Videokanál poslanca

Pán Kéry, vy ste povedali, že ak sa preukážu tie veci, ktoré sú predmetom trestných stíhaní, tak budete prvý, ktorý bude tlačiť na to, aby bola Čistému dňu odobratá akreditácia. To je v poriadku. A teraz si to poďme rozobrať. Budete tiež prvý, ktorý v rámci vyvodenia politickej zodpovednosti bude tlačiť na ministra, aby sa vzdal svojej funkcie? Lebo viete, my sa tu nerozprávame teraz o tom procese udeľovania alebo odoberania akreditácií. Prvotným záujmom a predmetom našej diskusie je politicky kultúrne vyvodiť politickú zodpovednosť voči človeku, ktorý má toto všetko na starosti.
A druhá otázka je, čo všetko bude potrebné, aby sa preukázalo, že je pravda. Bude stačiť jedno trestné oznámenie, keď sa ukáže, že je založené na pravde? Alebo dve? Alebo to bude tak, ako hovoril pán Burian, že 10 % možno z tých chovancov je nespokojných reálne, a preto posiela tie maily. Aká je tá miera? Ja oceňujem, že dokážete priznať, že zrejme tam nebolo všetko v poriadku. Ale moja otázka je, kde je tá čiara, pri ktorej u vás je to nastavené tak, že ak je prekročená, tak na základe politickej zodpovednosti minister musí odstúpiť zo svojej pozície.

Vážený pán minister, tí, ktorých milovať je najťažšie, to potrebujú najviac. Toto možno platí aj o vás, aj o tom pánovi, ktorého mnohí by sme radšej nepoznali, ale poznáme. Ale pri tejto téme to platí vo veľkej miere o tých deťoch v tých resocializačných zariadeniach. Tie decká pochádzajú častokrát z veľmi ťažkého, problémového prostredia a tým, že im v detstve málokto vštepil rešpekt k niekomu, koho môžu mať radi a komu môžu dôverovať, tak to takzvané resocializačné zariadenie má nejakým spôsobom nahradiť tieto vzorce správania aspoň čiastočne.
A ja sa teda pýtam: Ak tvrdíte, že sa hlásite k zodpovednosti za deti v resocializačných zariadeniach, je v poriadku nastavenie pravidiel, ak pri všetkých tých popisovaných trestoch, tej štruktúre hierarchickej, ktorá tam je nastolená, tom správaní sa, tom ponižovaní, tých pomenúvaniach, ak tam neboli nájdené porušenia pravidiel, sú tie pravidlá v poriadku? A ak vy ste za zostavenie takýchto pravidiel, ich vymáhanie a kontrolu zodpovedný od roku 2012, naozaj si myslíte, že neexistuje dôvod na vaše odvolanie? Hovoríte, že sa hlásite k zodpovednosti za deti v tých zariadeniach, ale tie deti boli sklamané, tie deti minimálne sa nepohli z toho miesta, ako sa tam dostali, a toto je vaša zodpovednosť. Preto musíte skončiť.

Pani kolegyňa, ja by som chcel žiť v tom vašom alternatívnom vesmíre. Ja by som tam bol tak mocný, taký vladár, tak by sa mi darilo. Nemusel by som tu drať opozičné lavice, lebo v zásade cez tie moje mimovládky a tých mojich agentov by som ovládal celé Slovensko, celú republiku. Revolúcie by som mal na lúsknutie prsta (rečník lúskol prstami), kedy by som potreboval. To by bola paráda, ale tak to nie je.
A vráťme sa teraz do reality. Fakt číslo jeden. Klamete a klamete ako Kotleba. Keď si pozreme jeho vystúpenie v poslednej diskusii aj v jedinej diskusnej relácii, kde bol, nepovedal jediný pravdivý výrok. Ani jeden. Má horšiu, má horšiu štatistiku než Robert Fico s Robertom Kaliňákom. To už je čo povedať. A vy ste tiež klamali dnes. Povedali ste, že... (reakcia z pléna), povedali ste, že nikdy neboli amnestie zrušené. No napríklad v Peru amnestie zrušené boli, nie parlamentom, ale Ústavným súdom, ale, ale zrušené boli a práve na základe toho, že neboli uznané ako spravodlivé. Povedali ste, že na základe, že nikto nikdy neodsúdil rozkrádanie štátu. Ale veď si pozrite vystúpenia všetkých opozičných politikov za posledných minimálne sedem rokov. Kľudne aj moje. Môžete ich čítať od začiatku do konca. Tam boli rozkrádačky všetkých vlád odsúdené a bola snaha vyvodiť voči nim zodpovednosť a to je súčasťou našej politickej práce.
A keď hovoríte, že v zásade po zrušení Mečiarových amnestií sa môže čokoľvek, no mohlo by sa, ak by moc mali v rukách ľudia ako vy. A je povinnosťou demokratických síl v tomto štáte, aby sa nič také nikdy nestalo.

No, pán Jahnátek, stačí si prehrať včerajšie vyjadrenie pána premiéra a všetci vieme, aká je kultúra jeho vyjadrovania, tam nemusíme to vôbec riešiť ďalej.
A čo sa týka pána Pčolinského, pána Tomáša, ja úplne súhlasím s tým, že v tejto chvíli už naozaj o zásluhy nejde, ale pomenovať proces taký, aký naozaj bol, nie je urážanie a nie je útok. A ja úplne súhlasím, že už nie je teraz čas na zásluhy, ale napriek tomu treba hovoriť o tom, akým spôsobom sme sa do dnešného momentu dostali. A to takým, že bolo potrebné jednak vyrovnať vnútrokoaličné napätie, bolo potrebné nejakým spôsobom sa vyrovnať s verejným tlakom a bolo potrebné nájsť spôsob, aby si strany SMER - SD a SNS zachovali tvár. Toto všetko bolo súčasťou toho, že sme dnes tam, kde sme, a v dôsledku tohto budeme 60 dní tŕpnuť, lebo tam, kde sme mohli rozhodnúť ako mocenský suverén, budeme musieť čakať na nerozhodnutie Ústavného súdu.
Takže toto, toto nemal byť útok, toto, toto bolo plané konštatovanie faktov a platí to, čo som povedal na konci - najväčšiu zásluhu má verejnosť, najväčšiu zásluhu majú práve ľudia, ako je pán Demeš, ktorí naozaj pomáhali pri tom, aby vznikol ten verejný tlak a aby pre mnohých z členov tohto pléna sa stala táto otázka už neodložiteľnou, že už sa o tom nedá naveky len rozprávať a treba niečo spraviť.
Takže ja v prvom rade ešte raz ďakujem verejnosti, ďakujem tomu, že vznikol ten tlak, a na základe toho... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Ja som v tých prvých rozpravách sa snažil reprezentovať pohľad tej generácie, pre ktorú mečiarizmus bol významným spôsobom formujúcou skutočnosťou počas dospievania; tej generácie, ktorá nemala možnosť zasahovať do spôsobu, akým bola naša spoločnosť v tej dobe formovaná, lebo veď sme boli školáci; tej generácie, ktorá najprv si myslela, že zo dňa na deň s otvorením hraníc a zrušením komunistického režimu zrazu všetko bude fungovať perfektne, a veľmi bolestne sledovala na svojom okolí, že to tak nie je.
Deväťdesiatdeväť ľudí podpísalo toto uznesenie. (Reakcia z pléna.) Osemdesiatdeväť? Tak 89. Takže jeden nám chýba do potrebného počtu hlasov, verím, že v hlasovaní sa tento jeden človek nájde. A vtedy ale začne vlastne ten najdôležitejší proces. Vtedy začne proces, druhá vlna verejného tlaku a tlaku nás všetkých a bude to tlak, aspoň psychologický tlak, verejný tlak, mediálny tlak možno na rozhodnutia, na rozhodnutie Ústavného súdu. Ja viem, že Ústavný súd by nemal byť politickým orgánom. Ja viem, že Ústavný súd by sa mal úplne oprostiť od akýchkoľvek názorov verejnosti a rozhodovať čisto odborne a v medziach práva. No zároveň si myslím, že to, čo sa stalo v Národnej rade, ukázalo, že zhoda v spoločnosti je príliš veľká na to, aby to aj Ústavný súd mohol ignorovať.
Nemyslím si, že toto riešenie je jediné ústavné riešenie. Myslím si, že Národná rada Slovenskej republiky ako najvyšší ústavodarný orgán a mocenský suverén mohla zrušiť amnestie svojím vlastným rozhodnutím, a jediné, čo tomu stálo v ceste, bolo nemožnosť urobiť to tak, aby si pri tom strany ako SMER alebo SNS zachovali tvár. A na to, aby si mohli zachovať tvár, na to, aby sme mohli spraviť ten jeden krok, bol potrebný ten, ako Béla Bugár hovorí, gaťafalš. Bolo potrebné to nejak zvrtnúť, spraviť tam nejaký ten spin, právnici napísali, ako by sa to dalo, a my sme to tak spravili.
A ešte raz, neurobili sme to pre Erika Tomáša, neurobili sme to pre SMER, neurobili sme to pre túto koalíciu, urobili sme to preto, lebo sme vedeli, že občania, ktorí podpísali výzvu na zrušenie Mečiarových amnestií, chcú vidieť zrušené Mečiarove amnestie. Nehrajme sa teraz, kto sa postavil s vysoko vypnutým hrudníkom na tlačovku a povedal: "Ja preberám iniciatívu a ja hrdina to teraz urobím." Ten vulgárny človek, ktorý sa nevie vyjadrovať v médiách, premiér tohto štátu, nemá zásluhu na tom, že budú zrušené Mečiarove amnestie. Budú zrušené nie vďaka nemu, ale napriek nemu. Budú zrušené vďaka tomu, že ľudia z opozície, ľudia v demokratickej časti politického spektra sa povzniesli nad to, kto prišiel s týmto návrhom, a uprednostnili záujmy občanov a histórie tohto štátu nad záujmami svojimi vlastnými politickými.
Pevne dúfam, že podpora pre toto uznesenie pôjde naprieč týmto plénom, a to napriek jeho nedokonalostiam. Pevne dúfam, že 60 dní budú ústavní sudcovia toto uznesenie na svojich stoloch iba hľadať a v 61. zistia, že nestihli. Pevne dúfam, že Mečiarove amnestie sa dnešným dňom naveky stanú minulosťou a táto čierna škvrna na histórii tohto štátu bude vymazaná. (Potlesk.)

Pán Tomáš, pri všetkej úcte, ak by sme mali zahodiť teraz všetky spory a vôbec vnímať ako ústretové gesto zo strany SMER - SD, že by sme už mali vysielať len pozitívne správy, tak by nemohli k tomuto pultu poslať vás. Lebo naozaj ako to, čo ste predviedli práve teraz, na tých tréningoch, ktoré ja občas robím, hovorím, že keď vám niekto povie, že úprimne, naozaj úprimne oceňujem, tak úprimnosť iba hrá. A vám sa nedá uveriť jediné slovo. To, čo sa deje s amnestiami, všetci poslanci, ktorí podpísali to uznesenie, robia pre ľudí tohto štátu, nerobia to pre SMER ani pre koalíciu a nerobia to ani pre vás. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec Galko, prosím vás, nerušte ma! Ja som mimoriadne vyrušený z tohto. Ďakujem.
Zajtra o 8.00 hodine ráno, pokračuje výbor, prerušený, pre nezlučiteľnosť funkcií, takže chcel by som upozorniť členov, že už zajtra by sme mohli doklepnúť, teda po dvoch dňoch rokovania, tento výbor. Takže zajtra o 8.00 v tradičnej miestnosti. Ďakujem veľmi pekne.

Pozrite sa, pán kolega, keby som bol zlyhal, tak vás trafím. To bolo len varovanie, to je prvá vec.
Druhá vec. (Reakcie z pléna.)
Pán, pán (reakcie z pléna), pán kolega Tomáš... (Reakcie z pléna.) Pán kolega Tomáš, obžaloba prezidenta bola za úmyselné porušenie ústavy, podpísaná viac ako 30 poslancami tohto parlamentu. To snáď nemôžte porovnávať. A vtedy nemali gule vaši kolegovia v tejto sále nechať to posúdiť Ústavný súd, lebo vedeli, že by to mohlo viesť k tomu, že prezident už nebude prezidentom. Tak neporovnávajte rozpočtové porovnávanie auta, vlaku a lietadla s tým, že niekto úmyselne porušil ústavu.
A čo sa týka predsedu, ja som povedal, keby sme mali všetky dáta, o ktorých som rozprával vo svojom príhovore, tak môžme potom to rozsúdiť. Keby sme vedeli, koľko stojí plná poľná aj s ochrankou autom, plná poľná aj s ochrankou vlakom, koľko to stojí súkromným lietadlom a koľko to stojí Letkou ministerstva vnútra, tak vtedy by to bolo fér a vedeli by sme to rozsúdiť. Ale keďže boli vytrhnuté iba niektoré čísla a iba niektoré veci, tak to rozsúdiť nevieme a je to čistá, trápna politická hra, na ktorú potom nasadzujete trolov, ako je pán Blaha.
Takže my (reakcia z pléna), my už, my v strane máme každý vlastnú hlavu, my v strane sa vieme každý rozhodnúť samostatne, nemusíme si myslieť všetci rovnako, nemusíme rozprávať všetci rovnako. Každý máme vlastný názor. Ja viem, že je to pre vás niečo nepredstaviteľné, ale tak to nakoniec je.

Ďakujem veľmi pekne. Pán predsedajúci, pán predseda, kolegyne, kolegovia, necítil by som sa dobre, keby túto tému zafrejmoval v tomto, v tejto sále trol. A to sa stalo, tak postavme to, postavme to na nohy.
Keby sme sa mali rozprávať o téme poctivo, tak základná otázka by bola: Môže mať prezident rodinu inde ako v Bratislave? A ak by sme si odpovedali nie, prezidentova rodina má mať tak, ako je rodina premiéra Británie na Downing Street č. 10 alebo keď rodina amerického prezidenta je v Bielom dome, tak slovenský prezident by mal mať rodinu v Bratislave v nejakom konkrétnom sídle prezidenta. Ak by sme sa rozprávali na túto tému, tak je to téma lucidná, relevantná a namieste. Ak ale sme prijali fakt a prijal ho takisto minister vnútra, ako celá slovenská spoločnosť, že rodina prezidenta, a teda aj bydlisko prezidenta je niekde inde, než je Bratislava, tak potom keby sme, pán minister, mali pristúpiť k téme poctivo, tak by sme potrebovali vedieť a pán minister určite tie dáta má.
Pán minister, povedzte mi, koľko stojí, koľko by stáli alternatívy? Ak prijmeme za súčasť normálneho, bežného ľudského života, že človek, ktorý vykonáva verejnú funkciu, sa musí dopraviť na miesto, kde ju vykonáva, a potom sa vrátiť domov, keby ste boli poctivý, tak nám poviete čísla, koľko by to stálo autom, koľko by to stálo vrtuľníkom, koľko by to stálo súkromným lietadlom aj vrátane ochranky, aj náležitostí, ktoré k tomu všetky patria, a koľko to stojí lietadlom. Ak by sme sa mali reálne ako Národná rada vyjadriť k tomu, či sú peniaze míňané efektívne, tak by sme potrebovali porovnanie, vy by ste nám mali povedať, že na bezpečnosť prezidenta je potrebných toľkoto a toľkoto ľudí, stojí to toľkoto a toľkoto peňazí, a keď má chodiť do Popradu a naspäť, tak keď to bude autom, tak to bude stáť x, keď to bude vlakom, tak to bude stáť y, a lietadlo je násobne viac. To by bolo poctivé. To by bola nepolitická kauza.
Toto je vytiahnutie jednej čerešničky, pri ktorej, keď sa pozriem na opäť moje obľúbené štatistiky demagoga.sk, vy nehovoríte pravdu často. Väčšinou, no nie väčšinou, tesne nad polovicu, tesne nad polovicu, takže takmer polovica vašich výrokov je buď nepravda, alebo zavádzanie. Zhruba jeden z dvoch. A tipnem si, že tu budeme skôr na tej druhej strane. A teda nieže klamete, hovoríte zrejme pravdivé čísla, ale zavádzate, lebo jednak ten let nie je iba let prezidenta, ale je let aj celého obslužného personálu, ktorý sa má starať o jeho bezpečnosť a ktorý to musí robiť, lebo prezident sedí, teda býva v Poprade, to je prvá vec. A tá druhá vec je, že ste nám nepovedali, koľko by to vyšlo, ak by cestoval iným spôsobom. To by bolo poctivé, to je prvá vec.
Druhá vec. Zistili sme, že prezident Andrej Kiska bol vyhodnotený v centrále SMER-u ako dôležitý súper. A teda si na ňom testujú svoje najostrejšie drápky. Nasadili účinného trola pána Blahu, ktorý, viete, ono je to, ja keď som učil, tak som mal zhruba dva typy detí v triede, ktoré nutne potrebovali pozornosť. Niektoré chodili s peknými obrázkami a chceli za to pochvalu a niektoré prišli kopnúť ma do kotníka a kľudne chceli facku, len aby sa o ne niekto zaujímal. Tak pán Blaha je ten druhý typ. On príde kľudne vypýtať nenávisť polky sály len preto, aby mal nejakú pozornosť, tak sme mu ju dali, a vráťme sa teraz k veci.
Bol Andrej Kiska vyhodnotený ako hrozba, bol Andrej Kiska vyhodnotený ako možná komplikácia budúcnosti strany SMER - sociálna demokracia. Pri tejto príležitosti sme sa dozvedeli, kto je pán poslanec Nemky, takže už nie je neznámy úplne, a pri tejto príležitosti ale vidíme, čoho je strana schopná, strana SMER - SD, keď jej ide o zdiskreditovanie politického protivníka. Je schopná prinajmenšom zavádzania, lebo ako inak sa dá nazvať než zavádzanie to, pán minister, keď ste povedali prezidentovi: "Kľudne lietajte, tie lietadlá musia byť vo vzduchu, nie prázdne, tí piloti musia lietať, lebo inak by nemali licenciu." Ako inak než zavádzanie sa to dá nazvať. A ak hovoríte, že nemá lietať domov, nemala táto informácia prísť po prvých troch-štyroch letoch? Muselo ich byť toľko? Musí z toho byť téma v parlamente? To je moja otázka.
Hlasoval som za, samozrejme, že som hlasoval za, pretože tú informáciu som chcel vedieť, ale nepovažujem ju za kompletnú, nepovažujem ju za fér a stavia prezidenta tejto krajiny do veľmi neľahkej situácie, lebo ak je pravda to, čo hovorili mnohí ľudia, ktorí sa v bezpečnostných otázkach vyznajú, a to, že akýkoľvek spôsob prepravy do Popradu a naspäť bude zhruba rovnako drahý ako to lietanie, ak je toto pravda, čo môžte vyvrátiť, tak potom je úplne jedno, čo bude prezident doteraz robiť. Každý mesiac môžte robiť tlačovky s tým, že plytvá peniaze, lebo chodí za rodinou, čo je extrémne nefér. Extrémne nefér. Je pravda, že prezident je prezidentom dvadsaťštyri hodín denne, celý štát sa k nemu správa ako k prezidentovi dvadsaťštyri hodín denne, ochranka sa k nemu správa, aj vy sa k nemu správate ako k prezidentovi dvadsaťštyri hodín denne, a keď má rodinu mimo tohto mesta, tak za ňou jednoducho musí chodiť, chodiť musí. Tak to je. A čokoľvek by teraz urobil, jediné, čo môže spraviť pre to, aby ste vy boli spokojný, je zobrať manželku s malými deťmi a presťahovať ich do Bratislavy. S tým budete spokojný. O to vám teraz ide. O to vám teraz ide, lebo čokoľvek iné bude každý týždeň problém, každý jeden.
A teda aby som to zhrnul. Ak má Andrej Kiska ambíciu vstúpiť do parlamentnej politiky, tak toto bude preňho testovacím kolieskom, ako to zvládne, vyrovnať sa so svojím, možno budúcim, hlavným politickým oponentom. Nech sa do toho smelo pustí. Ak toto má byť popri všetkých kauzách, všetkých tých kauzách a všetkých tých miliónoch, a ináč, keď sa bavíme o lietaní, koľko peňazí stálo štát to, že smerácky nominant a vyhrávač súťaží o každú jednu letenku dostáva za letenky peniaze od tohto štátu? Koľko? Keď by sme sa pozreli na to, akým spôsobom boli súťažené letenky aj Národnej rady a kto v nich vyhrával a či tam mohla byť lepšia ponuka, možno by sme sa pri lietaní ešte veľmi nasmiali. Veľmi, veľmi nasmiali.
Takže ešte raz, považujem to za extrémne politickú tému, považujem to za spôsob vyrovnania sa s politickým nepriateľom, áno, je dôležité peniaze míňať efektívne, ale na to, aby sme to mohli reálne posúdiť, by sme potrebovali od ministerstva vnútra čísla o všetkých druhoch dopravy, nielen o tej leteckej. A keď sa budeme baviť na rovinu, podľa reálnej tabuľky, koľko čo stojí, potom môžme rozprávať o tom, či, lebo doprava za rodinu je normálna vec, ale že či má byť lietadlom, alebo má byť niečím iným, dovtedy je to iba trápna politická hra.
Ďakujem.

Ďakujem. No, ja to tak obrazne. Stojíme 20 rokov pred zamrznutou riekou, ktorej ľad sa stenšuje. Stále sme sa snažili prebehnúť, ale nebola dostatočne veľká vôľa, aby sa to podarilo. Ale vieme, že ten ľad bude stále tenší a tenší a jedného dňa už tam nebude žiadny. A ja teda volím radšej opatrnú chôdzu po veľmi tenkom ľade ako prešľapovanie na mieste. Lebo je možné, že jedného dňa by sme aj chceli prejsť, ale už by sme sa dívali len na tekúcu vodu a toho by som sa nerád dožil.