Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Uvádzajúci uvádza bod

30.1.2019 o 14:39 hod.

JUDr.

Ján Richter

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Uvádzajúci uvádza bod 30.1.2019 14:39 - 14:43 hod.

Ján Richter Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda, ospravedlňujem sa.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, ako som už v prvom čítaní uviedol, návrhom zákona dochádza predovšetkým k zmene pri poskytovaní aktivačného príspevku, ktorý sa navrhuje poskytovať na dvoch úrovniach, pričom vo vyššej sume bude patriť osobám, ktoré majú príjem zo závislej činnosti najmenej vo výške mesačnej minimálnej mzdy. Ide o opatrenie, ktorého cieľom je zvýšenie a posilnenie motivácie pracovať.
Navrhuje sa tiež zvýšenie súm dávky v hmotnej núdzi aktivačného príspevku, ochranného príspevku a príspevku na nezaopatrené dieťa s prihliadnutím na skutočnosť, že k ich úprave, resp. k zvýšeniu nedošlo už niekoľko rokov. Presne je tomu 9 rokov.
Tiež sa navrhujú ďalšie zmeny vyplývajúce z aplikačnej praxe, ktorých cieľom je zvýšenie ochrany, zvýšenie motivácie a zníženie administratívnej náročnosti, ako aj zamedzenie zneužívaniu príslušnej pomoci.
V rámci prerokovania návrhu zákona vo výboroch Národnej rady boli predložené dva pozmeňovacie návrhy, ktorých cieľom je ďalšie posilnenie motivácie ochrany a znižovania administratívnej náročnosti pri poskytovaní pomoci. Ako napríklad
1. predĺženie poskytovania osobitného príspevku na 18 mesiacov,
2. nevyužívanie predĺženia osobitnej žiadosti pri uplatňovaní nároku na osobitný, á, nevyžadovanie predloženia osobitnej žiadosti pri uplatňovaní nároku na osobitný príspevok,
3. zvýšenie hranice nezapočítateľného príjmu z projektov podporujúcich uplatňovanie na trhu práce v súvislosti s posudzovaním stavu hmotnej núdze zo súčasných 50 % na 75 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu a súčasne sa navrhuje rozšíriť okruh príjmov o príjmy z projektov a programov, ktoré nie sú organizované iba podľa zákona o službách zamestnanosti,
4. zavedenie pravidelného valorizačného mechanizmu, ktorým sa umožní každoročne upravovať sumy dávky pomoci v hmotnej núdzi k 1. januáru kalendárneho roka na základe úpravy sumy životného minima k 1. júlu predchádzajúceho kalendárneho roka z dôvodu zachovania reálnej hodnoty súm dávky v hmotnej núdzi a príspevkov v hmotnej núdzi v čase na základe vývoja sociálno-ekonomickej situácie v krajine.
A posledná úprava, aby súčasťou domácnosti nebolo dieťa do 25 rokov veku, ktoré bude mať príjem zo závislej činnosti vyšší, ako je polovica mesačnej minimálnej mzdy. Ide o opatrenie podporiť mladých ľudí k osamostatneniu sa a v riešení ich vlastnej sociálnej situácie ako novej domácnosti.
Všetky uvedené návrhy považujeme za mimoriadne prínosné a súhlasíme s nimi a prirodzene, že ich aj podporujeme.
Uchádzam sa o podporu, vážené panie poslankyne, páni poslanci, zákona o pomoci v hmotnej núdzi v druhom čítaní.
Ďakujem, skončil som.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 7.12.2018 10:26 - 10:28 hod.

Ján Richter Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Ďakujem pekne aj za tú pozornosť, ak to bolo myslené úprimne, tak celkom iste ďakujem.
Veľmi stručne, pretože sme v prvom čítaní a nezaznamenal som žiadne návrhy na to, že by sme mali prestať rokovať o tejto novele, o tomto zákone. Ja len môžem povedať, že som pripravený načúvať aj tie niektoré veci, ktoré ste pomenovala, pani poslankyňa, s mojimi kolegami iste prehodnotíme, bude to o to výhodnejšie potom rokovať v tom druhom čítaní, to sme v plnej miere pripravení.
Snáď treba povedať dve-tri veci. Možno otázka, znižujú sa stále výdavky na hmotnú núdzu, no, áno, logicky sa znižuje počet ľudí, ktorý zo zákona má nárok na hmotnú núdzu, je nižší, a preto je aj v tom štátnom rozpočte nižšie číslo. Použijem len jedno prirovnanie. Nejakých pár rokov dozadu, keď sme prijali úlohu povinnej aktivácie, to znamená odrobiť tých 32 hodín pre ľudí, ktorí poberajú hmotné núdze a sú v evidencii úradov práce, povinnosť zo zákona aktivovať bola pre 187-tisíc ľudí. Dneska je ich 75-tisíc ľudí, to znamená, tí ľudia sa medzitým aj s našou pomocou, možno aj tým, že získali nejaké tie najzákladnejšie pracovné návyky, zamestnali. O to nám ide, lebo ja som osobne presvedčený, že najlepšia sociálna politika je dať ľuďom prácu. Samozrejmá vec, že ak o ňu stoja.
Chcel by som povedať, že, áno, máme dva ciele. Po prvé riešiť jednotlivé dávky v hmotnej núdzi, opakujem, jednotlivé dávky, to nie je len, len nejaká jedna nejakým tým percentuálnym navýšením, ale my veľmi vážne reagujeme na tú aplikačnú prax, tie veci, ktoré som aj v úvode čítal, veľmi stručne.
Čo sa týka žiaka, študenta z 1,2-násobku životného minima na trojnásobok je veľký posun, ktorý sa týka rodín, ktoré sú v hmotnej núdzi. To, že nejdeme skúmať ženy 8 týždňov, pokiaľ je tam tá tehotnosť, ďalej poberateľov predčasného dôchodku, prípadne upraviť podmienky, ktoré sa týkajú ochranného príspevku, nehovoriac o tom, že to je ďaleko adresnejšie, ako bolo predtým, čo sa týka pomoci v hmotnej núdzi, čo sa týka spoločne posudzovaných členov. V žiadnom prípade nejdeme posudzovať tých, ktorí sa presadili, ja neviem, študujú vonku a majú z toho nejaký príjem, aby na základe toho stratila tá rodina nárok na hmotnú núdzu.
Myslím si, že všetko sú to vysoko pozitívne veci, a hovoríme dokonca o 25 rokoch života v podmienkach dieťaťa, ak nepracuje, tak, samozrejmá vec, že je súčasťou rodiny bez ohľadu na to, kde žije, aby tá rodina mala nárok na tú hmotnú núdzu. To je jeden rozmer.
No, áno, je tam druhý rozmer, ktorý sa týka, že cez tento zákon máme opätovne záujem ďaleko viac motivovať ľudí, aby pracovali. Presné čísla, keď zohľadním aj to, čo sa od budúceho roku pridáva na minimálnu mzdu, to znamená, že ak zo štvorčlennej rodiny čo len jeden pracuje za tú minimálnu mzdu, od budúceho roku skoro o 100 eur bude mať čistý príjem vyšší. Myslím, že to je absolútne ako správny postup, aby sme ľudí motivovali, aby tú prácu zobrali.
No a čo sa týka tej vašej pripomienky ohľadom príspevku na bývanie, je tu jedno uznesenie vlády, ktoré nás zaväzuje do roku 2020 prijať novelu tohto zákona. Ono to má aj ďalšie súvislosti, lebo medzitým sa napríklad pripravuje aj opatrenie, novela energetická chudoba a ďalšie veci, ktoré s tým bezprostredne súvisia.
Takže hovorím, áno, pripravujeme, analyzujeme a ešte v tomto volebnom období máme záujem sa s touto úlohou vyrovnať. To znamená, že keď to bude aktuálne, budem rád, keď budem môcť spolupracovať aj na nejakých vašich poznatkoch, ktoré sa tej problematiky týkajú.
Ďakujem, skončil som.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 7.12.2018 9:54 - 9:58 hod.

Ján Richter Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán podpredseda, za slovo. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, návrh zákona o pomoci v hmotnej núdzi bol vypracovaný v súlade s Národným programom reforiem pre tento kalendárny rok s cieľom najmä v ďalšie posilňovanie princípu motivácie a ochrany zraniteľných príjemcov pomoci hmotnej núdzi za účelom zvýšenia ich príjmu.
Návrhom zákona dochádza k zmene pri poskytovaní aktivačného príspevku, ktorý sa navrhuje poskytovať na dvoch úrovniach, pričom vo vyššej sume bude patriť osobám, ktoré majú príjem zo závislej činnosti najmenej vo výške mesačnej minimálnej mzdy.
Ďalej sa navrhuje zvýšenie súm dávky v hmotnej núdzi, aktivačného príspevku, ochranného príspevku a príspevku na nezaopatrené dieťa s prihliadnutím na skutočnosť, že k ich úprave, resp. zvýšeniu nedošlo už niekoľko rokov. Budúci rok to bude presne desať rokov, čo sa naposledy zvyšovali.
Ďalšími navrhovanými zmenami sú zvýšenie hranice, do ktorej sa nebude príjem žiaka strednej školy alebo študenta vysokej školy na účely posudzovania hmotnej núdze považovať za príjem, a to z 1,2-násobku sumy životného minima ideme až na trojnásobok sumy životného minima.
Ďalej navrhujeme rozšíriť okruh osôb, u ktorých sa neskúma možnosť zabezpečiť alebo zvýšiť si príjem vlastnou prácou, o tehotné ženy od začiatku 8. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu a poberateľom predčasného starobného dôchodku a upraviť podmienky poskytovania ochranného príspevku.
Zároveň sa navrhujú ďalšie úpravy za účelom adresnejšieho poskytovania pomoci v hmotnej núdzi. Navrhuje sa upraviť spoločné posudzovanie členov domácností pre vznik nárokov na pomoc v hmotnej núdzi, najmä nepovažovať za člena domácnosti osobu, ktorá sa zúčastňuje zahraničného študijného programu a dosiahla už vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, ak podľa podmienok tohto študijného programu má zabezpečené základné životné podmienky.
Tiež sa navrhuje, aby plnoleté nezaopatrené deti do 25 rokov veku, ktoré nemajú vlastný príjem, boli posudzované ako členovia domácnosti so svojimi rodičmi bez ohľadu na skutočnosť, či s nimi spoločne žijú.
Ďalej sa navrhuje s určitými výnimkami nepovažovať za domácnosť v hmotnej núdzi takú domácnosť, ktorej členom je fyzická osoba, ktorá podniká alebo ktorej najmenej jeden člen sa zdržiava v cudzine dlhšie ako 30 po sebe nasledujúcich dní z iného dôvodu ako z dôvodu štúdia.
Na záver by som chcel uviesť, že som otvorený každému návrhu, ktorého aplikácia bude prínosná v prospech zvýšenia motivácie a ochrany osôb v hmotnej núdzi.
Absolvoval som rokovania s pánom splnomocnencom vlády Slovenskej republiky pre rómske komunity, pričom z tohto stretnutia vyplynulo niekoľko návrhov, ktoré považujeme za prínosné a budeme s nimi uvažovať v súvislosti s druhým čítaním.
Riešime dve veci. Zvyšujeme príspevky v hmotnej núdzi, ale čo je najdôležitejšie, na základe aplikačnej praxe. Ponúkame ďalší rozsah súbehu. Od roku 2015 sa na základe opatrenia, ktoré sme prijali, že sa ponecháva hmotná núdza tým, ktorí sa zamestnali a poberajú len hmotnú núdzu, až do výšky jedného roka sa zamestnalo 45-tisíc dlhodobo evidovaných nezamestnaných. Preto je záujem rozšíriť ten súbeh o ďalšie dávky, aby bola väčšia motivácia aj pre kategóriu ľudí z rodín, kde je hmotná núdza, aby prijali prácu, keď len za tú minimálnu mzdu.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 7.12.2018 9:42 - 9:53 hod.

Ján Richter Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Pokúsim sa byť veľmi stručný. V prvom rade chcem poďakovať, lebo na rozdiel od prvého čítania dovolím si povedať, že rozprava v druhom čítaní bola pragmatická, konkrétna, vecná. Možno tie politické atribúty a tí, čo kandidujú na prezidentov a neviem kde, sa vyrečnili v tom prvom čítaní. Akceptujem a ešte raz chcem pekne poďakovať. Budem veľmi konkrétne reagovať skôr na presné vystúpenia.
Pani poslankyňa Gaborčáková, ministerstvo má schválenú Stratégiu politiky zamestnanosti. Tri roky sa pravidelne vo vláde kontroluje, aktualizuje. My nie sme na holej lúke. Ideme systematicky, máme tam zahrnuté všetky veci, dokonca aj veci, ktoré sa týkajú budúcnosti z hľadiska štvrtej priemyselnej revolúcie.
Za ďalšie, teraz sme schválili Stratégiu pracovnej mobility cudzincov v Slovenskej republike. Tento materiál v značnej miere vychádza z celkovej stratégie a konkretizuje postup, ktorý sa týka takzvaných tretiakov.
Včera som mal ministerskú radu a v Bruseli som sa s viacerými kolegami, hlavne z východnej Európy, bavil, nikto nemá takúto stratégiu. Viete prečo nie? No lebo nerobia kontrolu, reguláciu a plánovanie. Sme jediní, ktorí sme neotvorili tie šránky a nepovedali každému, kto chce, nech ide. Ak sa ujme, ostane, keď nie, pôjde ďalej. A som presvedčený, že je to správne rozhodnutie.
My máme isté špecifiká, ktoré súvisia s evidenciou nezamestnaných. Máme ich 5 %, ale tie špecifiká súvisia s tým, že je tu rozdielna regionálna nezamestnanosť. Myslím, že netreba zdôvodňovať kde aká.
Za ďalšie, je nevhodná štruktúra evidovaných zamestnaných vzhľadom na potreby trhu práce.
No a tretia vec, je veľké množstvo evidovaných nezamestnaných bez vzdelania a pracovných návykov.
Pani poslankyňa Verešová, náš problém nie je, že tí ľudia stratili pracovné návyky. Viete, aký je problém? Že ich nikdy nemali. Oni poväčšine nikdy nepracovali. Tí, čo pracovali, sa zamestnali. Za posledné dva roky sme dokázali znížiť dlhodobo evidovaných nezamestnaných o 100-tisíc; 27-tisíc, ktorí boli evidovaní viac ako štyri roky.
Včera na ministerskej rade ministrov práce, sociálnych vecí a rodiny Európska komisia predložila správu, ktorá analyzuje vývoj dlhodobej nezamestnanosti. Slovensko tam bolo vypichnuté veľmi pozitívne vzhľadom na tieto štatistiky a čísla. A efektívnosť nástrojov, čo sa týka projektov Európskeho sociálneho fondu. To je odpoveď objektívneho kritéria a možno nie pohľadu, pohľadu opozície.
To znamená, že najdôležitejší význam - regulujeme, plánujeme a kontrolujeme. O tom sú tie opatrenia. My tieto opatrenia vlastne prijímame preto, aby sme odbúrali administratívu a časovú náročnosť. A to by ste mali hádam vnímať a podporiť. Nič iné, žiadne zásadnejšie výhody ani pre zamestnávateľov, ani pre zamestnancov, hoci posúdili ten materiál aj jedni, aj druhí, dali tam svoje pripomienky. Sčasti sa akceptovali jedny alebo druhé. Ale toto je dôležité a to je potrebné v súčasnosti.
Ja si v plnej miere uvedomujem a včera som tak aj vystupoval aj na tej ministerskej rade. Taká futbalová terminológia, my dnes útočíme, útočíme na každého nezamestnaného, ktorý je evidovaný, s tým, že mu ponúkame prácu, ak o ňu má záujem, to treba tiež povedať. Ale tu sa nedá vylúčiť, že v priebehu pár rokov dôjdeme do iného štádia aj stratégie. No bude treba robiť obranné mechanizmy, aby sme udržali zamestnanosť a možno aby sme hľadali iné formy pomoci, aby sme tomu zamestnancovi zagarantovali, keď možno len za 60 %, aby ostal a pracoval, pretože môže byť tá situácia iná.
Mrzí ma, že tu nie je pán Mihál. Štatistiky z obdobia, keď bol minister, sú totiž úplne iné. My sa dnes bavíme o 65-tisíc cudzincoch na Slovensku, z ktorých približne polovica sú takzvaní tretiaci a ostatní z krajín Európskej únie. V ´11., ´12. roku, keď kríza a nezamestnanosť na Slovensku vrcholila, mali sme 15-percentnú nezamestnanosť, na Slovensku pracovalo 22-tisíc cudzincov; 5,5 tisíca tretiakov dostalo povolenia. Pýtam sa prečo?
Ja keď som prišiel na úrad práce, mal som problém, lebo bola tam agresivita zo strany ľudí, ktorí mali záujem pracovať, a moji kolegovia na úradoch práce im nemali čo ponúknuť. A my sme dali súhlas 5,5 tisíca tretiakom a spolu 22-tisíc cudzincom, aby v tom čase na Slovensku robili. Na to by som kládol otázku - prečo, ako?
To znamená, úplne iné je niečo hlásať, ponúkať, byť ja neviem aký ústretový, ale v čase, keď mám zodpovednosť, konám úplne opačne. Možno aj toto bolo treba pripomenúť, i keď nechcem tomu dávať nejaký politický charakter.
My dnes riešime dve veci, povedali sme, tieto opatrenia zrýchlené platia pre okresy, kde je pod 5 % evidovaná nezamestnanosť a 30 % z hľadiska celkového objemu v tej firme. Prečo sme pustili ADZ-ky? Áno, zaznelo tu posledné obdobie, a to nie je prvý prípad, ja som prijal minulý týždeň srbského veľvyslanca, včera som rokoval s ministrom kolegom z Rumunska. Čo sa udialo? Bolo to tu sčasti naznačené, chcem pekne poďakovať pani predsedníčke výboru, že tieto veci ponúkla. Áno, srbská agentúra si založila dcéru v Rumunsku a ako v rámci vyslania krajín Európskej únie k nám prišlo 700 Srbov, ktorí neboli sociálne zabezpečení, jednoducho boli tu načierno. Ubezpečil som aj veľvyslanca a prijali sme konkrétne opatrenia včera aj s rumunským kolegom, ako ďalej postupovať. No musia tu sa spraviť konkrétne dohody o konkrétnej spolupráci. Sociálna poisťovňa rumunská, slovenská, inšpektorát práce slovenský, rumunský, ústredie práce naše, ich, aby tu bola vzájomná informovanosť, aby sme včas vedeli zachytiť, pretože oni v Rumunsku ani šajnu nemali o tom, že nejakých 700 Srbov rumunská spoločnosť zamestnala, a preto nemohli ani konať.
Ale to sú isté anomálie, ktoré tu sú, a práve preto, keď my dáme isté podmienky tým agentúram, ale zviazané, podmienené s tým, že minimálne tri roky musí tá agentúra na Slovensku fungovať, spĺňať isté podmienky. Možno ich ďaleko viacej ukontrolujeme, to je ten zmysel, prečo do toho ideme a má to celkom prirodzené ratio.
Teraz, ak dovolíte, k tomu návrhu pozmeňovaciemu. No, sčasti som naznačil smerom k predkladateľom, že vidím v tom neúprimnosť, aj som povedal prečo a z akých dôvodov. V čase, keď mali moc a podmienky a možnosti, konali úplne opačne. Pán Mihál dvíhal minimálnu mzdu v prvom roku o 9 eur, v druhom roku o 11 eur. Pýtam sa prečo, keď dnes tak chce byť štedrý, ale štedrý chce byť najmä voči cudzincom? Ale áno, však ideme riešiť platy a mzdy cudzincov. Ja nemám záujem, aby sme na Slovensku zvýhodňovali cudzincov. Mám záujem, aby bežalo dobré kolektívne vyjednávanie a aby dokázali odborári so svojimi zamestnávateľmi vyrokovať čo najvýhodnejšie zvyšovanie mzdy. Chvalabohu, v posledných rokoch sa to deje. Ale toto je dôležité.
Preto, ak môžem, veľmi konkrétne niečo prečítam. "Požiadavka na garantovanie mzdy pre cudzinca vo výške priemernej mesačnej mzdy v príslušnom odvetví bola odôvodnená okrem iného aj tým, že by sa mal zaviesť rovnaký mechanizmus ako v prípade modrých kariet." Áno, modré karty, to je smernica Európskej únie, ktorá hovorí, v prípade vyššieho vzdelania a tak ďalej podmienka 1,5. Absolútne súhlasím. Máme zavedené, realizujeme, bodaj by ich bolo čo najviac tých, ktorí prichádzajú, lebo to sú lekári a ďalší, ktorí sú u nás jednoducho, jednoducho potrební.
Ďalej "rozšírenie obdobnej podmienky na všetkých cudzincov nie je v smernici Európskeho parlamentu zaevidované", to znamená, ten návrh ide nad rámec tejto smernice, s čím, samozrejmá vec, ako je možné súhlasiť za predpokladu, že to prináša nejaké výhody.
No ale "návrh paní poslankýň a pánov poslancov zakladá nerovnaké zaobchádzanie v oblasti odmeňovania z dôvodu štátnej príslušnosti tým, že štátni príslušníci tretej krajiny majú garantovanú "minimálnu mzdu" na úrovni priemernej mzdy", ale naši slovenskí kolegovia, slovenskí robotníci majú garantovanú len minimálnu mzdu.
V tom je tá diskriminácia.
A teraz budeme čakať, že zamestnávateľ zareaguje s tým, že automaticky zvýši aj týmto? Nie. Sociálny dumping je o rovnosti. O rovnosti v zmysle Zákonníka práce, aby neboli zvýhodňovaní jedni alebo druhí. My sme predtým urobili isté opatrenia, aby pre toho zamestnávateľa ten cudzinec bol relatívne drahší. Ubezpečujem vás aj na základe komunikácie, že žiaden zamestnávateľ na Slovensku zatiaľ neuprednostňuje cudzincov len preto, že by boli pre nich výhodnejší. Výhodnejší môžu byť na základe vzdelania, kvalifikácie, praxe a ďalších vecí, ktoré sú bezprostredne v tomto prípade jednoducho potrebné.
Možno aj toto si je v súvislosti s tým potrebné, potrebné uvedomiť a myslím, že tie argumenty, ktoré som povedal, 15-percentná nezamestnanosť a súhlas 22-tisíc cudzincom sa nedajú logicky zdôvodniť. Možno na toto by mali tí predkladatelia odpovedať, v čase, keď mali zodpovednosť, prečo to bolo a prečo 5,5 tisíca tretiakov v čase 15-percentnej nezamestnanosti na Slovensku dostalo súhlas, aby tu pôsobilo.
Ďakujem, z mojej strany všetko. Chcem vás pekne poprosiť o podporu tohto materiálu.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 7.12.2018 9:01 - 9:04 hod.

Ján Richter Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda Národnej rady. Ešte raz, ak dovolíte, dobré ránko všetkým.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, predkladám na základe vládou schválenej Stratégie pracovnej mobility cudzincov v Slovenskej republike.
Hlavným cieľom návrhu zákona je zefektívniť, urýchliť a spružniť systém upravujúci vstup a pobyt štátnych príslušníkov tzv. tretích krajín na území Slovenskej republiky za účelom zamestnávania, a to predovšetkým v profesiách, ktoré sú identifikované ako nedostatkové, a to najmä prostredníctvom týchto legislatívnych opatrení:
- zmena periodicity aktualizácie zoznamu tzv. nedostatkových profesií z ročného na štvrťročnú periodicitu,
- rozšírenie možnosti vstupu štátnych príslušníkov tretích krajín za presne stanovených podmienok cez agentúry dočasného zamestnávania,
- nevyžadovanie dokladov o vzdelaní v prípade zamestnaní, ktoré nie sú regulovanými povolaniami,
- zavedenie povinnosti zamestnávateľov nahlasovať voľné pracovné miesta na úrady práce.
Zároveň zjednocujeme dĺžku preverovania obdobia neporušenia zákona na nelegálne zamestnávanie na tieto účely na päť rokov a skracuje sa lehota pri posudzovaní žiadostí o udelenie prechodného pobytu za účelom zamestnávania z 90 na 30 dní.
Navrhuje sa rozšíriť účel lekárskej posudkovej činnosti v prípade schopnosti uchádzača o zamestnanie plniť povinnosti vyplývajúce zo zákona o službách zamestnanosti. Samozrejme, naďalej ostávajú v prípade neschopnosti poistencami štátu, to znamená, zdravotné poisťovne v takomto prípade platia odvody na zdravotné poistenie za takýchto poistencov.
V nadväznosti na zjednodušenie systému upravujúceho vstup a pobyt štátnych príslušníkov tretích krajín na území Slovenskej republiky na účely zamestnania sa v II. Zákonníka práce zavádza zákaz zamestnávateľa akýmkoľvek spôsobom obmedzovať zamestnanca v možnosti informovať o svojej mzde. Ide o opatrenie, ktoré má prispieť k zabráneniu zneužívania príchodu občanov tretích krajín na slovenský pracovný trh na sociálny dumping v mzdovej oblasti.
S pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré boli prijaté na rokovaní Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci, uvedenými v spoločnej správe, sa stotožňujem a odporúčam ich schváliť.
Ďakujem. Skončil som.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 29.11.2018 15:05 - 15:06 hod.

Ján Richter
Pán poslanec, odpovedal som vám. Keby som mohol, ja by som vám postavil otázku, či ako poslanec nemáte na viac ako na toto divadlo, čo tu robíte. Ďakujem.
Skryt prepis
 

29.11.2018 15:04 - 15:05 hod.

Ján Richter
Ďakujem pekne. Pán poslanec, ako ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny mi neprináleží odpovedať na túto otázku. Myslím si, že otázka rigoróznych prác je v kompetencii príslušných univerzít. Skončil som.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 29.11.2018 12:49 - 12:53 hod.

Ján Richter Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Nemienim hovoriť veľmi dlho, ale predsa len dovolím si povedať smerom k rozprave a k diskusii. Chcem poďakovať všetkým pragmatickým vystúpeniam, ktoré smerovali k tomu, že sa hľadá buď podpora, alebo nejaký, nejaké riešenia tohto problému. V rámci druhého, tretieho čítania, samozrejme, sme pripravení.
Ale na druhej strane chcem povedať jednu vec, že tri také negatívne veci dominovali v tých vystúpeniach, to je populizmus, demagógia a protirečenia. Vo viacerých vystúpeniach to bolo, začiatok niečo, nejaká kritika a v závere vlastne, vlastne ako pozitívum toho istého problému. Preto hovorím o protirečeniach. Doslova som až niektorým, niektorým veciam nerozumel. Ale na druhej strane vnímam, že sme niekde pred ďalšími voľbami. Viacerí, ktorí tu majú záujem kandidovať aj na prezidentov, sa tu chcú za každú cenu ukázať, ale nemyslím si, že je to vždy tá najlepšia forma, ako osloviť voliča, ale to je môj pohľad.
Treba povedať jednu vec k tým vystúpeniam, že my sme riešili ten problém tak, že sme rozložili záväzok a povinnosť aj na jednu, aj na druhú stranu. V tomto prípade zamestnávateľ, na druhej strane zamestnanec a súvisiace veci s tým. Dovolím si pár poznámok.
Po prvé, súhlasili sme s tým, že nebude sa raz ročne robiť aktualizácia toho zoznamu, tých nedostatkových pracovných síl, čo sa týka, pán Jurzyca, hneď zareagujem, metodická tvorba vrátane analýzy aj regionálnej, možno to bude nižšia podzákonná norma, je súčasť tohto. To znamená, áno, bude to podmienené, akékoľvek doplnenie, vyradenie s nejakou analýzou, nejakým hodnotením, opakujem ešte raz, aj regionálnym. Inak to ani nie je možné. Možno aj vyhodnotenie otázky, ktorá súvisí so mzdovým ohodnotením, čo to, ako to znamená. Takže hovorím áno. Prosím? (Reakcia z pléna.)
Viete, verejné financie sa ťažko dajú pomenovávať, lebo by sme v tom prípade museli sem uviesť, že hovoríme o nejakom počte dovozu tej pracovnej sily. My nehovoríme, my hovoríme o potrebe a umožnení rýchlejšieho vstupu, akéhosi odbyrokratizovania tých podmienok, ktoré s tým veľmi úzko súvisia. Ale, samozrejmá vec, že tí ľudia, keď tu budú robiť, budú odvádzať veci zákonne, tak jako každý iný zamestnanec. To je prirodzené a sú tam priame aj nepriame vplyvy na verejnú správu. To znamená, že súhlasím, len zadefinovať nejaké číslo v tomto prípade asi by veľmi nebolo možné. Takže nebude sa prehodnocovať ako doteraz raz ročne, ale prijali sme alternatívu, že štyrikrát do roka. To znamená, operatívne budeme reagovať na vzniknutú situáciu, ale aj s istou analýzou toho vyhodnotenia. Zároveň pribudla pre zamestnávateľov úloha nahlasovať všetky voľné pracovné miesta. Pretože ak objektívne chceme pomenovať tie nedostatkové profesie, no tak na tom úrade práce potrebujeme vedieť, čo je vlastne nedostatková profesia.
Za ďalšie, toľko diskutovaná otázka ADZ-iek prideľovať cudzincov aj na pôde zamestnávania nedostatkových pracovných síl. No len tu je treba sa možno vrátiť k problematike, ktorá súvisí s ADZ-kami a z hľadiska doterajších našich prístupov. Už v roku ´12, keď sme nastupovali do funkcií, sme evidovali 1 133 ADZ-iek. Teraz ich evidujeme 411. Prijali sa podmienky, sprísnenia, jednoducho neplnia tie podmienky. ADZ musí napríklad preukázať disponovanie vlastným imaním v hodnote najmenej 30-tisíc eur, aby to neboli vznik len ad hoc. K dnešnému dňu evidujeme celkový počet 412 ADZ-iek a z toho je s trojročnou pôsobnosťou, čo sme dali ako podmienku, 198. To znamená, aj toto je nástroj, ako dohliadať a kontrolovať, aby ADZ-ky nezneužívali to postavenie prostredníctvom našej legislatívy, keď náš najväčší problém v tejto oblasti súvisí s tým, že srbská agentúra si založí dcéru v Rumunsku a z Rumunska sú vyslaní k nám už ako zamestnanci v rámci Európskej únie, a to je proces ďaleko zložitejší potom, ako sa na prvú oblasť zdá.
To znamená, sprísňujeme aj pravidlá aj pre tie ADZ-ky, minimálne tri roky vykonávania činnosti, užívateľský zamestnávateľ bude povinný preukázať pred žiadaným pracovníkom, že zamestnáva viac ako 30 % cudzincov. Skrátka, je to aj na jednej, aj na druhej strane vyvážené, aby sme naplnili tú základnú otázku, ktorá súvisí aj s kontrolou tejto činnosti.
Ďalej, skrátenie lehôt pre posudzovanie žiadostí o udelenie prechodného pobytu na účel zamestnávania z 90 na 30 dní. Samozrejme, týka sa to v tomto prípade najmä cudzineckej polície. No znova sme sprísnili podmienky potom aj pre tie ADZ-ky. Podmienka, najmenej päť rokov nemôžu mať v evidencii nelegálne zamestnávanie. Opätovne je to vyvážené na jednu aj na druhú stranu. Zruší sa povinnosť predkladania lekárskeho posudku, potvrdzujúceho, že štátny príslušník tretej krajiny netrpí chorobou, ak prechádza z jedného štátu z Európskej únie smerom k nám. Lebo už niekde musel splniť tie podmienky.
Ale tu je treba povedať jednu vec, že my sme zároveň prijali aj podmienku odborárov ohľadom sociálneho dampingu, to znamená, že nemôže zamestnávateľ zakazovať, aby sa hovorilo o jeho mzde. To znamená, neprikazujeme, ale uvoľňujeme možnosť, aby mu nikto nezakázal povedať, koľko zarába. Aj cez to sa kontroluje sociálny damping.
A veľmi dôležité jedno opatrenie, obce budú vydávať potvrdenia o tom, že ubytovanie štátneho príslušníka tretej krajiny spĺňa podmienky podľa osobitného predpisu. To znamená, obce budú priamo zainteresované, akonáhle prídu tí cudzinci, povedia, budú tu a tu bývať, obec má právo preveriť priamo na mieste, vedieť o tom, kde ich má, koľko ich má, aby sa nestalo, že v jednom rodinnom dome ich bude stovka. To je veľmi dôležité opatrenie, nové opatrenie, ktorým v maximálnej miere, myslím si, že tieto otázky riešime.
K pánovi poslancovi Krajniakovi. Strategické plánovanie, riadenie a regulovanie pracovnej mobility cudzincov na trh práce Slovenskej republiky, to je správny výraz. Baviť sa tu o nejakej migrácii je scestné.
Áno, táto stratégia, pani poslankyňa Kiššová, má krátkodobé ciele a aj dlhodobé ciele s výhľadom až do roku 2030. Rieši aj otázky, ktoré vyvolá priemyselná revolúcia 04, áno, a zaoberáme sa tam aj otázkou, ktorá súvisí so striebornou ekonomikou, i keď je to skôr výzva pre podnikateľské subjekty, pretože v tomto prípade je treba hovoriť o tovaroch a o službách, ktoré súvisia, súvisia, súvisia s tou striebornou ekonomikou.
Pán poslanec Tomáš jasne povedal, aké sú dnes počty ľudí, čo sa týka, týka krajín V4, preto akýmkoľvek spôsobom je treba odmietnuť ako demagogické tvrdenie, že majú násobne viac zamestnancov tieto krajiny a vôbec to nespája nikto s otázkou Marrákešu a ďalších vecí. 1,6 milióna Ukrajincov pracuje v Poľsku, 400-tisíc v Česku, o Maďarsku nemám presné čísla, otvorené podmienky, žiadna regulácia.
My pristupujeme inak a som presvedčený, že pristupujeme dobre, lebo chceme riešiť toho, čo je na Slovensku nedostatok, a máme záujem, aby nebola nezamestnanosť evidovaná 5,2, ale aby aj tie marginalizované skupiny, minimálne tí, ktorí záujem pracovať majú, lebo nie všetci ten záujem majú, tú prácu našli. Pomáhame im vo viacerých veciach z hľadiska projektov. Za dva roky nám ubudlo 100-tisíc dlhodobo evidovaných nezamestnaných, 27-tisíc, ktorí boli evidovaní viac ako 4 roky. To sú výsledky aj našej práce, aj jednotlivých nástrojov aktívnej politiky trhu práce, a preto som presvedčený, že toto, čo pripravujeme, je skutočne uľahčiť vstup, ale neznamená zmeniť iné podmienky, ktoré súvisia s bezprostredným pôsobením integrovanej pracovnej sily na slovenskom trhu práce z tzv. tretích krajín.
Uchádzam sa o podporu návrhu tohto zákona. Ďakujem.
Skryt prepis
 

29.11.2018 11:25 - 11:29 hod.

Ján Richter Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, pán predseda Národnej rady. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa predkladá na základe vládou schválenej stratégie pracovnej mobility cudzincov v Slovenskej republike.
Hlavným cieľom návrhu zákona je zefektívniť, urýchliť a spružniť systém upravujúci vstup a pobyt štátnych príslušníkov tretích krajín na územie Slovenskej republiky za účelom zamestnávania, a to predovšetkým profesií identifikovaných nedostatkom pracovnej sily, najmä prostredníctvom týchto legislatívnych opatrení:
Po prvé, zmena periodickej aktualizácie zoznamu zamestnaní s nedostatkom pracovnej sily z ročnej na štvrťročnú.
Za ďalšie, rozšírenie možnosti vstupu štátnych príslušníkov tretích krajín na trh práce cez agentúry dočasného zamestnávania v prípade zamestnaní s nedostatkom pracovnej sily.
Za ďalšie, navyšovanie; nevyžadovanie dokladov o vzdelaní v prípade zamestnaní, ktoré sú regulovanými povolaniami.
Zavedenie povinnosti zamestnávateľov nahlasovať voľné pracovné miesta, zjednotenie dĺžky preverovaného obdobia neporušenia zákazu ilegálneho zamestnávania na účely zamestnávania štátnych príslušníkov tretích krajín.
Skrátenie lehôt pre posudzovanie žiadostí o udelenie prechodného pobytu za účelom zamestnávania z 90 na 30 dní v prípade zamestnaní s nedostatkom pracovnej sily.
Taktiež sa navrhuje rozšírenie účelu lekárskej posudkovej činnosti aj o posudzovanie schopností uchádzača o zamestnanie plniť povinnosti vyplývajúce zo zákona o službách zamestnanosti s následným vyraďovaním tých uchádzačov o zamestnanie z evidencie uchádzačov o zamestnanie, ktorí na základe záverov lekárskej posudkovej činnosti nie sú schopní tieto povinnosti plniť, keďže tým nespĺňajú základné podmienky pre poskytovanie služieb zamestnanosti.
V tejto súvislosti sa v čl. III novelizáciou zákona 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení navrhuje, aby fyzické osoby, ktoré budú vyradené z evidencie uchádzačov o zamestnanie z dôvodu, že vzhľadom na svoj zdravotný stav nie sú schopné plniť povinnosti vyplývajúce zo zákona o službách zamestnanosti pre uchádzačov o zamestnanie, zostali naďalej počas trvania pracovnej neschopnosti poistencami štátu, za ktorých poistné na verejné zdravotné poistenie bude platiť štát.
V nadväznosti na zjednotenie systému upravujúceho vstup a pobyt štátnych príslušníkov tretích krajín na územie Slovenskej republiky za účelom zamestnávania sa v čl. II novelizáciou Zákonníka práce zavádza zákaz pre zamestnávateľa akýmkoľvek spôsobom obmedzovať zamestnanca v možnosti informovať o svojej mzde. Ide o opatrenie, ktoré má prispieť k zabráneniu zneužívania príchodu občanov tretích krajín na slovenský trh na sociálny damping v mzdovej oblasti.
Ďakujem, skončil som.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 29.11.2018 10:36 - 10:45 hod.

Ján Richter Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Budem sa držať meritu veci, to znamená návrh na skrátené konanie. Veľmi veľa vecí bolo povedané už k samotnému obsahu zákona. Ja sa k tomu vrátim v priebehu prvého, resp. druhého, tretieho čítania, lebo je veľmi veľa čo povedať. Bolo povedané veľmi veľa doslova nezmyslov, tvrdého populizmu. Ja som trošku prekvapený, že z presvedčených pravicových liberálov sa stávajú tvrdí ľavicoví populisti s príslušnou dávkou nacionalizmu. Ale tak to nie je.
Začal by som možno reakciou na pána poslanca Simona, pretože to sa viac dotýkalo problematiky, ktorá je predmetom schvaľovania. Pán poslanec, toto nie je rozprava o Marrákeši, ale o pracovnej integrácii, o podmienkach pracovnej integrácie, o kontrole regulácií. To nie je Marrákeš!
Za ďalšie, my neriešime migrantov, čo teraz preliezajú cez plot alebo chodia nelegálne cez zelenú hranicu. Regulovaný, plánovaný, zákonný dovoz pracovnej sily za konkrétne stanovených podmienok touto republikou. Neorganizujeme dovoz, ale stanovujeme presné pravidlá. Toto je podstata toho návrhu, ktorý ideme riešiť. To znamená, zabudnite na Marrákeš, alebo vrátiť sa k tej téme a k tej problematike, ktorá tu bola predtým. Toto je niečo úplne iné.
Dôvody preto, že som predložil návrh na skrátené konanie, sú jasné. My nejdeme meniť zásadné podmienky pre vstup tzv. tretiakov, to znamená pracovnej sily z tretích krajín, na Slovensko. My odbúravame administratívu, ktorá sa v našich podmienkach odbúrať dá. Preto potrebujeme zmeniť zákony, aby po prvé neodchádzali investori, ktorí sú u nás, len preto, že majú nedostatok pracovnej sily, pretože náš problém je veľmi veľká regionálna rozdielnosť zamestnanosti, resp. nezamestnanosti a to aj napriek tomu, že sme prijali veľa opatrení, ktoré sa týkajú podpory mobilizácie pracovnej sily, eventuálne aj podpory pre migráciu. Ja nemôžem nikoho prinútiť, aby zo Svidníka odišiel pracovať do Trnavy. Pretože má tam svojich rodičov okolo, o ktorých sa stará, možno má nejaké gazdovstvo. To sú veci, ktoré sa musia v maximálnej miere akceptovať.
My máme v západoslovenskom regióne už päť okresov, kde sme pod dve percentá. Trnava, Trenčín, Galanta, Hlohovec, Piešťany. Pod dve percentá. To znamená, špajza je vyprázdnená, kúty sú povymetané, dovolím si povedať takéto prirovnanie. Tam neexistuje iná šanca. A napríklad tá Trnava má dnes ešte stále 840 požiadaviek na voľné pracovné miesta, ktoré my nevieme obsadiť. Urobili sme desaťtisíce výberových konaní po celej republike, v ďalšej časti presne pomenujem koľko a zároveň aj poviem, koľko sa podarilo z toho vybrať ľudí.
Zožal som kritiku na sociálnom výbore, že organizujeme aj také projekty pre isté kategórie ľudí, kde učíme splachovať WC, spúšťať základný vodovod, jednoducho najzákladnejšie hygienické návyky a k tomu aj najzákladnejšie pracovné návyky. Áno, aj túto kategóriu ľudí máme záujem pripraviť, ak má záujem pracovať, aby tú prácu našla. K tomu sú sociálne podniky.
My prečo možno ideme takto – pre niekoho neskoro – s týmto návrhom zákona. Dôvod je jednoduchý. 5,2-percentná nezamestnanosť. To je ten dôvod. Preto sme museli prijať veľmi veľa opatrení, projektov, riešení smerom k hladovým dolinám, smerom k okresom, kde je vysoká nezamestnanosť, a až potom sa ideme baviť o príchode cudzincov a o podmienkach vstupu na náš pracovný trh. Pretože ja si uvedomujem a aj toto, čo predkladám, je dočasné riešenie, lebo môžu prísť horšie časy a bude potrebné reagovať možno nejak úplne inak. Toto je dôležité si jednoducho uvedomiť. Stalo sa, že pridaná hodnota voči niektorým fabrikám, to znamená firma, ktorá mala prísť VVZ-kou, jednoducho k nám nešla, ale skončila v Maďarsku len preto, že tu bol nedostatok pracovnej sily. A to je pridaná hodnota. To nie je montážna dielňa. Toto nemôžme dopustiť!
Ďalšia vec. My sme povedali, za akých podmienok. Len do okresov, kde je nezamestnanosť pod 5 %, len do fabrík, kde je nezamestnanosť do 30 %, čo sa týka celkového počtu cudzincov, a len dočasné riešenia. To je ďalší atribút, ktorý je veľmi dôležitý. Zadefinovalo sa 150 nedostatkových profesií.
A možno na margo toho, čo tu aj zaznelo, Marek, ak môžem, aj smerom k tebe, my neriešime len fabriky priemyselného typu. Na tom zozname je desiatky nedostatkových profesií zo zdravotníctva. Veď za minulý rok viac jak tisíc ukrajinských lekárov prišlo a našlo priestor práce na Slovensku. Jednoducho nebolo tam slovenských lekárov a bolo potrebné riešiť aj v tých menších okresoch tento nedostatok. Sú tam profesie, ktoré sa týkajú sociálnych služieb, pretože okolie Bratislavy je už aj o tom. To znamená, to nie sú montážni robotníci.
A k tomu, čo navrhoval pán Mihál, my už dnes máme v zákone 1,5-násobok priemernej mzdy, pokiaľ sa jedná o kartu a vysokokvalifikované pracovné miesto, napríklad toho lekára. To znamená, tam sú stanovené takto veľmi konkrétne, konkrétne tie podmienky.
No a druhú vec, ktorú chcem povedať, my sme k tomuto dospeli na základe vyjednávania a dohody najzávažnejších sociálnych partnerov, aj zamestnávateľov, aj zamestnancov. Ja som veľmi rád, že tu obhajujete tých zamestnancov, len sa pýtam, kde ste boli doteraz? Pán Mihál, prečo ste o 9 eur dvíhal minimálnu mzdu, prečo ste im ďaleko viacej nepomohol v čase, keď ste mal k tomu reálnu možnosť?
No a k tej poznámke okolo, ring voľný. Žiada sa mi povedať jednu vec. Nie my teraz, ale vy keď ste boli vo vláde, ste sa rozsypali ako domček z karát po jeden a pol roku. My máme svoje problémy, ktoré si v rámci koalície musíme riešiť, ale nemôže moralizovať niekto, kto prepadol po jeden a pol roku, a možno z toho politického zoskupenia, z ktorého práve vtedy pán Mihál bol.
Ja vás chcem pekne poprosiť o podporu tohto návrhu. To nie je dovoz lacnej pracovnej sily. To je regulovaná, kontrolovaná migrácia. Ak mám použiť čísla z okolitých krajín, máme najnižšiu, v porovnaní z celkového počtu pracovníkov, počet cudzincov na Slovensku. Konkrétne 0,26 % je Slovensko z celkového počtu, Češi majú 2,6 %, Maďari majú 0,54 % a Poliaci majú 0,55. Na rozdiel od nás krajiny V4 otvorili vráta na hraniciach z hľadiska prísunu pracovnej sily. My ich tvrdo kontrolujeme, regulujeme a stanovujeme podmienky pre nedostatkové profesie, ktoré na Slovensko môžu prísť.
Ďakujem.
Skryt prepis