Videokanál poslanca

Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda Národnej rady. Ešte raz, ak dovolíte, dobré ránko všetkým.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, predkladám na základe vládou schválenej Stratégie pracovnej mobility cudzincov v Slovenskej republike.
Hlavným cieľom návrhu zákona je zefektívniť, urýchliť a spružniť systém upravujúci vstup a pobyt štátnych príslušníkov tzv. tretích krajín na území Slovenskej republiky za účelom zamestnávania, a to predovšetkým v profesiách, ktoré sú identifikované ako nedostatkové, a to najmä prostredníctvom týchto legislatívnych opatrení:
- zmena periodicity aktualizácie zoznamu tzv. nedostatkových profesií z ročného na štvrťročnú periodicitu,
- rozšírenie možnosti vstupu štátnych príslušníkov tretích krajín za presne stanovených podmienok cez agentúry dočasného zamestnávania,
- nevyžadovanie dokladov o vzdelaní v prípade zamestnaní, ktoré nie sú regulovanými povolaniami,
- zavedenie povinnosti zamestnávateľov nahlasovať voľné pracovné miesta na úrady práce.
Zároveň zjednocujeme dĺžku preverovania obdobia neporušenia zákona na nelegálne zamestnávanie na tieto účely na päť rokov a skracuje sa lehota pri posudzovaní žiadostí o udelenie prechodného pobytu za účelom zamestnávania z 90 na 30 dní.
Navrhuje sa rozšíriť účel lekárskej posudkovej činnosti v prípade schopnosti uchádzača o zamestnanie plniť povinnosti vyplývajúce zo zákona o službách zamestnanosti. Samozrejme, naďalej ostávajú v prípade neschopnosti poistencami štátu, to znamená, zdravotné poisťovne v takomto prípade platia odvody na zdravotné poistenie za takýchto poistencov.
V nadväznosti na zjednodušenie systému upravujúceho vstup a pobyt štátnych príslušníkov tretích krajín na území Slovenskej republiky na účely zamestnania sa v II. Zákonníka práce zavádza zákaz zamestnávateľa akýmkoľvek spôsobom obmedzovať zamestnanca v možnosti informovať o svojej mzde. Ide o opatrenie, ktoré má prispieť k zabráneniu zneužívania príchodu občanov tretích krajín na slovenský pracovný trh na sociálny dumping v mzdovej oblasti.
S pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré boli prijaté na rokovaní Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci, uvedenými v spoločnej správe, sa stotožňujem a odporúčam ich schváliť.
Ďakujem. Skončil som.

Pán poslanec, odpovedal som vám. Keby som mohol, ja by som vám postavil otázku, či ako poslanec nemáte na viac ako na toto divadlo, čo tu robíte. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán poslanec, ako ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny mi neprináleží odpovedať na túto otázku. Myslím si, že otázka rigoróznych prác je v kompetencii príslušných univerzít. Skončil som.

Ďakujem pekne za slovo. Nemienim hovoriť veľmi dlho, ale predsa len dovolím si povedať smerom k rozprave a k diskusii. Chcem poďakovať všetkým pragmatickým vystúpeniam, ktoré smerovali k tomu, že sa hľadá buď podpora, alebo nejaký, nejaké riešenia tohto problému. V rámci druhého, tretieho čítania, samozrejme, sme pripravení.
Ale na druhej strane chcem povedať jednu vec, že tri také negatívne veci dominovali v tých vystúpeniach, to je populizmus, demagógia a protirečenia. Vo viacerých vystúpeniach to bolo, začiatok niečo, nejaká kritika a v závere vlastne, vlastne ako pozitívum toho istého problému. Preto hovorím o protirečeniach. Doslova som až niektorým, niektorým veciam nerozumel. Ale na druhej strane vnímam, že sme niekde pred ďalšími voľbami. Viacerí, ktorí tu majú záujem kandidovať aj na prezidentov, sa tu chcú za každú cenu ukázať, ale nemyslím si, že je to vždy tá najlepšia forma, ako osloviť voliča, ale to je môj pohľad.
Treba povedať jednu vec k tým vystúpeniam, že my sme riešili ten problém tak, že sme rozložili záväzok a povinnosť aj na jednu, aj na druhú stranu. V tomto prípade zamestnávateľ, na druhej strane zamestnanec a súvisiace veci s tým. Dovolím si pár poznámok.
Po prvé, súhlasili sme s tým, že nebude sa raz ročne robiť aktualizácia toho zoznamu, tých nedostatkových pracovných síl, čo sa týka, pán Jurzyca, hneď zareagujem, metodická tvorba vrátane analýzy aj regionálnej, možno to bude nižšia podzákonná norma, je súčasť tohto. To znamená, áno, bude to podmienené, akékoľvek doplnenie, vyradenie s nejakou analýzou, nejakým hodnotením, opakujem ešte raz, aj regionálnym. Inak to ani nie je možné. Možno aj vyhodnotenie otázky, ktorá súvisí so mzdovým ohodnotením, čo to, ako to znamená. Takže hovorím áno. Prosím? (Reakcia z pléna.)
Viete, verejné financie sa ťažko dajú pomenovávať, lebo by sme v tom prípade museli sem uviesť, že hovoríme o nejakom počte dovozu tej pracovnej sily. My nehovoríme, my hovoríme o potrebe a umožnení rýchlejšieho vstupu, akéhosi odbyrokratizovania tých podmienok, ktoré s tým veľmi úzko súvisia. Ale, samozrejmá vec, že tí ľudia, keď tu budú robiť, budú odvádzať veci zákonne, tak jako každý iný zamestnanec. To je prirodzené a sú tam priame aj nepriame vplyvy na verejnú správu. To znamená, že súhlasím, len zadefinovať nejaké číslo v tomto prípade asi by veľmi nebolo možné. Takže nebude sa prehodnocovať ako doteraz raz ročne, ale prijali sme alternatívu, že štyrikrát do roka. To znamená, operatívne budeme reagovať na vzniknutú situáciu, ale aj s istou analýzou toho vyhodnotenia. Zároveň pribudla pre zamestnávateľov úloha nahlasovať všetky voľné pracovné miesta. Pretože ak objektívne chceme pomenovať tie nedostatkové profesie, no tak na tom úrade práce potrebujeme vedieť, čo je vlastne nedostatková profesia.
Za ďalšie, toľko diskutovaná otázka ADZ-iek prideľovať cudzincov aj na pôde zamestnávania nedostatkových pracovných síl. No len tu je treba sa možno vrátiť k problematike, ktorá súvisí s ADZ-kami a z hľadiska doterajších našich prístupov. Už v roku ´12, keď sme nastupovali do funkcií, sme evidovali 1 133 ADZ-iek. Teraz ich evidujeme 411. Prijali sa podmienky, sprísnenia, jednoducho neplnia tie podmienky. ADZ musí napríklad preukázať disponovanie vlastným imaním v hodnote najmenej 30-tisíc eur, aby to neboli vznik len ad hoc. K dnešnému dňu evidujeme celkový počet 412 ADZ-iek a z toho je s trojročnou pôsobnosťou, čo sme dali ako podmienku, 198. To znamená, aj toto je nástroj, ako dohliadať a kontrolovať, aby ADZ-ky nezneužívali to postavenie prostredníctvom našej legislatívy, keď náš najväčší problém v tejto oblasti súvisí s tým, že srbská agentúra si založí dcéru v Rumunsku a z Rumunska sú vyslaní k nám už ako zamestnanci v rámci Európskej únie, a to je proces ďaleko zložitejší potom, ako sa na prvú oblasť zdá.
To znamená, sprísňujeme aj pravidlá aj pre tie ADZ-ky, minimálne tri roky vykonávania činnosti, užívateľský zamestnávateľ bude povinný preukázať pred žiadaným pracovníkom, že zamestnáva viac ako 30 % cudzincov. Skrátka, je to aj na jednej, aj na druhej strane vyvážené, aby sme naplnili tú základnú otázku, ktorá súvisí aj s kontrolou tejto činnosti.
Ďalej, skrátenie lehôt pre posudzovanie žiadostí o udelenie prechodného pobytu na účel zamestnávania z 90 na 30 dní. Samozrejme, týka sa to v tomto prípade najmä cudzineckej polície. No znova sme sprísnili podmienky potom aj pre tie ADZ-ky. Podmienka, najmenej päť rokov nemôžu mať v evidencii nelegálne zamestnávanie. Opätovne je to vyvážené na jednu aj na druhú stranu. Zruší sa povinnosť predkladania lekárskeho posudku, potvrdzujúceho, že štátny príslušník tretej krajiny netrpí chorobou, ak prechádza z jedného štátu z Európskej únie smerom k nám. Lebo už niekde musel splniť tie podmienky.
Ale tu je treba povedať jednu vec, že my sme zároveň prijali aj podmienku odborárov ohľadom sociálneho dampingu, to znamená, že nemôže zamestnávateľ zakazovať, aby sa hovorilo o jeho mzde. To znamená, neprikazujeme, ale uvoľňujeme možnosť, aby mu nikto nezakázal povedať, koľko zarába. Aj cez to sa kontroluje sociálny damping.
A veľmi dôležité jedno opatrenie, obce budú vydávať potvrdenia o tom, že ubytovanie štátneho príslušníka tretej krajiny spĺňa podmienky podľa osobitného predpisu. To znamená, obce budú priamo zainteresované, akonáhle prídu tí cudzinci, povedia, budú tu a tu bývať, obec má právo preveriť priamo na mieste, vedieť o tom, kde ich má, koľko ich má, aby sa nestalo, že v jednom rodinnom dome ich bude stovka. To je veľmi dôležité opatrenie, nové opatrenie, ktorým v maximálnej miere, myslím si, že tieto otázky riešime.
K pánovi poslancovi Krajniakovi. Strategické plánovanie, riadenie a regulovanie pracovnej mobility cudzincov na trh práce Slovenskej republiky, to je správny výraz. Baviť sa tu o nejakej migrácii je scestné.
Áno, táto stratégia, pani poslankyňa Kiššová, má krátkodobé ciele a aj dlhodobé ciele s výhľadom až do roku 2030. Rieši aj otázky, ktoré vyvolá priemyselná revolúcia 04, áno, a zaoberáme sa tam aj otázkou, ktorá súvisí so striebornou ekonomikou, i keď je to skôr výzva pre podnikateľské subjekty, pretože v tomto prípade je treba hovoriť o tovaroch a o službách, ktoré súvisia, súvisia, súvisia s tou striebornou ekonomikou.
Pán poslanec Tomáš jasne povedal, aké sú dnes počty ľudí, čo sa týka, týka krajín V4, preto akýmkoľvek spôsobom je treba odmietnuť ako demagogické tvrdenie, že majú násobne viac zamestnancov tieto krajiny a vôbec to nespája nikto s otázkou Marrákešu a ďalších vecí. 1,6 milióna Ukrajincov pracuje v Poľsku, 400-tisíc v Česku, o Maďarsku nemám presné čísla, otvorené podmienky, žiadna regulácia.
My pristupujeme inak a som presvedčený, že pristupujeme dobre, lebo chceme riešiť toho, čo je na Slovensku nedostatok, a máme záujem, aby nebola nezamestnanosť evidovaná 5,2, ale aby aj tie marginalizované skupiny, minimálne tí, ktorí záujem pracovať majú, lebo nie všetci ten záujem majú, tú prácu našli. Pomáhame im vo viacerých veciach z hľadiska projektov. Za dva roky nám ubudlo 100-tisíc dlhodobo evidovaných nezamestnaných, 27-tisíc, ktorí boli evidovaní viac ako 4 roky. To sú výsledky aj našej práce, aj jednotlivých nástrojov aktívnej politiky trhu práce, a preto som presvedčený, že toto, čo pripravujeme, je skutočne uľahčiť vstup, ale neznamená zmeniť iné podmienky, ktoré súvisia s bezprostredným pôsobením integrovanej pracovnej sily na slovenskom trhu práce z tzv. tretích krajín.
Uchádzam sa o podporu návrhu tohto zákona. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán predseda Národnej rady. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa predkladá na základe vládou schválenej stratégie pracovnej mobility cudzincov v Slovenskej republike.
Hlavným cieľom návrhu zákona je zefektívniť, urýchliť a spružniť systém upravujúci vstup a pobyt štátnych príslušníkov tretích krajín na územie Slovenskej republiky za účelom zamestnávania, a to predovšetkým profesií identifikovaných nedostatkom pracovnej sily, najmä prostredníctvom týchto legislatívnych opatrení:
Po prvé, zmena periodickej aktualizácie zoznamu zamestnaní s nedostatkom pracovnej sily z ročnej na štvrťročnú.
Za ďalšie, rozšírenie možnosti vstupu štátnych príslušníkov tretích krajín na trh práce cez agentúry dočasného zamestnávania v prípade zamestnaní s nedostatkom pracovnej sily.
Za ďalšie, navyšovanie; nevyžadovanie dokladov o vzdelaní v prípade zamestnaní, ktoré sú regulovanými povolaniami.
Zavedenie povinnosti zamestnávateľov nahlasovať voľné pracovné miesta, zjednotenie dĺžky preverovaného obdobia neporušenia zákazu ilegálneho zamestnávania na účely zamestnávania štátnych príslušníkov tretích krajín.
Skrátenie lehôt pre posudzovanie žiadostí o udelenie prechodného pobytu za účelom zamestnávania z 90 na 30 dní v prípade zamestnaní s nedostatkom pracovnej sily.
Taktiež sa navrhuje rozšírenie účelu lekárskej posudkovej činnosti aj o posudzovanie schopností uchádzača o zamestnanie plniť povinnosti vyplývajúce zo zákona o službách zamestnanosti s následným vyraďovaním tých uchádzačov o zamestnanie z evidencie uchádzačov o zamestnanie, ktorí na základe záverov lekárskej posudkovej činnosti nie sú schopní tieto povinnosti plniť, keďže tým nespĺňajú základné podmienky pre poskytovanie služieb zamestnanosti.
V tejto súvislosti sa v čl. III novelizáciou zákona 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení navrhuje, aby fyzické osoby, ktoré budú vyradené z evidencie uchádzačov o zamestnanie z dôvodu, že vzhľadom na svoj zdravotný stav nie sú schopné plniť povinnosti vyplývajúce zo zákona o službách zamestnanosti pre uchádzačov o zamestnanie, zostali naďalej počas trvania pracovnej neschopnosti poistencami štátu, za ktorých poistné na verejné zdravotné poistenie bude platiť štát.
V nadväznosti na zjednotenie systému upravujúceho vstup a pobyt štátnych príslušníkov tretích krajín na územie Slovenskej republiky za účelom zamestnávania sa v čl. II novelizáciou Zákonníka práce zavádza zákaz pre zamestnávateľa akýmkoľvek spôsobom obmedzovať zamestnanca v možnosti informovať o svojej mzde. Ide o opatrenie, ktoré má prispieť k zabráneniu zneužívania príchodu občanov tretích krajín na slovenský trh na sociálny damping v mzdovej oblasti.
Ďakujem, skončil som.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Budem sa držať meritu veci, to znamená návrh na skrátené konanie. Veľmi veľa vecí bolo povedané už k samotnému obsahu zákona. Ja sa k tomu vrátim v priebehu prvého, resp. druhého, tretieho čítania, lebo je veľmi veľa čo povedať. Bolo povedané veľmi veľa doslova nezmyslov, tvrdého populizmu. Ja som trošku prekvapený, že z presvedčených pravicových liberálov sa stávajú tvrdí ľavicoví populisti s príslušnou dávkou nacionalizmu. Ale tak to nie je.
Začal by som možno reakciou na pána poslanca Simona, pretože to sa viac dotýkalo problematiky, ktorá je predmetom schvaľovania. Pán poslanec, toto nie je rozprava o Marrákeši, ale o pracovnej integrácii, o podmienkach pracovnej integrácie, o kontrole regulácií. To nie je Marrákeš!
Za ďalšie, my neriešime migrantov, čo teraz preliezajú cez plot alebo chodia nelegálne cez zelenú hranicu. Regulovaný, plánovaný, zákonný dovoz pracovnej sily za konkrétne stanovených podmienok touto republikou. Neorganizujeme dovoz, ale stanovujeme presné pravidlá. Toto je podstata toho návrhu, ktorý ideme riešiť. To znamená, zabudnite na Marrákeš, alebo vrátiť sa k tej téme a k tej problematike, ktorá tu bola predtým. Toto je niečo úplne iné.
Dôvody preto, že som predložil návrh na skrátené konanie, sú jasné. My nejdeme meniť zásadné podmienky pre vstup tzv. tretiakov, to znamená pracovnej sily z tretích krajín, na Slovensko. My odbúravame administratívu, ktorá sa v našich podmienkach odbúrať dá. Preto potrebujeme zmeniť zákony, aby po prvé neodchádzali investori, ktorí sú u nás, len preto, že majú nedostatok pracovnej sily, pretože náš problém je veľmi veľká regionálna rozdielnosť zamestnanosti, resp. nezamestnanosti a to aj napriek tomu, že sme prijali veľa opatrení, ktoré sa týkajú podpory mobilizácie pracovnej sily, eventuálne aj podpory pre migráciu. Ja nemôžem nikoho prinútiť, aby zo Svidníka odišiel pracovať do Trnavy. Pretože má tam svojich rodičov okolo, o ktorých sa stará, možno má nejaké gazdovstvo. To sú veci, ktoré sa musia v maximálnej miere akceptovať.
My máme v západoslovenskom regióne už päť okresov, kde sme pod dve percentá. Trnava, Trenčín, Galanta, Hlohovec, Piešťany. Pod dve percentá. To znamená, špajza je vyprázdnená, kúty sú povymetané, dovolím si povedať takéto prirovnanie. Tam neexistuje iná šanca. A napríklad tá Trnava má dnes ešte stále 840 požiadaviek na voľné pracovné miesta, ktoré my nevieme obsadiť. Urobili sme desaťtisíce výberových konaní po celej republike, v ďalšej časti presne pomenujem koľko a zároveň aj poviem, koľko sa podarilo z toho vybrať ľudí.
Zožal som kritiku na sociálnom výbore, že organizujeme aj také projekty pre isté kategórie ľudí, kde učíme splachovať WC, spúšťať základný vodovod, jednoducho najzákladnejšie hygienické návyky a k tomu aj najzákladnejšie pracovné návyky. Áno, aj túto kategóriu ľudí máme záujem pripraviť, ak má záujem pracovať, aby tú prácu našla. K tomu sú sociálne podniky.
My prečo možno ideme takto – pre niekoho neskoro – s týmto návrhom zákona. Dôvod je jednoduchý. 5,2-percentná nezamestnanosť. To je ten dôvod. Preto sme museli prijať veľmi veľa opatrení, projektov, riešení smerom k hladovým dolinám, smerom k okresom, kde je vysoká nezamestnanosť, a až potom sa ideme baviť o príchode cudzincov a o podmienkach vstupu na náš pracovný trh. Pretože ja si uvedomujem a aj toto, čo predkladám, je dočasné riešenie, lebo môžu prísť horšie časy a bude potrebné reagovať možno nejak úplne inak. Toto je dôležité si jednoducho uvedomiť. Stalo sa, že pridaná hodnota voči niektorým fabrikám, to znamená firma, ktorá mala prísť VVZ-kou, jednoducho k nám nešla, ale skončila v Maďarsku len preto, že tu bol nedostatok pracovnej sily. A to je pridaná hodnota. To nie je montážna dielňa. Toto nemôžme dopustiť!
Ďalšia vec. My sme povedali, za akých podmienok. Len do okresov, kde je nezamestnanosť pod 5 %, len do fabrík, kde je nezamestnanosť do 30 %, čo sa týka celkového počtu cudzincov, a len dočasné riešenia. To je ďalší atribút, ktorý je veľmi dôležitý. Zadefinovalo sa 150 nedostatkových profesií.
A možno na margo toho, čo tu aj zaznelo, Marek, ak môžem, aj smerom k tebe, my neriešime len fabriky priemyselného typu. Na tom zozname je desiatky nedostatkových profesií zo zdravotníctva. Veď za minulý rok viac jak tisíc ukrajinských lekárov prišlo a našlo priestor práce na Slovensku. Jednoducho nebolo tam slovenských lekárov a bolo potrebné riešiť aj v tých menších okresoch tento nedostatok. Sú tam profesie, ktoré sa týkajú sociálnych služieb, pretože okolie Bratislavy je už aj o tom. To znamená, to nie sú montážni robotníci.
A k tomu, čo navrhoval pán Mihál, my už dnes máme v zákone 1,5-násobok priemernej mzdy, pokiaľ sa jedná o kartu a vysokokvalifikované pracovné miesto, napríklad toho lekára. To znamená, tam sú stanovené takto veľmi konkrétne, konkrétne tie podmienky.
No a druhú vec, ktorú chcem povedať, my sme k tomuto dospeli na základe vyjednávania a dohody najzávažnejších sociálnych partnerov, aj zamestnávateľov, aj zamestnancov. Ja som veľmi rád, že tu obhajujete tých zamestnancov, len sa pýtam, kde ste boli doteraz? Pán Mihál, prečo ste o 9 eur dvíhal minimálnu mzdu, prečo ste im ďaleko viacej nepomohol v čase, keď ste mal k tomu reálnu možnosť?
No a k tej poznámke okolo, ring voľný. Žiada sa mi povedať jednu vec. Nie my teraz, ale vy keď ste boli vo vláde, ste sa rozsypali ako domček z karát po jeden a pol roku. My máme svoje problémy, ktoré si v rámci koalície musíme riešiť, ale nemôže moralizovať niekto, kto prepadol po jeden a pol roku, a možno z toho politického zoskupenia, z ktorého práve vtedy pán Mihál bol.
Ja vás chcem pekne poprosiť o podporu tohto návrhu. To nie je dovoz lacnej pracovnej sily. To je regulovaná, kontrolovaná migrácia. Ak mám použiť čísla z okolitých krajín, máme najnižšiu, v porovnaní z celkového počtu pracovníkov, počet cudzincov na Slovensku. Konkrétne 0,26 % je Slovensko z celkového počtu, Češi majú 2,6 %, Maďari majú 0,54 % a Poliaci majú 0,55. Na rozdiel od nás krajiny V4 otvorili vráta na hraniciach z hľadiska prísunu pracovnej sily. My ich tvrdo kontrolujeme, regulujeme a stanovujeme podmienky pre nedostatkové profesie, ktoré na Slovensko môžu prísť.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, za slovo, pán podpredseda Národnej rady. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som vám poprial príjemný večer.
Predkladám návrh na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa predkladá v nadväznosti na vládou schválenú Stratégiu pracovnej mobility cudzincov v Slovenskej republike.
Slovenská ekonomika v súčasnosti výrazne napreduje, čo sa pozitívne prejavuje aj na trhu práce. Pracovné miesta sa tvorili vo všetkých sektoroch domácej ekonomiky, najvýraznejšie však v priemysle. Dopyt po pracovnej sile však prevyšuje ponuku na domácom trhu. Nedostatok pracovnej sily začína kompenzovať pracovná sila zo zahraničia.
Aktuálna ekonomická situácia si vyžaduje okamžité účinné riešenia, ktoré majú prispieť k udržaniu rastu slovenskej ekonomiky s cieľom zabrániť rozsiahlym finančným stratám v hospodárstve Slovenskej republiky.
Je potrebné urýchlene umožniť zmenou zákona č. 5 o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vytvorenie legislatívnych podmienok, ktoré prispejú k zefektívneniu, urýchleniu a spružneniu systému upravujúcemu vstup a pobyt štátnych príslušníkov tretích krajín na územie Slovenskej republiky za účelom zamestnania, a to najmä v profesiách identifikovaných nedostatkom pracovnej sily.
Na základe uvedených skutočností vláda Slovenskej republiky podľa § 89 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhuje Národnej rade Slovenskej republiky, aby sa vzhľadom na to, že hrozia štátu značné hospodárske škody v súvislosti s nedostatkom pracovnej sily v niektorých odvetviach, uzniesla na skrátenom legislatívnom konaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti.
Ďakujem, skončil som, pán podpredseda.

Ja sa pridávam, pekný večer. Ak dovolíte k samotnej novele, ktorú som, ktorú som ponúkol. Nedá mi začať s tým, že začnem od svojich kolegov. Na tomto zákone sa dva, dva a pol roka robilo intenzívne. Treba si uvedomiť rozsah tých zmien, ktorý je návrhom tohto riešenia, samozrejmá vec, aj istých rizík, ktoré z toho môžu vyplynúť. Stále tak trošku v podvedomí máme niečo, čo sa udialo na prelome alebo na konci vlády, keď končil pán Mikloš a zanechal tu spúšť na daňovom úrade. A toto je obdobný kolos otázok riešení, ktoré súvisia so zavedením ročného zúčtovania. Preto ideme, ideme do istej miery veľmi opatrne, ale treba povedať že so zámerom jednoznačne ročné zúčtovanie zaviesť k tejto problematike.
Môžem potvrdiť to, čo otvoril pán Heger minule, myslím, že v prvom čítaní aj pán Mihál. Možno preto tak neskôr, lebo sme čakali ako dopadne UNITAS. Lebo úplne inak by sa vstupovalo, keby sme vstupovali do UNITAS-u, vyjasnené veci, daňová správa, colná správa a, samozrejmá vec, my do toho vstúpiť, je niečo úplne iné, ako keď vstupujeme do teraz platnej legislatívy a máme ambíciu niečo nechať a niečo nové vytvoriť a, samozrejmá vec, objektívny záujem, aby to aj dobre fungovalo. Tieto riziká sú tu, a preto tá opatrnosť pri tom riešení týchto problémov tu jednoducho veľmi veľká je.
K samotným pozmeňovacím návrhom. Pozmeňovací návrh pána Vážneho a vlastne posunutie tých vecí, ktoré súvisia s účinnosťou, bavili sme sa o tom aj pri prvom čítaní. Vzhľadom na to, že tie jednotlivé systémy – 42, Ľubo, ak si ich pamätám, je ich v rámci Sociálnej poisťovne? – a my viac jak polovicu ideme momentálne riešiť a meniť, majú možno jedna, dve firmy, ktoré realizovali veci okolo toho. To znamená, do istej miery je tu aj tak trošku monopol, cez ktorý budeme tieto otázky mať záujem riešiť. A sú to oni, ktorí hovorili o potrebe času na zavedenie týchto zmien, samozrejme vrátane dopadov.
K finančným dopadom chcem oceniť už túto chvíľu, keď ešte zákon ani nebol schválený, ale reálne predpokladáme, že bude, že Sociálna poisťovňa a pán generálny riaditeľ rieši otázku dopadov ich objektivizáciou cez tretí zdroj, ktorý by mal potvrdiť možné náklady, ktoré s tým súvisia. To znamená, že ani táto otázka nie je nám ľahostajná a minimálne sme sa aj my dvaja zamýšľali nad tým, či tých 14 a niečo nie je príliš veľká suma, ktorá by, celá tá úprava tých systémov mala stáť. Budeme to priebežne, samozrejmá vec, hodnotiť a kontrolovať aj na dozornej rade a pravidelne sa touto otázkou zaoberať. Ale v tejto chvíli mi nič neostáva, len povedať áno pozmeňovaciemu návrhu, ktorý predložil pán poslanec Vážny.
K pánovi poslancovi Madejovi, no prax ukázala, možno je to technický problém, ale život si ho vyžiadal, a celkom prirodzene hovorím áno a možnože pri otvorení zákona a riešení problémov, ktoré život priniesol a prax ukázala, aj takéhoto drobného charakteru, vždy budem náklonný, aby sme túto otázku riešili.
K pánovi Mihálovi. Treba povedať jednu vec. Možno riešime, ja to tak nazvem, rovinu teórie, každopádne je veľmi málo prípadov, ktoré z hľadiska reťazenia až na to tretie dieťa môžu ísť, ale budem veľmi konkrétny a úprimný, ak to má pomôcť čo len jednej matke, tak jednoducho ideme do toho. A ja chcem poďakovať a podporím ten návrh pána Mihála, pretože si myslím, že rieši isté riziká, ktoré život ako taký môže priniesť. A ak môžeme tomu predísť, išli by sme sami proti sebe, nevidím v tom žiaden politický podtón, ale vidím racionálne riešenie vecí a možných rizík, ktoré z toho vyplývajú, a som pripravený aj tento pozmeňovací návrh podporiť.
Celkove k tomu zákonu ako takému, aj vzhľadom na to, že tá účinnosť je niekde, myslím teraz účinnosť, ktorá sa týka vôbec prvého zúčtovania možno v tej ďalšej vláde, tu treba vedieť jednu vec, že od schválenia zákona a konkrétnej účinnosti sa budú realizovať postupne ďalšie kroky. Tu nieže sa bude čakať, naopak, tam je veľmi veľa vecí. Už rok predtým sú tu konkrétne úlohy, ktoré sa týkajú aj zamestnávateľov, identifikačné čísla a ďalšie veci. To znamená, že ja si myslím, že je potrebné ísť do toho aj napriek tomu, že isté veci sú trošku oddialené. Každopádne si myslím, že tá budúca vláda bude mať aj jednu veľkú výhodu po prijatí tohto ročného zúčtovania. Bude môcť objektívne posudzovať príjem na jednotlivca, na rodinu a potom ďaleko lepšie testovať, dajme tomu, aj niektoré sociálne dávky, lebo bude daný objektívny príjem, skutočný príjem aj v tých prípadoch, keď sa niečo riešilo odmenami, možno raz, dva razy, tri razy do roka, a podľa toho sa bude dať tá politika ďaleko, ďaleko efektívnejšie aj v tej sociálnej oblasti možno realizovať.
Takže podporím všetky tri pozmeňovacie návrhy, ktoré tu, ktoré tu zazneli, a uchádzam sa o podporu, o podporu návrhu tohto zákona.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Ďakujem pekne aj za diskusiu. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, účelom navrhovanej novely zákona o sociálnom poistení je najmä zavedenie ročného zúčtovania poistného v sociálnom poistení ako efektívneho nástroja na zamedzenie odvodovej optimalizácie subjektov. Ročné zúčtovanie bude vykonávať Sociálna poisťovňa a bude sa týka poistného na povinné sociálne poistenie zamestnancov, zamestnávateľov a samostatne zárobkovo činných osôb. Toto bude platené a odvádzané preddavkovo, vykoná sa nad ním ročné zúčtovanie tak, že sa porovná zaplatené poistné s poistným, ktoré sa malo zaplatiť. Na to bude potrebné zmeniť pravidlá a postupy súvisiace s platením poistného. Nebude sa týkať dobrovoľne poistených osôb, poistencov štátu ani úrazového poistenia a garančného poistenia, ktoré sa vzťahujú výlučne na zamestnávateľov.
Ročné zúčtovanie sa zavádza do súčasného právneho stavu, čo znamená, že právna úprava má za cieľ vykonať len tie zmeny, ktoré sú nevyhnutné na zavedenie ročného zúčtovania. Navrhuje sa, aby poistné začalo platiť preddavkovo od 1. januára ´21, ročné zúčtovanie sa má prvýkrát vykonať v roku 2022 za rok 2021.
V novele zákona sú obsiahnuté aj zmeny pre rodičov pri súbežnom nároku na materské pre oboch, ak sa starajú každý o iné svoje dieťa, ako aj zmeny majúce pre poistenca pozitívny vplyv na výpočet denného vymeriavacieho základu na určenie výšky nemocenských dávok.
Okrem pozmeňujúcich návrhov legislatívno-technického charakteru, ktoré sú súčasťou spoločnej správy, vzišli z rokovaní výborov Národnej rady vecné návrhy, a to najmä, obdobne ako v predošlých rokoch, jednorazové zvýšenie sumy vianočného príspevku niektorých poberateľov dôchodku o 12,74 eura. Pripomínam však, že tento návrh bol už schválený v rámci novely zákona o sociálnych službách, pretože v tejto dobe sa už vlastne pripravuje vyplácanie toho vianočného príspevku. Ďalší pozmeňovací návrh sa týka zavedenia maximálneho mesačného vymeriavacieho základu pre dodatočne zaplatenie poistného na dôchodkové poistenie. Bol tam aj ďalší návrh v spoločnej správe, ktorý sa týkal otázky zdravotníctva a oddlžovania, tiež je táto otázka poriešená, alebo medzitým, vzhľadom na to, že druhé čítanie bolo posunuté, sa vyriešila táto otázka v inom zákone.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vyslovujem podporu uvedeným pozmeňovacím návrhom, ktoré ostali z tej spoločnej správy, a zároveň sa uchádzam o vašu podporu v predloženej novele príslušného zákona.
Ďakujem, skončil som.