Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

25.10.2016 o 10:20 hod.

Mgr.

Martin Poliačik

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 25.10.2016 10:20 - 10:22 hod.

Martin Poliačik Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. No, Jozef, hovoril si o tom, že niektoré veci sú narýchlo upatlané a potom nevieme, ako úplne bude vyzerať ich realizácia. Také veci v rokovacom poriadku, ktoré tam sú, ale v zásade nikdy sa nedodržujú, lebo to môže spôsobiť problémy, máme už v ňom dnes. Stačí si spomenúť napríklad na lehotu na pozmeňujúce návrhy. Lehota na pozmeňováky je 48 hodín. Ale takmer každý jeden spravodajca, ktorý dáva o nejakom zákone hlasovať, automaticky, ak je pozmeňovák predložený v ten istý deň, tak dá návrh na to, aby sa lehota skrátila. Odhlasujeme a ide sa ďalej. Tak možnože tento istý princíp by sa dal uplatniť aj v prípade, že bude tento rokovací poriadok schválený a na začiatku každej rozpravy príde spravodajca a povie, zároveň dávam návrh, aby vystúpenia v rozprave boli dlhšie ako 20 minút a automaticky sa to bude schvaľovať so spravodajskou správou na začiatku. Lebo keď teda bol doteraz zaužívaný princíp, že veď zlý rokovák v nejakej veci obídeme systematicky pri každom jednom zákone, tak by sme to mohli urobiť možno nakoniec aj tak, že niektoré tie veci tam prejdú a potom sa to bude písať do každej jednej správy spravodajcu a budeme to hasiť pri každom zákone zvlášť. Viem, nie je to dobrý postup, ale keď sa parlament jedného dňa zobudí a zistí, že tie vystúpenia v rozprave jednoducho dlhšie pri niektorých zákonoch potrebujeme, tak sa to bude môcť asi riešiť aj takto. To už bude absurdita.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 20.10.2016 12:01 - 12:01 hod.

Martin Poliačik
Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Upozorňujem iba členov výboru pre nezlučiteľnosť funkcií, že výbor zasadá dnes 12.30 hod. v tradičnej zasadačke dole pod Parlamentkou. Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 23.9.2016 17:02 - 17:14 hod.

Martin Poliačik Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Vrátim sa naspäť, tak ako v predchádzajúcom mojom vystúpení, k programovému vyhláseniu vlády, kedy sme boli v situácii, že celým Slovenskom v zásade prešla vlna frustrácie a jediný spokojný volič bol volič Mariana Kotlebu, pretože pravicoví voliči boli frustrovaní z toho, že bývalé opozičné strany sa vrhli do vlády so SMER-om a SNS. Voliči SMER-u boli frustrovaní z nižšieho, než očakávaného výsledku, voliči SNR boli frustrovaní, že sú v jednej vláde s Maďarmi. Proste tá frustrácia bola v zásade plošná. Len voliči Mariana Kotlebu a asi aj pána Kollára boli v zásade spokojní, lebo svojich koní mali v parlamente.
No a v tejto situácii sme hovorili o tom, že kto by mať byť vlastne nositeľom toho nového prístupu a toho civilizačného zvratu, aby sme ukázali občanom, že veď aj ten SMER sa vie poučiť a že v kombinácii teda s tými kedysi skôr reformnejšími silami ako MOST - HÍD a tou úplne čerstvou krvou, ktorá medzitým bola dokonale vycicaná rôznymi cicavicami, teda SIEŤ-ou, že sa dá priniesť nová kultúra do politiky. A toto malo priniesť tu novú nádej a toto malo ukázať, že, áno, pravo-ľavá kombinácia a koalícia dokáže zabezpečiť, že ľudia znovu začnú dôverovať štátu, vznikne nám nejaká forma vlády národného porozumenia a prídu reformy, príde pochopenie a príde nová dôvera občanov v štát.
Ak je niečo, čo napríklad SMER, tzv. sociálnu demokraciu, a SNS spája, tak je to neustále oháňanie sa silným štátom. Potrebujeme silný štát, aby reguloval, silný štát, aby zabezpečil, silný štát, aby vládol. Ale keď sa pozrieme na posledného polroka, tak sa ešte násobne viacej než predchádzajúce štyri roky ukazuje, že Slovensko nie je silný štát. Slovensko je štát pre silných, Slovensko je štát pre ľudí so širokými a ostrými lakťami, Slovensko je štát pre ľudí, ktorí poznajú našich ľudí, to je ten ujo (rečník ľavou rukou naznačil smer) rastrovaný tuto dole, a ľudí, ktorí majú kontakty, ktorí majú plné telefónne zoznamy a vždy a všade majú komu zavolať.
Slovensko nie je silný štát, ktorý by slabých ochránil, ktorý by sa za slabých postavil. Slovensko nie je štát, ktorý by sa postavil za decká z Čistého dňa, Slovensko nie je štát, ktorý by sa postavil za subdodávateľov Váhostavu, Slovensko nie je štát, ktorý by sa postavil za ľudí, ktorým bašternákovská realitná klika odoberá majetky po celej Bratislave a skupuje to najlukratívnejšie, čo tu v Bratislave máme.
Je len zázrak, že Ekoiuventa je ešte stále v rukách štátu. Keď si spomeniete, pred štyrmi, tromi-štyrmi rokmi, o čom sa rozprávalo na chodbách parlamentu, tak bolo hovorené, my máme na Búdkovej zlaté vajíčko, a keď ho predáme, tak tým zakryjeme tie diery, ktoré v rozpočte narobíme inde. To zlaté vajíčko si tam strážime. Len vďaka tomu, že sa aktivizovala občianska verejnosť, že sa aktivizovali občania, že sa aktivizoval tretí sektor a že vtedajší minister školstva Juraj Draxler sa toho zľakol, doteraz nebola budova na Búdkovej predaná. A teraz znovu nebude, lebo, chvalabohu, v koaličnej vláde nikdy nie je taká veľká zhoda, aby si to niekto dokázal utrhnúť len pre seba.
Chrániť a pomáhať, pomáhať a chrániť je napísané na každom policajnom aute. Komu pomáha a koho chráni Robert Kaliňák? (Odmlčanie rečníka.) Je menej užitočný.
Ak policajti majú byť tou prvou líniou pomoci a postavenia sa za slabých, tak toto je tiež jedna z oblastí, kde Robert Kaliňák zlyháva. Prečítajte si, prosím, vyjadrenia napríklad obetí sexuálneho násilia na Slovensku. Znásilnili ma prvý raz, prišla som na políciu, policajti ma vysmiali, bola som konfrontovaná s násilníkom, ktorý mi to urobil, vyviazol bez trestu. Keď ma znásilnili druhýkrát, po tejto traume už som na políciu ani nešla. Keď si pozriete fóra žien a dievčat, ktoré prešli traumou sexuálneho násilia, nájdete desiatky a stovky príbehov, v ktorých nakoniec policajti samotní vychádzajú ako tá najhoršia časť skladačky.
Keď sa pozrieme na život v okolí sociálne vylúčených spoločenstiev, tzv. rómskych osád, niektorých, tak policajti zlyhávajú na jednej aj na druhej strane. Na jednej strane nie sú schopní ochrániť majoritné obyvateľstvo pred drobnými krádežami a drobnou kriminalitou, nad ktorou už zatvárajú oči. Na druhej strane plošnými zásahmi typu Moldava porušujú ľudské práva častokrát aj ľudí, ktorí nezavinili a ktorí sú v tom nevinne alebo ktorí sa nezúčastňovali na tej drobnej kriminalite, o ktorej som hovoril predtým.
Spolupráca na terénnej práci, napríklad s terénnymi pracovníkmi, s tými zopár, ktorí sa zaoberajú drogovou trestnou činnosťou, je takisto veľmi zlá. Slabí občania, tí, ktorí by zaslúžili ochranu, tí, ktorí si zaslúžia ochrannú ruku a ktorí prirodzene vždycky boli najbližším záujmom sociálnodemokratických politikov, to na Slovensku jednoducho ľahké nemajú a činnosť polície sa na tom spolupodieľa.
A zároveň polícia v momente, keď dostane do rúk nášho človeka (rečník prstami naznačil úvodzovky) rastrovaného, tak nekoná. Len vďaka tomu, že tí policajti mali dostatok vnútornej osobnostnej integrity a že o tom existuje záznam, sme sa o takomto niečom vôbec dozvedeli. Ale som si stopercentne istý, že existujú desiatky a stovky prípadov, kde bez jedinej čiarky na papieri náš človek zastavený policajnom hliadkou odchádza slobodne domov a nikto sa nikdy o ničom nedozvie bez ohľadu na jeho priestupok.
To znamená, že polícia Roberta Kaliňáka pomáha a chráni, pomáha "našim ľuďom" a chráni "našich ľudí". Ak toto má byť spôsob, akým Robert Kaliňák spolupracuje na tom, aby prinavrátil dôveru občanov v štát, tak zlyháva.
A to som sa po desiatich minútach, čo tu stojím, stále ani len nedostal k tomu, že je trestne stíhaný. Už toto, čo som povedal doteraz, by stačilo na to, aby nebol ďalej ministrom vnútra.
Nato navrch - ako to povedal pán poslanec Blaha? Naša vlajková loď. Áno, Robert Kaliňák je naša vlajková loď v boji proti kvótam. Tento človek, ktorý by v žiadnej normálnej európskej krajine, a hovorili mu to samotní poslanci Európskeho parlamentu, pýtali sa ho na to na tých stretnutiach na najvyššej úrovni: Ako je možné, pán Kaliňák, že ste trestne stíhaný a zároveň ste najvyšším predstaviteľom polície na Slovensku?
Toto je naša vlajková loď?! Nemáme nikoho iného, kto by obhajoval okrem toho možno nie úplne správnu pozíciu, ale stále pozíciu Slovenska v zahraničí? To nám naozaj stojí za to, aby nám takýmto spôsobom robil hanbu človek, ktorého ešte potom jeho kolegovia nazývajú vlajkovou loďou?
Povedzte mi, prosím, jediný štát, od ktorého by sme si v akomkoľvek ohľade mali brať príklad, v ktorom bol trestne stíhaný minister vnútra, zároveň nadriadený policajtom, ktorí ho stíhajú? Prosím vás, povedzte mi jeden. Nenájdete ho.
A práve preto, že sú to krajiny, z ktorých si máme brať príklad, ak už minister vnútra nie je schopný odstúpiť sám, inak ja naozaj verím, že on by chcel, len ho nechcú pustiť, ak ale nie je schopný alebo nemôže odstúpiť sám, tak majme tú guráž a pomôžme mu s tým a odvolajme ho my.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 23.9.2016 13:03 - 13:04 hod.

Martin Poliačik Zobrazit prepis
Ďakujem. Ďakujem za to upozornenie. Áno, ide o ŠPÚ. Ja už keď som rozprával, tak sa mi zdalo, že som mimo, ale som nevedel si spomenúť na tú správnu vec. Vidíte, aj kolegovia zo SNS okamžite, keď ste to povedali, tak zrazu vedia, o čom som rozprával. Takže, áno, ďakujem za toto upresnenie. Ide o ŠPÚ a som rád, že aj kolegovia majú jasno. Lebo, áno, tam nastala tá chyba. ŠPÚ bola organizácia, ktorá bola v relatívne dobrom stave, kde mohli byť rozbehnuté projekty, ktoré mohli významne pomôcť zmene metodiky výučby na slovenských školách, a tie projekty sú teraz buď v šuflíkoch, alebo opustili ŠPÚ s ľuďmi, ktorí odtiaľ museli odísť. A nové vedenie tápa a nie je schopné činnosti. A toto je už zodpovednosť tejto vlády a konkrétne strany SNS.
Ondrej, ďakujem za zhrnutie. Áno, presne takto som to myslel.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 23.9.2016 12:39 - 12:59 hod.

Martin Poliačik Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predseda. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, milí mladí ľudia na balkóne, v dobrú dobu ste prišli, lebo o vás budem hovoriť, o nositeľke rána.
Keď nastúpila táto vládna koalícia k moci a rozprávali sme o programovom vyhlásení vlády, tak som povedal, že všetci, všetci obyvatelia tohto štátu potrebujú, aby táto vláda aspoň v niečom uspela. Pretože miera nedôvery občanov v predstaviteľov štátu je tak neskutočne vysoká, že to začína nahlodávať a ničiť samotné základy, na ktorých to, že tu v tejto sále môžeme sedieť, stoja.
Keď sa pozrieme na prieskumy, ktoré robí Globsec o dôvere k liberálnej demokracii, tak zistíme alarmujúcu skutočnosť, a to je to, že väčšina obyvateľov tohto štátu už berie liberálnu demokraciu za najlepšiu možnú formu spravovania spoločnosti len za predpokladu, že z toho má osobný profit. To znamená, že ten stred Gaussovej krivky, o ktorý sa liberálna demokracia dlhodobo mala opierať a ktorý v spoločnosti má vytvárať vždycky ten balvan, ktorý ju podrží a okolo neho sa budú odohrávať spory o jej ideologickom alebo inom smerovaní, tak ten stred Gaussovej krivky zrazu prestáva byť takto stabilnou istotou. A to je varovný signál a vysoko zdvihnutý prst.
Povedal som na začiatku tohto volebného obdobia, že, podobne ako to koniec koncov povedal aj prezident Kiska v tej dobe, že vláda má šancu zareagovať na nárast extrémistických tendencií v slovenskej spoločnosti a začať pracovať takým spôsobom, aby ľudia aspoň na základe jej čiastkových úspechov dokázali začať vnímať správu štátu ako niečo, čo sa deje v ich záujme a v ich mene.
Dôvod, prečo tu dnes sme, je, že po polroku sa deje presný opak. Kauza Bašternák nám ukázala, že Robert Fico a jeho suita sa nepoučili. Dokonca, keď sa pozrieme na vyjadrenia premiéra Fica, dá sa povedať, že stratil posledné zábrany. Jeho vyjadrenia o učiteľoch, o tom, kde boli dva mesiace a začínajú štrajkovať až teraz, keď prišiel september, jeho prazvláštne večerné videá, ktoré sú hlboko pod úroveň verejného funkcionára, nieto ešte druhého najvyššieho predstaviteľa štátu, alebo tretieho v jeho prípade, jeho výroky o tom, ako Únia dá Veľkej Británii vyžrať hlasovanie v Brexite, sú prejavom toho, že premiér Fico stratil zábrany a buď už je tak unavený, alebo už mu je to tak jedno, že už jednoducho šplechne čokoľvek.
Zároveň z vôle Roberta Fica vláda je neochotná akýmkoľvek spôsobom reflektovať podozrenia z korupcie, klientelizmu a podľa názoru niektorých až organizovaného zločinu. Minister vnútra, ktorý je predmetom trestného stíhania, zároveň riadi ľudí, ktorí ho majú vyšetrovať. Toto je vo vyspelej demokracii nemysliteľný fakt. Vo svetle toho, čo včera urobil kolega Daniel Lipšic, o to kontrastnejší. Pretože na to, aby niekto dokázal voči sebe vyvodiť zodpovednosť a vytvoriť priestor na čo najprehľadnejšie, najjasnejšie a najmenej spochybniteľné vyšetrenie okolností svojho vlastného podozrenia, musí opustiť verejný život. Bodka, basta, padla! Tudy, vážení, vlak nejede.
A to, že Robert Kaliňák za prispetia všetkých ministrov vlády a všetkých poslancov koalície v tejto snemovni je stále na svojom mieste, je fatálnym zlyhaním liberálnej demokracie na Slovensku, právneho štátu na Slovensku a politickej kultúry na Slovensku. Už len toto, čo som povedal doteraz, je dostatočným dôvodom, dostatočným dôvodom na to, aby Robert Fico naďalej nesedel na svojej stoličke, ak mieni Roberta Kaliňáka kryť ďalej.
Ale ide to ďalej. Nielenže v kauze Bašternák máme obrovské podozrenia kryté z najvyšších miest, ale aj v otázkach, ktoré aj pred voľbami v zásade zmenili náladu a, myslím si, že aj sa podpísali pod to, prečo napríklad strana SMER, tzv. sociálna demokracia, získala menej, než čakali, je, že naozaj dôležité témy stále nestoja ako priorita tejto vlády.
A ktorí má poznáte, viete, že sa venujem v prvom rade školstvu. Kde sú tie konkrétne kroky, na základe ktorých by sme mali teraz vidieť, že školstvo je prioritou? Áno, na ministerstve školstva sa pilne pracuje, čo sa týka prípravy Národného programu vzdelávania. Zatiaľ sme síce nevideli ani pracovnú verziu toho dokumentu, ale počuli sme, že existuje. Predpokladáme, že do konca roka sa nejaký draft ku nám dostane. Ale školský rok ako taký začal v legislatívne v tom istom prostredí, v akom sa končil ten minulý. Liberalizácia trhu s učebnicami, o ktorej sa toľko rozpráva, stále nie je ani len na stole. Samotná redistribúcia učebníc, s ktorou mali problémy všetky vlády odvtedy, čo tam sedel Mikolaj, nie je doteraz vyriešená. Informácia, resp. vytváranie priestoru na modernizáciu výučby hapruje a dokonca ešte aj tie priamo ovládané organizácie ministerstva školstva, ktoré mali v šuflíkoch projekty, ktoré mohli tú situáciu riešiť, boli politicky preobsadené a procesy na nich zamrznuté. Hovorím napríklad o metodicko-pedagogickom centre, kde boli naštartované procesy, ktoré mohli zlepšiť výučbu na školách cez systematickú prípravu pedagógov, ale kvôli tomu, že druhý kandidát na post ministra školstva potreboval byť niekde uprataný, tak bol uprataný na MPC-čko, sorry, áno, na MPC-čko, ktoré ako-tak fungovalo predtým, a odborníci z tej organizácie odchádzajú s projektami vo vačkoch, lebo sa nedajú realizovať. To znamená, že na úrovni tej mravenčej, malej práce už dnes vidíme, že vďaka rozhodnutiam ministerstva ešte aj procesy, ktoré mohli ísť dopredu, na ktoré boli predpoklady, na ktoré bol pripravený priestor, na ktoré boli peniaze a ktoré mohli začať realizovať, tak realizované nebudú, a to len z toho dôvodu, že bolo potrebné niekde upratať politického nominanta, ktorý je nespokojný, že sa nestal ministrom.
Najbližší možný, najbližší možný... No, páni, netvárte sa, že neviete, o čom hovorím.
Najbližší možný termín zmeny bude opäť 1. september budúceho roku a dovtedy môžme len čakať, jednak či z ministerstva príde balíček prvých konkrétnych krokov, jednak či ten balíček bude v súlade s programovým vyhlásením vlády, ktoré malo nasmerovať školstvo na Slovensku k slobodnejšiemu prostrediu, k tomu, že v ňom bude väčší priestor pre samotnú činnosť pedagógov, a čo je dôležitá vec, že prostredie a atmosféra na školách sa zlepší tak, aby najmä medzi mladými ľuďmi začala byť dôvera v dobre spravovanú spoločnosť vyššia, než je doteraz.
Keď sa pozrieme na volebné výsledky napríklad strany Ľudové... Jak sa volá - Naše Slovensko? Ľudová strana - Naše Slovensko, tak výsledky tejto strany medzi mladými ľuďmi tiež sú alarmujúce. Ľudia, ktorí už nemajú na základe čoho historicky posúdiť skúsenosť s totalitným režimom, ktorý vďaka spôsobu, akým sa vyučuje dejepis na slovenských školách, ani o fašistickom štáte toľko toho nevedia, zrazu vnímajú fašistov v slovenskej politike ako rovnocennú alternatívu. A keď za mnou chodili po voľbách učitelia a riaditelia škôl a pýtali sa, pán poslanec, prosím vás, ako to teda máme spraviť, aby sa fašistom na Slovensku tak nedarilo, my by sme veľmi radi, máme zvýšiť dotáciu na hodiny občianskej náuky? A ja som sa ich pýtal: Povedzte mi, koľko ľudí u vás na škole je v študentskom parlamente? Aké má ten študentský parlament právomoci? Koľko návrhov zástupcu študentov v školskej rade prešlo k realizácii? Ako vyzerá diskusia na vašich hodinách? Toto sú dôležité parametre toho, či mladí ľudia opäť začnú dôverovať v demokraciu. Nie to, či sa bude občianska náuka vyučovať na šiestich, ôsmich, desiatich alebo dvanástich hodinách mesačne.
Toto všetko má byť predmetom toho, aby sa atmosféra v slovenskej spoločnosti zlepšila. A táto vláda zatiaľ neukázala, že by k tomu smerovala. Naopak, dôveru občanov v štát, v predstaviteľov verejnej moci a v zvolených zástupcov ľudí systematicky znižujeme.
To, čo som povedal na začiatku o Gaussovej krivke a o tom, že nám padá jej stred, nie je izolovaný problém Slovenska. Keď sa pozrieme na výsledok hlasovania ľudí napríklad v referende v Holandsku o Prístupovej dohode s Ukrajinou, keď sa pozrieme na výsledok hlasovania ľudí v prezidentských voľbách v Rakúsku, kde FPÖ stále má reálnu šancu obsadiť prezidentský úrad v druhom kole, keď sa pozrieme na spôsob, akým sa približujú preferencie Hillary Clintonovej a Donalda Trumpa v Spojených štátoch amerických, a keď sa pozrieme na výpovede podporovateľov napríklad Donalda Trumpa v Spojených štátoch amerických, tak uvidíme, že ten pomyselný stred Gaussovej krivky sa nám začína rútiť nielen na Slovensku, ale v globálnej západnej spoločnosti. A to je ešte nebezpečnejší signál než to, že to máme u nás doma. Lebo keď sa ohrozí základ liberálnej demokracie lokálne, vždy dokáže prísť dostatočne signál zvonku na to, že niečo nie je v poriadku. Keď si spomenieme napríklad Haidera v Rakúsku, tak tam bolo možno veľmi jasne sledovať ostrú reakciu zvyšku sveta a to, že tá situácia sa pomerne rýchlo vrátila do normálnych koľají. Ak však v najsilnejších štátoch sveta dôvera v liberálnu demokraciu už nemôže byť chápaná ako pevný a stabilný základ spoločenského usporiadania, tak máme problém všetci.
Slovensko je úžasnou krajinou v jednej veci, a to je, že keď sa vzchopí, dokáže rýchlo naprávať svoje vlastné chyby a rýchlo sa meniť k lepšiemu. Rovnako alebo podobne frustrovaní boli slovenskí občania, keď Vladimír Mečiar túto krajinu ťahal mimo euroatlantických štruktúr, keď hrozilo, že budeme čiernou dierou západného sveta, keď to vyzeralo, že všetky ostatné krajiny V4 vstúpia do Európskej únie a NATO a my ostaneme vonku. Vtedy sa Slováci dokázali, Slováci, občania Slovenska dokázali zmobilizovať a vďaka proreformnému úsiliu a obrovskej snahe ľudí, ktorí Mečiara v tomto štáte nahradili, sme dobehli a v mnohom predbehli krajiny, ktoré dovtedy boli pred nami.
Otázka je, kto a ako to tu môže urobiť teraz. Čo budú spoločné menovatele toho, akým spôsobom aj táto vláda prispeje k zlepšeniu renomé volených zástupcov ľudí medzi občanmi. Majú to byť ekonomické reformy? No po poslednom balíčku, kde sme sa dozvedeli, o koľko viac sa ľuďom zoberie, ale málo sa dozvedáme o tom, koľko viac sa ľuďom dá, zrejme na základe ekonomiky sa dôvera v štát nezvýši. Budú to sociálne reformy, ochrana najslabších? No po poslednom dianí v Čistom dni pochybujem, že sa najslabší občania v tomto štáte cítia dostatočne ochránení. Bude to na základe medzinárodného renomé? Po tom, čo sme vyhnali všetkých obyvateľov Bratislavy z tohto mesta a v zásade nikto nevie, čím Slovensko vstúpilo do histórie usporiadaním tohto summitu, cítime sa silnejšou a väčšou bodkou na mape? Myslím si, že nie. Bude to vďaka otvorenej náruči a príslovečnej slovenskej pohostinnosti? No pri tom, ako sme schopní integrovať jednak vlastných občanov, ktorí nežijú v tak dobrom prostredí ako tí ostatní, alebo ako vytvárame priestor na integráciu ľudí, ktorí utekajú pred vojnou alebo z veľmi ťažkých životných prostriedkov a podmienok, to tiež nebude.
Povedzte mi, prosím, vážení zástupcovia vládnej koalície, čo robí táto vláda pre to, aby sa dôvera občanov v to, akým spôsobom ju spravujete, zvýšila?
A keď sa vrátime naspäť k rozprave o programovom vyhlásení vlády, keď sa vrátime k tomu, aby sme zadefinovali aj ešte raz z úst prezidenta potrebu návratu dôvery občanov v správu štátu ako jednu z priorít, na ktorých mala stáť táto vláda, tak toto je jedna vec, v ktorej vláda zlyhala, zlyháva a za ktorú Robert Fico nesie plnú politickú zodpovednosť.
Kauza Bašternák je dostatočná na to, aby Robert Fico skončil. Ale v širšom kontexte podmínovanie dôvery občanov tohto štátu v schopnosť vlády dobre ju spravovať, frustrácia, ktorú občania majú, lebo nevedia, akým spôsobom majú prispieť k zlepšeniu svojho vlastného života, je z môjho pohľadu ešte oveľa dôležitejší signál, na základe ktorého by mal každý, kto sedí v tejto poslaneckej snemovni, hlasovať za odvolanie Roberta Fica z pozície premiéra Slovenskej republiky.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 14.9.2016 17:56 - 17:58 hod.

Martin Poliačik Zobrazit prepis
Vďaka za poznámky. Pán Goga, ja som hovoril, že tá nedôvera k ako keby politickým nomináciám akéhokoľvek typu nám tu rastie na základe historickej skúsenosti v úradoch. Školstvo toho bolo do veľkej miery uchránene a práve to, je to, čo by sme tu chceli zachovať, a skôr odstrihávať tie školy od vplyvu štátu aj na úrovni ministerstva, aj na úrovni samosprávy a nechať práve tie rady škôl fungovať.
A, pán kolega Petrák, ja som veľmi rád, že, že diskusia s Alianciou stredoškolákov teda prebehla aj na tejto úrovni a že tie požiadavky, o ktorých sa tu už niekoľkokrát hovorilo, budú nejakým spôsobom napĺňané.
A k tej poslednej časti, ono práve tie školy v jednotkách, v desiatkach a možnože ich bude aj viacej kusov, kde sa riaditeľ cíti, že naňho nikto nemá, pretože má krytie zo strany, krytie zo strany samosprávy, pretože reálne šikanuje svojich vlastných zamestnancov, akékoľvek opatrenia voči nemu neplatia, pretože sa odrážajú od steny na úradoch tej konkrétnej samosprávy, ktorá ho kryje, to sú tie nešťastné prípady. A poznám ich niekoľko, nedá sa tam dobrať spravodlivosti zo strany nikoho, pretože učiteľky sa boja, radšej odchádzajú, učitelia idú v lane iba toho, čo chce riaditeľ, ktorý je tam 15 alebo 20 rokov, neplatí preňho Zákonník práce, neplatí preňho žiadna vyhláška, lebo on vie, že vždycky si to svoje miesto podrží a presne proti takýmto prípadom treba nejakým spôsobom pracovať.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 14.9.2016 17:45 - 17:53 hod.

Martin Poliačik Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predseda. Som rád, že ste tu, teraz vidíte, ako má rozprava v parlamente vyzerať, a dúfam, že sa to prejaví v tom, ako sa budeme správať k tomu rokováku v druhom čítaní.
A k tejto veci. Samotné, samotné návrhy zákonov nechám obhájiť predkladateľov, nepôjdem im do kapusty, ale budem sa snažiť povedať niečo k tomu, prečo je dôležité, prečo, tak ako hovoril pán kolega Krajniak, že, že tá odpolitizácia konkrétne tejto témy nie je fetišom. Že ona je založená jednak na špecifickej slovenskej skúsenosti, ktorú tu máme, a jednak, že ona smeruje k skvalitneniu, k skvalitneniu rozhodovacích procesov na tých školách samotných.
Ten prvý bod. Na Slovensku máme jeden obrovský nešvár a to je - riešilo sa to ešte za, za Dzurindových vlád, riešilo sa to za prvej svetovej, za prvej Ficovej vlády, riešilo sa to za vlády Ivety Radičovej - a to, to, to je problém politických nominácií, ktoré nemajú dno. A vlastne s každou výmenou politickej garnitúry, nie všade to bolo, ale existovali pracoviská odborné aj na úrovni samosprávy, alebo, alebo na úrovni úradov, kde sa vymieňalo že až po upratovačku všetko. Bez ohľadu na odbornosť, bez ohľadu na kvalifikáciu, podstatné bolo stranícke tričko a potom v podstate, keď nám, keď nám na základe tohto bola prekročená určitá miera takého vynúteného diletantizmu, lebo keď sa nepýtame na kvalifikáciu, tak nutne tá kvalifikácia potom niekde musí chýbať, tak sa nám objavujú také patologické javy, ako je napríklad to resocializačné centrum v Galante, ale aj mnohé ďalšie, kde možno aj ľudia išli s dobrým, s dobrým zámyslom, ale tým, že nevieme jednoducho vyberať na základe kvality, tak to niekde rupnúť musí. To je tá prvá vec.
A druhá vec je, že toto vytvorilo prostredie, kde sú ľudia k politizácii akéhokoľvek druhu prirodzene nedôverčiví, prirodzene nedôverčiví, a posilnenie vplyvov legitímne a demokraticky zvolených zástupcov ľudí v školských radách túto nedôverčivosť vybudilo a na základe toho prichádzajú tieto dva návrhy noviel. To je prvá vec.
A tá druhá vec sa týka toho, že čo vlastne my na tých školách samotných chceme. Už dnes častokrát na školách je situácia, kedy väčšina rodičov cíti, že do tej rady nemá dosah, kedy voľba zástupcov pedagogických pracovníkov, nepedagogických pracovníkov, rodičov je od začiatku manipulovaná tak alebo predvolebne ohýbaná tak, aby tá rada školy vyzerala podľa predstáv buď konkrétneho, konkrétnej samosprávy, alebo, alebo na základe toho, čo v tej škole sme doteraz, ten riaditeľ je tu už 15 rokov, tak prečo by sme mali niekoho iného, keď to dám do úvodzoviek. A ktokoľvek, kto ide v lajne, tak ten sa vezie, kto ide mimo tej lajny, tak zo škôl odchádza.
Väčšina kvality škôl stojí a padá na riaditeľoch. To je veta, s ktorou budeme všetci súhlasiť. Len častokrát sa nám môže stať, že práve pri tých školách, kde to padá na kvalite riaditeľa, by bola možná zmena, ale keď on má politické krytie samosprávy, a teraz sme mu ho, a teraz sme mu ho ešte posilnili, tak tá zmena nikdy nenastane. A z tohto dôvodu si myslím, že to posilnenie vplyvu samosprávy v..., v školských radách nebol dobrým krokom.
Keď hovoríme o tom, že školské rady by mali mať viacej kompetencií, tak nehovorme buď - alebo, hovorme o tom, že by to malo byť zároveň. To znamená, tá ekonomická a právna samostatnosť školy by mala narásť buď spôsobom, ako to je v Čechách, samostatnej právnickej školskej osoby, ktorá má oveľa väčšie kompetencie, a tam rada školy reálne tie kompetencie má, aby rozhodovala o vedení tej školy, alebo vymyslením nejakého modelu vlastného, ale každopádne tým, že, že samostatnosť školy v rozhodovaní stúpne. Áno, zo zástupcu samosprávy sa naozaj stane potom peňazovod a..., a hlas, ktorý je iba jedným z mnohých, ale pre kvalitu rozhodovania tej školy to bude mať blahodarné účinky. A ak hovoríme o tom, a som si istý, že v tom programe vzdelávania, ktorý sa teraz píše, o tom budeme určite hovoriť viacej, že školy majú mať viacej samostatnosti pri rozhodovaní o svojom obsahu a takisto o svojom manažmente, tak tie kompetencie nutne musia ísť do rúk práve takému orgánu, ako je rada školy, ktorý o tom bude rozhodovať.
A teda vec, ktorú dávam na zamyslenie, je, neskúšajme, prosím, rozmýšľať o tomto v paradigme toho, čo dnes máme. Že niečo poznáme z prostredia ZMOS-u, niečo poznáme z prostredia škôl, a že budeme udržiavať to, čo, si myslíme, že, že funguje dobre. Rozmýšľajme o tom také, aké..., v paradigme toho, aké tie školy mať chceme.
A ak chceme školy, kde sa rodičia aktívne zúčastňujú na chode školy, prispievajú k nemu, ak chceme mať také školy, kde študenti sú aktívne vyzývaní a pracuje sa s nimi tak, aby sa podieľali na samospráve tej školy. Koniec koncov 30-tisíc študentov podpísalo, 30-tisíc stredoškolských študentov podpísalo petíciu so štyrmi požiadavkami, ktoré sú logické, týkajú sa technických vecí, ktoré sa týkajú výučných listov, maturity, letných prázdnin, spísali to, išli za ministrom, doteraz od neho nemajú odpoveď, to je jedna z vecí, na ktorú inak musíme potlačiť, ale takto by to malo fungovať.
A jednou z požiadaviek z tej Aliancie stredoškolákov je tiež to, aby sa do zákona dostalo to, že, že študenti budú sa oveľa výraznejšie a s podporou štátu podieľať na samospráve školy. A toto sú tie školy, ktoré my chceme mať v budúcnosti. To sú školy, kde prirodzene na základe zverenej zodpovednosti vzniká komunita učiteľov, študentov, rodičov s prispetím zriaďovateľa, ktorá vytvára jedinečné prostredie, v ktorom sa tí ľudia cítia dobre. A ak chceme smerovať k tomuto, potom potrebujeme posilovať radu školy nezávislú od zriaďovateľa, kde má tento iba poradný hlas, a potrebujeme iné nástroje na to, aby tá kvalita do toho prostredia prišla.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 14.9.2016 17:41 - 17:41 hod.

Martin Poliačik Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Ja sa budem vo faktickej venovať len, len forme, k obsahu poviem niečo od pultíku. Ale som rád, že tu, že prišiel teraz pán predseda parlamentu, lebo na úplne jasnom príklade uvidí, aká strašná hlúposť je tá zmena rokovacieho poriadku. Pán predseda parlamentu teraz môže dávať pozor.
Predseda výboru za koalíciu prišiel s 30-minútovým fundovaným vystúpením, kde sám seba, chudák, musel obmedziť, lebo sa chcel akože zahrať na to, že už máme iba 20 minút na vystúpenie v rozprave. Obmedzil sa tak, že to o 100 per..., o 50 % pretiahol, a to už bol obmedzený, hej, sám seba vnútorne. A my by sme radi počúvali viacej, pretože mal čo povedať, tá diskusia, pozrite sa akože, keby všetci diskutovali pri svojich témach tak ako školský výbor, tak toto sa zmení na ozajstný parlament. Je tu vecná diskusia, neurážame sa, 30-minútové vystúpenie bolo úplne v pohode, dali sme si kontext, nadviazali na to, čo sa v školstve aktuálne deje, a všetko by bolo v poriadku. Ale so znením nového rokovacieho poriadku budeme musieť žiadať parlament, aby nám dovolil povedať niečo naviac, keď sa chceme venovať odbornej a aktuálnej téme. Preto dúfam, hlavne koaliční poslanci, ktorí tu teraz sedia, že prehodnotíte tento svoj zámer, lebo práve sme videli, že práveže, keď sa dostane parlament do normálneho chodu a normálneho rokovania, tak to obmedzenie je veľmi nešťastné. A také vystúpenia, ako mal teraz pán predseda, aj keď s ním nesúhlasím, by nám potom mohli ujsť. 
A potom viacej poviem za pultom.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 14.9.2016 16:50 - 16:51 hod.

Martin Poliačik Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež šport za spravodajcu k návrhu uvedenému zákona.
Predkladám informáciu k predloženému návrhu, ktorý spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov tak vlády, ako aj Národnej rady. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií a zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Nebudem využívať priestor pre vlastnú úvahu, lebo ju násobne lepšie využil predkladateľ, a budem teda iba konštatovať, že vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predseda, skončil som, prosím, otvorte rozpravu k spojeným, spojenú rozpravu k týmto dvom bodom.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 13.9.2016 11:09 - 11:10 hod.

Martin Poliačik Zobrazit prepis
Janka, ďakujem za to vystúpenie. Ty si sa ma ešte pred tvojím vystúpením pýtala, že jak to vlastne bolo vtedy s tými televízormi, ja som ti to nestihol dopovedať, tak využijem túto príležitosť. Ja si veľmi dobre pamätám tú situáciu, ktorá tu vtedy nastala, keď na každé jedno vystúpenie sa hlásilo, myslím, 30 alebo 40 alebo 50 faktických poznámok a všetci poslanci SMER-u boli prihlásení do rozpravy a nedalo sa to ustáť. Nedalo. A nie som hrdý na to hlasovanie, musím povedať. Keby som bol vedel, že to, že to spôsobí toto, mohli sme to vtedy vydržať, tú diskusiu, ale veľmi dobre si pamätám, čo to bolo.
A vtedy nikto nehovoril o tom, že treba konštruktívne pracovať. Pán Fico rozprával od začiatku volebného obdobia o tom, že urobí všetko pre to, aby tá vláda padla čo najskôr, lebo jednoducho ten zlepenec, to nemôže ostať. Keď sa otočilo garde, zrazu tieto reči sú neprístupné. Tak som rád, že som mal možnosť ti to dopovedať.
A chcem len povedať, pokračuj v týchto vystúpeniach. Zjavne to kolegov v koalícii dráždi, že musia zrazu prichádzať s nejakou normálnou reakciou. A zvlášť zaujímavé je to od človeka, ktorého faktické už tu prečítal naozaj každý, konečne si môže čítať svoje faktické sám a teraz bude dávať rozumy, kto komu má písať reči.
Ďakujem.
Skryt prepis