Videokanál poslanca

Ďakujem pekne za slovo. Kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vám poďakoval aj za konštruktívne vystúpenia v rozprave. Je to prirodzené, môžeme mať istý pocit, že nie v dostatočnej miere riešime úplne všetko, ale ja len dávam do placu a do povedomia, štyri roky, viac jak miliarda. Tu treba oceniť, že v čase ekonomického rastu, i keď aj neskôr, ale sa táto otázka rieši, pretože ten stav, ktorý tam je do teraz aj v štátnej, aj verejnej službe, si ja osobne dovolím polemizovať, do akej miery je v súlade s ústavou. Pretože keď niekoľko stupňov tried je pod úrovňou minimálne mzdy, minimálne sa stráca ten rozdiel kvalifikačný, náročnosť práce a ďalšie veci. Preto je absolútne nevyhnutné a som rád, že túto otázku teraz momentálne riešime, pretože ten čas skutočne dozrel na to, aby a v konečnej miere my, ktorí robíme a pohybujeme sa ľuďmi v štátnej a verejnej službe, veľmi dobre vieme, že pokiaľ by sme ich neriešili aj finančne, že jednoducho bol by problém vykonávať dobrú, kvalitnú robotu, lebo ten súkromný sektor nám tých schopnejších vzhľadom na ponuku, ktorú dáva, prirodzene ukradne.
Je dôležité urobiť všetko pre to a som rád, že sa rieši aj problematika odpracovaných rokov, že nekončíme na tých 32, pretože skutočne, keď beriem rezort, ktorý ja riadim, tam je veľmi veľké percento ľudí, ktorí sú už po hranici týchto rokov, a bolo by veľmi zlé, aby sme ich nemotivovali a nedali im šancu, aby sa premietli tieto odrobené roky. Možno ešte istá skrivodlivosť tam je, ale tú plánujem ešte do konca tohto volebného obdobia riešiť, lebo sme trošku pozabudli na ľudí, ktorí pracovali kedysi na Národnom úrade práce, predtým boli klasicky riešení na obvodných úradoch. Títo zatiaľ tú prax zarátavanú nemajú, ale túto otázku budeme riešiť samostatne, nie v tomto zákone. Tu treba generálne prijať opatrenia.
Čo sa týka samotnej diskusie, tak jak tu zaznela, aj k tým vystúpeniam.
No pani poslankyňa Gaborčáková trošku širšie otvorila priestor, aj otázka vôbec fungovania v tej verejnej služby ako takej. Ja by som v tomto prípade nepovedal, že sa nič neurobilo aj preto, aby ľudia nechodili z jedných dverí do druhých. Tu treba otvorene povedať, klientske centrá veľmi veľa problémov poriešili. A to nielen na okresných úradoch, ale napríklad aj v našich zariadeniach, to sú úrady práce, pretože v tých klientskych centrách 80 % ľudí je vybavených a ďalej o to poschodie vyššie idú tí, ktorí majú špecifický problém, kde je nevyhnutné, aby odborný pracovník riešil ten ich problém. To znamená, aj tu je značný posun, ktorý jednoducho s touto otázkou súvisí.
A tu len pripomínam, čo som viackrát povedal. Verejná služba, prosím vás, to nie sú úradníci. To je veľmi široký – a v konečnej miere tu to zaznelo – diapazón ľudí, ktorí pôsobia v tých verejných službách a majú veľmi ďaleko k úradníkom. Robia ďaleko náročnejšie veci, ktorá súvisia skutočne s tými službami, a preto je potrebné trošku diferencovane k nim nahliadať. A práve preto si myslím, že možno aj táto úprava, táto novela bude perspektívne riešiť aj možnosť efektívneho alebo efektívnejšieho zhodnocovania tých ľudských faktorov, ľudských zdrojov, ako to zvykneme pomenovávať, aby sa vedeli objektívnejšie jednak náročnosť práce, kvalita práce vedieť zhodnotiť, pretože ak bolo 8 tried pod úrovňou minimálnej mzdy, no tak to bolo ďaleko, ďaleko náročnejšie a do istej miery aj neobjektívnejšie.
Čo sa týka, ku konkrétnym návrhom, ktoré tu zazneli. Minimálne k tomu návrhu, s ktorým pán poslanec Mihál vystúpil, nechám vyjadriť sa ešte aj kolegov odborníkov z Úradu vlády. Ale prvý základný nástrel si dovolím povedať. Čo sa týka otázky, že nie všetci tam majú otázku vysporiadanú s terajšou alebo s tou plánovanou výškou minimálnej mzdy. Je síce pravda, že ten novelizačný článok k zákonu o štátnej službe, ktorá je súčasťou toho, určuje tarifu prvej platovej triedy v štátnej službe na sumu 480, ale táto suma bude s účinnosťou od 1. januára, a to už je kolektívne dohodnuté, navýšená o 10 % valorizácie, čo znamená, že od 1. januára bude o 48 eur vyššia, takže 528 eur bude riešiť aj táto otázka, ako to minimum aj v tejto veci. A samozrejmá vec, že v roku 2020 bude opätovne o 10 % ďalších valorizovaná. Takže tento problém tu nie je, len je to na dve časti a ja si myslím, že po prijatí tohto zákona, bude asi nasledovať ďalší podpis kolektívnej zmluvy a všetky následné veci, ktoré s tým súvisia, až do účinnosti opatrení. Dôležité je, že tieto prostriedky sú zapracované a pripravené v štátnom rozpočte, tak jak ich bude v krátkej dobe do parlamentu predkladať minister financií.
Čo sa týka tej otázky aplikácie stupňov náročnosti práce podľa Zákonníka práce v štátnej službe aj vo verejnej službe, ak dovolíte, zareagujem, pán poslanec, k tomu, čo mi pripravili, možno aj s nejakým mojím komentárom. Ten váš návrh sa obmedzuje na isté konštatovanie, možno iba konštatovanie, že zvýšenie stupnice platových taríf nemožno ustanoviť menej priaznivo ako pre zamestnancov vykonávajúcich pracovnú činnosť obdobnej náročnosti, pri odmeňovaní ktorých sa postupuje podľa § 120 Zákonníka práce. Táto alebo takéto jednoduché porovnávanie je nepostačujúce, nakoľko štátna a verejná služba je v otázke náročnosti práce založená na odlišných princípoch, osobitne vo verejnej službe existuje pomerne rozsiahly katalóg pracovných činností, v ktorom je každá jedna činnosť zaradená do konkrétnej platovej triedy, pričom jedným z kritérií pre takéto zaradenie je aj náročnosť práce. Takto definovaný systém sa uplatňuje jednotne v celej verejnej službe. Jeho zmenou a postupom podľa vášho pozmeňujúceho návrhu by sa zaviedla značná nejednotnosť a jednotliví zamestnávatelia by postupovali individuálne a odlišne pri hodnotení pracovnej činnosti z hľadiska jej zaradenia do stupňa náročnosti podľa Zákonníka práce.
Toľko základný text, alebo stanovisko odborníkov z Úradu vlády, ale aj napriek tomu chcem vytvoriť podmienky a predpolie, pán poslanec, ak je záujem stretnúť sa s ľuďmi z Úradu vlády a tieto veci si prediskutovať, v maximálnej miere túto otázku podporím.
Čo sa týka ostatných vystúpení, skôr si myslím, že to bola, bola buď podpora, alebo upriamenie pozornosti na niečo, čo by ešte mohlo byť súčasťou toho a čo bude potrebné asi, aby počkalo tu. Myslím teraz aj na pána poslanca Hegera. No, pán Soták, áno, ja sa nečudujem zamestnávateľom, oni potrebujú pracovnú silu a poukazujú na to, kde by sa dala do istej miery ako zabezpečiť. Otázka prezamestnanosti v tom verejnom sektore. Viete, zamestnávateľ vo verejnom sektore je veľmi, veľmi odlišný. To je veľmi veľa subjektov, dnes hovoriť áno alebo nie, asi skutočne objektívnym kritériom je nejaký audit, ktorý by to zhodnotil, ale podľa jednotlivých odvetví, podľa jednotlivých možno aj zriaďovateľov týchto služieb, lebo opakujem ešte raz, ale minimálne, čo sa týka v štátnej službe, podľa informácií z ministerstva financií, sa istý audit pripravuje. Relatívne v nejakej dobe by mal byť vykonaný, hodnota za peniaze a proste tie odbory, ktoré sú tam, tieto veci idú riešiť. A myslím si, že odtiaľ vyjdú nejaké výstupy, ktoré sa potom celkom iste budú premietať aj do nejakých záverov, aj z hľadiska možno dopadov alebo riešení ľudských zdrojov.
Celkove si myslím, že tento návrh, po prvé, vnímajme ho ako jeden veľký kompromis rezortov, Konfederácie odborových zväzov a Združenia miest a obcí Slovenska, lebo to Združenie miest a obcí Slovenska, resp. jednotlivé obce a mestá sú najväčší zamestnávateľ, čo sa týka tej verejnej služby, spolu s VÚC-kami, a preto majú čo k tomu povedať. Ja som osobne rád, že došlo k tomu veľkému kompromisu. Pri každom kompromise je časť uspokojená, časť môže byť problémová, alebo ostala ešte predmetom riešenia do ďalších rokov po zistení niektorých vecí, ktoré súvisia s aplikačnou praxou. Tu sa nedá vylúčiť, že po nejakých rokoch bude dôležité, aby sa hľadal spôsob ako odstrániť veci, ktoré boli zistené z tej aplikačnej praxe. No a ja som trošku optimista po skúsenostiach, ktoré mám napr. s valorizáciou sociálnych služieb a jednotlivým vyjednávaním, že aj keď ten mechanizmus v tej pravidelnej valorizácii tam nie je obsiahnutý, že môže byť väčší priestor zohľadňovať ďaleko objektívnejšie veci, ktoré v priebehu toho roka prídu a nastavia sa, alebo dvoch, pokiaľ bude uzavretá na dva roky kolektívna zmluva, aby sa vedeli zvážiť a dostať do toho.
Ja si myslím, že je aj na nás, terajšej aj tých budúcich vlád, aby nedopustili stav, aby tie tarify, aj tie najnižšie, opätovne klesli pod úroveň, úroveň minimálnej mzdy. Toľko možno reakcia.
Opakujem ešte raz. Ďakujem veľmi pekne, ďakujem z tohto miesta aj kolegom z rezortov, ktorí sa podieľali na príprave, kolegom z Úradu vlády, od odborárov, Združenia miest a obcí Slovenska, že sa s touto otázkou vysporiadali. A som presvedčený, že máme pred sebou veľmi pekný zákon, ktorý v značnej miere porieši otázky, ktoré sa tu dlhodobo tak trošku posúvali, a teraz je tu priestor, aby sme ich odstránili.
Ďakujem pekne za podporu, skončil som.

Pán podpredseda Národnej rady, ďakujem pekne za slovo. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, novela zákona o odmeňovaní zamestnancov vo verejnej službe bola vypracovaná v zmysle Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na roky 2016 až ´20, v ktorom sa vláda zaviazala navrhnúť zmenu systému odmeňovania týchto zamestnancov za účelom jeho zefektívnenia a prijatia opatrení v oblasti odmeňovania vo verejnej službe tak, aby sa odstránili rozdiely medzi minimálnou mzdou a minimálnymi tarifnými platmi.
Príprave novely zákona o odmeňovaní predchádzalo vytvorenie medzirezortnej pracovnej skupiny zloženej zo zástupcov jednotlivých ministerstiev, ako aj zástupcov konfederácie odborových zväzov a Združenia miest a obcí Slovenska, ktorej úlohou bolo vypracovať podrobnú analýzu odmeňovania zamestnancov vo verejnej službe (zaznievanie gongu). Pracovná skupina dospela k záveru, že súčasný systém je v zásade vhodný a aplikovateľný v podmienkach odmeňovania predmetnej skupiny zamestnancov, avšak je potrebné eliminovať niektoré jeho hlavné nedostatky, najmä odstránenie dlhoročného problému existencie niektorých platových tried pod úrovňou minimálnej mzdy, v súčasnosti je to osem z celkového množstva 14, a zjednodušenie systému, ktorý bol pomerne roztrieštený a relatívne komplikovaný. Vzhľadom na uvedené novela zákona zavádza základnú stupnicu platových taríf, v ktorej žiadna z platových taríf už nie je pod úrovňou minimálnej mzdy, a ďalej napríklad redukuje počet stupníc platových taríf z 9 na 3 stupnice. Novela zákona zavádza tri stupnice, a to, po prvé, základná stupnica platobných taríf, po druhé, platové tarify pedagogických a odborných zamestnancov a po tretie, osobitnú stupnicu platových taríf učiteľov vysokých škôl, výskumných a vývojových zamestnancov.
Okrem toho novela zákona navrhuje zvýšiť hranicu započítavania praxe zamestnancov vo verejnej službe až na 40 rokov a to vzhľadom na pomerne vysoký počet zamestnancov s praxou prevyšujúcou súčasných 32 rokov započítanej praxe.
Podstatným prínosom predpokladanej novely však je, aj prostredníctvom nej sa historicky všetky platové tarify zamestnancov vo verejne službe dostanú prinajmenšom na úroveň stanovenej minimálne mzdy.
Na záver je nutné poznamenať, že na základe kolektívneho vyjednávania v kolektívnej zmluve vyššieho stupňa došlo ku konsenzu ohľadom historicky najvyššieho zvyšovania platov zamestnancov vo verejnej službe. Na roky 2019 a ´20 sa zmluvné strany dohodli na desiatich percentách valorizácie platov zamestnancov vo verejnej službe s výnimkou tých, ktorí sú odmeňovaní podľa spomínanej základnej stupnice a ktorých sa nebude týkať desaťpercentná valorizácia pre rok 2019, keďže tých sa zvyšovanie v priemere o desať percent dotkne už v rámci novely zákona. Aj na tých sa však bude vzťahovať 10 % valorizácie pre ďalší rok 2020. Novela zákona sa bude týkať cca 229-tisíc zamestnancov a bude predstavovať dopad na výdavky verejnej správy vo výške 250,5 mil. ročne.
Predmetná novela bola v rámci druhého čítania prerokovaná v troch výboroch Národnej rady Slovenskej republiky, a to vo výbore pre financovanie a rozpočet, Ústavnoprávnom výbore Národnej rady a vo výbore pre sociálne veci, ktorý bol určený ako gestorský výbor. Na jednotlivých rokovaniach výborov boli predložené štyri pozmeňujúce návrhy, pričom všetky boli schválené. Uvedené výbory odporučili Národnej rade Slovenskej republiky schváliť predmetnú novelu. O schválenie sa uchádzam aj ja.
Ďakujem pekne. Skončil som.

Ďakujem pekne za slovo. Ďakujem pekne aj za diskusiu. Ďakujem pekne aj za reakcie, aj pánovi spravodajcovi.
V úvode chcem povedať jednu vec. Samozrejme, ako minister práce, sociálnych vecí a rodiny mám veľkú radosť, že takýto návrh zákona tu je, pretože konkurencia vo verejnej správe voči súkromnému sektoru začínala byť veľmi komplikovaná, pretože tých najlepších, najschopnejších ľudí si ten sektor v súkromný vedel jednoducho potiahnuť. Preto zdôvodňovať, vysvetľovať, že je potreba takéhoto zákona snáď ani nie je potrebné.
Trošku ma prekvapuje jedna vec. Prečo aj na takomto dobrom zákone tá opozícia má záujem vytĺcť nejaký politický kapitál? Mne to tak trošku pripadá ako keby sme hľadali aj na tej Matke Tereze, že mala aj nejaké problémy, chyby a nedostatky. Toto je veľký výsledok kompromisu. Kompromisu medzi štátom, samosprávou a predstaviteľmi zamestnancov, to znamená odbormi. To je veľmi veľký kompromis. Ten kompromis súvisí s tým, že po prvé štát je schopný a v týchto časoch pri istej ekonomickej konjunktúre pripravený dať celkove 1,5 mld. eur v priebehu tých štyroch rokov, že nakoniec aj tí odborári pochopili isté možnosti. Lebo veľakrát v tom vyjednávaní, viete, medzi kým bol hlavný spor? Samospráva a odbory, lebo sa to bezprostredne tej samosprávy dotýka. Preto bolo potrebné hľadať kompromis, on sa našiel. Verte tomu, že to nie je jednoduché. To neznamená, že v druhom čítaní nie sme pripravení hľadať aj, aj možno alebo zohľadniť aj nejaké rozumné pripomienky, návrhy, keď pôjdu. To tu je. Ale oceňme, že takýto materiál tu je. Dobre vieme, že prešli vlády pravo-ľavé, neriešil sa tento problém. Dnes sa rieši. Treba poďakovať terajšej politickej garnitúre, že takýto návrh bola schopná pripraviť a že ho ide riešiť systémove, lebo, opakujem ešte raz, to je systémové riešenie. Možno toto taká poznámka k tej diskusii.
Inak oceňujem, že zaznieva, zaznieva by som povedal podpora tej novely, čo je celkom prirodzené a pochopiteľné, lebo tu sa nedeľme na opozíciu a koalíciu. Tu sa deľme na to, že sedíme v tomto parlamente a máme ambíciu podporiť dobrý návrh zákona, ktorý ľuďom pomôže, a to nielen na toto obdobie, ale aj na dlhé roky do budúcna, pretože on dáva isté systémové, systémové riešenia. Možno 2-3 poznámky aj ku konkrétnym návrhom, ktoré tu zazneli, alebo k otázkam, i keď je to, je to skôr diskusia pre to druhé čítanie.
Ale po prvé viacerí poslanci otvorili otázku valorizácie. No, viete valorizácia môže byť dvomi spôsobmi, že bude nejaký konkrétny mechanizmus, ako je napríklad pri dôchodkoch, že keď sa vyvinie, nejaké ceny a ďalšie veci mzdy, automaticky sa zvyšuje o toľko a o toľko, alebo je potom druhý spôsob valorizácie a to je sociálny dialóg. Ja som sa toho, priznám sa, že trošku obával napríklad pri sociálnych službách. Tiež som mal záujem, aby bolo v zákone pevne stanovené niečo, na základe čoho sa bude otázka navyšovania prostriedkov pre sociálne služby automaticky zvyšovať. Nakoniec tam ostala otázka, že každý rok sa zídeme a zhodnotíme. Výsledok tohto roku, 27 mil. sa navyšuje. Zohľadnila sa nielen nárast minimálnej mzdy, ale aj veci, ktoré život priniesol, napr. príplatky, sviatok, nedeľa a ďalšie veci, ktoré bolo potrebné zohľadniť. A keby sme boli bývali dali len otázku nárastu minimálnej mzdy, toto by napríklad ten valorizačný mechanizmus alebo spôsob dohody nebol býval mohol riešiť, čo je dôležité.
Dnes už v tých sociálnych službách je skôr problém, aby si plnili povinnosti samospráva voči neverejným poskytovateľom, kde sa nachádzajú problémy, ale tie riešime. To znamená, že my neobchádzame tú otázku. Pre budúci rok je dôležité, že je zohľadnenie tých 520, ktoré idem ako minister práce predložiť do vlády, toto zahŕňa. A tu by som polemizoval alebo nesúhlasil aj s pánom poslancom Mihálom, ktorý tvrdí, že štátna služba nie je riešená. My v tomto zákone riešime aj tie dva tarify, ktoré sa týkajú, že sú niekde inde, ako, a to je otázka, otázka, ktorá je tu riešená, my otvárame aj 55, to znamená, zákon o štátnej službe, tieto dve platobné triedy sa preto navrhujú na úroveň 480, resp. 505, pričom sa po dojednaní valorizácie o 10 %, ktorá obsiahne aj tieto triedy, bude realizovať nariadením vlády až po podpise kolektívnych zmlúv. Preto pán poslanec Tomáš, a to bude jedna z ďalších bodov rokovania, predložil návrh, aby sa kolektívne zmluvy neriešili na jeden rok, ale na dva roky. A toto je istá náväznosť aj na riešenie, ktoré ponúkame v tomto. To znamená, vôbec s tým nesúhlasím. Je riešená aj táto otázka, ktorá sa týka štátnej služby, resp. tých taríf.
No a otázka, ktorá často tu zaznievala, a to je, prečo sa neuplatňuje istý systém stupňov náročnosti podľa Zákonníka práce na zamestnancov vo verejnej službe, aj pán Mihál, aj pán Beblavý, proste viacerí tieto otázky otvorili. No ustanovenie v 120 Zákonníka práce, ktoré upravuje minimálne mzdové nároky, je výlučné, je vylúčené z aplikácie na právne vzťahy vznikajúce pri výkone práce vo verejnom záujme v zmysle § 29 ods. 4 novelizovaného zákona. Zákonník práce predstavuje odlišný systém odmeňovania pri aplikácii stupňov náročnosti práce, v rámci ktorých mzda zahrňuje všetky mzdové náležitosti. Odpoveď - vo verejnej službe sú ostatné platové náležitosti mimo rámca tarifného platu. Otázka náročnosti práce je zohľadnená pre každá pracovnú činnosť v príslušnom analytickom liste. Mzdu v zmysle Zákonníka práce nemožno porovnávať s tarifným platom vo verejnej službe, pretože tento tarifný plat definuje len základnú tarifu, a nie všetky zložky platu zamestnanca.
Ja keď chcem udržať legislatívca, právnika alebo odborníka na sociálnu službu, musím z hľadiska pohyblivej čiastky mzdy hľadať spôsob a mechanizmus, ako ho udržať, ako ho motivovať. To tú možnosť má. To znamená, toto je dôležité vnímať a myslím, že to je veľmi jednoducho odpoveď aj na túto otázku, že to nie je možné zohľadňovať a porovnávať automaticky s náročnosťou podľa Zákonníka práce. Tá verejná služba má svoje odlišnosti, ale je to vždy v riadiacich pracovníkoch v inštitúcii, aby vedela aj tieto otázky primerane zohľadniť. Možno toľko k tým konkrétnym námetom.
Ale opakujem ešte raz, ja aj moji kolegovia, kolegovia z úradu vlády, ktorí pripravovali tento návrh, sú pripravení sa aj vecne baviť o otázkach, ktoré by sa mohli premietnuť alebo o ktorých by sa malo diskutovať pred druhým, resp. tretím čítaním.
Ďakujem pekne za diskusiu a ešte raz, uchádzam sa o podporu novely tejto zákona.

Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, príjemné, dobré ránko. Hneď úvodom sa mi žiada povedať, že ma vláda poverila, aby som predložil tento návrh zákona do Národnej rady, gestorom zákona nie je však rezort práce, sociálnych vecí a rodiny, ale Úrad vlády Slovenskej republiky.
Novela zákona o odmeňovaní zamestnancov vo verejnej službe bola vypracovaná v zmysle Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na roky 2016 - 2020, v ktorom sa vláda zaviazala navrhnúť zmenu systému odmeňovania týchto zamestnancov za účelom jeho zefektívnenia a prijatia opatrenia v oblasti odmeňovania vo verejnej službe tak, aby sa odstránili rozdiely medzi minimálnou mzdou a minimálnymi tarifnými platmi.
Príprave novely zákona o odmeňovaní predchádzalo vytvorenie medzirezortnej pracovnej skupiny zloženej zo zástupcov ministerstiev, ako aj zástupcov Konfederácie odborových zväzov, Združenia miest a obcí Slovenska, ktorej úlohou bolo vypracovať podrobnú analýzu odmeňovania zamestnancov vo verejnej službe. Pracovná skupina dospela k záveru, že súčasný systém je v zásade vhodný a aplikovateľný v podmienkach odmeňovania predmetnej skupiny zamestnancov, avšak je potrebné eliminovať niektoré jeho hlavné nedostatky, najmä odstránenie dlhoročného problému existencie niektorých platových tried pod úrovňou minimálnej mzdy, treba povedať, že v súčasnosti zo 14 je už 8 pod úrovňou, a zjednodušenie systému, ktorý bol pomerne roztrieštený a relatívne komplikovaný.
Vzhľadom na uvedené novela zákona zavádza základnú stupnicu platových taríf, v ktorej žiadna z platových taríf už nie je pod úrovňou minimálnej mzdy, a ďalej napríklad redukuje počet stupníc platových taríf z 9 na 3. Novela zákona zavádza 3 stupnice, a to:
1. tzv. základnú stupnicu platových tried,
2. platové tarify pedagogických a odborných zamestnancov a
3. osobitnú stupnicu platových taríf učiteľov vysokých škôl, výskumných a vývojových zamestnancov.
Okrem toho novela zákona navrhuje zvýšiť hranicu započítavania praxe zamestnancov vo verejnej službe až na 40 rokov, a to vzhľadom na pomerne vysoký počet zamestnancov s praxou prevyšujúcou súčasné 32-ročné obmedzenie započítavania praxe. Podstatným prínosom predkladanej novely je však, prostredníctvom nej aj historicky všetky platové tarify zamestnancov vo verejnej službe dostanú prinajmenšom sa na úroveň stanovenej minimálnej mzdy.
Na záver je nutné poznamenať, že na základe kolektívneho vyjednávania o kolektívnej zmluve vyššieho stupňa došlo ku konsenzu ohľadom historicky najvyššieho zvyšovania platov zamestnancov vo verejnej službe. Na roky 2019 a 2020 sa zmluvné strany dohodli na 10 % valorizácii platov zamestnancov vo verejnej službe s výnimkou tých, ktorí sú odmeňovaní podľa spomínanej základnej stupnice a ktorých sa nebude týkať 10 % valorizácia pre rok 2019, keďže tým sa zvyšovanie v priemere o 10 % dotkne už v rámci novely, novely zákona. Aj na tých sa však bude vzťahovať 10 % valorizácia v nasledovnom roku, to znamená v roku 2020.
Novela zákona sa bude týkať približne 229-tisíc zamestnancov a bude predstavovať dopad na výdavky verejnej správy vo výške 255,5 mil. eur ročne.
Uchádzam sa o podporu tohto návrhu zákona.
Ďakujem, skončil som.

30.

Zápis, záznam z vlády je kompetenčnou úlohou Úradu vlády, preto vás poprosím, skúste sa obrátiť s touto otázkou na nich.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec, v plnej miere sa stotožňujem s odpoveďou pána premiéra, ktorú tu na hodine otázok prečítal pán podpredseda vlády Richard Raši. Skončil som.

Vyhoviem, pán podpredseda, veľmi krátke stanovisko, pretože sme v prvom čítaní.
Samozrejmá vec, že pripomienky, ktoré zazneli v diskusii, konkrétne od pána poslanca Mihála, sú a budú predmetom nášho ďalšieho hodnotenia, vrátime sa celkom iste k nim v súvislosti s druhým čítaním.
Ale v podstate tá hlavná... No, treba povedať jednu vec, rok a pol sa pripravoval tento zákon, až sa definitívne prijalo rozhodnutie o tom, že v súčasnosti nie je aktuálny UNITAS a musíme pristupovať k ročnému zúčtovaniu inak. To je odpoveď sčasti na, na to, čo ste naznačil. Isteže, keby tu bol UNITAS, tak je to úplne iné a my 300 ľudí neprijímame do Sociálnej poisťovne, ale možno polovicu prepúšťame, lebo Sociálna poisťovňa by vlastne realizovala výplatu a všetko ostatné by sa realizovalo niekde inde.
Čo sa týka, týka tých hlavných pripomienok alebo kritiky skôr toho technického charakteru, ktorá súvisí so zabezpečením aj tých systémov, no už len prečítať, ja neviem, mám tu pol stránky zdôvodnenia zo strany Sociálnej poisťovne prečo. Ale pokúsim sa to veľmi jednoducho vysvetliť.
Ľudia zo Sociálnej poisťovne boli počas celej doby súčasťou pracovného tímu a celkom iste mali priestor isté veci aj vyjadriť, ktoré súvisia s pripravenosťou a s návrhom účinnosti. Vychádzajúc z textu a obsahu novely, z tých 40 systémov, ktoré dnes v rámci Sociálnej poisťovne fungujú, musí dôjsť k zmene 22. To znamená, viac ako polovica systémov. A tieto systémy sa nebudú riešiť prostredníctvom domácich ítečkárov, ale, ale subdodávateľsky. Hlavný problém nie je to obstarávanie, do istej miery sa to dá aj urýchliť, hlavný problém je dodacia lehota a tá je 19 mesiacov od tých nosných dodávateľov, ktorí sa vyjadrili k tomu obsahu a možnosti a riešeniam, ktoré s tým súvisia, a to je, či minister, možno aj generálny riaditeľ chce alebo nechce, musí akceptovať. To znamená, táto otázka je daná tými technickými podmienkami, ktoré firmy, ktoré môžu uspieť v tom výberovom konaní a realizovať tie veci, ako dali, a tie sa museli zvážiť. Áno, my sme pôvodne plánovali, že maximálne o rok, ale 19 mesiacov je, opakujem ešte raz, dodacia lehota na prípravu tých nových systémov, ktoré budú vedieť a budú schopné zabezpečiť, nehovoriac teraz o tom, že bude treba do istej miery školiť aj ľudí v Sociálnej poisťovni, ktorí s tými novými systémami budú robiť, a všetky tie náležitosti, ktoré sa týkajú nielen technickej stránky veci, ale najmä tých, tých ľudských zdrojov, takže toto je hlavný dôvod prečo.
A čo sa týka tých 15 mil., no znovu sú to predpokladané náklady, ktoré vzišli z toho prieskumu, z pozície predsedu Dozornej rady sa, samozrejmá vec, tejto problematike môžem veľmi vážne venovať, ale ak by tu boli akékoľvek pochybnosti, nemám problém, aby sa k tejto problematike prípadne uskutočnil aj poslanecký prieskum, ktorý sa môže tejto problematike venovať, i keď tá subdodávateľská činnosť IT firiem je relatívne dosť zložitá, dá sa možno do istej miery presne zhodnotiť až po skončení toho, toho diela. Toľko.
Čo sa týka tých konkrétnych pripomienok, môžeme sa s nimi zaoberať. Kolegovia zareagovali a chcem minimálne k tej problematike, ktorá sa týka toho § 140, no keď zamestnanec je PN, nevykonáva činnosť, nemá z nej teda príjem, a teda nemá vymeriavací základ a poistné neplatí. To je reakcia k tomu, že prečo samostatne zárobkovo činné osoby a prečo nie zamestnanec, ale opakujem ešte raz, som pripravený v maximálnej miere aj so svojimi kolegami sa tejto problematike, akýmkoľvek pripomienkam venovať. Ja si uvedomujem, že v tom poslaneckom zbore možno nie je veľa poslancov, ktorí k danej problematike v plnej miere rozumejú, je to vysoko náročná problematika, a preto akúkoľvek pomoc, by som povedal, iniciatívu, pripravenosť, pán Mihál, v tomto prípade prípadne prijmem a môžeme sa o týchto veciach baviť, je tu relatívne časový priestor, pretože do septembra, kedy pôjde to druhé čítanie, je časový priestor, aby sme sa akýmkoľvek pripomienkam tohto typu vedeli, vedeli venovať.
Ďakujem pekne zatiaľ, skončil som. Bol som stručný?

Ďakujem pekne za slovo. Pán podpredseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci, účelom navrhovanej novely zákona o sociálnom poistení je najmä zavedenie ročného zúčtovania poistného v sociálnom poistení v súlade s Národným programom reforiem Slovenskej republiky na rok 2017.
Ročné zúčtovanie v sociálnom poistení bude efektívny nástroj na zamedzenie odvodovej optimalizácie subjektov. Reálne totiž dochádza k prípadom, kedy je zamestnancom počas roka vyplácaná mzda možno na úrovni priemernej mzdy alebo pod jej hranicou, ale jednorazovo v roku dôjde k zaplateniu vysokých odmien prevyšujúcich maximálny mesačný vymeriavací základ. Zákon je pripravený tak, aby nezvyšoval administratívnu záťaž podnikateľských subjektov, ale zároveň aby bolo odvodové zaťaženie práce spravodlivejšie a predišlo sa vzniku preplatkov alebo nedoplatkov ako výsledku ročného zúčtovania.
Ročné zúčtovanie sa bude týkať poistného na povinné sociálne poistenie zamestnancov, zamestnávateľov a samostatne zárobkovo činných osôb. Toto bude platené a odvádzané preddavkovo. Vykoná sa nad ním ročné zúčtovanie tak, že sa porovná zaplatené poistné s poistným, ktoré sa zaplatiť malo. Na to je potrebné zmeniť pravidlá a postupy súvisiace s platením poistného. Nebude sa týkať dobrovoľne poistených osôb, poistencov štátu ani úrazového poistenia a garančného poistenia, ktoré sa vnímajú, teda vzťahujú výlučne na zamestnávateľa.
Ročné zúčtovanie sa zavádza do súčasného právneho stavu, čo znamená, že právna úprava má za cieľ vykonať len tie zmeny, ktoré sú nevyhnutné na zavedenie ročného zúčtovania. Ročné zúčtovanie bude vykonávať Sociálna poisťovňa. Na jednej strane sa tým predíde k zvýšeniu administratívnej záťaže podnikateľských subjektov, ale aj poistencov, ktorý pri rokovaniach ocenili aj zástupcovia zamestnávateľov. Na druhej strane prináša to so sebou zásadnú zmenu doterajších postupov pri vykonávaní sociálneho poistenia samotnej Sociálnej poisťovne.
Treba tiež dodať, že ročné zúčtovanie bude mať v mnohých prípadoch vplyv na prepočet dávky vyplývajúcej zo sociálneho poistenia. Ročné zúčtovanie v sociálnom poistení tak bude podstatne komplikovanejšie oproti napríklad ročnému zúčtovaniu dane, resp. poistného na verejné zdravotné poistenie.
Poistné sa začne platiť preddavkovo za obdobie od 1. januára 2021. Ročné zúčtovanie sa prvýkrát vykoná v roku 2022 za rok 2021.
Našiel som podporu sociálnych partnerov pri riešení tohto zákona s tým, že sme akceptovali Sociálnou poisťovňou navrhnutú účinnosť zavedenia ročného zúčtovania od 1. januára 2021. Dôvodom je zabezpečenie dostatočne dlhej lehoty na zavedenie zmien do praxe a zmenu informačných systémov Sociálnej poisťovne, ktoré v drvivej väčšine sa musia zabezpečovať dodávateľským spôsobom.
Predpokladaným návrhom zákona v súvislosti so zavedením ročného zúčtovania vstupuje do ďalšej prípravy predpisov napríklad zákona o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.
V novele zákona sú obsiahnuté aj zmeny pre rodičov pri súbežnom nároku na materské pre oboch, ak sa starajú každý o iné svoje dieťa, ako aj zmeny majúce pre poistenca pozitívny vplyv na výpočet denného vymeriavacieho základu na určenie výšky nemocenských dávok. Tieto zmeny nadobudnú podľa návrhu zákona účinnosť od 1. januára 2019.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, týmto sa uchádzam o vašu podporu predloženej novely zákona. Ďakujem, skončil som.

Ďakujem pekne za slovo. Nadýchnem sa, pani poslankyňa, a budem sa snažiť hovoriť veľmi kľudne. Dúfam, že sa mi to podarí.
Priznám sa a hneď v úvode chcem začať s tým, že chcem veľmi pekne poďakovať všetkým tým, ktorí sa pričinili o to, že takáto novela zákona je na stole, lebo som presvedčený o tom, že zdravotne ťažko postihnutí, možno ich príbuzní na takúto novelu veľmi čakali, a som presvedčený o tom, že nemusí byť posledná. Ak som niekedy v ’17. roku, resp. v ’16., pretože tá posledná novela bola účinná už od 1. januára ’17, povedal, že v programovom vyhlásení máme otázky, ktoré sa týkajú riešenia kompenzácie ťažkého zdravotného postihnutia, ale nepovedal som, že alibisticky to riešime tou novelou, ale že budeme pokračovať. Myslím si, že ten priestor je tu aj ďalej, a to dáva odpoveď aj na viaceré otázky, ktoré tu ešte v tomto prípade boli položené.
Ale, prosím vás, 125 mil., ktoré sa na rok dávajú k dispozícii pre tých, ktorí to potrebujú, aby sa ťažko zdravotne postihnutí vedeli primerane začleniť do tej väčšinovej spoločnosti, aby sme zlepšili kvalitu života, mi stojí za to, aby som sa povzniesol nad niektorými tými, tými poznámkami, ktoré tu, ktoré tu padli, vrátane to, tej bábky. Pani poslankyňa, ja vám ďaleko od bábky. A k tomu sa ako, ako nebudem vyjadrovať.
Za ďalšie vážim si to, že aj členovia opozície sa do istej miery zapojili do prípravy tohto zákona. Vnímam to však, že je to výsledok toho, že to nie je ideologický návrh zákona, ale sa týka ľudí, ktorí sú zdravotne postihnutí, a vôbec teraz nesledujeme, koho volia a do ktorého kostola chodia. Sú to občania, ktorí potrebujú našu pomoc, a našou úlohou je urobiť všetko preto, aby sme kvalitu života im zlepšili.
Na druhej strane, ak tu boli niektoré vystúpenia, minimálne jedno chcem trošku viacej odkomentovať, to je pani podpredsedníčka Nicholsonová, neodpustím si, že podobne aj vy ste tu mali záujem sa v maximálnej miere predať, a v konečnej miere však pani poslankyňa povedala, sme politici a našou úlohou to je. To rešpektujem, to patrí k tomu a na tejto pôde možno až príliš veľa komplimentov tu dnes zaznelo, čo nebýva často zvykom, ale bodaj by to bolo častejšie, vždy je to lepšie počúvať ako, ako nejaké osočovanie sa a nechcem povedať ďalšie neduhy, ktoré tu veľakrát zazneli.
Takže ešte raz veľmi veľké poďakovanie úprimná vďaka, pre mňa nie je dôležité, že či sa na pôde ministerstva pripravili všetky opatrenia, ktoré dnes realizujeme, dôležité je, že dnes završujeme ten legislatívny proces tu v pléne Národnej rady vrátane všetkých pripomienok a doplnkov.
K vám, pani poslankyne, a hlavne pani poslankyne Shazhad. Prečo zhadzujete sama seba? Ak dovolíte, poviem v čom. No ak by ste vy nemali mať ako poslanci priestor a úroveň a šancu veci zmeniť a dajme tomu vylepšovať, no tak ste zbytoční. Keď v tomto prípade kritizujete túto otázku, kritizujete svoje vlastné ústavné postavenie, veď si ho vážte, rešpektujte. Ja si myslím, že na tomto stojí tá otázka. A ja som veľmi rád, že sa podarili viaceré veci priamo tu v Národnej rade vylepšiť z hľadiska toho zákona a konkrétnych dopadov pre tých ľudí. Možnože aj z hľadiska budúcnosti je dôležité, aby táto otázka bola zachovaná, jednoducho, jednoducho pokračovala.
K samotnej novele a k tým veciam, ktoré boli prijaté, v maximálnej miere vylepšujú dve kategórie ľudí, asistentov a opatrovateľov. Priznám sa, že prioritne môj záujem bol pomôcť hlavne opatrovateľom. Už predtým to postavenie a úroveň medzi asistentom a opatrovateľom neboli rovnaké, preto 120 eur navýšenie pre tých opatrovateľov, preto, aby sa dosiahla tá úroveň čistého príjmu minimálnej mzdy, pretože si zaslúžia našu veľkú úctu aj príbuzní, ktorí sa starajú o ťažko zdravotne postihnutého otca, matku, a, nedajbože, hovoriť o ťažko postihnuté dieťa, ktorému sa tá matka alebo rodič venuje, a práve preto si aj, aj isté benefity, ktoré z tohto zákona vyplývajú, v plnej miere zaslúžia.
Ak ste si všimli, v značnej miere začíname meniť aj z pozície ministerstva prístup k zdravotne, resp. ku kompenzáciám. Nemáme záujem vnímať poberateľa ako možného zlodeja, ktorý vie zneužiť nejakú dávku, ale, naopak, mám záujem mu dôverovať v prvej fáze a vyvodzovať závery až potom, keď sa presvedčíme o tom, že niekto zneužíva tieto veci. A že takí ľudia sú, to je tiež pravda, a preto aj tá kontrola tam má svoje plné opodstatnenie. Ja viem, že viacerí kolegovia na úradoch práce nebudú nadšení s tým, že budú musieť ďaleko viacej byť v teréne, na mieste a niektoré veci kontrolovať, ale možnože je to v tomto prípade lepšie riešenie, aby sme a priori nevystavili nejakú negatívnu kartu všetkým tým, ktorým vlastne prostredníctvom kompenzácie máme ambíciu pomáhať.
K samotnej diskusii a k návrhom. Prvá základná pripomienka mimo toho pozmeňováku, ktorý predložila pani Bašistová, pretože o tom sme už hovorili na samotnom výbore, a len sme hovorili, ako ho zladiť, doladiť, ako ho pripraviť, aby plnil tú úlohu, ktorá sa očakáva aj od kontroly a ktorá rieši aj otázku tých poväčšine mladých ľudí, ktorí sa vzdelávajú. Nie je ich veľa, za minulý rok to neprekročilo, to číslo, prsty na ruke, ale aj pre tých pár ľudí, ktorí sa vzdelávajú vonku, mi to stojí za to, aby sme takúto zmenu urobili, pretože ich kvalita života a uplatnenie v spoločnosti bude jednoducho úplne iné. Možnože aj tak ako k ostatným študentom, ktorí sú vonka, si želám, aby sa vrátili naspäť na Slovensko a tie vedomosti odovzdávali tu v tom reálnom živote.
Jedna vec, to ma trošku ako vyviedla, nerozumiem, prečo pani Nicholsonová otvára veci a kritizuje to, čo sama neurobila. Totiž počas tých dvoch rokov alebo roku a pol na ministerstve práce mala priamu zodpovednosť a riadila sekciu alebo koordinovala tú sekciu. Viete, problém je iný, novelu pripravila, v ’11. roku bola novela ponúknutá do procesu legislatívneho, v tej novele sa jeden jediný cent nezvyšoval nikomu v ničom. Až na vláde zhodu okolností vtedajšia premiérka Radičová navrhla, aby sa ochrana príjmu z 1,3 zmenila na 1,4 %. Prečo dnes tá kritika, ja neviem, to je otázka vlastného svedomia, že vtedy neurobila možno viac, ako bolo možné? Neviem, ale o to viacej som prekvapený, že takáto tvrdá, tvrdá kritika na takýto zákon, ktorý, som presvedčený o tom, že pomôže tisícom ľudí na Slovensku, nemá logiku a absolútne nemá opodstatnenie.
Možno aj k..., pani poslankyňa Shazhad, aj k vám, viete dobre, to, čo sme navrhli, a o čo sa o euro zvýšilo nad terajší príjem minimálnej mzdy hodinový, ten príspevok je málo. Ale treba si uvedomiť, že na Slovensku 130-tisíc ľudí robí za minimálnu mzdu, pravidelne dochádzajú do fabrík, musia sa evidovať aj z hľadiska dochádzky, nemajú s tým problém a radi by sme im pomohli skôr inak.
Podporte v maximálnej miere naše snahy pri zvyšovaní výšky minimálnej mzdy! Má to logiku a plné opodstatnenie. Ja sa snažím skôr riešiť viaceré veci súbehom, ponechať niektoré dávky pre tých, ktorí s v hmotnej núdzi, aby mali väčšiu motiváciu robiť. Ja si myslím, že to je náš spoločný cieľ, celkom iste nie nejaký, nejaký ideologický. To znamená, že treba si vážiť aj tých ľudí, ktorí robia za takúto mzdu, ja viem, že v Bratislave a okolí, na západnom Slovensku vzhľadom na situáciu, ktorá na trhu práce je, je to problém a v konečnej miere je to dosť do istej miery problém všade, pretože ja si tiež nemyslím, že na východnom Slovensku by malo neviem koľko ľudí robiť v podmienkach len za minimálnu mzdu. Je to naša spoločná úloha, spoločný cieľ a ja vás prizývam poďme spoločne do toho, pretože aj zvýšenie priemernej mzdy za minulý rok, keď hodnotíme aj v Česku, aj v Maďarsku, aj v Poľsku bolo vyššie ako na Slovensku. A ten trh, ekonomika, vývoj to dovoľuje. To znamená aj toto z hľadiska sociálnych aspektov by nás malo aj pri kontexte riešenia problematiky a hľadania nejakých lepších postavení pre ťažko zdravotne postihnutých zaujímať, pretože to priamo súvisí aj s touto problematiku, pretože viacerí rodinní príslušníci sú do istej miery podmienení nejakým príjmom, ktorý vždy možno nezodpovedá tej otázke, ktorá s tým súvisí.
Čomu sa chcem výrazne ohradiť, je tá kritika, ktorá tu padá na ústredie práce a úrady práce. Odmietam ju. Na úradoch práce robí na Slovensku 9-tisíc ľudí v ťažkých podmienkach. Mzdy na tých úradoch práce z hľadiska štátnej a verejnej služby sú jedny z najmenších. Preto sám iniciujem a robím všetko preto, aby sa tie tarify konečne zmenili, aby aj títo ľudia mali úplne iné ohodnotenie. Veľakrát sú predmetom agresivity ľudí, ktorí tam chodia, opilcov a takých, ktorí si možno veľakrát ani nezaslúžia, aby s nimi zaobchádzali na tom úrade tak, jako zaobchádzajú, lebo pre nich je to klient ako klient. Netvrdím, že nemôže z nich niektorý pochybiť, ale čo sa týka kompenzácií a posudzovania, to nie je len nejaký subjektívny pohľad toho pracovníka, aký dá, aký dá v tomto prípade, aké rozhodnutie urobí. To je veľa ráz podmienené lekárskym potvrdením, diagnózou, stavom, to sú veci, ktoré sú veľmi zložité.
A preto ako ja v plnej miere podporujem tie prípady, ktoré ste tu spomínali, ako je tam odvolacie konanie, je tam ďalší postup. Nech sa páči, obráťte sa aj na mňa, spravte poslanecký prieskum, budete vítaní, pôjdeme sa spolu pozrieť, do akej miery, ja vás ubezpečujem, že ak niekto pochybí, no tak bude za to, bude za to primerane potrestaný. Ale nehádžme do vreca 9-tisíc ľudí, ktorí si v ťažkých podmienkach svedomite vykonávajú tú prácu, vzhľadom na nejaké poznatky, ktoré môžu byť subjektívne, lebo to je pohľad toho, ktorý nad vám píše, a keď sa pozrieme objektívnejšie na celý ten prípad, môže byť úplne v inej polohe. To je veľmi dôležité, a to nielen pre túto chvíľu, ale bol by som rád, aby takáto komunikácia bola aj ďalej, pretože tento parlament si nepamätá komunikáciu rezortu práce aj s opozičnými poslancami takú, aká je tu teraz.
Pani Shazhad, s vami rokoval štátny tajomník k problematike, ktorá bola aktuálna, a vy tu dnes idete nás kritizovať o tom, že vás nikto nepočúva, nikto nes... Ale ako štátny tajomník ministerstva kedy kto do minulosti prijal opozičného poslanca, mal záujem hľadať spolu nejaké riešenia na pozícii štátneho tajomníka?! Tak si to vážte! (Reakcia z pléna.)
Ak dovolíte, budem pokračovať ku konkrétnym návrhom, ktoré tu, ktoré tu zazneli v diskusii. Samozrejme, podporujem návrh pani, pani predsedníčky Bašistovej.
Čo sa týka pozmeňovákov. Pani poslankyňa Gaborčáková, platí to, čo som povedal tam, nie je to okresný úrad práce, je to lekár, ktorý dáva základné veci pre zhodnotenie posúdenia vydania nejakého rozhodnutia. Len zmeny, ktoré sa týkajú zákona, všetky dotknuté sú medicínskeho charakteru a to sa, myslím, v tomto smere aj zhodneme, lebo problematiku, ktorú ste otvorila, je, je problém minimálne tých troch rezortov, ako sme to zadefinovali, aj zdravotníctva, aj školstva, samozrejmá vec, že aj práce a sociálnych vecí, a my sme pripravení na týchto témach spolu ďalej aj hovoriť. To znamená, že je asi potrebná širšia diskusia s lekármi, s osobami s ťažko zdravotného postihnutej..., alebo s ich inštitúciami, ktoré ich reprezentujú, ministerstvo zdravotníctva, výborom pre osoby so zdravotným postihnutím, ten výbor je veľmi dôležitý. Ten výbor u mňa funguje tak, že 50 % členov výboru sú predstavitelia mimovládnych organizácií. To znamená, to sú práve tí, ktorí reprezentujú a zastupujú organizácie ťažko zdravotne postihnutých. Poďme navrhnúť isté riešenia, spravíme nejakú pracovnú komisiu, ktorá bude riešiť celý ten problém aj ostatných rezortov, áno, poďme hľadať ďalšie riešenia. Ja viem, že tento problém tu je. On nie je tu zo dňa na deň, ale zdá sa, že aj z hľadiska budúcnosti môže byť ešte viacej vypuklejší, pretože tá diagnóza tu je, ona sa rozširuje a našou úlohou je sa touto otázku zaoberať. Prizývam, som pripravený sa tejto problematike venovať.
Len vstupujete aj do tej navrhovanej prílohy 18, to sú zdravotné stavy na účely parkovacieho preukazu. Sčasti pani predsedníčka reagovala odpoveďou od mojich kolegov, ale znova je tu ďalší priestor sa tomu ešte hlbšie venovať. I keď vždy to bude otázka, otázka možno subjektívneho hodnotenia, pretože tie psychické choroby sú niekedy ďaleko, ďaleko zložitejšie ako telesné. Tam ak niekto nemá nohu, no tak asi, ale ten psychický stav je, je ďaleko, ďaleko komplikovanejší. Ale opakujem ešte raz, sme pripravení sa aj k tejto problematike jednoducho vrátiť.
No a čo sa týka prílohy, tej č. 18, nie sú uvedené konkrétne diagnózy v nej, ale skôr druhy postihnutia, čo je prirodzené. Nie diagnóza, ale druhy postihnutia, to znamená duševné postihnutie s ťažkou poruchou sociálnych interakcií vrátane pervazívnych vývinových porúch. No a pokiaľ dobre viem, tak do tohto spadá aj tá problematika, ktorá sa týka autistov alebo tohoto spektra autistického, takže sčasti sa na to odpovedať dá, sčasti je to možno výzva. A ja som pripravený sa podieľať ďalej aj na tejto problematike. A tak, ako sme povedali, že tu môže byť aj tretia etapa ešte v priebehu tohto volebného obdobia, ak dospejeme k stavu a potrebe riešenia, som pripravený ísť aj s treťou novelou dajme tomu v budúcom roku, som presvedčený, že to bude len v prospech veci.
No a čo sa týka tých riešení, ktoré navrhuje pani poslankyňa Shahzad, hlavne čo sa týka tých autoškôl, no je to trošku zložitejšie. Asi by sme nemali prostredníctvom peňažných príspevkov riešiť problémy autoškôl. To asi sa zhodneme, to sa musí riešiť niekde úplne inde, nehovoriac o tom, že do tej výbavy toho auta je potrebné ešte niečo viacej, čo by mal byť ten inštruktor, a to je ďalšia výbava špeciálna, ktorá do toho prináleží. To znamená, že ako myšlienku beriem, ale my sme celý ten komplex aj ten zoznam osemnástky, ktorý som tu predtým hovoril, tú prílohu aj tieto veci preberali s predstaviteľmi organizácií ťažko zdravotne postihnutých a toto je súlad, ktorý bol prijatý aj spolu s nimi. Veď to nie je tak, že tu neboli žiadne rokovania, naopak, tie veľmi dlho trvali a sú pravidelnými účastníkmi a pripomienkovacími inštitúciami pri riešení akejkoľvek otázky, ktorá súvisí s novelou, ktorá sa dotýka osôb ťažko zdravotne postihnutých.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, som osobne presvedčený, že prijatím tohto zákona sa zlepší kvalita života ťažko postihnutých občanov na Slovensku aj ľudí, ktorí venujú svoju starostlivosť, či už rodinným príslušníkom, prípadne asistentom, a preto úplne na záver vás chcem požiadať, poprosiť, podporme tento návrh zákona. Som presvedčený, že to bude jedna z dobrých správ pre Slovensko.
Ďakujem.

Vymazať rámček!!!