Asi sa to odo mňa očakáva, mám aj prirodzenú potrebu a chcel by som začať tým, že ďakujem, ďakujem a ešte raz ďakujem. Ďakujem preto, že skutočne tá diskusia, ale aj vôbec proces tvorby, si dovolím povedať, že bola nad nejakými straníckymi tričkami, ale skôr smerovala a hľadala čo najlepšie riešenia. To si vysoko vážim a chcem aj v budúcnosti takto pokračovať a to aj napriek tomu, že nie vždy je to celkom zohľadnené. A pripomínam, to sa tu v...
Asi sa to odo mňa očakáva, mám aj prirodzenú potrebu a chcel by som začať tým, že ďakujem, ďakujem a ešte raz ďakujem. Ďakujem preto, že skutočne tá diskusia, ale aj vôbec proces tvorby, si dovolím povedať, že bola nad nejakými straníckymi tričkami, ale skôr smerovala a hľadala čo najlepšie riešenia. To si vysoko vážim a chcem aj v budúcnosti takto pokračovať a to aj napriek tomu, že nie vždy je to celkom zohľadnené. A pripomínam, to sa tu v parlamente v minulých rokoch, keď boli u moci iné politické strany pravicového rangu, nedialo. (Potlesk.)
Ak dovolíte, začnem od konca. Začnem od pani poslankyne Jurinovej. No, pani poslankyňa, predsa len to vystúpenie malo istý predvolebný nádych, to zas ako, ale to rešpektujem, to rešpektujem. Ale začnem, viete čím? Ja chcem veľmi pekne poďakovať Braňovi Ondrušovi a jeho tímu, že dva roky veľmi tvrdo, svedomito, citlivo pracovali až dospeli k tomuto rozumnému kompromisu, ktorý tu predložil. Som presvedčený, že si to ten tím ľudí okolo neho jednoducho zaslúži. Rád sa pozriem na nejaké, nejakú korešpondenciu, ktorá tu bola. Viete, len keď by som sa mal vyjadrovať k niektorým vašim vyjadreniam, napríklad k dnešnému vyjadreniu vašej kolegyne pani poslankyni Cigánikovej, tak takto hovorí bača so svojim valachom a nie poslanec s ministrom, ako sa dneska napríklad ona vyjadrila, že čakala až tu niekto zmúdrie. Ja už som dosť starý na to, aby som istý rozum mal. (Reakcia z pléna.) Ale ja hovorím k poslancom teraz. To znamená, že viete, takéto veci vybavovať, ja, a zhadzovať mi tu štátneho tajomníka, to si ako, v tomto prípade ako minister vyprosím.
Teraz, ak dovolíte, dovolíte, k veci, lebo si myslím, že si zaslúžim byť ďaleko, ďaleko viacej konštruktívny. Po prvé, niektoré veci možno zopakujem, ktoré zazneli aj v diskusii, ktoré som ja povedal vo svojom úvodnom vystúpení. Ale je dôležité, aby boli opätovne, opätovne pomenované.
Po prvé, riešime v prvom rade a prioritne viaczdrojové financovanie. Neriešime nejaký komplex reforiem. Naopak, ja hneď teraz, akonáhle bude tento zákon schválený, budem na viacerých veciach možno pracovať, pretože si myslím, že sociálne služby aj z hľadiska budúcnosti, ale aj ďalších vecí, ktoré bezprostredne na ne naviazané. Veď ministerstvo zdravotníctva napríklad pracuje už dnes na jednotnej posudkovej službe, ktorá tu bola už predtým povedaná, od 1. 1. ´19 by mal byť tento zákon účinný. Celkom iste jednotná posudková služba vyvolá zmeny aj v zákone o sociálnych službách. Pretože to sú tak spojité nádoby, že to bude nevyhnutné. To znamená, vôbec si neosobujem povedať, že tento zákon alebo táto novela je nemenná, neviem na aké roky, koľko dopredu. Tá aplikačná prax, vzhľadom na to, že sme zásadne zmenili ten postoj a ideme financovať na základe stupňa odkázanosti, budú celkom isto prirodzené.
A čo je ešte viacej dôležité, a to chcem hneď v úvode povedať, to je otázka tej vládnej vyhlášky, ktorá sa každý rok bude jednoducho aktualizovať. Veď tam musí reflektovať na to, čo sa v priebehu toho roku udialo. Možno aj na tie denné stacionáre. Áno, ja súhlasím s tým, asi časom bude treba úplne inak špecificky potrebné pristupovať k štruktúre a klientom jednotlivých tých denných stacionárov. Asi úplne inak k deťom, zdravotne postihnutým ako klasickým seniorom. Ale to sú tie veci, ktoré my budeme mať ambíciu pravidelne pri tej vyhláške zhodnocovať z hľadiska finančných dopadov a vyjadrenia. Ale to, čo rieši momentálne odkázanosť a dotácie zo strany štátu, to je príspevok, to nerieši nákladovosť sociálnych služieb. To je prvé potrebné si uvedomiť a to chcem tu zvýrazniť.
Po druhé, my neznižujeme doposiaľ vynakladané finančné príspevky z rozpočtov obcí a VÚC. Tu boli spomínané niektoré možné úspory u VÚC, ale VÚC dostávali aj niektoré nové úlohy z hľadiska nových druhov sociálnych služieb. A u tých VÚC-iek chcem pripomenúť, pravidelne každý rok, keď je schválený štátny rozpočet, si volám županov a riaditeľov odborov sociálnych služieb a bavíme sa o výške nákladov na sociálne služby. Je mojím, eminentný záujem nedopustiť, aby sa znížili náklady predchádzajúceho roku na rok, ktorý sa pripravuje, pripravuje rozpočet. To chcem vám zagarantovať, že v tomto smere budeme pokračovať a celkom iste sa vždy vieme dohodnúť na tom, že náklady na sociálne služby aj z pohľadu VÚC-iek nemôžu byť nižšie, vždy budú len, len minimálne zachované, alebo skôr ešte vyššie.
Po tretie, posilňuje sa ochrana najmä prijímateľov domácej opatrovateľskej služby. A to je ten povinný zostatok, to sa málo tu tieto veci o tomto diskutovalo. Z 1,4 ideme na 1,65 životného minima. To znamená, myslí sa aj na tých klientov a istých ekonomických dopadov, ktoré s týmto veľmi úzko súvisia.
No a tá štvrtá a veľmi podstatná otázka, čím je vlastne garantované to viaczdrojové financovanie, je podiel zdravotných poisťovní. To bola túžba doslova všetkých mojich predchodcov, ktorí volali po tom, aby po tom, čo boli zrušené geriatrie, liečebne dlhodobo chorých v jednotlivých zdravotníckych zariadeniach, bolo užšie prepojenie zdravotno-sociálnych služieb. Toto je konkrétne napĺňanie. Začali sme s nejakými deviatimi medicínskymi úkonmi, dnes sme ďalej. Tu treba ešte raz pripomenúť, že pre budúci rok sa predpokladá, že 20 miliónov zo zdravotných poisťovní pôjde na tento účel pre jednotlivé sociálne služby a sociálne zariadenia. To znamená, my reálne napĺňame a plníme tú úlohu zdravotno-sociálnych služieb. Nehovoriac o tom, že dnes ministerstvo zdravotníctva pripravuje legislatívu, ktorá sa týka dlhodobo zdravotne postihnutých, čo je úzko naviazané na problematiku opätovne sociálnych služieb. To znamená, systémové riešenia minimálne týchto dvoch rezortov, ktoré sú svojím spôsobom nútené spolupracovať a aj v takých citlivých otázkach, ako sú financie, čo predtým jednoducho bolo skoro až nemysliteľné. Toto sú tie najdôležitejšie štyri veci, ktoré chcem v závere podčiarknuť.
No a to, čo je potrebné si ešte uvedomiť, a v podstate celá tá diskusia sa tu tým niesla, je otázka dvoch typov sociálnych služieb. Verejný a neverejný. Verejný – samospráva, obce, mestá, samospráva VÚC. Myslím teraz ako zriaďovateľov. To znamená, celý ten zákon sa musel veľmi citlivo pripravovať tak, aby podľa možností sa dosiahla istá rovnosť. Aby to nebolo, že akékoľvek riešenia budem prijímať na, by som povedal, chrbát jedného, druhého alebo tretieho zriaďovateľa. Viete, kto najviac teraz ako tým v tomto prípade cez túto novelu dosiahol? No sú to neverejní. Boli ste to hlavne vy, bol to môj predchodca, ktorý na začiatku roka 2012 prijímal poslednú novelu. Tá posledná novela riešila otázku 320 eur na lôžko a klienta pre obce a mestá. Opakujem, pre obce a mestá, nie pre neverejných, pre obce a mestá. Až my riešime teraz tento problém a ideme rovnako a plošne na všetky typy zriaďovateľov vrátane tých neverejných. Tí, ktorí poskytujú tieto služby, s ktorými sa rokovalo, si to aj primerane, primerane vážia.
Teraz, ak dovolíte, ku konkrétnym pripomienkam, ktoré tu zazneli. I keď k tým stanoviskám treba povedať, že veľmi veľa vecí riešia tie, tie návrhy mojich kolegov, ktoré boli odkonzultované, ktoré v značnej miere sa jednoducho prelínali, pretože tie viaceré pripomienky boli dosť totožné, či už z tábora koaličného alebo opozičného.
Ak som sľúbil 100 miliónov pre tento kalendárny rok, no treba povedať, 97 miliónov je rozpočet na rok 2017 pre sociálne služby. To, čo ideme riešiť, skoro päťdesiatka, to je už to navyše. To znamená, áno a ja som v úvode hneď čítal aké budú dopady aj pre tie ďalšie roky v súvislosti so sociálnymi službami. A tu je treba povedať jednu vec, sociálne služby tvoria takzvaný otvorený rozpočet. Tak jako hmotná núdza, tak jako príspevky na deti, pretože to sa nedá presne definovať, koľko sa narodí, koľko prípadne spadne niekde do hmotnej núdzi, koľko ľudom bude potrebné poskytovať obligatórne, to znamená, zo zákona nárokovateľné príspevky. Ale to je bežne tento rozpočet takto a ja už dneska na základe žiadostí, ktoré sa týkajú pre budúci rok, viem, že tých prostriedkov bude treba viacej. A preto je nevyhnutné a preto možno je aj istá výhoda, že ten valorizačný mechanizmus sa bude každý rok jednoducho upravovať a reagovať na konkrétne veci. Bude to zložité, budeme vyjednávať ako minimálnu mzdu. Ale ja som dal prísľub a na tom sme sa dohodli, že súčasťou môjho vyjednávacieho tímu bude zástupca za každého jedného zriaďovateľa, obce, mestá, VÚC-ky aj neverejní. A pôjdeme spolu presviedčať kolegov, že je treba dodržať minimálne tú výšku zvýšenia minimálnej mzdy, prípadne zohľadniť ďalšie veci, ktoré sú, sú v tomto smere nevyhnutné.
A toto je potrebné si jednoducho uvedomiť, pretože ak sa ideme baviť aj o nejakej opatrovateľskej službe, ktorá bude samostatne riešená. A vy dobre viete, že v rámci sociálneho balíčka ja pripravujem návrh zákona a v budúcom roku idem do parlamentu tak, aby akíkoľvek príbuzní, prípadne matka, pokiaľ sa stará o ťažko postihnuté dieťa, v priebehu dvoch rokov boli riešení tak, že budú na úrovni výšky čistého príjmu minimálnej mzdy. Na to máme prostriedky a toto je, by som povedal, moja srdcovka a veľmi rád v budúcom roku takýto zákon do parlamentu predložím. Ale tu treba vidieť aj jednu vec, je to stále originálna kompetencia obcí a miest. Áno, je mi ľúto že len tretina miest sa touto problematikou obcí zaoberá. Ale tu treba povedať, štát neostal mimo prostredníctvom Operačného programu Zamestnanosť a sociálna inklúzia, 50 miliónov, nový Operačný program Ľudské zdroje, opätovne 50 miliónov. Sto miliónov za posledné roky. Injekcia pre opatrovateľské služby, pre terén, 3,5-tisíca nových miest vytvorených. Dobre pamätáte na obdobie, keď tu bola, nejaké medziobdobie mesiaca, dvoch, ako všetci kričali, že odrazu musí niekto niekoho prepúšťať. Hoci, a to opakujem ešte raz a na tom budem trvať, ak nejdeme meniť fiškálnu decentralizáciu a meniť pravidlá hry okolo daňovej politiky, to znamená, podiely pre obce, mestá a podiely pre VÚC-ky, tak je potrebné tieto veci naďalej zachovať a zohľadniť. Už to tu zaznelo v súvislosti so školstvom. Nech prejdú školy a všetky veci pod štát. Toto isté zaznieva teraz v súvislosti so sociálnymi službami, ale vraciame sa pri takýchto úvahách 20 rokov dozadu. Riešme tak, že nech štát sa postará o tie najzákladnejšie veci, ale zároveň nech si plnia svoje zákonné úlohy a povinnosti aj jednotlivé samosprávy, ktoré im zo zákona vyplývajú, pokiaľ nepríde k takým záležitostiam, ako prešli Česi, dobre, a to tá otázka péče, ktorá aj tuto bola viackrát okolo toho spomínaná. Ale my aj s Čechmi veľmi konkrétne komunikujeme a nie všetci sú presvedčení, že ten krok aj v tých Čechách bol ten najideálnejší. Práve preto je možno treba niektoré veci trošku viacej vysledovať a potom prikročiť k niektorým záverom.
No aj trošku som zostal prekvapený, ak ste si všimli dve vystúpenia, pani Nicholsonová a pán Sloboda. Pokiaľ sa pamätám, sú obidvaja z jednej strany. Pani Nicholsonová kritizuje to, že tí, ktorí boli skôr prijatí do domovov dôchodcov, budú dnes na úrovni tej najnižšej, nazvem to, tarify stupňa odkázanosti, aby ich jednoducho nemuseli obce a mestá vyháňať z tých zariadení, a pán Sloboda to kritizuje. Dva úplne rozporné pohľady dvoch ľudí z jednej strany k tejto a tej istej problematiky. Po prvé, zmenil to pán Mihál v ´12. roku, keď sa prijímali zákony a povedalo sa, že aj títo budú mať nárok na základe prechodného ustanovenia, čo je, ľudovo povedané, výnimka, aby mohli poberať 320 eur, a my sme to len prebrali. Viete, čo sa mení? A tu si vážim obce a mestá, že to akceptovali, pretože tá štvorka dnes bude mať 260 eur a doteraz dostávali na toho klienta 320. Idú dole 60 eur a oni to akceptovali. To je prístup aj obcí a miest a ja si ho vysoko vážim a chcem poďakovať aj kolegom zo ZMOS-u, že sme dokázali spolupracovať a vedieť sa dohodnúť na istých kompromisoch v súvislosti s týmto zákonom. Preto je ten zákon hlavne o peniazoch a v tom vlastne tkvie aj to viaczdrojové financovanie.
Jednotná posudková služba, áno, súhlasím. Ja som postavil otázku zriaďovateľom, počkáme až bude pripravená jednotná posudková služba a pôjdeme potom aj do tohto zákona? Bolo mi povedané, nie, ten rok budeme mať na to, aby sme zistili z hľadiska aplikačnej praxe, ako niektoré veci fungujú a my po roku budeme môcť byť múdrejší a niektoré veci eventuálne upraviť, podľa toho, čo ten život a aplikačná prax prinesie. Znova som vyšiel aj v tomto prípade v ústrety jednotlivým zriaďovateľom.
Čo sa týka ešte niektorých tých, pani poslankyňa Petrík, treba vidieť jednu vec k tomu vášmu pozmeňovaciemu návrhu. My sme túto vec prebrali z minulosti. Tá minulosť tam vždy bola v súvislosti s tou zdravotnou sestrou. Ale nepovedala ste jednu vec, že táto úloha sa týka len tých zariadení, ktoré majú deti do jedného roka. Do jedného roka, čo je veľmi dôležité si uvedomiť, deti do jedného roka. A to isté špecifikum, nemám nejaké analýzy a prehľad, koľko je takýchto zariadení, ale opakujem, do jedného roka buď asistent, alebo sestra. Áno, tam to je v tejto veci, a to nie je výmysel ministerstva. To sú konkrétne pripomienky a odporúčania pediatrov, to znamená odborníkov, ktorí s touto podmienkou do toho nášho zákona jednoducho vstúpili.
K pánovi Farkašovskému. Nie je tu. Ja som sčasti naznačil, že budeme hovoriť s VÚC-kami, aby nedospelo sa k situácii, že budú poskytovať menej prostriedkov ako doteraz, to je jednoznačná záležitosť. No, a mzda vo verejnom záujme, áno. To je otázka, ktorá je otvorená. Ja som prvý z tých, ktorí sa vehementne hlásia k tomu, že je nevyhnutné tarify zmeniť podľa terajšej výšky minimálnej mzdy, lebo sme niekde pár rokov pozadu a nezodpovedá realite a je potrebné ju riešiť. Absolútne s tým súhlasím.
Čo sa týka tých jednotlivých pripomienok, ktoré tu boli, viaceré zazneli. Príspevok na prevádzku vybraných služieb krízovej intervencie. K tomu tu bol pozmeňovák. Pozmeňovák tu bol, aj čo sa týka komunitných centier, komunálne plány sociálnych služieb v koncepcii rozvoja sociálnych služieb. No, sú tam nejaké prechodné ustanovenia. To nie je otázka dneska, zajtra, tam majú priestor a čas aj obce a mestá, aby sa k tomu vedeli pripraviť. A som osobne presvedčený, že tu je, čo sa týka, istý časový priestor, aby sa na to vedeli pripraviť, pokiaľ nadobudne táto úloha účinnosť.
Čo sa týka naviazania na minimálnu mzdu, áno, bola to ambícia ministerstva, boli sme na tomto dohodnutí aj so zriaďovateľmi. Vláda prijala iný koncept. To neznamená, že padla ambícia pravidelne zvyšovať príspevok o nárast minimálnej mzdy. Ale to znamená, že každý rok budeme vyjednávať a zohľadňovať všetky okolnosti, ktoré s tým súvisia. A ja sa k tomu hlásim a celkom iste som pripravený. A tak jak som povedal, prizývame k tomu aj našich partnerov jednotlivých typov zriaďovateľov sociálnych služieb.
Aby ministerstvo poskytovalo príspevok aj nízkoprahovému dennému centru. No, tu treba povedať jednu vec. Doteraz mali obce túto úlohu v podobe fakultatívnej povinnosti. Znova ďalší ústupok, obce a mestá prijali, dneska je to obligatórne. Zákonná povinnosť. Znova, ak tu je na ne nejaký ďalší dopad, je to na obce a na mestá, ktoré poskytujú sociálne služby.
Ďalšie veci, ktoré sa týkajú určiť pevne pevnú sumu 16,70 eura v súvislosti služby včasnej intervencie. No, bol to, táto otázka v predmete medzirezortného pripomienkového konania, o veciach sa hovorilo. A treba povedať, že všetky tie pripomienky, ktoré tu zazneli a ktoré ponúkla aj kolegyňa Gaborčáková, zazneli. To nie sú nové veci. Skôr nové veci zaznievali z jej úst dnes tu pri vystúpení. Veľmi radi sa k tým môžeme stretnúť a dať odpoveď. Tu bude treba pripraviť veľmi veľa metodiky, aby bolo každému jasné, aby si ten zákon nevysvetľovali niektorí, niektorí úplne po svojom. A na to sme, samozrejmá vec, že v maximálnej miere aj pripravení. To je dôležité.
Myslím si, že veľa vecí, na ktorých tu bolo upozorňované, boli zohľadnené. Áno, ja si osobne celkom iste myslím, že akékoľvek úvahy o nejakých poradiach padli tým, akonáhle vypadla otázka pravidelného zvyšovania podľa výšky nárastu minimálnej mzdy. Tam automaticky táto otázka bola pasé. Dnes každý, kto splní limit, myslím, že do konca mesiaca augusta, a dá žiadosť, no bude mať obligatórny nárok a bez ohľadu na to, či ho podá 1. januára alebo ho dá 30. augusta. Splní zákonné podmienky. A v priebehu roka to meniť nie je možné, pretože od 1. septembra si preberajú sumu, ktorú my narátame, financi, a na základe toho pripravujú rozpočet. Ale to sú jasné pravidlá a to, čo bude zakotvené v rozpočte, bude jednoducho pre ten kalendárny rok ďalej aj patriť. Ale to tu bolo takto aj v tom predchádzajúcom období. Tu nie je žiadna nová vec, pretože vždy bol istý termín, dokedy bolo treba dávať žiadosti, a skôr sme riešili to, že ľudia zabudli a tie žiadosti neuplatnili a potom z rozpočtovej rezervy premiéra sme museli sanovať viaceré veci a zábudlivosť zodpovedných ľudí, ktorí na to jednoducho zabudnúť nemali.
Možno toľko k tým pripomienkam. Nie sú nové. Tie pripomienky zazneli pri jednotlivých rokovaniach. Boli na ne ambície dať aj odpovede. Ja si vážim aj aktivity viacerých poslancov, pani poslankyne, ale viete, aj na tom okrúhlom stole, ktorý zvolala pani kolegyňa Gaborčáková, tam bol riaditeľ odboru sociálnych služieb ministerstva prítomný. Ja viem, že asi očakávala vyššie autority, štátny tajomník, ministra, ale dôležité je, že máme ambíciu, komunikujeme. Ja si vážim akýkoľvek počin a ambíciu niekoho prispieť k čo najlepšej kvalite zákona a kvalite sociálnych služieb.
Takže ešte raz všetkým veľmi pekne ďakujem za komunikáciu a spoluprácu a celkom iste sa uchádzam o podporu tejto novely zákona. A zároveň si myslím a netajím sa tým, že v budúcnosti, hlavne po prijatí zákona o jednotnej posudkovej službe bude nevyhnutné prijímať asi aj isté opatrenia a ďalšie novely, ktoré sa tohto zákona týkajú.
Ďakujem za podporu. (Potlesk.)
Skryt prepis
