Videokanál poslanca

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Pôvodne som ani nechcel vystúpiť v rozprave, myslím, že stanovisko SaS tu úplne plnohodnotne predstavil pán kolega Gröhling, ale ten záver tejto rozpravy vo mne vybudil jednu otázku a v podstate aj vystúpenie pána Žarnaya, prečo to vlastne celé ideme robiť. Lebo ja si myslím, že sme sa tu dostali, pán Žarnay, do veľmi, veľmi nebezpečnej situácie, lebo tvrdiť, že väčšina učiteľov na väčšine škôl to robí dobre a stačí im dať viacej peňazí, je kategorický a kapitálny omyl. Kategorický a kapitálny omyl. Väčšina učiteľov robí svoje vlastné maximum. To podčiarknem a podpíšem kedykoľvek. Robí svoje maximum v rámci možností materiálnych, robí svoje maximum v rámci možností klasifikačných, na to, čo majú, to robia do úplného udretia. S tým úplne súhlasím. Ale zároveň výsledkom ich práce sú deti, ktoré nemajú vnútornú motiváciu sa učiť, sú deti, na ktorých špecifické potreby sa takmer nikdy neprihliada, a je školstvo, ktoré je zamrznuté v paradigme frontálneho učenia ešte z čias Márie Terézie. A ak povieme, že teraz potrebujeme hlavne nechať učiteľov prežiť, navyšovať im stále platy a nechať ich robiť tak, ako robili doteraz, tak slovenskému školstvu nepomôžeme. Ani náhodou nie.
To, čo tu musíme urobiť, je zmena systému ako takého. Samozrejme, vôbec diskusia o tom, či o 6 alebo o 10 %, je úplne zbytočná, hej. To je záchranné koleso, ktoré vrháme do vody na to, aby sme tých topiacich sa učiteľov na základe 25 rokov naozaj zlej činnosti ministerstva školstva a komplet celého systému, ktorý vzdelávanie zabezpečuje, vytiahli z tej vody, nechali ich nadýchnuť a dali im možnosť začať robiť veci lepšie. Nie je diskusia o tom, či máme zvyšovať učiteľom platy o 6 alebo 10 %, ja hovorím – presne tak, ako to bolo povedané pred voľbami – každý rok minimálne 10 % plus ďalšia investícia do zvyšovania materiálneho, metodického zabezpečenia vzdelávania. To tam, tuto sa určite zhodneme a nepokračujeme ďalej.
Čo je ale veľmi nebezpečné povedať, je povedať, že veď iba im dajme lepší priestor pre život a nechajme ich robiť tak, ako robili doteraz, a ja som presvedčený o tom, že tam nevznikne priestor na to, aby sme zlepšili podmienky v slovenskom školstve. A ten dôvod je ten, že súčasný spôsob vzdelávania na väčšine škôl na Slovensku ignoruje výsledky moderných vied o tom, ako funguje napríklad detský mozog. Ignoruje to, čo to znamená, keď dieťa sa otáča svojou pozornosťou von a keď sa svojou pozornosťou otáča dovnútra na svoj vlastný vnútorný život. Vy namiesto toho, aby sme deti zaťažovali hlavne v období od ôsmich do dvanástich rokov, lebo vtedy sú takmer nekonečne schopné absorbovať dáta, a potom ich dostávali do situácie, že viacej sa obracajú na svoje vlastné fungovanie vo svete, svoju vlastnú identitu, na vytváranie vzťahov, na vytváranie svojej budúcnosti na základe toho, čím chcú vo svete byť, tak my im práve vtedy začíname nakladať. A sám veľmi dobre viete, obidvaja sme učitelia, že dieťa na začiatku puberty oveľa viacej rieši to, aké má vzťahy s učiteľom, so svetom, so spolužiakom a ako vyzerá sociálna sieť okolo neho než vzťahy k chemickým alebo fyzickým vzorcom. Tie ho vtedy veľmi málo zaujímajú. To je prvá vec.
Druhá vec, učitelia aj keby dnes chceli reflektovať na požiadavky modernej doby, keby chceli vytvárať zmiešané vekové skupiny, kde funguje sociálna dynamika, v ktorej silnejší pomáhajú slabším, starší pomáhajú mladším, kde sa združujú deti rôzneho veku na základe spoločných záujmov a nie, nemusia sa zdržovať len v tej istej vekovej kategórii, nevedia, ako to majú urobiť. Ak by sme chceli vytvárať špecifické inkluzívne prostredie, v ktorom každé dieťa – aj špeciálne nadané, aj mimoriadne nadané, aj dieťa so špeciálnymi potrebami, aj dieťa, ktoré má zdravotný hendikep, aj dieťa, ktoré má slabo podnetné prostredie – nachádza odozvu takú, aby dokázalo maximálne prejaviť svoj vlastný potenciál, tak to urobiť nevieme.
A ten dôvod je v prvom rade, samozrejme, zlyhanie štátu, ale dôvod je aj ten, že učitelia nevedia, ako to majú robiť, a teda neplatí téza, že ich stačí iba zachrániť, podporiť a lepšie zaplatiť. Tí učitelia, ktorí nechcú učiť inak, musia z toho systému časom jednoducho ísť preč a musia ich nahradiť takí učitelia, ktorí inak učiť budú vedieť. To je vzorec Holandska, to je vzorec Fínska, to je vzorec Maďarska, to je vzorec každej jednej úspešnej vzdelávacej reformy. Neklamme si, že slovenskí učitelia sú chránený druh. Momentálne sú druh na vyhynutie a treba ich podporiť, aby začali fungovať ako plnohodnotná, rešpektovaná a rozoznaná súčasť slovenskej spoločnosti, aby ich plat sa začal blížiť platu vysokoškolsky vzdelaného občana Slovenskej republiky. Ale zároveň s tým treba začať zvyšovať nároky na ich prácu. A tam presne vstupuje do systému meranie kvality vzdelávania, tam presne sa musíme začať orientovať v tom, aký máme systém, tam presne musíme začať zisťovať, koho je aká pridaná hodnota, a potom, čo hodíme prvé záchranné koleso, aj druhé, aj tretie a vytiahneme ich z toho bahna, kde sú teraz, treba začať hovoriť o tom, okej, nastavili sme si nejakú úroveň, od ktorej vyššie už od vás budeme, vážení učitelia, tiež vyžadovať nejakú pridanú hodnotu. Ja som za prísnosť, ja som za veľmi vysoké nároky na obidvoch stranách.
Samozrejme, že musíme začať prísne a s vysokými nárokmi na strane tých, ktorí rozhodujú, na strane ministerstva, na strane samospráv. Ministerstvo musí nastaviť prostredie, hlavne prostredníctvom svojich priamo riadených organizácií, ktoré násobne zvýši metodickú podporu učiteľom, násobne zvýši podporu, čo sa týka nastavovania školských vzdelávacích programov, násobne zvýši možnosti pomoci konkrétnym školám, aby sa nemuseli s tými zmenami pasovať samotné. To je, samozrejme, zodpovednosť ministerstva a tam treba investovať peniaze, tam treba presmerovať energiu z národných programov, eurofondov, tam treba jednoznačne významným spôsobom posilniť úlohu štátu pri poskytovaní materiálnej, pedagogickej, metodologickej pomoci jednotlivým školám. Ale na druhej strane musíme počuť, áno, máme vôľu učiť lepšie. Áno, máme vôľu naslúchať potrebám svojich vlastných detí. Áno, máme vôľu vytvárať inkluzívne prostredie, v ktorom sa každé dieťa bude cítiť vítané a pre každé dieťa budú vytvorené také podmienky, aby mohlo pokračovať v živote ako úspešný a šťastný človek. A to nespravíme tak, pán Žarnay, že povieme, že teraz to väčšina učiteľov na väčšine škôl robí dobre. To je zbytočné a plané chlácholenie.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem, pán predseda. No, pán kolega, k tej prvej časti som chcel trošku uštipačne, ale nebudem zbytočne, lebo už je vedľa naštartovaný pán kolega Galko a on má kadenciu takú, že aj tak by som to nestihol. A takže skôr k tej druhej.
Som veľmi rád, že to, čo tu povedal svojho času pán prezident o tzv. koalícii ochotných, sa dokáže pretaviť aj do podpory konkrétneho návrhu, konkrétneho návrhu zmeny zákona, a že keď sa naozaj má nakresliť tá čiara medzi ľuďmi rešpektujúcimi liberálnu demokraciu ako základ tejto spoločnosti a ochraňujúcim jej princípy, tak sa snáď budeme schopní zhodnúť na tom, že treba zabúdať aj na stranícke tričká a koalično-opozičné spory.
Súhlasím s tým, že tento návrh možno nerieši úplne všetko. Ja som úprimne zvedavý, s čím prídete v rámci pozmeňujúcich návrhov v druhom čítaní. Spolu s kolegom Dostálom ako spolupredkladateľ som tiež ochotný rokovať. Uvidíme, že či bude stačiť, aby s vami rokoval on sám, alebo si k tomu sadneme viacerí, a chcem len poďakovať za prejavenú, za prejavenú dôveru tomuto návrhu a za prejavenú ochotu ho podporiť.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem za slovo. Pán kolega Dostál, popravde som teraz taký rozvyklaný, lebo ja som bol v stave podporiť tento zákon.
Ale hlavne tá posledná časť, ktorá sa týka platnej legislatívy k detským skupinám, uvidíme, že akým spôsobom sa k tomu vyjadrí pani predkladateľka, ale ak by mal byť prijatý zákon, ktorý operuje s pojmom, ktorý nemáme dovysvetlený, a nemáme v balíku zákon, ktorý by ho dovysvetľoval, tak v zásade by sme prijali nedokonalý kus legislatívy. Ja som sa teraz pýtal na dátum účinnosti, ten má byť od 1. septembra 2016, takže vidím v zásade iba dve možnosti, buď predĺžiť účinnosť a medzitým dopracovať zákon, ktorý by ten pojem dovysvetlil, alebo predložiť ho v zásade ešte na ďalšiu schôdzu, aby za predpokladu, že by to prešlo do druhého čítania, popritom ešte prišiel jeden, to neviem, či stíhame.
Takže ak ten argument nebude vyvrátený zo strany predkladateľov, a naozaj by sme mali prijať zákon, ktorý pracuje s neplatným pojmom, tak sa obávam, že, že by sme prijali nedokonalý kus legislatívy.

Ďakujem veľmi pekne. Pani predsedajúca, pani poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom Výboru Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona.
Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona, ktorý spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov platných jednak pre vládu, ako aj pre Národnú radu Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj; výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhujem logicky Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport a odporúčam, aby predmetný návrh zákona prerokovali výbory do 30 dní a gestorským výbor do 32 dní od prerokovaní návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Prosím, pani predsedajúca, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem za slovo. Pán poslanec, je ešte jeden pomerne významný rozdiel medzi tým, keď štát prispieva peniazmi na stavanie škôlok a keď dáva peniaze rodičom, ktorí ich potom platia v podstate rôznym poskytovateľom starostlivosti za to, že oni môžu pracovať, a využijú príspevok tak, ako ho navrhujeme, na to, aby uhradili časť alebo celú časť peňazí, ktorú tá starostlivosť stojí.
A ten rozdiel je v tom, že kým stavaním škôlok my konzervujeme aj pedagogicky ten systém, ktorý tu máme dnes, ktorý nie vždy všetkým rodičom vyhovuje, tak pri príspevku na starostlivosť umožňujeme rodičovi využívať širšiu paletu možností, akým spôsobom má byť o to dieťa postarané. Môže to zaplatiť agentúre a má tam one to one opatrovateľku alebo opatrovateľku, ktorá má niekoľko detí, môže to dať agentúre, ktorá prevádzkuje dajme tomu detské kluby alebo, alebo lesné škôlky, môže to dať škôlke, môže to dať rôznemu typu starostlivosti v závislosti od toho, aké sú jeho vlastné preferencie. A aj ak to dáva škôlke, tak vďaka tomu, že dáva peniaze na starostlivosť o vlastné dieťa, do väčšej miery môže zasahovať do pedagogického procesu a prenášať svoje vlastné predstavy o tom, ako má byť s dieťaťom zachádzané, než to je v dnešnej dobe. A to je žiaduci stav.
A aj keď sa pozrieme na to, ako je napísané programové vyhlásenie vlády, kde v časti vzdelávania je potreba dieťaťa na prvom mieste, kde orientácia na dieťa má byť axiómou, z ktorej vychádzame, tak potom prístup cez príspevky rodičov je oveľa efektívnejší ako etatistické, etatistický prístup zvrchu a stavanie škôlok zo strany štátu.

Lucia, ja veľmi pekne ďakujem, že si vrátila tému tam, kde má byť, odhliadnuc od epizódy s pani bývalou ministerkou Tomanovou. Ja som presvedčený o tom, že keď sa niekde poruší zákon, tak sa nemá pozerať na to, že kto to je a koho je to bývalý kolega a kto sa ho zastane a nemá sa hneď vytvárať konšpirácia o nejakej organizovanej skupine odporu, má a v prvom rade pozerať na záujmy tých detí. A tam zákon hovorí celkom jednoznačne, dieťa v tomto veku nemá byť v detskom domove. Bodka. A teraz nie je relevantné, že či sa takéto porušovanie zákona deje aj v iných domovoch. Ak to tak je, tak to treba preskúmať a postupovať voči nim úplne rovnako.
Pre mňa je len zarážajúce, že niekto, kto si hovorí detský ombudsman, viac energie venuje obhajobe vlastnej rodiny než tomu, aby upozorňoval na nedodržiavanie zákonov v detských domovoch, ktoré má vo svojej vlastnej pôsobnosti. To je prvá vec.
Ale k tomu, čo bolo povedané k samotnej správe. Úplne súhlasím, že v oblasti odstraňovania segregácie, hlavne rómskych detí aj na východnom Slovensku, ako to hovoril kolega, je potrebné vykonať kopec práce a treba povedať, že tam je priestor, kde to má hlavne urobiť štát. To je ten, kto bol kontrolovaný zo strany verejnej ochrankyne práv, lebo tie školy samotné to nezvládnu, ony to nedajú. Tam treba oveľa viacej peňazí, tam treba oveľa viacej metodickej podpory. A, áno, treba začať aj terénnou a komunitnou prácou v predškolskom období s tými deťmi. To je úplná pravda.

Ja nie.

Ja vám ručím za to, pani poslankyňa, že aj poslanci celého klubu SaS budú dodržiavať jednak písané, aj nepísané pravidlá. Ja si myslím, že tu je pravidlo skôr nepísané, nikde v rokovacom poriadku, si nepamätám, že by bola zmienka o presnom postupe, ale ja rešpektujem aj to zvykové právo, tak ako ho máme zavedené, upozorňoval som naň už počas príhovoru pána poslanca. Myslím si, že keby tie dva podpisy, čo tam chýbali, boli tesne po vyzbierané, tak je to rovnako legitímne, lebo, lebo v podstate tam sa vyjadruje vôľa, ale rešpektujem a chápem, že niektoré veci netreba posúvať zbytočne za čiaru a treba sa držať toho, aký bol zvyk predtým. Z toho dôvodu to bolo podané dvojnásobne, poistené, prečítané všetko, jako má byť, a môžeme ísť ďalej.
Ďakujem.

To je čisto technický vstup, pán podpredseda. Keďže tu boli pochybnosti o tom, či bol legitímne podaný pozmeňujúci návrh, tak ho podávam ešte raz, podpisov už je na ňom dosť. Vidím, že pani bývalá podpredsedníčka je stále pri sile a ostražitá, takže teraz už je na pozmeňujúcom návrhu podpisov šestnásť, tým pádom je úplne legitímny a platný. Takže prečítam ešte raz.
Teraz už je to pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Ondreja Dostála a Martina Poliačika k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňajú niektoré zákony.
Pozmeňujúci návrh č. 1
V čl. 1 sa v bode 2 § 4 ods. 3 dopĺňa druhá veta v znení:
"Funkcia tretieho štátneho tajomníka podľa predchádzajúcej vety, zaniká najneskôr dva mesiace po skončení predsedníctva Slovenskej republiky v Rade Európskej únie."
Odôvodnenie už spomenul vo svojom príhovore pán poslanec Dostál. Pokiaľ viem, rokovací poriadok vyžaduje odôvodnenie nie v plnom znení, tak ako je na papieri, to znamená, že paragrafové znenie máme prečítané.
Doplňujúci návrh č. 2
V čl. 3 sa dopĺňa nový bod č. 6, ktorý znie:
"6. V § 49 sa dopĺňa nový ods. 7, ktorý znie:
7) Informačný monitorovací systém, Informačný systém pre riadenie, kontrolu a monitorovanie Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka na Informačný systém pre riadenie, kontrolu a monitorovanie operačného programu INTERACT sa členia na verejnú časť a neverejnú časť. Neverejnú časť informačných systémov podľa prvej vety tvoria osobné údaje fyzických osôb s výnimkou mena, priezviska a titulu fyzickej osoby. Informácie z verejnej časti informačných systémov podľa prvej vety sa zverejňujú spôsobom umožňujúcim hromadný prístup."
Odkaz na poznámku č. 119 a poznámka pod čiarou č. 119 znie:
"¹¹⁹⁾ § 4 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z."
Odôvodnenie rovnako povedal pán Dostál vo svojom príhovore, preto si myslím, že na zápise je, netreba ho opakovať, a týmto považujem tento pozmeňovák za podaný tak, ako má byť, a môžme ho dať, o ňom hlasovať ako o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Dostála.
Nech sa páči.

V živote nikdy by som nečakal, že najbližším ideovým bratom tohto vystúpenia zrejme je pán poslanec Blaha a že by som videl takúto dvojicu, pán poslanec Krajniak. To, čakal by som všeličo, ale kritiku kapitalizmu ako zatiaľ najfunkčnejšieho modelu, v ktorom je možné razantne zvyšovať životnú úroveň ľudí, tak to som teda nečakal. A čo mi ale chýbalo v tom príhovore po tej zdrvujúcej kritike, ktorá podľa mňa bola plná logických chýb? Pretože ona nehovorila o tom, že kapitalizmus perse, je zlý, ona hovorila o tom, že v slovenských podmienkach nie je dobre nastavený. A práve ale veci, ktoré ste vy spomínali, ho deformujú a krivia. Prílišné ochranné opatrenia trhu malého, nastavovanie nerovných pravidiel súťaže, to sú veci, ktoré ho krivia. A rôzne zachádzanie s rôznymi hráčmi na tom trhu, to sú veci, ktoré ho krivia. To znamená, ak, ak kapitalizmus s ľudskou tvárou, ktorý teda ste zabudli dopredstavovať, iba ste ho pomenovali, má byť nastavenie tak, aby tie isté pravidlá platili pre všetkým, aby bola vláda práva, aby neboli jedni zvýhodňovaní pred druhými na trhu, tak okej. Ale ak idete ho nahrádzať nejakým kolektivistickým novým rádom, zoštátňovaním podnikov, atď., tak sa obávam, že v tomto si určite neporozumieme.
Ďakujem.