Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Zodpovedanie otázky

11.5.2017 o 14:40 hod.

JUDr.

Ján Richter

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Zodpovedanie otázky 18.5.2017 14:35 - 14:36 hod.

Ján Richter Zobrazit prepis
Pani poslankyňa, trošku vás poopravím, lebo tá otázka je tak, jak sme si niekedy vtipy robili z Rádia Jerevan. Ja som informoval, že na Hospodárskej a sociálnej rade sociálni partneri, ktorí sú priamo účastní v pracovnej komisii na Úrade vlády, ktorá pripravuje nové tarify, ktoré sa týkajú verejnej služby, informovali Hospodársku radu, že do konca apríla predstavia časový a obsahový legislatívny postup prípravy nového zákona. Opätovne posledné predsedníctvo tripartity sa touto otázkou zaoberalo a je prísľub, že nám presne dodajú návrh časového a obsahového postupu. To znamená, nie ministerstvo, ale gestor Úrad vlády a pre potreby Hospodárskej a sociálnej rady, pretože tá problematika sa, prirodzene, týka všetkých sociálnych partnerov. To znamená, v tomto mesiaci Hospodárska rada by mala obdržať ten presný časový a obsahový postup.
Skryt prepis
 

Zodpovedanie otázky 18.5.2017 14:30 - 14:35 hod.

Ján Richter Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Ďakujem za otázku, pani poslankyňa. Opätovne pozdravujem pani Boženu do Humenného.
Pani poslankyňa, keby som tak vedel možno trošku konkrétnejšie, o aký štátny úrad ide, možno by som vedel aj konkrétnejšie odpovedať. Takto sa musím, musím ostať v istej všeobecnej rovine. V tej môžem okrem iného zdôrazniť, že práve preto presadzujeme každý rok nárast platov zamestnancov v štátnej službe. Okrem iných benefitov, ktoré pre zamestnancov v štátnej službe s odborármi dohodneme vo vyššej kolektívnej zmluve pre pracovníkov v štátnej službe. Je to napríklad väčší rozsah dovolenky, skrátený pracovný čas oproti Zákonníku práce, vyššie príplatky do sociálneho fondu a podobne, benefity, ktoré sú súčasťou tejto kolektívnej zmluvy.
V oblasti platov sme v roku 2017 dohodli ich rast na úrovni 4 %. A už vlani sme deklarovali, že minimálne rovnaký rast mienime ponúknuť aj pre rok 2018. Musím vás však upozorniť, že do pôsobnosti ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny nepatrí oblasť štátnej a verejnej služby, jednoducho tá je v kompetencii Úradu vlády Slovenskej republiky už päť rokov, keď tá agenda kompletne prešla na Úrad vlády.
Pokiaľ ide o platy týchto zamestnancov, ktorí pôsobia v našom rezorte, a keďže hovoríte o Humennom, poviem to konkrétne na príklade z Úradu práce, ktorý je aj v Humennom. Tak priemerný plat zamestnanca úradu práce bol v roku 2009 662 eur, 2010 stúpol na 667, ale za vlády pani Radičovej a pána ministra Mihála poklesol na 664 a v roku 2012 som po pánovi Mihálovi zdedil finančné prostriedky na platy dokonca vo výške 653 eur. Môj predchodca sa vôbec nezaťažoval platmi svojich podriadených po celkom Slovensku a pokojne spával s rozpočtom, vďaka ktorému im naďalej klesali príjmy. Ja viem, že si poviete, že je to pár eur, ale jasne to dokazuje, aký mala pravicová vláda vzťah k ľuďom, ktorí vykonávali neraz náročnú prácu v regiónoch a priamo v teréne. Po mojom nástupe sme v rámci rezortu tento klesajúci trend odstránili. V roku 2013 mzda stúpla znovu na 669, v súčasnosti je 771. Hovorím, je to málo, je to stále málo a je to aj výzva pre ministra, aby sme v tomto jednoducho pokračovali. A som presvedčený, že aj tie záväzky, ktoré k odborárom máme, svedčia o tom, že ten plat bude stúpať.
Od 1. júna 2017 nadobudne účinnosť nový zákon o štátnej službe, ktorý v úprave odmeňovania nadväzuje na súčasne platný zákon 400 o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Podobne ako doterajší zákon, aj nový zákon zohľadňuje v tarifnom plate štátneho zamestnanca zvýšenie platovej tarify o 1 % za každý rok započítaný v služobnej praxi, avšak zároveň odstraňuje to obmedzenie, ktoré tu bolo doteraz, vo výške alebo v rozsahu 32 rokov. Služobná prax sa bude započítavať bez obmedzenia.
Pokiaľ ide o samotnú výšku tarifných platov, uznesením vlády z októbra 2015 bola schválená Stratégia riadenia ľudských zdrojov v štátnej správe na roky 2015 až 2020, v rámci ktorej bolo prijaté opatrenie ako jedno z ostatných na plnenie strategického cieľa v oblasti odmeňovania štátnych zamestnancov, nastavenie tak koncepcie odmeňovania, ktorá bude zameraná na zjednotenie platových taríf. Vytváranie platových pásiem, aby boli podporené princípy rovnakého a spravodlivého odmeňovania, ako aj kariérneho rastu.
Úrad vlády Slovenskej republiky ako gestor zákona o štátnej službe bude v nadväznosti na Stratégiu riadenia ľudských zdrojov v štátnej službe pripravovať zmeny v systémovom odmeňovaní štátnych zamestnancov vrátane prehodnotenia výšky ich platov.
No a, samozrejme, rád by som ešte hovoril o minimálnej mzde, prečo a z akých dôvodov máme záujem ju pravidelne zvyšovať, možno rekordne zvyšovať, pretože sa v nemalej miere dotýka hlavne verejnej služby a štátnej služby.
Ďakujem, skončil som.
Skryt prepis
 

Zodpovedanie otázky 18.5.2017 14:28 - 14:29 hod.

Ján Richter Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Pán poslanec, vy dobre viete, že je stále v istom predmete záujmu vládnej koalície tzv. sociálny balíček. Ten sociálny balíček obsahuje viaceré aspekty, sčasti aj niektoré, ktoré ešte v plnej miere neboli zverejnené. Je to predmetom hľadania istého konsenzu v rámci vládnej koalície, ale aj možnosti z hľadiska dopadov na štátny rozpočet. To je sčasti odpoveď aj na tú vašu otázku. Lebo napríklad tam sa jeden z tých návrhov týka aj dôchodcov, ktorí pracujú na dohody, aby boli relatívne zvýhodnení, čo sa týka odvodov pri tejto kategórii. No ale ja to, čo môžem v tejto chvíli povedať, a už som to sčasti naznačil, že dávam prísľub, že sa máme záujem o tejto otázke veľmi konkrétne zaoberať, ale v kontexte účinnosti ročného zúčtovania odvodov. A to, že som hovoril viacej k odvodom, no za tie, myslím sociálnym odvodom, no za tie nesiem úplne konkrétnu zodpovednosť z titulu funkcie, čo ja neviem, predsedu dozornej rady a ministra práce, sociálnych vecí a rodiny. Myslím, že to je celkom prirodzené a pochopiteľné.
Skryt prepis
 

Zodpovedanie otázky 18.5.2017 14:21 - 14:26 hod.

Ján Richter Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda Národnej rady, pán poslanec, vám za otázku, zároveň mi dovoľte, aby som hneď v úvode pozdravil aj pána Dávida z Topoľčian. Teraz k veci.
Vo viacerých otázkach, ktoré mi boli v poslednom čase adresované, a to nielen zo strany zamestnávateľov, rezonovala problematika výšky daňového, odvodového zaťaženia. Pri akejkoľvek debate o možnosti zníženia výšky odvodov na sociálne poistenie si však musíme zodpovedať niektoré úplne elementárne otázky.
Ako je to v sociálnom poistení, čo sa týka finančného hľadiska? Stačia nám vybrané odvody na výplatu dávok alebo musíme Sociálnu poisťovňu dotovať transfermi zo štátneho rozpočtu? Aký je aktuálny trend a ako sú v tomto smere isté výhľadové riešenia z hľadiska budúcnosti?
Znižovať odvody je veľmi populárne a mnohí to jednoducho aj tak robia a, prirodzene, že po tom aj volajú. Rovnako je dôležité ako výška odvodov, je však aj výška dávok, skoro by som povedal, že to sú až spojité nádoby. Ak chcete byť objektívny, určite nám nemôžete vyčítať, že sa nesnažíme zvyšovať dávky v prospech poistencov, a v tomto smere sme rozhodne neskončili, veľmi dobre viete, že aj aktuálne máme tu v parlamente po prvom čítaní novelu zákona, ktorá rieši problematiku starodôchodcov, ktorý ste možno, pán poslanec, v čase, keď ste pôsobil na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny, ak nespôsobil, minimálne neupozornil vtedajšieho ministra, aby tak nekonal.
No už teraz intenzívne pracujeme na ministerstve aj na ďalšej novele zákona o sociálnom poistení, ktorú by sme s účinnosťou od 1. januára budúceho roku chceli realizovať. Tá by mala priniesť ďalšie zmeny napríklad v oblasti novonastavenej valorizácie dôchodkov.
Ku akémukoľvek znižovaniu odvodov a k zvyšovaniu dávok treba pristupovať veľmi zodpovedne. Okrem výšky odvodov a adekvátnosti dávok je totiž tretím kľúčovým elementom aj finančná udržateľnosť systému sociálneho poistenia. Ale vráťme sa k odpovediam na vami položené otázky.
Je pravda, že ekonomike sa aktuálne darí, čo sa veľmi pozitívne prejavuje aj na trhu práce. Nezamestnanosť klesá k predkrízovým minimám, a čo je ešte lepšie, zamestnanosť v podstate poráža rekordy. To sa, samozrejme, pozitívne prejavuje aj na príjmoch sociálneho poistenia. Príjmy z poistného do ekonomiky od aktívneho obyvateľstva sa v Sociálnej poisťovni v minulom roku prejavili veľmi pozitívne a zvýšili sa takmer o 7 %, všetky fondy sociálneho poistenia zaznamenávajú prebytky, samozrejme, s výnimkou toho základného fondu starobného poistenia.
Napriek týmto skutočnostiam aj s prihliadnutím na pozitívny výhľad na najbližšie roky je a bude potrebné sociálne poistenie dotovať prostredníctvom transferov zo štátneho rozpočtu. Teší ma, že keď som preberal rezort, transfer bol viac ako 1,6 mld. do Sociálnej poisťovne, dnes je 350 mil.
V súvislosti s deficitom základného fondu starobného poistenia je však potrebné zvažovať a mať na zreteli:
1. postupne od roku 2017 do roku 2024 stúpa sadzba príspevkov do II. piliera zo 4 na 6 %,
2. dlhodobá demografická predikcia, ktorá sa týka demografie a vývoja dopadov na I. pilier, nie je výhodná.
Dalo by sa o tom veľa hovoriť. Napriek tomu hľadáme možnosti, ako pristúpiť k znižovaniu odvodového zaťaženia. Veľmi dobre v tejto veci pristupujeme k ďalším istým, nazvem to, organizačným opatreniam, a to, čo môžem v tejto chvíli prisľúbiť, je otázka ročného zúčtovania. Vyjadril som jasný postoj aj voči zamestnávateľom. Akonáhle bude pripravené ročné zúčtovanie, moja ambícia je budúci rok ísť do legislatívneho procesu a účinnosť mať od 1. 1. 2019, som pripravený a som presvedčený, že aj s ministrom financií veľmi konkrétne hovoriť aj o otázke možnosti prehodnotenia odvodového zaťaženia. Možno aj daňovo-odvodového zaťaženia.
Ďakujem, skončil som.
Skryt prepis
 

Zodpovedanie otázky 11.5.2017 14:46 - 14:47 hod.

Ján Richter
Aj ja ďakujem pekne za podporu.
Skryt prepis
 

Zodpovedanie otázky 11.5.2017 14:40 - 14:41 hod.

Ján Richter Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Ďakujem za otázku, pán poslanec. V prvom rade musím zdôrazniť, že situácia, ktorú spomínate, je dôsledkom sústavného poklesu nezamestnanosti, ktorý je realitou slovenského pracovného trhu už 4 roky, chvalabohu. Nezamestnanosť nám klesá, miera evidovanej nezamestnanosti v marci tohto roku je už na úrovni 8,04. Devätnásteho pripravujem tlačovku, kde budeme hodnotiť minulý mesiac. Reálne predpokladám, že nezamestnanosť bude začínať číslom 7, čo v porovnaní s marcom 2016 znamená pokles o 1,85 %, to je medziročný pokles. Naďalej však pretrvávajú isté regionálne rozdiely, keď miera evidovanej nezamestnanosti bola napríklad v marci tohto roku v Prešovskom kraji 13,06 %, pričom jeden z najvyšších v nezamestnanosti z hľadiska okresov v tomto kraji, okres Kežmarok mal až 19,81. Preto sa prijal zákon, ktorý smeruje k tým dvanástim znevýhodneným okresom, nazvem to pozitívnou diskrimináciou na riešenie.
Ešte dôležitejšia je však skutočnosť, že cielene vzrastá zamestnanosť, o čo nám hlavne ide a čo je aj nosný problém a otázka, ktorú ste postavili vy. Nové pracovné príležitosti vznikli najmä v priemysle vo vybraných odvetviach služieb. Celková priemerná zamestnanosť Slovenskej republiky vo štvrtom štvrťroku minulého roku podľa údajov Štatistického úradu bola v porovnaní s rovnakým obdobím ´15. roku vyššia o 2,5 %, čo znamená nárast, medziročný nárast 60,2-tisíc nových pracovných miest na 2 mil. 500-tisíc pracujúcich zamestnaných.
Keďže však z regionálneho hľadiska situácia nie je rovnomerná, náš rezort sa usiluje viacerými nástrojmi motivovať nezamestnaných, aby prijímali aj také pracovné ponuky, ktoré sú mimo ich bydliska, resp. vzdialenejšie. Prvým je príspevok na dotáciu za prácou určený na úhradu časti nákladov na cestovné pri každodennom dochádzaní za prácou najmä na kratšie vzdialenosti. Príspevok sa poskytuje najviac na 6 mesiacov v mesačnej výške 135. Uvažujeme o zvýšení tohto limitu na 200 eur. Druhým je príspevok na podporu mobility za prácou, ten je určený na úhradu časti nákladov na bývanie súvisiacich so zmenou trvalého alebo prechodného bydliska uchádzača o zamestnanie, ak nastúpi do zamestnania na vzdialenosť najmenej 70 kilometrov od svojho trvalého bydliska. Príspevok je určený na úhradu časti nákladov a energie alebo časti nájomného súvisiacim s týmto ubytovaním. Tiež sa poskytuje na 6 mesiacov, v prípade znevýhodnených uchádzačov až na 12 mesiacov. Opätovne aj tento máme záujem zvýšiť a prípadne ho spojiť aj s možnosťou dotácie za presťahovaním. To znamená, ak by sa presťahovali za prácou s celou rodinou, polroka by mali uhrádzané nájomné prostredníctvom tohto. Ďalší príspevok je na dopravu do zamestnania, ktorý je určený pre zamestnávateľa, ktorý zabezpečuje každodennú dopravu svojich zamestnancov na miesto výkonu zamestnania z dôvodu nedostatočného dopravného spojenia. Príspevok sa poskytuje do výšky 50 % nákladov na dopravu, ktorý príslušný zamestnávateľ má.
Novelou zákona o službách zamestnanosti účinných od 1. januára sme rozšírili využívanie príspevku na mobilitu a aj podobne v tzv. ďalšom sociálnom balíku, ktorý už bol oboznámený, rátame s tým, že by sme riešili ešte výhodnejšie postavenie prostriedkov z hľadiska mobility za prácou. Dôležité je, že po rokovaní so ZMOS-om sme našli pochopenie a zhodu v tom, že je potrebné do toho zaradiť aj nájomné bývanie, ktoré je nevyhnutne pre to, aby sa rodina mohla presťahovať a žiť v novom prostredí, kde je práca a kde by sa rodina vedela trvalo uplatniť.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

11.5.2017 14:26 - 14:30 hod.

Ján Richter Zobrazit prepis
Bola to, by som povedal, nie jedna, ale viac doplňujúcich otázok. Pokúsim sa veľmi stručne. Po prvé, akreditačná komisia sa v priebehu tohto roku, pokiaľ mám správne informácie, zaoberala štyrmi resocializačnými zariadeniami, istými problémami, na ktoré bolo poukázané. Áno, treba povedať, že vo viacerých skonštatovali, že došlo aj k porušeniu zákona. Tá vec je otvorená, dožiadali sa nejaké ďalšie veci, ktoré s tým veľmi úzko súvisia, a tak ako aj s resocializačným zariadením Čistý deň, reálne predpokladám, že v máji alebo proste v ďalšom období budú robiť nejaké konkrétne závery.
Čo sa týka postupu šetrenia veci, informoval som sa u pána policajného prezidenta, žiadne z tých trestných oznámení, ktoré bolo podané medzitým, v období nebolo ukončené. To znamená, je to stále v nejakom procese, pokračuje. Záver je asi taký, že do konca tohto kalendárneho roka by mali byť poriešené v podstate všetky. Lebo ono je ich ešte ďaleko viacej jednoducho rozrobených, rozpracovaných.
Čo sa týka nejakých informácií, že by, viete, istá konkurencia medzi resocializačnými zariadeniami tu vždy bola. To by som klamal, keby som tvrdil, že nebola. Vždy mali istý záujem relatívne prijať čo najviac klientov, pretože z toho majú istý ekonomický profit, pretože automaticky s tým ide aj istá dotácia, ktorá zo zákona na každého jedného klienta pripadá. Ale nemám žiadne informácie, a to aj napriek tomu, že udržiavame istý, nazvem to, špecifický, špecifickú komunikáciu s týmto zariadením prostredníctvom sociálnych kurátorov a každý týždeň sa individuálne vyhodnocuje tá situácia na základe tých hlásení a oznámení sociálnej kurately na ústredí práce, sociálnych vecí a rodiny, nemám žiadne informácie, ktoré by tento váš nejaký stav konkretizovali.
Je tu jediná nová vec. Zasadal okresný súd ohľadom jedného dievčaťa, kde prijal nejaké závery a rozhodnutia k tomu, že má ostať v tom zariadení až do svojich osemnástich rokov. Ale ten rozsudok nie je právoplatný, preto sa viac k nemu v tejto chvíli vyjadrovať nebudem, pretože je tam priestor pre zainteresovaných, aby sa ešte eventuálne mohli odvolať.
Dvaja noví členovia boli oslovení, externí, to znamená, hlavne vysoké školy, fakulty sociálnej práce. Reálne predpokladám, že najbližšie zasadnutie už bude doplnené o návrhy, ktoré z toho externého prostredia na doplnenie týchto členov vzídu. To je postup štandardný. Akonáhle by sa jednalo o odchod ľudí zo štátnej správy, to znamená, z ministerstva, konám okamžite. Vzhľadom na to, že sa jedná o externých, vždy sa vyjadrujú a navrhujú nových ľudí prostredia, ktoré sú v tomto prípade oslovené. A hovorím, sú to hlavne fakulty sociálnej práce, ktoré na Slovensku pôsobia, prípadne právnické fakulty, ktoré boli oslovené.
Ďakujem, skončil som.
Skryt prepis
 

Zodpovedanie otázky 11.5.2017 14:20 - 14:25 hod.

Ján Richter Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán podpredseda. Hneď v úvode by som chcel uviesť, že vlastne obsahove sú otázky č. 1 a 9 dosť totožné, pokúsim sa odpovedať na jednu aj na druhú. Týkajú sa takisto problematiky zariadenia Čistý deň a zasadnutia akreditačnej komisie.
Vážená pani poslankyňa, akreditačná komisia na svojich zasadnutiach dňa 22. marca tohto roku a 19. apríla 2017 prerokovala ako jeden z bodov rokovaní aj aktuálnu situáciu v resocializačnom stredisku Čistý deň a podnet pani poslankyne doručený ministerstvu 14. marca tohto roku. Tu treba zdôrazniť, že zasadnutia akreditačnej komisie sú vopred plánované, pričom akreditačná komisia na svojich zasadnutiach prerokováva aj iné body a nezasadala iba k predmetu a problémom, ktoré sú obsiahnuté v resocializačnom stredisku Čistý deň.
Na zasadnutia akreditačnej komisie 22. marca bol pozvaný aj riaditeľ tohto zariadenia. Riaditeľ sa zo zasadnutia ospravedlnil a ním poverený zástupca tlmočil jeho záujem zúčastniť sa osobne na rokovaní a zodpovedať otázky k metódam práce, komunikácii v resocializačnom stredisku. Následne bol riaditeľ resocializačného strediska Čistý deň pozvaný na zasadnutie akreditačnej komisie 19. apríla tohto roku, na ktorom zodpovedal otázky členov akreditačnej komisie. Otázky smerovali tak k informáciám, ktoré obsahovalo podanie pani poslankyni Blahovej, ako aj k aktuálnej situácii v resocializačnom stredisku v nadväznosti na aktuálne medializované informácie a ich možný vplyv na fyzický, psychický a sociálny vývin detí.
Akreditačná komisia prerokovala tiež vyjadrenie resocializačného strediska k podnetu pani poslankyne Blahovej. Na základe rozhovoru so zodpovedným zástupcom resocializačného strediska a po oboznámení sa s vyjadrením resocializačného strediska akreditačná komisia zatiaľ nedospela k jednoznačnému záveru a nevydala žiadne odporúčanie ani rozhodnutie, to sa očakáva možno na najbližšom zasadnutí.
Akreditačná komisia sa systematicky zaoberá novými skutočnosťami, vrátane medializovaných informácií, ktoré jej boli doručené, resp. oznámené v dobe od vydania rozhodnutia o nezrušení akreditácie. Z pochopiteľných dôvodov nie je možné v súčasnosti poskytnúť k veci bližšie informácie, nakoľko akreditačná komisia sa vecou bude zaoberať aj na nasledujúcom zasadnutí. Toto nasledujúce zasadnutie akreditačnej komisie je plánované na 24. mája tohto roku. Členovia akreditačnej komisie sa okrem iného budú zaoberať tiež aktuálnymi informáciami súvisiacimi s resocializačným zariadením Čistý deň.
Akreditačná komisia je poradným orgánom, ktorý pracuje autonómne a sám si volí postupy a konkrétne postupy.
Pro domo, po prvé, pani poslankyňa podala žiadosť o začatie konania o zrušenie akreditácie, ktorú ministerstvo vyhodnotilo ako podnet podľa zákona o správnom konaní, nakoľko pani poslankyňa nie je oprávnená podať žiadosť podľa správneho poriadku. Po druhé, Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky sa začalo podnetom zaoberať a oboznámilo s obsahom akreditačnú komisiu. A po tretie, vážená pani poslankyňa, ani v minulosti sme neinformovali o tom, čo odznelo na zasadnutí akreditačnej komisie, a tak je to jednoducho správne, pretože zasadnutia akreditačnej komisie sú neverejné a prezentovať to, čo ktorý z jednotlivých členov povedal, by nebolo, nebolo správne a v konečnej miere zo zákona ani možné.
Ďakujem, skončil som.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 9.5.2017 15:25 - 15:30 hod.

Ján Richter Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Ak dovolíte, veľmi stručne by som zareagoval aj na tie pripomienky, aj o tom, o čom vlastne táto novela je, pretože to v značnej miere dáva odpovede možno aj na tie otázky, ktoré kládol pán poslanec Mihál. V úvode je treba povedať, že rozširovanie kolektívnych zmlúv je dôležitou črtou systému pracovných vzťahov a je vo viacerých západoeurópskych štátoch, ktoré z hľadiska aj pracovného práva sú pre nás istým príkladom, dlhé roky zakomponovaná, pravidelne uplatňovaná a jednoducho neprináša žiadne nejaké veľké problémy. Nehovoriac o tom, že tento princíp je tiež obsahom práva Európskej únie, no a celkom prirodzene aj práva Medzinárodnej organizácie práce.
Treba povedať, že aj doterajšie skúsenosti od toho ’13. roku z hľadiska aplikácie v podmienkach Slovenskej republiky by som ja osobne zhodnotil ako pozitívne. Ja nemám žiadne vážne problémy, že by sme boli bývali narazili niekde na zásadný postoj dajme tomu zamestnávateľom s nesúhlasom viacerých rozhodnutí, ktoré ministerstvo v tomto prípade jednoducho prijalo. Vždy bola snaha akceptovať komisiu, v ktorej mali zástupcov aj odborári, aj zamestnávatelia a ktorá dávala nejaký výstup ministrovi, a mojou úlohou bolo hľadať podľa možnosti kompromis a ten kompromis sa, dovolím si povedať, že v tom, v tej minulosti som nachádzal, čoho výsledkom je aj sociálny zmier.
No teraz k tomu nesúhlasu partnerov. Pán Mihál, nesúhlasia nielen zamestnávatelia, ale aj odborári. Aj odborári nesúhlasia, to znamená, že tu vám chcem povedať, že v čom tkvie ten nesúhlas tých sociálnych partnerov. No zamestnávatelia mali záujem uvoľniť podmienky, ktoré v doterajšom zákone sú, no a odborári mali záujem - použijem výraz - prišroubovať, pritvrdiť tie podmienky. No a ministerstvo malo záujem odstrániť problém, na ktorý poukázal Ústavný súd. To znamená, nerozširovať ten diapazón, pretože, ešte raz hovorím, tá aplikácia je dobrá a z toho vyplýva aj, ja si ho dovolím povedať, aj istý kompromis, ktorý som predložil a ktorý je tu. To znamená, že tu poukazovať len na jednu stranu bez ohľadu na to, aký je záujem tej druhej strany, je jednoducho neobjektívne, ale v plnej miere potvrdzujem, tak jako som sa veľmi tvrdo ohradil v tom predchádzajúcom zákone, áno, tento zákon má svoju konkrétnu aj ideologickú polohu. My sociálni demokrati sa hlásime ku kolektívnym zmluvám aj vyššieho stupňa, no pravicovo-liberálni politici majú iný názor, ja ho rešpektujem. Ale preto tu nie je a nebude dohoda a ani nejaký, nejaký politický kompromis asi ani nie je možný a vedeli by sme povedať ix dôvodov, prečo, z akých dôvodov a práve teraz za zmenenej situácie na trhu práce, a v podstate by som povedal, v všeobecnom záujme urobiť niečo preto, aby tie mzdy na Slovensku boli vyššie.
Len pripomínam. Tam, kde sú odbory, o 18 % vyššie v priemere mzdy ako tam, kde odbory nie sú. To potvrdzujem, čo ste povedal, akurát trošku ma prekvapuje, že práve jeden, jedna odborová organizácia vo Volkswagene, no, pán Smolinský, ja si vážim, vybrali si ho ľudia, ale treba povedať, tie výsledky, ktoré sú tam, sú dlhodobého charakteru pôsobenia aj predchádzajúcich odborov, vedení a tak ďalej, je to naša výstavná skriňa z hľadiska zárobkov aj ďalších vecí a asi aj ostane, bol by som rád, keby sa postupne k nej približovali aj ďalšie, ďalšie dôležité firmy.
No Ústavný súd poukázal na dva problémy a to je reprezentatívnosť a súdna ochrana. Ale u tej reprezentatívnosti skôr ako koncept, to znamená, že nie sám problém ako taký, ktorý by v súvislosti s týmto bol, mal problém po prvé, fakultatívnosť extenzie, že ministerstvo práce môže, ale nemusí vykonať extenziu, teda podľa vlastnej úvahy rozhoduje, kedy vykoná a kedy nie, a to aj napriek tomu, že tu bola nejaká tá tripartitná komisia, ktorá odporúčala s tým, že extenzia sa vykoná podzákonnou normou, nejakým výnosom ministerstva a že chýbala súdna ochrana zamestnávateľa. Všetky tieto výhrady sú dnes v novele zákona zakomponované, to znamená, ak v predchádzajúcom Ústavný súd vyriekol problém s týmito tromi, tromi otázkami, tie sú odstránené a mne nič iné nezbýva, len skonštatovať, že sme odstránili protiústavnosť, na ktorú v predchádzajúcom rozhodnutí Ústavný súd poukázal, a v tomto prípade si myslím, že by táto novela, ktorá, ktorú predkladám, mala byť absolútne v súlade aj s ústavou.
To znamená, že, pán poslanec Dostál, nie, neobchádzame Ústavný súd, napĺňame rozhodnutie Ústavného súdu práve touto novelou, ktorú predkladám na rokovanie pléna Národnej rady.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 9.5.2017 14:47 - 14:51 hod.

Ján Richter Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán podpredseda Národnej rady. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov, sa predkladá ako iniciatívny materiál vo väzbe na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky publikovaný v Zbierke zákonov pod č. 186/2016 Z. z.
Cieľom vládneho návrhu zákona je v súlade s citovaným nálezom Ústavného súdu nanovo nastaviť podmienky a spôsob rozširovania záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa aj na ďalších zamestnávateľov v odvetví alebo v časti odvetvia, pre ktoré je uzatvorená.
Vládny návrh zákona definuje tzv. reprezentatívnu kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa, ustanovuje jasné podmienky jej reprezentatívnosti a zakotvuje právnu úpravu existencie reprezentatatívnej kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa. Podľa navrhovanej právnej úpravy bude mať zmluvná strana alebo zmluvné strany kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa právo oznámiť ministerstvu, že uzatvorili reprezentatívnu kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa, ktorá má mať účinky aj na iných zamestnávateľov v konkrétnom odvetví alebo v časti odvetvia, pre ktoré je uzatvorená.
Za účelom, aby sa k splneniu podmienok reprezentatívnosti mohli vyjadriť aj reprezentatívne združenia zamestnávateľov a zamestnancov, ministerstvo zriadi tripartitnú komisiu, do ktorej môžu tieto združenia predložiť svoje stanovisko. Ak podmienky reprezentatívnosti budú splnené, ministerstvo oznámi uzatvorenie reprezentatívnej kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa v Zbierke zákonov Slovenskej republiky. Tým sa táto reprezentatívna kolektívna zmluva vyššieho stupňa stane záväznou aj pre ostatných zamestnávateľov v odvetví alebo časti odvetvia, pre ktoré bola uzatvorená.
Návrh zákona tiež upravuje možnosť obrátiť sa na súd, aby preskúmal, či posúdenie podmienok reprezentatívnosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa ministerstvom je v súlade so zákonom. Namietaný nesúlad § 7 ods. 11 zákona o kolektívnom vyjednávaní, to znamená extenzie kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa pod zákonnou normou, sa odstráni zavedením mechanizmu reprezentatívnej kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa. Pri splnení zákonom presne definovaných podmienok dôjde k zverejneniu oznamu v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, že kolektívna zmluva vyššieho stupňa je reprezentatívna kolektívna zmluva vyššieho stupňa a vzťahuje sa na ďalších zamestnávateľov v odvetví alebo v časti odvetvia, pričom určenie okruhu zamestnávateľov, pre ktorých je táto kolektívna zmluva vyššieho stupňa záväzná, je dané priamo zákonom.
Ďakujem, skončil som.
Skryt prepis