Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Uvádzajúci uvádza bod

29.11.2018 o 10:36 hod.

JUDr.

Ján Richter

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Uvádzajúci uvádza bod 29.11.2018 10:36 - 10:45 hod.

Ján Richter Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Budem sa držať meritu veci, to znamená návrh na skrátené konanie. Veľmi veľa vecí bolo povedané už k samotnému obsahu zákona. Ja sa k tomu vrátim v priebehu prvého, resp. druhého, tretieho čítania, lebo je veľmi veľa čo povedať. Bolo povedané veľmi veľa doslova nezmyslov, tvrdého populizmu. Ja som trošku prekvapený, že z presvedčených pravicových liberálov sa stávajú tvrdí ľavicoví populisti s príslušnou dávkou nacionalizmu. Ale tak to nie je.
Začal by som možno reakciou na pána poslanca Simona, pretože to sa viac dotýkalo problematiky, ktorá je predmetom schvaľovania. Pán poslanec, toto nie je rozprava o Marrákeši, ale o pracovnej integrácii, o podmienkach pracovnej integrácie, o kontrole regulácií. To nie je Marrákeš!
Za ďalšie, my neriešime migrantov, čo teraz preliezajú cez plot alebo chodia nelegálne cez zelenú hranicu. Regulovaný, plánovaný, zákonný dovoz pracovnej sily za konkrétne stanovených podmienok touto republikou. Neorganizujeme dovoz, ale stanovujeme presné pravidlá. Toto je podstata toho návrhu, ktorý ideme riešiť. To znamená, zabudnite na Marrákeš, alebo vrátiť sa k tej téme a k tej problematike, ktorá tu bola predtým. Toto je niečo úplne iné.
Dôvody preto, že som predložil návrh na skrátené konanie, sú jasné. My nejdeme meniť zásadné podmienky pre vstup tzv. tretiakov, to znamená pracovnej sily z tretích krajín, na Slovensko. My odbúravame administratívu, ktorá sa v našich podmienkach odbúrať dá. Preto potrebujeme zmeniť zákony, aby po prvé neodchádzali investori, ktorí sú u nás, len preto, že majú nedostatok pracovnej sily, pretože náš problém je veľmi veľká regionálna rozdielnosť zamestnanosti, resp. nezamestnanosti a to aj napriek tomu, že sme prijali veľa opatrení, ktoré sa týkajú podpory mobilizácie pracovnej sily, eventuálne aj podpory pre migráciu. Ja nemôžem nikoho prinútiť, aby zo Svidníka odišiel pracovať do Trnavy. Pretože má tam svojich rodičov okolo, o ktorých sa stará, možno má nejaké gazdovstvo. To sú veci, ktoré sa musia v maximálnej miere akceptovať.
My máme v západoslovenskom regióne už päť okresov, kde sme pod dve percentá. Trnava, Trenčín, Galanta, Hlohovec, Piešťany. Pod dve percentá. To znamená, špajza je vyprázdnená, kúty sú povymetané, dovolím si povedať takéto prirovnanie. Tam neexistuje iná šanca. A napríklad tá Trnava má dnes ešte stále 840 požiadaviek na voľné pracovné miesta, ktoré my nevieme obsadiť. Urobili sme desaťtisíce výberových konaní po celej republike, v ďalšej časti presne pomenujem koľko a zároveň aj poviem, koľko sa podarilo z toho vybrať ľudí.
Zožal som kritiku na sociálnom výbore, že organizujeme aj také projekty pre isté kategórie ľudí, kde učíme splachovať WC, spúšťať základný vodovod, jednoducho najzákladnejšie hygienické návyky a k tomu aj najzákladnejšie pracovné návyky. Áno, aj túto kategóriu ľudí máme záujem pripraviť, ak má záujem pracovať, aby tú prácu našla. K tomu sú sociálne podniky.
My prečo možno ideme takto – pre niekoho neskoro – s týmto návrhom zákona. Dôvod je jednoduchý. 5,2-percentná nezamestnanosť. To je ten dôvod. Preto sme museli prijať veľmi veľa opatrení, projektov, riešení smerom k hladovým dolinám, smerom k okresom, kde je vysoká nezamestnanosť, a až potom sa ideme baviť o príchode cudzincov a o podmienkach vstupu na náš pracovný trh. Pretože ja si uvedomujem a aj toto, čo predkladám, je dočasné riešenie, lebo môžu prísť horšie časy a bude potrebné reagovať možno nejak úplne inak. Toto je dôležité si jednoducho uvedomiť. Stalo sa, že pridaná hodnota voči niektorým fabrikám, to znamená firma, ktorá mala prísť VVZ-kou, jednoducho k nám nešla, ale skončila v Maďarsku len preto, že tu bol nedostatok pracovnej sily. A to je pridaná hodnota. To nie je montážna dielňa. Toto nemôžme dopustiť!
Ďalšia vec. My sme povedali, za akých podmienok. Len do okresov, kde je nezamestnanosť pod 5 %, len do fabrík, kde je nezamestnanosť do 30 %, čo sa týka celkového počtu cudzincov, a len dočasné riešenia. To je ďalší atribút, ktorý je veľmi dôležitý. Zadefinovalo sa 150 nedostatkových profesií.
A možno na margo toho, čo tu aj zaznelo, Marek, ak môžem, aj smerom k tebe, my neriešime len fabriky priemyselného typu. Na tom zozname je desiatky nedostatkových profesií zo zdravotníctva. Veď za minulý rok viac jak tisíc ukrajinských lekárov prišlo a našlo priestor práce na Slovensku. Jednoducho nebolo tam slovenských lekárov a bolo potrebné riešiť aj v tých menších okresoch tento nedostatok. Sú tam profesie, ktoré sa týkajú sociálnych služieb, pretože okolie Bratislavy je už aj o tom. To znamená, to nie sú montážni robotníci.
A k tomu, čo navrhoval pán Mihál, my už dnes máme v zákone 1,5-násobok priemernej mzdy, pokiaľ sa jedná o kartu a vysokokvalifikované pracovné miesto, napríklad toho lekára. To znamená, tam sú stanovené takto veľmi konkrétne, konkrétne tie podmienky.
No a druhú vec, ktorú chcem povedať, my sme k tomuto dospeli na základe vyjednávania a dohody najzávažnejších sociálnych partnerov, aj zamestnávateľov, aj zamestnancov. Ja som veľmi rád, že tu obhajujete tých zamestnancov, len sa pýtam, kde ste boli doteraz? Pán Mihál, prečo ste o 9 eur dvíhal minimálnu mzdu, prečo ste im ďaleko viacej nepomohol v čase, keď ste mal k tomu reálnu možnosť?
No a k tej poznámke okolo, ring voľný. Žiada sa mi povedať jednu vec. Nie my teraz, ale vy keď ste boli vo vláde, ste sa rozsypali ako domček z karát po jeden a pol roku. My máme svoje problémy, ktoré si v rámci koalície musíme riešiť, ale nemôže moralizovať niekto, kto prepadol po jeden a pol roku, a možno z toho politického zoskupenia, z ktorého práve vtedy pán Mihál bol.
Ja vás chcem pekne poprosiť o podporu tohto návrhu. To nie je dovoz lacnej pracovnej sily. To je regulovaná, kontrolovaná migrácia. Ak mám použiť čísla z okolitých krajín, máme najnižšiu, v porovnaní z celkového počtu pracovníkov, počet cudzincov na Slovensku. Konkrétne 0,26 % je Slovensko z celkového počtu, Češi majú 2,6 %, Maďari majú 0,54 % a Poliaci majú 0,55. Na rozdiel od nás krajiny V4 otvorili vráta na hraniciach z hľadiska prísunu pracovnej sily. My ich tvrdo kontrolujeme, regulujeme a stanovujeme podmienky pre nedostatkové profesie, ktoré na Slovensko môžu prísť.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 28.11.2018 19:45 - 19:48 hod.

Ján Richter Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, za slovo, pán podpredseda Národnej rady. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som vám poprial príjemný večer.
Predkladám návrh na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa predkladá v nadväznosti na vládou schválenú Stratégiu pracovnej mobility cudzincov v Slovenskej republike.
Slovenská ekonomika v súčasnosti výrazne napreduje, čo sa pozitívne prejavuje aj na trhu práce. Pracovné miesta sa tvorili vo všetkých sektoroch domácej ekonomiky, najvýraznejšie však v priemysle. Dopyt po pracovnej sile však prevyšuje ponuku na domácom trhu. Nedostatok pracovnej sily začína kompenzovať pracovná sila zo zahraničia.
Aktuálna ekonomická situácia si vyžaduje okamžité účinné riešenia, ktoré majú prispieť k udržaniu rastu slovenskej ekonomiky s cieľom zabrániť rozsiahlym finančným stratám v hospodárstve Slovenskej republiky.
Je potrebné urýchlene umožniť zmenou zákona č. 5 o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vytvorenie legislatívnych podmienok, ktoré prispejú k zefektívneniu, urýchleniu a spružneniu systému upravujúcemu vstup a pobyt štátnych príslušníkov tretích krajín na územie Slovenskej republiky za účelom zamestnania, a to najmä v profesiách identifikovaných nedostatkom pracovnej sily.
Na základe uvedených skutočností vláda Slovenskej republiky podľa § 89 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhuje Národnej rade Slovenskej republiky, aby sa vzhľadom na to, že hrozia štátu značné hospodárske škody v súvislosti s nedostatkom pracovnej sily v niektorých odvetviach, uzniesla na skrátenom legislatívnom konaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti.
Ďakujem, skončil som, pán podpredseda.
Skryt prepis
 

17.10.2018 15:22 - 15:28 hod.

Ján Richter Zobrazit prepis
Ja sa pridávam, pekný večer. Ak dovolíte k samotnej novele, ktorú som, ktorú som ponúkol. Nedá mi začať s tým, že začnem od svojich kolegov. Na tomto zákone sa dva, dva a pol roka robilo intenzívne. Treba si uvedomiť rozsah tých zmien, ktorý je návrhom tohto riešenia, samozrejmá vec, aj istých rizík, ktoré z toho môžu vyplynúť. Stále tak trošku v podvedomí máme niečo, čo sa udialo na prelome alebo na konci vlády, keď končil pán Mikloš a zanechal tu spúšť na daňovom úrade. A toto je obdobný kolos otázok riešení, ktoré súvisia so zavedením ročného zúčtovania. Preto ideme, ideme do istej miery veľmi opatrne, ale treba povedať že so zámerom jednoznačne ročné zúčtovanie zaviesť k tejto problematike.
Môžem potvrdiť to, čo otvoril pán Heger minule, myslím, že v prvom čítaní aj pán Mihál. Možno preto tak neskôr, lebo sme čakali ako dopadne UNITAS. Lebo úplne inak by sa vstupovalo, keby sme vstupovali do UNITAS-u, vyjasnené veci, daňová správa, colná správa a, samozrejmá vec, my do toho vstúpiť, je niečo úplne iné, ako keď vstupujeme do teraz platnej legislatívy a máme ambíciu niečo nechať a niečo nové vytvoriť a, samozrejmá vec, objektívny záujem, aby to aj dobre fungovalo. Tieto riziká sú tu, a preto tá opatrnosť pri tom riešení týchto problémov tu jednoducho veľmi veľká je.
K samotným pozmeňovacím návrhom. Pozmeňovací návrh pána Vážneho a vlastne posunutie tých vecí, ktoré súvisia s účinnosťou, bavili sme sa o tom aj pri prvom čítaní. Vzhľadom na to, že tie jednotlivé systémy – 42, Ľubo, ak si ich pamätám, je ich v rámci Sociálnej poisťovne? – a my viac jak polovicu ideme momentálne riešiť a meniť, majú možno jedna, dve firmy, ktoré realizovali veci okolo toho. To znamená, do istej miery je tu aj tak trošku monopol, cez ktorý budeme tieto otázky mať záujem riešiť. A sú to oni, ktorí hovorili o potrebe času na zavedenie týchto zmien, samozrejme vrátane dopadov.
K finančným dopadom chcem oceniť už túto chvíľu, keď ešte zákon ani nebol schválený, ale reálne predpokladáme, že bude, že Sociálna poisťovňa a pán generálny riaditeľ rieši otázku dopadov ich objektivizáciou cez tretí zdroj, ktorý by mal potvrdiť možné náklady, ktoré s tým súvisia. To znamená, že ani táto otázka nie je nám ľahostajná a minimálne sme sa aj my dvaja zamýšľali nad tým, či tých 14 a niečo nie je príliš veľká suma, ktorá by, celá tá úprava tých systémov mala stáť. Budeme to priebežne, samozrejmá vec, hodnotiť a kontrolovať aj na dozornej rade a pravidelne sa touto otázkou zaoberať. Ale v tejto chvíli mi nič neostáva, len povedať áno pozmeňovaciemu návrhu, ktorý predložil pán poslanec Vážny.
K pánovi poslancovi Madejovi, no prax ukázala, možno je to technický problém, ale život si ho vyžiadal, a celkom prirodzene hovorím áno a možnože pri otvorení zákona a riešení problémov, ktoré život priniesol a prax ukázala, aj takéhoto drobného charakteru, vždy budem náklonný, aby sme túto otázku riešili.
K pánovi Mihálovi. Treba povedať jednu vec. Možno riešime, ja to tak nazvem, rovinu teórie, každopádne je veľmi málo prípadov, ktoré z hľadiska reťazenia až na to tretie dieťa môžu ísť, ale budem veľmi konkrétny a úprimný, ak to má pomôcť čo len jednej matke, tak jednoducho ideme do toho. A ja chcem poďakovať a podporím ten návrh pána Mihála, pretože si myslím, že rieši isté riziká, ktoré život ako taký môže priniesť. A ak môžeme tomu predísť, išli by sme sami proti sebe, nevidím v tom žiaden politický podtón, ale vidím racionálne riešenie vecí a možných rizík, ktoré z toho vyplývajú, a som pripravený aj tento pozmeňovací návrh podporiť.
Celkove k tomu zákonu ako takému, aj vzhľadom na to, že tá účinnosť je niekde, myslím teraz účinnosť, ktorá sa týka vôbec prvého zúčtovania možno v tej ďalšej vláde, tu treba vedieť jednu vec, že od schválenia zákona a konkrétnej účinnosti sa budú realizovať postupne ďalšie kroky. Tu nieže sa bude čakať, naopak, tam je veľmi veľa vecí. Už rok predtým sú tu konkrétne úlohy, ktoré sa týkajú aj zamestnávateľov, identifikačné čísla a ďalšie veci. To znamená, že ja si myslím, že je potrebné ísť do toho aj napriek tomu, že isté veci sú trošku oddialené. Každopádne si myslím, že tá budúca vláda bude mať aj jednu veľkú výhodu po prijatí tohto ročného zúčtovania. Bude môcť objektívne posudzovať príjem na jednotlivca, na rodinu a potom ďaleko lepšie testovať, dajme tomu, aj niektoré sociálne dávky, lebo bude daný objektívny príjem, skutočný príjem aj v tých prípadoch, keď sa niečo riešilo odmenami, možno raz, dva razy, tri razy do roka, a podľa toho sa bude dať tá politika ďaleko, ďaleko efektívnejšie aj v tej sociálnej oblasti možno realizovať.
Takže podporím všetky tri pozmeňovacie návrhy, ktoré tu, ktoré tu zazneli, a uchádzam sa o podporu, o podporu návrhu tohto zákona.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 17.10.2018 15:22 - 15:28 hod.

Ján Richter
Ďakujem pekne. Ďakujem pekne aj za diskusiu. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Skryt prepis
 

17.10.2018 14:27 - 14:31 hod.

Ján Richter Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, účelom navrhovanej novely zákona o sociálnom poistení je najmä zavedenie ročného zúčtovania poistného v sociálnom poistení ako efektívneho nástroja na zamedzenie odvodovej optimalizácie subjektov. Ročné zúčtovanie bude vykonávať Sociálna poisťovňa a bude sa týka poistného na povinné sociálne poistenie zamestnancov, zamestnávateľov a samostatne zárobkovo činných osôb. Toto bude platené a odvádzané preddavkovo, vykoná sa nad ním ročné zúčtovanie tak, že sa porovná zaplatené poistné s poistným, ktoré sa malo zaplatiť. Na to bude potrebné zmeniť pravidlá a postupy súvisiace s platením poistného. Nebude sa týkať dobrovoľne poistených osôb, poistencov štátu ani úrazového poistenia a garančného poistenia, ktoré sa vzťahujú výlučne na zamestnávateľov.
Ročné zúčtovanie sa zavádza do súčasného právneho stavu, čo znamená, že právna úprava má za cieľ vykonať len tie zmeny, ktoré sú nevyhnutné na zavedenie ročného zúčtovania. Navrhuje sa, aby poistné začalo platiť preddavkovo od 1. januára ´21, ročné zúčtovanie sa má prvýkrát vykonať v roku 2022 za rok 2021.
V novele zákona sú obsiahnuté aj zmeny pre rodičov pri súbežnom nároku na materské pre oboch, ak sa starajú každý o iné svoje dieťa, ako aj zmeny majúce pre poistenca pozitívny vplyv na výpočet denného vymeriavacieho základu na určenie výšky nemocenských dávok.
Okrem pozmeňujúcich návrhov legislatívno-technického charakteru, ktoré sú súčasťou spoločnej správy, vzišli z rokovaní výborov Národnej rady vecné návrhy, a to najmä, obdobne ako v predošlých rokoch, jednorazové zvýšenie sumy vianočného príspevku niektorých poberateľov dôchodku o 12,74 eura. Pripomínam však, že tento návrh bol už schválený v rámci novely zákona o sociálnych službách, pretože v tejto dobe sa už vlastne pripravuje vyplácanie toho vianočného príspevku. Ďalší pozmeňovací návrh sa týka zavedenia maximálneho mesačného vymeriavacieho základu pre dodatočne zaplatenie poistného na dôchodkové poistenie. Bol tam aj ďalší návrh v spoločnej správe, ktorý sa týkal otázky zdravotníctva a oddlžovania, tiež je táto otázka poriešená, alebo medzitým, vzhľadom na to, že druhé čítanie bolo posunuté, sa vyriešila táto otázka v inom zákone.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vyslovujem podporu uvedeným pozmeňovacím návrhom, ktoré ostali z tej spoločnej správy, a zároveň sa uchádzam o vašu podporu v predloženej novele príslušného zákona.
Ďakujem, skončil som.
Skryt prepis
 

17.10.2018 14:11 - 14:16 hod.

Ján Richter Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vám poďakoval aj za konštruktívne vystúpenia v rozprave. Je to prirodzené, môžeme mať istý pocit, že nie v dostatočnej miere riešime úplne všetko, ale ja len dávam do placu a do povedomia, štyri roky, viac jak miliarda. Tu treba oceniť, že v čase ekonomického rastu, i keď aj neskôr, ale sa táto otázka rieši, pretože ten stav, ktorý tam je do teraz aj v štátnej, aj verejnej službe, si ja osobne dovolím polemizovať, do akej miery je v súlade s ústavou. Pretože keď niekoľko stupňov tried je pod úrovňou minimálne mzdy, minimálne sa stráca ten rozdiel kvalifikačný, náročnosť práce a ďalšie veci. Preto je absolútne nevyhnutné a som rád, že túto otázku teraz momentálne riešime, pretože ten čas skutočne dozrel na to, aby a v konečnej miere my, ktorí robíme a pohybujeme sa ľuďmi v štátnej a verejnej službe, veľmi dobre vieme, že pokiaľ by sme ich neriešili aj finančne, že jednoducho bol by problém vykonávať dobrú, kvalitnú robotu, lebo ten súkromný sektor nám tých schopnejších vzhľadom na ponuku, ktorú dáva, prirodzene ukradne.
Je dôležité urobiť všetko pre to a som rád, že sa rieši aj problematika odpracovaných rokov, že nekončíme na tých 32, pretože skutočne, keď beriem rezort, ktorý ja riadim, tam je veľmi veľké percento ľudí, ktorí sú už po hranici týchto rokov, a bolo by veľmi zlé, aby sme ich nemotivovali a nedali im šancu, aby sa premietli tieto odrobené roky. Možno ešte istá skrivodlivosť tam je, ale tú plánujem ešte do konca tohto volebného obdobia riešiť, lebo sme trošku pozabudli na ľudí, ktorí pracovali kedysi na Národnom úrade práce, predtým boli klasicky riešení na obvodných úradoch. Títo zatiaľ tú prax zarátavanú nemajú, ale túto otázku budeme riešiť samostatne, nie v tomto zákone. Tu treba generálne prijať opatrenia.
Čo sa týka samotnej diskusie, tak jak tu zaznela, aj k tým vystúpeniam.
No pani poslankyňa Gaborčáková trošku širšie otvorila priestor, aj otázka vôbec fungovania v tej verejnej služby ako takej. Ja by som v tomto prípade nepovedal, že sa nič neurobilo aj preto, aby ľudia nechodili z jedných dverí do druhých. Tu treba otvorene povedať, klientske centrá veľmi veľa problémov poriešili. A to nielen na okresných úradoch, ale napríklad aj v našich zariadeniach, to sú úrady práce, pretože v tých klientskych centrách 80 % ľudí je vybavených a ďalej o to poschodie vyššie idú tí, ktorí majú špecifický problém, kde je nevyhnutné, aby odborný pracovník riešil ten ich problém. To znamená, aj tu je značný posun, ktorý jednoducho s touto otázkou súvisí.
A tu len pripomínam, čo som viackrát povedal. Verejná služba, prosím vás, to nie sú úradníci. To je veľmi široký – a v konečnej miere tu to zaznelo – diapazón ľudí, ktorí pôsobia v tých verejných službách a majú veľmi ďaleko k úradníkom. Robia ďaleko náročnejšie veci, ktorá súvisia skutočne s tými službami, a preto je potrebné trošku diferencovane k nim nahliadať. A práve preto si myslím, že možno aj táto úprava, táto novela bude perspektívne riešiť aj možnosť efektívneho alebo efektívnejšieho zhodnocovania tých ľudských faktorov, ľudských zdrojov, ako to zvykneme pomenovávať, aby sa vedeli objektívnejšie jednak náročnosť práce, kvalita práce vedieť zhodnotiť, pretože ak bolo 8 tried pod úrovňou minimálnej mzdy, no tak to bolo ďaleko, ďaleko náročnejšie a do istej miery aj neobjektívnejšie.
Čo sa týka, ku konkrétnym návrhom, ktoré tu zazneli. Minimálne k tomu návrhu, s ktorým pán poslanec Mihál vystúpil, nechám vyjadriť sa ešte aj kolegov odborníkov z Úradu vlády. Ale prvý základný nástrel si dovolím povedať. Čo sa týka otázky, že nie všetci tam majú otázku vysporiadanú s terajšou alebo s tou plánovanou výškou minimálnej mzdy. Je síce pravda, že ten novelizačný článok k zákonu o štátnej službe, ktorá je súčasťou toho, určuje tarifu prvej platovej triedy v štátnej službe na sumu 480, ale táto suma bude s účinnosťou od 1. januára, a to už je kolektívne dohodnuté, navýšená o 10 % valorizácie, čo znamená, že od 1. januára bude o 48 eur vyššia, takže 528 eur bude riešiť aj táto otázka, ako to minimum aj v tejto veci. A samozrejmá vec, že v roku 2020 bude opätovne o 10 % ďalších valorizovaná. Takže tento problém tu nie je, len je to na dve časti a ja si myslím, že po prijatí tohto zákona, bude asi nasledovať ďalší podpis kolektívnej zmluvy a všetky následné veci, ktoré s tým súvisia, až do účinnosti opatrení. Dôležité je, že tieto prostriedky sú zapracované a pripravené v štátnom rozpočte, tak jak ich bude v krátkej dobe do parlamentu predkladať minister financií.
Čo sa týka tej otázky aplikácie stupňov náročnosti práce podľa Zákonníka práce v štátnej službe aj vo verejnej službe, ak dovolíte, zareagujem, pán poslanec, k tomu, čo mi pripravili, možno aj s nejakým mojím komentárom. Ten váš návrh sa obmedzuje na isté konštatovanie, možno iba konštatovanie, že zvýšenie stupnice platových taríf nemožno ustanoviť menej priaznivo ako pre zamestnancov vykonávajúcich pracovnú činnosť obdobnej náročnosti, pri odmeňovaní ktorých sa postupuje podľa § 120 Zákonníka práce. Táto alebo takéto jednoduché porovnávanie je nepostačujúce, nakoľko štátna a verejná služba je v otázke náročnosti práce založená na odlišných princípoch, osobitne vo verejnej službe existuje pomerne rozsiahly katalóg pracovných činností, v ktorom je každá jedna činnosť zaradená do konkrétnej platovej triedy, pričom jedným z kritérií pre takéto zaradenie je aj náročnosť práce. Takto definovaný systém sa uplatňuje jednotne v celej verejnej službe. Jeho zmenou a postupom podľa vášho pozmeňujúceho návrhu by sa zaviedla značná nejednotnosť a jednotliví zamestnávatelia by postupovali individuálne a odlišne pri hodnotení pracovnej činnosti z hľadiska jej zaradenia do stupňa náročnosti podľa Zákonníka práce.
Toľko základný text, alebo stanovisko odborníkov z Úradu vlády, ale aj napriek tomu chcem vytvoriť podmienky a predpolie, pán poslanec, ak je záujem stretnúť sa s ľuďmi z Úradu vlády a tieto veci si prediskutovať, v maximálnej miere túto otázku podporím.
Čo sa týka ostatných vystúpení, skôr si myslím, že to bola, bola buď podpora, alebo upriamenie pozornosti na niečo, čo by ešte mohlo byť súčasťou toho a čo bude potrebné asi, aby počkalo tu. Myslím teraz aj na pána poslanca Hegera. No, pán Soták, áno, ja sa nečudujem zamestnávateľom, oni potrebujú pracovnú silu a poukazujú na to, kde by sa dala do istej miery ako zabezpečiť. Otázka prezamestnanosti v tom verejnom sektore. Viete, zamestnávateľ vo verejnom sektore je veľmi, veľmi odlišný. To je veľmi veľa subjektov, dnes hovoriť áno alebo nie, asi skutočne objektívnym kritériom je nejaký audit, ktorý by to zhodnotil, ale podľa jednotlivých odvetví, podľa jednotlivých možno aj zriaďovateľov týchto služieb, lebo opakujem ešte raz, ale minimálne, čo sa týka v štátnej službe, podľa informácií z ministerstva financií, sa istý audit pripravuje. Relatívne v nejakej dobe by mal byť vykonaný, hodnota za peniaze a proste tie odbory, ktoré sú tam, tieto veci idú riešiť. A myslím si, že odtiaľ vyjdú nejaké výstupy, ktoré sa potom celkom iste budú premietať aj do nejakých záverov, aj z hľadiska možno dopadov alebo riešení ľudských zdrojov.
Celkove si myslím, že tento návrh, po prvé, vnímajme ho ako jeden veľký kompromis rezortov, Konfederácie odborových zväzov a Združenia miest a obcí Slovenska, lebo to Združenie miest a obcí Slovenska, resp. jednotlivé obce a mestá sú najväčší zamestnávateľ, čo sa týka tej verejnej služby, spolu s VÚC-kami, a preto majú čo k tomu povedať. Ja som osobne rád, že došlo k tomu veľkému kompromisu. Pri každom kompromise je časť uspokojená, časť môže byť problémová, alebo ostala ešte predmetom riešenia do ďalších rokov po zistení niektorých vecí, ktoré súvisia s aplikačnou praxou. Tu sa nedá vylúčiť, že po nejakých rokoch bude dôležité, aby sa hľadal spôsob ako odstrániť veci, ktoré boli zistené z tej aplikačnej praxe. No a ja som trošku optimista po skúsenostiach, ktoré mám napr. s valorizáciou sociálnych služieb a jednotlivým vyjednávaním, že aj keď ten mechanizmus v tej pravidelnej valorizácii tam nie je obsiahnutý, že môže byť väčší priestor zohľadňovať ďaleko objektívnejšie veci, ktoré v priebehu toho roka prídu a nastavia sa, alebo dvoch, pokiaľ bude uzavretá na dva roky kolektívna zmluva, aby sa vedeli zvážiť a dostať do toho.
Ja si myslím, že je aj na nás, terajšej aj tých budúcich vlád, aby nedopustili stav, aby tie tarify, aj tie najnižšie, opätovne klesli pod úroveň, úroveň minimálnej mzdy. Toľko možno reakcia.
Opakujem ešte raz. Ďakujem veľmi pekne, ďakujem z tohto miesta aj kolegom z rezortov, ktorí sa podieľali na príprave, kolegom z Úradu vlády, od odborárov, Združenia miest a obcí Slovenska, že sa s touto otázkou vysporiadali. A som presvedčený, že máme pred sebou veľmi pekný zákon, ktorý v značnej miere porieši otázky, ktoré sa tu dlhodobo tak trošku posúvali, a teraz je tu priestor, aby sme ich odstránili.
Ďakujem pekne za podporu, skončil som.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 17.10.2018 12:33 - 12:37 hod.

Ján Richter Zobrazit prepis
Pán podpredseda Národnej rady, ďakujem pekne za slovo. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, novela zákona o odmeňovaní zamestnancov vo verejnej službe bola vypracovaná v zmysle Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na roky 2016 až ´20, v ktorom sa vláda zaviazala navrhnúť zmenu systému odmeňovania týchto zamestnancov za účelom jeho zefektívnenia a prijatia opatrení v oblasti odmeňovania vo verejnej službe tak, aby sa odstránili rozdiely medzi minimálnou mzdou a minimálnymi tarifnými platmi.
Príprave novely zákona o odmeňovaní predchádzalo vytvorenie medzirezortnej pracovnej skupiny zloženej zo zástupcov jednotlivých ministerstiev, ako aj zástupcov konfederácie odborových zväzov a Združenia miest a obcí Slovenska, ktorej úlohou bolo vypracovať podrobnú analýzu odmeňovania zamestnancov vo verejnej službe (zaznievanie gongu). Pracovná skupina dospela k záveru, že súčasný systém je v zásade vhodný a aplikovateľný v podmienkach odmeňovania predmetnej skupiny zamestnancov, avšak je potrebné eliminovať niektoré jeho hlavné nedostatky, najmä odstránenie dlhoročného problému existencie niektorých platových tried pod úrovňou minimálnej mzdy, v súčasnosti je to osem z celkového množstva 14, a zjednodušenie systému, ktorý bol pomerne roztrieštený a relatívne komplikovaný. Vzhľadom na uvedené novela zákona zavádza základnú stupnicu platových taríf, v ktorej žiadna z platových taríf už nie je pod úrovňou minimálnej mzdy, a ďalej napríklad redukuje počet stupníc platových taríf z 9 na 3 stupnice. Novela zákona zavádza tri stupnice, a to, po prvé, základná stupnica platobných taríf, po druhé, platové tarify pedagogických a odborných zamestnancov a po tretie, osobitnú stupnicu platových taríf učiteľov vysokých škôl, výskumných a vývojových zamestnancov.
Okrem toho novela zákona navrhuje zvýšiť hranicu započítavania praxe zamestnancov vo verejnej službe až na 40 rokov a to vzhľadom na pomerne vysoký počet zamestnancov s praxou prevyšujúcou súčasných 32 rokov započítanej praxe.
Podstatným prínosom predpokladanej novely však je, aj prostredníctvom nej sa historicky všetky platové tarify zamestnancov vo verejne službe dostanú prinajmenšom na úroveň stanovenej minimálne mzdy.
Na záver je nutné poznamenať, že na základe kolektívneho vyjednávania v kolektívnej zmluve vyššieho stupňa došlo ku konsenzu ohľadom historicky najvyššieho zvyšovania platov zamestnancov vo verejnej službe. Na roky 2019 a ´20 sa zmluvné strany dohodli na desiatich percentách valorizácie platov zamestnancov vo verejnej službe s výnimkou tých, ktorí sú odmeňovaní podľa spomínanej základnej stupnice a ktorých sa nebude týkať desaťpercentná valorizácia pre rok 2019, keďže tých sa zvyšovanie v priemere o desať percent dotkne už v rámci novely zákona. Aj na tých sa však bude vzťahovať 10 % valorizácie pre ďalší rok 2020. Novela zákona sa bude týkať cca 229-tisíc zamestnancov a bude predstavovať dopad na výdavky verejnej správy vo výške 250,5 mil. ročne.
Predmetná novela bola v rámci druhého čítania prerokovaná v troch výboroch Národnej rady Slovenskej republiky, a to vo výbore pre financovanie a rozpočet, Ústavnoprávnom výbore Národnej rady a vo výbore pre sociálne veci, ktorý bol určený ako gestorský výbor. Na jednotlivých rokovaniach výborov boli predložené štyri pozmeňujúce návrhy, pričom všetky boli schválené. Uvedené výbory odporučili Národnej rade Slovenskej republiky schváliť predmetnú novelu. O schválenie sa uchádzam aj ja.
Ďakujem pekne. Skončil som.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 12.9.2018 10:13 - 10:20 hod.

Ján Richter Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Ďakujem pekne aj za diskusiu. Ďakujem pekne aj za reakcie, aj pánovi spravodajcovi.
V úvode chcem povedať jednu vec. Samozrejme, ako minister práce, sociálnych vecí a rodiny mám veľkú radosť, že takýto návrh zákona tu je, pretože konkurencia vo verejnej správe voči súkromnému sektoru začínala byť veľmi komplikovaná, pretože tých najlepších, najschopnejších ľudí si ten sektor v súkromný vedel jednoducho potiahnuť. Preto zdôvodňovať, vysvetľovať, že je potreba takéhoto zákona snáď ani nie je potrebné.
Trošku ma prekvapuje jedna vec. Prečo aj na takomto dobrom zákone tá opozícia má záujem vytĺcť nejaký politický kapitál? Mne to tak trošku pripadá ako keby sme hľadali aj na tej Matke Tereze, že mala aj nejaké problémy, chyby a nedostatky. Toto je veľký výsledok kompromisu. Kompromisu medzi štátom, samosprávou a predstaviteľmi zamestnancov, to znamená odbormi. To je veľmi veľký kompromis. Ten kompromis súvisí s tým, že po prvé štát je schopný a v týchto časoch pri istej ekonomickej konjunktúre pripravený dať celkove 1,5 mld. eur v priebehu tých štyroch rokov, že nakoniec aj tí odborári pochopili isté možnosti. Lebo veľakrát v tom vyjednávaní, viete, medzi kým bol hlavný spor? Samospráva a odbory, lebo sa to bezprostredne tej samosprávy dotýka. Preto bolo potrebné hľadať kompromis, on sa našiel. Verte tomu, že to nie je jednoduché. To neznamená, že v druhom čítaní nie sme pripravení hľadať aj, aj možno alebo zohľadniť aj nejaké rozumné pripomienky, návrhy, keď pôjdu. To tu je. Ale oceňme, že takýto materiál tu je. Dobre vieme, že prešli vlády pravo-ľavé, neriešil sa tento problém. Dnes sa rieši. Treba poďakovať terajšej politickej garnitúre, že takýto návrh bola schopná pripraviť a že ho ide riešiť systémove, lebo, opakujem ešte raz, to je systémové riešenie. Možno toto taká poznámka k tej diskusii.
Inak oceňujem, že zaznieva, zaznieva by som povedal podpora tej novely, čo je celkom prirodzené a pochopiteľné, lebo tu sa nedeľme na opozíciu a koalíciu. Tu sa deľme na to, že sedíme v tomto parlamente a máme ambíciu podporiť dobrý návrh zákona, ktorý ľuďom pomôže, a to nielen na toto obdobie, ale aj na dlhé roky do budúcna, pretože on dáva isté systémové, systémové riešenia. Možno 2-3 poznámky aj ku konkrétnym návrhom, ktoré tu zazneli, alebo k otázkam, i keď je to, je to skôr diskusia pre to druhé čítanie.
Ale po prvé viacerí poslanci otvorili otázku valorizácie. No, viete valorizácia môže byť dvomi spôsobmi, že bude nejaký konkrétny mechanizmus, ako je napríklad pri dôchodkoch, že keď sa vyvinie, nejaké ceny a ďalšie veci mzdy, automaticky sa zvyšuje o toľko a o toľko, alebo je potom druhý spôsob valorizácie a to je sociálny dialóg. Ja som sa toho, priznám sa, že trošku obával napríklad pri sociálnych službách. Tiež som mal záujem, aby bolo v zákone pevne stanovené niečo, na základe čoho sa bude otázka navyšovania prostriedkov pre sociálne služby automaticky zvyšovať. Nakoniec tam ostala otázka, že každý rok sa zídeme a zhodnotíme. Výsledok tohto roku, 27 mil. sa navyšuje. Zohľadnila sa nielen nárast minimálnej mzdy, ale aj veci, ktoré život priniesol, napr. príplatky, sviatok, nedeľa a ďalšie veci, ktoré bolo potrebné zohľadniť. A keby sme boli bývali dali len otázku nárastu minimálnej mzdy, toto by napríklad ten valorizačný mechanizmus alebo spôsob dohody nebol býval mohol riešiť, čo je dôležité.
Dnes už v tých sociálnych službách je skôr problém, aby si plnili povinnosti samospráva voči neverejným poskytovateľom, kde sa nachádzajú problémy, ale tie riešime. To znamená, že my neobchádzame tú otázku. Pre budúci rok je dôležité, že je zohľadnenie tých 520, ktoré idem ako minister práce predložiť do vlády, toto zahŕňa. A tu by som polemizoval alebo nesúhlasil aj s pánom poslancom Mihálom, ktorý tvrdí, že štátna služba nie je riešená. My v tomto zákone riešime aj tie dva tarify, ktoré sa týkajú, že sú niekde inde, ako, a to je otázka, otázka, ktorá je tu riešená, my otvárame aj 55, to znamená, zákon o štátnej službe, tieto dve platobné triedy sa preto navrhujú na úroveň 480, resp. 505, pričom sa po dojednaní valorizácie o 10 %, ktorá obsiahne aj tieto triedy, bude realizovať nariadením vlády až po podpise kolektívnych zmlúv. Preto pán poslanec Tomáš, a to bude jedna z ďalších bodov rokovania, predložil návrh, aby sa kolektívne zmluvy neriešili na jeden rok, ale na dva roky. A toto je istá náväznosť aj na riešenie, ktoré ponúkame v tomto. To znamená, vôbec s tým nesúhlasím. Je riešená aj táto otázka, ktorá sa týka štátnej služby, resp. tých taríf.
No a otázka, ktorá často tu zaznievala, a to je, prečo sa neuplatňuje istý systém stupňov náročnosti podľa Zákonníka práce na zamestnancov vo verejnej službe, aj pán Mihál, aj pán Beblavý, proste viacerí tieto otázky otvorili. No ustanovenie v 120 Zákonníka práce, ktoré upravuje minimálne mzdové nároky, je výlučné, je vylúčené z aplikácie na právne vzťahy vznikajúce pri výkone práce vo verejnom záujme v zmysle § 29 ods. 4 novelizovaného zákona. Zákonník práce predstavuje odlišný systém odmeňovania pri aplikácii stupňov náročnosti práce, v rámci ktorých mzda zahrňuje všetky mzdové náležitosti. Odpoveď - vo verejnej službe sú ostatné platové náležitosti mimo rámca tarifného platu. Otázka náročnosti práce je zohľadnená pre každá pracovnú činnosť v príslušnom analytickom liste. Mzdu v zmysle Zákonníka práce nemožno porovnávať s tarifným platom vo verejnej službe, pretože tento tarifný plat definuje len základnú tarifu, a nie všetky zložky platu zamestnanca.
Ja keď chcem udržať legislatívca, právnika alebo odborníka na sociálnu službu, musím z hľadiska pohyblivej čiastky mzdy hľadať spôsob a mechanizmus, ako ho udržať, ako ho motivovať. To tú možnosť má. To znamená, toto je dôležité vnímať a myslím, že to je veľmi jednoducho odpoveď aj na túto otázku, že to nie je možné zohľadňovať a porovnávať automaticky s náročnosťou podľa Zákonníka práce. Tá verejná služba má svoje odlišnosti, ale je to vždy v riadiacich pracovníkoch v inštitúcii, aby vedela aj tieto otázky primerane zohľadniť. Možno toľko k tým konkrétnym námetom.
Ale opakujem ešte raz, ja aj moji kolegovia, kolegovia z úradu vlády, ktorí pripravovali tento návrh, sú pripravení sa aj vecne baviť o otázkach, ktoré by sa mohli premietnuť alebo o ktorých by sa malo diskutovať pred druhým, resp. tretím čítaním.
Ďakujem pekne za diskusiu a ešte raz, uchádzam sa o podporu novely tejto zákona.
Skryt prepis
 

12.9.2018 8:55 - 9:05 hod.

Ján Richter Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, príjemné, dobré ránko. Hneď úvodom sa mi žiada povedať, že ma vláda poverila, aby som predložil tento návrh zákona do Národnej rady, gestorom zákona nie je však rezort práce, sociálnych vecí a rodiny, ale Úrad vlády Slovenskej republiky.
Novela zákona o odmeňovaní zamestnancov vo verejnej službe bola vypracovaná v zmysle Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na roky 2016 - 2020, v ktorom sa vláda zaviazala navrhnúť zmenu systému odmeňovania týchto zamestnancov za účelom jeho zefektívnenia a prijatia opatrenia v oblasti odmeňovania vo verejnej službe tak, aby sa odstránili rozdiely medzi minimálnou mzdou a minimálnymi tarifnými platmi.
Príprave novely zákona o odmeňovaní predchádzalo vytvorenie medzirezortnej pracovnej skupiny zloženej zo zástupcov ministerstiev, ako aj zástupcov Konfederácie odborových zväzov, Združenia miest a obcí Slovenska, ktorej úlohou bolo vypracovať podrobnú analýzu odmeňovania zamestnancov vo verejnej službe. Pracovná skupina dospela k záveru, že súčasný systém je v zásade vhodný a aplikovateľný v podmienkach odmeňovania predmetnej skupiny zamestnancov, avšak je potrebné eliminovať niektoré jeho hlavné nedostatky, najmä odstránenie dlhoročného problému existencie niektorých platových tried pod úrovňou minimálnej mzdy, treba povedať, že v súčasnosti zo 14 je už 8 pod úrovňou, a zjednodušenie systému, ktorý bol pomerne roztrieštený a relatívne komplikovaný.
Vzhľadom na uvedené novela zákona zavádza základnú stupnicu platových taríf, v ktorej žiadna z platových taríf už nie je pod úrovňou minimálnej mzdy, a ďalej napríklad redukuje počet stupníc platových taríf z 9 na 3. Novela zákona zavádza 3 stupnice, a to:
1. tzv. základnú stupnicu platových tried,
2. platové tarify pedagogických a odborných zamestnancov a
3. osobitnú stupnicu platových taríf učiteľov vysokých škôl, výskumných a vývojových zamestnancov.
Okrem toho novela zákona navrhuje zvýšiť hranicu započítavania praxe zamestnancov vo verejnej službe až na 40 rokov, a to vzhľadom na pomerne vysoký počet zamestnancov s praxou prevyšujúcou súčasné 32-ročné obmedzenie započítavania praxe. Podstatným prínosom predkladanej novely je však, prostredníctvom nej aj historicky všetky platové tarify zamestnancov vo verejnej službe dostanú prinajmenšom sa na úroveň stanovenej minimálnej mzdy.
Na záver je nutné poznamenať, že na základe kolektívneho vyjednávania o kolektívnej zmluve vyššieho stupňa došlo ku konsenzu ohľadom historicky najvyššieho zvyšovania platov zamestnancov vo verejnej službe. Na roky 2019 a 2020 sa zmluvné strany dohodli na 10 % valorizácii platov zamestnancov vo verejnej službe s výnimkou tých, ktorí sú odmeňovaní podľa spomínanej základnej stupnice a ktorých sa nebude týkať 10 % valorizácia pre rok 2019, keďže tým sa zvyšovanie v priemere o 10 % dotkne už v rámci novely, novely zákona. Aj na tých sa však bude vzťahovať 10 % valorizácia v nasledovnom roku, to znamená v roku 2020.
Novela zákona sa bude týkať približne 229-tisíc zamestnancov a bude predstavovať dopad na výdavky verejnej správy vo výške 255,5 mil. eur ročne.
Uchádzam sa o podporu tohto návrhu zákona.
Ďakujem, skončil som.
Skryt prepis
 

Zodpovedanie otázky 14.6.2018 14:29 - 14:32 hod.

Ján Richter

30.

Zápis, záznam z vlády je kompetenčnou úlohou Úradu vlády, preto vás poprosím, skúste sa obrátiť s touto otázkou na nich.
Ďakujem.

Skryt prepis