Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Ak dovolíte, veľmi stručne by som zareagoval aj na tie pripomienky, aj o tom, o čom vlastne táto novela je, pretože to v značnej miere dáva odpovede možno aj na tie otázky, ktoré kládol pán poslanec Mihál. V úvode je treba povedať, že rozširovanie kolektívnych zmlúv je dôležitou črtou systému pracovných vzťahov a je vo viacerých západoeurópskych štátoch, ktoré z hľadiska aj pracovného práva sú pre nás istým príkladom, dlhé roky zakomponovaná, pravidelne uplatňovaná a jednoducho neprináša žiadne nejaké veľké problémy. Nehovoriac o tom, že tento princíp je tiež obsahom práva Európskej únie, no a celkom prirodzene aj práva Medzinárodnej organizácie práce.
Treba povedať, že aj doterajšie skúsenosti od toho ’13. roku z hľadiska aplikácie v podmienkach Slovenskej republiky by som ja osobne zhodnotil ako pozitívne. Ja nemám žiadne vážne problémy, že by sme boli bývali narazili niekde na zásadný postoj dajme tomu zamestnávateľom s nesúhlasom viacerých rozhodnutí, ktoré ministerstvo v tomto prípade jednoducho prijalo. Vždy bola snaha akceptovať komisiu, v ktorej mali zástupcov aj odborári, aj zamestnávatelia a ktorá dávala nejaký výstup ministrovi, a mojou úlohou bolo hľadať podľa možnosti kompromis a ten kompromis sa, dovolím si povedať, že v tom, v tej minulosti som nachádzal, čoho výsledkom je aj sociálny zmier.
No teraz k tomu nesúhlasu partnerov. Pán Mihál, nesúhlasia nielen zamestnávatelia, ale aj odborári. Aj odborári nesúhlasia, to znamená, že tu vám chcem povedať, že v čom tkvie ten nesúhlas tých sociálnych partnerov. No zamestnávatelia mali záujem uvoľniť podmienky, ktoré v doterajšom zákone sú, no a odborári mali záujem - použijem výraz - prišroubovať, pritvrdiť tie podmienky. No a ministerstvo malo záujem odstrániť problém, na ktorý poukázal Ústavný súd. To znamená, nerozširovať ten diapazón, pretože, ešte raz hovorím, tá aplikácia je dobrá a z toho vyplýva aj, ja si ho dovolím povedať, aj istý kompromis, ktorý som predložil a ktorý je tu. To znamená, že tu poukazovať len na jednu stranu bez ohľadu na to, aký je záujem tej druhej strany, je jednoducho neobjektívne, ale v plnej miere potvrdzujem, tak jako som sa veľmi tvrdo ohradil v tom predchádzajúcom zákone, áno, tento zákon má svoju konkrétnu aj ideologickú polohu. My sociálni demokrati sa hlásime ku kolektívnym zmluvám aj vyššieho stupňa, no pravicovo-liberálni politici majú iný názor, ja ho rešpektujem. Ale preto tu nie je a nebude dohoda a ani nejaký, nejaký politický kompromis asi ani nie je možný a vedeli by sme povedať ix dôvodov, prečo, z akých dôvodov a práve teraz za zmenenej situácie na trhu práce, a v podstate by som povedal, v všeobecnom záujme urobiť niečo preto, aby tie mzdy na Slovensku boli vyššie.
Len pripomínam. Tam, kde sú odbory, o 18 % vyššie v priemere mzdy ako tam, kde odbory nie sú. To potvrdzujem, čo ste povedal, akurát trošku ma prekvapuje, že práve jeden, jedna odborová organizácia vo Volkswagene, no, pán Smolinský, ja si vážim, vybrali si ho ľudia, ale treba povedať, tie výsledky, ktoré sú tam, sú dlhodobého charakteru pôsobenia aj predchádzajúcich odborov, vedení a tak ďalej, je to naša výstavná skriňa z hľadiska zárobkov aj ďalších vecí a asi aj ostane, bol by som rád, keby sa postupne k nej približovali aj ďalšie, ďalšie dôležité firmy.
No Ústavný súd poukázal na dva problémy a to je reprezentatívnosť a súdna ochrana. Ale u tej reprezentatívnosti skôr ako koncept, to znamená, že nie sám problém ako taký, ktorý by v súvislosti s týmto bol, mal problém po prvé, fakultatívnosť extenzie, že ministerstvo práce môže, ale nemusí vykonať extenziu, teda podľa vlastnej úvahy rozhoduje, kedy vykoná a kedy nie, a to aj napriek tomu, že tu bola nejaká tá tripartitná komisia, ktorá odporúčala s tým, že extenzia sa vykoná podzákonnou normou, nejakým výnosom ministerstva a že chýbala súdna ochrana zamestnávateľa. Všetky tieto výhrady sú dnes v novele zákona zakomponované, to znamená, ak v predchádzajúcom Ústavný súd vyriekol problém s týmito tromi, tromi otázkami, tie sú odstránené a mne nič iné nezbýva, len skonštatovať, že sme odstránili protiústavnosť, na ktorú v predchádzajúcom rozhodnutí Ústavný súd poukázal, a v tomto prípade si myslím, že by táto novela, ktorá, ktorú predkladám, mala byť absolútne v súlade aj s ústavou.
To znamená, že, pán poslanec Dostál, nie, neobchádzame Ústavný súd, napĺňame rozhodnutie Ústavného súdu práve touto novelou, ktorú predkladám na rokovanie pléna Národnej rady.
Ďakujem pekne.
