, teda zablokovali jej ďalší nárast, a viete, že sa budujú štandardy, ktoré budú povinné pre všetky CPP-éčky a bude jednotné rozhodovanie, na základe ktorého môžme ísť ďalej. Objektívne, transparentne a tam, kde je potrebná rediagnostika, aj s rediagnostikou.
Čiže toto je ďalší, ďalší krok, ktorý, ktorý zapadá do tej mozaiky, že celý tento postup nie je nejaký živelný, náhodný, ale že ideme krok po kroku, aby sme ten systém sfunkčnili, aby sme zabránili jeho tunelovaniu a zneužívaniu.
Lebo ak poviem, že v Rakúsku je 5 % detí so špeciálnovýchovno-vzdelávacími potrebami, v Českej republike 8 a na Slovensku cez 12, nemyslím si, že by sme boli mentálne zaostalejší ako v susedných krajinách. Skôr to hovorí o zneužívaní.

Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, v zásade začíname preberať mediálne veľmi sledovaný návrh zákona a myslím si, že aj spoločensky veľmi sledovaný.
Asi je potrebné na začiatok môjho vystúpenia vyvrátiť pár poloprávd a neprávd, ktoré zaznievajú v tejto diskusii.
Prvá vec, nepripravenosť tohto procesu. Veď o tom, akým spôsobom sa má realizovať predškolská výchova, diskutujeme na Slovensku možno desaťročie, intenzívne diskutujeme o tomto probléme od čias, kedy sa začalo pripravovať Učiace sa Slovensko. Prebehli významné celospoločenské diskusie. Ja osobne si myslím, že tých diskusií už bolo dosť a je potrebné pristúpiť aj k nejakým krokom realizačným.
Z tých ďalších vecí, ktoré je potrebné uviesť na pravú mieru. Nepristupujeme k tomu tak, ako pristupujú k tomu opoziční poslanci, ktorí povedia, pani kolegyňa Petrík, pani kolegyňa Zimenová a ďalší, že okamžite vytvoríme priestor pre povinnosť štátu zabezpečiť miesta v škôlkach pre deti od tretieho roku života bez ohľadu na to, aké sú kapacity, ale pristupujeme na to, po zrelej úvahe vyčlenených finančných kapacít na budovanie miest v materských školách. Zhruba dva roky dozadu uvoľnila vláda Slovenskej republiky z rozpočtu Slovenskej republiky 15 mil. eur na budovanie miestnych materských školách, aby sa ten veľký deficit, ktorý bol v tom období, významne zmenšil. Odvtedy boli vyhlásené projektové výzvy z IROP-u a z ďalších operačných programov v celkovej výške 140 mil. eur, dohromady 155 mil. eur. K 1. máju 2019 sme mali zazmluvnených z operačných programov zhruba 10-tisíc miest v materských školách, zazmluvnených, čo je vytvorenie 10-tisíc nových miest v materských školách, ktoré sú dnes v stave, že sú zmluvy podpísané, že prebiehajú verejné obstarávania a časť týchto kapacít sa už dnes reálne stavia s predpokladom dohotovenia v roku 2020.
Ak hovorím o týchto kapacitách, tak to je zhruba deficit, ktorý, ktorý potrebujeme na to, aby sme tento projekt spustili do reálneho života.
Ak hovoríme o marginalizovaných rómskych komunitách a sociálne znevýhodnenom prostredí, tak musím povedať ďalšie číslo, a to číslo hovorí, že pán splnomocnenec vlády Ravasz má k dispozícii približne ďalších 15 mil. nevyčerpaných a nezazmluvnených finančných prostriedkov na budovanie takýchto kapacít s prísľubom, že v prípade potreby sme pripravení alokovať ďalšie finančné prostriedky na to, aby sme pokryli všetky potreby, ktoré vzniknú.
Ale treba povedať úplne jednoznačne a nahlas, že je potrebné prestať rozprávať, diskutovať o týchto problémoch a treba povedať úplne jednoznačne aj samospráve, že aj vzhľadom na to, že tieto prostriedky, o ne nebolo žiadané, že nie je záujem niektorých obcí budovať ďalšie kapacity, lebo chcú žiť svojím pohodlným životom, je treba povedať úplne jasne z pozície štátu termín, do ktorého má byť ukončená výstavba kapacít materských škôl, aby sme sa pohli zásadne ďalej.
Hovorím, finančné prostriedky pre tých, ktorí na to v tejto chvíli nemajú, predovšetkým sociálne znevýhodneného prostredia rómskych komunít, máme pripravené, len treba, aby príslušní verejní funkcionári prestali nečinne sedieť na svojich stoličkách a začali sa zaujímať o reálne potreby svojich obyvateľov a reálne potreby spoločnosti.
Pokiaľ ide o to, či to má byť povinná predškolská výchova, alebo nemá byť povinná predškolská výchova, zo všetkých štúdií, ktoré som ja mal k dispozícii, vychádza doteraz to, že najväčší predpoklad úspechu je, ak sa začneme zaoberať malými deťmi, to znamená vo veku 5 rokov a skôr.
A tie argumenty, ktoré tu zaznievali, že potrebujeme predĺžiť deťom detstvo, aby sa mohli nejakým hravým spôsobom ďalej rozvíjať a byť dostatočne zrelé a pripravené na vstup do toho výchovno-vzdelávacieho procesu v školských zariadeniach, s touto tézou ja sa stotožňujem.
Ale povedzme si opäť čísla. Požiadavky 5-ročných detí v materských školách a zaškolenosť je niekde na úrovni 90 %. To znamená, 9 z 10 detí má záujem v predškolskom veku, teda tesne pred vstupom do školy, zúčastňovať sa predškolskej výchovy v materských školách. Z tých skupín obyvateľov, kde by to bolo najviac prínosné a potrebné, hovorím opäť o rómskom etniku, sa to hýbe niekde na úrovni 40 až 50 %. Ak chceme práve tieto deti dostať do predškolských zariadení a dnes ponuka ani žiadne iné nástroje nepomáhajú tomu, aby do predškolských zariadení išli, tak pravdepodobne tou cestou je zavedenie povinnej predškolskej výchovy od piateho roku veku dieťaťa.
Dôvody. Dôvody nie sú plne samoúčelné a my sme prerokovávali na výbore pre vzdelávanie zhruba mesiac dozadu Správu Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie, z ktorej plne jasne vyplynulo, a pani riaditeľka to povedala úplne jasne z výskumov, ktoré prevádzajú, rómske etnikum, ktoré vstupuje do základných škôl, nie je jazykovo pripravené. Rómsky jazyk, ktorým hovoria vo svojich komunitách, prídu do materskej školy a nie sú schopné sa dorozumieť v štátnom jazyku a vzdelávanie v rómskom jazyku v týchto lokalitách nie je zabezpečené. Prvý problém.
Druhý problém. Nekompatibilita jazyka, ako sme počuli z úst odborníkov, v rómskom jazyku nie sú pomenované všetky farby, to znamená, hovoriť o tom, aby toto dieťa bolo schopné vnímať na úrovni toho, čo sa učí v bežnej výuke v základnej škole, im môže spôsobovať reálne problémy.
Ďalšie motorické návyky, ktoré znamenajú aj jemné pohyby rukou, písanie a ďalšie veci, opätovne tieto deti v tom prostredí, v ktorom sa nachádzajú, nie sú pripravené na tento štýl ďalšieho života a je potrebné s nimi dostatočne pracovať. A dostatočne dlhú dobu, lebo niekedy ani rok takejto práce s týmito deťmi nestačí, aby boli dostatočne pripravené na vstup do reálneho výchovno-vzdelávacieho procesu.
Toto sú všetko fakty, ktoré nemôžeme opomínať a nemôžeme povedať, že cestou je vôľa rodičov, lebo tí najlepšie vedia, ako sa majú deti rozvíjať. Žiaľ, táto skupina obyvateľov nemá dostatok informácií o tom, aká je najvhodnejšia cesta pre rozvoj ich dieťaťa.
Ja osobne si myslím, že sú to fakty, ktoré sa nedajú prehliadnuť a nemali by sme ich v žiadnom prípade prehliadať. To, čo dnes začína byť, začína byť problémom, je opätovne problém toho, že ozývajú sa predovšetkým poskytovatelia predškolskej výchovy rôznych alternatívnych smerov. My v návrhu zákona hovoríme, že povinnú predškolskú výchovu, vzhľadom na to, že je povinná, by mali poskytovať iba prevádzkovatelia zariadení, ktorí sú zaradené do siete. Čo znamená zaradenie do siete? Zaradenie do siete znamená priestorové predpoklady, materiálno-technické vybavenie a kvalifikovaná, kvalifikovaní ľudia, ktorí sa s tými deťmi v období, kedy sú veľmi zraniteľné, sú schopní sa s nimi zaoberať tak, aby boli na ich prospech a nie v ich neprospech. Toto sú tri kritériá pre zaradenie zariadení do siete.
Ak existuje na Slovensku rad alternatívnych poskytovateľov predškolskej výchovy, ja nemám absolútne žiaden problém s tým, že môžme hovoriť o tom, že sa dá poskytovať predškolská výchova aj inými programami, aké sú spracované na úrovni štátnych vzdelávacích programov. Nemám s tým problémy. Ale mám vážne problémy s tým, aby sme tieto tri základné kritériá, ktoré som pomenoval, nekvalifikovaný personál, zlé priestorové vybavenie a zlé materiálno-technické vybavenie, aby sme povedali, že toto povyšujeme nad všetko ostatné, lebo toto je právo dieťaťa a právo rodiča si vybrať. Rodič nemá právo devastovať toto malé dieťa, rodič má povinnosť zabezpečiť jeho rozvoj tak, aby to bolo čo najviac v jeho prospech.
Toto je podstata tohto návrhu a poprosím vás, aby ste, aby ste neotáčali celý význam a stratégiu tak, ako sme tento návrh postavili.
Otázka, otázka fungovania rodiny. Dnes stojíme pred fenoménom významného zvyšovania podielu domáceho vzdelávania aj v predškolskej výchove, ale aj na základných školách. Znovu ideme mnohými, ja by som sa snáď ani nebál povedať, až pokútnymi cestami, ktoré nie v každom prípade znamenajú efektivitu a úspech. Domáceho vzdelávania a niektorých špičkových zariadení na Slovensku boli tí, ktorým by sa zvažovalo, či je vhodné, nevhodné, opodstatnené alebo neopodstatnené zveriť ďalšiu výchovu a vzdelávanie detí do rúk, by sme povedali, že áno. Podstata problému je, že to nemáme nastavené a zmapované tak, aby sme mohli povedať, že plošne kvalita domáceho vzdelávania je dobrá, že plošne kvalita domáceho vzdelávania znamená prospech pre túto krajinu. V niektorých prípadoch je to to, čo sa pomenováva, že vytvárame priestor deťom pre predĺženie mladosti a rôznymi hravými formami ich posúvame ďalej do života. V niektorých prípadoch, žiaľ, musím povedať to, čo som povedal už aj verejne, že nie je problémom, nie sú problémom iba deti zo sociálne znevýhodneného prostredia, ale aj deti z bohatých rodín, že mnohí rodičia lepšie finančne zabezpečení, je pod ich úroveň, aby ich deti chodili do bežných základných škôl. Inými slovami, začíname tu pestovať určitú formu papalášizmu, ktorú ja z tohto pohľadu odmietam. Neodmietam systém ako celok, ale odmietam jeho patologické prejavy. A dajme si ružové okuliare dolu. Určité patologické prejavy v tomto systéme existujú.
Dalo by sa o týchto veciach, samozrejme, rozprávať omnoho, omnoho dlhšie. Za chvíľočku pristúpime, pristúpime k hlasovaniu. Ja osobne som presvedčený, že sme schopní dospieť k záverom pri prerokovaní tohto návrhu zákona, ktoré bude ochotná a schopná akceptovať väčšina tejto poslaneckej snemovne.
Sme pripravení v rámci obdobia medzi prvým a druhým čítaní stretnúť sa so všetkými relevantnými organizáciami, ktoré o to požiadajú, vypočuť si ich požiadavky a diskutovať o tom, čo je akceptovateľné, čo je realizovateľné a čo realizovateľné nie je z nášho pohľadu. Čiže v zásade iný štýl medzirezortného pripomienkového konania.
Deklarovali sme ako predkladatelia verejne na výbore, že sme pripravení viesť aj neformálne rokovania so všetkými predstaviteľmi či už koaličných, alebo opozičných strán o tom, aby sme tento náš návrh zákona v maximálnej možnej miere vylepšili, a nie ho potopili. Ak sa v procese týchto diskusií ukáže, že existujú predovšetkým kapacitné problémy v niektorých regiónoch, lebo čísla, o ktorých som hovoril, sú makročísla za Slovenskú republiku, čo neznamená, že v niektorom regióne môže nastať problém, ak sa ukáže, že v niektorom regióne vzniká problém so zabezpečením kapacít, verejne deklarujeme, že sme pripravení posunúť účinnosť tohto návrhu zákona o rok.
Toto sú všetko veci, ktoré sú na prospech toho, aby sme si sadli ako rozumní ľudia za rokovací stôl, odložili svoje parciálne politické záujmy, prestali politikárčiť a konečne sa začali stavať za to, aby sme slovenský školský systém posunuli výrazne dopredu, aby sme vytvorili predpoklady pre výrazné napredovanie vzdelávania našich detí, aby sme sa opätovne nemuseli vracať k tomu, že ďalšie hodnotenie PISA, TIMSS, PIRLS alebo Testovanie 5 alebo 9 bude znamenať iba ďalší pokles kvality vzdelávania na Slovensku. Lebo začiatok kvality vzdelávania detí je v ich predškolskom a ranom školskom veku. Ako nastavíme latku, tak tá latka sa bude s nimi ťahať celý život.
Preto vás prosím o konštruktívnu debatu a podporu tohto návrhu zákona.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)