Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. Ak dovolíte, veľmi stručne. Skôr len k tým konkrétnym veciam, aj z úcty k tomu, že sme sa tu opäť stretli. Takže ja som vás v tom mojom predchádzajúcom vystúpení informoval, čo všetko má priamy alebo nepriamy vplyv na politiku zamestnanosti, že to nie je len novela tohto zákona, ale že je to ďalší kopec legislatívnych a nelegislatívnych nástrojov, ktoré sčasti už fungujú a priniesli svoj efekt, a sčasti pripravujeme nejaké zmeny.
Aktívne opatrenia trhu práce, zákon päťka je tu dlhé roky. To, čo sa z pohľadu vývoja na trhu práce mení, je prispôsobovanie jednotlivých nástrojov konkrétnym potrebám trhu práce. Tri alebo štyri roky dozadu sme tu menili napríklad jedno opatrenie, ktoré sa týka absolventskej praxe. Pri tom veľkom počte nezamestnaných jednoducho tento atribút bol zo strany zamestnávateľov veľakrát zneužívaný. Využili a dali absolventskú prax mladým ľuďom a v skutočnosti vymetali sklady. To znamená, vôbec im nedali šancu, aby v odbore, ktorý vyštudovali, mali šancu zabsolvovať nejakú tú prax v tej firme. Nechcem povedať, že všade, ale veľakrát.
Z toho titulu sme zaviedli veľmi konkrétne operatívne opatrenie, že absolventská prax sa môže využívať len vo firmách, kde vedia aplikovať tú prax k štúdiu, ktorý predtým ukončili. Dnes je tá situácia diametrálne iná. Viacerí absolventi, či už stredných alebo vysokých škôl možno aj humanitného zamerania, pochopili, že ten trh práce má svoje pravidlá a napríklad chcejú sa v tom ďalšom období venovať problematike práce s IT. Ona je aktuálna pre mladých ľudí. Vychádzajúc z tohto, sme celkom prirodzene mali záujem zmeniť to, aby sme tým mladým ľuďom dali šancu. To znamená, že zmenila sa situácia na trhu, a my na to adekvátne reagujeme a dávame ten priestor jednoducho úplne iný.
Toto sú tie nástroje, ktoré v značnej miere, to nie je dogma, ony musia reflektovať reálne potreby trhu práce a priamo na ne, priamo na ne reagovať.
Záruky pre mladých, my ich dva roky realizujeme. Ak dobre viete, veľká diskusia na úrovni Európskej komisie a snaha predĺžiť záruky pre mladých, lebo platia len do konca roku ´18, aj na roky ´19 a ´20. Za tým účelom dve miliardy eur. A samozrejmá vec, že nielen Slovensko, pretože náš, ten náš vývoj je tak, že sme sa dostali už do tej vrchnej polovice krajín a predbehli sme aj také krajiny, ako sú škandinávske, Francúzsko, Belgicko a tak ďalej. Ale my máme vzhľadom na dobré výsledky tohto projektu jednoducho záujem pokračovať. To znamená, dať mladým ľuďom šancu – rekvalifikácia, vzdelávanie alebo prácu. O tom to je, pokiaľ štyri mesiace je minimálne evidovaný na úrade práce.
To znamená, že, a tu sú konkrétne výsledky, ktoré som predtým pomenoval, a to celkove platí. Tie nástroje, ktoré sme zaviedli v roku 2013, diametrálne zmenili aj Zákonník práce, priniesli svoj osoh. A to je 186-tisíc nových pracovných miest. Úmyselne nehovorím o znížení nezamestnanosti, ale hovorím o zvýšení zamestnanosti, lebo to je vlastne konečný cieľ, nielen znižovať počet ľudí v evidencii, ale dať im prácu, to znamená, nové pracovné miesta. Takže absolútne ako, ako sa dištancujem od akýchkoľvek otázok, čo sme robili doteraz. Za nás hovoria výsledky a veľmi konkrétne.
Čo sa týka minimálnej mzdy, viacerí páni poslanci aj pani poslankyne, znova chcem zopakovať jednu základnú vec. Pán poslanec Jurzyca, ak sa pravidelne dvíha minimálna mzda, má to prirodzený vplyv aj na priemernú mzdu. Ten zamestnávateľ reaguje, on je nútený reagovať na ten vývoj a celkom prirodzene minimálna mzda dvíha aj priemernú mzdu. To znamená, nie nejaké zákonné opatrenie, ale samotný vývoj na trhu práce má na ňu vplyv.
Prečo som odmietol regionálnu mzdu, som povedal. Prečo diskutujeme o odvetvovej? Je to úplne logické a prirodzené, pretože ja si osobne myslím, že minimálna mzda pracovníka v IT v Košiciach a v Bratislave by mala byť rovnaká. Robia v rovnakom prostredí, v rovnakom odvetví. Hovorím o minimálnej. To znamená, z toho titulu diskutujeme, diskutujeme o tejto problematike.
No a čo sa týka tých tabuliek, ktoré tu boli spomínané. Áno, verejná služba má svoje tabuľky a s tým vlastne konkrétne zaradenie. Bohužiaľ, dnes sme už v takej situácii, že posledné tri triedy verejnej služby sú už pod hranicou terajšej výšky minimálnej mzdy, čo je zlé. A je tu, dnes je gestorom Úrad vlády a je tu zriadená pracovná komisia, ktorá robí na novom usporiadaní, pretože áno, stráca sa zmysel aj kvalifikácie, vzdelania, praxe a ďalších vecí, i keď každá firma musí zo zákona dorovnať do výšky minimálnej mzdy, ale tie konkrétne zatriedenia majú svoju logiku a tu strácajú zmysel. Tu hovorím áno a predpokladám, že by sme sa tohto roku mohli dočkať aj výstupu a výsledku. Majú eminentný záujem na tom prirodzene, že aj odborári, pretože ten problém je tu a je jednoducho veľmi veľký.
Sociálne podniky. Sociálne podniky majú svoj zákon. Majú svoju legislatívnu normu, podľa čoho sa zriaďujú, len inak, ako chceme my. My chceme posilniť túto pozíciu aj na základe, jedna z hlavných tém, najväčšia konferencia počas slovenského predsedníctva na Slovensku bola konferencia zameraná na sociálnu ekonomiku. Poriadali sme ju my za účasti veľkého množstva ministrov a ďalších hostí. To znamená, je to téma, ktorá dominuje aj na tej európskej úrovni. My sme to potrebovali, mnohé veci aj z hľadiska aplikácie v konkrétnej praxi v ostatných krajinách v značnej miere si preveriť, zanalyzovať a teraz sme v plnej miere pripravení a ideme, ideme s novým zákonom, ktorý, opakujem ešte raz, zvýhodňuje sociálne podniky. To znamená, že reálne predpokladám, že všade, kde sa tie sociálne podniky majú vytvoriť aj na základe tých akčných plánov, pôjdu už podľa nového legislatívneho znenia. Ale to vôbec nie je problém, aby aj doteraz, tak ako reagovali v niektorých regiónoch a dobre reagovali, napĺňa sa tá predstava, aby túto možnosť legislatívnu, ktorá tu je, nevyužili. Ale som presvedčený, že to bude ďaleko väčšia motivácia, keď ten zákon bude napríklad zvýhodňovať pri verejnom obstarávaní v prospech toho regiónu v konkrétnych odboroch, čo je jeden z tých argumentov.
No a zahraničie. Ja som povedal, že pri vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie hneď v podstate využilo túto možnosť 200-tisíc ľudí zo Slovenska, ktorí vycestovali a mali záujem pracovať. Odvtedy sa navýšil ten počet približne o tých 100-tisíc. Áno, môžeme sa baviť, že v ktorom roku koľko, ako a čo, ale každopádne vidieť jednu vec, a to aj teraz. Ak sa nám začali ďaleko viacej vracať v čase krízy 2009, ´10, ´11, keď toho zamestnania ani vonku toľko nebolo, pribúdalo to u nás, teraz je opačný trend, lebo ten vývoj ekonomiky nielen na Slovensku, ale v podstate v celej Európe je priaznivý, pozitívny, firmy naberajú nových ľudí, no a prirodzene aj Slovák, ktorý je pripravený, vybavený možno aj jazykovo, odborne celkom iste, má záujem vycestovať a robiť za lepšie peniaze. Tie prostriedky mzdové sú niekoľkonásobne v zahraničí väčšie.
Čo sa týka tej evidencie a ako áno, do istej miery spolupracujeme so Sociálnou poisťovňou, i keď dnes nikomu nemôžte prikázať, aby nahlásil, kde ide pracovať, je voľný pohyb a má právo, ale podľa Sociálnej poisťovne sa tie veci jednoducho dajú zistiť. Ale myslím si, že je ďaleko viacej na školách, aby analyzovali, prečo majú väčší záujem slovenskí študenti študovať niekde v zahraničí ako doma. Asi to súvisí s kvalitou, podmienkami, možnosťami, ale to je problematika, do ktorej by som nerád ja v tomto prípade viacej vstúpil, pretože sa týka bezprostredne niekoho iného.
Samozrejme to, čo mňa trápi a trápi ma to veľmi, že stále nie je v plnej miere zosúladené vzdelávanie s podmienkami trhu práce. A to aj napriek tomu, že sa tu vytvorili podmienky z hľadiska duálneho vzdelávania a že sa pravidelne dávajú aj VÚC-kam, ktoré sú zriaďovateľmi stredných škôl a hlavne stredných odborných škôl, presné podmienky o potrebách trhu práce a ony by mali adekvátne podľa toho prispôsobovať jednotlivé študijné odbory, aby zodpovedali reálnym potrebám trhu práce.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predseda. Pokúsim sa dodržať ten čas aj napriek tomu, že som mal záujem hovoriť dlhšie, ale sme v prvom čítaní, bude priestor hádam aj pri tom druhom čítaní. Len, pani poslankyňa, preboha, nikdy s tým nesúhlaste, aby bola regionálna minimálna mzda. Na východnom Slovensku sú tak dobrí zamestnanci ako aj na západe, zaslúžia si tú istú mzdu. Toto absolútne odmietam a budem vždy odmietať, prehĺbili by sme regionálne rozdiely. Naopak, tu očakávam, že získam aj u vás, u opozičných politikov podporu, pretože, opakujem, produktivita práce, schopnosť, aktivita ľudí na východe je možno aj lepšia vzhľadom na istú skromnosť v porovnaní so zamestnancami na západe.
S týmto by som rád začal. Teraz, ak dovolíte, my predkladáme návrh zákona alebo novelu zákona o službách v zamestnanosti päťku, ale tu treba vidieť celý súbor opatrení. My sme o tom hovorili aj s kolegyňou s Verešovou, keď sme boli spolu v jednej relácii. Ja keď by som mal komplex tých vecí, ktoré z toho vyplývajú, len vyrátať, ktoré sú istým spôsobom, také spojité nádoby aj s jednotlivými aktívnymi opatreniami trhu práce, je to možno na polhodinu, ale pokúsim sa, pretože hovoríte príliš často o dlhodobo nezamestnaných, ako by sa v tejto oblasti nič neurobilo. Urobili sme veľmi veľa. Len za posledný rok 36-tisíc dlhodobo nezamestnaných ubudlo, 11-tisíc extrémne dlho nezamestnaných, viac ako 4 roky, ktorí boli evidovaní. A viete prečo? No našli sme nástroj, našli sme spôsob a oni majú stabilné pracovné zmluvy, to znamená, že klasické. Ja sa nebojím, že by sa nejak neuplatnili minimálne v takom nejakom pomere ako aj tie v predchádzajúcom období. My sme im ponúkli jeden veľmi dôležitý nástroj, a to je súbeh, súbeh, dajme tomu, minimálnej mzdy, ale poberajú naďalej aj hmotnú núdzu. Tridsaťtisíc sme takto zamestnali. Už je to pre nich zaujímavé.
Preto aj to, čo chystáme tu, je aj súborom motivačných opatrení. My necháme, aby na deti mohli brať naďalej príspevok na nákup školských pomôcok, to jedno euro na teplé jedlo pre to dieťa v škole a tak. Toto nechceme zobrať, aby mali ďaleko väčšiu motiváciu jednoducho pracovať. Ten súbeh je veľmi dôležitý. Týmito opatreniami docielime to, že ak jeden z rodiny, kde nepracoval nikto, nastúpi a bude pracovať len za minimálnu mzdu, tak sa to premietne v tom čistom príjme vo výške čistej minimálnej mzdy, lebo zachováme niektoré benefity, ktoré súvisia s hmotnou núdzou, ktoré by inak nemohli poberať. Toto je dôležitý argument. A tých 30-tisíc, ten súbeh, ma presvedčili o tom, že toto je cesta, toto je veľmi dôležitá cesta.
A ak dovolíte, k službám zamestnanosti. Vychádzajúc zo stratégie zamestnanosti, tá stratégia zamestnanosti, my sme museli pomenovať, národná sústava povolaní, čo potrebuje reálne náš trh práce. Tisíc dvesto povolaní, presný obsah, čo by to malo byť, ako, to samotní zamestnávatelia v rámci toho projektu pripravili. Národná sústava kvalifikácií, školáci presne zadefinujú ako dosiahnuť vzdelanostnou úrovňou cieľ, ktorý je pomenovaný v národnej sústave povolaní. To znamená, to sú všetko systémové opatrenia a my sme jasne zadefinovali a máme plán, ktorý sa volá Akčný plán pre dlhodobo nezamestnaných, ako vzorový dokument, ktorý ponúka Európska komisia aj ostatným krajinám, kde je dlhodobá nezamestnanosť, pretože sme zadefinovali všetky špecifické veci, ktoré sa týkajú tejto problematiky znevýhodnených ľudí. Jednoducho áno, šijeme presnú košeľu na jednotlivé cieľové skupiny znevýhodnených, aby sme ich v maximálnej miere oslovili a vtiahli, aby mali záujem pracovať. Toto je dosiahnuté v tom akčnom pláne.
Nedávno sa schvaľoval v tomto pléne jeden zákon, ktorý vnímame ako veľmi dôležitý, to sú exekúcie. Štyridsaťtisíc evidovaných nezamestnaných sú pod exekúciami. Oni keby boli stabilne pracovali, tak príde exekútor a zoberie im mzdu. To znamená, že teraz majú šancu a priestor sa štandardizovať, aby nemuseli seba a neviem koho podvádzať, ale proste normálne pracovať, prijímať mzdu a zároveň si postupne nejakým časovým harmonogramom uhrádzať aj záväzok, ktorý im z toho vyplýva.
Dohody, 60-tisíc. Preto sa o tých dohodách tak veľmi bavíme. Často hovorím o tom, že zamestnanec robí alebo teda dohodár robí, ktorý je evidovaný na úrade práce, tri roky v jednej a v tej istej firme. Tá firmy sa obráti na úrad práce, potrebujeme 10 nových pracovníkov. Úrad práce vo výberovom konaní celkom prirodzene ponúkne toho dohodára, ale tá firma si ho nezoberie, ale predlží s nim znovu dohodu o ďalší rok. Kto koho klame? Aj jeden, aj druhý. Aj ten evidovaný nezamestnaný, aj ten zamestnávateľ. A preto opatrenia aj ohľadom nelegálnej práce, pretože klasickí, a to treba povedať, s tými v rámci tripartitného dialógu, s ktorými máme rozhovor, zamestnanci majú snahu pôsobiť v štandardnom prostredí. Títo podvádzajú aj ich. Sú zvýhodnení na trhu práce pri uchádzaní sa a ten, kto má záujem poctivo pracovať a odvádzať, nikdy nemá záujem, aby takýmto spôsobom tie firmy boli podporené.
Dvanásť okresov, pozitívna diskriminácia. Všade sa vypracovali akčné plány. To sú práve, drvivá väčšina, to je východné Slovensko. Niečo je tam z juhu Slovenska, čo ja viem, Rimavská Sobota a ideme rozširovať v tomto roku o ďalších päť okresov. Veď tam idú aj peniaze. To je pozitívna diskriminácia. Je o tom, že sa inak pristupuje, iné dotácie sú v prípade začatia podnikania, živnostník, inak dotujeme investorov a firmy. To nie je o tom, že máme záujem z tých okresov vytiahnuť ľudí, aby išli pracovať do Trnavy alebo do Bratislavy. Podmieňuje sa to tým, že ten investor vytvorí to nové miesto tam, v tom okrese. To znamená, to má úplne inú pridanú hodnotu pre toho, pre toho možného zamestnanca. K tomu smerujú tie akčné plány.
Minimálna mzda. Niečo tu bolo povedané. Ja pripúšťam a rozvinul som v rámci centra sociálneho dialógu diskusiu o sektorovej, lebo dnes aj v tom systéme a v bankách sú iné minimálne mzdy. Ale ak by som pripustil regionálnu, je zle. No v Prešovskom kraji by možno bola 300 eur a v Bratislave by bola 600 eur. A to nechceme. My chceme aj ten Prešov pozdvihnúť, a práve preto je tá rovnaká minimálna mzda ako minimum dôležitá jednoducho všade.
Sociálna ekonomika. Šesťdesiatosem sociálnych podnikov na Slovensku beží. Spišský Hrhov je veľmi známy a myslím, že netreba ho nejak ani veľmi predstavovať. My máme podmienky vytvorené. My teraz v marci púšťame do medzirezortného pripomienkového konania novú normu, ktorá bude zohľadňovať všetky doterajšie európske zvyklosti, by som povedal, vhodnú prax. To znamená, pozitívna diskriminácia v prospech týchto sociálnych podnikov, vrátane výberových obstarávaní, aby mali väčšiu šancu uspieť, pokiaľ sa uchádzajú o prácu v danom regióne. Nebudú môcť vykazovať zisk. Budú plniť formu, nazvem to medzitrhu práce. To znamená, na polroka, na rok tam nastúpia ľudia, naučia sa pracovať aj so všetkými záležitosťami, ktoré s tým súvisia, a budú k dispozícii štandardne pre trh práce. To znamená, áno, posilňujeme ten systém a v tých akčných plánoch tých 12-ch okresoch je veľké množstvo, doslova desiatky pripravovaných sociálnych podnikov na úplne inej báze, tak jako to zadefinuje ten zákon, ktorý v podstate je pripravený a pôjde do medzirezortného pripomienkového konania.
Záruky pre mladých. Efektívne využité za tri roky, ste použila ten výraz, rád ho zopakujem, skokan roka, o 50 % evidovaných mladých nezamestnaných sa znížila. To Európa nepozná takú krajinu. Viete prečo? Efektívne sme využili tento nástroj, záruky pre mladých cielene a mladí ľudia šli pracovať. Ak niekto bude hovoriť, že len odišli vonku, nie je to pravda. My máme dnes o 20-tisíc viac ľudí zamestnaných ako historicky v tých rokoch 2007 – 2008, keď bola tá ekonomika najvyššia, a bolo. To znamená, že sme na historických miestach, oni sa zamestnali.
A k tým, čo vyšli vonku. Dvestotisíc odišlo do zahraničia v čase, keď Slovensko stúpilo do Európskej únie. Áno, otvoril sa nám trh, voľný pohyb tovaru, osôb, využili to preto. Medzitým plus-mínus každého roku je to dosť rovnaký počet ľudí, tých 100-tisíc, časť odíde, časť sa vráti. Čo je skôr alarmujúce, a to sa tu v poslednej dobe často hovorí, to je únik mozgov. Študáci, že odchádzajú študovať do zahraničia a tam sú reálne obavy, že viacerí z nich sa nevrátia. Ak tam ostane rok, dva po škole a vráti sa na Slovensko aj s istými skúsenosťami, je to len vítané, je to len dobré. Možnože tu bude treba hľadať spôsob a formu a možno sa pýtať, či sú vytvorené pre nich podmienky, pre kvalitné vzdelávanie. Ale to už nie je celkom len moja problematika, je to širšia v tomto prípade motivácia.
Ďalej zákon o hmotnej núdzi, to je súčasť toho. Pred tromi rokmi 187-tisíc poberateľov hmotnej núdzi, akonáhle sme prijali tento zákon a majú povinnosť aktivovať sa, dneska 95-tisíc. Polovicu pokleslo, 10 % sa z nich vyradilo, lebo zneužívali systém, ale 90 % sa zamestnalo. Naučili sa ráno vstávať, zobrať zodpovednosť, nejaké najzakladanejšie pracovné návyky a sú zamestnaní. Veľmi dobré opatrenie. A práve preto ideme hľadať spôsob, ako to ešte zefektívniť. Aby nenosili tak veľmi a často tie péenky, aby nenosili fiktívne zmluvy na jedno euro a na základe toho sa akosi mali ambíciu vyviniť a nechodiť na tie aktivačné práce. To je aj o tom. My nejdeme proti ľudom, my ideme v ich záujme. Tých 90-tisíc, čo sa zamestnalo, je príkladom toho, že by to malo byť motivačné aj pre tých, aj pre tých ostatných.
No a výstavba nájomných bytov. Posledné rokovania so ZMOS-om, sme sa jasne dohodli, že nájomné byty by sa mali v maximálnej miere stavať najmä tam, kde prichádza investor. Aby to bol ďalší motivačný prvok. Ak sa už niekto má z hľadiska mobility presťahovať za prácou, nech môže zobrať celú rodinu. Áno a nech ju tam umiestnia. A ja viem, že každému sa to tiež nebude páčiť, lebo každý má záujem o nájomné byty. Niekto povie, ale naša dedina vymiera a chceme preto stavať, aby sme tu tých mladých udržali. Je to širší komplex. Ale toto je dohoda aj so ZMOS-om, že by tie prostriedky a investície mali ísť najmä do týchto opatrení.
No a k tomu, čo tu zaznelo v diskusii, už len jedna veta. Dosť často hovoríte o dôležitých veciach, ako sú chránené dielne a zamestnávanie zdravotne postihnutých, no ale z hľadiska hlavnej stratégie politiky zamestnanosti sa zhodneme, že toto nie je najdôležitejšie. To sú iné, použijem výraz masy, počty, okolo ktorých sa treba postarať, a tie sú v tých konkrétnych znevýhodnených skupinách presne pomenované. Len, ak som dobre počúval, doteraz bola dobrá prax, že do 30 dní boli prostriedky uhradené. To znamená, čoho sa bojíme? Ak bola prax doteraz, tak pochváľte tých úradníkov, povedzte, že to robia dobre, že napriek tomu, že majú 60 dní, majú maximálny záujem a vedia sa s problémom vyrovnať do 30 dní. Áno, je to tak. A preto si myslím, že toto netreba meniť, pretože tá prax jednoznačne potvrdzuje, že ten problém nie je. Nevyvolávajme ho, keď nie je.
Jeden mesiac, prečo musí byť nezamestnaný. To nie je náš výmysel. Využíva sa, prostriedky Európskeho sociálneho fondu a tie idú na ne-zame-stna-nosť. To znamená, nie je možné použiť európske peniaze, pokiaľ by aspoň ten mesiac nebol evidovaný ako nezamestnaný. Je mi to ľúto, ale je to tak. V tom prípade sa dá použiť iný nástroj cez náš rozpočet.
No a čo sa týka OSN, podpora zdravotne postihnutých je, je v maximálnej miere uprednostňovaná mimo chránených dielní. Aj naši kolegovia, ktorí sú v organizáciách, ktoré reprezentujú týchto postihnutých, hovoria o tom, nekonzervovať. To znamená, všade, kde sa to dá, aby sa vedeli uplatniť štandardne na trhu práce. Samozrejmá vec, tým nechcem obmedzovať ako chránené dielne ako také, ale ak ten záujem je a vedia sa uplatniť, je to ďaleko lepšie etablovanie potom do tej spoločnosti, pokiaľ skutočne nie sú len medzi sebou, ale ak sú umiestnení aj v tých štandardných, štandardných pracovných podmienkach.
Toľko. Možno som bol trošku dlhší, ale pokladal som to za potrebné povedať.
Ďakujem pekne, pán predseda, aj za ústretovosť, aj vám, páni poslanci.

Pán podpredseda, ďakujem pekne za slovo. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, hlavným účelom predloženého vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a zákon č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi, je úprava podmienok vedenia uchádzača o zamestnanie v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Vychádzajúc z poznatkov z aplikačnej praxe, podstatou novelizácie zákona o službách zamestnanosti je dôsledná a účelom trhu práce zodpovedajúca úprava podmienok vykonávania zárobkovej činnosti uchádzačov o zamestnanie. Ďalej navrhuje sa obmedziť možnosť zárobkovej činnosti uchádzača o zamestnanie a to z hľadiska druhu pracovnoprávneho vzťahu, jeho trvania a čiastočne aj hľadiska vymedzenia zamestnávateľa, pre ktorého uchádzač o zamestnanie túto zárobkovú činnosť vykonáva. Súčasne sa zabezpečuje vyššia motivácia uchádzača o zamestnanie prijať a udržať si zamestnanie sprostredkovaného úradom práce, prípadne pracovnou agentúrou. Za týmto účelom sa navrhuje časové obmedzenie možnosti opätovného zaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnanie v prípade, že sa zamestnanie uchádzača sprostredkované úradom práce opakovane skončilo do jedného mesiaca od jeho vzniku.
Upravujú sa tiež niektoré podmienky výkonu absolventskej praxe zabezpečujúce lepší prístup k získavaniu chýbajúcich odborných zručností a praktických skúseností a to za účelom zvýšenia predpokladov pre prvý vstup uchádzača o zamestnanie na trh práce.
Predmetom návrhu zákona je aj podpora zvýšenia mobility za prácou, zefektívnenie a zrýchlenie schvaľovania žiadostí o poskytnutie príspevku a úprava vykonávania kontroly dodržiavania liečebného režimu uchádzača o zamestnanie. Za týmto účelom sa navrhuje pokračovať v poskytovaní príspevku na dochádzku za prácou a príspevku na podporu mobility aj v prípade zmeny zamestnávateľa. Toto doposiaľ podľa teraz platného zákona nebolo možné. A to pri oboch týchto príspevkov sa skracuje doba pre ich opätovné poskytnutie z dvoch na jeden rok.
V časti II sa navrhuje novelizovať zákon o pomoci v hmotnej núdzi s cieľom posilniť motiváciu dlhodobo nezamestnaných alebo dlhodobo neaktívnych osôb nájsť si a udržať si zamestnanie. Navrhuje sa preto výraznejšia podpora súbehu poskytovania pomoci v hmotnej núdzi s príjmom z pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu.
V záujme účelného a efektívneho poskytovania pomoci v hmotnej núdzi sa navrhuje ustanoviť príjemcovi pomoci v hmotnej núdzi povinnosť doručiť úradu práce potvrdenie o pracovnej neschopnosti člena domácnosti, ako aj postih pre nesplnenie tejto povinnosti. V nadväznosti na to sa dopĺňajú kompetencie úradov práce o možnosť kontroly dodržiavania liečebného režimu, z toho vyplývajúce. V prípade zníženia rozsahu povinnosti člena domácnosti vykonávať určité verejnoprospešné činnosti z dôvodu vykonávania inej závislej činnosti sa navrhuje prihliadať iba na skutočne vykonaný rozsah takejto činnosti.
Uchádzam sa o podporu tejto novely v prvom čítaní. Skončil som.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Ak dovolíte, snáď by som začal tým, čo do istej miery otvorila aj pani spravodajkyňa, pani poslankyňa Vaľová, a pri tejto príležitosti to je možno treba pripomenúť a zvýrazniť, že Slovenská republika má jednu z najdlhších rodičovských dovoleniek celej Európskej únie. Čo sa týka materskej, my sme v top trojke Európskej únie, čo sa týka dĺžky a čo sa týka aj percentuálneho vyrovnávania straty zárobku, ktorý je spôsobený tej matke, keď na tú materskú ide.
Áno, bavíme sa teraz o výške. Ja som to povedal pri materskej. V plnej miere si uvedomujem, že v tejto fáze musíme urobiť niečo viac pre to, aby taký veľký skok a rozdiel medzi materskou a rodičákom nebol. Treba si uvedomiť jednu vec, že my sme ju naposledy zvyšovali v trinástom pre štrnásty rok, pretože boli splnené podmienky z hľadiska inflácie a z toho vyplývajúcej valorizácie. Podľa prognóz Inštitútu finančnej politiky a Národnej banky Slovenska pre tento rok sa predpokladá možná inflácia vo výške jedného percenta, pre budúci rok jeden a pol percenta a v devätnástom okolo dvoch percent. Či to tak bude, alebo nebude, ukáže vývoj. Ale tu chcem naznačiť, že prirodzene toto bude zohľadnené pri zákonnom pravidelnom navyšovaní. A nielen tohto príspevku, ale v podstate všetkých príspevkov, ktoré sú viazané na životné minimum alebo na iné mechanizmy, ktoré z toho vyplývajú.
My sme sa však rozhodli teraz aj po, nazvem to pozitívnom vzore smerom k dôchodcom, kde sme povedali minimálne dve percentá a išli dôchodky hore v priemere o, alebo teda u starodôchodcov o 8,20 pre tento kalendárny rok. A chcem to zachovať podľa možností aj ďalej, aby sme do istej miery kompenzovali a riešili aj tú druhú vekovú stránku, a to sú mladé rodiny. Hovorím to veľmi otvorene. A mám ambíciu, aby toto, by som povedal, to vyššie zvýšenie mimo valorizácie a inflácie dokonca tohto volebného obdobia ešte raz bolo.
Možnože je na škodu veci sa dnes zamyslieť, prečo môj predchodca zmenil, lebo boli dve výšky rodičáku pre pracujúce matky a pre nepracujúce. Myslím si, že to nebolo dvakrát šťastné rozhodnutie. Viem, že to bolo rozporuplne prijaté vtedy aj v snemovni a možno príde doba, že sa opätovne k tomu vrátime a budeme mať ambíciu sa aj touto problematikou zaoberať, či nedozrel čas na to, aby sme sa opätovne touto problematikou zaoberali a hľadali možno aj takéto riešenie, pretože my budeme ďaleko viacej musieť motivovať, a budeme hovoriť o tom v tom ďalšom zákone, všetkých ľudí, ktorí záujem pracovať majú. Samozrejme to sa týka aj matiek a malo by to byť niekde možno aj v tejto oblasti zohľadnené.
Čo je však najdôležitejšie a tu chcem reagovať aj na pani poslankyňu Petrík, my hovoríme o príspevku. Toto nie je náhrada nákladov na rodinu. To je príspevok. To je len príspevok. To znamená, že rôzne sociálne situácie, ktoré v tých rodinách môžu nastať, sa aj rôzne riešia. Na to sú ďalšie príspevky a iné mechanizmy. Áno, aj vrátane možností obcí a miest, ktoré k tomu majú mechanizmy a dokonca majú aj nejakú tú zákonnú povinnosť. To znamená, my nehľadajme cez ten príspevok vykrytie všetkých nákladov, ktoré súvisia s individuálnym chodom tých rodín. To asi by sme, asi by sme tu ten priestor nenašli, ale to ani nie je cieľom. Ten cieľ je v tomto prípade trochu iný.
Čo sa týka tých, toho návrhu tej flexibility, áno, my veľmi úzko sledujeme a komunikujeme. Veď ku komu máme bližšie ako k Čechom? A nielen z hľadiska minulosti, ale plus-mínus aj nejaká rovnaká budúcnosť, približne rovnaké zákonodarstvo. A v maximálnej miere si myslím, že to ich riešenie má pozitíva a má aj negatíva. Sčasti ste aj vy naznačila, že po predčasnom výbere tých finančných prostriedkov môžu prísť problémy. Napríklad zdravotné u dieťaťa a vzniká nový problém. Môžu prísť problémy aj také, že tá rodina sa dostane do životnej situácie, ktorá je komplikovaná, a v tom prípade musí štát sanovať ich životné náklady, ktoré garantuje ústava. Aj to sa občas tam objavilo, ale aj napriek tomu všetkému sme v úzkej komunikácii, máme záujem komunikovať a ja v tejto chvíli z hľadiska budúcnosti nevylučujem nejakú väčšiu flexibilitu. Ale opakujem ešte raz, že žiada to ďaleko viacej isté veci zhodnotiť. A opakujem ešte raz, že s tými Čechmi komunikujeme, spolupracujeme a máme záujem čo najviac skúseností ich získať. Ak bude prevládať to pozitívne, no tak prečo by sme do toho nešli? To je odpoveď možno k tomu vášmu návrhu ako takému, že z hľadiska budúcnosti celkom iste.
Tu sa trošku otvoril širší problém, znova v kontexte situácie a udalostí, ktoré môže rodina ako, do ktorých môže dôjsť. A čo kompenzácia a ďalšie veci. My tie kompenzácie, tu je treba totiž vidieť, že aj tento návrh zákona je v širšom rámci. My tých sociálnych opatrení riešime trochu viac. Ja u tých kompenzáciách, keď som mal maximálny záujem pomôcť, hlavne tým šesť a pol tisíca matkám, ktoré sa starajú o svoje ťažko zdravotne postihnuté deti, a ich hlavný prínos je, že nie dvanásť rokov, ale v podstate celé obdobie starostlivosti do dôchodkového zabezpečenia, a preto aj možnosť uchádzať sa o dôchodok. My chceme ísť ďalej. Áno, v priebehu tohto roka pripravujeme ďalšiu novelu, ktorá bude mať istú časovú postupnosť napĺňania prostriedkov s tým, že do konca tohto volebného obdobia, do dvadsiateho roku by som bol rád, aby tie matky skutočne z hľadiska príspevkov a príjmu boli na úrovni čistého príjmu minimálnej mzdy. Áno, ten cieľ je a som presvedčený, že v tom prípade by to malo garantovať isté základné postavenie tej rodiny, ak nebudú chcieť riešiť tú situáciu tak, ako ste naznačila vy, pani poslankyňa, že budú mať záujem, aby sa o dieťa postaralo "nejaké kamenné zariadenie". To znamená, jeden z typov sociálnych služieb. Ja by som sa vôbec nebránil, keď by tá matka mala ambíciu venovať sa tomu dieťaťu možno celý život. Lebo veľakrát to postihnuté dieťa je dieťaťom, aj keď má vek dospelosti a tú starostlivosť matky potrebuje. Ale to je individuálne rozhodnutie. Do toho, samozrejmá vec, zasahovať nebudeme. Skôr budeme vytvárať podmienky pre to, aby takáto matka, ktorá sa takto rozhodne, bola finančne zabezpečená aspoň na úrovni čistého príjmu tej minimálnej mzdy, čo si myslím, že je ďaleko iné riešenie, ako keď sme to preberali na začiatku toho programového obdobia. To znamená, že tu treba vidieť, že aj tento príspevok, ktorý riešime, je súborom viacerých opatrení, ktorými máme záujem zlepšiť postavenie mladých rodín.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vláda Slovenskej republiky sa v Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky na roky 2016 až 2020 zaviazala podporovať rodinu, ktorá je nielen základnou bunkou spoločnosti, ale aj hlavnou nositeľkou základných ľudských, kultúrnych, sociálnych, občianskych a duchovných hodnôt. Tento záväzok sa snaží naplniť aj novelou zákona o rodičovskom príspevku, ktorú predkladáme na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky.
Obsahom uvedeného návrhu je zvýšenie sumy rodičovského príspevku zo sumy 203,20 eura na sumu 213,20 eura, čo v zásade korešponduje so zvýšením materského, ktorý vláda navrhuje s rovnakou časovou účinnosťou. Vzhľadom na zámer celkového zvýšenia finančnej podpory rodín s deťmi sa predloženým návrhom zabezpečí, aby zvýšením materského, na ktoré sa vláda zaviazala v programovom vyhlásení, výslovne pocítili aj rodiny s deťmi, ktoré poberajú materské v sume nižšej, ako je suma rodičovského príspevku. Ich príjem v súvislosti so starostlivosťou o deti totiž tvorí súčet materského a doplatku do sumy rodičovského príspevku. Bez zvýšenia rodičovského príspevku by sa teda ich celkový príjem nezvyšoval. Uchádzam sa o podporu novely tohto zákona v prvom čítaní.
Ďakujem, skončil som.

Ďakujem pekne za slovo. Ak dovolíte, skôr by som zaujal stanovisko k niektorým pripomienkam, ktoré tu zazneli, a potom by som zhodnotil v rámci toho prvého čítania, je to skôr politická debata.
K tým návrhom a odporúčaniu, ktoré tu zazneli, hlavne k tým odloženým anuitám. Pani poslankyňa, je tu nejaká dohoda pracovnej skupiny, na ktorej sa zúčastňujú aj opoziční poslanci. A tá dohoda súvisí s tým, že o odloženie, zavedenie takéhoto produktu na dobu, kedy budú mať sporitelia väčšie dôchodkové úspory a bude rozvinutejší anuitný trh, myslím, že v tom sa zhodneme. Možno o desať rokov budú zaujímavejšie anuity z druhého piliera, pretože dnes hovoríme o malom počte, ale aj o malých nasporených čiastkach. To znamená, zavedenie odložených anuít predstavuje koncepčnú zmenu a výrazný zásah do regulácie, preto nie je možné ho uskutočniť pozmeňovacím návrhom. To je môj pohľad na túto vec a stotožňujeme sa aj s mojimi kolegami, ktorí sa pravidelne podieľajú na práci a na istom hodnotení a minimálne analýze a sledovaní vývoja druhého piliera, a teraz nielen výnosnosti a zhodnocovania, ale, samozrejmá vec, že anuít ako takých.
Teraz, ak dovolíte, k vašim dvom dosť zásadným poznámkam, ktoré súvisia. Udržateľnosť dôchodkového systému. Som prekvapený, pretože boli sme to my v predchádzajúcom období, ktorí prijali aj mnohé nepopulárne rozhodnutia. A keď tu zaznelo, že škoda, že zmena dôchodkového systému prišla až v roku 2004, žiada sa mi povedať, veľmi zlá, veľmi zlá zmena. A my trinásť rokov riešime a opravujeme viaceré Kaníkove nezmysly. Prvý pilier, druhý pilier, tretí pilier, vdovy a vdovci, anuita vlastne nevykonateľná a dnes ešte v tomto roku ideme predkladať a odstrániť nerovnosti, ktoré boli zavedené proti tzv. starodôchodcom.
Dnes viete, čo sa zmenilo? Súčasťou vládnej koalície sú aj politické zoskupenia alebo ľudia, ktorí ešte za Kaníkovu novelu hlasovali. To je realita. Viete, politika je umenie možného.
A to je odpoveď, Jozef, aj tebe na tú otázku. Ak by bol ostal vládnuť len SMER a Richter bol minister, takúto novelu nikdy nepredloží. Ale je to kompromis. Je to kompromis koaličných strán, my si vážime a súčasťou tej koalície sú aj strany, ktoré mali iný pohľad na druhý pilier, a toto je výsledok kompromisu. Čo je pre mňa dôležité? Že sme jasne zadefinovali výšku, aby sa nestalo, že tí, ktorí si vyberú programový výber, môžu v priebehu tých v priemere dvadsať rokov, kedy sa poberá dôchodok, padnúť do sociálnej siete, že to minú, ospravedlňujem sa, môžu prepiť časť prostriedkov, ktoré si vyberú. Preto je tam stanovená čiastka, ktorá je nad priemerným dôchodkom. To je pre mňa garancia a záruka. Samozrejmá vec, z hľadiska vývoja a okolností každého jedného jednotlivca je ten vývoj nevyspytateľný, ale tá garancia, že nebude štát musieť na nich doplácať v ďalšom období poberania dôchodku z nejakých iných dôvodov a príčin, ak by padli do sociálnej siete, je garantovaná tou výškou. Tým som v podstate povedal úplne všetko.
Každopádne si myslím, že týmto riešením sme prijali kompromis, ktorý v značnej miere, by som povedal, zohľadňuje aj názory našich politických koaličných partnerov. Ja som tomu veľmi rád, ak takýto návrh zákona prejde, som presvedčený, že bude po istom období šanca prehodnotiť, čo aj takáto zmena priniesla. A možno tí, čo prídu po nás, budú môcť zhodnotiť a povedať, že do akej miery to bolo dobré, eventuálne, či treba s tou výškou z pohľadu nedotknuteľnosti toho dôchodku, lebo ten dôchodok naďalej ostáva a vždy bude doživotným, aby zabezpečil vykrytie celej tej doby, jednoducho realizovaný.
Toľko, ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Pani poslankyne, páni poslanci, návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení, sa predkladá v súlade s programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky na roky 2016 až 2020, v ktorom sa vláda zaviazala upraviť podmienky vyplácania starobného dôchodku a predčasného starobného dôchodku programovým výberom.
Súčasné nastavenie podmienok vyplácania týchto foriem dôchodku umožňuje vyplatenie úspor zo starobného dôchodkového sporenia programovým výberom, resp. prostredníctvom dočasného dôchodku len menšiemu počtu sporiteľov. Podľa platnej právnej úpravy môže dôchodok takouto formou poberať sporiteľ, ktorý má dôchodok z I. piliera krátený za obdobie účasti v II. pilieri, ak súčet súm jeho doživotných dôchodkov je vyšší, než je suma cca 596 eur, a zároveň súčet súm doživotných dôchodkov sporiteľa z I. a II. piliera je vyšší ako nekrátený dôchodok z I. piliera, na ktorý by mal sporiteľ nárok, ak by nikdy v II. pilieri nebol.
Ak sporiteľ nemá dôchodok z I. piliera krátený za obdobie účasti v II. pilieri, môže dočasný dôchodok, resp. programový výber poberať, ak súčet súm jeho doživotne vyplácaného dôchodku je minimálne vo výške štvornásobku životného minima, čo predstavuje sumu 792 eur podľa súčasnej výšky životného minima, pričom musí minimálne 50 % nasporenej sumy použiť na zakúpenie doživotného dôchodku z II. piliera. Účelom navrhovanej právnej úpravy je zvýšiť počet sporiteľov, ktorí si nasporené prostriedky budú môcť vybrať prostredníctvom programového výberu, resp. dočasného dôchodku, a umožniť im slobodne sa rozhodnúť o tom, ako nasporené prostriedky zo systému starobného dôchodkového sporenia využijú.
Navrhovanou právnou úpravou sa ustanovuje jediná podmienka pre poberanie programového výberu, resp. dočasného dôchodku, ktorou bude doživotné zabezpečenie sporiteľa minimálne na úrovni priemerného starobného dôchodku, na ktorý vznikol nárok po 31. decembri 2003, pre kalendárny rok 2017 pôjde približne o sumu 425 eur, pričom prvýkrát určí a zverejní presnú výšku tejto sumy Sociálna poisťovňa najneskôr v deň nadobudnutia účinnosti tejto zákonnej novely.
Ďakujem pekne, skončil som.

Ďakujem pekne. Veľmi stručne. Ďakujem pekne za podporu. Som presvedčený, že toto je novela, ktorá nemá žiaden politický ani nejaký stranícky podtón, a že nájde širokospektrálnu podporu v pléne Národnej rady, samozrejme, nielen v prvom čítaní, ale aj druhom, resp. treťom čítaní.
K vystúpeniu pani poslankyne. Na úrovni Európskej komisie sa v uplynulom polroku, možno celom roku viedla dlhodobá diskusia o prijatí akéhosi minima časového obdobia pre dĺžku materskej dovolenky. Diskutovalo sa o 14 týždňoch. Nenašla sa dohoda v rámci Európskej únie. To len trošku vysvetľujem, že kde sme my, a, a o čom sa debatuje v rámci bruselských stretnutí a možností, ktoré z toho vyplývajú. Tým chcem zároveň povedať, že akonáhle bude čo len trochu rozpočet dovoľovať, ja som presvedčený o tom, že tu stále je priestor na predĺženie tej dĺžky materskej dovolenky, ale skôr by som sa možno v tom ďalšom období zameral viac na odstránenie toho skoku z materskej na, na rodičák. Budeme o tom hovoriť v ďalšom zákone, ktorý je predmetom rokovania. Bol by som rád, aby v tomto volebnom období sme ešte raz dospeli k tomu, že budeme môcť aj tento rodičák navyšovať, pretože si myslím, že tam je veľmi veľká kategória mladých rodín, ktorá potrebuje tú pomoc, a práve preto si myslím, že to je jeden z cieľov vlády Slovenskej republiky z hľadiska rodinnej politiky, ku ktorej by sme z hľadiska priorít sa mali záujem v tom ďalšom období venovať.
Všetko z mojej strany, ešte raz ďakujem pekne za podporu.

Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda Národnej rady. Dovoľte, aby som vám poprial príjemný večer, vážené panie poslankyne, páni poslanci. Vláda Slovenskej republiky v programovom vyhlásení na roky 2016 až 2020 vyjadrila svoj zámer zvýšiť materské.
V súlade s týmto zámerom sa predkladá návrh zákona o sociálnom poistení, ktorým navrhujeme zvýšenie materského príspevku zo súčasných 70 % denného vymeriavacieho základu na 75 %. To znamená, že osobám poberajúcim materské vznikne nárok na približne 100 % príjem čistého príjmu v predchádzajúcom zamestnaní, ktorý dosahovali, samozrejmá vec, v rámci svojho nároku. Uvedené opatrenie vyjadruje snahu pokračovať aj naďalej vo finančnej podpore rodín s deťmi. Maximálna mesačná suma materského sa zvýši až na 1 350 eur pri 31-dňovom mesiaci oproti pôvodnej sume 1 260 eur. To je u týchto, v novovzniknutých dávok dôjde k nárastu až o 90 eur mesačne. U osoby, ktorá napríklad zarábala pred materskou brutto 680 eur, dosiahne mesačná suma materského 519,80 eura, čo predstavuje nárast o 34,60, pôvodná suma bola 485,2 eura pri 31-dňovom mesiaci.
Navrhovaným zvýšením materského sa zaradí Slovenská republika medzi členské krajiny Európskej únie s najvyššou sadzbou materského. Uchádzam sa o podporu v prvom čítaní.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Hneď v úvode mi dovoľte, aby som poďakoval za tú korektnú časť diskusie, ktorá tu bola, ktorá hľadala možno isté nedostatky, nazvime to problémy, s ambíciou vylepšiť tento zákon. V plnej miere si uvedomujem, je to zákon nie pre jedno volebné obdobie, ale je to zákon, ktorý má minimálne nejaký strednodobý cieľ a charakter. A ja vôbec nevylučujem, že v istom časovom období, po nejakých skúsenostiach z aplikácie môže dôjsť aj k jeho novelizácii, pretože je to prelomový zákon, a s tým v plnej miere súhlasím, čo tu bolo povedané.
Zároveň však odmietam to, čo bolo povedané v rozprave, že bol šitý horúcou ihlou. Viacerí ste tu povedali, tri roky, no minimálne rok pred voľbami sa tento zákon pripravoval. Prišlo politické rozhodnutie, aby sa obsah tohto zákona nestal predmetom volebnej kampane, že sa nebude prijímať pred voľbami, ale že bude na stole až pre nový parlament, ktorý vzíde z tohtoročných volieb. To sa v podstate deje, my máme polroka po voľbách, alebo trištvrte, a my sa touto problematikou zaoberáme.
To znamená, že táto otázka určite nie je namieste. No a čo sa týka toho, že má súvis s Európskou komisiou ohľadom čerpania eurofondov ex ante. Áno, má, to je ako celkom prirodzené, s tým sa nikto netají, ale toto nie je ten primárny cieľ. Primárny cieľ je mať nejakú legislatívnu normu, ktorá by dávala perspektívu v oblasti štátnej správy. Myslím si, že všetci, ktorí sa v nej pohybujeme, máme reálny pocit potreby mnohé veci zmeniť, od financovania, mzdových otázok, možno až efektívneho fungovania a k tomu všetkému smerujú aj ďalšie opatrenia, eurofondy, do elektronizácie a hľadania, vytvorenia uceleného systému.
Teraz ak dovolíte už konkrétnejšie, ale v tej všeobecnej rovine potom sa pokúsim venovať pozornosť aj jednotlivým pozmeňovákom. Obrátim sa na pani Remišovú, je mi ľúto, že tu nie je, ja som ocenil prístup pani poslankyne jednak v prvom čítaní, ale aj jej aktivitu, ktorá predchádzala tomu prvému čítaniu, pretože zúčastňovala sa viacerých stretnutí, ktoré sa venovali tejto problematike. A to treba povedať, že veľa poslancov takýchto nebolo. Vzhľadom na to som požiadal kolegov z Úradu vlády, to znamená, tvorcov zákona, aby s pani poslankyňou sa ešte stretli a mali ambíciu s ňou hovoriť. Následne som sa informoval, to sa aj udialo, opakujem, to sa aj udialo. Ja som nedával žiadne garancie, že jej návrhy budú prijaté, ale minimálne že budú vypočuté. To znamená, túto úlohu som si splnil.
Len tu, ak dovolíte budem trošku reagovať na vás, pretože vy ste aj mňa oslovila. Pani poslankyňa, Richter nikdy nebol a nebude vykrádačom politických kurníkov a za tým si stojím. Ja som mal záujem vám vytvoriť priestor a ponúknuť možnosť hovoriť s kompetentnými, ale ja zásadne odmietam, že by som nejakým spôsobom vaše myšlienky mal ambíciu jednoducho prevziať. Ja som rád, že pani poslankyňa za tú skupinu poslancov, ktorá predložila nejaký ten návrh, podobný návrh tomu vášmu, vysvetlila tú pozíciu. Ale bol by som veľmi nerád, aby sme sa dostali do tejto pozície. Ja si myslím, že si uvedomujete moju pozíciu predkladateľa a kto je tvorca a aká je moja úloha a kto nesie istú zodpovednosť niekde úplne inde. Ale to, čo som sľúbil, a to chcem poďakovať aj kolegom z Úradu vlády, bolo dodržané, pretože to stretnutie s vami bolo.
No, pán Krajniak, pán poslanec nie je prítomný, bol veľmi osobný k rezortu, ktorý riadim, a pokúsim sa preto k tomu zaujať stanovisko. Čo sa týka jeho pohľadu na pani riaditeľku Pietruchovú, možnože to bude odpoveď sčasti aj na pána Beblavého a istého moralizovania až demagógie, ktorá tu po vašom vystúpení, pán poslanec, nastala, aby sme porovnali a dali príklad, ako sa k niektorým veciam staviate vy a ako sa staviame my.
Ja poznám minulosť pani riaditeľky Pietruchovej, jednak v treťom sektore, kde sa dlhé roky angažovala, áno, bola poradkyňou pani premiérky Radičovej. Pán Mihál ju ustanovil za riaditeľku odboru, no Richter ju neodvolal, pretože som akceptoval jej odbornosť. A preto som ju na tejto funkcii jednoducho nechal. Po pani Tomanovej na ministerstve práce neostalo nič, bolo to vymetené ako Augiášov chliev. Nemáte právo moralizovať, nemáte právo moralizovať, lebo vy, pán Beblavý, ste povedal, že rovnaký prístup z hľadiska toho exkurzu do minulosti sa chovala pravicová, ľavicová vláda, ja neviem, Dzurindova, Mečiarova a neviem koho, a tak ďalej. Tu by som do istej miery s vami súhlasil, ale nič nové pod slnkom, bolo úplne prirodzené, že časť funkcií bola vnímaných ako politických a jednoducho tie sa po voľbách volili. Ale ja dávam konkrétny príklad, ako som pristupoval a zhodnotil.
Poviem ďalší, nikto nespochybňuje, aký je veľký úrad Sociálna poisťovňa Slovenskej republiky. Po prevzatí rezortu som nevymenil pána Lopatku, pretože som ho ohodnotil ako schopného manažéra, polroka tam bol, až pokiaľ sa on sám nerozhodol a neodišiel.
Vláda Ivety Radičovej? Babrácky odvolala Dušana Muňka, až Ústavný súd rozhodol, že je to protiústavné a on sa mal právo vrátiť naspäť. Nemoralizujte, nemáte na to právo.
A druhá vec, ktorú chcem povedať, kto, prosím vás, zrušil tzv. Plaiov úrad? No bol to Dzurinda a Mikloš. A viete, prečo to urobili? No aby mohli rýchlejšie, jednoduchšie a ľahšie robiť politické zmeny. Ale veď to všetko vieme. A, pán poslanec, vy v tom čase ste v tej vláde bol, vy ste bol štátny tajomník na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny. To ministerstvo v tom čase bolo gestorské voči problematike štátnej a verejnej správy. Možnože by to chcela aj nejaká mea culpa k, smerom k sebe. Čo ste urobil pre to, aby sa tento úrad nezrušil? Veď toto je výsledok toho, aký je prístup k tomuto. A dnes ma idete moralizovať a poúčať nás, ako to zle robíme, ako politicky meníme. No ale veď je tu ešte lepší príklad, ako to? Nieže vytvorí minister pozície, zmení organizačnú štruktúru. Však vy ste to odsekli ako gilotína hlavu a zrušili celý úrad! Môže byť iný prípad a príklad?! Opakujem ešte raz, nemáte právo v tomto prípade moralizovať a dávať sa do pozícií, akí ste vy morálni demokrati a dobrí a akí sme my zlí.
A smerom k tomu úradu môjmu a k tej pani Pietruchovej, pretože to sa ma trošku dotklo, to je osobné, chcem povedať jednu vec. Na pozícii riaditeľky odboru rodovej rovnosti nikdy nemôže byť konzervatívny človek. Jednoducho to musí byť do istej miery liberál, ktorý vníma aj iné veci. Pre mňa je dôležité to, a o to mám maximálny záujem, aby tam nebola nejaká vojna, ale vyváženosť medzi odborom rodiny a medzi odborom rodovej rovnosti. A som presvedčený, že toto sa mi darí. Ja vás ubezpečujem, že
akonáhle by prišlo k tomu, že bude porušovaný aj tento zákon, okolo ktorého dnes hovoríme, prípadne nejaké etické pravidlá, nemám problém sa vysporiadať s akýmkoľvek riaditeľom vrátane pani riaditeľky Pietruchovej. Ale v tomto prípade to nebolo namieste, že práve tento príklad bol použitý, pretože nemá to žiadnu logiku ani opodstatnenie.
Možno k tým konkrétnejším veciam. My sme v roku 2015 na záver roku prijali aj jeden materiál vo vláde, ktorý hovorí o stratégii ľudských zdrojov. Cieľom tohto materiálu je okrem iného aj zjednotiť systém odmeňovania, teda aj zrušiť tie osobitné tabuľky, ktoré dnes sú. To je ďalší proces a vývoj, ktorý by reálne v tomto prípade mal asi nasledovať.
No možno ešte jedna poznámka, ale len taká okrajová. Pani poslankyňa Remišová, ja som pochopil, čo ste chcela povedať tým príkladom z USA, ale prosím vás, neberme si tie príklady. Tam sa dávajú veľvyslanecké posty, viete na základe čoho? No kto viacej prispel na volebnú kampaň víťazného kandidáta vo voľbách. Aj takéto prípady sú tam. Myslím si, že my máme isté hodnoty, ktoré v tomto prípade, možno sa učme v rámci Európy, ale tuto ten príklad celkom, by som povedal, aktuálny asi, asi nie je. Tých príkladov je tam veľmi veľa.
K pánovi Budajovi. No, pán poslanec, ja som si vypočul všetkých, ale vidím, že mňa si nemajú záujem veľmi vypočuť. Chcem povedať len jednu vec. Súčasťou pracovného tímu, ktorý robil na tvorbe tohto zákona, boli aj zástupcovia Európskej komisie. Preto sa nám nevyhrážajte Európskou komisiou. Ona je v tom zakompovaná, oni sa mali právo a možnosť vyjadrovať do toho, tvorby zákona. Pred tým, než išiel zákon do medzirezortného pripomienkového konania, bol zaslaný na Komisiu na pripomienkovanie.
No a k tej problematike, ktorá sa týka počtu pracovníkov štátnej správy, samozrejme tiež mám záujem, aby bola čo najefektívnejšia štátna správa, ale viete, ja mám veľmi konkrétny príklad z ministerských rád v rámci Európskej komisie, ktoré dnes mám možnosť viesť ako predsedajúca krajina. Viac jak 50 % krajín v pozícii môjho rezortu zastupujú dvaja ministri. To znamená, tá problematika je obsiahnutá v dvoch rezortoch. Dnes budeme alebo budúci týždeň na ministerskej rade budeme odovzdávať predsedníctvo kolegom z Malty. Na Malte mám štyroch partnerov, s ktorými komunikujem, a traja sú na úrovni ministrov. Jeden má zamestnanosť, druhý má sociálne zabezpečenie a tretí samostatný minister je pre rodovú rovnosť. A to je krajina, ktorá má 300-tisíc obyvateľov. To znamená, je to veľmi rôznorodé a možnože v tomto prípade hľadať úplné oné, skôr by som hľadal niekde na severe Európy príklady, ktoré by sa tu dali použiť z hľadiska efektívnej štátnej správy. Áno, sú v tomto rezervy, je tu čo ďalej robiť, ale myslím si, že si až príliš sypeme popol na hlavu z hľadiska toho, ako je to v Európe usporiadané a ako je to u nás.
A teraz ak dovolíte k tým konkrétnym pozmeňovacím návrhom. Začnem s tými jednoduchšími. Pozmeňovací návrh, pani Bašistová a spol. Samozrejmá vec, že tento návrh podporujem, v konečnej miere tu odznelo aj z rady opozície, že ten obsah je dobrý.
Čo sa týka poslaneckého návrhu alebo pani Laššákovej, myslím, že tam niet okolo čoho hovoriť. Ak by sme neprijali tento návrh, no tak nedošlo by k zmrazeniu platov, ktorý sme prijali predtým, pretože novelou tohto zákona by tá vec bola jednoducho mimo, takže to je prirodzené, že podporujeme aj túto otázku, možno nie dvakrát s vôľou, ale s pochopením.
A čo sa týka jednotlivých návrhov hlavne pani poslankyne Remišovej. Budem veľmi konkrétny pri niektorých a pri dvoch možno trošku všeobecnejší. Prvý návrh tu mám, problematika osobného príplatku zo 100 percent na 80 percent. Nepodporíme tento návrh. Dôvod? Máme záujem zatraktívniť štátnu službu aj s možnosťou dosiahnutia osobných príplatkov. Ja v troch prípadoch na úrovni ministerstva využívam aj túto možnosť, ktorú mi dovoľuje do istej miery aj teraz platný zákon. Je to motivačné a samozrejmá vec je to ohodnotenie nadštandardných výkonov a práce kolegov v štátnej správe v istých riadiacich funkciách. Ja si myslím, že táto rovina by mala byť zachovaná a takéto je aj stanovisko Úradu vlády Slovenskej republiky.
Ďalej § 60, to sú tie výberové konania. Tiež nepodporujeme ten návrh. Sme toho názoru, že zamestnanci, ktorí už raz úspešne absolvovali výberové konanie na obsadenie miesta vedúceho štátneho zamestnanca, a pokiaľ dôjde k nejakým presunom, pokiaľ sa to netýka, o vyššiu funkciu, to znamená, v inom platovom zaradení, by nemali opätovne opakovať to výberové konanie.
Ďalej návrh na, otázka riešenia hlavný kontrolór obce, hlavný kontrolór vyššieho územného celku. Treba povedať, že nie úplne sa dotýka táto problematika, ale do istej miery áno, pretože tu sú isté samostatné zákony, vlastné zákony, ktoré majú tieto orgány. Takisto ale nie je záujem, v podstate ostáva tá istá úprava, ktorá je aj v tom teraz platnom zákone o štátnej službe. Takéto je stanovisko odborníkov z Úradu vlády.
Ďalej zrušenie listinnej podoby prihlasovania, ani tu nie je súhlas. Dôvod? Cieľom tohto návrhu je úplne eliminovať pre uchádzačov o výberových konaní možnosť prihlásiť sa do výberového konania do štátnej služby písomnou formou v listinnej podobe. Je si potrebné uvedomiť, že aj keď elektronizácia je na vzostupe, umožniť komunikáciu v listinnej podobe garantuje základný kódex, ktorým je Občiansky zákonník. Nemožno preto súhlasiť s návrhom na úplne vypustenie tejto listinnej podoby z hľadiska komunikácie v procese výberového konania do štátnej služby. Jednoducho by došlo k diskriminácii.
Ďalej návrh na zavedenie ročného plánu výberových konaní v registri služobných hodnotení, nesúhlas z nasledovných dôvodov: Iba vo výnimočných prípadoch sú na začiatku roka známe konkrétne organizačne a personálne zmeny, ktoré sa na služobných úradoch nastavujú alebo môžu nastať. Tieto ojedinelé prípady súvisia iba s takými situáciami, ako je nadobudnutie nových zákonných kompetencií alebo prípadne nejaké zlúčenie, splynutie alebo rozdelenie služobného úradu. V absolútnej väčšine prípadov je výberové konanie realizované na základe aktuálnej potreby služobného úradu v priebehu konkrétneho kalendárneho roka. To znamená, zriadenie registra ročného plánu výberových konaní by tak bolo neefektívne a treba povedať, že v praxi aj minimálne využiteľné. Údaje súvisiace so služobným hodnotením štátneho zamestnanca nie je možné uvádzať v osobitnom registri, Centrálny informačný systém štátnej služby pozostáva okrem iného aj z registra štátnych zamestnancov, ktorý bude de facto plniť funkciu elektronického osobitného spisu. Predpokladá sa, že súčasťou tohto registra bude aj služobné hodnotenie. Zriadenie nového registra služobných hodnotení štátnych zamestnancov by tak bolo nadbytočné. Tento register by nemohol byť z dôvodu ochrany osobných údajov ani verejne prístupný, preto sa nedá hovoriť o naplnení cieľa vyššej transparentnosti.
To bolo päť pozmeňovákov. Tu sú ešte dva pozmeňováky, ku ktorým by som povedal asi toľko. Prvý pozmeňovák, sčasti ten návrh pani poslankyne rieši tú problematiku, v podstate tú istú, to znamená, k tej sa vyjadrovať je asi zbytočné. Treba povedať, že v tých ostatných oblastiach je pripravený predkladateľ komunikovať. Ony sú z hľadiska myšlienky prijateľné, ale čo je dôležité, je potrebné nájsť zodpovedajúcu legislatívnu formu toho návrhu, aby mohol byť zapracovaný a aby napĺňal konkrétny cieľ zákona ako takého. To znamená, že toto kolegovia v súčasnosti prehodnocujú a ja nevylučujem, že ten záver môže byť aj iný. Minimálne s vami ešte budem mať záujem, aby konkrétne v týchto dvoch bodoch hovorili.
To sa týka aj otázky doplnenia bodového hodnotenia do registra výberových konaní, ale aj tu je potrebné to legislatívne uplatnenie. Jednoducho musí byť také legislatívne riešenie, ktoré bude v súlade s cieľom zákona tak, jak som povedal aj predtým. Ale tuto záver nemám, pretože to hodnotia odborníci a budú mať záujem na túto tému s vami hovoriť. Možno je trošku chybou, keby sa táto problematika bola bývala pred tým, než sa ten návrh podá, prebrala s nimi, aby to dostalo legislatívnu formu, ktorá by zodpovedala tomu zákonu, tak som hneď mohol povedať, že akceptujeme. V tejto chvíli, samozrejmá vec, tá otázka je za nami, ale každopádne je tu istý prísľub, že sa touto problematikou zaoberajú a, pani poslankyňa, dajú vám odpoveď. Ja každopádne vám chcem poďakovať za to množstvo tých pozmeňujúcich návrhov, ktoré ste tu dali. Možnože aj život a aplikačná prax ukáže, že niektoré veci bude potrebné prehodnotiť. Ale to je otázka budúcnosti.
V tejto chvíli mi však dovoľte, aby som vás všetkých požiadal, aby ste tento návrh zákona jednoducho podporili. Je potrebný, je to začiatok po istom experimente, ktorý tu bol počas takzvaného Plaiovho úradu, je tu nová forma, nový spôsob, nová výzva a bolo by veľmi dobré, aby sme sa na nej podieľali, aby sa aspoň sčasti isté veci aj tá kritika, ktorá tu bola, eliminovala. Je tu priestor a preto by som vás chcel poprosiť, aby ste tento návrh zákona podporili.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)