Ďakujem pekne za slovo, pán predseda Národnej rady. Priznám sa, že som čakal trošku väčšiu diskusiu, ale na druhej strane som čakal aj väčšie ocenenie tohto zákona. Pootvárali ste kde možné, pani poslankyňa. Áno, robíte len vietor. My robíme skutky.
Od začiatku môjho fungovania na rezorte som si dal jednu z priorít: urobiť všetko pre to, aby ľudia, ktorí majú záujem na Slovensku pracovať, prácu našli. Tvrdil som a tvrdím stále, najlepšia sociálna politika je dať ľuďom prácu. Samozrejme, ak o ňu záujem majú. V tejto filozofii postupujem a práve preto aj doteraz hlavne, by som povedal, akcentácia bola, ľudí motivovať, aby prácu brali.
Robil som všetko pre to, aby sa prehlboval rozdiel medzi sociálnymi dávkami a minimálnou mzdou. Opätovne, aby bolo motivačné na Slovensku pracovať.
Od, tri roky funguje súbeh, to znamená, ponechali sme dávku v hmotnej núdzi, ak sa človek zamestná, 47-tisíc dlhodobo nezamestnaných sa za tri roky len pod touto motiváciou zamestnalo.
Prijal som jeden - možno vtedy veľmi kontroverzný - návrh zákona o povinnosti aktivovať sa, aby nečakali len niekde pred poštou na výplatu, ale aby tí, čo poberajú dávky v hmotnej núdzi, sa prejavili a pomohli obci. Toto bolo veľmi dôležité. Výsledok? 187-tisíc v čase, keď sme to zavádzali, dneska 70-tisíc. Vyhnali ste ma s tým na Ústavný súd, Ústavný súd dal za pravdu a ja chcem aj z tohto miesta poďakovať všetkým starostom a primátorom bez ohľadu na to, za ktorú stranu kandidovali, že prijali tento zákon.
A potešilo ma pri poslednom výjazdovom zasadnutí vlády v Snine, keď starosta v tomto malom okrese vystúpil a povedal: "Pán minister, čo mám robiť? Pred dvomi rokmi som mal problém, čo dať tým ľuďom robiť, ja dneska tu nemám jediného nezamestnaného a mám problém, kto mi bude kosiť alebo odhrabávať sneh."
Máme iné nástroje, ktorými im pomôžeme. Skrátka, tu chcem definovať a jasne povedať, aký máme prístup k hmotnej núdzi. Urobiť všetko pre to, aby v hmotnej núdzi bolo čo najmenej ľudí, aby čo najviac ľudí malo iný sociálno-ekonomický status.
Preto aj tento zákon, ktorý predkladáme, má tri priority:
Prvá priorita: Zvýšenie súm pomoci hmotnej núdzi. Áno. V oblasti, ako sú dávky, aktivačný príspevok, ochranný príspevok, príspevok na nezaopatrené dieťa, ideme o 5 % hore; 9 rokov sa neznižovalo, nezvyšovala táto dávka, nie je o čom hovoriť, je potrebné prispôsobiť konkrétnym reláciám.
Druhá priorita, ktorá s týmto súvisí: opätovne motivovať k získaniu riadne platenej práce. Preto ďalší súbeh, ktorý tu navrhujeme.
A tretia priorita: Vzhľadom na požiadavky aplikačnej praxe a interpretácie precizovať ustanovenia, ktoré upravujú právne vzťahy pri poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi. Zjednodušene povedané, absolútne odbúravame, zvýhodňujeme, nechceme trestať rodiny za to, že tam majú, ja neviem, študenta, ktorý niekde študuje, aby dajme tomu príjem, ktorý má pri vycestovaní, pri akejkoľvek ďalej činnosti, ktorá s tým súvisí, malo toto vplyv na, na tú rodinu v tej hmotnej núdzi. Sme absolútne ústretoví.
Nehovoriac o tom, že v tom prvom prípade zavádzame to, čo Slovensko za celú dobu existencie nemalo, a to je valorizácia dávok v hmotnej núdzi. To znamená, podľa pohybu životného minima automaticky sa budú upravovať aj dávky v hmotnej núdzi. Nikdy to tu nebolo doteraz, to je nóvum. A som presvedčený o tom, že to je spravodlivé, lebo aj dávka v hmotnej núdzi musí reagovať na vývoj spoločnosti a hlavne ten sociálno-ekonomický.
Teraz k tomu, čo tu bolo pomenované aj z vašej strany, skúsme si povedať, lebo použila ste výraz "nemá šancu prežiť". Ale dávka v hmotnej núdzi, to nie je len jedna dávka, to je súbor. Samozrejme, záleží od toho, aká je rodina, na čo všetko má nárok, ale to je základná dávka, príspevok na bývanie, to je 89,20, čo len aktivačný príspevok pre oboch rodičov, to je ďalších 132, ochranný príspevok, ak ho majú, príspevok na nezaopatrené dieťa, dávka k príspevku, prípadne to môže byť prídavok na dieťa. To znamená, že rodina 2 + 2, pokiaľ je len na dávkach, má príjem 474,88. To znamená nie 62, ale takúto sumu.
A teraz, čo sme urobili? Dnes, keď jeden z rodiny pracuje, znova zo štvorčlennej, len za tú minimálnu mzdu, taká rodina má príjem 702,26. Týmito opatreniami, ktoré máme v zákone, s tým, čo sme urobili od 1. januára aj v súvislosti s minimálnou mzdou, sa zvyšuje príjem u takejto rodiny bez vplyvu zamestnávateľa o 98,40. To znamená skoro o 100 eur.
Preto je tá motivácia dôležitá a preto trváme na tom, že akékoľvek opatrenie smerom k hmotnej núdzi, áno, pomôcť tým, ktorí v tej núdzi sú, ale stále hovoríme o núdzi, ale urobiť všetko pre to, aby sme ich motivovali, aby sami mali záujem z tej hmotnej núdze vyjsť, a to je otázka ísť spracovať, pokiaľ sú k tomu, samozrejmá vec, že splnené, splnené všetky, všetky predpoklady.
To je dôležité jednoducho v tejto situácii povedať a my týmto návrhom zákona tieto veci riešime. Je to veľmi proústretný krok smerom k tým, ktorí poberajú hmotnú núdzu, ale zároveň je tam pre nich aj veľmi vážna motivácia, aby sa zamestnali, pokiaľ sa im práca ponúka, a dnes tá situácia, chvalabohu, ešte stále taká je.
Pani poslankyňa, chcem poďakovať za ten pozmeňovací návrh, aj to, že ste mala ambíciu to dať skôr, pretože mal som možnosť hovoriť aj s odbornými sekciami. Ak dovolíte, skúsim vám prečítať odpovede, ktoré sa týkajú tých kvázi troch bodov, troch článkov, ktoré v tom pozmeňováku sú, tak, ako mi ich aj kolegovia pripravili, a ja sa s nimi stotožňujem.
K prvému bodu. Ministerstvo neeviduje aplikačné problémy pri uplatňovaní ustanovenia o domácnosti. Posudzovanie domácnosti je jednotne metodicky usmernené na úrovni Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, a to tak, že ak je plnoleté dieťa samé rodičom, posudzuje sa spoločne so svojím dieťaťom ako samostatná domácnosť podľa písmena d).
V tejto súvislosti považujem za nadbytočné detailizovať zákonnú úpravu.
K druhému bodu. Účelom dávky materské je náhrada straty príjmu z dôvodu starostlivosti o narodené dieťa. Nepovažujeme za správne určiť výšku miery ochrany náhrady príjmu ako samostatného príjmu. Navyše by vznikli otázky, prečo by sa nemali "bonifikovať" aj ďalšie dávky sociálneho poistenia. Vzhľadom na to, že pomoc v hmotnej núdzi je zameraná na riešenie aktuálnej situácie osoby v hmotnej núdzi, nemožno navrhované opatrenie vnímať ako prorodinné opatrenia, keďže medzi sociálnou udalosťou a opatrením nemožno nájsť žiaden príčinný vzťah.
Tretia alebo tretí návrh zmeny, stanovisko ministerstva. Doba, počas ktorej sa od príjmu pomoci v hmotnej núdzi, ktorý poberá materské, nevyžadujú povinnosti zabezpečovací príjem pri súčasnom vzniku nároku na ochranný príspevok, to znamená, podľa návrhu je to 66,20, logicky korešponduje s dĺžkou poberania materského, čo je spravidla 31 týždňov po narodení dieťaťa, 34 týždňov celkove.
Upozorňujem, že na účely nezníženia základnej dávky z dôvodu neaktivovania sa napríklad v rámci menších obecných služieb, čo je § 10, má rodič na dieťa výnimku do veku 3 rokov toho dieťaťa a osamelý rodič až do veku 6 rokov dieťaťa.
Ďalej upozorňujeme, že neexistuje žiadna zákonná prekážka na prijatie dieťaťa mladšieho ako 1 rok do jaslí, navyše existujú aj iné možnosti starostlivosti o dieťa, ktoré sme dali my do zákona, napríklad opatrovateľka detí, rodina a podobne.
To je odpoveď odborníkov, kolegov z jednotlivých odborných sekcií k tomu návrhu.
Úplne na záver, očakával som, že predsa len aj opozícia uzná, že ten návrh zákona, ktorý ponúkame, má svoje plusy, veď to sa netajilo, rok som čakal, pokiaľ ministerstvo financií povedalo áno, je potrebné dať aj na túto oblasť finančné prostriedky, pretože 9 rokov sme nedvíhali dávky v hmotnej núdzi, ale medzitým sme pracovali s touto kategóriou ľudí úplne inak.
Preto aj celkom prirodzene očakávam a chcem vás aj požiadať o podporu tejto novely zákona.
Ďakujem.