Videokanál poslanca

Ďakujem veľmi pekne. Pani kolegynka, v zásade výborne zhrnuté. Ja som vo svojej mladosti bol na pódiu na Podpolianskych slávnostiach, na Východnej, v Terchovej. Fakt som prešiel všetky folkloristické festivaly, ktoré v tomto štáte asi sú. Okrem kolegu Jarjabka si to tu veľmi rád s kýmkoľvek rozdám (reakcie z pléna) v speve, v speve národných našich ľudových piesní. S ním do toho nepôjdem, lebo to je jediná vec, ktorú on reálne vie.
To, čo tu ale vidíme, ani folklorista od srdca podporiť nemôže. A nemôže kvôli tomu, že je úplne jasné, že jedinou motiváciou je naozaj predvolebné rozdávanie peňazí, že súčasnej garnitúre smrdí transparentnosť, že súčasnej garnitúre smrdí odbornosť v prerozdeľovaní peňazí, že by radšej sa dostali tam, kde sme boli predtým. Presne tak, ako povedal pán Hrnko. Kde pán minister bez ohľadu na odborníkov, bez ohľadu na komisie, bez ohľadu na čokoľvek si môže rozdávať, jako chce. A, áno, na konci je jeho podpis a s tým podpisom bude chodiť po svete a rozprávať o tom, ako, pozrite sa, my sme vám pred voľbami dali peniažky. Je jedno, že tu je milión ďalších projektov, je mi jedno, že tu je moderná kultúra, je jedno, že sú tu mladí umelci a mladí kreatívci známi po celom svete, ktorí by si zaslúžili podporu. My teraz potrebujeme rozdať folklórnym súborom, lebo to je jediná vec, ktorej ešte ako-tak rozumieme a kde vieme tie peniaze dať.
Preto tento návrh jednoducho podporiť netreba. Treba nechať peniaze tam, kde sú, kde odborné komisie transparentne tie peniaze prerozdeľujú, a nenechať rozpadajúcu sa koalíciu, aby z posledných síl aspoň nejaké peniažky dokázala niekomu dať.
Úplne súhlasím a tento návrh preto vôbec nemôžem podporiť. (Reakcia z pléna.)

Ďakujem, ďakujem veľmi pekne. Pán Hrnko, ak Trnavská univerzita a považskobystrické gymnázium sú americké školy, tak to zhruba validuje silu vášho argumentu v tejto diskusii. To je jedna vec.
A, Igor Matovič, ja to iba zopakujem. Považujem za absolútne nemiestne, aby o prezidentovi Kováči bolo v tejto sále hovorené ako o niekom, kto zneužil právomoci verejného činiteľa. Považujem za absolútne nemiestne, aby Michala Kováča mladšieho, slušného človeka a dobrého diplomata, niekto označoval za podvodníka po tom, čo na všetkých úrovniach bolo vyhlásené súdom, že je nevinný. A tým pádom nebol odsúdený.
A to, čo som povedal na konci o hlasovaní za tento návrh, sa týka dokončenia procesu, symbolického procesu aj právneho procesu, ktorým sa vyrovnávame s neštandardnými nástrojmi, ktoré v tej dobe boli použité. Nehovorí to nič o tom, čo konal prezident, a nehovorí to nič o vine Michala Kováča.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Ja poviem len dve stručné veci, pretože vecne v podstate všetko, čo som chcel povedať, povedal Ondrej Dostál. Myslím si, že pri tejto téme je potrebné to povedať. Je neprípustné, aby sa v tejto sále hovorilo o prezidentovi Kováčovi ako o niekom, kto zneužil svoje právomoci, práve vďaka kontextu, ktorý povedal pán Dostál. A už úplne neprípustné považujem, aby bolo o Michalovi Kováčovi hovorené ako o podvodníkovi. Človek, ktorý sa trikrát pokúsil v tejto veci vypovedať pre nemeckým súdom. A nikdy mu to nebolo umožnené. Človek, o ktorom nemecký súd nakoniec s konečnou platnosťou rozhodol, že nemôže byť súdený a odsúdený za činy, z ktorých bol obvinený, si nezaslúži. Michal Kováč je slušný človek, výborný diplomat a nezaslúži si, aby v tejto sále po tom, čo prežil o ňom niekto hovoril ako o podvodníkovi.
Ja za tento návrh zahlasujem, pretože si myslím, že tie procesy majú byť dotiahnuté vzhľadom ku historickej pamäti. Ale odôvodnenie a rétoriku okolo toho nemôžem prijať.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne. Pán predseda, mnohé veci zrejme sedia, čo sa týka tých makroekonomických čísel, len problém je niekde inde. Problém je v tom, že zamestnávatelia na Slovensku vďaka takýmto opatreniam, častokrát nevedia vôbec robiť budgety dopredu. Oni, oni mali nejaký vejár možných poskytnutých výhod pre svojich zamestnancov a zrazu bum. Ja... V Košiciach je zamestnávateľ, ktorý zrazu milión nevedel odkiaľ má zobrať, lebo zrazu potrebuje dávať peniaze na ubytovacie zariadenia a ubytovacie poukazy. Je to rozdávanie služieb slovenským občanom nie zo, zo strany štátu, ale zo strany súkromných podnikateľov, súkromných firiem, ktoré musia dávať peniaze, ktoré chceli použiť na niečo iné, do toho, čo ste im vy nadiktovali a predpísali. To je ten problém. Samozrejme, že keď vytiahneme peniaze z firiem a rozdáme ich ľuďom, lebo nemajú ich inak ako, ako použiť, tak na konci bude zaplatené nejaké lôžko a bude zaplatené nejaké ubytovanie. Problém je, že sa tým zhoršuje podnikateľské prostredie.
Nie je možné, aby niekto šetril na niečom, čo musí, lebo on môže mať iné typy, iné typy zmlúv s poskytovateľmi iných služieb, mohol preplácať školenia, mohol preplácať, ja neviem, masáže, mohol preplácať neviem čo. A v momente, keď mu prišiel predpis od SNS z Národnej rady, tak musí preplácať iba to ubytovanie. To je na tom ten problém. Samozrejme, že keď vy vytvoríte deformovaný trh, tak doňho nalejete peniaze a niekde sa to na tých číslach ukáže.
Problém je v tom, že principiálne je to zlé, pretože o tom, na čo budú tie peniaze použité, toho zamestnávateľa, sa má on dohodnúť so svojimi vlastnými zamestnancami, nemáte tu to diktovať. To je celý problém.

Ďakujem veľmi pekne. Ja sa pripájam ku kolegyni Zemanovej v podpore tohto zákona. Som presvedčený o tom, že v momente, keď ako ľudská civilizácia nájdeme lepšie spôsoby, ako sa ochrániť pred zimou, než to, že nosíme kožu iných zvierat, tak by sme to mali využiť. Netýka sa to, samozrejme, koží kravských, lebo neviem o tom, že by boli kravy nejaké chované len pre kožu, tam je koža len vedľajší produkt toho, že sú chované pre mäso, ale pri chove čisto kožušinovom, to sú činčily a všetky ostatné zvieratá, z ktorých mäso nemáme ako spotrebovať, to považujem za jednak už aj nehumánne, a jednak aj zbytočné.
Preto som, som rád, že pani predkladateľka s týmto návrhom do pléna prišla, verím, že sa pre podporu tohto zákona nájde v pléne väčšina, a v prípade, že by boli ešte nejaké technické nezrovnalosti, ktoré by vedeli niektoré veci lepšie precizovať, alebo by vedeli prísť s definíciami, ktoré napríklad pri tých králikoch by vedeli vyčistiť ten zákon, tak bude priestor na toto v druhom čítaní a na konci, že plénum schváli zákon, ktorým sa priznáme k 21. storočiu, a povieme si, že nie sme odkázaní na to, aby sme chránili svoje telesné schránky kožušinami cudzích divoko žijúcich zvierat.
Ďakujem veľmi pekne.

Skúsim odpovedať len na pár vecí. Pri buldozéroch, áno, rovnako ma hnevá, keď sa búrajú palestínske osídlia, ako ma hnevá, keď sa búrajú rómske osady. Aj jedno, aj druhé považujem za porušenie medzinárodného alebo slovenského práva, porušenie základných ľudskoprávnych dokumentov a aj voči jednému, aj voči druhému už som sa verejne ohradil. To je prvá vec.
Druhá vec a fakt posledná vec, ktorú potrebujem, je váš potlesk, pán Kotleba. Posledná vec, ktorú potrebujem.
A druhá vec. Ukázala sa tu klasická demagógia a prekrúcanie. Ja som veľmi jasne povedal, že vychádzam z toho, čomu ja verím. Nevychádzal som z toho, čo je programom PS - SPOLU, nevychádzal som z toho, že by som o svojom presvedčení hovoril ako o záväznom pre vytváranie legislatívy, a vysvetlil som aj prečo. Pretože si myslím, že politika má vznikať na základe dát, na základe toho, čo sledujeme tam vonku vo svete, a na základe vyvažovania veľmi krehkého ekosystému rôznych práv, ktoré navzájom si odporujú.
Z tohto dôvodu ja vôbec nikomu neberiem presvedčenie o tom, že život vzniká neskôr ako pri počatí. Môžu byť rôzne interpretácie a ja mám, úplne v pohode som s tým, keď niekto povie, že život vznikne až vtedy, keď tam príde k nejakej forme zorganizovania sa nervovej sústavy alebo čohokoľvek iného. Či to chápeme tak, alebo onak, právo matky je stále rovnaké. Bez ohľadu na to, ako došlo k tomu oplodneniu, či to bolo z nedbalosti, alebo znásilnením, alebo náhodou, stále to právo rozhodnúť sa matky má byť pre mňa na prvom mieste.

Ďakujem veľmi pekne. Začnem tým, čomu verím. A nejdem tvrdiť, že to je záväzné pre kohokoľvek, len tým možnože odpoviem na pár otázok, ktoré by mohlo, ktoré by mohli prísť potom.
Ja verím tomu, že ľudský život vzniká počatím, áno. Verím tomu, že plod je človekom, áno. Verím, že prerušenie tehotenstva je zabitím, áno. Verím a plne súhlasím s tým, že právo na život je základným ľudským právom. Zároveň verím a súhlasím s tým, že právo rozhodovať o svojom vlastnom tele je základným ľudským právom.
Judikatúra Ústavného súdu, ktorá na Slovensku platí, nehovorí o tom, že právo na život nenarodeného dieťaťa prestáva platiť. Nehovorí ani o tom, že právo matky rozhodovať o svojom vlastnom tele prestáva platiť. Hovorí o tom, že musíme tieto dve práva vnímať naraz a že musíme podľa svojho najlepšieho uváženia nájsť hranicu, po ktorej v čase je jedno právo nadradené tomu druhému. Bolo tu veľa viac alebo menej o vedu opretých tvrdení o tom, že, samozrejme, telo ľudského plodu, ktoré je vo vnútri matky, nie je jej telom, ale je na ňom závislé do plnej miery. To znamená, že keď by sme mali byť filozoficky poctiví, tak by sme poveda..., tak by sme sa mali pýtať, nie že či sú tie, či sú telo narodeného človeka a telo nenarodeného človeka rovnocenné, mali by sme sa pýtať, či máme právo niekoho nútiť prežiť, nechať prežiť iného človeka tým, že je na moje telo napojený. Ak by sme sa pýtali napríklad ľudí, a to je, to je koncept, neviem ktorý filozof ho spomenul posledné týždne, ale príde mi veľmi príznačný, ak by sme sa zástancov absolútneho zákazu interrupcií pýtali, či by teda súhlasili, že niekoho môžme napojiť na ich telo, a deväť mesiacov budú svojím životom jeho udržiavať pri živote, povedali by, že chcú aspoň mať možnosť o tom rozhodnúť.
Tehotenstvo je presne o tomto type rozhodnutia. Žena sa pri maximálnej možnej miere informovanosti rozhoduje o tom, či nechá iného, malého človeka rastúceho byť napojeného na svoje vlastné telo a umožní mu tým ďalší život. A ja hovorím, áno, je to ťažká situácia. A áno, mali by sme ako spoločnosť do maximálnej možnej miery vytvoriť podmienky na to, aby sa nemusela rozhodnúť, že toto spojenie preruší. Zároveň tvrdím, že nemáme právo byť ten posledný sudca, a že kým je to dieťa závislé na jej tele, tak musíme rešpektovať jej právo o tomto tele rozhodovať.
Sú ľudia, ktorí vychádzajú zo svojho náboženského presvedčenia o tom, že v momente, keď vznikne človek, je to jedinečná bytosť, ktorá v podstate by mala ostať nejakým spôsobom na tomto svete.
Sú iné náboženské presvedčenia. Predstavme si ľudí, ktorí veria v reinkarnáciu. Nebudeme sa snáď teraz tu prieť o tom, ktorá viera je viac a ktorá je menej, ak máme vychádzať zo zjavených právd alebo z nejakého náboženského presvedčenia, prečo by sme sa nemali napríklad presvedčením o reinkarnácii tiež motivovať pri vytváraní legislatívy. Tam duša, ktorá má prísť, príde. Telo, ktoré umrie, jeho duša sa vráti na zem naspäť. To znamená, že by sme vlastne sa vôbec nemali starať o to, akým spôsobom tá duša odchádza, pretože kto sa má narodiť, narodí sa, lebo tu má splniť nejaký svoj účel alebo nejaký svoj osud. Uznáte, že toto je argumentácia nezmyselná a nemá význam v nej ďalej pokračovať. Preto ale tiež nerozumiem tomu, prečo by zjavené pravdy kresťanského náboženstva mali byť určujúcimi pri vytváraní legislatívy.
Ja som plne za to, aby náboženstvá, cirkvi, náboženské spoločenstvá presviedčali svojich veriacich o tom, že spôsob výkladu sveta, aký majú, ak neporušuje ľudskoprávne normy, ktoré máme ako spoločnosť, vtláčali v maximálnej možnej miere do života svojich veriacich. A ak teda na Slovensku máme predominantne kresťanskú spoločnosť, očakával by som, že kresťanské ženy nebudú chodiť na interrupcie, čo sa nedeje. Keď si pozrieme... (Reakcia z pléna.) Nie v plnej miere.
Keď si pozrieme na čísla, ktoré máme z minulého mesiaca, tak aj voliči strán a voličky strán, ktoré svoju ideológiu alebo svoje zameranie definujú ako kresťanské, alebo aj ako kresťanské, majú pomerne veľké počty ľudí, ktorí súhlasia s tým, že interrupcie by na Slovensku zakázané byť nemali. Je otázne, že či to robia kvôli sebe alebo či chcú nechať tú možnosť iným, ale so zákazom nesúhlasia. A máme to pol na pol zhruba v celej spoločnosti.
Musím povedať, že ma prekvapil príspevok kolegu Krupu, pretože ten rozmer opierania sa o ľudskoprávne dokumenty je pri iných činoch a iných typoch argumentácií strany, ktorú zastupuje, podľa mňa pokrytecký. Kde boli zástupcovia kotlebovcov, keď buldozéry zrovnávali obydlia rodín so zemou? Ľudskoprávne dokumenty jednoznačne hovoria, že bez ohľadu na to, či je dom postavený legálne alebo nelegálne, alebo či je na svojej vlastnej pôde alebo na niekoho inej, zachovanie životov rodiny a podmienok pre život je na prvom mieste. Kde boli vaše citácie ľudskoprávnych dokumentov vtedy, pán Krupa?
Kde ste boli, keď sa hlasovalo o Istanbulskom dohovore, ktorý v súlade s oveľa prísnejšími, prísnejšími ľudskoprávnymi dokumentami ochraňuje životy detí, ochraňuje životy najslabších, ako ste povedali, a snaží sa zabraňovať domácemu násiliu?
Vyberáte si vždycky len to, čo vám dokumu..., čo vám hodí sa do krámu. Vyberáte si len tie dokumenty a len vtedy, keď sa vám to hodí, a mne z toho vychádza, že vám nejde reálne o ľudí. Vám nejde o to, aby boli ochránení najslabší. Lebo zhodou okolností, keď sa bavíme o slovenskej spoločnosti, tak tie absolútne najslabšie prvky, ktoré by si zaslúžili ochranu, sú práve ľudia žijúci v rómskych osadách. Ale tam ľudskoprávny rozmer vašej argumentácie nesiahne. Tam by ste radi videli tvrdé, bezcitné, jasné riešenia.
Preto som presvedčený o tom, že v súlade s vecami, ktoré povedala pani kolegyňa Petrík včera a ktoré aj koalícia Progresívne Slovensko a SPOLU má vo svojom programe, by sme nemali opúšťať status quo. Som presvedčený o tom, že legislatíva ohľadom umelého prerušenia tehotenstva na Slovensku je dostatočná, a že toto celé je iba prázdna politická hra.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Pani kolegyňa, hovorila si o väčšine vecí, ktoré by som v tejto istej diskusii spomenul aj ja. Len jedno by som chcel doplniť, a to je práve výchova v školách. To, že máme stále menej tých tzv. teenage pregnancy, to znamená tehotenstiev v nižšom veku, ako je osemnásť rokov a že aj ich počet klesá medzigeneračne v západnom svete, súvisí s tým, že tá osveta, to vzdelávanie na školách je stále lepšie. A je to niečo, v čom by sme aj na Slovensku mali na tom zapracovať, aby mladí chlapci a mladé dievčatá mali reálne informácie v ich pre vek dostupných učebniciach, v názorných pomôckach, v čomkoľvek, čo dokážeme na tie školy dostať, aby v podstate sa v tom intímnom živote dokázali orientovať nielen na základe toho, čo dokážu nájsť na internete, a na základe toho, čo im povedia kamaráti, ale popri informáciách, ktoré dostávajú od rodičov, aby boli vo veku primeranej miere v tomto vzdelávané decká aj na školách.
To spolu s antikoncepciou, o ktorej si hovorila, môže významnou mierou znovu tie už klesajúce čísla znížiť. A práve toto je spôsob, akým zodpovedná spoločnosť pristupuje k tomu, aby na svojom území mala tých prerušení tehotenstiev čo najmenej. Ja ďakujem, že v tej záplave rečí a častokrát trošku pokrytectva si sa postavila za ženy takým ráznym spôsobom, ako si to urobila, slušne, odborne. A presne toto je ten hlas, ktorý tu mal zaznieť.

Ďakujem veľmi pekne. No, pán Kéry, na jedno bolo dobré toto vaše vystúpenie, že vlastne sme sa dobrali toho, že aký je dôvod tejto zmeny. Vás to strašne štve. Vás to strašne štve, že po tom, čo značka za menom hrala v prospech kandidátov SMER-u a iných politických strán, tak zrazu značka za menom začala hrať v prospech nezávislých iniciatív, alebo, alebo si ich nazvime mimovládnych organizácií, alebo občianskych združení, proste namiesto toho, aby z ústavy vyplývajúce právo politicky sa združovať bolo nad všetkým a zákon sa mu prispôsobil, to znamená, že by vytvoril pre takéto združovanie adekvátny priestor a umožnil by ľuďom sa ním identifkovať, tak to idete zbytočne škrtiť a vidíme prečo. Lebo vás štve, že existuje značka, na ktorej vy nemáte problém sa viezť rovnako na značke strany SMER - SD, ale že existuje značka, ktorá pomohla niekomu inému. Veď sa sám spýtajte seba, v mnohých obciach, koľko, ako vy hovoríte, neznámych ľudí by sa nedostalo na svoje miesta, keby nemali značku vašej politickej strany za menom.
A ak teda značka môže legitímne fungovať vo voľbách, lebo pri strane vám to nevadí, tak prečo neumožníme – presne opačne voči tomu, čo hovoríte vy –, aby občianske združenie alebo lokálna iniciatíva, alebo akákoľvek iná iniciatíva politická nemohla byť na tom istom mieste, kde dneska sú značky strán? Z akého dôvodu? Povedzte mi.

Bol jeden ostrov, kde boli domy, ktoré nemali strechy, lebo tam nikdy nepršalo, a zrazu sa tam zjavil šaman a povedal: „Do pol roka príde veľká búrka.“ „Ná,“ ta domorodci si povedali, „šaman zrejme vie,“ začali stavať strechy. Po štyroch mesiacoch šamanov bratranec, ktorý mal zhodou okolností všetky dostupné škridle na ostrove, postavil striech kopec a šaman povedal: „Viete čo, asi nebude.“ Ostali strechy na domoch alebo neostali? A presne takto isto obchodníci čakali, že príde Dankova daň, zvýšili ceny. Šaman nakoniec povedal, v tomto prípade Európska komisia, že teda Dankova daň nepríde, ale strechy ostali na mieste, lebo jediné, čo tlačí ceny dole, je konkurencia. A keď mohli dvihnúť všetci naraz, tak už nebol dôvod ich dávať naspäť. Lebo tu neni taký trh, ktorý by tlačil obchodníkov, že musia ceny dávať dole. Takže vy ste im dali najprv výhovorku, prečo ceny zvýšiť, ale nedali ste im žiadny dobrý dôvod, prečo ich znovu znížiť.
Preto nech sa pani predkladateľka čertí, koľko chce, ja tomu rozumiem, vy ste boli, vaša politika, politika SNS, neodborná, nehľadiaca na dopady a hľadiaca iba na to, ako sa pán predseda ráno vyspí a s čím vstane a čo si bude myslieť, že mu spraví percentá vo voľbách, tak príde s opatrením, Komisia ho zruší, ale ceny hore ostanú, lebo na prvom mieste nikdy neboli ľudia, na prvom mieste nikdy nebolo verejné blaho, na prvom mieste bola iba moc a percentá vo voľbách.
Celá SNS.