Videokanál poslanca

Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážená pani poslankyňa, ďakujem za otázku. Moja odpoveď, v rámci hodiny otázok ste mi položili 4 otázky obdobného charakteru, ktorých podstata spočíva v nízkom invalidnom dôchodku, a v tejto súvislosti aj s garanciou ústavného práva na primerané hmotné zabezpečenie v starobe pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa.
Ako vám je známe, zákon o sociálnom poistení, ktorý ustanovuje podmienky nároku na invalidný dôchodok a spôsob jeho výpočtu, je postavený v prevažnej miere na princípe zásluhovosti. Suma invalidného dôchodku v zásade každého poistenca sa odvíja od dvoch základných ukazovateľov a to sú: vymeriavací základ, to znamená hrubé zárobky, a dĺžka obdobia dôchodkového poistenia, to znamená odpracované roky v zamestnaní. Invalidný dôchodok poistenca s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nad 70 %, tzv. plný invalidný dôchodok sa vypočítava v zásade identicky ako starobný dôchodok. Invalidný dôchodok poistenca s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť od 40 do 70 %, tzv. čiastočný invalidný dôchodok v značnej miere ovplyvňuje práve aj percento mieru poklesy schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Zákon o sociálnom poistení teda predpokladá, že poberateľ čiastočného invalidného dôchodku, ktorého schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť zostala do istej miery zachovaná, sa bude naďalej, bude naďalej vykonávať zárobkovú činnosť, ktorá je primeraná k svojmu zdravotnému stavu, a, samozrejme, tým si zvýši svoje príjmy aspoň na takú úroveň, ako dosahovala pred vznikom invalidity. Čiastočný invalidný dôchodok teda len čiastočne nahrádza stratu príjmu v dôsledku poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
Nedá sa však podotknúť, že podmienky, či už samotného nároku na invalidný dôchodok, alebo aj výpočtu sumy invalidného dôchodku, sú nastavené výrazne proklientsky a v prospech poistenca. Invalidným dôchodcom sa pre účel výpočtu sumy invalidného dôchodku ako obdobie dôchodkového poistenia dopočítava aj obdobie od vzniku invalidity do dovŕšenia dôchodkového vetu, veku a to aj napriek tomu, že ho poistenec v skutočnosti neodpracoval. V prípade nezískania potrebného počtu rokov - obdobie dôchodkového poistenia - zákon o sociálnom poistení umožňuje dodatočné zaplatenie poistného na dôchodkové poistenie zo zákonom stanoveného obdobia, napr. obdobia štúdia po dosiahnutí 16. veku, čo v poistnom systéme predstavuje výrazný - použijem výraz - nadštandard. Na zvýšenie nízkych dôchodkov sa do právnej úpravy zakotvia percentuálna valorizácia priemerného osobného mzdového bodu a výpočet dôchodku v hodnote nižšej ako jedna. Skutočný osobný mzdový bod nízkopríjmových poistencov je teda ešte upravovaný, aby suma individuálneho dôchodku bola vyššia.
Vážená pani poslankyňa, toto je stručný výpočet v základe solidárnych opatrení, ktorými významne prekonávame koncept poisteného systému, a to práve s cieľom pomôcť poistencom a zabezpečiť im primerané hmotné zabezpečenie v čase nespôsobilosti na prácu. Nízka suma invalidných dôchodkov však nie je výsledkom zlého nastavenia systému, resp. spôsob určovania sumy invalidného dôchodku, žiaľ, je v zásade odrazom dosahovaných nízkych príjmov poistenca pred vznikom invalidity. Podotýkam, že na zásluhový systém sociálneho poistenia nadväzuje systém štátnej sociálnej podpory, o ktorú môže žiadať každý občan Slovenskej republiky.
Z vašej otázky vyplýva, že ide o osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, avšak nie je zrejmé, či sú sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia v súčasnosti riešené prostredníctvom niektorých z peňažných príspevkov napríklad na kompenzáciu. Vzhľadom na uvedené odporúčam pánovi z Bratislavy v prípade záujmu obrátiť sa na úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v mieste svojho trvalého bydliska, kde mu zamestnanci poskytnú komplexné poradenstvo týkajúce sa peňažných príspevkov na kompenzáciu. Samozrejme, môže sa priamo obrátiť aj na mňa, veľmi rád mu sprostredkujem odpoveď.
Ďakujem, skončil som.

Pani poslankyňa, som trošku prekvapený tou otázkou, ja sa k týmto veciam staviam čelom a nie zadkom, to som sa tu snažil v tejto chvíli povedať. Len sú tu dva základné rozdiely: právne aspekty vzniku, ktoré prináležia rezortu spravodlivosti. My sme mali záujem a presadilo sa do národného programu rozvoja životných potrieb osôb so zdravotným postihnutím úloha pre rezort spravodlivých, a to je tá otázka pripraviť návrh nového Občianskeho zákonníka, ktorého súčasťou bude aj nová koncepcia spôsobilosti. A ja len pripomínam, že odporúčanie výboru OSN, o ktoré sa opierate, konkrétne § 12, ktorý sa má riešiť, hovorí o rodine, hovorí o obmedzujúcom práve osôb s intelektuálnym alebo psychologickým postihnutím na uzavretie manželstva. To znamená, prvotne je potrebné riešiť rozmer právny, keď tento rozmer bude zadefinovaný v zákone, príde tá vykonávacia časť, ktorú veľmi ochotne budeme realizovať prostredníctvom rodinnej politiky, za ktorú nesie zodpovednosť moje ministerstvo.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za otázku, pani poslankyňa. Priznám sa, že som trošku prekvapený, že vy zjavne asi netušíte, že zákon o rodine patrí do kompetencie ministerstva spravodlivosti a nie do nášho ministerstva, preto táto otázka skôr prináleží kolegovi Gálovi a nie mne. Zákon o rodine totiž rieši právne aspekty vzniku a existencie rodiny a my, čo riešime, to je otázka štátnej starostlivosti o rodinu. Ale aj spomínané odporúčania sa týkajú právnych podmienok uzavretia manželstva, nie sociálnej podpory rodín. Napriek tomu vám ochotne odpovedám, že ministerstvo spravodlivosti zriadilo pracovnú skupinu pre prípravu vecného zámeru reformy opatrovníctva dospelých a ochrany seniorov Slovenskej republiky, ktorá počíta aj so zmenami manželského práva zákona o rodine. V pracovnej skupine je zastúpené aj naše ministerstvo v súlade s vlani aktualizovaným národným programom rozvoja životných podmienok osôb so zdravotným postihnutím. Ministerstvu spravodlivosti stále trvá úloha pripraviť návrh nového Občianskeho zákonníka, ktorého súčasťou bude aj nová koncepcia spôsobilosti na právne úkony a možnosti ich obmedzenia, ako aj inštitúty opatrovníctva a poručníctva.
Spomínaný vecný zámer reformy opatrovníctva sa musí v tejto oblasti vysporiadať z pohľadu nášho ministerstva s tromi základnými otázkami. Po prvé, či má byť umožnené osobám, ktoré budú mať ustanoveného opatrovníka, uzavrieť manželstvo bez predchádzajúceho súhlasu súdu. Po druhé, výkonu rodičovských práv a povinností, nakoľko v súčasnosti zákon osoby, ktoré nemajú plnú spôsobilosť na právne úkony, diskvalifikuje z výkonu rodičovských práv. A po tretie, povolenia uzavretia manželstva osobám, ktorú sú v súčasnosti obmedzené, prípadne pozbavené spôsobilosti na právne úkony.
Na záver vám chcem pre vašu informáciu uviesť, že členmi tejto pracovnej skupiny na prípravu tohto vecného zámeru sú okrem ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny aj pani komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím, aj iné subjekty, ktoré reprezentujú občanov ťažko zdravotne postihnutých.
Ďakujem, skončil som.

Pán poslanec, iste vám neodpoviem, ale budem tlmočiť pánovi ministrovi, aby vám písomne odpovedal. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pani podpredsedníčka. Pán poslanec, dovoľte, aby som vám sprostredkovane podal odpoveď na vašu otázku.
Útvar hodnoty za peniaze vo svojom hodnotení potvrdzuje, že výstavba strediska technicko-hygienickej údržby v Nových Zámkoch je potrebná na zabezpečenie adekvátneho čistenia a ľahkej údržby moderných železničných vozidiel. Železničná spoločnosť Slovensko na celom západnom Slovensku aktuálne nedisponuje takýmito vhodne vybavenými strediskami a činnosť THÚ, technicko-hygienickej údržby, sa dnes vykonáva v provizórnych a obmedzených podmienkach a sú rozptýlené do viacerých pracovísk. V záveroch odporúčajú prehodnotiť rozsah, realizáciu projektu, napríklad znížením počtu alebo dĺžky koľají.
Železničná spoločnosť a ministerstvo dopravy zastávajú názor, že rozsah projektu je opodstatnený a využitie navrhnutého počtu koľají a zariadení bude optimálne. Počíta sa totiž s presunom týchto činností z lokalít Leopoldov, Prievidza a sčasti Bratislava, čo sa týka regionálnej dopravy. Údržba vlakov z týchto lokalít sa pôvodne mala realizovať v plánovanom pracovisku THÚ Bratislava, avšak už teraz vieme, že k tejto výstavbe v najbližších rokoch nedôjde. Práve nákladovosť týchto úkonov bola započítaná aj v CBA analýze, čím výhodnosť výstavby v danom uzle samozrejme stúpne.
Tento model nákladovosti bol špeciálne komunikovaný i s technickými expertami Európskej únie JASPERS, tí na spomínanom modeli alokovania údržbových činností do Nových Zámkov trvali a železničná spoločnosť ho samozrejme akceptovala a zapracovala. Štúdia realizovateľnosti na vybudovanie THÚ bola konzultovaná aj s Európskou komisiou. V oblastiach, kde to bude možné i technicky opodstatnené, však železničná spoločnosť a Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky odporúčaniami ÚHP sa zaoberali a v nadväznosti na to bola predpokladaná hodnota zákazky znížená o 1 milión eur.
Ďakujem, skončil som.

Ďakujem pekne za slovo, pán predseda Národnej rady. Priznám sa, že som čakal trošku väčšiu diskusiu, ale na druhej strane som čakal aj väčšie ocenenie tohto zákona. Pootvárali ste kde možné, pani poslankyňa. Áno, robíte len vietor. My robíme skutky.
Od začiatku môjho fungovania na rezorte som si dal jednu z priorít: urobiť všetko pre to, aby ľudia, ktorí majú záujem na Slovensku pracovať, prácu našli. Tvrdil som a tvrdím stále, najlepšia sociálna politika je dať ľuďom prácu. Samozrejme, ak o ňu záujem majú. V tejto filozofii postupujem a práve preto aj doteraz hlavne, by som povedal, akcentácia bola, ľudí motivovať, aby prácu brali.
Robil som všetko pre to, aby sa prehlboval rozdiel medzi sociálnymi dávkami a minimálnou mzdou. Opätovne, aby bolo motivačné na Slovensku pracovať.
Od, tri roky funguje súbeh, to znamená, ponechali sme dávku v hmotnej núdzi, ak sa človek zamestná, 47-tisíc dlhodobo nezamestnaných sa za tri roky len pod touto motiváciou zamestnalo.
Prijal som jeden - možno vtedy veľmi kontroverzný - návrh zákona o povinnosti aktivovať sa, aby nečakali len niekde pred poštou na výplatu, ale aby tí, čo poberajú dávky v hmotnej núdzi, sa prejavili a pomohli obci. Toto bolo veľmi dôležité. Výsledok? 187-tisíc v čase, keď sme to zavádzali, dneska 70-tisíc. Vyhnali ste ma s tým na Ústavný súd, Ústavný súd dal za pravdu a ja chcem aj z tohto miesta poďakovať všetkým starostom a primátorom bez ohľadu na to, za ktorú stranu kandidovali, že prijali tento zákon.
A potešilo ma pri poslednom výjazdovom zasadnutí vlády v Snine, keď starosta v tomto malom okrese vystúpil a povedal: "Pán minister, čo mám robiť? Pred dvomi rokmi som mal problém, čo dať tým ľuďom robiť, ja dneska tu nemám jediného nezamestnaného a mám problém, kto mi bude kosiť alebo odhrabávať sneh."
Máme iné nástroje, ktorými im pomôžeme. Skrátka, tu chcem definovať a jasne povedať, aký máme prístup k hmotnej núdzi. Urobiť všetko pre to, aby v hmotnej núdzi bolo čo najmenej ľudí, aby čo najviac ľudí malo iný sociálno-ekonomický status.
Preto aj tento zákon, ktorý predkladáme, má tri priority:
Prvá priorita: Zvýšenie súm pomoci hmotnej núdzi. Áno. V oblasti, ako sú dávky, aktivačný príspevok, ochranný príspevok, príspevok na nezaopatrené dieťa, ideme o 5 % hore; 9 rokov sa neznižovalo, nezvyšovala táto dávka, nie je o čom hovoriť, je potrebné prispôsobiť konkrétnym reláciám.
Druhá priorita, ktorá s týmto súvisí: opätovne motivovať k získaniu riadne platenej práce. Preto ďalší súbeh, ktorý tu navrhujeme.
A tretia priorita: Vzhľadom na požiadavky aplikačnej praxe a interpretácie precizovať ustanovenia, ktoré upravujú právne vzťahy pri poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi. Zjednodušene povedané, absolútne odbúravame, zvýhodňujeme, nechceme trestať rodiny za to, že tam majú, ja neviem, študenta, ktorý niekde študuje, aby dajme tomu príjem, ktorý má pri vycestovaní, pri akejkoľvek ďalej činnosti, ktorá s tým súvisí, malo toto vplyv na, na tú rodinu v tej hmotnej núdzi. Sme absolútne ústretoví.
Nehovoriac o tom, že v tom prvom prípade zavádzame to, čo Slovensko za celú dobu existencie nemalo, a to je valorizácia dávok v hmotnej núdzi. To znamená, podľa pohybu životného minima automaticky sa budú upravovať aj dávky v hmotnej núdzi. Nikdy to tu nebolo doteraz, to je nóvum. A som presvedčený o tom, že to je spravodlivé, lebo aj dávka v hmotnej núdzi musí reagovať na vývoj spoločnosti a hlavne ten sociálno-ekonomický.
Teraz k tomu, čo tu bolo pomenované aj z vašej strany, skúsme si povedať, lebo použila ste výraz "nemá šancu prežiť". Ale dávka v hmotnej núdzi, to nie je len jedna dávka, to je súbor. Samozrejme, záleží od toho, aká je rodina, na čo všetko má nárok, ale to je základná dávka, príspevok na bývanie, to je 89,20, čo len aktivačný príspevok pre oboch rodičov, to je ďalších 132, ochranný príspevok, ak ho majú, príspevok na nezaopatrené dieťa, dávka k príspevku, prípadne to môže byť prídavok na dieťa. To znamená, že rodina 2 + 2, pokiaľ je len na dávkach, má príjem 474,88. To znamená nie 62, ale takúto sumu.
A teraz, čo sme urobili? Dnes, keď jeden z rodiny pracuje, znova zo štvorčlennej, len za tú minimálnu mzdu, taká rodina má príjem 702,26. Týmito opatreniami, ktoré máme v zákone, s tým, čo sme urobili od 1. januára aj v súvislosti s minimálnou mzdou, sa zvyšuje príjem u takejto rodiny bez vplyvu zamestnávateľa o 98,40. To znamená skoro o 100 eur.
Preto je tá motivácia dôležitá a preto trváme na tom, že akékoľvek opatrenie smerom k hmotnej núdzi, áno, pomôcť tým, ktorí v tej núdzi sú, ale stále hovoríme o núdzi, ale urobiť všetko pre to, aby sme ich motivovali, aby sami mali záujem z tej hmotnej núdze vyjsť, a to je otázka ísť spracovať, pokiaľ sú k tomu, samozrejmá vec, že splnené, splnené všetky, všetky predpoklady.
To je dôležité jednoducho v tejto situácii povedať a my týmto návrhom zákona tieto veci riešime. Je to veľmi proústretný krok smerom k tým, ktorí poberajú hmotnú núdzu, ale zároveň je tam pre nich aj veľmi vážna motivácia, aby sa zamestnali, pokiaľ sa im práca ponúka, a dnes tá situácia, chvalabohu, ešte stále taká je.
Pani poslankyňa, chcem poďakovať za ten pozmeňovací návrh, aj to, že ste mala ambíciu to dať skôr, pretože mal som možnosť hovoriť aj s odbornými sekciami. Ak dovolíte, skúsim vám prečítať odpovede, ktoré sa týkajú tých kvázi troch bodov, troch článkov, ktoré v tom pozmeňováku sú, tak, ako mi ich aj kolegovia pripravili, a ja sa s nimi stotožňujem.
K prvému bodu. Ministerstvo neeviduje aplikačné problémy pri uplatňovaní ustanovenia o domácnosti. Posudzovanie domácnosti je jednotne metodicky usmernené na úrovni Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, a to tak, že ak je plnoleté dieťa samé rodičom, posudzuje sa spoločne so svojím dieťaťom ako samostatná domácnosť podľa písmena d).
V tejto súvislosti považujem za nadbytočné detailizovať zákonnú úpravu.
K druhému bodu. Účelom dávky materské je náhrada straty príjmu z dôvodu starostlivosti o narodené dieťa. Nepovažujeme za správne určiť výšku miery ochrany náhrady príjmu ako samostatného príjmu. Navyše by vznikli otázky, prečo by sa nemali "bonifikovať" aj ďalšie dávky sociálneho poistenia. Vzhľadom na to, že pomoc v hmotnej núdzi je zameraná na riešenie aktuálnej situácie osoby v hmotnej núdzi, nemožno navrhované opatrenie vnímať ako prorodinné opatrenia, keďže medzi sociálnou udalosťou a opatrením nemožno nájsť žiaden príčinný vzťah.
Tretia alebo tretí návrh zmeny, stanovisko ministerstva. Doba, počas ktorej sa od príjmu pomoci v hmotnej núdzi, ktorý poberá materské, nevyžadujú povinnosti zabezpečovací príjem pri súčasnom vzniku nároku na ochranný príspevok, to znamená, podľa návrhu je to 66,20, logicky korešponduje s dĺžkou poberania materského, čo je spravidla 31 týždňov po narodení dieťaťa, 34 týždňov celkove.
Upozorňujem, že na účely nezníženia základnej dávky z dôvodu neaktivovania sa napríklad v rámci menších obecných služieb, čo je § 10, má rodič na dieťa výnimku do veku 3 rokov toho dieťaťa a osamelý rodič až do veku 6 rokov dieťaťa.
Ďalej upozorňujeme, že neexistuje žiadna zákonná prekážka na prijatie dieťaťa mladšieho ako 1 rok do jaslí, navyše existujú aj iné možnosti starostlivosti o dieťa, ktoré sme dali my do zákona, napríklad opatrovateľka detí, rodina a podobne.
To je odpoveď odborníkov, kolegov z jednotlivých odborných sekcií k tomu návrhu.
Úplne na záver, očakával som, že predsa len aj opozícia uzná, že ten návrh zákona, ktorý ponúkame, má svoje plusy, veď to sa netajilo, rok som čakal, pokiaľ ministerstvo financií povedalo áno, je potrebné dať aj na túto oblasť finančné prostriedky, pretože 9 rokov sme nedvíhali dávky v hmotnej núdzi, ale medzitým sme pracovali s touto kategóriou ľudí úplne inak.
Preto aj celkom prirodzene očakávam a chcem vás aj požiadať o podporu tejto novely zákona.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda, ospravedlňujem sa.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, ako som už v prvom čítaní uviedol, návrhom zákona dochádza predovšetkým k zmene pri poskytovaní aktivačného príspevku, ktorý sa navrhuje poskytovať na dvoch úrovniach, pričom vo vyššej sume bude patriť osobám, ktoré majú príjem zo závislej činnosti najmenej vo výške mesačnej minimálnej mzdy. Ide o opatrenie, ktorého cieľom je zvýšenie a posilnenie motivácie pracovať.
Navrhuje sa tiež zvýšenie súm dávky v hmotnej núdzi aktivačného príspevku, ochranného príspevku a príspevku na nezaopatrené dieťa s prihliadnutím na skutočnosť, že k ich úprave, resp. k zvýšeniu nedošlo už niekoľko rokov. Presne je tomu 9 rokov.
Tiež sa navrhujú ďalšie zmeny vyplývajúce z aplikačnej praxe, ktorých cieľom je zvýšenie ochrany, zvýšenie motivácie a zníženie administratívnej náročnosti, ako aj zamedzenie zneužívaniu príslušnej pomoci.
V rámci prerokovania návrhu zákona vo výboroch Národnej rady boli predložené dva pozmeňovacie návrhy, ktorých cieľom je ďalšie posilnenie motivácie ochrany a znižovania administratívnej náročnosti pri poskytovaní pomoci. Ako napríklad
1. predĺženie poskytovania osobitného príspevku na 18 mesiacov,
2. nevyužívanie predĺženia osobitnej žiadosti pri uplatňovaní nároku na osobitný, á, nevyžadovanie predloženia osobitnej žiadosti pri uplatňovaní nároku na osobitný príspevok,
3. zvýšenie hranice nezapočítateľného príjmu z projektov podporujúcich uplatňovanie na trhu práce v súvislosti s posudzovaním stavu hmotnej núdze zo súčasných 50 % na 75 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu a súčasne sa navrhuje rozšíriť okruh príjmov o príjmy z projektov a programov, ktoré nie sú organizované iba podľa zákona o službách zamestnanosti,
4. zavedenie pravidelného valorizačného mechanizmu, ktorým sa umožní každoročne upravovať sumy dávky pomoci v hmotnej núdzi k 1. januáru kalendárneho roka na základe úpravy sumy životného minima k 1. júlu predchádzajúceho kalendárneho roka z dôvodu zachovania reálnej hodnoty súm dávky v hmotnej núdzi a príspevkov v hmotnej núdzi v čase na základe vývoja sociálno-ekonomickej situácie v krajine.
A posledná úprava, aby súčasťou domácnosti nebolo dieťa do 25 rokov veku, ktoré bude mať príjem zo závislej činnosti vyšší, ako je polovica mesačnej minimálnej mzdy. Ide o opatrenie podporiť mladých ľudí k osamostatneniu sa a v riešení ich vlastnej sociálnej situácie ako novej domácnosti.
Všetky uvedené návrhy považujeme za mimoriadne prínosné a súhlasíme s nimi a prirodzene, že ich aj podporujeme.
Uchádzam sa o podporu, vážené panie poslankyne, páni poslanci, zákona o pomoci v hmotnej núdzi v druhom čítaní.
Ďakujem, skončil som.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Ďakujem pekne aj za tú pozornosť, ak to bolo myslené úprimne, tak celkom iste ďakujem.
Veľmi stručne, pretože sme v prvom čítaní a nezaznamenal som žiadne návrhy na to, že by sme mali prestať rokovať o tejto novele, o tomto zákone. Ja len môžem povedať, že som pripravený načúvať aj tie niektoré veci, ktoré ste pomenovala, pani poslankyňa, s mojimi kolegami iste prehodnotíme, bude to o to výhodnejšie potom rokovať v tom druhom čítaní, to sme v plnej miere pripravení.
Snáď treba povedať dve-tri veci. Možno otázka, znižujú sa stále výdavky na hmotnú núdzu, no, áno, logicky sa znižuje počet ľudí, ktorý zo zákona má nárok na hmotnú núdzu, je nižší, a preto je aj v tom štátnom rozpočte nižšie číslo. Použijem len jedno prirovnanie. Nejakých pár rokov dozadu, keď sme prijali úlohu povinnej aktivácie, to znamená odrobiť tých 32 hodín pre ľudí, ktorí poberajú hmotné núdze a sú v evidencii úradov práce, povinnosť zo zákona aktivovať bola pre 187-tisíc ľudí. Dneska je ich 75-tisíc ľudí, to znamená, tí ľudia sa medzitým aj s našou pomocou, možno aj tým, že získali nejaké tie najzákladnejšie pracovné návyky, zamestnali. O to nám ide, lebo ja som osobne presvedčený, že najlepšia sociálna politika je dať ľuďom prácu. Samozrejmá vec, že ak o ňu stoja.
Chcel by som povedať, že, áno, máme dva ciele. Po prvé riešiť jednotlivé dávky v hmotnej núdzi, opakujem, jednotlivé dávky, to nie je len, len nejaká jedna nejakým tým percentuálnym navýšením, ale my veľmi vážne reagujeme na tú aplikačnú prax, tie veci, ktoré som aj v úvode čítal, veľmi stručne.
Čo sa týka žiaka, študenta z 1,2-násobku životného minima na trojnásobok je veľký posun, ktorý sa týka rodín, ktoré sú v hmotnej núdzi. To, že nejdeme skúmať ženy 8 týždňov, pokiaľ je tam tá tehotnosť, ďalej poberateľov predčasného dôchodku, prípadne upraviť podmienky, ktoré sa týkajú ochranného príspevku, nehovoriac o tom, že to je ďaleko adresnejšie, ako bolo predtým, čo sa týka pomoci v hmotnej núdzi, čo sa týka spoločne posudzovaných členov. V žiadnom prípade nejdeme posudzovať tých, ktorí sa presadili, ja neviem, študujú vonku a majú z toho nejaký príjem, aby na základe toho stratila tá rodina nárok na hmotnú núdzu.
Myslím si, že všetko sú to vysoko pozitívne veci, a hovoríme dokonca o 25 rokoch života v podmienkach dieťaťa, ak nepracuje, tak, samozrejmá vec, že je súčasťou rodiny bez ohľadu na to, kde žije, aby tá rodina mala nárok na tú hmotnú núdzu. To je jeden rozmer.
No, áno, je tam druhý rozmer, ktorý sa týka, že cez tento zákon máme opätovne záujem ďaleko viac motivovať ľudí, aby pracovali. Presné čísla, keď zohľadním aj to, čo sa od budúceho roku pridáva na minimálnu mzdu, to znamená, že ak zo štvorčlennej rodiny čo len jeden pracuje za tú minimálnu mzdu, od budúceho roku skoro o 100 eur bude mať čistý príjem vyšší. Myslím, že to je absolútne ako správny postup, aby sme ľudí motivovali, aby tú prácu zobrali.
No a čo sa týka tej vašej pripomienky ohľadom príspevku na bývanie, je tu jedno uznesenie vlády, ktoré nás zaväzuje do roku 2020 prijať novelu tohto zákona. Ono to má aj ďalšie súvislosti, lebo medzitým sa napríklad pripravuje aj opatrenie, novela energetická chudoba a ďalšie veci, ktoré s tým bezprostredne súvisia.
Takže hovorím, áno, pripravujeme, analyzujeme a ešte v tomto volebnom období máme záujem sa s touto úlohou vyrovnať. To znamená, že keď to bude aktuálne, budem rád, keď budem môcť spolupracovať aj na nejakých vašich poznatkoch, ktoré sa tej problematiky týkajú.
Ďakujem, skončil som.

Ďakujem pekne, pán podpredseda, za slovo. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, návrh zákona o pomoci v hmotnej núdzi bol vypracovaný v súlade s Národným programom reforiem pre tento kalendárny rok s cieľom najmä v ďalšie posilňovanie princípu motivácie a ochrany zraniteľných príjemcov pomoci hmotnej núdzi za účelom zvýšenia ich príjmu.
Návrhom zákona dochádza k zmene pri poskytovaní aktivačného príspevku, ktorý sa navrhuje poskytovať na dvoch úrovniach, pričom vo vyššej sume bude patriť osobám, ktoré majú príjem zo závislej činnosti najmenej vo výške mesačnej minimálnej mzdy.
Ďalej sa navrhuje zvýšenie súm dávky v hmotnej núdzi, aktivačného príspevku, ochranného príspevku a príspevku na nezaopatrené dieťa s prihliadnutím na skutočnosť, že k ich úprave, resp. zvýšeniu nedošlo už niekoľko rokov. Budúci rok to bude presne desať rokov, čo sa naposledy zvyšovali.
Ďalšími navrhovanými zmenami sú zvýšenie hranice, do ktorej sa nebude príjem žiaka strednej školy alebo študenta vysokej školy na účely posudzovania hmotnej núdze považovať za príjem, a to z 1,2-násobku sumy životného minima ideme až na trojnásobok sumy životného minima.
Ďalej navrhujeme rozšíriť okruh osôb, u ktorých sa neskúma možnosť zabezpečiť alebo zvýšiť si príjem vlastnou prácou, o tehotné ženy od začiatku 8. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu a poberateľom predčasného starobného dôchodku a upraviť podmienky poskytovania ochranného príspevku.
Zároveň sa navrhujú ďalšie úpravy za účelom adresnejšieho poskytovania pomoci v hmotnej núdzi. Navrhuje sa upraviť spoločné posudzovanie členov domácností pre vznik nárokov na pomoc v hmotnej núdzi, najmä nepovažovať za člena domácnosti osobu, ktorá sa zúčastňuje zahraničného študijného programu a dosiahla už vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, ak podľa podmienok tohto študijného programu má zabezpečené základné životné podmienky.
Tiež sa navrhuje, aby plnoleté nezaopatrené deti do 25 rokov veku, ktoré nemajú vlastný príjem, boli posudzované ako členovia domácnosti so svojimi rodičmi bez ohľadu na skutočnosť, či s nimi spoločne žijú.
Ďalej sa navrhuje s určitými výnimkami nepovažovať za domácnosť v hmotnej núdzi takú domácnosť, ktorej členom je fyzická osoba, ktorá podniká alebo ktorej najmenej jeden člen sa zdržiava v cudzine dlhšie ako 30 po sebe nasledujúcich dní z iného dôvodu ako z dôvodu štúdia.
Na záver by som chcel uviesť, že som otvorený každému návrhu, ktorého aplikácia bude prínosná v prospech zvýšenia motivácie a ochrany osôb v hmotnej núdzi.
Absolvoval som rokovania s pánom splnomocnencom vlády Slovenskej republiky pre rómske komunity, pričom z tohto stretnutia vyplynulo niekoľko návrhov, ktoré považujeme za prínosné a budeme s nimi uvažovať v súvislosti s druhým čítaním.
Riešime dve veci. Zvyšujeme príspevky v hmotnej núdzi, ale čo je najdôležitejšie, na základe aplikačnej praxe. Ponúkame ďalší rozsah súbehu. Od roku 2015 sa na základe opatrenia, ktoré sme prijali, že sa ponecháva hmotná núdza tým, ktorí sa zamestnali a poberajú len hmotnú núdzu, až do výšky jedného roka sa zamestnalo 45-tisíc dlhodobo evidovaných nezamestnaných. Preto je záujem rozšíriť ten súbeh o ďalšie dávky, aby bola väčšia motivácia aj pre kategóriu ľudí z rodín, kde je hmotná núdza, aby prijali prácu, keď len za tú minimálnu mzdu.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pokúsim sa byť veľmi stručný. V prvom rade chcem poďakovať, lebo na rozdiel od prvého čítania dovolím si povedať, že rozprava v druhom čítaní bola pragmatická, konkrétna, vecná. Možno tie politické atribúty a tí, čo kandidujú na prezidentov a neviem kde, sa vyrečnili v tom prvom čítaní. Akceptujem a ešte raz chcem pekne poďakovať. Budem veľmi konkrétne reagovať skôr na presné vystúpenia.
Pani poslankyňa Gaborčáková, ministerstvo má schválenú Stratégiu politiky zamestnanosti. Tri roky sa pravidelne vo vláde kontroluje, aktualizuje. My nie sme na holej lúke. Ideme systematicky, máme tam zahrnuté všetky veci, dokonca aj veci, ktoré sa týkajú budúcnosti z hľadiska štvrtej priemyselnej revolúcie.
Za ďalšie, teraz sme schválili Stratégiu pracovnej mobility cudzincov v Slovenskej republike. Tento materiál v značnej miere vychádza z celkovej stratégie a konkretizuje postup, ktorý sa týka takzvaných tretiakov.
Včera som mal ministerskú radu a v Bruseli som sa s viacerými kolegami, hlavne z východnej Európy, bavil, nikto nemá takúto stratégiu. Viete prečo nie? No lebo nerobia kontrolu, reguláciu a plánovanie. Sme jediní, ktorí sme neotvorili tie šránky a nepovedali každému, kto chce, nech ide. Ak sa ujme, ostane, keď nie, pôjde ďalej. A som presvedčený, že je to správne rozhodnutie.
My máme isté špecifiká, ktoré súvisia s evidenciou nezamestnaných. Máme ich 5 %, ale tie špecifiká súvisia s tým, že je tu rozdielna regionálna nezamestnanosť. Myslím, že netreba zdôvodňovať kde aká.
Za ďalšie, je nevhodná štruktúra evidovaných zamestnaných vzhľadom na potreby trhu práce.
No a tretia vec, je veľké množstvo evidovaných nezamestnaných bez vzdelania a pracovných návykov.
Pani poslankyňa Verešová, náš problém nie je, že tí ľudia stratili pracovné návyky. Viete, aký je problém? Že ich nikdy nemali. Oni poväčšine nikdy nepracovali. Tí, čo pracovali, sa zamestnali. Za posledné dva roky sme dokázali znížiť dlhodobo evidovaných nezamestnaných o 100-tisíc; 27-tisíc, ktorí boli evidovaní viac ako štyri roky.
Včera na ministerskej rade ministrov práce, sociálnych vecí a rodiny Európska komisia predložila správu, ktorá analyzuje vývoj dlhodobej nezamestnanosti. Slovensko tam bolo vypichnuté veľmi pozitívne vzhľadom na tieto štatistiky a čísla. A efektívnosť nástrojov, čo sa týka projektov Európskeho sociálneho fondu. To je odpoveď objektívneho kritéria a možno nie pohľadu, pohľadu opozície.
To znamená, že najdôležitejší význam - regulujeme, plánujeme a kontrolujeme. O tom sú tie opatrenia. My tieto opatrenia vlastne prijímame preto, aby sme odbúrali administratívu a časovú náročnosť. A to by ste mali hádam vnímať a podporiť. Nič iné, žiadne zásadnejšie výhody ani pre zamestnávateľov, ani pre zamestnancov, hoci posúdili ten materiál aj jedni, aj druhí, dali tam svoje pripomienky. Sčasti sa akceptovali jedny alebo druhé. Ale toto je dôležité a to je potrebné v súčasnosti.
Ja si v plnej miere uvedomujem a včera som tak aj vystupoval aj na tej ministerskej rade. Taká futbalová terminológia, my dnes útočíme, útočíme na každého nezamestnaného, ktorý je evidovaný, s tým, že mu ponúkame prácu, ak o ňu má záujem, to treba tiež povedať. Ale tu sa nedá vylúčiť, že v priebehu pár rokov dôjdeme do iného štádia aj stratégie. No bude treba robiť obranné mechanizmy, aby sme udržali zamestnanosť a možno aby sme hľadali iné formy pomoci, aby sme tomu zamestnancovi zagarantovali, keď možno len za 60 %, aby ostal a pracoval, pretože môže byť tá situácia iná.
Mrzí ma, že tu nie je pán Mihál. Štatistiky z obdobia, keď bol minister, sú totiž úplne iné. My sa dnes bavíme o 65-tisíc cudzincoch na Slovensku, z ktorých približne polovica sú takzvaní tretiaci a ostatní z krajín Európskej únie. V ´11., ´12. roku, keď kríza a nezamestnanosť na Slovensku vrcholila, mali sme 15-percentnú nezamestnanosť, na Slovensku pracovalo 22-tisíc cudzincov; 5,5 tisíca tretiakov dostalo povolenia. Pýtam sa prečo?
Ja keď som prišiel na úrad práce, mal som problém, lebo bola tam agresivita zo strany ľudí, ktorí mali záujem pracovať, a moji kolegovia na úradoch práce im nemali čo ponúknuť. A my sme dali súhlas 5,5 tisíca tretiakom a spolu 22-tisíc cudzincom, aby v tom čase na Slovensku robili. Na to by som kládol otázku - prečo, ako?
To znamená, úplne iné je niečo hlásať, ponúkať, byť ja neviem aký ústretový, ale v čase, keď mám zodpovednosť, konám úplne opačne. Možno aj toto bolo treba pripomenúť, i keď nechcem tomu dávať nejaký politický charakter.
My dnes riešime dve veci, povedali sme, tieto opatrenia zrýchlené platia pre okresy, kde je pod 5 % evidovaná nezamestnanosť a 30 % z hľadiska celkového objemu v tej firme. Prečo sme pustili ADZ-ky? Áno, zaznelo tu posledné obdobie, a to nie je prvý prípad, ja som prijal minulý týždeň srbského veľvyslanca, včera som rokoval s ministrom kolegom z Rumunska. Čo sa udialo? Bolo to tu sčasti naznačené, chcem pekne poďakovať pani predsedníčke výboru, že tieto veci ponúkla. Áno, srbská agentúra si založila dcéru v Rumunsku a ako v rámci vyslania krajín Európskej únie k nám prišlo 700 Srbov, ktorí neboli sociálne zabezpečení, jednoducho boli tu načierno. Ubezpečil som aj veľvyslanca a prijali sme konkrétne opatrenia včera aj s rumunským kolegom, ako ďalej postupovať. No musia tu sa spraviť konkrétne dohody o konkrétnej spolupráci. Sociálna poisťovňa rumunská, slovenská, inšpektorát práce slovenský, rumunský, ústredie práce naše, ich, aby tu bola vzájomná informovanosť, aby sme včas vedeli zachytiť, pretože oni v Rumunsku ani šajnu nemali o tom, že nejakých 700 Srbov rumunská spoločnosť zamestnala, a preto nemohli ani konať.
Ale to sú isté anomálie, ktoré tu sú, a práve preto, keď my dáme isté podmienky tým agentúram, ale zviazané, podmienené s tým, že minimálne tri roky musí tá agentúra na Slovensku fungovať, spĺňať isté podmienky. Možno ich ďaleko viacej ukontrolujeme, to je ten zmysel, prečo do toho ideme a má to celkom prirodzené ratio.
Teraz, ak dovolíte, k tomu návrhu pozmeňovaciemu. No, sčasti som naznačil smerom k predkladateľom, že vidím v tom neúprimnosť, aj som povedal prečo a z akých dôvodov. V čase, keď mali moc a podmienky a možnosti, konali úplne opačne. Pán Mihál dvíhal minimálnu mzdu v prvom roku o 9 eur, v druhom roku o 11 eur. Pýtam sa prečo, keď dnes tak chce byť štedrý, ale štedrý chce byť najmä voči cudzincom? Ale áno, však ideme riešiť platy a mzdy cudzincov. Ja nemám záujem, aby sme na Slovensku zvýhodňovali cudzincov. Mám záujem, aby bežalo dobré kolektívne vyjednávanie a aby dokázali odborári so svojimi zamestnávateľmi vyrokovať čo najvýhodnejšie zvyšovanie mzdy. Chvalabohu, v posledných rokoch sa to deje. Ale toto je dôležité.
Preto, ak môžem, veľmi konkrétne niečo prečítam. "Požiadavka na garantovanie mzdy pre cudzinca vo výške priemernej mesačnej mzdy v príslušnom odvetví bola odôvodnená okrem iného aj tým, že by sa mal zaviesť rovnaký mechanizmus ako v prípade modrých kariet." Áno, modré karty, to je smernica Európskej únie, ktorá hovorí, v prípade vyššieho vzdelania a tak ďalej podmienka 1,5. Absolútne súhlasím. Máme zavedené, realizujeme, bodaj by ich bolo čo najviac tých, ktorí prichádzajú, lebo to sú lekári a ďalší, ktorí sú u nás jednoducho, jednoducho potrební.
Ďalej "rozšírenie obdobnej podmienky na všetkých cudzincov nie je v smernici Európskeho parlamentu zaevidované", to znamená, ten návrh ide nad rámec tejto smernice, s čím, samozrejmá vec, ako je možné súhlasiť za predpokladu, že to prináša nejaké výhody.
No ale "návrh paní poslankýň a pánov poslancov zakladá nerovnaké zaobchádzanie v oblasti odmeňovania z dôvodu štátnej príslušnosti tým, že štátni príslušníci tretej krajiny majú garantovanú "minimálnu mzdu" na úrovni priemernej mzdy", ale naši slovenskí kolegovia, slovenskí robotníci majú garantovanú len minimálnu mzdu.
V tom je tá diskriminácia.
A teraz budeme čakať, že zamestnávateľ zareaguje s tým, že automaticky zvýši aj týmto? Nie. Sociálny dumping je o rovnosti. O rovnosti v zmysle Zákonníka práce, aby neboli zvýhodňovaní jedni alebo druhí. My sme predtým urobili isté opatrenia, aby pre toho zamestnávateľa ten cudzinec bol relatívne drahší. Ubezpečujem vás aj na základe komunikácie, že žiaden zamestnávateľ na Slovensku zatiaľ neuprednostňuje cudzincov len preto, že by boli pre nich výhodnejší. Výhodnejší môžu byť na základe vzdelania, kvalifikácie, praxe a ďalších vecí, ktoré sú bezprostredne v tomto prípade jednoducho potrebné.
Možno aj toto si je v súvislosti s tým potrebné, potrebné uvedomiť a myslím, že tie argumenty, ktoré som povedal, 15-percentná nezamestnanosť a súhlas 22-tisíc cudzincom sa nedajú logicky zdôvodniť. Možno na toto by mali tí predkladatelia odpovedať, v čase, keď mali zodpovednosť, prečo to bolo a prečo 5,5 tisíca tretiakov v čase 15-percentnej nezamestnanosti na Slovensku dostalo súhlas, aby tu pôsobilo.
Ďakujem, z mojej strany všetko. Chcem vás pekne poprosiť o podporu tohto materiálu.