Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, pán predkladateľ, pani spravodajkyňa, hostia, išiel som nedávno po Klariskej ulici a tam na konci sú také schody a ide sa hore k tým električkám. A išlo asi 25 škôlkárov, a keď boli všetci na tých schodoch, tak zhora zahučala tá pani učiteľka, každý si robil svoje z tých detí, rozprávali sa, bavili a zhora zahučala tá pani učiteľka, že nechytajte sa toho zábradlia je...
Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, pán predkladateľ, pani spravodajkyňa, hostia, išiel som nedávno po Klariskej ulici a tam na konci sú také schody a ide sa hore k tým električkám. A išlo asi 25 škôlkárov, a keď boli všetci na tých schodoch, tak zhora zahučala tá pani učiteľka, každý si robil svoje z tých detí, rozprávali sa, bavili a zhora zahučala tá pani učiteľka, že nechytajte sa toho zábradlia je čerstvo namaľované. A z toho davu sa len vymrštili dvanásť tých maličkých ručičiek a spravili, že kŕ (rečník rukou naznačil uchopenie zábradlia), a to je tento rokovák, ten rev tej pani učiteľky, presne. V zásade by sa nič nebolo dialo, keby ste rozmýšľali nad tým, že vlastne komu nastavujete tie nové pravidlá? Lebo ja by som, v zásade až tak by som jako neprotestoval, keby prišiel zákon, ktorým sa dosiahne cieľ, ktorý zamýšľate. Ale ja vás varujem z tohto miesta a vopred, že ak vaším cieľom je, aby ste mohli v dobrej atmosfére rokovať v tomto parlamente, tak týmto rokovákom to ale že stopercentne nedosiahnete. Dám vám príklad.
Ja som si v živote v tomto parlamente horalku nekúpil. Ale odkedy tu ten pán predseda proste zadrel, tak ja si ju dám aspoň každý druhý deň a vždycky ju mám na stole. (Potlesk.) A to ani nie, že by som proste tak bažil po tej arašidovej chuti, ale proste mi to nedá, že kurnik, za čo nás to tu majú?! Takáto blbosť! A to Igor Matovič je oproti mne akože krát dvesto. Aj v kreativite. To som zažil. A viete, keď má niekto rebelskú iskru v sebe, tak to je ako človek s trianglom. Keď ho necháte na lúke a on doňho udre raz, tak ten zvuk sa proste rozšíri do priestoru a utíchne. Vy čo robíte, je, vytvárate okolo neho nárazníkové plochy. To znamená, že on ťukne raz a s každou jednou tou nárazníkovou plochou zákaz plagátu, zákaz horalky, zákaz telefónu, zákaz natáčania, iba 20 %, iba 20 minút rozprávaj, mu vytvárate stenu, ktorá znásobí a odrazí ten zvuk.
To, čo teraz robíte, je pekne uzatvorená rezonančná skriňa, vďaka ktorej každé jedno slovo a každý jeden zvuk vo vnútri zaznie stonásobne silnejšie. Zmenou tohto rokovacieho poriadku, vážení páni kolegovia a kolegyne v koalícii, spôsobíte jediné, zamrzne parlament, zamrzne. Vy budete chcieť rokovať o štátnom rozpočte dajme tomu, ja mám sto chutí v momente, keď to prejde, tu rozvinúť plachtu na ktorej bude napísané: "To je transparent nepovolených rozmerov". Bez politického hesla, bez akéhokoľvek message, len toto. A od tej chvíle už sa nebudeme rozprávať o štátnom rozpočte, ale o tom, že Poliačik tu rozvinul plachtu, ktorá je väčšia, ako mala byť.
Väčšinu času, keď sedíme v tomto parlamente, vám záleží na tom, aby sa rokovalo, nie nám. Vy potrebujete schvaľovať zákony, vy potrebujete, aby to išlo rýchlo, vy potrebujete, aby sa mohlo pracovať. Opozícia je tu na to, aby vás pri tom kritizovala, trošku pribrzdila, skontrolovala. A vy jej dávate do rúk nieže lopatku, bager. Tu sa môžu kopať zákopy po schválení tohto rokováku akokoľvek hlboké. A ako poznám niektorých svojich kolegov, hodne hlboké budú. Preto vás varujem už vopred, nerobte to!
A teraz idem ku konštruktívnej časti môjho príhovoru. Čo vlastne potrebuje slovenský parlament? Slovenský parlament potrebuje v prvom rade povedať, že je parlamentom vyspelej krajiny rešpektujúcej pravidlá a liberálnu demokraciu, že nepotrebuje strážiť svoje symboly armádou a že sa hrdo hlási k tomu, že je zaradený medzi najvyspelejšie krajiny tohto sveta. A teda napríklad popri svojich štátnych symboloch vystavuje prístupové zmluvy k EÚ a NATO. Nám zmizli. Keď nastúpil do funkcie Richard Sulík, tak zrušil symbol fašistického štátu na Svätoplukovom štíte. Keď nastúpil Andrej Danko, zrušil listinu vo foyer parlamentu, ktorou pristupujeme do EÚ. Toľko k symbolike. (Potlesk.)
Ak tento parlament naozaj potrebuje posilniť, tak potrebuje posilniť inštitucionálne. Musí to byť parlament, ktorý keď povie, tak akýkoľvek minister alebo premiér sa dvihne a klusá, aby tu bol. To znamená, napríklad pri interpeláciách a hodine otázok tu má byť celá vláda. To je parlament, ktorý by mal úctu. Parlament zároveň musí byť odbornou a relevantnou inštitucionálnou opozíciou voči vláde. Ak do niečoho investovať peniaze, tak nie prekódovanie dverí, lebo nám sem niekto pustil hada, treba tu nový ekonomický odbor. (Reakcia z pléna.) Vysvätenie je najmenej.
Ja nerozumiem jednej veci, že prečo parlament tohto štátu ešte stále sa vždy spolieha len na analytiku vlády. Prečo parlament nemá vlastný analytický odbor? Prečo sa spoliehame pri každom jednom vyjadrení finančných dopadov zákona len na to, čo povie ministerstvo financií? Ak by chcel predseda tohto parlamentu naozaj posilniť inštitucionálnu silu tejto ustanovizne, tak popri posilnení legislatívneho odboru, ktoré tiež potrebujeme, aj keď legislatívci sú tu super, ale potrebovali by pomôcť, určite by stálo za to po vzore budovania analytických jednotiek na jednotlivých ministerstvách spraviť silnú analytickú jednotku aj na pôde parlamentu. A to by tu ešte len boli potom diskusie, keby naši vlastní parlamentní odborníci bez ohľadu na stranícke tričká by nám vedeli dať relevantné čísla a povedať, že ministerstvo financií niečo vypočítalo zle. Žeby sme štátny rozpočet podrobovali kritike nielen na základe toho, čo nám môžu vypočítať naši asistenti a stážisti, ale že by tu bola silná ekonomická a analytická jednotka, ktorá by nám k tomu vedela dať čísla a stála by v inštitucionálnej opozícii voči vláde, ktorú my máme kontrolovať a ktorá od nás má mandát. To by posilnilo tento parlament. (Potlesk.)
Andrej Danko mi včera povedal, že on mi človeka do..., ešte tu nie je, že on mi človeka do skupiny pre novelizáciu zákona o majetkových priznaniach a konflikte záujmov nedá, lebo SaS-ka. (Rečník sa odmlčal.)Kde, kde to žijeme? Ja som normálne, že akože, veď keď chce, nech si ju zostaví sám. Ale pán podpredseda výboru pre nezlučiteľnosť funkcií ti súhlasí s tým a každý jeden výbor to hovorí, musíme zmeniť zákon. Štyri roky predchádzajúceho volebného obdobia bola jednoznačná zhoda na tom, že musíme zmeniť zákon. Štyrikrát sme predložili ten zákon ústavný. Zmeniť sa nám ho nepodarilo. A teraz, keď má byť akože tá nová politická kultúra a polovica z tých, ktorí ho chcete meniť v minulom volebnom období, sú vo vláde a radi by pomohli s tým, aby sa ten zákon zmenil, tak predseda parlamentu povie, že on nedá svojho človeka do tejto pracovnej skupiny, lebo SaS-ka. Predsedovi výboru, ktorý logicky a automaticky vždy patrí opozícii... (reakcia z pléna) a ktorého on volil, povie, že kvôli straníckemu tričku, že stranícke tričko a stranícke nezhody a šarvátky o horalkách sú dôležitejšie ako zmena ústavného zákona, ktorým sa všetci máme riadiť.
Takéto veci nerobiť a aktívne prispieť k tomu, aby verejná kontrola transparentného postupu každého jedného verejného funkcionára bola vyššia, to by zvýšilo renomé tohto parlamentu. V tomto parlamente sú tony práce. A to nehovorím iba o zatesňovaní dier, aby doňho netieklo. Tony práce na budovaní inštitúcie. To všetko by predseda parlamentu mohol robiť. Napriek tomu si radšej vymýšľa zástupné témy, na základe politikárčenia blokuje dôležité procesy a zmenou rokovacieho poriadku spôsobí jediné, že konštruktívna diskusia z tejto sály zmizne.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)
Skryt prepis
