Videokanál poslanca

Pán Muňko, z vášho unylého a nezáživného prejavu som vytušila iba to, že sa snažíte obhajovať výdobytky tejto socialistickej vlády v oblasti sociálnej pomoci. Ja vám prečítam teraz jeden list, ktorý som dostala a ktorý hovorí o tom ako funguje príspevok na opatrovanie v praxi. Je to od pani, ktorá sa stará o svojho manžela, ktorý je alzheimerik.
Potrebuje 24-hodinovú opateru a nebyť syna, asi by to s manželom nezvládla, to už citujem. "Večer ho pripravuje do postele, prebaľuje, dáva mu na spanie lieky, nastaví alarm, aby sme počuli, ak by vstával, lebo hrozí, že sa zraní pádom na zem. Už sa zopárkrát stalo, musel prísť pohotovostný lekár ho ošetriť. Ráno ho umýva na posteli, holí, oblieka, usádza do fotelky a ja nesiem raňajky. Pred dvomi rokmi syn objavil, že existuje sociálka, ktorá pomáha vo finančných záležitostiach ťažko chorých a bezvládnych. Trvalo tri mesiace, kým som vybavila peniaze na opatrovanie, 91,88 eur, a príspevok na hygienu, 18,39 eur. K mojej penzii 350 eur aspoň niečo. Už niekoľko rokov žijeme prevažne traja z dvoch penzií, čo je ťažké, syn je živnostník, občas niečo zarobí, ale absolútne to nestačí, aby sme žili slušne a aby nás to neožobráčilo. Okrem toho som v jednom takom ústave na juhu Slovenska sa bola pozrieť, ako to tam s klientmi chodí. Bola to situácia, s ktorej som sa ťažko spamätávala tak som si povedala, že aj keby som mala z toho zomrieť, vydržím tú strašne ťažkú službu, ktorú musíme so synom podstupovať. Poradila som synovi, aby požiadal sociálku o príspevok s tým, že mne ho odoberú a jemu dajú. Nedalo sa, synovi povedali, že máme o niečo vyššiu penziu, než by si vyžadovalo, aby sme mali nárok. Rodina proste nemôže sa starať o takéhoto človeka, aj keď sme už viac ako odborníkmi na alzheimera, je to úplne na hlavu postavené. Prežívame denné tristné chvíle, zatiaľ ich zvládame, dokedy, len Pán Boh vie." Toto je vaša... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán Burian, vy ste sa takou rečníckou otázkou zamysleli, že prečo pán Tomáš dostáva takéto esemesky? Vy ste vyzerali, ako keby ste mu uverili, že tie esemesky teda sú pravdivé, ktoré hovoria, že to, čo hovorí pani Blahová, sú klamstvá. "Pán Erik, Blahová klame!" "Pán Tomáš, pani Blahová klame!" No ja som teraz len za tú veľmi krátku chvíľu som dostala, neni to síce 30 esemesiek, ale dostala som zopár e-mailov, ktoré hovoria: "Pán Erik Tomáš, Blahová má pravdu." "Pani Kaščáková, Blahová má pravda." "Pani Blahová hovorí pravdu, je to smutné, ale je to tak." Ja vám to tiež môžem ukázať, pán Tomáš (reakcia z pléna), takisto; ja hovorím k pánovi Burianovi, nie k vám. (Reakcie z pléna.) To je všetko. (Ruch v sále.)

Ďakujem pekne. Ja som sa pôvodne chcela prihlásiť s faktickou, ale som zabudla, tak keď som videla, že to ide pre pána Tomáša, tak som sa prihlásila aj ja. Chcela som len povedať, že pán Richter sa tu ako hrdí výsledkami a tými výdobytkami svojej práce, naozaj mi to prišlo, ako keď hodnotíme nejaký päťročný plán, nejakú päťročnicu, tak to znelo odhodlane.
Ale ja by som rada upozornila na to, že žijeme v spoločnosti, kde podľa štatistík je na Slovensku okolo 60-tisíc poberateľov príspevku na opatrovanie. Najviac z toho sú ženy, ich vekové rozpätie je 29 až 60, ale najviac tých opatrovateliek je vo veku 51 až 64 rokov. To znamená, že intenzívne opatrované osoby sú opatrované už staršími ľuďmi, to znamená, už starí ľudia opatrujú ešte starších ľudí. Chcela by som tým povedať to, že márne hľadám, musíte poznať tieto štatistiky, a márne hľadám nejaké systémové opatrenie, ktorými by ste sa teda mohli hrdiť a ktoré by viedli k nejakej dlhodobej starostlivosti, previazanosti napríklad zdravotníckych služieb so sociálnymi službami. Prečo sa neinšpirujete napríklad Holandskom alebo Nemeckom, kde sa rieši napríklad poistenie ľudí pre budúcu odkázanosť? To by boli systémové opatrenia, ktorými by sme sa mohli hrdiť, pretože ten demografický vývoj je tak neúprosný, že ho musíte vedieť, ale žiadne takéto systémové opatrenia som od vás zatiaľ, zatiaľ nevidela.
A čo sa týka toho Čistého dňa, poviem len toľko, ja som si všímala reč vášho tela, keď rozprávala Natália tie príbehy, a neviem prečo, mám taký dojem, že musíte veľmi dobre vedieť, čo sa tam deje, podľa toho, ako ste sa tvárili, aký ste boli nervózny, tak mám pocit, že musíte cítiť a vedieť, že všetko to, čo Natália čítala, je pravda. Musíte to vedieť.

Ďakujem. Tiež považujem za dôležité aj z tohto miesta povedať, že ja som bola rovnako jednou z tých 7, ktorí sme nehlasovali za vládny návrh, a mojím dôvodom bolo to, že pociťujem úctu k Róbertovi Remiášovi. Nehlasovala som za tento návrh z úcty k tomuto človeku, k tejto obeti obludného systému mečiarizmu, a preto, lebo by som si veľmi želala, aby jeho hanebná vražda bola raz vyšetrená a skutoční vinníci potrestaní. Hlasovaním o vládnom návrhu sme významne zariskovali, že sa tak nestane. Ukážu nám to najbližšie týždne, resp. tých 60 dní, v ktorých bude Ústavný súd rozhodovať. Ale za seba musím povedať, že Ústavnému súdu v tom zložení, v akom pracuje dnes, pretože je zložený z pohrobkov mečiarizmu, ktorým, jednoducho mu neverím. Takémuto Ústavnému súdu neverím. Je to môj pocit a ten ma viedol k tomu, aby som hlasovala tak, ako som hlasovala.
Podobne ako Peter Osuský aj ja si ale z hĺbky duše želám, aby som sa hlboko mýlila a aby tieto skutky boli naozaj potrestané. Aj keď tomu neverím, ale istá nádej tu možno je, takže skloním hlavu pred tým riešením, ktoré naozaj odhalí skutočných vinníkov, ak sa tak stane.

Ďakujem pekne. Takže, vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj má určil za spravodajkyňu k tomuto návrhu zákona. Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií a zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj, Výbor Národnej rady pre sociálne veci a Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 5. mája 2017 a gestorský výbor do 9. mája 2017.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ja som zaregistrovala informáciu, že Slovensko je veľmi dobré v tom čerpaní. Tých 98 % je fakt, ale to je asi aj presne to, čo som hovorila, že v tom čerpaní, to čerpanie, v tom sme naozaj dobrí. Ja som hovorila o zmysluplnosti toho čerpania. A to je rozdiel. A teda ak máme hovoriť o nejakej hodnote za peniaze, za tie vyčerpané teda prostriedky. A oceňujem vašu úprimnosť aj teda snahu, aj to, že ste priznali, že samozrejme niektoré tie národné projekty reflektujú a musia reflektovať aj národno-hospodárske záujmy štátu, čím ste de facto priznali, že vlastne áno, z eurofondov vykrývame aj takéto nejaké naše záväzky. Znova sme pri tej hodnote za peniaze. A takisto, samozrejme, je mi jasné, že ste, ako som povedala, nastúpili do rozbehnutého vlaku. Niektoré veci už vy zo svojej pozície jednoducho pozmeniť nedokážete, ale musíte uznať, že napríklad to, že urobíte teraz audit zbytočných príloh pre žiadosti, to je super, to veľmi oceňujem, ale, preboha, uznajme, že je to výmysel našej vlády, tejto vlády. Je to výmysel tých úradníkov, ktorí nám napríklad prišli pomôcť, aj konzultačné firmy, mimochodom, za ťažké peniaze, ktorí najskôr túto celú byrokraciu vymysleli, a teraz ju znovu za ťažké peniaze auditmi rušíme. Čiže toto kritizujem. Ale, samozrejme, som rada, že sa prejavuje snaha o zvýšenie transparentnosti a zjednodušenie, povedzme, nejakej byrokracie, ktorá je dnes naozaj teda nastavená obludne. Ale pri čerpaní som hovorila najmä, najmä o hodnote za peniaze. Čiže ja nespochybňujem, že vieme čerpať, to dokážeme a určite budeme čerpať vo veľmi rýchlom tempe aj z tohto obdobia. Ja som hovorila o niečom inom.

Ďakujem pekne za slovo. Sekundu. Ďakujem pekne. Takže dovolím si vo svojom príspevku podotknúť alebo pripomenúť, že na tento návrh zákona som pomerne obšírne reagovala už v rozprave k prvému čítaniu, kde som upozornila na to, ako Slovensko vyzerá v skutočnosti s prípravou eurofondov. Škoda, že ste tu, pán Pellegrini, vtedy neboli. Ale myslím, že napriek tomu viete, že na totálnu nepripravenosť ako po obsahovej, tak aj formálnej stránke upozorňujem dlho a veľmi konkrétne, či už ako členka monitorovacieho výboru pre IROP alebo neskôr aj ako poslankyňa Národnej rady. Ale nie som zďaleka sama, ktorá zúfalý stav s eurofondami vníma a ktorá si ho všíma. Nechcem sa príliš opakovať, ale konkrétne som napríklad uviedla príklad toho, že pýšiť sa tým, ako zavedenie dvojkolovosti nejako dramaticky zvýši transparentnosť alebo spravodlivosť rozdeľovania eurofondov, nemá opodstatnenie podľa mňa, lebo vieme, že sme už v situácii, kde sa tento postup dá uplatniť už len v mizivom percente projektov. Ide o zopár materských škôlok, možno komunitných centier, nejakých sociálnych projektov, ale tie karty pre tie naozaj veľké projekty naprieč jednotlivými operačnými programami, tie už boli rozdané inak a zaviesť dvojkolovosť tam jednoducho už nie je možné.
Ja som vlastne už pri vašom nástupe do funkcie koordinátora pre eurofondy vyjadrila určité obavy, ak sa pamätáte, že vy už vlastne nastupujete do príliš rozbehnutého vlaku. Nikto, ktorí pozorne sledujeme prípravu na eurofondy, v podstate vášmu nejakému kľúčovému prínosu pre nejaký kľúčový zvrat v nastavení eurofondov neverí, a bežnému človeku sa možno z vašich mediálnych vystúpení môže zdať, že sa niečo zmení, ale verte, že je tu množstvo ľudí zo samosprávy, krajských miest, vyšších územných celkov, obcí, miestnych akčných skupín, záujmových združení a tak ďalej, ktorých jednoducho žiadne nejaké vzlietne reči ani gestá o transparentnosti príliš nepresvedčia. Takže dnes, keď už je jasné, pre aký typ prijímateľov a projektov sú eurofondy primárne predurčené, a nie sú to len agrodotácie, o ktorých tu hovoril kolega Dostál, tak počuť vlastne také slová o nejakom zjednodušení byrokracie a ďalších snahách o nejaké rýchle a efektívne čerpanie mi príde pomerne nedôveryhodné.
Takže vravím, zo svojej pozície môžete, bohužiaľ, meniť len veci kozmeticky, ale tá obludná podstata čerpania eurofondov na Slovensku zostane rovnaká. Opakujem, karty sú už dávno rozdané. Programové obdobie 2014 až 2020, povedzme si rovno, preferuje národné projekty, rôzne štátne rozpočtové organizácie budú podávať, resp. podávajú nezmyselné projekty, lebo našou prvoradou úlohou nie je čerpať zmysluplne, ale čerpať. Čerpať, to je mantra, ktorej sa držíte aj vy vo svojej dôvodovej správe, a možnože aj plniť sľuby, ktoré vláda dala nejakým veľkým nadnárodným korporáciám a z rozpočtu ich nedokáže vykryť, tak si možno chce pomôcť eurofondami. Pozrime si nastavenie Operačného programu Kvalita životného prostredia a porovnajme s nejakými záväzkami z memoranda pre U.S. Steel, alebo oblasť tepelného hospodárstva a tak ďalej, kde sú proste eurofondy určené niektorým vybraným štátnym firmám.
Takže to slovo čerpanie, to je asi ten základ, o čom nám v eurofondoch najmä ide. Ale jeden príklad za všetky, aby som bola aj konkrétna. Program rozvoja vidieka. Z opatrenia na prevenciu proti požiarom, kde bolo na celé obdobie vyčlenených 30 mil. eur, sa schválil projekt Lesom Slovenskej republiky za temer 22 mil. eur. Je to na nákup nejakých kamier, päťdesiatich stacionárnych kamier v Nízkych a Vysokých Tatrách, myslím za nejakých 16 mil. eur, v Bielych Karpatoch za takmer 7 mil. eur. Tie kamery majú monitorovať územie, napríklad aj Liptovskú Maru, neviem, či sa tam má ťažiť ropa a hrozí jej nejaké prípadné vznietenie, že tie kamery teda tam budú neprestajne monitorovať tú situáciu. Ten podpis zmlúv bol po voľbách, niekedy na konci marca 2016, takže vravím, ten vlak je už veľmi rozbehnutý. Možno budeme tie požiare potom hasiť helikoptérami, to je ďalší príklad z opatrenia z Operačného programu Kvalita životného prostredia, krízové opatrenia. Tam bol zase schválený projekt na nákup leteckého alebo budovanie modulu, aby som bola presná, leteckého hasenia požiarov s využitím helikoptér za 46 mil. eur pre ministerstvo vnútra. Takže ideme nepretržite monitorovať územie zo vzduchu helikoptérami aj kamerami za 68 mil. eur, ktoré odčerpávame z programu, ktorý je primárne určený na zlepšenie kvality životného prostredia. No čerpáme, áno, čerpáme, ale otázka, či zmysluplne, tá tu je.
Ďalší príklad zmysluplnosti čerpania je technická pomoc. Tak vieme, že tam idú desiatky, ba až stovky miliónov vybraným konzultačným firmám typu Deloitte. Budujeme informačné poradenské centrá v sídlach samosprávnych krajov podľa mňa nezmyselne, lebo štruktúry tam už máme, sú tam sprostredkovateľské orgány, sú tam vlastné kapacity VÚC-iek, jednoducho tie informačné centrá v zásade nemajú o čom zatiaľ veľmi informovať.
Mohla by som pokračovať, určite by sa dalo nájsť množstvo ďalších príkladov, kde je vidno, že prvoradým a kľúčovým slovkom pri eurofondoch nie je zmysluplnosť, nie je trvalo udržateľnosť, nie je nejaká previazanosť a logickosť tých riešení, ale čerpanie. Je nám jasné, že po tých nekonečných medzirezortných ťahaniciach, kedy, ktoré sa ťahali naozaj niekoľko rokov, kedy sa zdalo, že už žiadnu výzvu na Slovensku nevyhlásime, tak že teraz musíme nasadiť vysoký rýchlostný stupeň. Výzvy sa nám rozbiehajú jedna za druhou. Je to aj za cenu chýb, aj za cenu rizika, že to neskôr budeme musieť vracať. Ale no a čo?! Prioritné je čerpanie, čerpanie.
Takže mne nedalo, aby som aj týmto príspevkom opätovne nepripomenula, aby sme nezabúdali na to, že transparentnosť, skutočná transparentnosť mala nastať už niekde veľmi, veľmi dávno, aby eurofondy naplnili ten základný cieľ integrovanej podpory, na ktorý boli pre toto programové obdobie určené. Čiastočne o tom teda hovoril aj môj kolega Dostál vo svojom predchádzajúcom príspevku. Ale samozrejme, že sa teším každému, aj keď malému, pokusu o zvýšenie transparentnosti. A keď si odmyslím tieto svoje dlhodobé výhrady voči tomu samotnému nastaveniu európskych fondov, tak platí to, čo povedal kolega Dostál, je dôležité, ako budú aj odteraz zverejňované všetky informácie o samotnom čerpaní, ako budú využívané jednotlivé informačné systémy, k čomu smeruje aj náš pozmeňovací návrh.
Ďakujem za pozornosť.

Pán Hrnko, ja som teda s úžasom pozorovala tú spŕšku neuveriteľných teórii a téz a voľných úvah vašich, ktoré ste tu predviedli, a naozaj teda veľmi ťažko sa mi reaguje na tú zmes a spleť fakt neuveriteľných rečí, ktoré ste tu predviedli, ale predsa len ako ten výrok, že honba za spravodlivosťou mimo zákona, mimo práva, že vy ako historik ste proti nej.
No ak niečo bolo mimo práva, tak to boli Mečiarove amnestie, pre boha živého. Tak ako sa zamyslime nad tým, čo je mimo práva, a nejaká snaha dospieť k nejakej spravodlivosti, aby sme sa postavili aspoň zodpovedne voči nejakým budúcim generáciám v tom, že, že chceme tieto krivdy napraviť. Tak to vy považujete za honbu za spravodlivosťou mimo zákona? Strašne sa mi ťažko na to naozaj reaguje, ale teda nedá mi, vy hovoríte, že necháme to na historikov, nech sa ukáže, kde je pravda. No, ja si myslím, že pani Remiášová nepotrebovala žiadnych historikov na to, keď prišla k pánovi Mečiarovi a udrela ho kyticou, aby jej niekto hovoril o tom, čo je pravda, že jej syn bol zavraždený. Nehnevajte sa, akože toto, toto sú neuveriteľné veci, ktoré vy ste tu predviedli, a nesúhlasím s tým, čo ste povedali, že taká bola doba.
Akože aká bola doba? Veď tá doba bola proste brutálna, vraždilo sa a bolo to mimo zákon. Tá doba bola mimo zákon, tie amnestie samotné. O čom ste to tu rozprávali, prosím vás?

Ďakujem pekne. Ja by som opätovne z tohoto miesta chcela veľmi pekne poďakovať pani verejnej ochrankyni práv, pretože ja patrím ku generácii, ktorá si pamätá komunizmus, v čase komunizmu som prežila svoje najkrajšie roky mladosti a pamätám si, ako sme cítili hnev a frustráciu z tej atmosféry, v ktorej sme žili, kde režim porušoval osobné slobody a ľudské práva a šikanoval ľudí až dokonca ešte aj za dlhé vlasy alebo hudbu, ktorú počúvajú. Pamätám si, ako sme revoltovali, potajomky sme si vymieňali zakázané platne, samizdatové knihy, ako bytostne sme túžili po slobode a po tom, aby sme sa v spoločnosti rovnako zmýšľajúcich ľudí nemuseli cítiť ako na opustenom ostrove. Ono to slovné spojenie "ostrov pozitívnej deviácie" sa vtedy ujalo a stalo sa symbolom spoločnosti, kde zdravý rozum a pravda sa stali niečím nenormálnym a kde, naopak, vládlo iba spoločenstvo krivých zrkadiel.
Ja pani Dubovcovú považujem za takýto ostrov pozitívnej deviácie aj v našej spoločnosti, pretože k tomu, čo sa dialo za komunizmu, sa nenápadne plazivo, plíživo približujeme, či už to boli časy mečiarizmu, alebo časy dvoch vlád Roberta Fica, ktorý je jeho horlivým nasledovníkom a ktorý naozaj, aj ako vyplýva z vašej správy, pani Dubovcová, prináša éru, kedy ľudské práva sú opätovne porušované, a to veľmi vážnym spôsobom.
Takže ja vám chcem poďakovať, že ste takýmto majákom, takýmto ostrovom pozitívnej deviácie aj v dnešných časoch. A absolútne si nemyslím, že vaša práca bola zbytočná, práve naopak, bodaj by takých majákov, ako ste vy, bolo čím ďalej, tým viac. Ďakujem.

Ďakujem pekne kolegovi Klusovi za jeho fundované vystúpenie, ktorým v podstate zhrnul všetky argumenty, ktoré už padli aj pri predošlom prerokovávaní tohto návrhu. Ja nemám ilúzie, že tento parlament by zobral do úvahy veto pána prezidenta, resp. že by schválil jeho návrhy na zmenu bodov, ktoré citoval pán Klus. Myslím si, že ten zákon nakoniec schválený bude, pretože ide o veľa. Ide o to, ako na najbližších ďalších päť rokov zabetónovať svojich vlastných županov. Takže nerobím si, nerobím si tieto ilúzie. Každopádne aj ja zopakujem to, čo som už niekoľkokrát povedala, je to, je to návrh, ktorý, resp. jednokolová voľba neodzrkadľuje väčšinový postoj, sú to známe fakty. Proste ide tu o zúženie priestoru pre osobné a politické slobody.
Takže myslím si, že tá snaha je úplne očividná a, a všetkým musí byť úplne jasné, o čo tu ide. Ide o zabetónovanie svojich pozícií na najbližšie roky. Bohužiaľ.