Videokanál poslanca

Ďakujem veľmi pekne. Pani poslankyňa, ja v podstate som trochu zmätený z toho vášho príhovoru, lebo nechápem, prečo, keď hovoríte na začiatku vety o rodine, tak končíte manželstvom, lebo tie veci nie sú to isté. Na Slovensku už sa, už takmer 50 % detí rodí mimo manželstva a takisto potrebujú právnu ochranu. Žijú tu stovky, možno tisíce bezdetných párov, ktoré tiež sú rodiny, a takisto potrebujú právnu ochranu. Žijú tu páry rovnakého pohlavia, ktoré vychovávajú deti a majú extrémne nízku právnu ochranu, takisto oni a takisto deti, ktoré vychovávajú. Sú toto všetko tiež občania a skupiny občanov, ktorých záujmy idete hájiť vo vašom príhovore, alebo budete hájiť iba záujmy zosobášených párov, tak ako sa podarilo presadiť ich ochranu v ústave tohto štátu?
Lebo v prípade, že budeme pozerať na všetky rodiny, tak ako sa vyvinuli v rámci sociálnej dynamiky a v rámci vývoja našej spoločnosti, som za a idem do toho s vami. Ale ak to má byť ochrana len vybranej skupiny rodín, ak sa bude v prvom rade pozerať na to, či tam prebehol sobáš, a až potom na to, v akej situácii žijú deti v týchto rodinách, tak budem proti. Pretože ja si myslím, že v spoločnosti máme v prvom rade hľadieť na blaho detí, na to, aby boli dobre vychované, aby mali zdravotnú starostlivosť, aby mali vzdelanie, a nepozerať sa na to, v akých podmienkach vyrastajú, ak im to neškodí.
Čo najlepší záujem dieťaťa má byť rozhodujúcim kritériom v každej situácii a potom, samozrejme, aj to, akým spôsobom sa k sebe správajú tí partneri.

Ďakujem, pani podpredsedníčka. Ja musím povedať, že som veľmi rád, že pán poslanec Gröhling sedí tu medzi nami, lebo práve oblasť, ktorej sa on venuje, bola oblasťou, do ktorej ja som bol najmenej zasvätený a najmenej som do nej videl, čo sa týka školstva, a jeho držanie sa pri zemi za posledný rok našej komunikácie mi umožnilo sa zorientovať v tom, že čo vlastne v odbornom školstve znamená v 21. storočí, že remeslo má mať zlaté dno. Že to nemôže byť iba o práci so zastaralými technológiami, že to musí byť v prvom rade o kontakte s praxou, že to musí byť o tom, aby ľudia, mladí ľudia videli aj reálny zisk a reálne uplatnenie už v momente, keď sa na tie školy idú hlásiť, a aby bola oveľa väčšia priepustnosť medzi jednými, medzi jednotlivými druhmi stredoškolského vzdelania, aby sa nám nestalo, že človek, ktorý v 14 rokoch dajme tomu zle vyhodnotil svoje možnosti a svoje šance alebo nevedel úplne presne, čo chce robiť, nemal potom možnosť štyri roky nejakým spôsobom toto svoje, toto svoje rozhodnutie zmeniť. Preto som rád, že Brani tu je, že pomenoval tie veci, ktoré pomenoval vo svojej reči, že je ochotný spolupracovať aj s ministrom školstva, aj s kolegami z koaličných strán, možnože aj s pánom predsedom výboru na tom, aby sme v oblasti odborného vzdelávania naozaj aj v duálnom systéme išli viacej k potrebám žiakov a menej k potrebám veľkých firiem, ktorým zatiaľ ten duálny systém, ktorý je takto nastavený, vyhovuje.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Aj pani poslankyni ďakujem za jej reč. A ja som s ľuďmi, ktorí boli odsúdení..., alebo nieže odsúdení, ktorým sa stalo, že museli tráviť svoj život vo vozíčku, strávil rok svojho života ako ich osobný asistent. Robil som im ruky, nohy a čo bolo treba. Nerobil som to v tomto štáte a tým pádom, keď som sa vrátil na Slovensko, tak som mohol ten anglický systém pomoci klientom a to, čo máme na Slovensku, porovnávať a, pani poslankyňa, počítajte s mojím hlasom a s mojím podpisom pri čomkoľvek, čo by mohlo ľuďom s postihnutím na Slovensku pomôcť.
Máme tu mnoho politikov, ktorí sa oháňajú tým, že máme budovať silný štát, a v tom istom čase častokrát tí istí politici nebudujú silný štát, ale budujú štát pre silných. Budujú štát, v ktorom sa nemyslí na to, že cez ten obrubník má prejsť aj človek na vozíčku. Myslí sa iba na tom, koľko percent z položenia toho obrubníku komu pôjde. A teda ak budete prichádzať s návrhmi, ako spraviť prostredie lepšie, menej bariérovité, aby ste sa v ňom mohli pohybovať, tak čokoľvek budete potrebovať - a mohol by som vám s tým nejakým spôsobom pomôcť či hlasom, či podporou, či podpisom - tak, prosím, počítajte so mnou.
Ďakujem.

Pán kolega Lipšic, ste mi pripomenuli teraz jednu epizódu, ktorá je šesť rokov stará, z roku 2010. A keď sa malo ísť písať programové vyhlásenie vlády, tak na tom prvom stretnutí, na ktorom sa dávali ešte iba tézy dohromady, tak tam si spomeniete, že Richard Sulík povedal, že, chalani, nepíšte prieniky, že ja to spravím. A mal to pripraviť na to druhé stretnutie, kde sme mali dať tézy pre programové vyhlásenie dohromady. A, samozrejme, ja to spravím v jeho podaní bolo, že mi zavolal, že, Martin, prosím ťa, priprav na ďalšie stretnutie. A ja som to robil vlastne celú noc. A to sme iba skúmali, že aké sú programové prieniky strán, ktoré do tej vlády išli. A potom boli dve dvojdňové stretnutia, kým sme vôbec tie tézy dali dohromady a mesiac sme robili na programovom vyhlásení vlády v roku 2010. A enem, enem sa to stihlo, jak si dobre pamätám. To je prvá vec, ktorú ste mi pripomenuli.
A druhú, som si spomenul znovu na tú jednu vetu, že ono je to vláda kontinuity. A už mi to teraz celé dáva dohromady. Oni na tom nemuseli toľko pracovať, lebo oni iba pokračujú v tom, čo vlastne tá vláda pred nimi doteraz robila, a prilepili k tomu tých 90 % vybojovaných a bolo to hotové, hej. Takže oni nemuseli noci a dni tráviť na to, aby napísali programové vyhlásenie vlády. Oni si povedali: a pozrite sa, kopec sme nesplnili predchádzajúce štyri roky, to skopírujeme nanovo, 90 % od Bugára prilepíme, máme to celé hotové. SIEŤ už ani nič nechcela, a preto to vlastne... No tak, 92 (vyslovené s pobavením). SIEŤ už ani nič nechcela, lebo tá v podstate, jak hovorí Samo Trnka, zozadu a bez lásky to jednoducho musela nejakým spôsobom pretrpieť. A preto to tak rýchlo vlastne... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem, Lucia, za tvoju reč. Som veľmi rád, že máme podpredsedníčku parlamentu s názorom a s agendou. Že máme podpredsedníčku parlamentu, ktorá vie, že práve teraz je potrebné zastať sa menšín, a to všetkých menšín, pretože sú mnohí ľudia na Slovensku, ktorí sa cítia ohrození, sú ľudia na Slovensku, ktorí sa cítia, že nie sú v bezpečí v tomto štáte a že útoky na nich sa stávajú bežnou súčasťou spoločenského diskurzu. Som rád, že si sa voči tomuto ohradila. Som rád, že si neostala iba na povrchu, ale išla si do konkrétnych a jasných návrhov, čo sa dá aj v oblasti sociálnej práce, v oblasti podpory rodiny, v oblasti podpory žien urobiť, a že neostávame ako najsilnejšia opozičná strana len pri kritike, ale prichádzame s konkrétnymi návrhmi, kde môžeme vstúpiť s vládou do konštruktívneho dialógu.
Takisto som rád, že všetky tie kuvičie hlasy, ktoré mohli hovoriť, že SaS-ka znovu dáva ženu do vedenia parlamentu na okrasu, teraz sklapnú. Pretože to, čo si predviedla, bol podľa mňa štátnický príhovor, ktorý vedel odhadnúť, aká je situácia v krajine, vyjadril sa k podstatným veciam a nastavila si agendu, na ktorej môžeš teraz kľudne štyri roky pracovať, a na konci možno uvidíme aj výsledky.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem. My sme sa stretli s pani poslankyňou Petrík ešte pred tým, než prišla do parlamentu, na pôde Platformy žien Slovenska a mal som tú česť byť menovaný ambasádorom žien. Od tej doby sa snažím naozaj sa tej téme venovať a na fórach, kde väčšinou teda práva a pozíciu žien presadzujú hlavne ženy, tak sa snažím zasahovať z toho mužského hľadiska. A čo vlastne na Slovensku potrebujeme, je reálne priznať, že so ženami nemusíme byť rovnakí, ale sme si fundamentálne rovní, že pri niektorých veciach, ako vytváranie prostredia pre pracujúce matky, pre ochranu žien pred násilím, pri boji s násilím priamo páchaným rodinnými príslušníkmi alebo blízkymi osobami, potrebujeme sa pohnúť dopredu. A ja som na strane tých, ktorí tvrdia, že ratifikáciou Istanbulského protokolu by sme sa dostali dopredu. A nie úplne rozumiem tomu, keď na základe ideologických pohnútok, teda podľa mňa, podľa mňa ideologických, sa brzdí ratifikácia Istanbulského protokolu a v ochrane žien pred násilím, ktorá by mala byť naozaj prioritou nás všetkých, sa neposúvame dopredu. Zároveň som zdesený z toho, ako napríklad aj verejnosť zareagovala na pozíciu Lucie Nicholsonovej, ktorá je podpredsedníčkou parlamentu, dokonca niektorí písali, že veď bola tehotná, nemala kandidovať. Takže zjavne veľa práce na pozícii žien v tomto štáte ešte máme a som rád, že máme novú krv v tejto sile.

Ja mám len jednu otázku. Pán Kollár, ak ste tvrdili pred voľbami – môžte mi veriť, ja nie som politik – čo to znamená od momentu, keď ste sa politikom stali?
Ďakujem veľmi pekne.

Ja na rozdiel od kolegu Číža vôbec nevnímam tento príspevok ako taký, že by nepatril do tejto diskusie. Ja si myslím, že presne takto má vyzerať prihlásenie sa za najväčší opozičný klub a vyjadrenie sa k programovému vyhláseniu vlády.
A bolo jasne povedané, ktoré priority vnímame ako nerealizovateľné, pretože na ne vláda nemá personálne obsadenie ani vôľu. Bolo jasne povedané, napríklad v oblasti školstva a zdravotníctva, že sú tam náznaky dobrých riešení, na ktorých sa možnože aj s opozíciou vláda môže zhodnúť a ktoré sme ochotní podporiť. Bolo tam jednoznačne povedané, čo sú slabé miesta tejto vlády. A bola tam jednoznačne povedané aj to, čo ja tvrdím, odkedy vznikla táto vláda, že ak máme vrátiť dôveru občanov v politiku v tomto štáte, tak je hlavne ťarcha teraz na nových koaličných partnerov tejto vlády, a to je na stranách MOST – HÍD a SIEŤ. Pretože to sú presne strany, ktoré mali veľmi jasné záväzky voči pravicovému alebo progresívnemu voličovi v tomto štáte, a to sú tie strany, ktoré majú tieto záväzky teraz vydupávať v rámci svojej politiky vo vnútri tejto vlády. A to je jedno, že či sú to záväzky v rámci napríklad iniciatívy "A DOSŤ!", o ktorej hovoril kolega Gröhling, či sú to záväzky, ktoré boli podpísané s iniciatívou Štrngám za zmenu. Toto sú všetko veci, ktoré strany SIEŤ a MOST podpísali pred voľbami, a pevne dúfam, že ich teda budú vyžadovať aj v rámci vlády.

Ja musím povedať, že mňa tiež úprimne vydesila jedna vec v tom programovom vyhlásení vlády, a to je tá zmienka o vláde kontinuity. Pretože ak na Slovensku niečo vytvorilo priestor na rast extrémistických tendencií, tak je to systematické zlyhávanie štátu, nízka vymožiteľnosť, práca, nedôvera v inštitúcie, aj nedôvera v inštitúcie, ako je Národná rada Slovenskej republiky a nefunkčnosť verejnej a štátnej správy. A ak má byť toto vláda kontinuity, tak pevne verím, že nebude pokračovať v týchto tendenciách a tým pádom nebude pokračovať únos štátu, odnímanie moci občanom, okliešťovanie demokratických princípov a liberálnej demokracie, ale bude sa diať opak, a teda, že táto vláda vládou kontinuity nebude.
Samozrejme, že do parlamentu patrí aj politická diskusia o tom, kto koho zradil. A na konci bude vystavený účet a vystavia nám ho občania a voliči v tomto štáte. V tomto prípade nechajme toto hodnotenie, prosím, im. Ja by som bol veľmi rád, ak by sme nasledujúce štyri roky hlavne u nových koaličných partneroch, u strany SIEŤ a u strany MOST – HÍD dbali na to, aby stali za svojimi vlastnými slovami. Lebo vyžadovať to od starých štruktúr nemôžeme.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predseda. Môj výbor nie je na tom papieri, lebo sa netýka priamo programového vyhlásenia vlády, ale schádza sa zajtra o 9.00 hodine v rokovacej miestnosti výboru pri ubytovacom zariadení. Zároveň chcem pripomenúť poslancom, ktorí sa ujali verejnej funkcie 23. 3., to znamená noví poslanci, že majú podať oznámenia o svojich majetkoch do piatku 22. 4. Tak to, prosím, stihnite, lebo by som vás nerád potom naháňal s pokutami. Ďakujem veľmi pekne.