Ďakujem pekne za slovo. Nemienim hovoriť veľmi dlho, ale predsa len dovolím si povedať smerom k rozprave a k diskusii. Chcem poďakovať všetkým pragmatickým vystúpeniam, ktoré smerovali k tomu, že sa hľadá buď podpora, alebo nejaký, nejaké riešenia tohto problému. V rámci druhého, tretieho čítania, samozrejme, sme pripravení.
Ale na druhej strane chcem povedať jednu vec, že tri také negatívne veci dominovali v tých vystúpeniach, to je populizmus, demagógia a protirečenia. Vo viacerých vystúpeniach to bolo, začiatok niečo, nejaká kritika a v závere vlastne, vlastne ako pozitívum toho istého problému. Preto hovorím o protirečeniach. Doslova som až niektorým, niektorým veciam nerozumel. Ale na druhej strane vnímam, že sme niekde pred ďalšími voľbami. Viacerí, ktorí tu majú záujem kandidovať aj na prezidentov, sa tu chcú za každú cenu ukázať, ale nemyslím si, že je to vždy tá najlepšia forma, ako osloviť voliča, ale to je môj pohľad.
Treba povedať jednu vec k tým vystúpeniam, že my sme riešili ten problém tak, že sme rozložili záväzok a povinnosť aj na jednu, aj na druhú stranu. V tomto prípade zamestnávateľ, na druhej strane zamestnanec a súvisiace veci s tým. Dovolím si pár poznámok.
Po prvé, súhlasili sme s tým, že nebude sa raz ročne robiť aktualizácia toho zoznamu, tých nedostatkových pracovných síl, čo sa týka, pán Jurzyca, hneď zareagujem, metodická tvorba vrátane analýzy aj regionálnej, možno to bude nižšia podzákonná norma, je súčasť tohto. To znamená, áno, bude to podmienené, akékoľvek doplnenie, vyradenie s nejakou analýzou, nejakým hodnotením, opakujem ešte raz, aj regionálnym. Inak to ani nie je možné. Možno aj vyhodnotenie otázky, ktorá súvisí so mzdovým ohodnotením, čo to, ako to znamená. Takže hovorím áno. Prosím? (Reakcia z pléna.)
Viete, verejné financie sa ťažko dajú pomenovávať, lebo by sme v tom prípade museli sem uviesť, že hovoríme o nejakom počte dovozu tej pracovnej sily. My nehovoríme, my hovoríme o potrebe a umožnení rýchlejšieho vstupu, akéhosi odbyrokratizovania tých podmienok, ktoré s tým veľmi úzko súvisia. Ale, samozrejmá vec, že tí ľudia, keď tu budú robiť, budú odvádzať veci zákonne, tak jako každý iný zamestnanec. To je prirodzené a sú tam priame aj nepriame vplyvy na verejnú správu. To znamená, že súhlasím, len zadefinovať nejaké číslo v tomto prípade asi by veľmi nebolo možné. Takže nebude sa prehodnocovať ako doteraz raz ročne, ale prijali sme alternatívu, že štyrikrát do roka. To znamená, operatívne budeme reagovať na vzniknutú situáciu, ale aj s istou analýzou toho vyhodnotenia. Zároveň pribudla pre zamestnávateľov úloha nahlasovať všetky voľné pracovné miesta. Pretože ak objektívne chceme pomenovať tie nedostatkové profesie, no tak na tom úrade práce potrebujeme vedieť, čo je vlastne nedostatková profesia.
Za ďalšie, toľko diskutovaná otázka ADZ-iek prideľovať cudzincov aj na pôde zamestnávania nedostatkových pracovných síl. No len tu je treba sa možno vrátiť k problematike, ktorá súvisí s ADZ-kami a z hľadiska doterajších našich prístupov. Už v roku ´12, keď sme nastupovali do funkcií, sme evidovali 1 133 ADZ-iek. Teraz ich evidujeme 411. Prijali sa podmienky, sprísnenia, jednoducho neplnia tie podmienky. ADZ musí napríklad preukázať disponovanie vlastným imaním v hodnote najmenej 30-tisíc eur, aby to neboli vznik len ad hoc. K dnešnému dňu evidujeme celkový počet 412 ADZ-iek a z toho je s trojročnou pôsobnosťou, čo sme dali ako podmienku, 198. To znamená, aj toto je nástroj, ako dohliadať a kontrolovať, aby ADZ-ky nezneužívali to postavenie prostredníctvom našej legislatívy, keď náš najväčší problém v tejto oblasti súvisí s tým, že srbská agentúra si založí dcéru v Rumunsku a z Rumunska sú vyslaní k nám už ako zamestnanci v rámci Európskej únie, a to je proces ďaleko zložitejší potom, ako sa na prvú oblasť zdá.
To znamená, sprísňujeme aj pravidlá aj pre tie ADZ-ky, minimálne tri roky vykonávania činnosti, užívateľský zamestnávateľ bude povinný preukázať pred žiadaným pracovníkom, že zamestnáva viac ako 30 % cudzincov. Skrátka, je to aj na jednej, aj na druhej strane vyvážené, aby sme naplnili tú základnú otázku, ktorá súvisí aj s kontrolou tejto činnosti.
Ďalej, skrátenie lehôt pre posudzovanie žiadostí o udelenie prechodného pobytu na účel zamestnávania z 90 na 30 dní. Samozrejme, týka sa to v tomto prípade najmä cudzineckej polície. No znova sme sprísnili podmienky potom aj pre tie ADZ-ky. Podmienka, najmenej päť rokov nemôžu mať v evidencii nelegálne zamestnávanie. Opätovne je to vyvážené na jednu aj na druhú stranu. Zruší sa povinnosť predkladania lekárskeho posudku, potvrdzujúceho, že štátny príslušník tretej krajiny netrpí chorobou, ak prechádza z jedného štátu z Európskej únie smerom k nám. Lebo už niekde musel splniť tie podmienky.
Ale tu je treba povedať jednu vec, že my sme zároveň prijali aj podmienku odborárov ohľadom sociálneho dampingu, to znamená, že nemôže zamestnávateľ zakazovať, aby sa hovorilo o jeho mzde. To znamená, neprikazujeme, ale uvoľňujeme možnosť, aby mu nikto nezakázal povedať, koľko zarába. Aj cez to sa kontroluje sociálny damping.
A veľmi dôležité jedno opatrenie, obce budú vydávať potvrdenia o tom, že ubytovanie štátneho príslušníka tretej krajiny spĺňa podmienky podľa osobitného predpisu. To znamená, obce budú priamo zainteresované, akonáhle prídu tí cudzinci, povedia, budú tu a tu bývať, obec má právo preveriť priamo na mieste, vedieť o tom, kde ich má, koľko ich má, aby sa nestalo, že v jednom rodinnom dome ich bude stovka. To je veľmi dôležité opatrenie, nové opatrenie, ktorým v maximálnej miere, myslím si, že tieto otázky riešime.
K pánovi poslancovi Krajniakovi. Strategické plánovanie, riadenie a regulovanie pracovnej mobility cudzincov na trh práce Slovenskej republiky, to je správny výraz. Baviť sa tu o nejakej migrácii je scestné.
Áno, táto stratégia, pani poslankyňa Kiššová, má krátkodobé ciele a aj dlhodobé ciele s výhľadom až do roku 2030. Rieši aj otázky, ktoré vyvolá priemyselná revolúcia 04, áno, a zaoberáme sa tam aj otázkou, ktorá súvisí so striebornou ekonomikou, i keď je to skôr výzva pre podnikateľské subjekty, pretože v tomto prípade je treba hovoriť o tovaroch a o službách, ktoré súvisia, súvisia, súvisia s tou striebornou ekonomikou.
Pán poslanec Tomáš jasne povedal, aké sú dnes počty ľudí, čo sa týka, týka krajín V4, preto akýmkoľvek spôsobom je treba odmietnuť ako demagogické tvrdenie, že majú násobne viac zamestnancov tieto krajiny a vôbec to nespája nikto s otázkou Marrákešu a ďalších vecí. 1,6 milióna Ukrajincov pracuje v Poľsku, 400-tisíc v Česku, o Maďarsku nemám presné čísla, otvorené podmienky, žiadna regulácia.
My pristupujeme inak a som presvedčený, že pristupujeme dobre, lebo chceme riešiť toho, čo je na Slovensku nedostatok, a máme záujem, aby nebola nezamestnanosť evidovaná 5,2, ale aby aj tie marginalizované skupiny, minimálne tí, ktorí záujem pracovať majú, lebo nie všetci ten záujem majú, tú prácu našli. Pomáhame im vo viacerých veciach z hľadiska projektov. Za dva roky nám ubudlo 100-tisíc dlhodobo evidovaných nezamestnaných, 27-tisíc, ktorí boli evidovaní viac ako 4 roky. To sú výsledky aj našej práce, aj jednotlivých nástrojov aktívnej politiky trhu práce, a preto som presvedčený, že toto, čo pripravujeme, je skutočne uľahčiť vstup, ale neznamená zmeniť iné podmienky, ktoré súvisia s bezprostredným pôsobením integrovanej pracovnej sily na slovenskom trhu práce z tzv. tretích krajín.
Uchádzam sa o podporu návrhu tohto zákona. Ďakujem.
