Dobrý deň. Ďakujem veľmi pekne za slovo. Ja som odporca tohto návrhu, ako som hovorila už v prvom čítaní a netajím sa tým ani pri druhom čítaní. Musím zopakovať, že je to zákon, ktorý som nazvala takým slovom, že chameleón, lebo on sa iba tvári ako taký hospodársky nástroj, ktorý má pomôcť našej ekonomike. Ale keď si ho rozoberieme na drobné, tak to tak nie je. Za prvé tomuto zákonu chýba presvedčivé zdôvodnenie, lebo prakticky jediným...
Dobrý deň. Ďakujem veľmi pekne za slovo. Ja som odporca tohto návrhu, ako som hovorila už v prvom čítaní a netajím sa tým ani pri druhom čítaní. Musím zopakovať, že je to zákon, ktorý som nazvala takým slovom, že chameleón, lebo on sa iba tvári ako taký hospodársky nástroj, ktorý má pomôcť našej ekonomike. Ale keď si ho rozoberieme na drobné, tak to tak nie je. Za prvé tomuto zákonu chýba presvedčivé zdôvodnenie, lebo prakticky jediným dôvodom pre tento návrh je iba to, že to tak majú aj v zahraničí a preto by sme to mali zaviesť aj my. Ako, ako hlavný cieľ sa síce udáva preložené do voľnej reči, že týmto stimulom 33-percentným chceme povzbudiť súkromné investície do audiovizuálneho priemyslu na Slovensku so zásadným vplyvom na rozvoj tohto ekonomického odvetvia, avšak čo tento zásadný vplyv aj naozaj znamená, to nám dôvodová správa nehovorí. Ekonomická analýza tam úplne chýba, resp. uvádzajú sa tam len nejaké domnienky postavené na českom príklade, pričom český filmový priemysel, to sú diametrálne odlišné, odlišné reálie.
Takže ten zákon nemá presvedčivé zdôvodnenie a po druhé, ako som už viackrát povedala, je výsledkom lobizmu, lobizmu určitých konkrétnych produkčných firiem a pomáha najmä samotným individuálnym žiadateľom, ale nie celkovo našej ekonomike a celému sektoru.
Ja som viackrát v tomto pléne poukázala najmä na záujmy ľudí okolo firmy SONAF, resp. SPECTRAL, s. r. o., ktoré stáli za zrodom tohto zákona, ktorý bol pôvodne vo verzii 20-percentných vratiek. A tie presné časové súvislosti, kedy a akými osobami boli tieto firmy založené, ako dátum ich vzniku presne súvisel s načasovaním vzniku účinnosti zákona z dielne im blízkeho Mareka Maďariča, som v tomto pléne už takisto spomínala. A nič ma nezbaví presvedčenia, že to bol jednoducho zákon ušitý na mieru konkrétnym ľuďom, ktorí ho vymysleli a ktorí aj hneď ako prví získali prvú vratku v hodnote 412-tisíc eur. Ako som tu tiež viackrát spomínala, netvrdím to len ja, písal o tom aj Ján Kuciak a kto má trochu trpezlivosti, tak si vygúgli napríklad jeho článok "Kamarát Maďariča a Kaliňáka dostal tučnú dotáciu" a prečíta si tam niečo o personálnych prepojeniach či schránkových firmách a ich súvise s filmovaním.
No takže toľko k takému pozadiu, ktoré vzbudzuje vo mne veľké pochybnosti o tomto zákone ako takom, ale, samozrejme, ten zákon sa však u laickej verejnosti nejako odôvodniť musí a preto tu neustále počúvame o tom, ako ním naštartujeme ekonomiku filmového priemyslu. Ale vždy, keď upozorním na to, že tak teda ukážme, ako sa ten naštartovaný priemysel a ekonomika odrazí v číslach, narastá tu zamestnanosť? Máme väčší výber DPH? Máme väčšiu daň z príjmu, viac podnikov s výrobnými činnosťami súvisiacimi s filmom? Zaznamenávajú väčší obrat? Lebo hlavne o to ide pri ekonomických stimuloch. Tak sa celá táto debata zvrtne na takú emóciu o tom, že film jednoducho podporovať treba a nemôžme sa na ne pozerať len čisto z ekonomického hľadiska a každý, kto vôbec spochybní takúto mantru, tak je kultúrny barbar, ktorý asi nechce, aby sa na Slovensku točili filmy.
Ja samozrejme chcem, aby sa na Slovensku točili filmy, ale zároveň chcem, že keď v nejakom zákone hovoríme o stimule hospodárstva z verejných peňazí, aby efektom toho bolo naozaj stimulované naše hospodárstvo. Lebo film naozaj priemyslom je a filmové produkcie a na ne nabalené segmenty ekonomiky, celý ten biznis okolo toho, môžu byť významným zamestnávateľom, ba dokonca aj motorom ekonomiky. Zákon to na jednej strane síce deklaruje, ale na druhej strane k tomu nemá žiadne ekonomicky podložené argumenty, ako som povedala, a jeho obsah sa v argumentácii nahrádza práve emóciou.
No takže skúsme sa teraz odosobniť od týchto emócií a od toho stavu, kedy by sme byť, mali byť vlastne akoby opití rožkom a slepo veriť, že tento zákon niečomu pomôže. Prečo teda nemáme slepo veriť tomu, že práve vďaka tomuto stimulu naozaj prídu na Slovensko filmové produkcie húfne zo zahraničia a že tu následne začnú povedzme zamestnávať viac Slovákov? No preto, lebo keby to tak bolo, tak tie efekty zavedenia týchto vratiek už pri tých 20 percentách, čo už vlastne dnes platí, by sme už možno videli. Veď po pár rokoch fungovania by sme už predsa mohli vyhodnocovať, ale žiadny enormný príliv v produkcii sme my nezaznamenali. Podporených z tohoto stimulu bolo zatiaľ sedem projektov od firiem, ktoré by sa dali spočítať na prstoch jednej ruky, a konkrétne išlo o dva zahraničné projekty cez firmu SPECTRAL, s. r. o. To bolo Marco Polo za 412 600 eur, vratka, a Hana, titul Hana za 130-tisíc eur, potom jeden slovenský film Nech je svetlo za 35-tisíc eur a štyri slovenské seriály: Inšpektor Max za 316-tisíc, Mária Terézia, tam bola dotácia 109-tisíc, Milenky 159-tisíc a Sestričky 192-tisíc. Čiže dokopy zatiaľ bolo udelených 1 356-tisíc eur na týchto vratkách. Dobrý deň. (Rečníčka odzdravila okoloidúceho poslanca.)
Z toho teda vidieť, že ak cieľom tejto podpory má byť pritiahnuť zahraničné investície a produkcie, tak to vôbec nebolo naplnené. Väčšina z toho išla na slovenské projekty, ktoré nijako nezväčšili investície do audiovizuálneho priemyslu, lebo ony by sa zrejme uskutočnili tak či tak a 20-percentná vratka bola len príjemný bonus.
Okrem spomínaných už zrealizovaných siedmich projektov je tu, samozrejme, aj niekoľko ďalších zaregistrovaných projektov. Celkovo je v tom zozname 35 projektov, zatiaľ, ktoré sa teda už buď nakrúcajú, alebo by sa mali začať nakrúcať a potenciálne by mali dostať vratky, keby sa teda zrealizovali, v celkovej výške 5,5 milióna eur. Ak je teda táto suma vyjadrením 20 % z nejakej sumy, tak by to znamenalo, že by tu títo žiadatelia mali v najbližších troch rokoch úhrnom preinvestovať v oblasti filmu približne 30 miliónov eur.
No a to už by sme teda mohli pocítiť aj v makroekonomike, ale my nevieme potvrdiť žiaden pohyb nejakých ekonomických ukazovateľov vo filmových profesiách, ani v nejakých ďalších službách, ktoré sú naviazané na filmovanie, lebo myslím si, že takéto dáta na ministerstve kultúry ani nikto nikdy nesledoval a až teraz v poslednom čase sa aktivizuje inštitút hodnoty za peniaze, tak možno sa niečoho dočkáme.
Ale napriek tomu, že nám chýbajú tieto dáta, tak máme potrebu ešte zvýšiť tento 20-percentný stimul na 33 %. Prečo? Znamená to, že tých 20 % bolo málo? A odkiaľ sa vzalo práve toto číslo? Pán štátny tajomník pri odôvodnení tohto návrhu na výbore kultúry nevedel na to odpovedať a sám pripustil, že jednoducho jediným dôvodom na zavedenie tohoto, tých 33 % je to, že to tak majú aj v okolitých krajinách, ktorým by sme mali práve týmto číslom konkurovať. No ale veď v iných krajinách nájdeme aj 35-percentnú vratku. Tak prečo ich neprebijeme a nedáme rovno 40 %? Prečo len 33? Čím je to podložené?
Takže toľko len na okraj k tej slabej odôvodnenosti tohto návrhu a na to, že má ísť o ekonomický stimul do podnikateľského prostredia, do ekonomického prostredia, tak je to naozaj nedostatočné.
A prepáčte, môžem vás trošku poprosiť, lebo trošku ma to ruší. (Rečníčka sa obrátila na predsedajúceho.) Ďakujem.
Takže dôvod, pre ktorý to nebude fungovať, alebo pre ktorý vlastne tento systém nefunguje, a že teda nebudú také efekty z tejto, z toho, z tejto stimulácie, tak to som vysvetľovala už minule, lebo ono možno v iných krajinách to funguje, ale u nás to nemôže fungovať z jedného jediného dôvodu a ním je nedostatočná kontrola. Tá obrovská benevolencia zákona je zarážajúca a ona umožňuje, že pri vyplácaní týchto tzv. spätných dotácií ide len o čisto administratívny úkon, ktorý funguje na báze "papier znesie všetko". Ja by som sa nebála tento, tento systém nazvať živnou pôdou pre tunelovanie. A prečo si to myslím?
No vezmime si teda nejaké konkrétne čísla. Námatkovo vyberme z tých 35 alebo siedmich projektov teda firmu SPECTRAL, ktorá získala, ako som povedala, podporu už pre dva projekty a aktuálne má rozpracovanú žiadosť aj na tretí. Takže konkrétne v roku 2014 to bolo tých 412-tisíc za projekt Marco Polo, v roku 2018 132-tisíc za seriál Hana a aktuálne majú zaregistrovaný ešte projekt Dracula, kde požadujú dotáciu 800-tisíc. Takže podľa čísiel, podľa toho, čo je uvedené v žiadosti k projektu Hana, sa tu malo vo februári až apríli 2018 na Slovensku nachádzať 100 filmárov pod dobu troch mesiacov. Či tu naozaj boli, neviem, nezaznamenala som o tom žiadne správy a pri projekte, asi teda áno, ale spätne sa to už asi nedá presne zistiť, pri projekte Marco Polo producent deklaroval, že tu bolo 500 až 550 zahraničných a 100 až 150 slovenských filmárov po dobu troch týždňov. Myslím, že to povedal do médií.
Či to tak naozaj bolo, tiež teraz spätne sa bude ťažko dokazovať, ale od ľudí, ktorí pracujú vo filme, som počula pre mňa vierohodnú informáciu, že v skutočnosti bola na výplatnej listine zhruba dvadsiatka Slovákov, prevažne brigádnikov a dokonca som videla aj ich menný zoznam.
Aktuálne má firma SPECTRAL vo fonde zaregistrovaný ešte spomínaný projekt Dracula a suma, ktorú deklarujú, že by mala byť preinvestovaná na Slovensku, je 4 milióny eur, pričom má ísť o desať dní nakrúcania a dvadsať dní postprodukcie. Toto nakrúcanie sa podľa mojich informácií už, už zrealizovalo a opäť od ľudí, ktorí sa ho zúčastnili, však Slovensko je malé, filmári sa poznajú, tak mám informáciu, že sa tu nakrúcalo presne šesť dní, z toho štyri dni v Banskej Štiavnici a dva dni na Oravskom hrade. A dvadsať dní postprodukcie, tak tie by sme si mohli rozobrať na drobné až vtedy, keby sme vedeli, že čo, čo za postprodukčné práce vlastne by boli pre tento film potrebné. Tá postprodukcia môže pre bežného človeka znamenať všeličo, taký cudzí pojem, ale v podstate ide o nahrávanie a zálohovanie dát s nejakým nakrúteným filmovým materiálom z denných prác, ale aj strih, farebné korekcie, efekty, nejaké animácie, hudba, grafika a podobne. A to všetko, možno s výnimkou honorára pre povedzme majstra strihu, čo je, čo je v podstate umelecká profesia a tam môže byť cena stanovená individuálne, tak to všetko sa dá vcelku spoľahlivo vyčísliť v počte nejakých strojohodín, osobohodín, to sú v podstate práce remeselné. Avšak spätne sa ich skutočný rozsah zväčša nedá veľmi kontrolovať a Audiovizuálny fond sa musí naozaj spoliehať len na predložené faktúry a vyúčtovania, pričom tú následnú platbu z nich vyplývajúcej vratky vykoná naozaj čisto len ako takú administratívnu operáciu.
No takže keďže som tieto veci konzultovala, samozrejme,... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Pán poslanec Šuca, poprosím o kľud v sále. Ďakujem.
Kaščáková, Renáta, poslankyňa NR SR
... aj ja s filmármi, mám medzi nimi priateľov aj na Slovensku aj v Čechách a mám predstavu o tom, čo znamená jeden filmovací deň a čo znamená postprodukcia a mám aj predstavu o tom, koľko to zhruba stojí.
Filmovací deň, to znamená, že, ja neviem, päťdesiat, sto ľudí, koľko je potrebných, celý štáb príde, rozložia si kamery, svetlá, kulisy, rekvizity, kostýmy, prídu tam herci, nakrútia, čo je potrebné, dostanú najesť, napiť, možno prespia do ďalšieho dňa niekde na hoteli atď., čiže toto je jeden filmovací deň a podľa mojich informácií, ktoré mám, tak na Slovensku sa takáto operácia nemôže pohybovať v sumách vyšších, než je dvadsať, tridsaťtisíc eur. Ten jeden filmovací deň jednoducho by nemal stáť viac ako tridsaťtisíc, pokiaľ nemáme komparzy, samozrejme, nejaké masové alebo nejaké špeciálne potreby, kulisy. Dobre, nech stojí päťdesiattisíc, ale ako viac by to byť nemalo. A postprodukcia opäť, keď rátame pre nejaký bežný film, celovečerný, ktorý opäť nemá nejaké špeciálne triky, efekty, animácie a podobne, tak to je záležitosť práce pre nejakých dvoch, troch ľudí, tam je režisér, strihač, nejaký operátor, možno spolupracujú s kameramanom, potrebujú nejaké výkonnejšie počítače, samozrejme, ktoré sú schopné robiť tú zálohu tých dát a ich ukladania v rôznych digitálnych formátoch. Ten obraz sa, samozrejme, nakrúca počas filmovacieho dňa na kameru, v ktorej je dátová karta, tá je, samozrejme, obmedzená pamäťovo. To znamená, sa to musí sťahovať niekde, spracovávať ten materiál ako hrubá surovina, ktorú potom v strihacom programe upravuje majster strihu. To je, to je post produkcia. A v podstate celé toto podľa mojich informácií pre taký bežný celovečerný film, opakujem, že v podstate nemusí to byť nič špeciálne, by zase mohlo stáť 50- až 70-tisíc eur a keď to preženiem, tak 100-tisíc. Samozrejme, o nejakých zložitejších vizualizáciách, ktoré by boli potrebné, tak tam už sú potrebné úplne iné cenové relácie, tam už sme pri computerovej grafike, pri špeciálnych efektoch, ale tie by sme na Slovensku ani nedokázali spraviť, pretože tu v podstate nemáme štúdiá, ktoré by to dokázali a všetky takéto práce by sme si aj tak museli dať spraviť niekde v zahraničí.
No takže prečo to tak obšírne hovorím? Hovorím to preto, lebo keď sa teraz napríklad vrátim k tým desiatim filmovacím dňom, ktoré sú v projekte, a k dvadsiatim dňom post produkcie, tak odhadujem, že pri filme Dracula by aj pri veľmi prehnanom odhade mohlo ísť tak maximálne, keďže bolo šesť filmovacích dní, tak nech ich bolo desať, krát, beriem tú veľkorysú variantu, 50-tisíc za deň, nech je to 500-tisíc, plus 100-tisíc post produkcia, nech je to 600-tisíc, nech sme veľmi veľkorysí, tak tie náklady na túto produkciu môžu byť milión. Milión by sa tu dalo pri tom čísle preinvestovať a určite by to teda podľa mňa, alebo neviem, z čoho teda potom vychádzajú tie odhadované 4 milióny, za ktoré táto produkcia žiada vratku 20 % 800-tisíc. Neviem, počkáme si na zmluvu... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Pán poslanec Šuca, poprosím.
Kaščáková, Renata, poslankyňa NR SR
...uvidíme, čo v tom bude, čo všetko za tie 4 milióny tu vlastne budú vyúčtovávať, ale ak by to tak naozaj bolo, tak potom by to musela byť fakt že veľká produkcia.
Tá krása tohoto systému totiž spočíva v tom, že na to, aby ste vy vedeli, že či 4 milióny je veľa alebo málo a či vratka (povedané s úsmevom) 800-tisíc je veľa alebo málo, tak musíte poznať tie procesy, musíte vedieť, čo presne sa tu realizuje, musíte byť možno priamo na tom mieste, aby ste to videli, aby ste to vedeli skontrolovať, ale toto sa nerobí. Toto sa nerobí priebežne. To právo uplatniť si vratku trvá 3 roky, toľko trvá vlastne registrácia, takže ono po tomto čase sa dá spätne ťažko dokázať, že či ten filmový štáb na tej zelenej lúke pred tromi skutočne preinvestoval 4 milióny, alebo či to v skutočnosti bolo len pol milióna. Audiovizuálny fond to vlastne nemá ako skúmať, on preskúma formálnu stránku tých faktúr, ktoré mu prídu, posúdi, že či tie faktúry videl audítor, samozrejme audítor, ak sú faktúry dobre, vierohodne napísané, tak nemá prečo napísať, že je nespokojný, pokiaľ obsahujú IČO, DIČO, sú správne, ako audit vlastne kontroluje toto, tak potom sa všetko stáva legitímne a zákonné.
Neviem, ja si naozaj myslím, že je to veľmi dômyselne a sofistikovane vymyslený systém. Ktorý iný priemyselný sektor má takéto šťastie pri podpore podnikania? Kto, kde inde dostanete ako podnikateľ naspäť tretinu svojich nákladov?
Ak by sme sa pýtali ľudí od filmu, že či sú za podporu filmového priemyslu, tak myslím si, že nikto nám neodpovie záporne. Samozrejme, že sú všetci za to, aby sme podporovali filmový priemysel, ale samozrejme, že ľudia z brandže, kohokoľvek sa opýtate, tí všetci živnostníci, podnikatelia sa nádejajú, že jednoducho, keď sa viac peňazí naleje do systému, tak bude viac príležitostí aj pre nich, ale nie je to tak, lebo je to proste principiálne zle postavené. Keď, tak možno získajú len nejaké omrvinky, pričuchnú k nejakej práci, ale profitujú z toho hlavne tí samotní žiadatelia a o skutočnú podporu celého odvetvia naozaj nejde.
A ten argument, že takéto vratky majú aj v iných krajinách, ten nestačí. Ak chceme podporovať priemysel a podnikateľov, a to myslím naozaj všetkých tých živnostníkov a ľudí, ktorí by z filmového priemyslu, z tohoto biznisu mohli živiť svoje rodiny, tak treba upraviť celé podnikateľské prostredie úplne inak, naštartovať zdravú konkurenciu a nie rozdávať vratky špeciálne vymyslené pre producentov a v podstate neskontrolovateľné.
Takže bez ohľadu na to, či sú tieto vratky 20, 30, 33 %, nepresvedčia významné množstvo nových zahraničných producentov, aby si za sídlo svojho nakrúcania začali húfne voliť Slovensko a zamestnávali tunajších ľudí, lebo oni si sem síce možno pre tú vratku prídu, veď boli by hlúpi, keby si ju neprišli vybaviť, ale zamestnávať tu budú, zamestnávať budú aj tak ľudí z tých krajín, kde si oveľa radšej spravia svoj basecamp, lebo tam sa nachádzajú aj všetky ostatné podmienky nevyhnutné pre nakrúcanie, moderné štúdiá, technika, ľudia, profesionálne služby, kompletné zázemie, to, čo my sme si tu vlastne úplne zničili po Mečiarovskej privatizácii Koliby a nijako to nenapravil ani, nenapravila ani éra ministra Maďariča. Áno, zriadil Audiovizuálny fond, zalepil ním filmárom oči, niektorí z nich naozaj mohli nakrútiť filmy, aj úspešné, aj sledované, aj také, na ktoré sme hrdí. Ale ak hovoríme o priemysle, tak aj naši producenti si stále musia chodiť množstvo výkonov objednávať radšej do zahraničia, napríklad do Čiech, je tam nepomerne väčšia a kvalitnejšia ponuka služieb a tovarov pre film, než na Slovensku. Stačí sa pozrieť do Maďarska, ako tam frčí filmový biznis, ako si tam podávajú kľučky zahraniční producenti, využívajú tam štúdiá, ktoré tam povyrastali. Už aj Rumuni to majú oveľa lepšie než my.
A toto je maslo na hlave pána Maďariča, ktorý tu so svojimi kamarátmi presadil vratky a dnes má eminentný záujem, ako sme videli aj na (povedané s pobavením) kultúrnom výbore, že sa celkom osobne o to zasadzuje, aby sa to dostalo vo zvýšenej podobe do zákona. Je to jeho maslo na hlave, lebo bol ministrom dosť dlhú dobu na to, aby toto zdecimované prostredie zvrátil a samotnými nejakými dotáciami alebo vratkami to nijako nezvrátime, nezmeníme.
Takže opakujem, pre samotných producentov je to, samozrejme, príjemná výpomoc, každému takémuto návrhu budú tlieskať cez všetky svoje asociácie, v ktorých sú navzájom združení, ale z pohľadu priemyslu je to naozaj otázka, kto je vlastne koncovým adresátom takejto pomoci a či by takto vo veľkom míňané prostriedky, zatiaľ je to tých päť a pol milióna pre tú zhruba dvadsiatku žiadateľov, respektíve tridsiatku zatiaľ zaregistrovaných projektov, ale tá horná hranica je bez limitu, takže uvidíme, koľko to ešte bude, či by tieto prostriedky nemali byť radšej použité adresnejšie, napríklad pre nových mladých tvorcov, pre rozvoj talentov, aby sme mali v konečnom dôsledku z týchto peňazí oveľa väčší osoh aj z dlhodobého hľadiska a vtedy by sme naozaj možno pomohli naštartovať nejaký filmový priemysel na Slovensku.
Takže toľko z mojej strany. Ja som v podstate možno len inými slovami zopakovala všetky svoje výhrady, ktoré opakujem často, možno už ako jediná, lebo neviem, či aj z opozície nie sú hlasy, že je to fajn vlastne, neviem, ale jednoducho nemôžem inak, pretože, pretože si myslím, že náš filmový priemysel si zaslúži oveľa viac. A keďže sme v druhom čítaní, tak, a keďže tento návrh považujem naozaj za zlý a škodlivý, tak by som rada podala procedurálny návrh, pán predsedajúci, procedurálny návrh by som rada podala.
Podľa § 73 ods. 3 písm. b) rokovacieho poriadku podávam procedurálny návrh, aby Národná rada nepokračovala v rokovaní o tomto bode programu a teda aby sme o ňom ani nehlasovali.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis