Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

10.9.2019 o 13:35 hod.

JUDr.

Ján Richter

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie v rozprave 10.9.2019 13:35 - 13:49 hod.

Ján Richter Zobrazit prepis
Pán predseda, ďakujem pekne za slovo. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, prioritným cieľom predkladanej návrhu novely zákona o sociálnych službách je vytvoriť právne podmienky na nový systém zberu údajov o sociálnych službách, a to v rámci informačného systému sociálnych služieb, ktorého správcom bude ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky. Ide o zabezpečenie aktuálnych dát, pre potreby zisťovania skutkového stavu v oblasti sociálnych služieb, skvalitnenia procesu strednodobého plánovania rozvoja sociálnych služieb a s tým súvisiaceho spolufinancovania, a to na všetkých úrovniach riadenia od miestnej cez regionálnu až po národnú.
Zavedením informačného systému sociálnych služieb sa vytvoria, vytvoria predpoklady pre zefektívnenie systému poskytovania finančnej podpory poskytovateľom sociálnych služieb z verejných rozpočtov a znižovania administratívnej záťaže podávaním žiadosti o finančný príspevok z rozpočtu ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny v elektronickej podobe priamo do informačného systému sociálnych služieb. Ustanovenia zákona týkajúceho sa tejto časti informačného systému nadobudnú účinnosť 1. januára 2021.
Návrh zákona ďalej v časti reaguje na požiadavky aplikačnej praxe. V tejto súvislosti obsahuje zvýšenie finančnej podpory neverejným poskytovateľom sociálnych služieb z rozpočtov obcí a z rozpočtov územných celkov, a to plánovanou účinnosťou od 1. októbra tohto roku. Pri určení výšky finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby na príslušný rozpočtový rok sa navrhuje, aby sa tento finančný príspevok neznižoval o:
1. príjem z úhrady ošetrovateľskej starostlivosti na základe verejného zdravotného poistenia za predchádzajúci rozpočtový rok dosahovaný u verejných poskytovateľov porovnateľnej sociálnej služby,
b) skutočne dosiahnuté vyššie príjmy z platenia úhrad za sociálnu službu poskytovanú neverejnými poskytovateľmi sociálnej služby v príslušnom rozpočtovom roku, ak boli dosahované v pôsobnosti obce alebo vyššieho územného celku za predchádzajúci rozpočtový rok.
Ďalej návrh zákona zavádza zmeny pri poskytovaní finančnej podpory vo vybraných zariadeniach sociálnych služieb zo štátneho rozpočtu prostredníctvom kapitoly Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky. Navrhované zmeny zabezpečujú posilnenie plnenia účelu tejto finančnej podpory, ako aj jednoznačnej interpretácie tejto právnej úpravy a ich plánovanou účinnosťou od 1. januára 2020. Predpokladaný návrh zákona bude mať vplyv aj na štátny rozpočet, konkrétne na kapitolu ministerstva práce v celkovej výške 2,4 mil. v tomto kalendárnom roku, 2020 až 2022 predpokladaný vplyv vo výške 360-tisíc eur.
Na výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci bola okrem pozmeňujúcich návrhov, ktoré precizujú zákon a zároveň upravujú kvalifikačné predpoklady pre výkon tlmočníckej služby v rámci sociálnych služieb, širšie diskutovaná otázka zavádzania nových povinností týkajúcich sa poskytovania finančného príspevku na prevádzku samospráv.
Z tohto miesta by som chcel všetkých starostov a primátorov ubezpečiť, že predloženým návrhom zákona upravujeme už existujúcu povinnosť obcí a vyšších územných celkov poskytovať finančný príspevok na prevádzku. Nezavádzame novú povinnosť, ako to bolo medzi predstaviteľmi samospráv nesprávne vykladané.
Ďakujem pekne, skončil som.
Skryt prepis
 

Zodpovedanie otázky 27.6.2019 15:04 - 15:07 hod.

Ján Richter Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka.
Pani poslankyňa, dovoľte, aby som vám prečítal odpoveď ministra alebo ministerky zdravotníctva: Na základe platného znenia odborného usmernenia Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 9/2005 Z. z. o riadení poskytovania ošetrovateľskej starostlivosti v nemocnici, ktorého účelom je ustanovenie pozície v stupni riadenia vrcholového manažéra v oblasti ošetrovateľstva, už dnes sú nastavené pravidlá nasledovne: V každom zdravotníckom zariadení, v ktorom sa poskytuje ústavná zdravotná starostlivosť, sa zriadi úsek ošetrovateľstva, ktorý riadi námestníčka pre ošetrovateľskú starostlivosť, ak zdravotnú starostlivosť poskytuje 30 a viac sestier. V nemocnici, kde ošetrovateľskú starostlivosť poskytuje menej ako 30 sestier, môže vedúca sestra jedného z oddelení zdravotníckeho zariadenia na určitý úväzok vykonávať aj funkciu námestníčky pre ošetrovateľskú starostlivosť. Podľa čl. 4 predmetného odborného usmernenia úsek ošetrovateľstva tvoria okrem námestníčky pre ošetrovateľskú starostlivosť vedúce sestry jednotlivých oddelení a ostatné sestry s odbornou spôsobilosťou, z ktorých môže námestníčka pre ošetrovateľskú starostlivosť vytvoriť svoj poradný orgán a komisie pre rôzne činnosti súvisiace s ošetrovateľstvom. Vedúca sestra oddelenia zodpovedá za poskytovanie ošetrovateľskej starostlivosti na danom oddelení a je priamo podriadená námestníčke pre ošetrovateľskú starostlivosť.
Na základe uvedeného má ministerstvo zdravotníctva za to, že aj v súčasnosti pod námestníčky pre ošetrovateľstvo spadajú kompetentné ošetrovateľské tímy za súčasného dodržiavania záväzkov vyplývajúcich pre Slovenskú republiku z tzv. Mníchovskej deklarácie z roku 2000.
Ďakujem, skončil som.
Skryt prepis
 

Zodpovedanie otázky 27.6.2019 15:03 - 15:04 hod.

Ján Richter Zobrazit prepis
Keď hovoríme o zdravotníctve a o sociálnych veciach, naša najväčšia spoločná priorita v súčasnosti je otázka dlhodobo chorých. To znamená riešenie zdravotno-sociálnej oblasti a otázok, ktoré súvisia so zákonom, ktorý pani ministerka pripravuje, resp. je to naše spoločné dielo, aby sa opätovne do zdravotných zariadení vrátili geriatrie, liečebne dlhodobo chorých, jednoducho zariadenia, ktoré boli zrušené a ktoré veľmi chýbajú. V sociálnych zariadeniach nie je možné nahradiť medicínsku zdravotnú starostlivosť a toto je nejaké naše spoločné dielo, odbremeniť sociálne zariadenia od medicínskych úkonov, ktoré je potrebné, aby robili odborníci fundovaní, vyškolení v zdravotníckych zariadeniach. Po troch mesiacoch preliečenia eventuálne môžu títo ľudia prejsť aj do sociálnych zariadení. Možno toľko k tej vašej otázke.
Pokiaľ sa týka kapitálových vecí, čo sa týka sociálnych zariadení, v drvivej väčšine nie je zriaďovateľom štát, ale sú buď obce, mestá alebo vyššie územné celky, ale každopádne, a to hovorím úplne otvorene, že tie kapitálové výdaje sú do istej miery podhodnotené v týchto zariadeniach. Žiadalo by si to ďaleko väčšie investície a možno ani nie tak do opráv ako do budovania nových zariadení, pretože ten život si to bude v budúcnosti vyžadovať.
Skryt prepis
 

Zodpovedanie otázky 27.6.2019 14:58 - 15:02 hod.

Ján Richter Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda Národnej rady.
Pán poslanec, opätovne dovoľte, aby som sprostredkoval odpoveď pani ministerky zdravotníctva: Takzvanú knihu plesní, ktorú predstavili študenti, berieme s plnou zodpovednosťou na vedomie. Tieto nedostatky však nie sú len v nemocniciach, na ktoré študenti poukázali, ale aj v iných budovách, ktoré už "majú svoj vek". Faktom zároveň je, že do týchto oblastí sa v minulosti neinvestovalo, preto zmeny prichádzajú postupne. Nezakrývame si pred tým oči, práve naopak, snažíme sa veci aktívne, systematicky a konkrétnymi krokmi riešiť a vytvárame na to v nemocniciach aj konkrétne podmienky. Štát aktívne prispieva do rekonštrukcie a modernizácie zdravotníckych zariadení. Realizujú sa investície zamerané na zlepšenie technického stavu budov, aby sa zamedzilo zatekaniu do priestorov nemocníc, nakoľko plesne sú následkom, nie príčinou zlého technického stavu.
Nemocnice môžu tento rok investovať do riešení v týchto oblastiach historicky najvyššiu sumu, konkrétne 100 miliónov eur z kapitálových výdavkov, ktoré majú k dispozícii. Len chcem pripomínať, že v rokoch 2017 a 2018 bolo investované zhodne po 70 miliónov eur. Za posledné tri roky je to nemalá suma určená na zlepšovanie stavu zdravotníckych zariadení, spolu 240 miliónov. Všetko sú to finančné prostriedky, ktoré sú investované do oblastí, ktoré sú pre zdravotníkov a pacientov najviac potrebné.
O situáciu v nemocniciach sa zároveň aktívne zaujímame. Na pôde ministerstva zdravotníctva sa pravidelne stretávame s riaditeľmi nemocníc, ktorí sú v našej zriaďovateľskej pôsobnosti, a diskutujeme o aktuálnych témach, ako aj o riešeniach daných problémov. Stav budov potrebuje potrebné rekonštrukcie, náklady na opravy a údržbu patria medzi ne.
Treba si zároveň uvedomiť, že v nemocniciach ja aj mnoho pozitív a veľa dobrého sa za posledné roky urobilo. Riaditelia viacerých nemocníc dodali na našom poslednom stretnutí tzv. biele knihy, v ktorých poukazujú na to, že dobre, v zdravotníckych zariadeniach sa v posledných rokoch mnohé zrealizovalo.
K vami spomínanej Univerzitnej nemocnici Bratislava spomeniem v súčasnosti nasledovné: V tomto komplexe zdravotníckeho zariadenia došlo za posledné dva roky k masívnej obnove prístrojovej techniky, modernizácii a rekonštrukcii budov. Za posledný rok bolo do UNB investovaných 15 miliónov do rekonštrukcie, rovnaká suma do prístrojového vybavenia. Z kapitálových výdavkov bolo zakúpených takmer 90 kusov monitorov vitálnej funkcie, 3 200 kusov počítačov, tri nové CT prístroje, RTG a C-ramená, bolo komplexne zrekonštruované gynekologické, pôrodnícke oddelenie, resp. klinika v Ružinove, novorodenecké oddelenie na Kramároch, KOS v Ružinove, CPO na Kramároch, v Ružinove a v Petržalke. Vymenil sa takmer celý lôžkový fond. Aktuálne sa rekonštruujú výťahy. Prebieha komplexná rekonštrukcia Kliniky úrazovej chirurgie na Kramároch. Obnovujú sa ÁRO a JIS oddelenia, postupne vymieňajú okná na všetkých budovách nemocnice. Všetky nemocnice, ktoré sú súčasťou UNB, sa modernizujú, či už v stavebných úpravách, alebo obnove prístrojového vybavenia. Postupnými krokmi sa najväčšia slovenská nemocnica stáva moderným miestom, kde pacienti dostávajú kvalitnú zdravotnú starostlivosť, ktorú poskytujú špičkoví odborníci.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 27.6.2019 14:43 - 14:44 hod.

Ján Richter
Budem tlmočiť pánovi ministrovi. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Zodpovedanie otázky 27.6.2019 14:38 - 14:43 hod.

Ján Richter Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán podpredseda Národnej rady, vám, pán poslanec, v mene ministra obrany, ktorého dnes zastupujem, za položenú otázku a zároveň mi dovoľte, aby som prečítal odpoveď pána ministra.
Rezort obrany pozorne analyzuje bezpečnostnú situáciu v rámci svojich aktivít, ako aj v rámci medzinárodnej spolupráce. Sme si vedomí, že otázka terorizmu, imigrácie je vysoko aktuálna a vážna. Je to však široká problematika a priamo nepatrí len pod agendu rezortu obrany.
Rezort obrany má vlastné informácie na tému bezpečnosti a ohrozenia Slovenska. Tieto informácie získavame aj na základe reprezentatívnych výskumov, ktoré pre rezort obrany realizujú nezávislé výskumné inštitúcie. Posledný výskum sa uskutočnil v októbri a novembri minulého roku a realizovala ho nezávislá výskumná agentúra sociálnych analýz, a to na vzorke 1 181 respondentov. Obavy obyvateľov Slovenska z vojny je potrebné chápať v kontexte histórie územia Slovenskej republiky. Obe svetové vojny, ako aj predchádzajúce konflikty zasiahli územie Slovenska, a preto obavy obyvateľstva z vojny sú prirodzenou obavou.
Keď sa však prostredníctvom nášho výskumu konkrétne pýtame, čo považujú obyvatelia Slovenska za bezpečnostnú hrozbu, zisťujeme, že väčšina verejnosti si myslí, že nás, to znamená Slovenskú republiku, nikto neohrozuje, resp. prikláňajú sa, že bezpečnosť Slovenska nie je ohrozená, 66,8 %. To, že naša národná bezpečnosť je ohrozená, si myslí len 17 % dospelej populácie. Najväčšou bezpečnostnou hrozbou pre Slovensko je z pohľadu verejnosti organizovaný zločin, 71 %, a následne aj imigračná vlna v Európe, 63 %, prípadne medzinárodný terorizmus, 56 %.
Neznamená to však, že verejnosť vôbec sa neobáva vojny a vojnového konfliktu. Takéto obavy slovenskej verejnosti z medzinárodného ohrozenia Slovenska zmierňuje ale fakt, že sme členmi NATO. Potvrdzujú to aj výsledky spomínaného výskumu, podľa ktorého členstvo Slovenska v NATO hodnotí väčšina verejnosti pozitívne, konkrétne 62 %.
Rezort obrany sa snaží maximálne prispieť k tomu, aby sme boli dôveryhodným a pevným článkom NATO. Vo svojej práci sa teda aj, a úsilí, zameriavame alebo zmierňujeme obavy verejnosti v otázkach bezpečnosti štátu. Vychádzame z toho, že slovenská verejnosť je jednoznačne priklonená k názoru, že ozbrojené sily sú pre Slovensko potrebné, 85 %. Ozbrojené sily majú stabilne vysokú dôveru obyvateľov; potešujúce je, že dôveru k ozbrojeným silám má nielen staršia, ale aj mladšia generácia občanov Slovenska.
Vysoká dôvera občanov Slovenska voči ozbrojeným silám spočíva v niektorých ťažiskových faktoroch. Jadrom dôvery je ich vnímanie profesionálnych vojakov ako odborníkov, ktorí svoju odbornosť získavajú kvalitným výcvikom a účasťou na vojenských operáciách medzinárodného krízového manažmentu. Ďalej to súvisí s tým, že z pohľadu verejnosti sa na ozbrojené sily dá spoľahnúť pri riešení živelných pohrôm a katastrof, takýto názor má 93,5 % obyvateľov Slovenska.
V kontexte položenej otázky by som ešte doplnil, že vo vzťahu k obyvateľstvu Slovenska je rezort obrany aktívny pri zvyšovaní prestíže vojenského povolania v organizovaní dobrovoľnej vojenskej prípravy, prípravy a výcviku aktívnych záloh, budovaní nových obranných spôsobilostí, tak aby nové bezpečnostné výzvy zvládali ozbrojené sily bez nedostatkov.
Rezort obrany systematicky realizuje aktivity pri vzdelávaní obyvateľstva, pri príprave mladých ľudí na obranu štátu, spolupracuje s vysokými školami na území Slovenskej republiky, v zahraničí, rozbieha sa spolupráca so strednými školami, kde sa pripravujú dohody na vykonávanie praxe žiakov v niektorých vojenských útvaroch. Na základných a stredných školách sa profesionálni vojaci podieľajú na zatraktívnení kurzov na ochranu človeka a prírody.
Záverom by som chcel poukázať na to, že o výskume, výsledky ktorého uvádzate, pán poslanec, možno viesť odbornú diskusiu. Napríklad téma vojny nie je v dotazníku bližšie špecifikovaná, nie je definované, v akom zmysle ju treba chápať. Už samotné slovo vojna je znepokojivé, téma vojny prirodzene znepokojuje takmer každého a je možné predpokladať preto, že tak mnoho respondentov v tomto výskume odpovedalo k tejto téme negatívne.
Ďakujem, skončil som.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 20.6.2019 15:40 - 15:43 hod.

Ján Richter Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, pani podpredsedníčka Národnej rady. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, novela zákona o starobnom dôchodkovom sporení sa predkladá z dôvodu naplnenia programového vyhlásenia vlády, kde sa jasne uvádza, že sa vláda zaviazala zvýšiť informovanosť ľudí o ich súčasných a budúcich nárokoch na dôchodok.
Cieľom návrhu zákona v čl. I je zvýšenie informovanosti sporiteľa o jeho dôchodku z druhého piliera. Cieľom návrhu zákona je preto zvýšenie informovanosti sporiteľa v nasledovných troch opatreniach:
Po prvé, výpis z osobného dôchodkového účtu sporiteľa. Sporiteľ na základe nového výpisu získa okrem iného aj informáciu o dôchodkovom, respektíve preddôchodkovom veku, o prognózach nasporenej sumy v čase odchodu do dôchodku a výške predpokladaného mesačného dôchodku. Nové výpisy budú zasielať DSS-ky sporiteľom od roku 2021 raz ročne a bezplatne.
Za ďalšie, informáciu o dôchodkoch. O priemernej dobe pred dovŕšením dôchodkového veku dostane sporiteľ informácie, ktoré budú koncipované tak, aby mu pomohli s jeho finančným plánovaním v súvislosti s odchodom do dôchodku.
A tretia rovina opatrení sú kľúčové informácie o dôchodkovom fonde, potencionálnym sporiteľom efektívnejšie sprostredkujú investičnú stratégiu dôchodkového fondu a úroveň rizika tak, aby bol schopný prijať rozhodnutia, ktoré sa týkajú jeho investičného sporenia v rámci druhého piliera. Vzhľadom na uvedené je potrebné, aby boli postupne odstraňované všetky prekážky, ktoré by mohli zabrániť DSS-kám v naplnení cieľa v oblasti zvyšovania informovanosti.
Toľko úvodom k návrhu novely zákona, ktorá nesie taký ľudový názov "oranžová obálka".
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 20.6.2019 10:53 - 10:53 hod.

Ján Richter Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Veľmi stručne, pretože aj na výbore, aj v tom prvom čítaní tu bola relatívne veľká podpora tomuto návrhu zákona.
Pani poslankyňa, budem reagovať hlavne na vás, na ten návrh. V dôchodkových dávkach je celkom prirodzene zakomponovaná otázka aj zásluhovosti, aj solidarity. Je tam snaha o istý vyvážený, vyvážený pomer. Vianočný príspevok, a vy ste to sama povedala, je štátna sociálna dávka. Áno, je postavená hlavne na báze solidarity, aby riešila nižšie príjmových dôchodcov. Takto je postavená, napríklad aj, aj minimálny dôchodok, tiež sme ho postavili nie na základe zásluhovosti. Mali sme záujem ľuďom, ktorí boli 30 rokov poistení, ale mali príjem veľmi nízky, to znamená, nedosiahli nárok na dôchodok, zaviesť novú dávku, ktorá sa volá minimálny dôchodok, len na báze solidarity. Práve u týchto oblastí a u týchto kategórií ľudí to má svoju logiku a význam. Preto, a tu vás chcem podporiť, navrhujeme pre budúce obdobie 13. dôchodok, ktorý by riešil kompletne všetky kategórie dôchodcov.
Možno treba postaviť otázku k tým 30 eurám, ktoré ste zadefinovala. Čo znamená 30 eur pre dôchodcov, ktorí majú podpriemerný dôchodok, niekde na úrovni pod tých 450, možno 300, a čo znamená pre dôchodcu, ktorý poberá 1500 eur dôchodok? Je to diametrálne odlišné, a preto som toho názoru, že je potrebné pre tento rok zachovať solidárnu dávku, ktorá je v podobe tej štátnej sociálnej dávky.
Pre vás ešte informácia, osobitnú štátnu sociálnu dávku na bývanie dnes pripravujeme v pôsobnosti ministerstva práce, to znamená áno, tá bude v značnej miere riešiť aj to, čo ste naznačila vy.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 20.6.2019 10:35 - 10:38 hod.

Ján Richter Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda Národnej rady. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, cieľom navrhovanej novely zákona o poskytovaní vianočného príspevku je zvýšenie vianočného príspevku vrátane jednorazového zvýšenia na dvojnásobok jeho súčasnej úrovne. Maximálna suma vianočného príspevku vrátane jednorazového zvýšenia pre dôchodky, to znamená úhrny súm dôchodkov nepresahujúce sumu životného minima, v tom čase 210 eur, tak bude maximálne na výške 200 eur. To znamená, v porovnaní s týmto rokom je to navýšenie presne o 100 percent. Naďalej pritom platí, že stúpajúcou výškou dôchodku úhrn súm dôchodkov sa bude výška vianočného príspevku lineárne znižovať.
Okrem zdvojnásobenia sumy vianočného príspevku sa navrhuje aj rozšírenie okruhu dotknutých osôb prostredníctvom zvýšenia hranice nároku na vianočný príspevok z pôvodnej sumy 60 % priemernej mzdy v národnom hospodárstve na 65. To znamená, že v roku 2019 bude horná hranica na nárok na vianočný príspevok v sume 658,5 eura. Vianočný príspevok v maximálnej sume tých 200 eur sa vyplatí za rok 2019 odhadom 128 200 osobám. Celkový počet dotknutých osôb sa odhaduje na rok 2019 na úrovni 1,3 milióna osôb. To znamená, 1,3 milióna dôchodcov by malo obdŕžať tento príspevok. V porovnaní s uplynulým rokom sa predpokladá zvýšenie počtu poberateľov vianočného príspevku v dôsledku zvýšenia hranice nároku na vianočný príspevok zo sumy 572,4 eura na 658,5 eura približne o 72-tisíc.
Súčasťou spoločnej správy výborov je aj pozmeňujúci návrh, ktorým sa zvyšuje ročný limit na poskytovanie dotácií na podporu rekondičných aktivít, ktorých vyplácanie je v pôsobnosti ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, a to z doterajších 597 490 eur na 697 490 eur. Zvýšenie limitu sa navrhuje ešte v tomto kalendárnom roku. Vzhľadom na to, že tento druh dotácie sa poskytuje poberateľom dôchodku spolu so zvýšením vianočného príspevku, by tak mohol byť efektívnejšie naplnený zámer zlepšiť finančnú situáciu dôchodcov, ktorý je spoločný pre obe opatrenia. Uvedený zámer, samozrejmá vec, v plnej miere podporujem.
Ďakujem, skončil som.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 20.6.2019 10:34 - 10:34 hod.

Ján Richter
Pani poslankyňa, Generálna prokuratúra bola vyňatá z toho návrhu zákona, ale sme sa dohodli na inej forme spolupráce. Možno uzavrieme nejaké memorandum, na základe ktorého bude môcť prokuratúra, lebo to sa nejedná len o Generálnu prokuratúru, tu sa jedná až po systémy na úroveň okresu spolupracovať. S ostatnými rezortami sme sa dohodli, to, čo je v návrhu zákona, je bez pripomienok jednotlivých rezortov.
Ďakujem.
Skryt prepis