Videokanál poslanca

Ďakujem veľmi pekne. Ako, kolegyne, kolegovia, asi viete, ja mám dvoch psov. Jedného našli pri ceste spolu s jeho štyrmi súrodencami v igelitovej taške, druhého som pred umrznutím zachraňoval zo skalického útulku. Dnes je Valentín, doma mám aj manželku. Chcem ešte poďakovať týmto pánovi Matovičovi a pánovi Dankovi, že vďaka nim dvom dneska aj vyvenčím psov, aj povečeriam manželku (smiech v sále), teda povečeriam s manželkou, a teda aj psy budú rady, aj Valentína oslávime. Takže toto, toto odvolávanie pána premiéra si nechávame na štvrtok. Takže týmto ďakujem pánom.
A teraz k veci. Pán kolega Antal, som rád, že máme konštruktívnu a dobrú diskusiu, a som rád, že hovoríme o princípoch a o čom ten zákon má byť. Tak sa pozrime na situáciu na Slovensku. Vďaka tomu, že ľudia chápu množenie psov, že hára sa mi fenka a náhodou mi zabehne na ulici a pomiluje ju tam nejaký miestny fešák a mám z toho šteniatka, tak ich predám alebo rozdám. Vďaka tomuto máme na Slovensku obrovský problém. Máme plné karanténne stanice, máme plné útulky. V osadách máte stovky a tisíce psov, ktorí sa nekontrolovateľne množia. A jedným z dôvodov, prečo toto je, že ľudia nevidia chov psov ako niečo, čo je finančne náročné. Jedným z dôvodov, prečo zavádzame aspoň nejakú reguláciu pri tom nepochopiteľnom vylúčení chovu psov z daňových a podnikateľských povinností, je obmedziť ľudí v tom, aby vôbec rozmýšľali nad tým, že nejaké šteniatka doma budú mať. Keď niekto nechce mať štence, tak nech si dá vykastrovať toho psa a nech si dá sterilizovať tú fenku a má po problémoch, ktoré nemusí riešiť žiadnym živnostenským opatrením.
To najdôležitejšie, o čo nám v dlhodobom merítku ide, je, znížiť počet psov na Slovensku, lebo ich tu máme obrovský pretlak. A keď sa teda ale stane, že niekto už bude mať nakrytú tú fenku a chce predať za nejaký mierny poplatok, tak tie veci, o ktorých hovoril Jozef Mihál, v prípade, že je to človek, ktorý sa živí prácou, či už ako živnostník, alebo ako podnikateľ, alebo ako zamestnanec, tak ho to dokopy nebude stáť nič. Tam je pár povinností, ktoré pri tom bude musieť plniť. A nabudúce si to rozmyslí. Keď sa mu to stane raz, tak si už dá tú fenku potom naozaj sterilizovať, aby sa to nestalo znovu.
V dlhodobom merítku nám ide o to, aby nám klesal počet psov na Slovensku a aby sme začali ľudí nútiť rozmýšľať nad tým, či naozaj potrebujeme toľko šteniat. Lebo ďalšia vec je tá, že vďaka tomu obrovskému pretlaku psíkov, ktorých máme v útulkoch, ktorí sú načierno predávaní, ktorí sú od množiteľov, človek, aj ktorý chce si zadovážiť psa, často si zadováži psa chorého, lebo ho má zo zlého chovu, lebo ten pes nemal proste dobré podmienky a narastajú potom náklady na jeho chov.
Točíme sa v začarovanej špirále, ktorá je plná patologických problémov. A tie problémy sú častokrát spôsobené práve tým, že nedokážeme primäť ľudí rozmýšľať o chove psov inak, že do toho musia investovať čas, že do toho musia investovať peniaze, že to musia mať nejakým spôsobom legislatívne ošetrené.
Povedzte mi jeden rozumný dôvod, prečo by mal byť chov psov ako zdroj príjmu rovnaký ako predaj rajčín, ako hovoril pán Zsolt Simon, vyňatý takmer spomedzi všetkého ostatného príjmu, ktorý na Slovensku existuje? Aký je tam dôvod? Ja vám poviem dôvod, prečo by nemal. Lebo tí psi tým trpia, lebo ľudia sa k nim nevedia správať, lebo na tom častokrát zarábajú alebo si tým robíme blamáž v celej Európe. A o čo nám ide, je pri troche, áno, byrokratického zaťaženia začať to prostredie aspoň nejakým spôsobom regulovať. A dlhodobo by malo byť regulované tak, že predaj šteniat bude zaťažený daňou, že každé predávanie šteňaťa bude musieť byť nejakým spôsobom registrované, a teda keď sme sa nedohodli na registrovaných chovoch, tak nech je to živnosť.
A ja vám rozumiem, že nie každému sa musí páčiť, že to musí byť od každého jedného psíka, ale tvrdím, že dlhodobým efektom môže byť, že tých psov na Slovensku jednoducho budeme mať menej a budú zdravší, že psi, ktorí sa nakoniec predávať budú, budú skôr z registrovaných plemenných chovov, ako nejaké poškrabky, ktoré sa náhodou pritrafili niekde na ulici. A keď budú chcieť mať babičky psíka na dennodenné venčenie, stále budú mať obrovské množstvo psov v útulkoch, v karanténnych staniciach, alebo im ho bude môcť niekto darovať.
Takže ja rozumiem tej vašej obave, že náhodou sa niekomu stane pri jednom psíkovi, ale ak ďalším z našich cieľov má byť postupné znižovanie počtu psov na Slovensku, tak toto je jeden z nutných prvých krokov. K tomu, samozrejme, patrí čipovanie, k tomu, samozrejme, patria kastračné programy, k tomu, samozrejme, patrí systém útulkov, k tomu patrí systém tých karanténnych staníc. Toto všetko potrebujeme, ale niekde musíme začať. A pre mňa jednoducho argument, že keď sa náhodou stane niečo mojej fenke, tak si musím na pol roka založiť živnosť, nie je dostatočne silný popri všetkým možným výhodám toho, keď sa to prostredie začne správať ako regulované.
Takže ešte raz vás prosím, ja viem, mohli sme mať viacej času na to, že si pripravíme nejaký nový návrh, ale stále tvrdím, že tento je lepší než čakanie na systémovú zmenu, ktorá možno príde za rok alebo za dva, alebo nepríde vôbec. Nikdy nevieme, ako bude vyzerať táto koalícia, nikdy nevieme, ako bude vyzerať tento parlament. Čo vieme práve teraz, je, že sme na čiare. Je tu dostatok ľudí aj na strane koalície, aj na strane opozície, ktorí majú veľkú snahu a veľkú vôľu tento návrh podporiť. A ja vás prosím... (Reakcie z pléna. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Poprosím vás, páni poslanci, kľud.

Poliačik, Martin, poslanec NR SR
Ja vás prosím iba o jedno, aby ste použili váhu svojej autority v tejto veci a radšej sa pohnime dopredu naozaj tým spôsobom, ktorý máme práve teraz pred sebou a ktorý sme boli schopní dotiahnuť do konca, ako to odkladať o ďalší rok a pol. Lebo na jednej strane máme trpiace živé bytosti a na druhej strane máme, áno, pár ľudí, ktorým to môže, trochu im to skomplikovať život, ale zároveň máme obrovskú mafiu, ktorej to výrazne šiahne na príjmy a ktorej tým zabránime tak v budúcnosti nejakým spôsobom zneužívať živé bytosti pre svoje vlastné obohatenie.
Ja, samozrejme, som pripravený baviť sa s úradníkmi na ministerstve, ja som pripravený rozprávať sa s vami, ak budete chcieť znovu naštartovať tú pracovnú skupinu, ja vám odovzdám všetky pracovné materiály, ktoré kedy k tomu existovali. Ak sa k tomu budú chceť rozprávať na úrovni vlády, rád s tým pôjdem na ministerstvo. Keď budú chceť mať kontakty medzi mienkotvornými ľuďmi v ochranárskych združeniach, rád ich sprostredkujem. Ale prosím vás, nenechajme to zhatiť, dobre naštartovaný proces.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Je to trochu nešťastné, že v momente, keď väčšina ľudí v tejto miestnosti vie, že má zhruba 10 minút na to, aby sa naobedovali, a potom tu budú až do noci, máme rozprávať o zákone, ktorý bol odložený už minimálne trikrát na troch úrovniach, doznal podstatné zmeny a je výsledkom snaženia skupiny poslancov a politikov a takisto ľudí z mimovládneho sektora, ktorí začali tento proces už niekedy v roku 2010.
Legislatíva, ktorá reguluje a upravuje ochranu zvierat, bola predmetom práce poslaneckej pracovnej skupiny, ktorá vznikla v roku 2010. Jej členmi ste boli aj vy, pán predsedajúci, pán Bugár, bol v nej pán poslanec Rafaj, bol v nej pán poslanec vtedy Pellegrini, pani poslankyňa Rosová, bol som tam ja, pán poslanec Viskupič, myslím. A prvým krokom, ktorým táto skupina mala vtedy možnosť úspešne dotiahnuť do konca, bolo zvýšenie trestov za týranie zvierat. A finálnym cieľom tejto pracovnej skupiny a všetkých ľudí, ktorí sa snažia niečo pre ochranu zvierat na Slovensku urobiť, má byť uzákonenie špeciálneho zákona alebo prijatie špeciálneho zákona o ochrane zvierat, ktorý by všetku legislatívu zhrnul na jedno miesto a dostal by Slovensko medzi rodinu krajín, ktoré majú ochranu zvierat ošetrenú samostatným zákonom. Popritom by bolo treba ratifikovať, samozrejme, medzinárodné dohody, ktoré sa tejto témy týkajú. Tam je potrebná aj zmena Občianskeho zákonníka, ktorú sme navrhovali, a teda redefinícia zvieraťa, a na tomto konkrétnom mieste nám ide o jeden jediný pálčivý problém, a to je nezákonné množenie zvierat a ich vývoz zo Slovenskej republiky. Nezákonné je nie kvôli tomu, že by to bolo množenie, nezákonné je kvôli podmienkam, v ktorých toto množenie prebieha. A Slovensko ako krajina, ktorá je už dnes známa ako najväčší ilegálny vývozca šteniat v Európe, nutne potrebuje niečo v tejto veci spraviť.
Keď sa pozrieme na prostredie, v akom nám tieto šteniatka, šteňatá vznikajú, akým sú plodené a rodené, tak to nemá s humánnym prístupom absolútne nič spoločné a nemá to nič spoločné ani s klasickým legislatívnym prostredím. A ja úplne rozumiem, aj pán Antal, aj pán Simon, tým výčitkám, ktoré k tomu zákonu máte. Mali sme prvú verziu, kde ste povedali, že takýmto spôsobom to nejde. Mal byť zriadený systém registrovaných chovov, na základe ktorého by bolo jasné, ktorý chovateľ rozdá tie šteniatka, lebo sa stala nehoda a proste prišli na svet, ktorý chovateľ je regulovaný chovateľskými zväzmi, a tak ako vy hovoríte, tak v podstate podmienky chovu šteniat kontrolujú samotné chovateľské zväzy, ktoré si dohliadajú na štandardy svojich plemien, a ktorý chovateľ je bezškrupulózny, nehumánny človek, ktorý dokáže natrepať 15 fén do jednej garáže v krabiciach, kŕmiť ich vodou a chlebom a využívať ich iba na to, aby cisárskymi rezmi 4- alebo 5-krát vybral z nich šteniatka a tie potom nehumánnym spôsobom vyviezol niekde do zahraničia. Tento chovateľ nemôže byť kontrolovaný daňovou správou, pretože nelogicky predaj šteniat stále je vyňatý spod dane. Tento konateľ nemôže byť kontrolovaný veterinárnou správou, lebo ten veterinár o ňom nevie. Tam neexistuje žiadny záznam. Tento chovateľ nemôže byť kontrolovaný nikým. V prípade nahlásenia podozrenia z týrania zvierat dokonca polícia nemôže vstúpiť na jeho pozemok, pretože jednoducho ju tam ten chovateľ nevpustí.
Všetko, čo sa my snažíme urobiť, je, zamedziť tomuto nehumánnemu správaniu. Spravili sme prvú vlnu, po pripomienkach parlamentnej legislatívy sme spravili druhú vlnu, po pripomienkach ministerstva sme spravili tretiu vlnu a tá je zmaterializovaná v tom pozmeňováku, a stále je to zle. Ja sa pýtam, čo s tým ideme, pán Antal, spraviť? Lebo každý deň, každý týždeň, každý mesiac ľudia píšu, zahraničné médiá to objavujú, dodávky šteniat, ktoré umierajú ešte na ceste do zahraničia, sa stávajú predmetom zlého renomé Slovenskej republiky, minimálne, ale hlavne obrovského utrpenia tých zvierat, ktoré sú tam. A ja sa pýtam - dokedy?
Mali sme tu týždne a mesiace na to, aby sme sa o tom mohli rozprávať. Ten pozmeňovák sme všetci mali v rukách. Všetkým nám ide o to isté, napriek tomu stále nevieme dôjsť k zhode a ja sa pýtam teda, kde je problém? Je to naozaj tak, že nevieme nájsť technické riešenie? Alebo sa konečne ozvali ľudia, ktorým sa tým šáhne na biznis? Sú to tí, ktorí toto blokujú?
Ja som si vedomý toho, že tá finálna méta, ktorú máme pred sebou, bude dosiahnutá až komplexnou legislatívnou úpravou. Som si vedomý toho, že možnože aj s tým daným pozmeňovákom budú potrebné kozmetické zmeny, ale tvrdím, že ak to teraz prijmeme, tak pri legisvakancii, pri tom, kým nabehne ten zákon do účinnosti, dokážeme upraviť veci tak, aby na konci možnože to nebolo o jednej fenke, ale o dvoch alebo o troch, aby bolo jasné, že to je množiteľská stanica, že stále vieme na tom pracovať. Ale, prosím, nevráťme sa teraz do toho istého marazmu, že si povieme, nedokázali sme. Zase pôjdeme my za úradníkmi na ministerstvo, ja osobne s pani Rosovou sme im odovzdali komplet vypracovaný zákon o ochrane zvierat v roku 2011. Odvtedy je v šuflíku. A stovky, tisíce a desaťtisíce nevinných zvieracích životov trpia kvôli tomu, že sa nedokážeme dohodnúť.
Tak, prosím, urobme ten prvý krok, schváľme túto novelu, schváľme ju v podobe, ako sme boli schopní ju dopracovať doteraz, pozrime sa, koľko máme času na úpravu, a potom kľudne choďme do zákona o veterinárnej starostlivosti, poďme do zákona o držaní psov, poďme do Občianskeho zákonníka tam, kde je definícia zvieraťa, poďme do všetkých častí, ktoré sa tej definície majú zarátavať. Poďme sa pozrieť na to, koľko toho treba urobiť, aby sme sa dopracovali k nejakej jednotnej zákonnej úprave zákona o ochrane zvierat. Ja som plne k dispozícii a takisto kolegovia a kolegyne, takisto z OĽANO, takisto z SaS a možno aj z iných strán. Dokonca kotlebovci sa začínajú k tomu hlásiť.
Všetci sme si vedomí toho, že situácia na Slovensku je katastrofálna. Dobrovoľníci za svoje vlastné peniaze chodia po Slovensku, kastrujú psov, fenky, len aby sa to nezhoršovalo. A organizovaná mafia množiteľov bez akéhokoľvek humánneho cítenia zneužíva túto situáciu.
Poďme kľudne rokovať s ministerstvom financií, aby sa predaj šteniat vyňal spod výnimky na príjmy podnikateľov, a keď dokážu zabezpečiť, že peniaze, ktoré získame z daní z predaja šteniat, budú priamo targetované a používané na útulky, karanténne stanice, kastrovacie programy, kľudne aj čipovanie, tak aby nebolo drahé, tak poďme do toho. Len už, preboha, prestaňme prešľapovať z miesta na miesto, pretože zatiaľ čo my sa tu nevieme dohodnúť na tom, či jedna fenka, dve alebo tri, tak tam vonku zomierajú tie zvieratá.
Takže vás prosím, ak sme boli schopní dôjsť k nejakej dohode na väčšine vecí a máme malé rozpory, skúsme ich teraz hodiť za hlavu. Odsúhlasme to v tej podobe, ako to skončí na konci rozpravy, a potom sa poďme baviť, ako sa odtiaľ vieme dohodnúť a posunúť ďalej.
Takže prosím všetkých o podporu tohto zákona, jednotlivých poslancov, ktorí, viem, že lobujú aj vo svojich poslaneckých kluboch, aby tento zákon získal podporu, tá novela prešla. Prosím vás o to, aby sme dokázali možno spraviť nie úplne dokonalý krok, ale prvý, a poďme hneď na to nadviazať ďalšími, aby do konca tohto volebného obdobia sme mohli prísť komplet ako parlament s niečím, s čím pri pohľade do ľudí, ktorí sa starajú o zvieratá na Slovensku, ktorí sa starajú o útulky, o karanténne stanice, sme sa nemuseli hanbiť.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem. No, predtým som hovoril o balíku, ktorý sa týkal VÚC. A čo sa týka samotnej municipalizácie, ja to tu tvrdím už roky, je potrebné nastaviť pravidlá tak, aby samotné tie samosprávy mali motiváciu sa zlučovať. To znamená, aby so stále zväčšujúcim sa počtom obyvateľov, ktorý by bol ovládaný z jedného centra, by sa zlepšovali podmienky, čo sa týka ich komunikácie so štátom.
Pán kolega Fecko už tradične hovorí o tom, že je potrebné počúvať hlasy aj tých, ktorí sú v obciach nespokojní, čo na teoretickej úrovni môže byť pravda, ale ak by výsledkom malo byť ešte väčšie trieštenie a ešte väčší počet obcí, než máme, tak to bude znamenať ešte väčšiu smršť úradníkov a silnejšiu byrokratizáciu plošnú, než máme dnes.
Preto ja súhlasím, že musí existovať nejaké samourčujúce právo obyvateľov nejakého rohu alebo dedinky, alebo konca dediny, to dobre, to nech je. Ale systém má byť nastavený tak, aby opačne pôsobil na tých ľudí, aby mali čo najväčšiu motiváciu sa združovať do čo najväčších celkov. A municipalizácia fungujúca tak, že existuje nejaké centrum, v ktorom je aj zastupiteľstvo, aj úrady, ktoré obhospodarujú územie niekoľkých obcí, je prospešná pre nás všetkých. Je transparentnejšia, je efektívnejšia, a ak je dobre nastavená, tak stále sa v nej zohľadňuje aj princíp subsidiarity a rozhoduje sa tam, kde tí ľudia naozaj žijú. A toto podľa mňa v nadväznosti na to, čo hovoril kolega Klus, by sme... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne. No, ja si myslím, že je naozaj namieste po ukončení tohto veľkého balíka povedať, že minimálne na úrovni pripravenia materiálu do šuflíka je to výborný počin, čo sme tu zažili za posledný deň a pol, pretože ak by jedného dňa bola politická vôľa na to, aby sa kraje, teda VÚC-ky zrušili, tak nebude potrebné všetko písať od nuly, ale stačí vytiahnuť Beblavého, Machačkovej zákony zo šuflíka a môže sa na tom balíku okamžite začať pracovať.
Jedna vec, ktorú obdivujem na tomto projekte, je, že to nie je práca, ktorú by vypracoval nejaký think tank a iba pichol nejakému poslancovi do ruky, že samotní predkladatelia majú zjavne celkom konzistentný prehľad o tom, ako ten balíček vo vnútri funguje, aké sú prepojenia jednotlivých legislatívnych krokov, ktoré kompetencie by išli kam a aký by to malo celkový efekt na slovenskú spoločnosť. Preto oceňujem, že si predkladatelia dali tento, tú prácu. Oceňuje diskusiu, ktorá k týmto návrhom vznikla, myslím si, že všetci, ktorí sme jej venovali aspoň trochu pozornosti, dnes už budeme mať vďaka tejto diskusii oveľa jasnejší, jasnejšiu predstavu o tom, ako by vyzeral post VÚC-kový svet na Slovensku a aj teda, ak by niektorý z týchto zákonov neprešiel, tak toto beriem ako... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem, pani predsedajúca.
Ďakujem veľmi pekne za toto vystúpenie, ale jedna vec mi tam mimoriadne chýbala a chcel by som sa na ňu dodatočne opýtať. Je nejaká súvislosť medzi tým, čo sme počuli vo vašom príspevku, pani poslankyňa, a Bratislavskou integrovanou dopravou? Keby ste mi mohli na to, prosím vás, odpovedať.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne, pani podpredsedníčka.
A som veľmi rád, pán kolega Ivan, že ste prišli s niečím viac, než len prijatím alebo odmietnutím toho návrhu, že je jasné z vášho vystúpenia, že aj keď sa bavíme iba o tom, že by sme kompetencie z rúk vyšších územných celkov vzali, tak na to nadväzujú ďalšie problematické sféry a že aj keď ten balíček zákonov, ktorý tu teraz máme na stole, hovorí iba o tom, že VÚC-ky treba zrušiť, tak na mnohých úrovniach je potrebné ešte systémovo dopracovať a rozpracovať otázky, ako či tie kompetencie samotné vôbec je dôležité mať na strane štátu, či nie je možné ich nejakým spôsobom zredukovať, či obsluha týchto kompetencií nás nakoniec náhodou nestojí ešte viacej, než keby sme to proste nechali na uváženie niekomu inému.
Sám som zvedavý na odpovede zo strany predkladateľa, dúfam, že im venuje patričný čas a patričnú energiu, a nadviažem na to, čo bolo povedané na začiatku jeho ústami. Najprv sa dohodnime pri týchto balíkoch teda na tom, že či má zmysel, aby vyššie územné celky fungovali a existovali naďalej, a v prípade, že bude dohoda na úrovni celého pléna Národnej rady, že VÚC-ky treba zrušiť, tak ďalším nutným krokom bude pozrieť sa na tie samotné kompetencie, ktoré či už prejdú na stranu štátu, alebo na stranu nižších samospráv, tak ich treba prehodnotiť, možno pospájať, zefektivizovať, aby ten systém fungoval lepšie než doteraz.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Pani ministerka, dúfam, že neostanete sólo počas nasledujúcich rokov, že nebudete jediná osoba, ktorá sa budúcej ochrankyne práv dokáže ani nieže zastať, to by bolo nedôstojné, ale ktorá bude musieť upozorňovať na dôležitosť jej funkcie. A všetci vieme, že žijeme v komplikovaných politických časoch, kedy častokrát osobné zášte sú prednejšie pred nejakým principiálnym postojom a možno aj vzťah súčasnej koalície k dosluhujúcej ochrankyni verejných práv tým bol poškodený a ja chcem teda iba vyjadriť nádej, že ak sa koalícia dokázala zhodnúť na mene a jedna z dvoch kandidátiek získa väčšinu v parlamente, tak úcta voči funkcii verejnej ochrankyne práv bude vyššia, spolupráca s orgánmi štátnej moci, ktoré na základe jej odporúčaní budú mať vykonať nápravy, bude intenzívnejšia a že výsledky jej práce na strane tých, ktorých má kritizovať a dohliadať na ich prácu, budú viditeľnejšie. Ďakujem ešte raz, že ste vystúpili. Ocenili by sme, samozrejme, keby za koalíciu tých vystúpení bolo viac, ale pri súčasnej situácii aj za toto treba byť vďačný. Ďakujem.

Ďakujem pekne. K kolegom z OĽANO, ja úplne súhlasím so všetkým, čo ste povedali. Verím tomu, že pani Janka Šípošová, čo sa týka konkrétnych vecí, čo sa týka jej názorov na konkrétnu legislatívu, zastania si konkrétneho človeka, by bola bezchybnou a možno aj bude. Ale pre mňa to prihlásenie sa k nejakému formálnemu rámcu ochrany ľudských práv je dôležitá vec. A od ochrankyne verejných práv by som čakal vyjadrenie a samozrejme, že Istanbulský protokol samotný nenapraví reálnu situáciu medzi ľuďmi v teréne. Ale takisto jeho prijatie, jeho prijatie môže podporiť, aby taká legislatíva vznikla. To sa navzájom nevylučuje a preto by som ocenil, keby sa išlo po obidvoch koľajniciach naraz a nie iba po tej praktickej.
Čo sa týka kolegov hore, pozrite sa, pán Mazurek, Miňo, bez ohľadu na to, čo ja som v živote kedy požil, stále rozoznám Turka od Araba, rozoznám pečené kura od kebabu a viem pochopiť, že v civilizovanej krajine je neprijateľné, nech akýkoľvek slušný človek by kandidoval na takto dôležitý post, tak naň nemôže byť zvolený, ak podpisy na jeho kandidatúru dá partička fašistov. To nejde.

Ďakujem veľmi pekne. Vážené dámy, vážení páni, máme troch kandidátov a verím, že nech vyhrá ktokoľvek, tak sa budúca pani ombudsmanka svojej funkcie ujme s tým, že nadviaže na všetko dobré, čo tam pani Jana Dubovcová zanechala. Chcem vyjadriť tri nádeje.
Pri pani kandidátke Janke Šípošovej, pri ocenení všetkom tom, o čom hovorili kolegovia a čo je tiež dôvodom, prečo je spoločnou kandidátkou OĽANO a SaS, chcem vyjadriť nádej, že ten jej letmý odpor k formalizmu trošku potlačí a hlavne v jej názoroch na dôležité dokumenty, ako je napríklad Istanbulský protokol, sa Slovensko zaradí do rodiny tých, ktorí stoja za týmito významnými medzinárodnými dohodami, ktorí vidia ich zmysel, ktorí vidia ich váhu a že popri všetkom tom, čo by ako ochrankyňa práv vykonávala v prospech jednotlivých občanov, kde by, predpokladám, neurobila chybu, pretože na základe jej skúseností, jej charakteru a na základe dlhoročnej praxe by pri každom jednom občanovi urobila to najlepšie, čo sa dá, tak keď by sa vyjadrovala zo svojej pozície ku stanovisku Slovenska, alebo k tomu, aké medzinárodnoprávne záväzky sú pre nás dôležité, tak hlavne pri dokumentoch typu Istanbulský dohovor by sme sa dočkali obhajoby toho, aby sa Slovensko zaradilo do rodiny krajín, ktoré ho ratifikovali, ktoré ho obhája a ktoré stoja na strane tých, ktorí kritizujú násilie na ženách a aktívne proti nemu vystupujú. Ja viem na základe mnohých rozhovorov s pani Šípošovou, že čo sa týka vecnej stránky, tak sa zhodneme. Ja by som len ocenil, keby aj tá formálna stránka bola naplnená a keby Slovensko medzinárodne takýmto spôsobom bolo v budúcnosti akceptované a keby sa o to ako budúca ombudsmanka mohla pričiniť.
Pri pani kandidátke Patakyovej je moja nádej v tom, že odvážny duch Jany Dubovcovej, ktorý ostane v tom úrade, ju bude motivovať k tomu, aby mala vždy odvahu vystúpiť voči neprávosti a aby si zisťovala informácie, kde sa takáto neprávosť môže diať. Ja som na pani kandidátku Patakyovú nepočul jediného krivého slova. Pýtal som sa mnohých ľudí, väčšina sa zhodla na tom, že je to odborník, odborníčka, slušná žena, slušný človek a že pre túto funkciu sa hodí a bude ju zastávať, čo sa odbornej a ľudskej stránky týka, tak, aby to bolo so cťou, aby sme na ňu ako občania mohli byť hrdí. Ja iba dúfam, že doterajšia prax doterajšej ombudsmanky pani Dubovcovej a tím ľudí, ktorých v tom úrade zanecháva, lebo aj o nich by sme sa mali rozprávať, bude dostatočným hnacím motorom, aby tá odvaha, ktorá v tomto úrade bola, niekedy povedať aj veci, ktoré nie sú populárne v úrade verejnej ochrankyne práv ostala, aby sa budúca ombudsmanka vyjadrovala v rovnakých intenciách.
Tá tretia nádej sa týka tretieho kandidáta a je veľmi jednoduchá. Dúfam, že nebude zvolený. Nemyslím si, že človek, ktorý k otázkam rasizmu a potlačovania ľudských práv pristupuje tak, ako pán Čulen k nim pristúpil na vypočúvaní, respektíve na dotazovaní výboru pre ľudské práva, by mal byť ochrancom ľudských práv jednak preto, že je priamo spojený so stranou, ktorá potláčanie ľudských práv má vo svojej dennodennej verbálnej agende a jednak kvôli tomu, že nebyť schopný odsúdiť rasizmus inak, než zosmiešnením samotnej témy, nemá byť vlastnosťou budúceho ochrancu ľudských práv.
Druhá vec, ktorej sa chcem venovať, je nádej. Nech bude zvolený, nech bude zvolená ktorákoľvek kandidátka, nádej, že toto plénum začne brať verejnú ochrankyňu práv vážne, že keď verejná ochrankyňa práv požiada o možnosť predniesť mimoriadnu správu, tak bude toto plénum plné, že už sa nikdy nestane, že parlament nevezme správu ochrankyne práv na vedomie, že kandidáti nebudú vyberaní na poslednú chvíľu, že diskusia o budúcom obsadení tohto úradu bude poctivejšia, menej politická, viacej odborná a viacej pôjde o to, aby sa naozaj vyberalo medzi ľuďmi s kreditom a nie medzi najlepšie schodnými kandidátmi. To sa, chvalabohu, teraz nestalo. Ja si myslím, že máme dve veľmi dobré kandidátky.
Pani Šípošovej ako kandidátke strany SaS a OĽANO držím palce. Ak bude zvolená, budem to považovať za príjemné prekvapenie zo strany tohto pléna. Ak bude zvolená druhá kandidátka, budem to považovať za dobrý výsledok zo strany koalície. Každej z nich držím palce. A my všetci, ktorí sedíme v Národnej rade Slovenskej rady (pozn. red.: správne "republiky") by sme ale mali výrazne prehodnotiť svoj prístup k pozícii verejnej ochrankyne práv a k tomu, ako sa k nej nasledujúce roky budeme správať. Tí, ktorí sme možno išli príkladom alebo tí z nás, ktorí išli príkladom, tak tí majú byť zapamätaní a tí, ktorí tu neboli a ignorovali tú funkciu samotnú, tak sa nad tým snáď zamyslia.
Z tejto, z tohto miesta sa chcem pani Dubovcovej verejne poďakovať. Po tom, čo sme mali prvého ombudsmana v zásade neviditeľného a nepočuteľného, vniesla tejto funkcii vlastnú írečitú pečať, tej práci. Dokázala sa vždy postaviť aj na stranu tých, ktorí nie sú populárni, ale je im vykonaná nejaká krivda, dokázala sa postaviť na stranu ľudí, ktorých málokto vidí, ale je im ubližované, či už to boli ľudia v celách predbežného zadržania, či to boli chovanci resocializačných domov alebo to boli väzni. Vždy jej išlo o to, aby každá ľudská bytosť v tomto štáte mala svoju základnú dôstojnosť. Pevne verím, že hlas budúcej ombudsmanky bude pevný a že názory, ktoré bude prezentovať, budú relevantné.
Ďakujem veľmi pekne.

Je to nezvyk, áno, pán spravodajca, vážené dámy, vážení páni, hovoriť k tejto téme z mojej strany. Ale nehnevajte sa, pán minister, ako zástupca vlády, je to nezodpovedné a zbabelé, čo sa tu práve teraz deje. Nezodpovedné a zbabelé. Keď tu nie je minister, tak tu mali byť nastúpení ľudia ako pán Šuca, ľudia v rozprave za vládnu koalíciu, ktorí mali povedať, prečo je toto dôležitá vec.
Ako je možné, že z vládnej koalície pri situácii, ktorá je vo svete dnes, sa tu nikto, sakra, nepostavil? To sme kde? Že jediný, kto sa tu ozve, je Kotleba s jeho propagandistickým humusom, čo tu práve podal?
Tu mal byť, keď nie minister, tak každý jeden schopný poslanec koalície a povedať, prečo je toto dôležité. Tu mal byť niekto, kto má čísla a štatistiky. Tu sme mali vedieť, že lotyšské hranice boli v roku 2016 dvestodeväťkrát prekročené vojenskou technikou Ruska, či loďou alebo lietadlom, že na druhej strane tej hranice prebieha ozajstná provokácia, že tam sú tisícky občanov. Mal nám tu niekto povedať, ktorých občanov, zelených mužíčkov, ktorí tam akože len okopkávajú hriadky, že tam je reálna hrozba. Mal tu byť niekto, kto nám mal porozprávať o modelovej situácii, ktorá sa robila na najvyšších miestach v bezpečnostných zložkách Európy a z ktorej vyplynulo, že súčasná mobilizovaná sila na hranici s baltickými štátmi zo strany Ruska je schopná obsadiť hlavné mestá baltických štátov, či by NATO zareagovalo, alebo nie. To tu malo byť povedané. Malo tu byť povedané, že Rusko vedie aktívny konflikt so západným svetom a dokázateľne ovplyvňuje demokratické zriadenie vo viacerých krajinách. To tu mal niekto, kto tomu rozumie, povedať. Tu nemal stáť teraz vyštudovaný systémový filozof, ale niekto, kto je odborník v silových zložkách.
A čo ste to, sakra, za najsilnejšiu stranu na Slovensku?! Čo ste to za vládnu koalíciu, že tu nemáte koho postaviť? Že vás tu cvičí Kotleba na bezpečnostných otázkach? Koho tu máte? Toto je vaše maslo na hlave.
A to, čo teraz Poliačik robí, je, že vám dáva druhú šancu. Zajtra ráno o deviatej, zajtra ráno o deviatej, keď bude pokračovať rozprava k tomuto bodu, tak si niekoho zožeňte, kto tomu rozumie lepšie ako ja a vie obhájiť vaše stanovisko lepšie ako to, čo tu zaznelo doteraz.
Ďakujem veľmi pekne.