Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

16.5.2019 o 10:33 hod.

Mgr.

Renáta Kaščáková

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie v rozprave 24.6.2019 10:42 - 10:48 hod.

Renáta Kaščáková Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za slovo. Ja by som chcela povedať iba veľmi krátko a objasniť možno aj za celý klub SaS, prečo za tento návrh nezahlasujeme napriek tomu, že vo svojej agende aj my máme dlhodobo zrušenie koncesií. A vysvetlím prečo.
Ten dôvod je hlavne ten, že je to presne tá pasca, ktorá sa na prvý pohľad, povrchný pohľad zdá byť užitočná pre ľudí, ale v konečnom dôsledku ako rozpočtu, tak aj ľuďom, ktorí sa naň skladajú, škodia. Za zrušenie koncesií sme, sme dlhodobo, sme zaň preto, lebo je našim bytostným presvedčením, že ich výber je z princípu nespravodlivý a neetický voči občanom, nakoľko ich zaväzuje prispievať na služby rozhlasu a televízie bez ohľadu na to, či ich využívajú, alebo nie, je to skrátka osobitné zdanenie, koncesie sú skrátka poplatok navyše nad rámec daní, ktoré už ľudia štátu platia, a je to navyše aj diskriminačný stav voči, voči zamestnávateľom, ktorí sú povinní platiť podľa počtu zamestnancov takisto bez ohľadu na to, či pri svojej podnikateľskej činnosti služby verejnoprávnych médií využívajú, alebo nie. Z tohto pohľadu sme teda za zrušenie koncesií, ale všetkým. Sme toho názoru, že ak chce štát poskytovať občanom služby RTVS ako verejnoprávneho média, tak musí vyčleniť na jeho financovanie prostriedky z daní, ktoré ľudia už štátu odvádzajú, a nie zaťažovať verejnosť ďalšími osobitnými poplatkami. To je naša jediná motivácia k tomu, prečo sme za zrušenie koncesií ako celku, pričom ale ich rušenie musí byť sprevádzané verejnou diskusiou a následným riešením, koncepčným riešením, ktoré spomínal už aj kolega Heger, ako bude RTVS financovaná ďalej.
A preto sme do parlamentu nedávno predložili náš návrh, ktorý sa takisto týkal zrušenia úhrady za služby verejnosti, avšak súbežne s týmto našim návrhom sme navrhovali aj to povestné B, čiže cez zmenu zákona o Rozhlase a televízii Slovenska zaviesť financovanie tejto služby prostredníctvom nárokovateľného príspevku zo štátneho rozpočtu. Čiže navrhli sme, ako by sa koncesie mali nielen zrušiť, ale ako by sa ich výpadok vo financovaní RTVS mal nahradiť, a to dokonca aj s prechodnými ustanoveniami, tak, aby RTVS o žiadne financie, ktoré by jej ešte dobiehali z prípadných neskoršie uhradených koncesií, resp. z koncesií, ktoré ešte vymáha, aby o ne neprišla.
To, tento zákon z dielne SNS neobsahuje, navrhuje iba škrtnúť istú časť poplatkov, a to veľmi konkrétnej skupine, jednej skupine, ktorým sa aj podľa nášho názoru takýmto spôsobom pred voľbami zalieča. Ja by som touto cestou ale chcela ľuďom odkázať, aby, aby nenaleteli na tento populistický ťah, pretože nič nie je zadarmo a v konečnom dôsledku tie 2 eurá mesačne, ktoré im SNS akože ušetrí na mesačných nákladoch, sú ťažko vykúpené inými nezmyslami z tej istej dielne, ktoré ľudí ukracujú na dôchodkoch a na ostatných benefitoch oveľa, oveľa viac. A nebyť deštruktívnej politiky tejto vlády, tak mali by iste vyššie dôchodky, vyššie sociálne dávky, na ktoré práve zlým vládnutím a rozkrádačkami tejto vlády už, už nezostáva. Takže je zaujímavé sledovať SNS, ako za náš návrh nezahlasovala napriek tomu, že, ako som povedala, bol komplexný, riešil aj súvislosti, asi iba preto, lebo bol, bol z opozičnej dielne, a teraz tu vyťahuje túto tému opäť, avšak myslím si, že čisto ako politický nástroj, keď sa pred koncom volebného obdobia potrebuje ešte z posledných síl zalíškať voličom, prípadne robiť ramená vo veľmi krehkej vládnej koalícii, s ktorou zrušenie koncesií nikdy nedosiahnu, pretože SMER, naopak, predstavuje tú silu, ktorá je dlhodobo za zachovanie, ba, ba priam zvýšenie koncesií.
Takže zhrniem to, táto vláda z jedného vrecka vyťahuje občanom peniaze a potom takýmito veľkodušnými gestami - 2 eurá mesačne - rozdáva almužny. Je to ponižujúce, dúfam, že ľudia na to nenaletia, a prikláňam sa k pochybnostiam, ktoré zazneli v otázkach kolegu Hegera, prečo práve teraz a prečo takýmto poslaneckým návrhom. Odpoveď mu dal vlastne na to čiastočne už kolega Baláž, ktorý, ktorý vlastne s kolegom Bernaťákom povedali, že, že vlastne ide o predvolebné gesto, ale... (Reakcia z pléna.) No pán Baláž to povedal, áno, že však pred voľbami sme v zásade, takže je to normálne. Ale myslím si, že, že to je naozaj návrh, ktorý znamená prínos iba opticky, ale ako nám ukazuje realita, v konečnom dôsledku to, to vždy niekto zaplatí a všetky takéto balíčky sú, sú veľmi drahé, a ak 8 mil. na jednej strane ušetríme dôchodcom, tak som presvedčená, že zajtra príde RTVS klepať na dvere a tvrdiť, že im 8 mil. v rozpočte chýba a potrebujú ho dorovnať z nejakej inej rozpočtovej kapitoly, takže takto to funguje.
A to sú hlavné dôvody, prečo SaS napriek tomu, že je dlhodobo za zrušenie koncesií, tento návrh nemôže podporiť.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 19.6.2019 15:31 - 15:33 hod.

Renáta Kaščáková Zobrazit prepis
Počujeme sa? Dobre. Ja som si myslela, Natália, že budeš mať svoj príspevok asi v tomto duchu, lebo to je presne o tom, čo som hovorila, to je tá slepá viera, že teda ideme niečomu pomáhať, ideme podávať pomocnú ruku. No nejdeme podávať pomocnú ruku, ideme hádzať peniaze v podstate bez kontroly do čiernej diery. Ja hovorím, že to je čierna diera, pretože ak nemáme nastavené mechanizmy, spomínala si Maďarsko, ako sa tam aj vďaka týmto stimulom podarilo naštartovať biznis vo filmovom priemysle, no podarilo, ale tam predsa za tie vratky sú nejaké podmienky. Ja aspoň, čo som teda počula, tak tam neexistuje, že tú vratku dostane ten človek len tak. A tak, ako by to malo byť aj inde, že, ja neviem, aj Jaguar, keď príde a zainvestuje na Slovensku, dostane nejaký stimul, ale niečo za to musí vybudovať, nejakých ľudí tu musí zamestnať. Má tam proste nejaké podmienky, ktoré musí splniť, kdežto u nás je to naozaj len administratívny úkon. Ja som teda veľmi obsiahlo o tom hovorila v mojom príspevku, tak dúfam, že si to, že si to pamätáš. Ja by som bola rada, keby fungovali tieto také ako všeobsiahle poučky, ako by sa mohol vzchopiť náš priemysel, no ale jednoducho to, ako je to nastavené v zákone dnes, je presný opak.
A spomínala si tú Slovenskú filmovú agentúru, ktorá by mala teda pôsobiť ako propagátor nášho, nášho priestoru, ako nejaký slovenský filmový raj pre investorov, potenciálnych. No čo má, preboha, propagovať, keď tu máme akurát lokality. To, že tu máme pekné hory, rieky, polia, to je fajn, ale nemáme tu všetky tie služby. My nemáme ani len anglickú verziu našej stránky Audiovizuálneho fondu. Ten zahraničný investor si tie podmienky nevie ani len prečítať. To znamená, že o čom tu hovoríme? A podpora návštevnosti regiónov, no ak sem príde viac ako sedem projektov, z ktorých len dva sú zahraničné, tak možno niečo propagovať budeme, ale tie projekty sa sem nehrnú, a tie lokácie jednoducho zatiaľ spia sladkým spánkom, takže.... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 19.6.2019 14:52 - 15:18 hod.

Renáta Kaščáková Zobrazit prepis
Dobrý deň. Ďakujem veľmi pekne za slovo. Ja som odporca tohto návrhu, ako som hovorila už v prvom čítaní a netajím sa tým ani pri druhom čítaní. Musím zopakovať, že je to zákon, ktorý som nazvala takým slovom, že chameleón, lebo on sa iba tvári ako taký hospodársky nástroj, ktorý má pomôcť našej ekonomike. Ale keď si ho rozoberieme na drobné, tak to tak nie je. Za prvé tomuto zákonu chýba presvedčivé zdôvodnenie, lebo prakticky jediným dôvodom pre tento návrh je iba to, že to tak majú aj v zahraničí a preto by sme to mali zaviesť aj my. Ako, ako hlavný cieľ sa síce udáva preložené do voľnej reči, že týmto stimulom 33-percentným chceme povzbudiť súkromné investície do audiovizuálneho priemyslu na Slovensku so zásadným vplyvom na rozvoj tohto ekonomického odvetvia, avšak čo tento zásadný vplyv aj naozaj znamená, to nám dôvodová správa nehovorí. Ekonomická analýza tam úplne chýba, resp. uvádzajú sa tam len nejaké domnienky postavené na českom príklade, pričom český filmový priemysel, to sú diametrálne odlišné, odlišné reálie.
Takže ten zákon nemá presvedčivé zdôvodnenie a po druhé, ako som už viackrát povedala, je výsledkom lobizmu, lobizmu určitých konkrétnych produkčných firiem a pomáha najmä samotným individuálnym žiadateľom, ale nie celkovo našej ekonomike a celému sektoru.
Ja som viackrát v tomto pléne poukázala najmä na záujmy ľudí okolo firmy SONAF, resp. SPECTRAL, s. r. o., ktoré stáli za zrodom tohto zákona, ktorý bol pôvodne vo verzii 20-percentných vratiek. A tie presné časové súvislosti, kedy a akými osobami boli tieto firmy založené, ako dátum ich vzniku presne súvisel s načasovaním vzniku účinnosti zákona z dielne im blízkeho Mareka Maďariča, som v tomto pléne už takisto spomínala. A nič ma nezbaví presvedčenia, že to bol jednoducho zákon ušitý na mieru konkrétnym ľuďom, ktorí ho vymysleli a ktorí aj hneď ako prví získali prvú vratku v hodnote 412-tisíc eur. Ako som tu tiež viackrát spomínala, netvrdím to len ja, písal o tom aj Ján Kuciak a kto má trochu trpezlivosti, tak si vygúgli napríklad jeho článok "Kamarát Maďariča a Kaliňáka dostal tučnú dotáciu" a prečíta si tam niečo o personálnych prepojeniach či schránkových firmách a ich súvise s filmovaním.
No takže toľko k takému pozadiu, ktoré vzbudzuje vo mne veľké pochybnosti o tomto zákone ako takom, ale, samozrejme, ten zákon sa však u laickej verejnosti nejako odôvodniť musí a preto tu neustále počúvame o tom, ako ním naštartujeme ekonomiku filmového priemyslu. Ale vždy, keď upozorním na to, že tak teda ukážme, ako sa ten naštartovaný priemysel a ekonomika odrazí v číslach, narastá tu zamestnanosť? Máme väčší výber DPH? Máme väčšiu daň z príjmu, viac podnikov s výrobnými činnosťami súvisiacimi s filmom? Zaznamenávajú väčší obrat? Lebo hlavne o to ide pri ekonomických stimuloch. Tak sa celá táto debata zvrtne na takú emóciu o tom, že film jednoducho podporovať treba a nemôžme sa na ne pozerať len čisto z ekonomického hľadiska a každý, kto vôbec spochybní takúto mantru, tak je kultúrny barbar, ktorý asi nechce, aby sa na Slovensku točili filmy.
Ja samozrejme chcem, aby sa na Slovensku točili filmy, ale zároveň chcem, že keď v nejakom zákone hovoríme o stimule hospodárstva z verejných peňazí, aby efektom toho bolo naozaj stimulované naše hospodárstvo. Lebo film naozaj priemyslom je a filmové produkcie a na ne nabalené segmenty ekonomiky, celý ten biznis okolo toho, môžu byť významným zamestnávateľom, ba dokonca aj motorom ekonomiky. Zákon to na jednej strane síce deklaruje, ale na druhej strane k tomu nemá žiadne ekonomicky podložené argumenty, ako som povedala, a jeho obsah sa v argumentácii nahrádza práve emóciou.
No takže skúsme sa teraz odosobniť od týchto emócií a od toho stavu, kedy by sme byť, mali byť vlastne akoby opití rožkom a slepo veriť, že tento zákon niečomu pomôže. Prečo teda nemáme slepo veriť tomu, že práve vďaka tomuto stimulu naozaj prídu na Slovensko filmové produkcie húfne zo zahraničia a že tu následne začnú povedzme zamestnávať viac Slovákov? No preto, lebo keby to tak bolo, tak tie efekty zavedenia týchto vratiek už pri tých 20 percentách, čo už vlastne dnes platí, by sme už možno videli. Veď po pár rokoch fungovania by sme už predsa mohli vyhodnocovať, ale žiadny enormný príliv v produkcii sme my nezaznamenali. Podporených z tohoto stimulu bolo zatiaľ sedem projektov od firiem, ktoré by sa dali spočítať na prstoch jednej ruky, a konkrétne išlo o dva zahraničné projekty cez firmu SPECTRAL, s. r. o. To bolo Marco Polo za 412 600 eur, vratka, a Hana, titul Hana za 130-tisíc eur, potom jeden slovenský film Nech je svetlo za 35-tisíc eur a štyri slovenské seriály: Inšpektor Max za 316-tisíc, Mária Terézia, tam bola dotácia 109-tisíc, Milenky 159-tisíc a Sestričky 192-tisíc. Čiže dokopy zatiaľ bolo udelených 1 356-tisíc eur na týchto vratkách. Dobrý deň. (Rečníčka odzdravila okoloidúceho poslanca.)
Z toho teda vidieť, že ak cieľom tejto podpory má byť pritiahnuť zahraničné investície a produkcie, tak to vôbec nebolo naplnené. Väčšina z toho išla na slovenské projekty, ktoré nijako nezväčšili investície do audiovizuálneho priemyslu, lebo ony by sa zrejme uskutočnili tak či tak a 20-percentná vratka bola len príjemný bonus.
Okrem spomínaných už zrealizovaných siedmich projektov je tu, samozrejme, aj niekoľko ďalších zaregistrovaných projektov. Celkovo je v tom zozname 35 projektov, zatiaľ, ktoré sa teda už buď nakrúcajú, alebo by sa mali začať nakrúcať a potenciálne by mali dostať vratky, keby sa teda zrealizovali, v celkovej výške 5,5 milióna eur. Ak je teda táto suma vyjadrením 20 % z nejakej sumy, tak by to znamenalo, že by tu títo žiadatelia mali v najbližších troch rokoch úhrnom preinvestovať v oblasti filmu približne 30 miliónov eur.
No a to už by sme teda mohli pocítiť aj v makroekonomike, ale my nevieme potvrdiť žiaden pohyb nejakých ekonomických ukazovateľov vo filmových profesiách, ani v nejakých ďalších službách, ktoré sú naviazané na filmovanie, lebo myslím si, že takéto dáta na ministerstve kultúry ani nikto nikdy nesledoval a až teraz v poslednom čase sa aktivizuje inštitút hodnoty za peniaze, tak možno sa niečoho dočkáme.
Ale napriek tomu, že nám chýbajú tieto dáta, tak máme potrebu ešte zvýšiť tento 20-percentný stimul na 33 %. Prečo? Znamená to, že tých 20 % bolo málo? A odkiaľ sa vzalo práve toto číslo? Pán štátny tajomník pri odôvodnení tohto návrhu na výbore kultúry nevedel na to odpovedať a sám pripustil, že jednoducho jediným dôvodom na zavedenie tohoto, tých 33 % je to, že to tak majú aj v okolitých krajinách, ktorým by sme mali práve týmto číslom konkurovať. No ale veď v iných krajinách nájdeme aj 35-percentnú vratku. Tak prečo ich neprebijeme a nedáme rovno 40 %? Prečo len 33? Čím je to podložené?
Takže toľko len na okraj k tej slabej odôvodnenosti tohto návrhu a na to, že má ísť o ekonomický stimul do podnikateľského prostredia, do ekonomického prostredia, tak je to naozaj nedostatočné.
A prepáčte, môžem vás trošku poprosiť, lebo trošku ma to ruší. (Rečníčka sa obrátila na predsedajúceho.) Ďakujem.
Takže dôvod, pre ktorý to nebude fungovať, alebo pre ktorý vlastne tento systém nefunguje, a že teda nebudú také efekty z tejto, z toho, z tejto stimulácie, tak to som vysvetľovala už minule, lebo ono možno v iných krajinách to funguje, ale u nás to nemôže fungovať z jedného jediného dôvodu a ním je nedostatočná kontrola. Tá obrovská benevolencia zákona je zarážajúca a ona umožňuje, že pri vyplácaní týchto tzv. spätných dotácií ide len o čisto administratívny úkon, ktorý funguje na báze "papier znesie všetko". Ja by som sa nebála tento, tento systém nazvať živnou pôdou pre tunelovanie. A prečo si to myslím?
No vezmime si teda nejaké konkrétne čísla. Námatkovo vyberme z tých 35 alebo siedmich projektov teda firmu SPECTRAL, ktorá získala, ako som povedala, podporu už pre dva projekty a aktuálne má rozpracovanú žiadosť aj na tretí. Takže konkrétne v roku 2014 to bolo tých 412-tisíc za projekt Marco Polo, v roku 2018 132-tisíc za seriál Hana a aktuálne majú zaregistrovaný ešte projekt Dracula, kde požadujú dotáciu 800-tisíc. Takže podľa čísiel, podľa toho, čo je uvedené v žiadosti k projektu Hana, sa tu malo vo februári až apríli 2018 na Slovensku nachádzať 100 filmárov pod dobu troch mesiacov. Či tu naozaj boli, neviem, nezaznamenala som o tom žiadne správy a pri projekte, asi teda áno, ale spätne sa to už asi nedá presne zistiť, pri projekte Marco Polo producent deklaroval, že tu bolo 500 až 550 zahraničných a 100 až 150 slovenských filmárov po dobu troch týždňov. Myslím, že to povedal do médií.
Či to tak naozaj bolo, tiež teraz spätne sa bude ťažko dokazovať, ale od ľudí, ktorí pracujú vo filme, som počula pre mňa vierohodnú informáciu, že v skutočnosti bola na výplatnej listine zhruba dvadsiatka Slovákov, prevažne brigádnikov a dokonca som videla aj ich menný zoznam.
Aktuálne má firma SPECTRAL vo fonde zaregistrovaný ešte spomínaný projekt Dracula a suma, ktorú deklarujú, že by mala byť preinvestovaná na Slovensku, je 4 milióny eur, pričom má ísť o desať dní nakrúcania a dvadsať dní postprodukcie. Toto nakrúcanie sa podľa mojich informácií už, už zrealizovalo a opäť od ľudí, ktorí sa ho zúčastnili, však Slovensko je malé, filmári sa poznajú, tak mám informáciu, že sa tu nakrúcalo presne šesť dní, z toho štyri dni v Banskej Štiavnici a dva dni na Oravskom hrade. A dvadsať dní postprodukcie, tak tie by sme si mohli rozobrať na drobné až vtedy, keby sme vedeli, že čo, čo za postprodukčné práce vlastne by boli pre tento film potrebné. Tá postprodukcia môže pre bežného človeka znamenať všeličo, taký cudzí pojem, ale v podstate ide o nahrávanie a zálohovanie dát s nejakým nakrúteným filmovým materiálom z denných prác, ale aj strih, farebné korekcie, efekty, nejaké animácie, hudba, grafika a podobne. A to všetko, možno s výnimkou honorára pre povedzme majstra strihu, čo je, čo je v podstate umelecká profesia a tam môže byť cena stanovená individuálne, tak to všetko sa dá vcelku spoľahlivo vyčísliť v počte nejakých strojohodín, osobohodín, to sú v podstate práce remeselné. Avšak spätne sa ich skutočný rozsah zväčša nedá veľmi kontrolovať a Audiovizuálny fond sa musí naozaj spoliehať len na predložené faktúry a vyúčtovania, pričom tú následnú platbu z nich vyplývajúcej vratky vykoná naozaj čisto len ako takú administratívnu operáciu.
No takže keďže som tieto veci konzultovala, samozrejme,... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Pán poslanec Šuca, poprosím o kľud v sále. Ďakujem.

Kaščáková, Renáta, poslankyňa NR SR
... aj ja s filmármi, mám medzi nimi priateľov aj na Slovensku aj v Čechách a mám predstavu o tom, čo znamená jeden filmovací deň a čo znamená postprodukcia a mám aj predstavu o tom, koľko to zhruba stojí.
Filmovací deň, to znamená, že, ja neviem, päťdesiat, sto ľudí, koľko je potrebných, celý štáb príde, rozložia si kamery, svetlá, kulisy, rekvizity, kostýmy, prídu tam herci, nakrútia, čo je potrebné, dostanú najesť, napiť, možno prespia do ďalšieho dňa niekde na hoteli atď., čiže toto je jeden filmovací deň a podľa mojich informácií, ktoré mám, tak na Slovensku sa takáto operácia nemôže pohybovať v sumách vyšších, než je dvadsať, tridsaťtisíc eur. Ten jeden filmovací deň jednoducho by nemal stáť viac ako tridsaťtisíc, pokiaľ nemáme komparzy, samozrejme, nejaké masové alebo nejaké špeciálne potreby, kulisy. Dobre, nech stojí päťdesiattisíc, ale ako viac by to byť nemalo. A postprodukcia opäť, keď rátame pre nejaký bežný film, celovečerný, ktorý opäť nemá nejaké špeciálne triky, efekty, animácie a podobne, tak to je záležitosť práce pre nejakých dvoch, troch ľudí, tam je režisér, strihač, nejaký operátor, možno spolupracujú s kameramanom, potrebujú nejaké výkonnejšie počítače, samozrejme, ktoré sú schopné robiť tú zálohu tých dát a ich ukladania v rôznych digitálnych formátoch. Ten obraz sa, samozrejme, nakrúca počas filmovacieho dňa na kameru, v ktorej je dátová karta, tá je, samozrejme, obmedzená pamäťovo. To znamená, sa to musí sťahovať niekde, spracovávať ten materiál ako hrubá surovina, ktorú potom v strihacom programe upravuje majster strihu. To je, to je post produkcia. A v podstate celé toto podľa mojich informácií pre taký bežný celovečerný film, opakujem, že v podstate nemusí to byť nič špeciálne, by zase mohlo stáť 50- až 70-tisíc eur a keď to preženiem, tak 100-tisíc. Samozrejme, o nejakých zložitejších vizualizáciách, ktoré by boli potrebné, tak tam už sú potrebné úplne iné cenové relácie, tam už sme pri computerovej grafike, pri špeciálnych efektoch, ale tie by sme na Slovensku ani nedokázali spraviť, pretože tu v podstate nemáme štúdiá, ktoré by to dokázali a všetky takéto práce by sme si aj tak museli dať spraviť niekde v zahraničí.
No takže prečo to tak obšírne hovorím? Hovorím to preto, lebo keď sa teraz napríklad vrátim k tým desiatim filmovacím dňom, ktoré sú v projekte, a k dvadsiatim dňom post produkcie, tak odhadujem, že pri filme Dracula by aj pri veľmi prehnanom odhade mohlo ísť tak maximálne, keďže bolo šesť filmovacích dní, tak nech ich bolo desať, krát, beriem tú veľkorysú variantu, 50-tisíc za deň, nech je to 500-tisíc, plus 100-tisíc post produkcia, nech je to 600-tisíc, nech sme veľmi veľkorysí, tak tie náklady na túto produkciu môžu byť milión. Milión by sa tu dalo pri tom čísle preinvestovať a určite by to teda podľa mňa, alebo neviem, z čoho teda potom vychádzajú tie odhadované 4 milióny, za ktoré táto produkcia žiada vratku 20 % 800-tisíc. Neviem, počkáme si na zmluvu... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Pán poslanec Šuca, poprosím.

Kaščáková, Renata, poslankyňa NR SR
...uvidíme, čo v tom bude, čo všetko za tie 4 milióny tu vlastne budú vyúčtovávať, ale ak by to tak naozaj bolo, tak potom by to musela byť fakt že veľká produkcia.
Tá krása tohoto systému totiž spočíva v tom, že na to, aby ste vy vedeli, že či 4 milióny je veľa alebo málo a či vratka (povedané s úsmevom) 800-tisíc je veľa alebo málo, tak musíte poznať tie procesy, musíte vedieť, čo presne sa tu realizuje, musíte byť možno priamo na tom mieste, aby ste to videli, aby ste to vedeli skontrolovať, ale toto sa nerobí. Toto sa nerobí priebežne. To právo uplatniť si vratku trvá 3 roky, toľko trvá vlastne registrácia, takže ono po tomto čase sa dá spätne ťažko dokázať, že či ten filmový štáb na tej zelenej lúke pred tromi skutočne preinvestoval 4 milióny, alebo či to v skutočnosti bolo len pol milióna. Audiovizuálny fond to vlastne nemá ako skúmať, on preskúma formálnu stránku tých faktúr, ktoré mu prídu, posúdi, že či tie faktúry videl audítor, samozrejme audítor, ak sú faktúry dobre, vierohodne napísané, tak nemá prečo napísať, že je nespokojný, pokiaľ obsahujú IČO, DIČO, sú správne, ako audit vlastne kontroluje toto, tak potom sa všetko stáva legitímne a zákonné.
Neviem, ja si naozaj myslím, že je to veľmi dômyselne a sofistikovane vymyslený systém. Ktorý iný priemyselný sektor má takéto šťastie pri podpore podnikania? Kto, kde inde dostanete ako podnikateľ naspäť tretinu svojich nákladov?
Ak by sme sa pýtali ľudí od filmu, že či sú za podporu filmového priemyslu, tak myslím si, že nikto nám neodpovie záporne. Samozrejme, že sú všetci za to, aby sme podporovali filmový priemysel, ale samozrejme, že ľudia z brandže, kohokoľvek sa opýtate, tí všetci živnostníci, podnikatelia sa nádejajú, že jednoducho, keď sa viac peňazí naleje do systému, tak bude viac príležitostí aj pre nich, ale nie je to tak, lebo je to proste principiálne zle postavené. Keď, tak možno získajú len nejaké omrvinky, pričuchnú k nejakej práci, ale profitujú z toho hlavne tí samotní žiadatelia a o skutočnú podporu celého odvetvia naozaj nejde.
A ten argument, že takéto vratky majú aj v iných krajinách, ten nestačí. Ak chceme podporovať priemysel a podnikateľov, a to myslím naozaj všetkých tých živnostníkov a ľudí, ktorí by z filmového priemyslu, z tohoto biznisu mohli živiť svoje rodiny, tak treba upraviť celé podnikateľské prostredie úplne inak, naštartovať zdravú konkurenciu a nie rozdávať vratky špeciálne vymyslené pre producentov a v podstate neskontrolovateľné.
Takže bez ohľadu na to, či sú tieto vratky 20, 30, 33 %, nepresvedčia významné množstvo nových zahraničných producentov, aby si za sídlo svojho nakrúcania začali húfne voliť Slovensko a zamestnávali tunajších ľudí, lebo oni si sem síce možno pre tú vratku prídu, veď boli by hlúpi, keby si ju neprišli vybaviť, ale zamestnávať tu budú, zamestnávať budú aj tak ľudí z tých krajín, kde si oveľa radšej spravia svoj basecamp, lebo tam sa nachádzajú aj všetky ostatné podmienky nevyhnutné pre nakrúcanie, moderné štúdiá, technika, ľudia, profesionálne služby, kompletné zázemie, to, čo my sme si tu vlastne úplne zničili po Mečiarovskej privatizácii Koliby a nijako to nenapravil ani, nenapravila ani éra ministra Maďariča. Áno, zriadil Audiovizuálny fond, zalepil ním filmárom oči, niektorí z nich naozaj mohli nakrútiť filmy, aj úspešné, aj sledované, aj také, na ktoré sme hrdí. Ale ak hovoríme o priemysle, tak aj naši producenti si stále musia chodiť množstvo výkonov objednávať radšej do zahraničia, napríklad do Čiech, je tam nepomerne väčšia a kvalitnejšia ponuka služieb a tovarov pre film, než na Slovensku. Stačí sa pozrieť do Maďarska, ako tam frčí filmový biznis, ako si tam podávajú kľučky zahraniční producenti, využívajú tam štúdiá, ktoré tam povyrastali. Už aj Rumuni to majú oveľa lepšie než my.
A toto je maslo na hlave pána Maďariča, ktorý tu so svojimi kamarátmi presadil vratky a dnes má eminentný záujem, ako sme videli aj na (povedané s pobavením) kultúrnom výbore, že sa celkom osobne o to zasadzuje, aby sa to dostalo vo zvýšenej podobe do zákona. Je to jeho maslo na hlave, lebo bol ministrom dosť dlhú dobu na to, aby toto zdecimované prostredie zvrátil a samotnými nejakými dotáciami alebo vratkami to nijako nezvrátime, nezmeníme.
Takže opakujem, pre samotných producentov je to, samozrejme, príjemná výpomoc, každému takémuto návrhu budú tlieskať cez všetky svoje asociácie, v ktorých sú navzájom združení, ale z pohľadu priemyslu je to naozaj otázka, kto je vlastne koncovým adresátom takejto pomoci a či by takto vo veľkom míňané prostriedky, zatiaľ je to tých päť a pol milióna pre tú zhruba dvadsiatku žiadateľov, respektíve tridsiatku zatiaľ zaregistrovaných projektov, ale tá horná hranica je bez limitu, takže uvidíme, koľko to ešte bude, či by tieto prostriedky nemali byť radšej použité adresnejšie, napríklad pre nových mladých tvorcov, pre rozvoj talentov, aby sme mali v konečnom dôsledku z týchto peňazí oveľa väčší osoh aj z dlhodobého hľadiska a vtedy by sme naozaj možno pomohli naštartovať nejaký filmový priemysel na Slovensku.
Takže toľko z mojej strany. Ja som v podstate možno len inými slovami zopakovala všetky svoje výhrady, ktoré opakujem často, možno už ako jediná, lebo neviem, či aj z opozície nie sú hlasy, že je to fajn vlastne, neviem, ale jednoducho nemôžem inak, pretože, pretože si myslím, že náš filmový priemysel si zaslúži oveľa viac. A keďže sme v druhom čítaní, tak, a keďže tento návrh považujem naozaj za zlý a škodlivý, tak by som rada podala procedurálny návrh, pán predsedajúci, procedurálny návrh by som rada podala.
Podľa § 73 ods. 3 písm. b) rokovacieho poriadku podávam procedurálny návrh, aby Národná rada nepokračovala v rokovaní o tomto bode programu a teda aby sme o ňom ani nehlasovali.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 21.5.2019 15:06 - 15:08 hod.

Renáta Kaščáková Zobrazit prepis
Anka, ja by som rada zareagovala na tú časť, kde si hovorila o tých stratégiách chýbajúcich, že ako je to možné, že nevieme ešte, čo bude o desať rokov, prečo neplánujeme, keď dobre vieme, akým smerom sa vyvíja demografia. Áno, je to o stratégiách. Je to, samozrejme, o tom, že treba tú stratégiu vyvinúť na všetkých úrovniach od obce cez kraje až po tú najvyššiu úroveň. Ale zároveň si nemyslím, že treba čakať len na to, lebo nie je to len o tom, že kým nebudú stratégie, tak tu nemôžeme spraviť vôbec nič. My tu môžme spraviť veľa a veľa závisí aj na tých samotných zriaďovateľoch.
Ja sa veľmi čudujem, že tu nemáme ani jedného vládneho poslanca, ktorý je napríklad primátorom, starostom, županom. Chvíľku tu sedel pán župan Trenčianskeho kraja, mala som takú nádej, že vás bude aspoň počúvať, lebo naozaj je veľa v jeho moci, v moci župana a kraja. A ja si napríklad nemyslím, že rozhodnutie, že postavíme napríklad v kraji hokejový štadión, či je to to správne strategické rozhodnutie na úrovni kraja. Ja si myslím, že tie sociálne služby sú oveľa prioritnejšie. Samozrejme, že aj hokej je možno dôležitý, ale predsa jedna VÚC-ka musí myslieť na svoje zariadenia, ktoré má v kompetencii, na to, aby mala o nich vôbec prehľad, akým spôsobom sú tie služby distribuované, ako sa majú starí ľudia v jeho kraji. A na toto si myslím, že vôbec netreba nejaké špeciálne stratégie. Stačí jednoducho na to iba dávať, dávať pozor.
A myslím si, že ak teda hovoríme, že ryba smrdí od hlavy, no ja chcem veriť tomu, že naozaj tu príde raz konečne vláda, ktorá bude merať výsledky svojej práce tým, ako sa darí tým ľuďom v tej najposlednejšej obci tejto krajiny, v tých kapilárach, lebo to je merítko, to je to, ako sa máme u nás na Slovensku... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 21.5.2019 14:17 - 14:19 hod.

Renáta Kaščáková Zobrazit prepis
Ďakujem, Natália, lebo povedala si tvojimi ústami presne to, čo by som povedala pani komisárke aj ja, jedno veľké ďakujem.
Ja som vám hovorila už aj minulý rok pri vašej správe, som bola rovnako dojatá ako pri vašej súčasnej správe a myslím si, že je naozaj obdivuhodné, akým spôsobom sa venujete tejto skupine ľudí. A z vašej správy a vôbec z tej správy o stave tejto, je to taká správa o stave tejto spoločnosti, tak ja som si uvedomila, že jednoducho kvalita života sa nemeria percentom nezamestnanosti, nemeria sa výškou HDP, kvalita života sa meria tým, ako sa spoločnosť dokáže postarať o tých najzraniteľnejších. A z vašej správy vidíme, že to sú práve tí najposlednejší. A je to, je to veľmi smutné proste sledovať túto sociálnu vládu, ako má plné ústa starostlivosti o tých najzraniteľnejších, ale pritom vidno, že tí sú pre túto vládu tí najposlednejší, lebo strom poznáš po ovocí a nie je dôležité, aké reči sa vedú, aké reči vedú títo politici, čo všetko robia pre ľudí, ale je dôležité vidieť tie činy, tie skutky, tú realitu a to, akým spôsobom vy ju odhaľujete, tak to je normálne, zimomriavky z toho naskakujú a až tu si človek uvedomí, v akom hroznom stave vlastne nám táto vláda zanecháva túto, túto krajinu. A je to o to naliehavejšie, že ideme do obdobia, kedy naozaj tie sociálne problémy budú tie najdôležitejšie, krajina starne a ja naozaj vyčítam, vyčítam všetkým, ktorí dopustili tento stav, že to nechali zájsť až tak ďaleko, že jednoducho po nás potopa... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 16.5.2019 11:53 - 11:55 hod.

Renáta Kaščáková Zobrazit prepis
Ďakujem kolegyni Milanovej, lebo veľmi pekne vlastne zo svojej praktickej skúsenosti zdokumentovala, ako tento priemysel naozaj funguje. Ja by som možno zareagovala, je tam viac vecí, na ktoré by sa dalo reagovať, ale iba o tom, ako je ten Audiovizuálny fond užitočný a koľko peňazí tam vlastne na tú filmovú produkciu dnes máme. Áno, ja netvrdím, že Audiovizuálny fond je zlý nápad, samozrejme, že je to ako nápad dobrý, len celý čas hovorím o tom, že tie peniaze v ňom by mali byť oveľa lepšie kontrolované, o tom si v podstate hovorila aj ty, a nie, aby sa tam vyúčtovávali projekty systémom papier znesie všetko, lebo aj ako teda vidíme na príklade toho projektu Dracula, aby sa za štyri dni dokázalo preinvestovať, či za desať dní, preinvestovať 4 mil. eur, no tak to už by teda museli byť aké náklady, aké kulisy, priam pozlátené, aby sa toto teda zvládlo, ale takémuto projektu sme schopní na vratke vyplatiť 800-tisíc, ak sa to, teda ak sa to schváli, ale tých 800-tisíc proste ide z nejakého balíka, ktorý ten fond k dispozícii má, a naozaj za tieto peniaze by mohlo byť podporených ix iných menších projektov, ktoré tým pádom podporené nebudú.
A to je tá efektivita, o ktorej ja stále hovorím, a to, že sa tu točí stále viac filmov a že teda sa tu používa stále viac peňazí na ne, no to nie je úplný ukazovateľ v tom, o čom má byť tento zákon, a to že či sa naozaj týmto, týmito investíciami štartuje to celé prostredie filmové, tie profesie, ktoré by mali byť viacej zamestnané, viac vyťažené, ľudia by tam mali mať viacej práce, viacej tých multiplikačných efektov. To jako keď povieme, že keď, keď dávame čím viac peňazí do zdravotníctva, tak to zdravotníctvo proste funguje lepšie. No nefunguje. To nie je ukazovateľ. Ten ukazovateľ musí byť zameraný na tom, na to meranie tých výstupov, výsledkov, nielen výstupov. Teda ten počet filmov je len nejaký výstup, ale ten skutočný výsledok, ten, o tom veľmi silno pochybujem, že tento zákon... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 16.5.2019 10:59 - 11:00 hod.

Renáta Kaščáková Zobrazit prepis
Pán Jarjabek, ja by som vás chcela poprosiť, keby ste my povedali, že kde konkrétne v mojom vystúpení ste počuli, že som povedala, že sa u nás nič netočí, kde všetko dehonestujem a kde hovorím, že všetko je zlé.
Ja som v mojom vystúpení povedala iba to, že treba rozlišovať medzi dotáciami na, na kultúrne podujatie a dotáciami filmového priemyslu, a snažila som sa vysvetliť, prečo je dôvodová správa absolútne neprofesionálne napísaná. Snažila som sa vysvetliť, prečo proste tento návrh je vystrelený od pása, nereaguje vôbec na nejaké prostredie priemyselné, ktorým naozaj filmový priemysel za istých okolností je. Pretože ak by naozaj pôsobil, tak by tu bolo množstvo ľudí zamestnaných nielen vo filmovom priemysle, ale aj v sekundárnych odvetviach priemyslu, ale to všetko som hovorila v mojom vystúpení, takže z vašej faktickej mi prichádza iba jediné, že ste nepočúvali s porozumením a snažíte sa to nejakým spôsobom hodiť na nejakú politickú nôtu, ktorej ja teda nerozumiem, a bránim sa takejto argumentácii z vašej strany.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 16.5.2019 10:40 - 10:55 hod.

Renáta Kaščáková
Vymazať rámček!
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 16.5.2019 10:33 - 10:57 hod.

Renáta Kaščáková Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za slovo. Máme pred sebou zákon, ktorý pripomína tak trochu chameleóna, lebo on sa tvári, že pomôže slovenskej ekonomike, konkrétne hospodárskemu odvetviu filmového priemyslu, ale niečo iné je pravda. Obavám sa, že zákon v tej podobe, ako je predložený, tento očakávaný efekt neprinesie a je len čisto lobistický.
Najskôr by som pripomenula, že zákon alebo dnešná novela zákona je na stole už dlho, ešte vo februári bola v medzirezortnom pripomienkovom konaní a tam ju vtedy skritizovalo ministerstvo financií pomerne výrazne, ja sa tým výhradám budem ešte venovať neskôr, takže dnes k nám prichádza už v prepracovanej podobe. Z toho pôvodného návrhu našťastie zmizol napríklad taký úplný nezmysel, že spätnú dotáciu by bolo možné získať ešte aj z tých dotácií, ktorú žiadateľ získal z iných verejných zdrojov. Táto absurdita tam naozaj bola, takže možno práve ministerským úradníkom na ministerstve financií sa treba poďakovať, že sú pozorní a kolegom z iných ministerstiev netolerujú vždy tak úplne všetko, čo si vymyslia.
Napriek tomu chcem teda hneď na úvod povedať, že zákon je aj v tej podobe, v akej ide do parlamentu dnes pre nás neprijateľný, a klub SaS zaň nebude hlasovať a vysvetlím prečo. Nie je to preto, že by sme boli kultúrni ignoranti a nedopriali filmárom, práve naopak, celým programom strany Sloboda a Solidarita sa prelína snaha o to, aby bol život na Slovensku lepší, podnikanie jednoduchšie a systém spravodlivejší. K zlepšeniu celkovej kvality života chcem dospieť aj prostredníctvom kultúry, lenže pri, pri podpore kultúrnych projektov a aktivít z verejných zdrojov musia byť presvedčivo zdôvodnené ich pozitívne dopady na spoločnosť a každá podpora musí byť zrealizovaná podľa kvalitných kritérií.
V dôvodovej správe tohto návrhu však práve presvedčivé zdôvodnenie chýba. Tým hlavným udávaným dôvodom, prečo sa zmena navrhuje je iba to, že to tak majú aj v zahraničí, a ako hlavný cieľ návrhu sa udáva, citujem, aj pani ministerka to čítala: „zvýšiť konkurencieschopnosť systému podpory audiovizuálneho priemyslu na Slovensku a akcelerovať ekonomický nástroj stimulácie súkromných investícií do sektora audiovizuálneho priemyslu so zásadným vplyvom na rozvoj daného hospodárskeho prostredia.“ Čo však znamená ten zásadný vplyv? To tá dôvodová správa vlastne vôbec nedokazuje.
Ja len tak na osvetlenie možno tým, ktorí úplne presne nevedia, o čo v tomto návrhu zákona ide. Tá myšlienka podporiť audiovizuálny priemysel spočíva v tom, že vďaka nej vlastne prilákame na Slovensko viac filmových produkcií a z tých peňazí, ktoré oni preinvestujú, minú na Slovensku, resp. prostredníctvom slovenských subjektov, im vrátime 33 %, pričom ale, samozrejme, na druhej strane očakávame, že sa nám zvýši zamestnanosť, výber DPH, daň z príjmu, odvody a tak ďalej od celého sektora, ktorý tu tí producenti pri svojom projekte zamestnajú, teda jednak slovenských kameramanov, technikov, osvetľovačov, stavbárov kulís, výrobcov kostýmov a celého radu ďalších profesií a domácich firiem naviazaných na samotnú výrobu filmu, ale jednak aj prevádzkovateľov hotelov, reštaurácií a ďalších služieb, ktorým sa tým pádom počas pobytu týchto štábov na Slovensku takisto bude viac dariť. Hovorí sa tomu multiplikačné ekonomické efekty, čiže štát investuje, ale investícia sa mu viacnásobne vráti. A toto je aj v dôvodovej správe argument pre to, že sa tento nástroj vlastne zavádza.
Lenže tam pri tejto hypotéze to začína aj končí a tá dôvodová správa neuvádza žiadne vierohodné prepočty na ktorých by dokázala, že dopad takéhoto návrhu na sledovaný sektor môže byť naozaj pozitívny. Dokonca tam nie je ani prepočet, kedy by nastal aspoň ekonomický neutrálny variant, uvádzajú sa tam len nejaké hypotetické varianty, z ktorých vyplýva, že v lepšom prípade bude zisk z investície polovičný oproti súčasnému stavu a v horšom prípade nebude takmer žiadny, čiže tie ekonomické dopady na spoločnosť budú, budú negatívne. Ten argument o tom, ako týmto stimulom pomôžeme zásadným spôsobom naštartovať príslušné hospodárske odvetvie, teda padá. Navyše tie prepočty, ktoré uvádza dôvodová správa, sú postavené na vstupných dátach požičaných z českej analytickej štúdie a ono je to najskôr preto, že u nás sa nikdy nerobili žiadne ekonomické analýzy stavu filmového priemyslu, aspoň ja o nich neviem, a zrejme keby boli, tak by sme ich namiesto tých českých našli v dôvodovej správe. Takže je ťažké uveriť, že, že navrhované dotácie naozaj pomôžu naštartovať nejaký hospodársky sektor - a to opakujem tie slová zásadným spôsobom -, ak o ňom nemáme žiadne informácie, a je naozaj neuveriteľné, že si napriek tomu niekto trúfne povedať, že doterajšia podpora, ktorá je 20 %, je málo a máme byť zvýšená na 30 %, lebo taký návrh bol ešte vo februári, alebo na 33 %, lebo to je zrazu dnešný návrh.
Prečo presne o toľkoto, kto a ako to presne takto vypočítal a na základe čoho tvrdíme, že práve tento stimul zásadným spôsobom rozhýbe jedno celé hospodárske odvetvie akým je filmový priemysel? To nevieme a dôvodová správa nám na to odpoveď nedáva, takže číslo 33 % je skrátka vystrelené od boku. Ono to iste v podstate, len inými slovami, konštatuje aj spomínané ministerstvo financií, ktoré sa v tom stanovisku, ktoré som sľúbila, že ešte pripomeniem, vyjadrilo, že podmienky podpory audiovizuálneho priemyslu sa menili v rámci vyhlášky 2017, a teda, či, citujem: „nie je preto zrejmé, prečo ministerstvo kultúry po tak krátkej dobe bez uvedenia podrobnejšej analýzy pristupuje k ďalšej úprave v danej oblasti.“ Inak len tak na okraj, v rámci každého legislatívneho materiálu sa v doložke vybraných vplyvov zvykne uvádzať nepovinne tzv. preskúmanie účelnosti, to znamená plán, kedy sa preverí, že či tá vyhláška alebo ten zákon skutočne naplnili to, čo bolo ich zámerom. No a ministerstvo kultúry si tento záväzok dalo už v tom roku 2017, keď sa prijímala vyhláška, ktorou sa znižovala minimálna suma oprávnených výdavkov hradených v súvislosti s filmovým projektom, a vtedy sa tam písalo, citujem: „Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky v súčinnosti s Ministerstvom financií Slovenskej republiky preskúma účelnosť navrhovaného opatrenia do 31. augusta 2019. Cieľom tohto preskúmania bude predovšetkým zhodnotenie dopadu navrhovaného opatrenia na verejné financie v Slovenskej republiky v spojení s dopadom na rozvoj audiovizuálneho priemyslu v Slovenskej republike.“ No vidíme, že ešte ani neuplynula tá doba do 31. augusta 2019 a už sa tu prijímajú ďalšie zmeny cez zákon.
Perličkou je, že úplne rovnaké znenie preskúmania účelnosti sa uvádza aj v dôvodovej správe k súčasnému návrhu, len s termínom, ktorý je posunutý o dva roky. Čiže evidentne sa toto berie len tak pro forma, čo je škoda.
Na druhej strane, aj keby sa tá analýza do 31. augusta 2019 naozaj išla urobiť, tak ono to vyzerá, že aj tak by sme z nej nedostali nič, len také nič nehovoriace čísla, pretože to, čo sa má skúmať, je v zadaní určené takto: Základným kritériom, ktoré bude uplatnené v analýze dopadu, ako aj následne pri vyhodnotení účelnosti navrhovaného opatrenia bude kvantitatívne posúdenie dopadu na rozvoj audiovizuálneho priemyslu z hľadiska počtu registrovaných filmových projektov v pomere k realizovaným filmovým projektom v spojení s reálnym dopadom na verejné financie z hľadiska celkového objemu vyplatených dotácií v systéme podpory audiovizuálneho priemyslu. Inými slovami, ministerstvo si vlastne dalo za úlohu zanalyzovať iba to, koľko projektov bolo zaregistrovaných a koľkým z nich boli, budú vyplatené dotácie. Čiže keď vyplatíme viac dotácií z tých všetkých zaregistrovaných projektov, tak to znamená, že sme to hospodárske prostredie už rozvinuli, dosiahli sme želaný cieľ? Alebo keď sa všetky zaregistrované projekty zrealizujú a dostanú dotáciu, tak to je to, čo chceme sledovať?
Pripomínam, že cieľom zákona je naozaj rozvoj hospodárskeho prostredia, no a v tom prípade by sme mali skôr sledovať hospodárske ukazovatele, ako je produkcia toho odvetvia, aktíva, vlastný majetok, investície, zamestnanosť a tak ďalej. Čiže to odvetvie ako také, ako, ako priemyselné odvetvie, ale z toho citovaného textu vychádza, že skutočným cieľom je len vyplácať dotácie.
Ono často býva spomínané alebo zdôrazňované, že kultúru, a teda aj špeciálne aj filmy treba podporovať bez ohľadu na to, čo to stojí, alebo či je to pre ekonomiku stratové, lebo iba nekultúrny, barbarský národ to nerobí. A dá sa, samozrejme, súhlasiť s tým, že všetko sa dá v kultúre, nie všetko sa dá v kultúre merať peniazmi a bez istého stupňa mecenášstva by sa kultúra vlastne nikdy nezaobišla.
Ale v tomto návrhu nehovoríme o, o nejakých dotáciách na kultúrne podujatia, ale o podpore audiovizuálneho priemyslu ako hospodárskeho odvetvia. A to je diametrálny rozdiel. A z tej dôvodovej správy mi vyplýva, že predkladatelia v tom sami nemajú jasno. Arguje..., argumentuje sa zlepšením hospodárskeho odvetvia, no nijako sa nemeria a ani v zásade nevedia, ako na to, ale s istotou budú tvrdiť, že 20 % je určite málo a potrebujeme 33 %, aby sme tento priemysel naštartovali.
Ak by som mala povedať aj niečo konkrétne, tak už pri zavedení tohto stimulu sme počúvali, ako, ako nám to priláka zahraničných filmových producentov. No ak sa pozrieme na štruktúru projektov, ktoré sú zatiaľ na stránke Audiovizuálneho fondu zaregistrované so žiadosťami o tento typ podpory, zatiaľ vo výške 20 %, tak je zrejmé, že tento finančný stimul sem ani tri roky od jeho zavedenia doteraz veľa zahraničných investícii neprilákal. V zozname žiadateľov nájdeme doteraz okolo 50 projektov, z čoho je len 5 skutočne zahraničných, USA, Veľká Británia, Holandsko. Tie ostatné sa buď nekonajú, alebo boli zrušené. Takže to, čo podporujeme sú teda zväčša tradičné slovenské alebo česko-slovenské koprodukcie filmov alebo televíznych seriálov, občas aj s nejakými menšími koprodukciami z iných krajín. Takže vyzerá to tak, že je to stimul využívaný najmä domácimi subjektmi. A nie je pravdepodobné, že jeho zvýšenie na 33 % presvedčí nejaké významnejšie množstvo nových zahraničných producentov, aby si za sídlo nakrúcania začali zrazu húfne voliť Slovensko. Ten oveľa pravdepodobnejší je variant, že budú chodiť rovnako ako doteraz do iných krajín, kde sa nachádzajú aj všetky ostatné podmienky nevyhnutné pre ich nakrúcanie: moderné štúdia, technika, ľudia, profesionálne služby, skrátka kompletné zázemie pre film. A práve to na Slovensku už dlhé roky chýba. Nijako sa to nelepší, skôr naopak. Producenti o tom, samozrejme, vedia, a preto si aj tí naši domáci chodia množstvo výkonov objednávať radšej do zahraničia, napríklad do Čiech. Je tam totiž nepomerne väčšia a kvalitnejšia ponuka služieb a tovarov pre film než na Slovensku. A samotnými vratkami túto skutočnosť alebo konkurencieschopnosť našej krajiny nijako nezmeníme. Pre producentov je to, samozrejme, veľmi príjemná legálna výpomoc. A každému takémuto návrhu na zvýšenie vratiek, samozrejme, budú tlieskať. Ale z pohľadu teda priemyslu, o ktorom stále hovoríme, je tu otázka, že kto je vlastne cieľovým, koncovým adresátom takejto pomoci. Ak napríklad ide o služby a výkony poskytované v zahraničí, resp. zahraničnými dodávateľmi, a len papierovo administratívne pretečú cez sprostredkovateľskú firmu so slovenskou adresou, tak je to naozaj spôsob, akým pomáhame domácemu filmovému priemyslu, čo mal byť zámer? Máme o tom, kde tieto peniaze naozaj skončia, nejaký prehľad, vieme to posúdiť, merať nejaké čísla? No ako vidíme v dôvodovej správe, tak veľmi nie.
A možno by to bolo, možno by bolo oveľa poctivejšie priznať, že sa tu hlavne pomáha teda len jednému druhu firiem, a to tým, ktoré sa živia produkciou filmov, ale celému sektoru toho filmového priemyslu to až tak nepomáha. Otázne potom je, do akej miery ide o výsledné diela skutočne slovenskej výroby a do akej miery je ten náš filmový hospodársky sektor skutočne prosperujúci.
Z tohto pohľadu si dokonca myslím, že firmy v iných priemyselných odvetviach sa môžu právom pozastaviť nad tým, prečo podobnú podporu na svoje činnosti nedostávajú aj oni. Zo širšieho ekonomického pohľadu teda ide o deformáciu domáceho podnikateľského prostredia a navyše s mizivým vplyvom na daný priemysel, ako som už povedala.
Pre objektívnosť, áno, treba povedať, že podobnú štátnu pomoc majú aj inde vo svete, ale argument, že to majú aj inde a musíme im predsa konkurovať, sám osebe nestačí, lebo je to potom len taký systém pokus - omyl. Skúsime, či to zafunguje, a buď to pomôže, alebo nie. Takisto nie je správne, že, že preukázanie toho nároku na štátnu pomoc, na tú dotáciu, je len čisto administratívnym úkonom a že zo strany Audiovizuálneho fondu sa dôsledne nekontroluje jeho vecné plnenie, teda priamo na pľaci, na mieste nakrúcania sa to, sa to nerobí. Samozrejme, producenti, či už domáci, alebo zahraniční, by boli nerozumní, ak by sa to nepokúsili využiť, keď len tým, že si trebárs z inej krajiny, kde majú zložený svoj štáb, prídu, odskočia na pár dní na Slovensko a pár scén tu predsa len za pomoci nejakého obchodného partnera na slovenskej strane nakrútia, alebo si teda prefakturujú svoje služby cez nejaký slovenský subjekt. Keďže nikto z Audiovizuálneho fondu nemá tú povinnosť prísť fyzicky na pľac skontrolovať naozaj to vecné plnenie. Takže to, či sa pri filmovaní zjedlo, poviem obrazne, 100 volov alebo len 10, tak vlastne, či tie vykázané náklady skutočne súvisia so všetkými scénami, ktoré sa tu nakrútili, to nikto reálne zisťovať nebude, takže do tých oprávnených nákladov si naozaj môžu vyúčtovať skoro všetko, čo uznajú za vhodné, čo je dostatočne vierohodné a čo sa dá zúčtovať cez nejakú slovenskú firmu. Neexistuje pritom horná hranica. Takže čím viac sa toho nájde, tým lepšie. Je to, samozrejme, legálne, tak prečo to nevyužiť. A myslím si, že ten, kto to vymyslel a presadil, dobre vedel, čo robí.
Tu je príležitosť práve pripomenúť to, čo som už v tomto pléne pri inej príležitosti spomínala, že kto vlastne presadil tieto tzv. vratky. Bolo to za ministra Maďariča a boli to konkrétni ľudia okolo produkčnej firmy Spectral, resp. SONAF, a. s., a na ich dobré vzťahy so stranou SMER - SD s ich vysokými predstaviteľmi Maďaričom či Kaliňákom som upozornila naposledy pri rozpočte, kedy som upozornila na to, že vďaka tomuto zákonu si budú žiadatelia v dohľadnej dobe uplatňovať svoj nárok na vratky v úhrnnom 4,7 mil. eur, ktoré ale nemáme kryté v rozpočte, a minister Kažimír sa tomu vtedy veľmi začudoval. Takže moja otázka možno aj na vás, pani ministerka, alebo nového ministra financií, je, že či už túto sumu sme do rozpočtu kultúry doplnili. A tiež, či je podľa vás O. K. nechať sa každý rok prekvapiť nejakou sumou, keďže naozaj pre hornú hranicu týchto dotácií neexistuje žiadny limit.
Firma Spectral, ktorá stála za nápadom zaviesť túto spätnú dotáciu, zároveň ako jedna z prvých túto spätnú dotáciu vtedy aj získala a štáb tu vtedy nakrúcal zopár dní seriálu Marco Polo, vykázal oprávnené náklady za 2 mil. eur, na 20 % vratkách získali pre produkciu filmu od štátu naspäť 400-tisíc eur. Ťažko povedať, či to, či to okrem tej produkcie samotnej pomohlo aj nášmu celému filmovému priemyslu. A isté pochybnosti mal vtedy aj Ján Kuciak, ktorý si túto firmu z istých dôvodov tiež všimol a napísal článok Pomáha SMER-u v kampani, dostal tučnú dotáciu od ministra Maďariča, vyšiel na www.akutality.sk.
Žiadateľov, ktorí si uvedomili možnosti tohto systému sa medzičasom nazbieralo, samozrejme, viac. Je ich dnes približne tridsiatka a úhrnom žiadajú o podporu projektov v podobe vratiek vo výške cca 11 mil. eur. Nedá sa povedať, že dnes sú tam len samí Maďaričovi kamaráti, aj keď firmy Spectral či TRIGON a iní dlhodobo exkluzívni poberatelia, sú tam, samozrejme, tiež. Ten systém sa po znížení spodnej hranice minimálnej povinnej investície vyhláškou v roku 2017 tak vlastne prefíkane otvoril pre viacerých a tvári sa prístupne. No a..., takže ale keďže tá podpora nemá horný limit, v zozname žiadateľov nájdeme okrem, okrem normálnych, reálnych, umiernených projektov aj skutočne ambiciózne mnohomiliónové tituly so státisícovými vratkami.
Takže ako som povedala, nie je to len to samotné zavedenie vratiek u nás, ale najmä tá benevolentnosť nášho zákona, ktorá vytvára moje najväčšie pochybnosti. Môžeme si skúsiť predstaviť, čo všetko sa môže skrývať za vyúčtovaniami v hodnote miliónov eur, aké veľké kulisy, výprava či nákladné herecké hviezdy musia byť použité. (Ruch v sále.) A ono stačí, aby faktúry len prešli cez firmu, ktorá má slovenský pôvod, a 33 % z deklarovaných nákladov dostane producent naspäť. Práve tieto benevolentné podmienky, za ktorých sa dá dotácia získať, považujem za najväčší problém. Myslím si, že kontrola by mala byť oveľa dôslednejšia, pretože pri nakladaní s verejnými financiami by sa nemala dať šanca plytvaniu. A tento zákon len vytvára ďalší priestor preto, ako nenápadne rozdávať štátne peniaze.
Myslím si, že skutočnému rozvoju filmového priemyslu by pritom prospelo niečo celkom iné, zlepšenie celkového podnikateľského prostredia, vyššia právna istota, spravodlivosť a morálka politikov a úradníkov, ktorí majú spravovať verejné peniaze odborne, teda to, čo strana SaS vo svojich riešeniach dlhodobo presadzuje, a v prípade filmu by to znamenalo naštartovať poctivú revíziu v RTVS aj v Audiovizuálnom fonde, nastaviť jasnejšie pravidlá a požiadavky na to, ako by mal každý podporený projekt na konci dňa vyzerať. Samozrejme, k tomu by sme potrebovali zanalyzovať sektor, ako vravím, analýzy nám chýbajú, takže získať nejaké poctivé vstupné dáta, nastaviť nejaké merateľné ciele, hovorí sa tomu hodnota za peniaze. Hovorila som o tom aj pri našom návrhu zákona o Audiovizuálnom fonde, no zatiaľ je zložité čo i len odokrývať túto pokrievku, pretože z hrnca sa vždy pri každom takomto pokuse vyvalí silná para, ale verím, že aj z tohoto hrnca raz vyšumí a ukáže sa, čo slovenskému filmovému priemyslu, nielen zopár filmovým producentom naozaj pomáha a čo mu škodí. Ja si myslím, že tento zákon mu, mu škodí, aj keď navonok sa tvári inak ako chameleón. Zvýšenie dotácie z 20 % na 33 %, tento stav nijako nezlepší a myslím si, že jediný ekonomický úžitok z tohoto návrhu získa naozaj len zopár produkčných firiem v rebríčku poberateľov, ktorý od Audiovizuálneho fondu dostanú registráciu pre jej čerpanie.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 9.5.2019 15:25 - 15:26 hod.

Renáta Kaščáková Zobrazit prepis
Ďakujem. No ja sa nemôžem ubrániť dojmu aj po vystúpení pána Dostála, stále rozmýšľam nad jednou vecou a totiž nad tou, že mi príde celý tento návrh zákona ako opäť raz také odpútavanie pozornosti zo strany SNS od prešľapov ich ministrov, či už je to v školstve, v obrane, v pôdohospodárstve, v nakladaní s eurofondami. Toto odpútavanie pozornosti, v tom ste takí majstri, myslím, že sa vám to vcelku darí, už tu niekoľko, viac hodín vlastne už skoro diskutujeme o tomto návrhu, ktorý v podstate nerieši to, čo by mali sme riešiť v súčasnej dobe, a to sú práve nejaké iné akútne problémy, či už na spomínaných ministerstvách a tak ďalej.
Čiže mne to príde naozaj také, také odpútavanie pozornosti a také ďalšie výstrely od pása zo strany SNS, či už teda jeho predsedu, alebo poslancov, podobne ako to bolo pri horalkovom zákone, osobitnom 2,5-percentnom odvode z potravín a tak ďalej. To sú jednoducho také, také výstrely od pása, ktoré, verím ale, že aj v tomto prípade občania, občania demaskujú a prídu na to, že v zásade sa riešia úplne zástupné problémy namiesto toho, čo by sme mali naozaj riešiť.
Skryt prepis