Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Uvádzajúci uvádza bod

19.6.2018 o 18:56 hod.

Mgr.

Simona Petrík

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Uvádzajúci uvádza bod 19.6.2018 18:56 - 19:00 hod.

Simona Petrík Zobrazit prepis
Okej, dobre, ďakujem. Ako som spomínala, túto tému otváram po roku druhýkrát formou návrhu zákona, a to z dvoch dôvodov. Tým prvým je, že je to skrátka dobrý návrh. Ako som už povedala aj v úvode, dnes už síce otcovia nárok na 28 týždňov materskej majú, ale nemôžu si ju vziať počas doby, keď je na materskej matka dieťaťa, čo je zas na druhej strane fajn, pretože si môžu potom predĺžiť tú starostlivosť o dieťa a mať minimálny výpadok príjmu. Ale na druhej strane práve počas tých prvých dní, keď matka potrebuje najväčšiu pomoc, ju často od partnera nemôže mať, lebo skrátka nie každý zamestnávateľ pustí otca dieťaťa tesne po pôrode domov na pár dní, aby matke pomohol. A pritom je to práve otec, ktorý v čase hneď po narodení potomka je najviac potrebný. Môže totiž, ako som už spomínala, pomôcť matke v období, keď je ona čerstvo po pôrode, stále je v nemocnici, a preto je mu vytvorený, týmto spôsobom by mu bol vytvorený priestor na to, aby sa doma postaral buď o starších súrodencov, alebo by obehal všetky papierovačky spojené s narodením dieťaťa alebo vybavenie príspevkov, na ktoré majú deti a rodičia nárok.
Podľa Zákonníka práce máme nárok na platené voľno pri úmrtí rodinného príslušníka, svadbe, dokonca nepriaznivom počasí a tak ďalej, ale v prípade narodenia dieťaťa máme nárok len na obdobie, keď veziete partnerku do pôrodnice, resp. z nej a nič medzi tým. A pritom prvé týždne po narodení dieťatka bývajú pre rodinu všeobecne najnáročnejšie. Podľa môjho návrhu by otec získal nárok na dva týždne plateného voľna navyše počas šestonedelia matky a rovnako ako matke by mu Sociálna poisťovňa za tieto dva týždne vyplatila 75 % mzdy. Len dodám, že práve v rámci V4 sme jediná krajina, ktorá takéto opatrenie nemá zavedené.
A čo sa nákladov spojených s týmto opatrením týka, možno aj k tejto téme by som krátko povedala. Pri výpočte z priemernej mzdy, ak vychádzame z príkladu Francúzska, kde pri zavedení tohto opatrenia si vybralo, hneď po zavedení vybralo si toto otcovské zhruba 40 % otcov, čo by u nás robilo zhruba 20-tisíc otcov, stálo by nás to zhruba plus 10 mil. eur. To možno Jozef potom povie, že či je to málo, alebo veľa na takéto opatrenie, ktoré okrem iného majú zavedené tri štvrtiny aj krajín Európskej únie.
Druhým dôvodom je, že už pred vyše rokom, keď som tento návrh podávala prvýkrát, aj samotná Európska komisia pri predstavovaní princípov európskeho piliera sociálnych práv ponúkala aj prvé konkrétne návrhy sociálnych opatrení, ktoré by mali byť garantované v rámci celej EÚ. A jedným z týchto návrhov bolo práve zavedenie platenej otcovskej dovolenky v rozsahu aspoň desať dní priamo po narodení dieťaťa. Inými slovami, členské krajiny Európskej únie budú skôr či neskôr nútené implementovať toto opatrenie do svojich zákonov a ja stále čakám, kedy sa teda uvedomí aj ministerstvo sociálnych vecí Slovenskej republiky. Už pred rokom sa pán minister vyjadroval, keď som podávala tento návrh, tak sa teda k nemu vyjadril, lebo sa ho to pýtali novinári, že to bude priorita roka 2018... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR
Pani poslankyňa, ozaj vás veľmi nerada prerušujem, lebo mimoriadne zaujímavý aj návrh, musím povedať, aj toto vaše vystúpenie, ale je 19. hodín, ja to v tejto chvíli preruším, ak dovolíte.

Petrík, Simona, poslankyňa NR SR
Jasné.
Skryt prepis
 

19.6.2018 18:52 - 18:54 hod.

Simona Petrík Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Takže dostala by som sa k samotnému návrhu a k jeho predstaveniu, ako som spomínala. Cieľom predkladaného návrhu je zavedenie dávky otcovskej popôrodnej starostlivosti, ďalej sme to nazvali ako "otcovské" do systému nemocenského poistenia.
Účelom otcovského je primárne posilnenie väzby medzi dieťaťom, matkou a otcom v tesnom období po narodení dieťaťa, pretože otec je po narodení dieťaťa nezastupiteľný či už pri starostlivosti o staršie deti počas pobytu manželky v pôrodnici, alebo zároveň môže matke pomôcť so všetkou administratívou spojenou s narodením dieťaťa práve v období, keď sa ona zotavuje po pôrode.
Je dokázané, že otcovská dovolenka vedie aj po jej skončení k väčšej angažovanosti otcov na starostlivosti o ich deti. Zdieľanie rodičovských povinností tiež zmazáva znevýhodnenie žien na trhu práce. Dnes už síce otcovia nárok na materskú vďaka kolegovi Mihálovi majú, ale nemôžu si ju vziať počas doby, keď je na materskej matka dieťaťa. Otec by podľa tohto návrhu získal nárok na dva týždne plateného voľna navyše počas šestonedelia matky a rovnako ako matka by získal nárok na 75 % dennej mzdy zo Sociálnej poisťovne. Otec bude mať podľa predkladaného návrhu zákona nárok na otcovské len vtedy, ak bol v posledných dvoch rokoch pred narodením dieťaťa nemocensky poistený najmenej 270 dní, čiže podieľal sa na fungovaní sociálneho systému. Táto podmienka je teda rovnaká ako v prípade poskytovania materského.
Toľko na úvod. V rozprave by som o tom povedala viac, o zákone, ktorý teda predkladám tiež druhýkrát po roku, a hlásim sa do rozpravy ako prvá. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 19.6.2018 18:50 - 18:51 hod.

Simona Petrík Zobrazit prepis
Ďakujem pekne Jozefovi za opätovnú podporu ďalšieho z mojich návrhov. Ja by som ešte chcela povedať krátko k téme rodovej rovnosti. Viete, ja už som niekedy unavená z toho, ako sa tu jedná, jeden tábor hovorí, že tú rodovú rovnosť tu máme a že nič netreba k tomu robiť, a ten druhý tábor zas hovorí a veľmi deklaratórne sa stavia, že teda nemáme ju a poďme za ňu bojovať a robme niečo. Ja osobne sa naozaj snažím nekecať o tom a nehovorím len o sebe, ale aj kolegoch od nás zo strany, ale prichádzať s návrhmi, ktoré, ktoré zbytočne nerozdúchavajú vášne, ale reálne rodovú rovnosť alebo rovnosť príležitostí mužov a žien prinášajú do tej legislatívy. A potom v prípade, že by sme boli úspešní, by sa to dosahovalo práve takýmito návrhmi, aké my predkladáme, či už je to napríklad táto zdieľaná OČR-ka, čiže naozaj veľmi prirodzená vec, ktorá nie je súčasťou nejakých kultúrno-etických vojen, je skrátka dobrý návrh, ktorý by pomohol aj jednému táboru, aj druhému táboru a nemuseli by sme tu vôbec viesť tieto debaty. Ďalším takým návrhom je práve aj ten návrh, o ktorom budem hovoriť o chvíľu, ale to až teda potom.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

19.6.2018 18:40 - 18:47 hod.

Simona Petrík Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Opäť prešla by som teda rovno k predstaveniu, bližšiemu predstaveniu tohto návrhu, ktorý, ako som už povedala, predkladám po roku druhý, druhýkrát na tomto mieste v tomto pléne.
Cieľom tohto veľmi jednoduchého návrhu zákona je zavedenie možnosti zdieľaného ošetrovania člena rodiny medzi dve osoby, ktoré spolu žijú v jednej domácnosti. V skratke zdieľaná OČR-ka.
Dnes funguje vyplácanie OČR-ky tak, že, citujem, nárok na ošetrovné vzniká poistencovi, ktorý je v posledných dvoch rokoch pred vznikom nároku na ošetrovné poistený najmenej 270 dní, a to môže byť zamestnanec, povinne nemocensky poistená SZČO, dobrovoľne nemocensky poistená osoba a fyzická osoba, ktorej vznikla potreba osobného a celodenného ošetrovania alebo potreba osobnej a celodennej starostlivosti po zániku nemocenského poistenia v ochrannej lehote.
Ošetrovné vypláca Sociálna poisťovňa od prvého dňa potreby osobného a celodenného ošetrovania a zaniká dňom skončenia tejto potreby. Ošetrovné sa poskytuje po dobu prvých 10 kalendárnych dní. Výška ošetrovného je 55 % denného vymeriavacieho základu alebo pravdepodobného vymeriavacieho základu.
Maximálna výška ošetrovného bola v roku 2015 za; to len pár faktov, aby sme si to vedeli predstaviť. Maximálna výška ošetrovného bola v roku 2015 za 10 dní napríklad v sume 223 eur 50 centov. Ale podstatné je, že dnešné platné a účinné znenie zákona, ako som spomínala v úvode, ukladá možnosť vyplácania ošetrovného len jednej osobe v jednom, v jednom a tom istom prípade. A teda o choré deti alebo starých rodičov sa môže starať v tom jednom prípade OČR-ky, o ktorú si požiada rodič, vlastne len, len ten jeden rodič. Ako som spomínala, zvyčajne vo väčšine prípadov, najmä čo sa detí týka, to býva, a nielen detí, ale aj starších osôb sa to týka, žien, matiek alebo dcér.
Toto dnešné nastavenie zákona teda škodí ženám na trhu práce a prehlbuje ich znevýhodnenie. Za takýchto podmienok môže zamestnávateľ vnímať zamestnanie matky s malými deťmi ako riziko, čo sa aj reálne deje, pretože matka s deťmi vo veku do šiestich rokov môže častejšie vynechávať z práce práve z dôvodu choroby dieťaťa, o ktoré sa musí starať. Časté absencie žien s malými deťmi v zamestnaní skutočne sú jedným z hlavných dôvodov ich diskriminácie na trhu práce. Poznám pritom množstvo párov, dnes používam aj svoje vlastné príklady, môžem naozaj potvrdiť aj sama za seba, že my doma takisto s manželom by sme si radi rozdelili starostlivosť o dieťa a aby teda ani jeden z nás nevymeškal dlho z práce, aj keď ja mám špecifický typ práce. To mi však, to im však nie je podľa tohto zákona umožnené.
Spomeniem Českú republiku, ktorú ja rada používam, práve čo sa týka rodinnej politiky, pretože v rodinnej politike sú ďalej ako Slováci, ako my teda, pretože; a zároveň sú nám aj kultúrne a východzou pozíciou najbližšie, takže práve v rodinnej politike je z čoho čerpať z Českej republiky. Tam je situácia s OČR-kou úplne iná. V skratke, podmienky OČR-ky v Českej republike sú také, že ošetrovné sa poskytuje po dobu deviatich kalendárnych dní. Nárok na dávku vzniká v prípade ošetrovania osoby, ktorá žije v spoločnej domácnosti s poberateľom. V prípade, že je rodič bez partnera, má nárok na 16 dní a to vtedy, ak má v trvalej starostlivosti aspoň jedno dieťa mladšie ako 16 rokov. Ošetrovné sa vypláca vo výške 60 % z denného vymeriavacieho základu oproti našim 55 a ten najdôležitejší rozdiel je práve ten, taký ten veľmi jednoduchý, že teda rodičia sa môžu počas trvania ošetrovného raz prestriedať.
Ja teda navrhujem, aby si mohli ošetrovanie člena rodiny medzi seba rozdeliť dvaja poberatelia. Zjednodušenie, keď si to prakticky predstavíme, namiesto jedného čísla účtu, ktoré je poskytované Sociálnej poisťovni, by sa poskytli dve čísla účtu, ako som to už aj pred rokom spomínala. Tam by im platbu za OČR-ku rozdelili podľa počtu dní, ktoré by opatrovali alebo ktoré by strávili doma či už s dieťaťom, alebo so staršou osobou. S tým, že z administratívnych dôvodov by sa mohli prestriedať len raz počas jednej OČR-ky.
Príklad. Sme doma päť dní s dieťaťom, lebo má chrípku, tak tri dni si zoberiem OČR-ku ja a dva dni môj manžel. Alebo sme doma 10 dní, lebo dieťa má hnačky, tak prvý týždeň som doma s dieťaťom ja a druhý týždeň môj manžel alebo partner; alebo naopak.
Rozdelenie doby ošetrovania medzi viacerých členov rodiny by preto prinieslo viac možností zladenia rodinného a pracovného života, o ktorom ministerstvo práce od začiatku pôsobenia tejto poslednej vlády a ešte aj pred tým tak vehementne hovorí. Vyrovnalo by reálne hendikep žien na trhu práce, ktorý vyplýva z tradičného rozdelenia rodových rolí.
Očakávam, že okrem zvýšených administratívnych nákladov nebude mať opatrenie negatívny vplyv na štátny rozpočet, možno Jozef mi povie k tomu viac. Jedine teda v prípade, ak sa otcovia rozhodnú, ktorí teda prirodzene zarábajú viac, sa rozhodnú, že teda sa budú viac zapájať do starostlivosti o rodinných príslušníkov, takže logicky aj tá vyplácaná OČR-ka bude v mierne zvýšených sumách, hej, keďže sa vypočítava podľa výšky príjmu. Ale tak to je realita a nemali by sme mať s tým žiaden problém, skôr by sme mali mať problém s tým, prečo muži u nás zarábajú takmer o 22 % viac ako ženy. Ak teda takéto navýšenie výdavkov nastane, tak by sme ho mali všetci, kto tu sedíme, alebo teda ani nesedíme, privítať a nie ho používať ako argument proti prijatiu takéhoto návrhu. V porovnaní s inými výdavkami to naozaj nie sú vysoké výdavky, ktoré by sa, ako som hovorila, nezvýšili nejako extrémne.
Verím, že som vám ukázala, že práve takýto návrh, ako je zdieľaná OČR-ka, ktorý pamätám si, že pred rokom, myslím, že k nemu vystúpil aj kolega Ondrej Dostál, je dobrým, jednoduchým, praktickým návrhom, ktorý nezaťaží štátny rozpočet, je spravodlivejší voči ženám v spoločnosti, je to odskúšané, overené opatrenie v Českej republike, a preto vás prosím o jeho podporu.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 19.6.2018 18:37 - 18:38 hod.

Simona Petrík Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne, pani podpredsedajúca. V úvode by som teda uviedla, uviedla cieľ návrhu zákona, ktorý je opäť veľmi jednoduchý, praktický, prospešný a predkladám ho už druhýkrát po vyše roku.
Cieľom tohto návrhu je zavedenie možnosti zdieľaného ošetrovania člena rodiny, tzv. OČR-ky. Platné a účinné znenie zákona totiž aktuálne ukladá možnosť vyplatenia ošetrovného zo Sociálnej poisťovne len jednej osobe v tom istom prípade. O choré deti alebo starých rodičov sa preto stará len jeden rodič, čo obyčajne býva matka. Práve časté absencie v zamestnaní následne ženy znevýhodňujú na trhu práce. Za týchto podmienok môže vnímať zamestnávateľ zamestnanie matky s malými deťmi ako riziko, pretože najmä matka s deťmi vo veku do šiestich rokov môže častejšie absentovať v práci z dôvodu starostlivosti o dieťa, keď býva dieťa choré. Rozdelenie doby ošetrovania medzi viacerých členov rodiny by preto prinieslo viac možností zladenia rodinného a pracovného života a matka s otcom by sa mohli dohodnúť na prestriedaní, napríklad po dvoch dňoch, a ani jeden z nich by nebol ukrátený na svojom nároku.
Toľko na úvod. Opäť viac v rozprave, do ktorej sa hlásim.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 19.6.2018 18:35 - 18:36 hod.

Simona Petrík Zobrazit prepis
Áno, ďakujem veľmi pekne kolegovi Mihálovi aj za celú tú genézu. Mne to tiež veľmi veľa dalo. Takže vďaka, Jozef. Ja len ešte poviem k tej materskej, teraz na záver čo si hovoril. Naozaj vláda Roberta Fica sa naozaj sa snaží ukázať, ako jej veľmi ide o rodiny práve tým, že zaviedli tých 75 % z vymeriavacieho základu pre materskú, čo je naozaj fajn, ale práve tá nespravodlivosť je v tom, že živnostníčky na túto materskú nedosiahnu. Toto je celý problém. Preto aj som prišla s týmto návrhom, že teda máme tu, máme tu ako keby dve kategórie žien a práve tá druhá kategória je v tomto diskriminovaná, že aj keď chce, presne ako povedal Jozef, a chce si priplatiť, skrátka nemá, nemá tú možnosť. Takže tento návrh rieši práve túto nerovnosť.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 19.6.2018 18:21 - 18:24 hod.

Simona Petrík Zobrazit prepis
Ďakujem. My si to tu s Jozefom dnes užijeme do tej siedmej trochu. (Povedané s pobavením.) Takže, vážené, vážená kolegyňa a kolegovia, viac by som možno povedala o tomto návrhu, aby ste si vedeli lepšie predstaviť, o čo ide, aj keď je to naozaj jednoduchý návrh, spomenula som to už v úvode.
Samostatne zárobkovo činné osoby a zamestnanci s minimálnymi alebo nízkymi vymeriavacími základmi dnes majú nízke nemocenské dávky, logicky, ale tento stav nevedia ovplyvniť. Nie je im totiž umožnené dobrovoľne sa pripoistiť na nemocenské poistenie a pripraviť sa tak lepšie na výpadok príjmu, či už v situácii, že sú na materskej, alebo sú práceneschopní. Tento stav má negatívne dopady najmä na mladé rodiny s deťmi. Zákon dnes stanovuje, že podmienkou nemocenského pripoistenia je, aby dobrovoľne nemocensky poistená osoba nebola zároveň povinne nemocensky poistená. Pre rodičov, ktorí sú SZČO, to znamená, že pokiaľ si platia poistné z minimálneho vymeriavacieho základu, nemajú možnosť sa nemocensky dobrovoľne pripoistiť. V rovnakej situácii sú aj rodičia poberajúci minimálnu mzdu, ktorí by sa chceli pripoistiť, aby mali vyšší vymeriavací základ pri výpočte dávok, ako je materské alebo práve nemocenské.
Ako som hovorila, napríklad pri dôchodkovom poistení na rozdiel od nemocenského poistenia takáto možnosť kombinácie povinného a dobrovoľného pripoistenia existuje. Štát teda diskriminuje živnostníkov a aj zamestnancov s minimálnymi odvodmi alebo nízkymi odvodmi, aby sa mohli dobrovoľne pripoistiť a pripraviť sa tak lepšie na výpadky príjmu, ktoré môžu nastať.
Opäť tento zákon sme navrhovali a vymysleli s kolegyňou Lukačovičovou, ktorá je u nás v strane SPOLU – občianska demokracia odborníčkou na dane a odvody, a teda vymysleli sme spôsob, ako túto diskrimináciu odstrániť. Navrhujeme povoliť v zákone o sociálnom poistení kombináciu povinného a dobrovoľného nemocenského poistenia. Tento krok by nemal len pozitívny vplyv na rozpočty mladých rodín. Profitovala by z neho napríklad aj Sociálna poisťovňa, ktorej by sa zvýšili príjmy z uhradeného dobrovoľného poistného, ktoré bude vyššie ako vyplatené nemocenské dávky, pretože dobrovoľne sa musí SZČO alebo zamestnanec poistiť predtým, ako zistí, že je ona tehotná, alebo predtým, ako zistí, že má zdravotné problémy a bude možno v budúcnosti práceneschopný. Takže uhradené poistné bude vyššie ako dávka, na ktorú bude mať poistenec nárok.
Preto verím, milé kolegyne a milá kolegyňa a kolegovia, že vás tento jednoduchý, potrebný a praktický návrh zaujal a že mu dáte šancu aj v druhom čítaní. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 19.6.2018 18:16 - 18:18 hod.

Simona Petrík Zobrazit prepis
V pohode, ďakujem veľmi pekne. Dámy a páni, pani predsedajúca, kolegovia poslanci, teda predkladám návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Opäť na úvod by som povedala okrem toho, čo je cieľom návrhu, aj to, že je to opäť taký technickejší zákon, jednoduchší, podobný, ako bol ten prvý. Takže ako aj kolega Mihál povedal, nemal by mať nejaké extrémne dopady na štátny rozpočet, čiže je to, je to dobrý zákon, ktorý je spravodlivý, a myslím, že by sme sa mohli, by sme mohli zahodiť politické tričká a mohli by sme sa pozerať na tie zákony, do akej miery sú prospešné pre ľudí tejto krajiny.
Takže cieľom návrhu zákona je umožniť, je to opäť zákon o živnostníkoch a vlastne samostatne zárobkovo činných osobách, čiže jeho cieľom je umožniť SZČO a zamestnancom s minimálnymi alebo nízkymi vymeriavacími základmi na nemocenské poistenie, aby sa mohli dobrovoľne pripoistiť na nemocenské poistenie a pripraviť sa tak lepšie na výpadok príjmu buď počas materskej dovolenky, alebo počas práceneschopnosti.
Platné a účinné znenie zákona totiž stanovuje, že popri veku, čím je, tá podmienka je dovŕšenie šestnástich rokov, a popri pobyte je ďalšou podmienkou aj skutočnosť, že dobrovoľne nemocensky poistená osoba nie je zároveň aj povinne nemocensky poistená. Čiže tento súbeh tam, tam momentálne nie je možný a to je vlastne celý problém. Pre rodičov, ktorí sú SZČO, to znamená, že pokiaľ si platia poistné z minimálneho vymeriavacieho základu, nemajú možnosť sa nemocensky dobrovoľne pripoistiť. V rovnakej situácii sú rodičia poberajúci minimálnu mzdu, ktorí by sa chceli pripoistiť, aby mali vyšší vymeriavací základ pri výpočte dávok ako materské alebo nemocenské. Na rozdiel od nemocenského poistenia napríklad pri dôchodkovom poistení takáto možnosť kombinácie povinného a dobrovoľného dôchodkového poistenia pre poistencov existuje. Takže nevidím dôvod, prečo by nemohla existovať aj pri nemocenskom poistení.
Toľko na úvod. Viac by som teda opäť v rozprave, do ktorej sa opäť hlásim ako prvá.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 19.6.2018 18:04 - 18:10 hod.

Simona Petrík Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Ja len poviem na úvod, že toto čaro tejto vyprázdnenej sály je naozaj úžasné, takto keď človek príde na rad tesne pred koncom rokovania, takže ja by som chcela povedať všetkým kolegom, ktorí tu so mnou sú, že im veľmi ďakujem za účasť a pokiaľ by ste mali k tomuto nejaké komentáre, k mojim návrhom, budem rada, keď sa zapojíte.
Vážené kolegyne, vážená kolegyňa vlastne, a kolegovia, rada by som povedala viac k tomuto návrhu. Ešte raz. Cieľom môjho návrhu, ktorý som pripravila s pomocou mojej kolegyne, odborníčky strany SPOLU - občianska demokracia na dane a odvody Jaroslavou Lukačovičovou je odstrániť znevýhodnenie rodičov, ktorí sú samostatne zárobkovo činné osoby. Rodičia, ktorí sú SZČO a sú v strate, nemôžu na dieťa aktuálne poberať daňový bonus. Taká je realita. Do straty sa však dostane aj poctivý podnikateľ, ktorý produkuje hodnoty pre spoločnosť. Daňový bonus tak neposkytuje tým pádom rovnaký benefit všetkým rodičom, resp. ich deťom, pretože primárne im je daňový bonus určený.
Náš súčasne platný zákon o dani z príjmov v § 33 ods. 1 hovorí, citujem: "Daňovník, ktorý v zdaňovacom období mal zdaniteľné príjmy podľa § 5 aspoň vo výške šesťnásobku minimálnej mzdy alebo ktorý mal zdaniteľné príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2 aspoň vo výške šesťnásobku minimálnej mzdy a vykázal základ dane (alebo čiastkový základ dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2, môže si uplatniť daňový bonus v sume" a tak ďalej. A práve tu narážame na diskrimináciu rodičov podnikateľov, živnostníkov, teda daňovníkov, ktorí majú príjmy podľa § 6, ktorým oproti zamestnancom, teda daňovníkom s príjmami podľa § 5, nestačí mať len príjem vo výške šesťnásobku minimálnej mzdy, čo je podmienka na to, aby si mohli uplatniť daňový bonus na dieťa, ale musia vykázať aj základ dane, čo znamená, že nemôžu byť v strate. Znamená to, že teda pokiaľ mama živnostníčka alebo otec živnostník sú v strate, ich rodinný rozpočet, a teda ani deti nemôžu počítať s pomocou od štátu vo forme daňového bonusu. To je podľa mňa a kolegyne Lukačovičovej diskriminačné.
Je dôležité pripomenúť, že živnostník sa veľmi často jednoducho dostane do straty, a to nie zlým podnikaním, ale napríklad tým, že nakúpi, zaplatí zásoby tovaru, poctivo zaplatí faktúry, ale jemu práve na strane príjmov nezaplatia. Rovnako sú pri uplatňovaní si daňového bonusu diskriminovaní aj SZČO medzi sebou. SZČO, ktoré môžu použiť paušálne výdavky a aj ich použijú, vykážu základ dane a na daňový bonus nárok získajú. No pre podnikajúce fyzické osoby, ktoré tento spôsob uplatnenia výdavkov použiť nemôžu, pretože aj také sú, je riziko nevykázania základu dane oveľa vyššie, a teda nemusia na daňový bonus dosiahnuť.
Iným príkladom môže byť podnikajúci rodič, ktorého mesačné príjmy z podnikania sú skrátka nižšie. To sa stáva naozaj mnohým živnostníkom na Slovensku. Zhruba sú na úrovni minimálnej mzdy. K tejto výške príjmov, ak si on uplatní paušálne výdavky a takisto aj uhradené odvody, veľmi ľahko sa dostane potom do straty, a to podnikanie samotné vôbec nemusí byť stratové. Napriek tomu jeho deti daňový bonus nezískajú. Kvôli takto nastavenému zákonu štát v konečnom dôsledku potrestá deti živnostníkov.
Ešte doplním, že je paradoxné, že zamestnanci uvedeného živnostníka v strate nie sú dotknutí, lebo pokiaľ ten živnostník má teda zamestnancov, tak práve títo nie sú dotknutí a na daňový bonus majú naďalej nárok.
Rodinná politika sa po dekáde vlád Roberta Fica sa nachádza v takom stave, že tu oslavujeme aj zvýšenie rodičovského príspevku o jedno euro. Daňový bonus na rok 2018 je vo výške 21 eur 56 centov na jedno nezaopatrené dieťa, 43 eur 12 centov na dve nezaopatrené deti a 64 eur 68 centov na tri nezaopatrené deti. Nejde teda o zanedbateľnú sumu pre mladé rodiny, ktoré sú inak dlhodobo na periférii záujmu Ficových aj Pellegriniho vlád. Túto nespravodlivosť je veľmi jednoduché odstrániť, a to vymazaním práve konkrétne slov "a vykázal základ dane" zo zákona. Tým teda navrhujeme vypustiť túto podmienku zo zákona.
Milé kolegyne, kolegovia, rada by som vás požiadala, aby ste práve tento pomerne jednoduchý praktický návrh posunuli do druhého čítania. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 19.6.2018 18:02 - 18:03 hod.

Simona Petrík Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne aj kolegom za asistenciu, kolegovi Poliačikovi teda. Dobre. Dámy a páni, rada by som predložila návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.
Na úvod poviem, že cieľom návrhu zákona je odstrániť znevýhodnenie SZČO, ktorí sú rodičmi a nemôžu na svoje deti poberať daňový bonus. Oproti zamestnancom s deťmi im totiž nestačí mať len príjem vo výške šesťnásobku minimálnej mzdy, ale musia vykázať aj základ dane. Znamená to, že pokiaľ je mama živnostníčka alebo otec živnostník v strate, ich rodinný rozpočet nemôže počítať s pomocou od štátu vo forme daňového bonusu. Za účelom poskytnutia pomoci aj deťom samostatne zárobkovo činných osôb, ktoré nevykážu základ dane, teda sú v strate, sa preto pri daňovom bonuse v mojom návrhu navrhuje vypustiť podmienku dosiahnutia základu dane.
To je všetko na úvod. Viac o návrhu by som povedala v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvá.
Skryt prepis