Ďakujem veľmi pekne. Ako, kolegyne, kolegovia, asi viete, ja mám dvoch psov. Jedného našli pri ceste spolu s jeho štyrmi súrodencami v igelitovej taške, druhého som pred umrznutím zachraňoval zo skalického útulku. Dnes je Valentín, doma mám aj manželku. Chcem ešte poďakovať týmto pánovi Matovičovi a pánovi Dankovi, že vďaka nim dvom dneska aj vyvenčím psov, aj povečeriam manželku (smiech v sále), teda povečeriam s manželkou, a teda aj psy budú rady, aj Valentína oslávime. Takže toto, toto odvolávanie pána premiéra si nechávame na štvrtok. Takže týmto ďakujem pánom.
A teraz k veci. Pán kolega Antal, som rád, že máme konštruktívnu a dobrú diskusiu, a som rád, že hovoríme o princípoch a o čom ten zákon má byť. Tak sa pozrime na situáciu na Slovensku. Vďaka tomu, že ľudia chápu množenie psov, že hára sa mi fenka a náhodou mi zabehne na ulici a pomiluje ju tam nejaký miestny fešák a mám z toho šteniatka, tak ich predám alebo rozdám. Vďaka tomuto máme na Slovensku obrovský problém. Máme plné karanténne stanice, máme plné útulky. V osadách máte stovky a tisíce psov, ktorí sa nekontrolovateľne množia. A jedným z dôvodov, prečo toto je, že ľudia nevidia chov psov ako niečo, čo je finančne náročné. Jedným z dôvodov, prečo zavádzame aspoň nejakú reguláciu pri tom nepochopiteľnom vylúčení chovu psov z daňových a podnikateľských povinností, je obmedziť ľudí v tom, aby vôbec rozmýšľali nad tým, že nejaké šteniatka doma budú mať. Keď niekto nechce mať štence, tak nech si dá vykastrovať toho psa a nech si dá sterilizovať tú fenku a má po problémoch, ktoré nemusí riešiť žiadnym živnostenským opatrením.
To najdôležitejšie, o čo nám v dlhodobom merítku ide, je, znížiť počet psov na Slovensku, lebo ich tu máme obrovský pretlak. A keď sa teda ale stane, že niekto už bude mať nakrytú tú fenku a chce predať za nejaký mierny poplatok, tak tie veci, o ktorých hovoril Jozef Mihál, v prípade, že je to človek, ktorý sa živí prácou, či už ako živnostník, alebo ako podnikateľ, alebo ako zamestnanec, tak ho to dokopy nebude stáť nič. Tam je pár povinností, ktoré pri tom bude musieť plniť. A nabudúce si to rozmyslí. Keď sa mu to stane raz, tak si už dá tú fenku potom naozaj sterilizovať, aby sa to nestalo znovu.
V dlhodobom merítku nám ide o to, aby nám klesal počet psov na Slovensku a aby sme začali ľudí nútiť rozmýšľať nad tým, či naozaj potrebujeme toľko šteniat. Lebo ďalšia vec je tá, že vďaka tomu obrovskému pretlaku psíkov, ktorých máme v útulkoch, ktorí sú načierno predávaní, ktorí sú od množiteľov, človek, aj ktorý chce si zadovážiť psa, často si zadováži psa chorého, lebo ho má zo zlého chovu, lebo ten pes nemal proste dobré podmienky a narastajú potom náklady na jeho chov.
Točíme sa v začarovanej špirále, ktorá je plná patologických problémov. A tie problémy sú častokrát spôsobené práve tým, že nedokážeme primäť ľudí rozmýšľať o chove psov inak, že do toho musia investovať čas, že do toho musia investovať peniaze, že to musia mať nejakým spôsobom legislatívne ošetrené.
Povedzte mi jeden rozumný dôvod, prečo by mal byť chov psov ako zdroj príjmu rovnaký ako predaj rajčín, ako hovoril pán Zsolt Simon, vyňatý takmer spomedzi všetkého ostatného príjmu, ktorý na Slovensku existuje? Aký je tam dôvod? Ja vám poviem dôvod, prečo by nemal. Lebo tí psi tým trpia, lebo ľudia sa k nim nevedia správať, lebo na tom častokrát zarábajú alebo si tým robíme blamáž v celej Európe. A o čo nám ide, je pri troche, áno, byrokratického zaťaženia začať to prostredie aspoň nejakým spôsobom regulovať. A dlhodobo by malo byť regulované tak, že predaj šteniat bude zaťažený daňou, že každé predávanie šteňaťa bude musieť byť nejakým spôsobom registrované, a teda keď sme sa nedohodli na registrovaných chovoch, tak nech je to živnosť.
A ja vám rozumiem, že nie každému sa musí páčiť, že to musí byť od každého jedného psíka, ale tvrdím, že dlhodobým efektom môže byť, že tých psov na Slovensku jednoducho budeme mať menej a budú zdravší, že psi, ktorí sa nakoniec predávať budú, budú skôr z registrovaných plemenných chovov, ako nejaké poškrabky, ktoré sa náhodou pritrafili niekde na ulici. A keď budú chcieť mať babičky psíka na dennodenné venčenie, stále budú mať obrovské množstvo psov v útulkoch, v karanténnych staniciach, alebo im ho bude môcť niekto darovať.
Takže ja rozumiem tej vašej obave, že náhodou sa niekomu stane pri jednom psíkovi, ale ak ďalším z našich cieľov má byť postupné znižovanie počtu psov na Slovensku, tak toto je jeden z nutných prvých krokov. K tomu, samozrejme, patrí čipovanie, k tomu, samozrejme, patria kastračné programy, k tomu, samozrejme, patrí systém útulkov, k tomu patrí systém tých karanténnych staníc. Toto všetko potrebujeme, ale niekde musíme začať. A pre mňa jednoducho argument, že keď sa náhodou stane niečo mojej fenke, tak si musím na pol roka založiť živnosť, nie je dostatočne silný popri všetkým možným výhodám toho, keď sa to prostredie začne správať ako regulované.
Takže ešte raz vás prosím, ja viem, mohli sme mať viacej času na to, že si pripravíme nejaký nový návrh, ale stále tvrdím, že tento je lepší než čakanie na systémovú zmenu, ktorá možno príde za rok alebo za dva, alebo nepríde vôbec. Nikdy nevieme, ako bude vyzerať táto koalícia, nikdy nevieme, ako bude vyzerať tento parlament. Čo vieme práve teraz, je, že sme na čiare. Je tu dostatok ľudí aj na strane koalície, aj na strane opozície, ktorí majú veľkú snahu a veľkú vôľu tento návrh podporiť. A ja vás prosím... (Reakcie z pléna. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Poprosím vás, páni poslanci, kľud.
Poliačik, Martin, poslanec NR SR
Ja vás prosím iba o jedno, aby ste použili váhu svojej autority v tejto veci a radšej sa pohnime dopredu naozaj tým spôsobom, ktorý máme práve teraz pred sebou a ktorý sme boli schopní dotiahnuť do konca, ako to odkladať o ďalší rok a pol. Lebo na jednej strane máme trpiace živé bytosti a na druhej strane máme, áno, pár ľudí, ktorým to môže, trochu im to skomplikovať život, ale zároveň máme obrovskú mafiu, ktorej to výrazne šiahne na príjmy a ktorej tým zabránime tak v budúcnosti nejakým spôsobom zneužívať živé bytosti pre svoje vlastné obohatenie.
Ja, samozrejme, som pripravený baviť sa s úradníkmi na ministerstve, ja som pripravený rozprávať sa s vami, ak budete chcieť znovu naštartovať tú pracovnú skupinu, ja vám odovzdám všetky pracovné materiály, ktoré kedy k tomu existovali. Ak sa k tomu budú chceť rozprávať na úrovni vlády, rád s tým pôjdem na ministerstvo. Keď budú chceť mať kontakty medzi mienkotvornými ľuďmi v ochranárskych združeniach, rád ich sprostredkujem. Ale prosím vás, nenechajme to zhatiť, dobre naštartovaný proces.
Ďakujem veľmi pekne.
