Dobrý deň. Ďakujem za slovo. Vážené kolegyne poslankyne a páni poslanci, 579 – toto je číslo, ktoré vyjadruje počet slov v programovom vyhlásení tretej vlády SMER-u, ktoré sú venované mladým rodinám a ženám. Je to nízke číslo a rodiny a ženy tak opäť zostávajú na periférii záujmu ďalšej vlády. Ide o necelé 2 % priestoru celého programového vyhlásenia, do ktorého si našli cestu aj mnohé banálne vyjadrenia. Takmer rovnaký priestor programové...
Dobrý deň. Ďakujem za slovo. Vážené kolegyne poslankyne a páni poslanci, 579 – toto je číslo, ktoré vyjadruje počet slov v programovom vyhlásení tretej vlády SMER-u, ktoré sú venované mladým rodinám a ženám. Je to nízke číslo a rodiny a ženy tak opäť zostávajú na periférii záujmu ďalšej vlády. Ide o necelé 2 % priestoru celého programového vyhlásenia, do ktorého si našli cestu aj mnohé banálne vyjadrenia. Takmer rovnaký priestor programové vyhlásenie vlády venuje aj železničnej doprave alebo športu mládeže. Dvakrát väčší priestor ako mladým rodinám je venovaný kultúrnej politike. Tieto oblasti sú pre spoločnosť tiež dôležité, ale jasne vidíme, že pre novú vládu rodinná politika opäť nebude prioritou. Opatrenia pre mladé rodiny pritom tvorili tri z desiatich hlavných programových priorít SIET-e. Koaličný partner v tomto bode tým pádom tiež zostal opäť opomenutý. Ale nejde len o SIEŤ. Viaceré koaličné strany používali počas kampane tému podpory slovenských rodín ako udičku na voličov. Po voľbách už táto téma zjavne až tak atraktívna nie je. Dôkazom malého záujmu o rodinnú politiku je už len fakt, že v programovom vyhlásení vlády nenájdeme osobitný priestor, osobitnú kapitolu venujúcu sa len rodinnej politike. Je pomerne všeobecne zhrnutá práve v oblasti sociálnej politiky, ktorej je venovaná asi strana a pol.
Dôkazom, alebo programové vyhlásenie vlády obsahuje takmer výhradne všeobecné vyjadrenia, na základe ktorých je ťažké zistiť, čo presne chce tretia Ficova vláda pre mladé rodiny urobiť. Malý rozsah venovaný ženám a rodinám sa prejavil najmä na nekonkrétnosti vládnych plánov, čo však nie je prípad úplne každej kapitoly programového vyhlásenia. Bude ťažké vládu tlačiť do zodpovednosti, pokiaľ mladým rodinám nebude pomáhať a nebude sa intenzívnejšie venovať téme rovnosti príležitostí. Jeden príklad za všetky, citujem, v programovom vyhlásení vlády sa uvádza: "Vláda bude naďalej podporovať zosúlaďovanie pracovného a rodinného života, ako aj vyrovnávanie rodových rozdielov, napríklad v mzdovej oblasti, a začleňovanie znevýhodnených skupín žien na pracovný trh." Znevýhodnených skupín žien na pracovný trh – to je z môjho pohľadu nič nehovoriaca veta. Pojem zosúlaďovanie pracovného a rodinného života sa vo vyhláseniach jednotlivých vlád objavuje pomaly už od deväťdesiatych rokov a aj napriek tomu sa v tejto oblasti toho odvtedy veľa nezmenilo.
Áno, pred voľbami odsúhlasila Ficova vláda zvýšenie materskej na 70 % vymeriavacieho základu. Teraz čítame v programovom vyhlásení, že to bude ďalšie navyšovanie. Včera som sa od pána ministra dozvedela na výbore pre sociálne veci, že to bude 75 percent. Ja tento krok vítam a myslím si, že je to dobrá správa pre slovenské matky. Avšak toto opatrenie nie je podporené žiadnou inou systémovou zmenou, ktorá by skutočne viedla k tomu, aby ženy - matky, ktoré o to majú záujem a majú na to vytvorené podmienky, dokázali lepšie zladiť svoju prácu so starostlivosťou o deti. A takými opatreniami, myslím napríklad viacero smelých plánov, ktoré sú a boli v programe, v predvolebnom programe SIET-e, ale cestu do programového vyhlásenia vlády si nenašli. Bola som ich tvorkyňou, takže rada by som uviedla niektoré z nich.
V prvom rade ďalšie spružnenie pracovného času, tzv. superflexibilný pracovný čas, kedy by matky mohli flexibilnejšie prichádzať a odchádzať z práce, pretože aktuálna slovenská legislatíva a tým pádom aj zamestnávatelia sú stále nastavení na počet odpracovaných hodín namiesto toho, aby podporili pracovný výkon. Alebo prispôsobovanie otváracích hodín škôlok pracovnému času rodičov, alebo možnosť skúsiť podnikať popri materskej alebo rodičovskej bez nutnosti založenia živnosti, či možnosť zdieľanej očeerky, opatrovanie člena rodiny pre oboch rodičov, alebo navýšenie príspevku na starostlivosť o dieťa a jeho predĺženie pre deti od troch do piatich, šiestich rokov.
Vyrovnávať rodové rozdiely v mzdovej oblasti je ušľachtilý a potrebný cieľ, ale veľmi náročný na zrealizovanie. A preto odbiť túto tému ani nie jednou vetou mi príde naozaj málo. Podobne je to aj so začleňovaním znevýhodnených skupín žien na trh práce. Aké sú tie znevýhodnené skupiny žien? A budem veľmi zvedavá na to, akým spôsobom chce vláda tieto ženy lepšie začleniť do trhu práce.
Práve rodové rozdiely v odmeňovaní, v prístupe k lepšie plateným zamestnaniam a okrem nich aj nižšia účasť žien vo vedúcich funkciách či stále pretrvávajúce predsudky voči schopnostiam žien vedú k tzv. feminizácii chudoby. Tento pojem sa postupne stáva fenoménom v Európe a pomenúva fakt, že ženy práve z týchto príčin v poproduktívnom veku padajú na hranicu chudoby z dôvodu nízkeho dôchodku a oveľa viac ako muži sú odkázané na sociálnu pomoc od štátu alebo pomoc od vlastných detí. Toto je skutočne komplexný problém, ktorý by si zaslúžil samostatnú kapitolu a súbor kvalitných riešení. Jedným z nich je aj rovnocenné zdieľanie dôchodkových práv medzi manželmi, aby po rozvode žena nebola odkázaná na nízky dôchodok z dôvodu, že určitú časť manželského života venovala práve starostlivosti o deti. Toto je opatrenie, ktoré sa takisto budem snažiť presadiť tu na pôde Národnej rady.
Ďalšie vyjadrenie v rámci programového vyhlásenia vlády, ktoré má do istej miery pozitívne prekvapilo, sa týka témy násilia páchaného na ženách, citujem: "Vláda sa osobitne zameria na potieranie násilia na ženách, napríklad rozvojom služieb a opatrení na predchádzanie a postihovanie násilia na ženách a domáceho násilia, ale aj celospoločenskou diskusiou o medzinárodných dokumentoch, ktoré sa dotýkajú manželstva, rodiny, či násilia na ženách a deťoch." Potrebu efektívnych opatrení pre zamedzovanie násilia na ženách som zaradila aj do volebného programu SIET-e v rámci podpory žien. Situácia v tejto oblasti je totiž štátom dlhodobo nedostatočne riešená aj napriek niektorým krokom, ktoré boli podniknuté. Čo ma však mrzí, je fakt, že v programovom vyhlásení vlády nie je jasne deklarovaný zámer ratifikovať Istanbulský dohovor, ktorý túto problematiku rieši komplexne a poskytuje všetky nástroje na účinný boj s násilím páchaným na ženách. To by však slovenská legislatíva a prax musela implementovať.
Slovensko bolo jednou z prvých krajín, ktoré tento dohovor prijali. Z rôznych príčin sme sa stále nedostali k jeho ratifikácii, hoci tak urobili napríklad aj konzervatívne krajiny, ako je Poľsko. Osobitne budem strážiť, či sa aspoň niektoré z opatrení, ktoré som za SIEŤ v tejto oblasti navrhovala, pretavia do zákonov. Ide napríklad o tak praktické a potrebné veci, ako je navýšenie počtu azylových domov a ich rovnomerné rozmiestnenie pre týrané ženy, aby aj ženy na východe Slovenska mali šancu získať odvahu ujsť od násilníka. Ďalej sú to výcviky v tzv. scitlivovaní policajtov a sociálnych pracovníkov, ktorí komunikujú s obeťou, či posilnenie inštitútu vykázania osoby zo spoločného bydliska.
Okrem týchto riešení mi v programovom vyhlásení vlády úplne chýba dôraz na zvyšovanie medzinárodných štandardov v rámci pôrodnej starostlivosti, ktoré sú platné aj v Slovenskej republike, ale dodržiavajú sa veľmi zriedkavo, keďže s tým by súvisela aj zmena financovania pôrodníc, do ktorej sa zrejme tejto vláde ísť nechce. Zároveň mi tam chýbajú motivačné daňové bonusy pre rodiny s deťmi, ktoré SIEŤ tiež mala v programových prioritách a o ktorých som v programovom vyhlásení vlády nenašla ani zmienku. Takýto bonus by bol platný aj pre rodičov, ktorí z rôznych dôvodov vychovávajú dieťa sami a ktorí sú dnes najviac ohrození chudobou, oveľa viac ako dôchodcovia. Analytici Inštitútu finančnej politiky pritom spočítali, že takíto rodičia zaplatia na daniach viac ako rodiny s oboma rodičmi.
Vážené poslankyne, vážení poslanci, vidím medzi opozičnými aj koaličnými kolegami veľa žien a mužov, ktorí sa rodinnej politike dlhodobo venujete. V programovom vyhlásení vlády sa ukázalo, že ak na posuny v tejto oblasti nebudeme tlačiť a nedáme ich na stôl, nemáme veľkú šancu ich dostať medzi priority. V parlamente je pätina žien a mnoho mužov, ktorým tieto témy nie sú ľahostajné. Aj keď nás určite bude mnoho otázok rozdeľovať, nájdu sa aj také, kde by sme mohli nájsť zhodu naprieč stranami a ideológiami. Dostupnosť škôlok, potieranie domáceho násilia a pomoc obetiam alebo odstránenie chudoby slobodných matiek a otcov, prípadne skrátenie koncipientskej praxe opäť z piatich na tri roky, pretože to je tiež jeden z dôvodov prečo mladé ženy - právničky odkladajú svoje materstvo, pretože nedostávajú dostatočnú výplatu, sú istým spôsobom práve diskriminované.
Odložiť na bok straníckosť sa v týchto otázkach podarilo v mnohých krajinách, napríklad vo Veľkej Británii v otázke rovnosti platov a násilia na ženách, ale aj v niektorých krajinách Afriky, ako je napríklad Rwanda, kde sa ženy spojili pre potravinovú bezpečnosť. Nie je preto dôvod na to, aby sa nám to nepodarilo aj tu na Slovensku.
Teším sa na spoluprácu a, dúfam, najmä na tú konštruktívnu.
Ďakujem.
Skryt prepis