Videokanál poslanca

Ďakujem pekne za slovo.
No, ak dovolíte, v prvom rade by som sa venoval tomu, čo tu zaznelo ako hlavný argument, a to má byť zásadná pripomienka Generálnej prokuratúry. Z hľadiska legislatívneho procesu, keby ostala zásadná pripomienka Generálnej prokuratúry, tak tu nie sme. Tá bola vydiskutovaná v rozporovom konaní a zásadná pripomienka Generálnej prokuratúry bola stiahnutá. Nie je možné ísť do pléna Národnej rady, pokiaľ by ostala zásadná pripomienka Generálnej prokuratúry aktuálna a platná. To len z hľadiska procedúry aj legislatívneho procesu.
Ale chcem povedať jednu vec, že, pani spravodajkyňa, pani poslankyňa Kuciaňová je dlhoročný advokát, ktorá sa práve tejto oblasti venuje. Je nemám absolútny dôvod spochybňovať jej skúsenosti, pretože vysoko profesionálne vysvetlila tento prístup. Na druhej strane je mi sympatické, že celý poslanecký klub si obhajuje vystúpenie jednej zo svojich kolegýň. Ale prosím vás, toto nemôžme riešiť ako nejaký populizmus.
Viete, sú krajiny v Európskej únii, ktoré ani nevymáhajú výživné, ani ho nedávajú, ani ho nijako neriešia. Krajiny Európskej únie. To znamená, nerobme z niečoho.
Ja som osobne presvedčený, že my sme do 2008, ak si dobre pamätám, toto mali v zákone a takto sa postupovalo. A bol problém, pretože veľakrát dochádzalo k duplicite. (Reakcia z pléna.)
Pán poslanec, ja som vám neskákal do reči, poprosím vás. Ja sa vám snažím isté veci vysvetliť.
Viete, v čom bol problém, prečo sa tá zmena urobila? No duplicita. Tam bol exekútor, tam oprávnená osoba, ktorá vymáhala, za ďalšie úrad práce a traja robili jedno a to isté bez konkrétneho efektu. Ja vôbec nevylučujem, pretože, áno, možno do konca tohto volebného obdobia my ešte raz prídeme s novelou komplexnou. Tu riešime isté veci len čiastkove, že sa opätovne touto otázkou budeme zaoberať. Ale je dôležité nájsť potom možno mechanizmus ako, aby to splnilo efekt a tento účel.
To znamená, že my nie sme bezcitní z hľadiska prístupu a postupu, že by sme niečo hádzali len veľakrát na tú slabú, možno jednoduchú ženu, ktorá, áno, má s tým, môže s tým mať objektívne aj problém. To znamená, to treba komplexne posudzovať. A takto aj pristupujeme k tejto novele a boli by sme radi, aj takto aby bola prijatá.
Ale, a to ešte raz hovorím, veľmi rád budem, keď sa do tejto veľkej novely zapojíte a budete mať ambíciu komunikovať, a to nielen v tejto oblasti, ale aj v kontexte, ktorá z toho jednoducho vychádza. Takže asi toľko.
Ja som osobne presvedčený, že táto novela má svoju logiku a význam. Ona je cielene nasmerovaná do istého prostredia, kde je potrebné túto otázku riešiť. A vaša pripomienka si žiada ďaleko väčšiu celospoločenskú diskusiu, aby sa k tomu vyjadrili všetci tí, ktorí majú v tomto smere nejaké skúsenosti a ktorí dlhé roky, desaťročia v tejto oblasti profesionálne pôsobia, ako v tomto prípade advokátka, teraz poslankyňa pani Kuciaňová.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Pán predseda Národnej rady, ďakujem pekne za slovo. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, v prvom čítaní, ako aj vo výboroch som už predstavil predmetnú novelu zákona o náhradnom výživnom, preto mi dovoľte, aby som len v krátkosti zhrnul, čo je jej podstatným obsahom.
Hlavnou zmenou je explicitná úprava poskytovania náhradného výživného ako preddavkovej dávky s cieľom zabezpečiť návratnosť vyplateného náhradného výživného v prípadoch, ak povinná osoba dodatočne zaplatí výživné alebo ak je cez exekučné konanie vymožená pohľadávka na výživnom za príslušné obdobie.
Popri tejto systémovej zmene sa navrhuje:
Po prvé. Upraviť alebo umožniť uplatniť si nárok na náhradné výživné aj cudzincom s udelenou doplnkovou ochranou s prechodným pobytom na území Slovenskej republiky.
Po druhé. Spresňujú sa podmienky nároku na náhradné výživné v prípadoch, ak vymáhanie z cudziny nie je možné z dôvodu absencie súčinnosti žiadateľa o náhradné výživné s Centrom pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže, a v prípadoch, ak je dieťa z výchovných dôvodov umiestnené v príslušnom zariadení, napríklad v špeciálnom výchovnom zariadení alebo vo výkone väzby.
Za ďalšie. Navrhujú sa ďalšie zmeny týkajúce sa zrýchlenia správneho konania, precizovania ustanovení spôsobujúcich isté, isté interpretačné problémy.
Z rokovania výborov Národnej rady nevyplynuli žiadne pozmeňujúce návrhy, a preto sa uchádzam o podporu tohto návrhu zákona, ktorý je predložený do pléna Národnej rady na druhé a tretie čítanie.
Ďakujem pekne. Pán predseda, skončil som.

Ďakujem pekne za slovo. Nebudem hovoriť dlho, ale k tým pozmeňovákom niektorým je treba zaujať konkrétne stanovisko.
Na posledné vystúpenie pani poslankyne odpoveď je áno, bude spravovať. To znamená, nejdeme fyzicky všetko niekde, ale bude spravovať, to znamená, to nie je o tom, že ideme zrušiť päť budov a vytvoriť jednu. Nie. Ale spravovať, aby v rámci toho centra tá pomoc mohla byť čo najširšie poskytnutá. A ak to mám veľmi ľudovo povedať, hlavný cieľ je, aby sme v tej prevencii, v tej základnej komunikácii zabránili tomu, aby dieťa muselo byť prijaté do detského domova. Ak sa nám toto podarí, tak celkom iste to splní účel, a to aj z hľadiska resocializácie, krízové strediská atď. Takže ešte raz, spravuje, to je správny výraz, ktorý ste aj vy použila.
K tým pozmeňovákom. Chcel by som najskôr povedať, že je tak trošku na škodu veci, že s tými pozmeňovákmi predsa len nejdeme vo výbore alebo predtým, je ďaleko väčšia šanca, priestor o tom hovoriť, diskutovať, zainteresovať do toho aj odborníkov a vzájomne si isté veci možno vysvetliť. Tento priestor tuná trošku strácame, i keď politicky tomu rozumiem, že je záujem sa aj v pléne Národnej rady zviditeľniť. Ak dovolíte postupne k tým pozmeňovákom.
V podstate plne podporujem pozmeňovák pani spravodajkyne, bol prediskutovaný aj s mojimi kolegami. Istým spôsobom vylepšujeme veci, áno, aj ten názor dávame možno do prijateľnejšej roviny, aby sa sčasti zaužívala a jednoducho mohol byť potom aj uplatňovaný.
Možno ešte úvodom by som rád povedal, že si v plnej miere uvedomujeme hĺbku zmeny. Tá je veľmi, veľmi veľká a ja vôbec nevylučujem, že prejde rok, dva nejakej aplikačnej praxe a my sa k niektorým veciam budeme musieť vrátiť a povedať alebo upresniť veci. Pri takejto veľkej zmene je to logické, je to nevyhnutné. A vôbec sa tomu nebránim a klamal by som, keby som mal tvrdiť, že sme majstri sveta a absolútne všetko sme pripravili tak, že tá aplikačná prax nás v niečom nemôže prekvapiť. Ale to pri každom zákone platí a zvlášť, keď sa niečo úplne nové zriaďuje ako v tomto prípade tie centrá.
K tým pozmeňujúcim návrhom. No, pani poslankyne Verešová, Remišová, Gaborčáková atď., nevidím pani poslankyňu tu. Áno, tá debata bola a jasne ten záver vyznel v tom, že obsah, ktorý navrhujú, je aktuálny, my sa s ním ideme stotožniť, ale niekde inde, ako je v zákone, a to je vo vyhláške. Veď niektoré veci boli priamo predstavené, povedané, ako budú aj znieť v tej vyhláške. To znamená, že hovorím áno, ale vzhľadom na to, ja som veľakrát v tomto pléne kritizovaný za málo flexibility, viete, toto je o tej flexibilite, tá vyhláška sa skôr dá aj upraviť, doplniť, rozšíriť ako zákon, ktorý musí prejsť istým legislatívnym procesom, je náročný aj časovo a nehovoriac o tej obsahovej stránke. Takže hovorím, áno, platí to, ale budú tie veci vo vyhláške a to bolo vysvetlené, takže pokladám zbytočne okolo toho ďalej hovoriť.
Za ďalšie. Pani poslankyňa Kaščáková, áno, všetci to poznáme, Rada pre práva dieťaťa rozposlala ten materiál, nie je to nič nové, my sa s touto organizáciou dosť často stretávame, veľakrát pripomienkujú veci. I keď skôr som zachytil z hľadiska minulosti, že sa venujú otcovským právam pri tom procese rozvodovom a inom, ale to nie je podstatné. Podstatné je to, že cieľ novely zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele je práve doplniť chýbajúcu právnu úpravu obmedzenia práva na informácie k tej časti spisovej dokumentácie, ktorá tvorí podklad na rozhodovanie o ďalšom štádiu konania, resp. v prípade, ak dieťa samo nesúhlasí s jeho zverejnením. Úpravou sa týmto subjektom neupiera právo na informácie, ale uplatňuje sa však, ale posúva sa v čase legislatívnych dôvodov. To znamená, že všetky strany v konaniach tak súdnych, ako aj trestných v istej etape vyšetrovania majú následne možnosť vyjadriť svoje názory, klásť otázky, navrhovať dôkazy a podobne. Priamo v týchto konaniach na pojednávaniach. Toto je odpoveď k tej otázke, ktorá sa týka toho pozmeňováku. Zaoberali sme sa podrobne, lebo často koniec koncov, pokiaľ viem, tak to rozposlali všetkým poslancom Národnej rady.
Čo sa týka pozmeňovacích návrhov pani poslankyne Blahovej a pána poslanca Dostála, v podstate dva. Prvý pozmeňovák, ktorý sa týka profesionálnych rodičov, ak ma moji kolegovia neklamú, je totožný z augusta minulého roku, keď ste ho už riešili. V podstate má ísť o uprednostnenie profesionálneho rodiča pri adopcii, a to aj pred ľuďmi zapísanými v zozname v poradovníku, ktorý predtým museli prejsť tou náročnou prípravou a museli splniť isté konkrétne zákonné podmienky.
Nebudem sa vyjadrovať k obsahu, pretože legislatívci ma upozorňujú na to, že tak, ako je podaný, je istým spôsobom zmätočný minimálne vo vzťahu k legislatívnym pojmom. Ale to je technická otázka, ktorá by sa dala možno riešiť. Vládny návrh zabezpečuje, aby bol profesionálny rodič informovaný o tom, čo sa má s dieťaťom diať vzhľadom na jeho rodinnú situáciu, možnosti rodičov, širšej rodiny a najmä aby bol účastný na zhodnocovaní situácie dieťaťa od samého začiatku.
Vládny návrh tiež rieši situáciu, keď je podaný návrh na súd na zverenie dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, tzv. mimo rámca náhradnej rodinnej starostlivosti a jej sprostredkovania úradom. Ak je dieťa zapísané v prehľade, bude proces sprostredkovania pozastavený do času rozhodnutia vo veci. Toto je forma, ktorú by mali, resp. mohli využívať aj profesionálni rodičia vo vzťahu k dieťaťu. Pretože ho prirodzene poznajú.
Toľko, milí kolegovia, to je dosť ťažká téma, táto problematika, a ktorá sa...
Ďalej pozmeňovák, ktorý sa týka poskytnutia opatrení na žiadosť dieťaťa. Uvedený návrh nadväzuje na situáciu, keď centrum, ale v pobytovej forme, prijme dieťa na jeho požiadanie. V pozmeňovacom návrhu sa navrhuje, aby príslušné orgány SPOD a asociálnej kurately bol po prijatí oznámenia o takejto skutočnosti povinný vždy a bezodkladne podať návrh na súd. Tento návrh je odôvodnený istým obsahom, ktorý je uvedený v samotnom návrhu.
S návrhom nie je možné súhlasiť z týchto dôvodov: Poslanecký návrh je v rozpore so zákonom o rodine. Zákon o rodine presne ustanovuje, kedy je možné podať návrh na súd a kedy súd môže rozhodnúť o ústavnej starostlivosti. Sú to tie limitované dôvody nariadenia ústavnej starostlivosti. Tento zákon o rodine presne cituje a hovorí a), b), c), d) atď. tieto prípady, ktoré sú s tým spojené. To znamená, že problém je zákon o rodine a v intenciách toho dávam aj odpoveď k tomu pozmeňovaciemu návrhu.
Toľko snáď k tým pozmeňovacím návrhom, ktoré tu zazneli. Každopádne by som však rád poďakoval za vecnú diskusiu, za pomoc a aj snahu poradiť, aby tento zákon bol čo najlepšie pripravený. A veľmi pekne chcem poďakovať, sú aj na balkóne Národnej rady prítomní viacerí predstavitelia mimovládok, ktorí spolupracovali pri príprave tohto zákona. Je to spoločné dielo, som osobne presvedčený, že je potrebné, ale - a to hovorím so všetkou váhou -, že vôbec nevylučujem, že aplikačná prax bude taká, že si vyžiada isté opatrenia, možno aj zmeny. Ale to je život, na to sme pripravení.
Každopádne by som chcel požiadať o podporu tohto zákona v druhom a treťom čítaní.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dôvody, ktoré viedli k navrhnutým zmenám a doplneniam zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele, ako aj samotné zmeny som podrobne uviedol v prvom čítaní. Keďže do prvého čítania, keďže od prvého čítania ubehli prakticky dva mesiace, zopakujem len to, čo je základnou osou novely, a to je snaha o využitie potenciálu zariadení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately aj na riešenie dostupnosti ambulantnej a terénnej odbornej pomoci deťom a ich rodinám a zlepšenie dostupnosti odbornej pomoci pobytovou formou pre deti a ich rodiny.
Tento cieľ chceme dosiahnuť vytvorením podmienok pre vznik nového multifunkčného druhu zariadenia centra pre deti, ich rodiny a plnoleté fyzické osoby.
Návrh novely bol prerokovaný v piatich výboroch Národnej rady Slovenskej republiky a hoci výsledkom týchto rokovaní nie sú žiadne pozmeňujúce návrhy, podľa mojich informácií a predpokladov možno ich očakávať, že budú predložené tu v pléne, čo pokladám za dosť škodlivé, pretože keby boli predložené vo výboroch, vieme sa s tým ďaleko inak zaoberať a tu to skôr vnímam skôr ako politicko-marketingovú záležitosť.
Ďalším momentom, ktorému sa chcem v úvodnom slove venovať, je opakujúca sa otázka vykonávania predpisu k zákonu. Áno, z pohľadu výkonu je to mimoriadne dôležitý právny predpis. Jeho znenie v podobe, ktorá bola v čase predkladania návrhu zákona na rokovanie Národnej rady k dispozícii, máte na informáciu v prílohe. A áno, oproti jeseni je v ňom vykonané niekoľko zmien a isté úpravy. Žiadna z úprav však neznižuje pôvodné nastavenie parametrov vo vyhláške, naopak, oproti textu, ktorý máte k dispozícii, bol napríklad stanovený aj minimálny personálny a profesijný štandard odborných tímov zariadení, ktoré vykonávajú opatrenia pobytovou formou.
V úvodnom slove môžem opomenúť; nemôžem opomenúť ani otázku opakovane vyjadrenú vo výboroch Národnej rady týkajúcu sa možnosti dieťaťa samo požiadať zariadenie o pomoc. To nie je fikcia. Tieto prípady sa dejú už aj v súčasnosti. Skúsime si všetci, prosím, predstaviť, že za dvere zariadenia nám, na dvere zariadenia nám zaklope dieťa a nech vám povie čokoľvek, ono je tam, ono má právo v tú chvíľu požiadať o pomoc a naša pomoc je v tomto prípade v maximálnej miere vyhovieť.
Vážené dámy, vážení páni, som si istý, že v miestnosti nie je človek, ktorý by nechcel pre deti to najlepšie. Osobitne pre tie deti, ktorým život zatiaľ až tak veľmi jednoducho nepraje nie z ich zavinenia. A tým rozhodne nemyslím len materiálne zázemie. Zabudnime, prosím, na to, akými sme členmi politických strán, tým deťom je to jedno, ony a ich rodičia potrebujú jednoducho pomoc. To nie je nič, aby nás neviedlo k tomu, aby sme v tomto druhom a treťom čítaní nemali ambíciu a záujem im pomôcť, a som presvedčený, že návrh zákona, ktorý ponúkam, je o tej pomoci.
Samozrejmá vec, že má svoje konkrétne kontúry, ktoré sú vyjadrené aj z hľadiska účinnosti, postupnej účinnosti, pretože je to, dovolím si povedať, prevratná norma, ktorá však má hlavný cieľ, a to je, znamená urobiť všetko pre to, aby deti nemuseli na základe rozhodnutia súdov odchádzať do detských domovov, ale aby sme vytvorili podmienky a predpoklady, ak je nejaký problém v rodine, aby sme našli spôsob a formu, ako by sa opätovne rodina dala dohromady. A myslím, že je to veľmi ušľachtilý a potrebný cieľ.
Ďakujem, skončil som.

Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda Národnej rady. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, už možno bez zbytočných emócií, ideme realizovať aproximáciou práva Európskej únie dve smernice, ktoré sa bezprostredne dotýkajú aj občanov Slovenskej republiky.
Novela zákona o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa predkladá primárne z dôvodu transpozície dvoch európskych smerníc. Výrazným spôsobom transpozície smernice o činnosti inštitúcií zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia a o dohľade nad ním sú zmeny v oblasti poskytovania informácií účastníkom vo všetkých fázach sporenia, ale aj poberateľom dávky počas vyplácania dôchodku.
Ďalšia smernica sa týka minimálnych požiadaviek na posilnenie mobility pracovníkov medzi členskými štátmi, zlepšením nadobúdania a zachovania doplnkových dôchodkových práv, a to zo zákona, veci ako sú čakacie obdobie, ide o obdobie potrebné na vznik nároku zamestnanca na príspevky zamestnávateľa v systéme doplnkového dôchodkového sporenia.
Pôvodným zámerom druhej smernice bolo umožniť tzv. prenositeľnosť dôchodkových práv zamestnancov pohybujúcich sa v rámci krajín Európskej únie. Tento zámer však nebolo možné uskutočniť vo všetkých krajinách Únie. V snahe uľahčiť mobilitu zamestnancov medzi členskými štátmi, ako aj v záujme zlepšenia prevoditeľnosti dôchodkových úspor zamestnancami sa ministerstvo nad rámec smernice rozhodlo zaviesť aj možnosť individuálneho prevodu, prevodu majetku účastníka zo systému dôchodkového sporenia do zamestnaneckej dôchodkovej spoločnosti.
Vládny návrh zákona obsahuje aj úpravu v rámci výplaty jednorazového vyrovnania, na základe ktorej sa umožní prístup k tejto dávke aj osobám s mierou poklesu vykonávania zárobkovej činnosti o viac ako 70 percent.
K ďalším dôležitým zmenám v súvislosti s transpozíciou smerníc dochádza aj v oblasti organizácie a riadenia doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, zavádza sa nová funkcia tzv. vnútorného auditu. Zároveň v úvodnom slove chcem uviesť, že v priebehu tohto kalendárneho roka by som ešte rád priniesol do tohto pléna nový zákon, ktorý sa bezprostredne dotýka tretieho piliera dôchodkového a ktorý súvisí s takzvaným preddôchodkom.
Teraz sa uchádzam o podporu týchto dvoch smerníc. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pokúsim sa byť veľmi stručný. Po prvé chcem veľmi pekne poďakovať všetkým, ktorí vystúpili.
Za ďalšie povedať, sme v prvom čítaní, pokiaľ som dobre sledoval tie vystúpenia, nikto nespochybnil filozofiu zákona ako takú, potrebu prijatia takéhoto zákona. Zároveň vyjadrujem pripravenosť v tom druhom a treťom čítaní, každý, kto bude mať rozumný nápad a myšlienku, s ním komunikovať a spolupracovať. Bol by som však veľmi nerád, aby to končilo tak ako včera, že sa štátny tajomník a moji kolegovia venovali, pani poslankyňa, neviem koľko hodín. Aj napriek tomu, že sa rozišli v tom, že sme sa vzájomne pochopili, tie isté pozmeňovacie návrhy sú tu. To asi celkom neplní tú úlohu. Ale ešte raz, mám záujem v maximálnej miere komunikovať.
Ciele, ktoré boli vyjadrené, sú nemeniteľné, tam som presvedčený o tom, že sú veľmi potrebiteľné, potrebné. Po prvé, vytvoriť na Slovensku priaznivé podnikateľské prostredie v oblasti sociálneho podnikania, vniesť do sociálneho podnikania poriadok v pojmoch a v regulácii, odstrániť prekážky, ktoré rozvíjajú alebo bránia rozvoju sociálnej ekonomiky, vytvoriť systém podpory pre sociálne podniky a obsiahnuť pravidlá na zamedzenie zneužívania sociálneho podniku. To znamená kontrola. Na tom toto stojí, to sú ciele, som presvedčený o tom, že sú dobré.
Nechcem a nebudem veľmi veľa reagovať k tomu, čo tu bolo pred desiatimi rokmi. Ale ak dovolíte, predsa štyri poznámky.
Po prvé, sociálne podniky boli vyňaté z financovania cez Európsky sociálny fond. Hovorím teraz k obdobiu pani ministerky Tomanovej a terajšiemu fungovaniu sociálnych podnikov. Ďalej, sociálne podniky boli preverované orgánmi činnými v trestnom konaní, ale nebolo vznesené žiadne obvinenie ani spáchanie trestného činu. Po tretie, ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny aj za ministrovania pána Mihála vykonalo všetky kroky, ktoré mali viesť k nejakému vráteniu poskytnutých finančných prostriedkov, ale vzhľadom na skutočnosť, že sociálne podniky išli do exekúcií, prípadne likvidácie, boli vrátené len zanedbateľné sumy. Tým chcem povedať jednu vec, nechcem a nebudem sa venovať obdobiu 10 a viac rokov dozadu. Mali ste dva roky na to, aby ste vyšetrovali, súdili, popravovali, prijali opatrenia, závery. Bohužiaľ, nestalo sa. To znamená, že skôr to vnímam tak, že je to otázka politickej prekarácie.
Ale zároveň hovorím a s plnou vážnosťou a zodpovednosťou terajšieho ministra, že môžem konštatovať, že vtedajšie sociálne podniky nenaplnili cieľ, na ktorý vznikli, a ja nechcem v tomto pokračovať. Preto prijímame novú legislatívu, nové úpravy, európske normy a prenášame skúsenosti úplne iných, by som povedal, štátov a tieto máme záujem zaviesť do tejto legislatívy. To znamená, že akékoľvek iné, ostatné otváranie vecí vzhľadom na to, že ste mali aj vy možnosť, podvádzate, zavádzate, klamete.
Pani poslankyňa Blahová, je mi ľúto. Vaši kolegovia, váš stranícky partner... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Pani poslankyňa Blahová, poprosím vás o kľud v sále. Nemôžte reagovať.

Richter, Ján, minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR
Váš stranícky partner bol minister, mali ste to možnosť riešiť dva roky. Nedávajte teraz na ministra práce po desiatich rokoch, aby sa venoval a riešil otázku, ktorá súvisí s tým, čo bolo 10 a viac rokov dozadu.
K samotnej diskusii. Chcem poďakovať za pragmatický prístup k diskusii, hľadanie skôr nejakých návrhov na riešenie. Toto vítam, som pripravený ďalej na túto tému pokračovať.
Čo sa týka pani poslankyne alebo, resp. podpredsedníčky parlamentu Nicholsonovej, bola veľmi konkrétna, dokonca až technicky detailná. Dobre jej pripravili vystúpenie. Som pripravený aj s ňou, aby sme sa o týchto veciach bavili, len škoda, keby sa bola bývala spojila s pani Poláčekovou, vtedajšou riaditeľkou, bola by jej všetko vysvetlila. Bola v pracovnej skupine a za všetko hlasovala, čo sme dali do tohto zákonu. To znamená, nech sa pozrie do svojich vlastných radov, dostane odpovede na všetky otázky, na ktoré tu kládla, kládla isté otázky.
K tomu, k tým odpovediam, ktoré s tým súvisia. Komplikovaný zákon. Podívajte sa, ak je to komplikované, máme na to odpoveď. Konzultačné strediská v každom kraji zriadime, od 1. mája fungujeme, máme záujem vysvetľovať, presviedčať, pomôcť až do posledných detailov. To je konkrétna odpoveď, ktorá nepotrebuje ďalší komentár.
Čo sa týka podmienok pre zriaďovanie sociálnych služieb. Pani profesorka Korimová z Univerzity Mateja Bela na to dala v príprave tohto materiálu jasné odpovede. Áno, je možné zriaďovať aj sociálne podniky. Samozrejmá vec, že je tu vytvorený v tomto smere jednoznačný predpoklad, len treba využiť tú možnosť a som presvedčený o tom, že vieme ponúknuť. Ďalej je tu aplikácia Európskej únie, keď hovoríme o poukážkach, servisové poukážky. Áno, je možnosť zakúpiť a následne cez to preplácať služby a výrobky, ktoré sociálne služby zrealizujú. Žiadna nová vec. V Nemecku, v Európe jednoducho táto procedúra beží, má to úspech, nič viac, len sme prebrali pozitívne skúsenosti od našich európskych partnerov.
Nehnuteľnosť je možnosť prenajímať, je možnosť, samozrejmá vec, že prenajať aj na dlhšie obdobie. Nikto nenúti samosprávu, aby to realizovala. Je tu 30 rokov, po tridsiatich rokoch je možno urobiť rozdiel medzi, doplatiť ten rozdiel medzi tou nadobúdacou cenou a reálnou cenou. Sú to úplne štandardné podmienky. Nikto nikoho do ničoho nenúti. Naopak, vytvára podmienky a predpoklady pre to, aby sa dalo podnikať.
Nájomné bývanie. Je celkom logické, že do nákladov sa zarátajú aj náklady, ako sú pôžička na výstavbu. To je celkom prirodzené, to niekto musí zaplatiť. Ostatné veci sú tam zakomponované a, samozrejmá vec, ak sú nejaké rozdiely medzi spoločne posudzovanými a neposudzovanými osobami, členmi jednotlivých domácností, no tak tieto veci sú tiež zohľadnené v nájme akom-takom. Je to absolútne prosociálne.
Výročná správa, je tam jasne uvedené, platí pre všetky podniky. Musia zverejňovať a jednoducho verejnosti ponúknuť výsledok svojho hospodárenia, pretože v značnej miere môžu hospodáriť aj s verejnými financiami.
K pani poslankyni Verešovej, možno pani poslankyňa ešte Shahzad, zánik chránených dielní, bezbariérové pracoviská. No na rozdiel od nej, keď obhajovala nepotrebu bezbariérových pracovísk v jasliach, tu tvrdíme, že musia byť. Ak sa rozhodnú chránené dielne, že prejdú na bázu sociálnych podnikov a splnia požadované podmienky, prečo nie? To je ten priestor, tam sú presne vymedzené veci.
A, pani poslankyňa Verešová, smerom k vám, neviem, či som celkom niektoré veci pochopil. Ale pochopil som, že do istej miery kritizujete vyraďovanie z evidencie nezamestnaných. Moja odpoveď je jednoduchá. V časoch, keď ste vy boli pri moci, o 10- až 15-tisíc ľudí ste ročne viacej vyraďovali ako my. Ja nemám dôvod vyraďovať. Môj problém je iný, ja nemám dostatok evidovaných ľudí pre to, aby som uspokojil potreby zamestnávateľov vzhľadom na dostatok kvalifikovanej pracovnej sily. Preto sme veľakrát nútení sa obrátiť na takzvané tretie krajiny a akceptovať príchod Srbov, Ukrajincov, Vietnamcov a ďalších, to je úplne jednoznačné. Ale odpoveď, pomer medzi dlhodobo evidovanými a evidovanými zmenil sa. Za uplynulých 12 mesiacov 50 500 dlhodobo evidovaných sa zamestnalo. To je moja odpoveď. Ďalej 18 700 extrémne dlhodobo nezamestnaných nad štyri roky – a štyri roky je už veľmi vážna doba, keď sú ako nezamestnaní – sa tiež zamestnalo.
Moja odpoveď, nie ja, Slovensko je na historických číslach, ktoré sa týkajú vývoja nezamestnanosti. To nechcem povedať, že je zásluha Richtera. To je v prvom rade zásluha vývoja ekonomiky, to je zásluha zamestnávateľov. Chcem im veľmi pekne poďakovať, že ľuďom dávajú prácu a majú záujem ich zamestnať a tým vytvoriť úplne iné sociálne predpoklady. Ale naša zásluha je to, že podporujeme v maximálnej miere aj zamestnávanie takzvaných znevýhodnených skupín, mladých do 25 rokov, resp. deväť, dlhodobo evidovaných a 50 plus. A tu máme veľmi pozitívne výsledky. Toto sa nedá skryť. Tu sú tieto výsledky a skôr by som očakával, že by sme sa všetci mali radovať nad tým, že ľudia, ktorí majú záujem na Slovensku pracovať, si aj v uplynulých 12 mesiacoch tú prácu našli.
Uchádzam sa o podporu tohto zákona. Ďakujem.

Konkrétne kritériá, ktoré sa týkajú štátnej investičnej pomoci, sú dnes prehodnocované a novelizované zo strany Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. V tejto chvíli môžem povedať, že hlavný atribút z pozície ministerstva práce pri vyjadrovaní sa ku každej jednej žiadosti a požiadavky, hlavne čo sa týka podpory vytvárania nových pracovných miest, bude otázka súvisiaca s regionálnymi rozdielnosťami z hľadiska výšky nezamestnanosti. To som aj verejne deklaroval. My nebudeme mať záujem z pozície rezortu práce podporovať vytvorenie nových pracovných miest v západoslovenskom regióne, ak to nebudú nejaké špecifikované z hľadiska pridanej hodnoty práce, vedeckých pracovísk a tak ďalej, ale máme maximálny záujem, aby sme podporili stred a východ Slovenska, kde tá nezamestnanosť je ďaleko vyššia.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán poslanec, vám ďakujem za otázku. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky sa dlhodobo usiluje zlepšovať pracovné podmienky zamestnancov tak, aby spĺňali európske štandardy. V tejto súvislosti ministerstvo podporuje aktívny návrh na novelu Zákonníka práce, ktorá je tu v parlamente, ktorá má za cieľ okrem iného obmedziť výkon tej nočnej práce, ktorá nie je nevyhnutná, a tým prispieť aj k zníženiu nelichotivého prvenstva Slovenskej republiky v rámci EÚ, čo sa týka podielu zamestnancov pracujúcich v noci. V prípade, ak obmedzenie takejto práce nie je možné vzhľadom na povahu práce, respektíve podmienky prevádzky u konkrétneho zamestnávateľa, považujeme za odôvodnené a potrebné takúto prácu lepšie finančne ohodnotiť.
Je potrebné zdôrazniť, že ak už sa nočná práca musí vykonávať, tak Zákonník práce jasne stanovuje kritériá, za ktorých je možné nočnú prácu vykonávať, garantuje zamestnancom vykonávajúcim nočnú prácu mzdové zvýhodnenie, ustanovuje potrebu posudzovania zdravotného stavu, u zamestnancov pracujúcich v noci stanovuje podmienky zabezpečovania nepretržitého odpočinku v týždni a podobne.
Z rezortných štatistík zisťovania vyplýva, že za hlavný dôvod vysokého podielu pracujúcich v noci môže predovšetkým štruktúra slovenského priemyslu. Práca v noci sa pravidelne vykonáva u zamestnancov v nepretržitých alebo trojzmenných prevádzkach, v ktorých na základe údajov, ktoré sú posledné dostupné cez Štatistický úrad Slovenskej republiky z druhého štvrťroka minulého roku, pracovalo viac ako 270-tisíc zamestnancov. Z daného počtu v priemyselnej výrobe pracovalo viac ako 160-tisíc osôb, napríklad na výrobe motorových vozidiel, spracovaní kovov, výrobe počítačov a podobne. K ďalším významným skupinám patria zamestnanci pracujúci v doprave a v skladovaní – cirka 33-tisíc zamestnancov, v obchode – približne 24-tisíc zamestnancov a v zdravotníctve a v sociálnej pomoci – približne 7-tisíc zamestnancov. Tieto ďalšie skupiny sú teda výrazne menej početné ako zamestnanci v priemyselnej výrobe. Môžem teda skonštatovať, že vysoký počet pracujúcich v noci je ovplyvnený predovšetkým štruktúrou slovenského priemyslu.
Ďakujem, skončil som.

Ďakujem pekne, pán podpredseda Národnej rady. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, dúfam, že to nebude tak, že ešte som nezačal a už mám problém. Dovoľte mi, aby som vám poprial príjemné dopoludnie. A dovoľte, aby som v úvodnom vystúpení predstavil hlavné veci, ktoré súvisia s novelou zákona ohľadom sociálnej ekonomiky, respektíve úplne novým zákonom, uceleným zákonom vrátane sociálnych podnikov. Podľa plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky predkladám vládny návrh zákona o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Hlavným cieľom návrhu zákona je legislatívne upraviť sektor sociálnej ekonomiky a vytvoriť vhodné podmienky na to, aby sa sociálna ekonomika rozvíjala a bola prínosom nielen pre zvyšovanie zamestnanosti. Rád by som zdôraznil, že predložený návrh po prvýkrát v histórii Slovenskej republiky komplexne vytvára legislatívne prostredie pre pôsobenie sociálnych podnikov.
Na návrhu alebo na príprave návrhu zákona sa podieľali nielen moji kolegovia odborníci z ministerstva, ale aj odborníci z mimovládneho sektora, jednoducho ľudia so skúsenosťami so sociálnym podnikaním. Návrh prešiel verejnou odbornou oponentúrou a svojou komplexnosťou, si myslím, že patrí medzi najkvalitnejšie právne normy v Európskej únii, pretože mali sme záujem inšpirovať sa aj skúsenosťami z okolitých krajín. Chcem hneď v úvode všetkým, ktorí sa podieľali na príprave, aj tým ľuďom z mimovládneho sektoru, odborníkom, za toto všetko poďakovať.
Na tomto mieste by som rád uviedol, že sme využili najlepšie skúsenosti viacerých krajín Európskej únie, pretože podľa údajov Európskej komisie v súčasnosti subjekty sociálnej ekonomiky zamestnávajú vyše 15 miliónov ľudí, čo predstavuje 10 % všetkých pracovníkov. Sociálna ekonomika sa dnes v Únii podieľa na ôsmich percentách hrubého domáceho produktu a tento podiel, ako aj počet ľudí v nej pracujúcich rástol aj v čase hospodárskej krízy. Ukazuje sa, že pracovné miesta u týchto zamestnávateľov sú stabilnejšie a ich vnútorné hospodárenie sa dokáže lepšie vyrovnať s extrémami, prípadne šokmi bez rušenia už existujúcich pracovných miest aj v dobe krízy.
Existuje racionálny dôvod, prečo by takýto potenciál; neexistuje racionálny dôvod, prečo by takýto potenciál nemala mať sociálna ekonomika aj na Slovensku. Osobitne je potenciál, vidím pri rozvoji menej rozvinutých okresov, kde práve sociálne podniky môžu prispieť k rastu lokálnej či regionálnej ekonomiky.
Návrh zákona definuje subjekty sociálnej ekonomiky i podmienky pre priznanie štatútu registrovaného sociálneho podniku. Práve takýmto podnikom priznáva viaceré nástroje pomoci a podpory, pričom zákon tiež presne definuje, kto sa považuje za znevýhodnené osoby a zraniteľné osoby, ktoré majú tieto podniky zamestnávať.
Hlavným princípom akejkoľvek podpory je pritom kombinácia nenávratnej pomoci s návratnou, čiže s dotáciou bude musieť byť vždy spojená návratná pôžička, čo vytvorí tlak na udržateľnosť sociálneho podnikania. Sociálne podniky pritom budú musieť už pri svojom vzniku definovať konkrétny sociálny účel, ktorý chcú napĺňať, a zákon obsahuje veľmi presné mechanizmy na jeho kontrolu.
Okrem toho návrh obsahuje celý súbor nástrojov a opatrení na zabránenie zneužívania výhod a pomoci sociálnym podnikom, čiastočne zvýhodňuje sociálny; zvýhodnenie sociálnych podnikov pri verejnom obstarávaní. Určenie povinného podielu verejných obstarávaní so sociálnym aspektom i prísnejšie a zrozumiteľnejšie zadefinovanie sociálneho verejného obstarávania v súlade s európskou legislatívou nasmeruje časť verejných nákupov cielene do sociálneho podnikania. Spolu s daňovými zvýhodneniami produktov a služieb sociálnych podnikov prispeje k dlhodobej udržateľnosti sociálneho podnikania aj bez prehnaných štátnych dotácií.
Musím však zdôrazniť, že všetky zvýhodnenia a dotácie sa budú riadiť európskymi pravidlami pre štátnu pomoc a zákon obsahuje potrebné ustanovenia, aby nedochádzalo k narúšaniu hospodárskej súťaže nezlučiteľnému s pravidlami vnútorného trhu Európskej únie. V spolupráci s ministerstvom financií a protimonopolným úradom sa v súčasnosti pripravuje aj nová schéma štátnej pomoci pre sociálne podniky.
Na záver chcem zdôrazniť, že naše ministerstvo sa neuspokojilo len s prípravou legislatívy, ale s využitím európskych finančných zdrojov už pripravujeme aj systémové nelegislatívne opatrenia na podporu sociálneho podnikania. Z Operačného programu Ľudské zdroje sme vyčlenili dokopy takmer 120 miliónov eur na dotácie, pôžičkové schémy, ale aj podpornú infraštruktúru, ktorú vybudujeme po celom Slovensku. Sieť poradenských a konzultačných centier bude poskytovať nevyhnutnú podporu a pomoc každému, kto sa rozhodne založiť sociálny podnik. Prioritne sa pri tom zameriame na pomoc najmenej rozvinutým okresom.
Môžem zodpovedne povedať, že všetko pripravujeme tak, aby od 1. mája, keď zákon nadobudne účinnosť, celý podporný systém fungoval. Preto sa uchádzam o podporu tohto zákona v prvom čítaní.
Ďakujem, skončil som.

Samozrejme.