Videokanál poslanca

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, žijeme v štáte, ktorý je podľa Ústavy Slovenskej republiky demokratický, ale v ktorom aj napriek tomu je zakázané verejne hovoriť pravdu, hovoriť pravdu o neprispôsobivých asociáloch, hovoriť pravdu o zločineckej politike niektorých štátov, hovoriť pravdu o našej minulosti, hovoriť pravdu o tom, čo Slovensko ohrozuje a kto je jeho nepriateľom.
Žijeme v štáte, v ktorom mať iný názor ako má vládnuca väčšina a médiá hlavného prúdu a odvaha povedať tento názor aj verejne znamená, že vás politická polícia, novodobé gestapo, tzv. NAKA, z vás urobí zločincov a nebezpečných extrémistov. Žijeme v štáte, v ktorom je skutočná politická opozícia prenasledovaná, umlčiavaná, zato zločinci, privatizéri a podvodníci, ktorí okradli Slovensko a jeho občanov o miliardy eur, sa topia v bohatstve a beztrestne si využívajú výhody tohto skorumpovaného systému.
Na jednej strane totalitné orgány tohto prehnitého systému tvrdo trestajú každého, kto si dovolí povedať čo i len jedno krivé či kritické slovo na príslušníkov niektorých zákonom chránených menšín bez ohľadu na to, či je toto slovo pravdivé, spravodlivé a založené na čistých faktoch. A na druhej strane tie isté orgány ticho tolerujú, keď sa útočí na Slovensko, štátotvorný slovenský národ, na jeho národných velikánov a dokonca aj na štátne symboly.
A práve tu sme pri samej podstate veci. Štátne symboly Slovenskej republiky, teda štátna vlajka, štátny znak, štátna hymna a štátna pečať, stelesňujú a predstavujú Slovenskú republiku. Stelesňujú Slovensko a Slovákov, stelesňujú našu štátnosť a nezávislosť, teda hodnoty, ktoré sú pre každého normálneho Slováka sväté. Hodnoty, ktoré si musíme ctiť a ktoré musíme brániť, ak si chceme zachovať nielen našu národnú, ale aj osobnú česť, najmä budúcnosť. Budúcnosť Slovenska ako nezávislého a suverénneho štátu, budúcnosť Slovenska ako štátu, v ktorom naši občania nie sú otrokmi cudzincov, ale pánmi vo svojom vlastnom domove, kde žijú na svojom a po svojom.
Pozrime sa ale na to, ako táto vláda, a to vláda, ktorej súčasťou aj strana, ktorá si hovorí národná, ochraňuje štátne symboly Slovenskej republiky. Symboly republiky, ktorú ona sama reprezentuje a ktorej vládne.
Keď tu v Bratislave pred niekoľkými rokmi nespokojný demonštrant podpálil vlajku, lepšie povedané, okupačnú handru Európskej únie, boli toho plné médiá a orgány činné v trestnom konaní začali okamžite konať a trestne stíhať tohto človeka, hoci Európska únia ani nie je oficiálne štátom, a preto jej symboly nemôžu spadať pod hanobenie štátnych symbolov tak, ako to predpokladá skutková podstata trestného činu výtržníctva.
Keď sa však rôzni protislovenskí pseudoumelci, ako napríklad Havlov priateľ Kalmus či Lorenz, keď si robia verejne vulgárny a nechutný posmech z nášho štátneho znaku, vláda, médiá, ako aj orgány činné v trestnom konaní sa tvária, ako keby sa vôbec nič nestalo. Hovoríme pritom o ľuďoch, ktorí sa netaja tým, že by chceli obnoviť Československo a ktorí sú schopní skutočne všetkého. Keď sa totiž jedného z nich po obvinení z ničenia pamätníkov padlých v druhej svetovej vojne spýtali, či sa chystá zničiť aj štúrovské pamätníky, keďže Štúr bol podľa jeho kumpána "rasista a odporný antisemita", citujem teda jeho slová, "a zastávajúci fašizoidné pohľady", tak sa vyjadril o Ľudovítovi Štúrovi, tak otvorene priznal, áno, mali by zmiznúť aj štúrovci. Dočkáme sa teda toho, že bude ničiť aj pomníky našich národných velikánov, ktorých význam pre Slovenskú republiku si hádam nikto nedovolí spochybniť?
Celé to zašlo dokonca až tak ďaleko, že dokonca najvyšší ústavný činiteľ prezident Slovenskej republiky Andrej Kiska sa týchto vulgárnych pseudoumelcov zastáva a fotí sa s nimi, ako keby sa nikdy ničoho zlého nedopustili. Svojho kamaráta Kalmusa, predvádzajúceho na verejnosti súlož so sochou, dokonca považuje za jedného z najväčších umelcov v Čechách a na Slovensku. Samozrejme, nie je to nič prekvapujúce, keď sa takto správa prezident, ktorý namiesto toho, aby chcel ostať príslušníkom vlastného národa, z ktorého vzišiel, túži byť príslušníkom cudzieho, podľa jeho slov židovského národa. Prezident, ktorý sa správa len ako akýsi miestodržiteľ a guvernér kolónie, spravujúci Slovensko v záujme novodobých kolonizátorov z radov západných veľmocí.
Rovnako bez trestu zostalo aj konanie poslanca Národnej rady a šéfa Obyčajných ľudí, ktorý zhanobil štátny znak tým, že slovenské trojvršie vymenil za gorilu a tradičný slovenský kresťanský dvojkríž za banán a takto zhanobený ho vycapil na budovu tohto parlamentu. Ani tu však nejde o nič prekvapivé, aj keď si uvedomíme, že priateľom Obyčajných ľudí je už spomínaný pseudoumelec Kalmus, vystupujúci aj na mítingoch tohto politického hnutia.
Jednoducho povedané, niektorí ľudia hoci sa narodili na Slovensku, žijú na Slovensku a sú občanmi Slovenskej republiky, nielenže svojou vlasťou pohŕdajú, ale toto svoje pohŕdanie ešte aj verejne vystavujú na obdiv. A pritom všetkom si ešte myslia, aké záslužné a hrdinské činy robia. V skutočnosti ale len ukazujú svoju hlúposť, svoju podlosť, rovnako ako každý, kto si takpovediac špiní do vlastného hniezda.
A preto, páni poslanci, položme si otázku: kam ešte chceme zájsť, čo ešte všetko chceme dovoliť a tolerovať?
Dnes sa verejne útočí na naše štátne symboly, zajtra sa bude útočiť priamo na našu republiku, na naše rodiny a na náš národ. A to nesmieme dopustiť, to nesmie dopustiť žiadny slušný človek, žiadny slušný občan Slovenskej republiky. Pretože kto si neváži svoju vlasť, neváži si ani sám seba a stáva sa obyčajným nástrojom a hračkou v cudzích rukách.
A práve o to tu ide. Urobiť zo slovenských občanov poslušné ovce bez národnej hrdosti, bez úcty k sebe a k svojim predkom, bez citu k svojej vlasti a domovu, ochotné urobiť pre peniaze či iné materiálne výhody, alebo jednoducho zo strachu, čokoľvek si tento vládny systém a tí, ktorým slúži, vymyslia a rozhodnú sa to presadiť.
Panie poslankyne, páni poslanci, práve preto a len preto naši poslanci z Ľudovej stany Naše Slovensko navrhli novelizovať Trestný zákon a zaviesť nový trestný čin hanobenia štátnych symbolov Slovenskej republiky, ktorý bude prísne postihovať všetky formy hanobenia štátnych symbolov Slovenskej republiky.
Takmer vo všetkom sa nám dávajú za vzor Spojené štáty americké, ale keď už ich chceme v niečom napodobniť a nerobme to napodobňovaním ich chýb a zločinov, ale skúsme si vziať príklad skôr z toho, akú úctu má k svojim štátnym symbolom. Pre štandardného Američana je americká vlajka niečím nedotknuteľným. A kto útočí na tento ich štátny symbol, je jednoducho zradca, ktorým spoločnosť opovrhuje.
U nás sa, naopak, opovrhuje častokrát tými, ktorí štátne symboly a vôbec vlastný štát chránia, obhajujú a pracujú výlučne v jeho záujme. A to isté platí aj v mnohých štátoch v Európe. Boli by sme naozaj v Európe skutoční hlupáci a odrodilci, ak by sme neboli schopní zabezpečiť aspoň porovnateľnú úroveň ochrany štátnych symbolov, ako majú iné európske štáty.
Preto, panie poslankyne, páni poslanci, ak vám nie je ľahostajné Slovensko, v ktorom ste sa narodili, ak skutočne milujete svoju vlasť, tak ako ju milujeme my, a pracujete pre občanov, ktorých v tomto parlamente zastupujete, ak ste skutočne poslancami Národnej rady Slovenskej republiky a nielen nástrojmi, nejakými bábkami v rukách cudzích mocností, podporte náš návrh zákona a ochráňte tak česť a dôstojnosť Slovenskej republiky.
Ďakujem.

Pán Dostál, keďže mám faktickú poznámku, tak na rozdiel od vás nebudem hovoriť tie vaše liberálne žvásty, ale budem hovoriť fakty, ktoré vyplývajú z odborných štúdií, ktoré vyplývajú zo štatistiky a ktoré pochádzajú od ľudí, ktorí robia v praxi s tými vašimi, tými normálnymi slušnými ľuďmi, o ktorých ste vy hovorili a ktorí teda dokonale ilustrujú túto komunitu.
Takže 78 % homosexuálov je nakazených pohlavnou chorobou, 74 % mužských homosexuálov povedalo, že malo v priebehu svojho života viac ako sto partnerov, 41 % malo viac ako päťsto partnerov a 28 % viac ako tisíc partnerov. Dvadsaťpäť až tridsaťtri percent homosexuálov a lesieb sú alkoholici. Tridsaťsedem percent homosexuálov praktizuje sadomasochizmus, čo má za následok mnoho nezavinených úmrtí. Priemerný vek, keď sa, v ktorom homosexuáli umierajú, je len 42 rokov. Len 9 % z nich sa dožije 65 rokov. Podľa úradu epidemiológie na Slovensku AIDS na Slovensku šíria hlavne homosexuáli. Spomeniem aj výpoveď jedného amerického úradníka, keďže Amerika je pre vás taký vzor demokracie a liberalizmu. John Martaugh, hlavný policajný sudca Trestného súdu v New Yorku, prehlásil: "Homosexuáli sa vo veľkých mestách podieľajú na polovici všetkých vrážd." A ďalšia štatistika, tentoraz tiež z Ameriky, homosexuáli sa v USA dopúšťajú viac než 33 % všetkých ohlásených zneužití detí. No a celkom na záver k tým vašim normálnym a slušným ľuďom, ktorých nemôžme nazývať sexuálnymi úchylmi, je štatistika, ktorá hovorí o tom, že 17 % homosexuálov pojedá alebo potiera výkalmi svojich partnerov.

Pán poslanec Budaj, vás keď človek počúval, tak naozaj máme pocit, ako keby ste vy boli naozaj nejakým úprimným kresťanom. Ja vás samozrejme nebudem posudzovať, v čo veríte, v čo neveríte, či ste kresťan alebo nie ste kresťan, ale to, čo ste tu vy rozprávali o kresťanskej viere a náboženstve, to, že ste tam naznačovali, že ako keby kresťanská viera a náboženstvo bola zlučiteľná s homosexualitou a inými podobnými sexuálnymi úchylkami, tak nedá mi na to nezareagovať a nedá mi na to nezareagovať tými najpovolanejšími slovami, ktoré sú priamo uvedené v Svätej Biblii, ktorá najlepšie vystihuje to, v čo naozaj, v čo naozaj kresťania, praví kresťania veria. A teda je to napísané v Liste apoštola Pavla Rimanom v prvej kapitole v 26. verši a 27. verši, citujem: "Preto ich Boh vydal nehanebným náruživostiam. Ich ženy zamenili prirodzený styk za protiprirodzený. A podobne aj muži zanechali prirodzený styk so ženou a zahoreli žiadostivosťou jeden k druhému; muži s mužmi páchali nehanebnosť. Tak si sami na seba uniesli zaslúženú odplatu za svoje poblúdenie." Koniec citátu.
Čiže toto je kresťanstvo a toto je kresťanský postoj, priamo biblický postoj k homosexualite a iným podobným úchylkám.

Ďakujem za slovo. Milan, hovoril si vo svojom príspevku aj o tom, že taký ten najčastejší argument proti sprísneniu interrupčnej legislatívy je ten, že ženy častokrát hovoria o tom, že práve my muži nemáme, nemáme nejaké také ani morálne, ani právne, ani etické právo hovoriť do toho, čo si budú robiť ony so svojím telom, že to je výlučne ženská záležitosť. No áno, bola by to čisto ženská záležitosť, keby ženy plodili deti výlučne so ženami, a to selektívne len ženy, a ak by teda ešte aj tie ženy, ktoré splodili, neboli, neboli samostatné ľudské bytosti. Dúfajme, že takýto stav nikdy nenastane, keď v dnešnej dobe zvrátenosti a najrôznejších úchylok by som sa ani tomu nejako nedivil, ale v prípade, že, a tak to je, že každé dieťa má aj matku, ale aj otca, tak obidvaja majú právo hovoriť do toho, čo sa stane s jej dieťaťom, a nemôžme to všetko zúžiť teda iba, iba na rozhodovanie žien.
Ale zastavil by som sa aj pri tom ďalšom argumente, pri tých ekonomicko-sociálnych dôvodoch, ktoré sa takisto používajú na zdôvodnenie toho, prečo ženy môžu ísť na požiadanie na potrat, ako tvrdia, teda že žiadne deti si nemôžu dovoliť mať alebo nemôžu si dovoliť mať ďalšie deti, lebo by tieto deti nemali dôstojný život. No otázka je, čo je to dôstojný život. To je, je dôstojný život to, či máme, ja neviem, jedno, dve autá, alebo máme v domácnosti jeden alebo dva televízory, že si môžme dovoliť chodiť na dovolenky, lebo tento životný štandard, ten sa stále posúva. Čo je to teda ten dôstojný život? Ak by sme teda vychádzali z tých, z týchto kritérií, tak potom by sme ako národ vlastne ani vôbec neexistovali, lebo zoberme si, že v tom 19. storočí, keď, keď naši predkovia, národní velikáni, Ľudovít Štúr a jeho druhovia bojovali za slovenský národ, tak v tej dobe väčšina slovenského národa bola naozaj veľmi chudobná. A keby vtedy boli dovolené interrupcie iba na požiadanie, tak si myslím, že, že by to s nami veľmi zle dopadlo a dneska by sme tu už vôbec nesedeli ani vy tu, v poslaneckých laviciach.
Ďakujem.

Marian, ja s tebou ako moji kolegovia môžem len plne súhlasiť, že neexistuje naozaj žiaden legitímny, právny ani politický dôvod na to, aby sme odkladali hlasovanie. Práve naopak. Okamžite po skončení rozpravy, teda okamžite po tom, čo sa všetci poslanci Národnej rady budú môcť dozvedieť o argumentoch, prečo sprísniť potratovú legislatívu, čo je nevyhnutné, samozrejme, na to, aby sa správne rozhodli, tak okamžite po tomto momente by malo byť hlasovanie, pretože čím viac toto hlasovanie odkladáme, tým viac nenarodených detí len zomiera. Zoberme si len, že za jedno 10-hodinové rokovanie tu v Národnej rade zomrie viac ako osem detí týmto spôsobom. Mne to pripadá takisto, ako keď by bola nejaká havária autobusu plného detí, a my namiesto toho, aby sme poslali na ich záchranu sanitku v podstate okamžite, hneď ako je to možné, tak túto sanitku odkladáme a nechávame tie deti naďalej zomierať a pošlemu ju za nejaké dva týždne, keď, keď ich, keď bude ten autobus plný detí, už v podstate keď všetky deti budú mŕtve.
Ďakujem.

Natália, ty si opäť raz vo svojom príspevku otvorila tú tému, odkiaľ vlastne tá, tá liberálna interrupčná politika pochádza, že vznikla v Sovietskom zväze v roku 1920, no a pri tej príležitosti ma napadla taká myšlienka, že kam vlastne sa ten Sovietsky zväz alebo to Rusko odvtedy dopracovalo touto liberálnou potratovou politikou. No dotiahlo to až tak ďaleko, že v roku 1993 sa na 100 živo narodených v Rusku pripadalo až 235 umelých potratov. To znamená, to znamená, až také obludné rozmery nadobudli tie interrupcie, že viacej ľudí tam je zabitých pri interrupciách, ako sa tam reálne narodí, a na tom možno, na tomto príklade možno aj vidieť, že kam až, kam až vlastne všetky tieto interrupcie vedú, že to nie je len niečo, čo zasahuje v úvodzovkách len do života tých konkrétnych malých detí, ktoré sú umelo potratené, a nezasahuje to len do života rodičov tohto dieťaťa, ale že to zasahuje vyslovene aj do chodu a života celej spoločnosti a celého štátu a celého národa, pretože aj na Slovensku, a ja som tu o tom už hovoril v podstate, pri interrupciách zahynie viacej ľudí ako pri dopravných nehodách, ako pri infekčných chorobách, ako pri tých najbežnejších zhubných nádoroch, čiže ten, najväčším zabijakom aj v našom štáte sú nie tieto, tieto, dá sa povedať, ešte relatívne prirodzené spôsoby smrti, ale práve interrupcie.
No ak náš národ, ak nielen náš národ, ale ak aj ostatné európske národy, trebárs aj ten ruský, o ktorom som hovoril, jedného dňa nebudú existovať a vymrú, tak to nebude nejakými vojnami, ale bude to vyslovene aj interrupciami, ktoré nie sú ničím iným ako národnou samovraždou.

Ďakujem za slovo. Stano, ty si podrobil tvrdej kritike poslancov, ktorí hľadajú všemožné výhovorky na to, aby nemuseli podporiť náš návrh zákona, ktorý novelizuje zákon o umelom prerušení tehotenstva. Takým tým najčastejším argumentom, ktorý tu už veľakrát bol spomínaný, že, že my sme tá strana a údajne, ktorá je fašistická a extrémistická, preto za naše zákony sa nemôže hlasovať. No ja kladiem otázku. Kto je, kto je ten skutočný fašista? Alebo ktorá strana je fašistická a extrémistická, ktorí poslanci sú tí fašisti a extrémisti, ak nie tí, ktorí svojím rozhodovaním, svojím prístupom k veci a svojím hlasovaním, ktoré niektorí už dopredu avizovali, umožňujú masové vraždenie ľudí, v tomto prípade nenarodených detí? To je ten skutočný fašizmus a extrémizmus, ktorý by sme mali všetci odsúdiť.
A tí páni poslanci, ktorí sa hlásite ku kresťanskej viere, tak vy prví by ste sa mali riadiť výlučne kresťanským svedomím a naozaj nehľadieť na nič iné. Na žiadne politické, politické tričká, záujmy, obštrukcie a tak ďalej, ale vy vyslovene len na vaše kresťanské svedomie a jedine podľa toho by ste mali správať.
No a tí, ktorí aj nie sú kresťanmi, tak zamyslite sa nad tým, prečo vás vlastne ľudia volili. Ľudia vás určite nevolili preto, aby ste tu hrali nejaké politické hry, aby ste rozmýšľali nad tým, že tento zákon nie je dobrý, lebo ho predkladá poslanec, s ktorým ja osobne nesúhlasím, alebo ho predkladá poslanecký klub alebo politická strana, s ktorou nesúhlasíme. Ľudia vás volili jedine a len preto, aby ste presadzovali ich záujmy. Čiže preto ste tu v parlamente, a nie preto, aby ste tu hrali nejaké politické hry.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Martin, ty si na tom príklade Sovietskeho zväzu, ktorý ako prvý štát na svete, hoci to nebol štát demokratický, zaviedol tú interrupčnú legislatívu, ktorá legalizovala interrupcie už v tom roku 1920, tak v podstate si ukázal na jednu vec, o ktorej sa málo hovorí.
Veľa ľudí si myslí, že liberalizmus v tých mravných, etických a morálnych otázkach má korene v nejakej demokracii, v skutočnosti má ale korene v tej najtvrdšej totalite, čo vidno práve na tom Sovietskom zväze, ktorý teda nielen v prípade interrupcií, ale hovoril si tam aj o rozvodoch, hovoril si tam aj o homosexuáloch a všetkých týchto ostatných veciach, bol skutočným priekopníkom.
Zamyslime sa teda nad tým, že kam sme sa vlastne za tých pár storočí posunuli, lebo napriek, napriek tomu, že mnoho ľudí si myslí, že tu nastal nejaký pokrok, tak ten pokrok sa možno týka nejakých materiálnych vecí, týka sa vedy a techniky, ale určite sa netýka mravov, lebo v tomto sme sa priblížili prakticky späť o niekoľko storočí dozadu, trebárs do takého 19. storočia, už tu bolo v rozprave, reč o tom, že v tom 19. storočí ešte stále existovali otrokári a otroci v Spojených štátoch amerických, ktorá, to už čo bol štát, ktorý tiež v tej dobe bol považovaný za demokratický, no napriek tomu existoval tam otrokársky systém, kde človek bol nie človekom, ale iba vecou, a nie preto, že by to vyplývalo z nejakých biologických charakteristík, ale jednoducho z toho, že to vyplývalo z vtedajších zákonov. Teda právo a tí, ktorí ho vytvárali, teda politici vtedajší, boli tí, ktorí určovali, kto je a kto nie je človek, a presne to isté sa deje aj dnes, keď zákony a keď poslanci vrátane našich poslancov v minulosti určili v tom ’86., že jednoducho človek sa stáva človekom až po nejakom 12. týždni a až potom môžme hovoriť o tom, že keď ho, keď ho zabijeme, tak je to vražda, dovtedy ako keby sa nič nestalo.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Marek, ty si svoj prejav zakončil tým, že treba zabezpečiť tak isto, aby do rozhodovania o interrupciách bolo vtiahnutých viac mužov. Ja musím s tebou úplne súhlasiť. Teda najmä pokiaľ ide o mužov, ktorí by svoju ženu nikdy neposlali na potrat a nikdy by ju nepresviedčali, aby teda podstúpila takéto niečo. Ono je to veľmi dôležité najmä v situácii, keď si uvedomíme, aká je súčasná legislatíva. Máme v ústave napísané, v Ústave Slovenskej republiky, že všetci občania sú si rovní pred zákonom. V prípade interrupcií to v podstate neplatí. Pretože žena môže podstúpiť interrupciu nielen bez súhlasu svojho muža, a to bez ohľadu, či je to jej manžel, a teda bez súhlasu otca vlastne toho dieťaťa, ale môže podstúpiť interrupciu dokonca aj bez jeho vedomia, čo je absolútne absurdné v spoločnosti, ktorá si hovorí demokratická.