Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, opäť, vážené kolegyne poslankyne, ktoré ste tu, a páni poslanci, ak dovolíte, prejdem rovno k predstaveniu môjho návrhu.
Cieľom tohto veľmi jednoduchého návrhu zákona je zavedenie možnosti zdieľaného ošetrovania člena rodiny medzi dve osoby, ktoré spolu žijú v jednej domácnosti. V skratke, zdieľaná OČR-ka. Vyplácanie OČR dnes funguje tak, že nárok na ošetrovné vzniká poistencovi, ktorý je v posledných dvoch rokoch pred vznikom nároku na ošetrovné poistený najmenej 270 dní. A to môže byť zamestnanec, povinne nemocensky poistená SZČO, dobrovoľne nemocensky poistená osoba a fyzická osoba, ktorej vznikla potreba osobného a celodenného ošetrovania alebo potreba osobnej a celodennej starostlivosti po zániku nemocenského poistenia v ochrannej lehote.
Ošetrovné vypláca Sociálna poisťovňa od prvého dňa potreby osobného a celodenného ošetrovania a zaniká dňom skončenia potreby osobného a celodenného ošetrovania. Ošetrovné sa poskytuje po dobu prvých 10 kalendárnych dní. Výška ošetrovného je 55 % denného vymeriavacieho základu alebo pravdepodobného vymeriavacieho základu. Maximálna výška ošetrovného bola v roku 2015 za 10 dní napríklad v sume 223 eur 50 centov.
Toľko zopár faktov, to som sa priučila tuto od kolegu Mihála.
Ale podstatné je, že dnešné platné a účinné znenie zákona ukladá možnosť vyplatenia ošetrovného zo Sociálnej poisťovne len jednej osobe. O choré deti alebo starých rodičov sa preto stará len jeden rodič. No a hádajte, ktorý to tak väčšinou býva. Áno, je to väčšinou matka. Toto dnešné nastavenie zákona teda škodí ženám na trhu práce a prehlbuje ich znevýhodnenie. Za takýchto podmienok môže zamestnávateľ vnímať zamestnanie matky s malými deťmi ako riziko, pretože najmä matka s deťmi vo veku do 6 rokov môže častejšie absentovať v práci z dôvodu starostlivosti o dieťa. A to sa aj reálne deje. Časté absencie žien s malými deťmi v zamestnaní skutočne sú jedným z hlavných dôvodov ich diskriminácie. Poznám pritom množstvo párov, ktoré by si starostlivosť o dieťa radi rozdelili a aby nevymeškali ani jeden dlho z práce. To im však dnes nie je podľa tohto zákona umožnené. Opäť spomeniem Českú republiku, ktorú ja tak rada používam ako príklad v rodinnej politike, pretože je nám aj kultúrne, aj tou východzou pozíciou najbližšie. Je to tá situácia s OČR-kou u nich úplne iná.
V skratke podmienky OČR-ky v Českej republike. Ošetrovné sa poskytuje po dobu 9 kalendárnych dní, nárok na dávku vzniká v prípade ošetrovania osoby, ktorá žije v spoločnej domácnosti s poberateľom, v prípade, že je rodič bez partnera, má nárok na 16 dní, v prípade, že má v trvalej starostlivosti aspoň jedno dieťa mladšie ako 16 rokov. Ošetrovné sa vypláca vo výške 60 % z denného vymeriavacieho základu, a teraz ten najdôležitejší rozdiel, rodičia sa môžu počas trvania ošetrovného raz prestriedať.
Ja teda navrhujem, aby si mohli ošetrovanie člena rodiny medzi seba rozdeliť dvaja poberatelia. Zjednodušene, namiesto jedného čísla účtu, ktoré je poskytnuté Sociálnej poisťovni, by sa poskytli dve čísla účtu, kde by im platbu za OČR-ku rozdelili podľa počtu dní, ktoré by opatrovali alebo ktoré by strávili doma či už s dieťaťom, alebo so starším, so staršou osobou. S tým, že z administratívnych dôvodov by sa mohli prestriedať len raz počas jednej OČR-ky.
Príklad, sme doma 5 dní s dieťaťom, lebo má chrípku, tak 3 dni som s dieťaťom a 2 dni môj manžel. Sme doma 10 dní s dieťaťom, lebo má hnačky, tak prvý týždeň som ja, druhý je môj manžel, alebo naopak.
Rozdelenie doby ošetrovania medzi viacerých členov rodiny by preto prinieslo viac možností zladenia rodinného a pracovného života, o ktorom ministerstvo práce tak veľa stále hovorí. A vyrovnalo by hendikep žien na trhu práce, ktorý vyplýva z tradičného rozdelenia rodových rolí.
Očakávam, že okrem zvýšených administratívnych nákladov nebude mať opatrenie negatívny vplyv na štátny rozpočet. Jedine ak sa otcovia, ktorí teda prirodzene zarábajú viac, budú viac zapájať do starostlivosti o rodinných príslušníkov, čiže logicky vyplácaná OČR-ka bude v mierne zvýšených sumách, pretože sa vypočítava podľa výšky príjmu, ale tak to je realita a myslím, že toto by nemal byť žiaden problém. Teda ak takéto navýšenie výdavkov nastane, tak by sme ho mali všetci, ktorí tu sedíme, privítať, a nie ho používať ako argument proti prijatiu takéhoto návrhu.
Rada by som možno ešte predstavila niekoľko štatistík, aby ste mali predstavu, o akých sumách sa tu ročne bavíme, pretože naozaj to nie sú žiadne astronomické sumy. Čiže priemerný mesačný počet, počet vyplatených OČR-iek, hej, čiže koľko mesačne sa vyplatí OČR-iek, na Slovensku za rok 2016 bol 11 745. To je počet. Teraz výška, priemerná výška OČR-ky na jeden prípad, v roku 2015 to bolo 82 eur a v 2016 87 eur na jeden prípad.
A ešte kumulatívne výdavky teda z dosahom na štátny rozpočet, ktoré teda rastú, lebo rastú aj mzdy logicky, aj keď, veď uvidíme, v roku 2010 to bolo 8 843 602 eur, za rok 2011 to bolo 10 481 161 eur, v 2012 to bolo 9 570 000, v 2013 8 987 000, v 2014 8 721 000, v 2015 10,5 mil. a v 2016 12 163 150 eur. Čiže naozaj to vôbec v porovnaní s inými výdavkami nie sú vysoké náklady, ktoré by sa, ešte raz opakujem, nezvýšili nejako extrémne, keby sme pristúpili k rozdeleniu. Tu ide len o praktické rozdelenie, je to veľmi praktická, jednoduchá vec.
Vážené kolegyne, kolegovia, ja verím, že som vám ukázala, že zdieľaná OČR-ka je spravodlivejšia voči ženám v spoločnosti, nezaťaží štátny rozpočet, je to odskúšané opatrenie v Českej republike, ktoré prospeje zlaďovaniu rodinného a pracovného života rodín.
Ako som spomínala aj pri tom prvom návrhu, obidva tieto návrhy som prerokovala s úradníkmi ministerstva v sekcii rodinnej politiky, ktorí im skutočne nemali čo vytknúť, až na spomínanú neutralitu, ktorá by nebola zachovaná z dôvodu, že otcovia zarábajú viac, a teda tá OČR-ka by im bola vyplácaná vo vyššej sume, čo sme v podstate nakoniec aj obidve strany uznali, že nie je relevantné.
Preto opäť žiadam o vašu podporu tohto jednoduchého, praktického zákona, ktorý by mal len kladné a pozitívne dopady na život mladých rodín s deťmi do 6 rokov.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Ďakujem obom kolegom za odborné príspevky aj za osobný vklad kolegovi Beblavému. A ja len ešte doplním kolegu Mihála, že teda tento návrh hovorí o 14 dňoch, nie o 10, aj keď v rôznych krajinách EÚ je to rôzne, či už je to 9, 10 aj 4 sú niekde. Ja teda navrhujem 14 dní.
A už len veľmi krátko budem apelovať na vás všetkých, ktorí tu ste, aj ktorí tu nie ste a budete sa rozhodovať, či za tento zákon zahlasovať, alebo nie. Ja som rokovala o tomto návrhu, aj o tom ďalšom, ktorý budem o chvíľu predkladať, na ministerstve sociálnych vecí so sekciou rodinnej politiky a naozaj neexistuje žiaden ani vecný, ani obsahový, ani legislatívny, nejaký prieťah alebo nejaké negatívum tohto návrhu, prečo by nemal byť prijatý, je to čisto o politickej vôli, ktorú, na ktorú práve teraz u vás apelujem, a preto prosím o podporu tohto návrhu.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne kolegovi Jozefovi Mihálovi za tieto slová a všetky tieto cenné informácie, ktoré tu takto vehementne opakuje, pretože to považujem za extrémne dôležité, možno nie úplne pre nás tu kolegov tu v pléne, ale možno niektorí si z toho niečo vzali, ale ja verím, že sa tieto jeho slová dostanú k čo najväčšiemu počtu rodičov a najmä otcov na Slovensku. Pretože skutočne aj z našich ciest po Slovensku a debatami s občanmi zisťujeme, že mnoho ľudí o tomto ešte stále nevie aj napriek tomu, že tento zákon platí už 6 rokov.
Ale ešte poslednú vec, ktorú som ja ešte raz chcela zdôrazniť a zopakovať, je, že tento môj návrh otcovskej dovolenky je špecifický a dobrý práve v tom, že tá materská, o ktorej hovoril Jozef, nemôže byť v súbehu s materskou, ešte raz to opakujem, s materskou ženy alebo matky. To znamená, že nemôžu byť obaja na materskej. Preto je táto dvojtýždňová otcovská dovolenka veľkým prínosom, že teda umožňuje tomu otcovi byť doma spolu s matkou a byť spolu ako rodina práve v tých prvých dňoch po narodení dieťaťa. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, ktorí tu dnes ste, prichádzam s návrhom, ktorý som mala pripravený už dlhšie, ale náhoda chcela, že som ho podala práve v čase, keď ho predstavila aj Európska komisia. Ide o otcovskú dovolenku. Európska komisia približne pred dvoma týždňami pri predstavení princípov európskeho piliera sociálnych práv ponúkla aj prvé konkrétne návrhy sociálnych opatrení, ktoré by mali byť garantované v celej Európskej únii. Prioritou Európskej komisie je totiž posilnenie sociálneho rozmeru Európskej únie. Preto bude monitorovať, aký bude progres v sociálnych právach vo všetkých krajinách, a teda aj u nás na Slovensku.
Jedným z prvých konkrétnych návrhov je zavedenie platenej otcovskej dovolenky v rozsahu aspoň 10 dní. V čase zverejnenia tohto zámeru Európskou komisiou som už mala svoj návrh podaný v Národnej rade. Logicky teda prišla aj reakcia ministerstva práce. Minister Richter sa o mojom návrhu vyjadril pozitívne, keďže to bol aj návrh Európskej komisie, čo už iné mu, všakže, ostávalo. Prijal ho za vlastný a počíta už s ním aj pri svojich prejavoch či už v diskusných politických reláciách, alebo v reportážach.
Môj návrh, ktorý vám teraz predkladám, presadzuje to isté, čo návrh Európskej komisie, a je plne v súlade s ním. Navrhujem 14 voľných a platených dní pre otcov počas šestonedelia matky, ktoré budú hradené zo sociálneho poistenia rovnakým mechanizmom, ako je hradená materská dovolenka. Dnes už síce otcovia nárok na 28 týždňov materskej majú, no nemôžu si ju vziať počas doby, keď je na materskej matka dieťaťa. Otec je práve v čase hneď po narodení potomka v podstate najviac potrebný. Môže totiž pomôcť matke v období, kedy je ona čerstvo po pôrode, môže ho využiť napríklad na obehanie všetkých papierovačiek súvisiacich s narodením dieťaťa, či so žiadaním príspevkov, na ktoré majú nárok deti alebo ich rodičia.
Podľa môjho návrhu by získal nárok na dva týždne plateného voľna navyše počas šestonedelia otec a rovnako ako matke by mu Sociálna poisťovňa zaplatila tieto dva týždne 75 % mzdy. Tento aspekt môjho návrhu považujem za kľúčový, aby bola teda otcovská dovolenka poberateľovi platená alebo plne hradená zo sociálneho poistenia. Objavili sa totiž obavy zamestnávateľov, že ako aj pri iných sociálnych balíčkoch, aby sa nestalo, že vláda zavedie na prvý pohľad prospešné opatrenie, ale nakoniec ho zaplatia zase zamestnávatelia. Ak by bola otcovská hradená zo sociálneho poistenia, zamestnávatelia by sa k zavedeniu otcovskej dovolenky podľa prieskumu Podnikateľskej aliancie Slovenska postavili kladne.
Poďme si teda povedať, prečo je zavedenie otcovskej dovolenky tak univerzálne prijímané väčšinou štátov Európskej únie a prečo by to mal byť štandard aj u nás. Mnohými štúdiami je dokázané, že otcovská dovolenka je prospešná hneď dvakrát. Okrem toho, že pomáha rodinám, pomáha aj samotnej ekonomike krajiny. A akým spôsobom?
Čo sa týka podpory rodín, je to predovšetkým praktická pomoc, pretože rodina, ktorej sa narodí dieťa, by mala byť v týchto momentoch spolu, a to hneď z niekoľkých dôvodov. V prvých dňoch po pôrode sa matke určite zíde pomoc partnera či už pri starostlivosti o staršie deti počas jej pobytu v pôrodnici, alebo pri zdieľaní domácich prác, úplne klasicky dennodenných vecí, alebo aj pri vybavovaní spomínaných dokumentov a úradných záležitostí, o ktorých som hovorila. Otcovia sa v momentoch, keď sa im narodí potomok, len sotva sústredia v práci a aj tak si potom berú dovolenky, ktoré im potom chýbajú inde. Určite to aj sami poznáte tí, ktorí ste otcovia.
Ďalší spôsob, akým otcovská dovolenka zlepšuje situáciu rodín, je budovanie vzťahu medzi otcom a dieťaťom. To je takisto jedna z veľmi dôležitých vecí. Výskum OECD ukázal, že otcovská dovolenka vedie aj po jej skončení k vyššej angažovanosti otcov v starostlivosti o ich deti. Otcovia, ktorí sa podieľajú viac na výchove svojich potomkov, majú tiež preukázateľne lepšie fyzické a mentálne zdravie a vykazujú vyššiu spokojnosť oproti otcom, ktorí sa na výchove a starostlivosti svojich detí podieľajú menej.
Aj keď sa to na prvý pohľad nezdá, otcovská dovolenka pomáha aj ekonomike krajiny, ako som hovorila. Odstraňuje totiž dôvody diskriminácie žien s malými deťmi na trhu práce, čím sa potom prirodzene kompenzujú finančné náklady na toto sociálne opatrenie. Zdieľanie rodičovských povinností zmazáva znevýhodnenie žien na trhu práce. Ak si dovolenku po narodení dieťaťa môže vziať otec rovnako ako matka a budú tak aj konať, zamestnávateľ nebude znevýhodňovať ženy v reprodukčnom veku alebo ženy s malými deťmi oproti mužským uchádzačom. Práve pokles zamestnanosti žien počas obdobia rodičovstva je na Slovensku oveľa väčší ako v iných krajinách Európskej únie, čo poškodzuje finančnú situáciu mladých rodín a takisto aj kariérne vyhliadky žien a vedie k feminizácii chudoby.
Ďalším a posledným dôvodom, ktorý by som vám, milé kolegyne a kolegovia, rada dala do pozornosti, je trend vo vyspelých krajinách, ktorý by sme podľa môjho názoru mali nasledovať. Možnosť platenej otcovskej dovolenky po narodení dieťaťa dnes majú otcovia vo viac ako polovici krajín Európskej únie, 10 dní je momentálne priemerná dĺžka platenej otcovskej dovolenky v EÚ a v krajinách OECD je to priemerne 7 dní. A ešte jeden fakt, majú ju aj zavedené všetky krajiny V4 okrem nás.
Viaceré štáty kombinujú zavedenie špecifického voľna pre otcov aj s inými iniciatívami. Mne sa veľmi páči opäť Česká republika, ktorá zaviedla vo svojom prorodinnom balíčku jednotýždňovú otcovskú platenú dovolenku s tým, že je tam 70 % náhrada predchádzajúceho príjmu, ktorú si otec môže vyčerpať do tých prvých šiestich týždňov veku dieťaťa, a zároveň s tým rozbehla verejnú sociálnu kampaň na podporu otcovstva. To je niečo, čo som zatiaľ u nás ešte nevidela, kampaň, osveta, nič také.
Aj naše ministerstvo práce a jeho odborné kapacity vo svojich odborných publikáciách dlhodobo odporúčajú, aby bola otcovská dovolenka zavedená aj u nás. A preto ten správny čas je práve dnes, keď sa ekonomike darí.
Milé kolegyne, kolegovia, práve pre toto všetko by som vás rada poprosila o podporu môjho zákona, ktorý je vecne v súlade s cieľmi Európskej únie, ale aj samotnej vlády Slovenskej republiky.
Ďakujem.

Ďakujem. Ďakujem kolegovi Mihálovi za jeho slová aj za ten príklad. A takisto aj kolegyni Jurinovej za doplnenie tých stacionárov, absolútne súhlasím.
Ale ja by som ešte z tohto miesta naozaj raz chcela apelovať, pretože tie veci sa naozaj dejú. To nie je tak, že, že do účinnosti nejakej novej novely budú teraz niekde vo vzduchoprázdne títo rodičia s tými deťmi a budú čakať na to, kedy sa to zmení. Lebo to stále nevieme, kedy sa to zmení. Takže opäť apelujem na ministerstvo sociálnych vecí, že kým má ešte zbytky zdravého rozumu, dá sa to napraviť, dá sa ísť do skráteného legislatívneho konania, dá sa túto novelu pokojne aj celú zrušiť a prerobiť. Keby bola vôľa, dalo by sa to. Takže naozaj buď očakávam nejaké kroky, alebo sa rozlúčme.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, ja na chvíľu trochu zmením tému, aj keď chcem naozaj poďakovať všetkým kolegom, ktorí sa podrobne a naozaj úprimne venovali hanbe, ktorú prežíva táto krajina práve v podobe kauzy Čistý deň.
Chcela by som z tohto miesta upozorniť na ďalšiu kauzu, ktorú ja považujem tiež za veľmi podstatnú, a prečo by mal byť minister Richter odvolaný, a obťažuje nás už viac ako pol roka, a v podstate o ktorej sme počas tejto schôdze nehovorili veľa, a tou je spackaný jasličkový zákon z dielne ministerstva sociálnych vecí, a teda v priamej zodpovednosti ministra Richtera. Preto sa teraz budem venovať tomu a oboznámim vás aj s najaktuálnejšími krokmi, ktoré ministerstvo v tejto veci urobilo, resp. neurobilo.
Predstavitelia SMER-u - SD momentálne zvolili taktiku poslednej inštancie, a tou je popieranie reality. Hnev rodičov aj zriaďovateľov jaslí za nevydarený jasličkový zákon označujú za nepodloženú hystériu. Dnes som to povedala pánovi Petrákovi v relácii Z prvej ruky, že toto ich ešte bude mrzieť, preto nazývať to, že niektoré matky, niektorým matkám nezobrali deti do jaslí len preto, že nepracujú, hystériou je podľa mňa veľká odvaha. Zároveň ale minister Richter na návšteve u prezidenta koncom februára sľúbil, že zverejní výklad zákona, ktorý upokojí situáciu. Tento výklad je vonku a všetky naše obavy akurát tak potvrdil. Tento výklad bol na webe ministerstva zverejnený len nedávno, a keďže je toto najaktuálnejšie, čo zo strany ministerstva tu máme v súvislosti práve s týmto zákonom, rada by som ho dnes použila ako dôkaz, že novela o sociálnych službách je naďalej diskriminačná, protiústavná, pre mnohé jasle likvidačná, skrátka zlá. A namiesto toho, aby mladým rodinám s malými deťmi pomohla, im škodí.
Pán Petrák sa tu pred niekoľkými hodinami vo faktickej poznámke rozčuľoval a zároveň chválil ministra za rad systémových opatrení, ktoré tu vo svojom prejave vraj vecne vymenoval. Tak ja sa teda budem snažiť byť tiež rovnako vecná a cez fakty ukázať, ako vyzerá systémová rodinná politika v rukách ministra Richtera.
Prvým problémom sú nepracujúci rodičia. Realita hovorí jasne, jasle už nemôžu prijímať deti nepracujúcich rodičov alebo rodičov, ktorí sa nepripravujú na povolanie. Od 1. marca im za to totiž hrozia vysoké pokuty. Konajú podľa zákona a vo vlastnom záujme. Napr. jediné štátne jasle v bratislavskom Novom meste už odmietli zapísať dieťa matky, pretože doma má dvojmesačné bábätko, a teda je doma na materskej. Ministerstvo práce vo výklade píše, citujem: "Rodič nemusí zo zákona formalizovane dokladovať zariadeniu, resp. poskytovateľovi sociálnej služby potrebu zosúlaďovania rodinného a pracovného života, napr. potvrdením zamestnávateľa o existujúcom pracovnoprávnom vzťahu alebo uzatvorenou pracovnou zmluvou. Vznik tejto potreby sa spravidla prezumuje samotným záujmom rodiča využívať túto sociálnu službu, ktorý prejaví svojím vstupom do zmluvného vzťahu s konkrétnym poskytovateľom tejto sociálnej služby. Zákon však nevylučuje, že zariadenie, resp. poskytovateľ tejto sociálnej služby si preukazovanie vzniku potreby zosúlaďovania rodinného a pracovného života stanoví ako podmienku na poskytovanie služby, resp. ako kritérium na prioritizáciu rodičov, ktorým bude táto služba poskytovaná. V prípade kontroly poskytovania sociálnej služby však bude musieť jej poskytovateľ preukázať, že ju poskytuje cieľovej skupine, ktorú zákon predpokladá, teda rodičom, ktorí majú potrebu zosúlaďovania rodinného a pracovného života." Preložené do ľudskej reči, jasle síce nemusia zisťovať, či rodič pracuje, aj keď zákon jasne stanovuje, že jasle sú len pre deti rodičov pracujúcich alebo pripravujúcich sa na povolanie. Ale keď jasliam náhodou príde kontrola a budú opatrovať deti rodičov nespĺňajúcich podmienky, bude pokuta. Tak ďakujeme za vysvetlenie, milé ministerstvo.
Je možné obísť podmienku zamestnania, ak dieťa prihlási do jaslí ten z rodičov, ktorý pracuje? Nie, nie je. Opäť citujem: "Služba sa poskytuje rodičovi alebo fyzickej osobe, ktorá má dieťa zverené do osobnej starostlivosti." To znamená, že účastníkom tohto právneho vzťahu pri poskytovaní sociálnych služieb je osoba, ktorá má dieťa v osobnej starostlivosti a ktorá sa aktivizuje na trhu práce. Ak sa o dieťa starajú obaja rodičia a dieťa majú v osobnej teda starostlivosti, musia do právneho vzťahu vstúpiť obaja spoločne. Podpísať zmluvu o poskytovaní služby na podporu zosúlaďovania rodinného života a pracovného života, resp. zmluvu o poskytovaní služby na podporu zosúlaďovania rodinného a pracovného života v zariadení starostlivosti o deti do troch rokov veku dieťaťa s poskytovateľom tejto sociálnej služby však môže platne aj jeden z manželov, rodičov. Zaviazaní touto uzatvorenou zmluvou však budú obaja manželia alebo rodičia. To znamená, že ak jeden z rodičov prestal spĺňať podmienky, čiže buď nepracuje, alebo odišiel na materskú, prestal študovať, nemôže dieťa ponechať v jasliach, pretože tieto podmienky musia spĺňať sústavne".
Na ktoré zariadenia sa teda vzťahuje jasličkový zákon? Tieto podmienky musia spĺňať klasické, štátne jasle, ktorých je tak dvadsať na Slovensku, potom súkromné jasle, ktorých sa to dotýka najviac, pretože tých je niekoľkonásobne viac, súkromné jasle spojené so súkromnou škôlkou, detské centrá, ktoré sa starajú o deti od dvoch do šiestich rokov a nie sú zapísané v štátnej sieti materských škôl, a takisto sa týka rodičov, ktorí budú chcieť mať doma detskú skupinu a starať sa o deti za odplatu. Nevzťahuje sa na jednorazové opatrovanie detí, napr. susedmi alebo starými rodičmi, kamarátmi. Nevzťahuje sa tiež na materské centrá, ktoré nevyberajú poplatky, a nevzťahuje sa na detské kútiky, napr. v obchodných domoch, čo je v podstate mimo tému, pretože sem rodičia neumiestňujú deti, keď ich chcú nechať v zariadení dlhšie a bez dozoru svojho vlastného.
Ďalším nezmyslom jasličkového zákona je, že jasle definuje ako sociálnu službu a každý poskytovateľ tejto služby musí podávať výročnú správu. Prvýkrát ju musíte podať za kalendárny rok 2018. Ja len podotknem, že sociálna služba sa poskytuje ľuďom, ktorý majú hendikep alebo sú nejakým spôsobom odkázaní na túto službu, kdežto deti, ktoré chodia do jaslí, nie sú sociálne prípady.
A čo bezbariérový prístup? Áno, svoje priestory musíte mať bezbariérové, a to do 31. decembra 2018. Novovzniknutí poskytovatelia musia spĺňať podmienku debarierizácie už pri registrácii, čiže ešte skôr, to je ale logické.
Ďalej sú tu deti, ktorým zle vychádzajú roky. Potvrdila sa aj obava z toho, že deti, ktoré dosiahnu tri roky od septembra do decembra, budú musieť jasle opustiť k 31. 12, čiže ku koncu kalendárneho roka, a do nástupu do škôlky na ďalší školský rok budú musieť rodičia hľadať iné spôsoby, kam ich umiestniť. V školskom roku 2017 až 2018 sa ešte na zapísaných jasličkárov toto uplatňovať nebude, pre nich bude platiť až od ďalšieho školského roka.
Kto teda ponesie zodpovednosť za ničenie jaslí? Z prázdnych rečí, že ministerstvo práce chce touto právnou normou podporiť zosúlaďovanie rodinného a pracovného života, nezostalo nič, že je jasličkový zákon nepodarkom, potvrdil minister aj svojím konaním. Krátko po schválení zákona si ho zavolal prezident a po stretnutí minister vyhlásil, že jasličkový zákon sa má novelizovať, resp. opraviť, aby neboli diskriminovaní nepracujúci rodičia. To v reči vládneho úradníka znamená, že novela príde do parlamentu v prvej polovici roka 2017 a platiť má až od januára 2018. Dovtedy čo? Dovtedy sa čo bude diať? Deti nepracujúcich rodičov budú skrátka odmietané v jasliach. Je preto jasné, že jasličkový zákon je nepodarkom, na ktorého chyby sme upozorňovali pol roka predtým, než bol schválený. Diskriminuje rodičov od užívania služby, ktorú nijako nespolufinancuje. Jasle sú takmer všetky súkromné, to je, je to absurdné skrátka.
Zavádza odlišné zaobchádzanie s dvoj-trojročnými deťmi. V škôlkach sa v tomto veku vzdelávať budú a v jasliach sa vzdelávať nemusia. Diskriminuje deti narodené od septembra do decembra, lebo nebudú môcť plynule prejsť do škôlky, ako som hovorila, ale na osem mesiacov do nového školského roka si budú musieť hľadať buď náhradné zariadenia, alebo rodič sa bude musieť vrátiť z práce naspäť domov k nim.
Ničí živobytie majiteľom, ktorí vybudovali za vlastné prostriedky jasličky a suplovali tak rolu štátu, pretože mnohí z nich budú musieť zavrieť. Niektorí majitelia nemajú šancu svoje zariadenia prispôsobiť požiadavkám. Existujúce jasličky už dnes vedia, že si ponechajú len škôlku a jasličky tým pádom neotvoria. A ak sa jasle nezavrú, rapídne sa predražia. Zákon spôsobuje vysoké dodatočné náklady, ktoré si majitelia budú musieť vynahradiť cez vyššie ceny služieb.
Včera som s právničkou, teda už predvčerom, som s právničkou Katkou Batkovou odovzdala podanie na Ústavný súd, ktorý sme spolu s ďalšími 33 opozičnými poslancami podpísali a ktorý bude slúžiť ako poistka pre rodičov, keby náhodou jasličkový zákon nebol dostatočne novelizovaný. Smutné je, že rodičov a ich deti už teraz ministerský nepodarok poškodzuje.
Aj pre toto všetko treba ministra Richtera odvolať a vymeniť.
Ďakujem.

Ďakujem. Toto je ďalší zo série zákonov v rámci balíka podpory mladých rodín s deťmi. Spolu s kolegyňou Zuzkou Zimenovou predkladáme na túto schôdzu návrh zákona o detských skupinách. Už som ich zmienila niekoľkokrát. Ak dovolíte, v skratke by som vysvetlila, čo detské skupiny sú.
Ide o formu starostlivosti o deti od 0 do 6 rokov veku, ktorá môže prebiehať aj inde ako v jasliach alebo v súkromných detských centrách. Napríklad v domácnosti matky alebo otca, ktorý sa doma na rodičovskej starajú o svoje dieťa. Zámerom je rozšíriť ponuku foriem starostlivosti o deti v predškolskom veku a tým prispieť k rýchlejšiemu a lacnejšiemu vytváraniu potrebných miest pre deti, keďže pôjde prevažne o využitie už existujúcich priestorov. Opäť spomeniem Českú republiku. V nej vzniklo od zavedenia detských skupín do zákona v roku 2014 do polovice roka 2016 približne 100 detských skupín, ktoré aktuálne ponúkajú okolo 1 500 miest pre deti. Pri tvorbe zákona sme sa teda inšpirovali Českou republikou, ale aj pôvodným návrhom bývalej poslankyne Národnej rady a v súčasnosti europoslankyne Jany Žitňanskej. Je potrebné povedať, že mnohokrát aj mnou, aj ostatnými kolegami kritizovaná vládna novela o sociálnych službách, ktorú dnes už pán Mihál spomínal, teda ináč nazývaný aj jasličkový zákon, detské skupiny zavádza, zavádza, ale má tri vážne nedostatky.
V prvom rade absentuje tam akýkoľvek podrobnejší popis fungovania detských skupín. To znamená, ich definícia v novele o sociálnych službách je veľmi vágna. Po druhé týka sa len detí do troch rokov veku a po tretie absolútne vynecháva potrebu vzdelávania týchto detí.
Náš návrh legislatívne vyčleňuje detské skupiny z novely o sociálnych službách, čiže rozhodli sme sa ju odtiaľ skrátka dať preč a urobiť ju lepšie a zavádza nový legislatívny rámec, v ktorom integruje tieto dva typy detských skupín do samostatného zákona pre deti alebo pre všetky deti od nula až do toho predškolského veku, teda do tých šesť rokov. Fungovanie detských skupín je v ňom detailne popísané, a to od všetkých typov zriaďovateľov cez podmienky založenia takejto skupiny až po zápis do registra poskytovateľov tejto služby, ktorý navrhujeme zriadiť priamo na webe ministerstva školstva spolu so zverejnením výchovnovzdelávacieho plánu, ktorý každá detská skupina bude musieť mať vypracovaný. Verejný zoznam so vzdelávacím plánom by prispel aj ku kvalite detských skupín. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)


Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Pani poslankyňa, ja vás ešte, pardon, preruším. Pani poslankyňa ma požiadala, že by chceli tento bod predkladatelia dokončiť, takže verím, že s tým nebudete mať problém. Neni, nech sa páči, môžete pokračovať.

Petrík, Simona, poslankyňa NR SR
Ďakujem. Takže vrátim sa k tej kvalite. Čiže práve tento verejný zoznam aj s tým vzdelávacím plánom, ktorý by bol zverejnený priamo na ministerstve, na webe ministerstva školstva, by docielil alebo prispel ku kvalite detských skupín tým, že by docielil transparentnosť, kontrolovateľnosť a tým aj zvýšil tlak na kvalitu samotnej služby. Rodičia budú mať možnosť porovnania rôznych foriem detských skupín a vyberú pre svoje dieťa vyhovujúci typ. Maximálny počet detí na jedného opatrovateľa bude šesť. Ak bude v skupine viac detí, bude, samozrejme, aj počet opatrovateľov rásť, a to konkrétne dve osoby na 20 detí a tri osoby, pokiaľ medzi týmito 20 deťmi bude aspoň jedno dieťa pod dva roky.
Detské skupiny sú aj z dlhodobého ekonomického hľadiska výhodnejším riešením ako stavba nových škôlok a jaslí, pretože momentálne síce kulminuje pôrodnosť, na svet prichádza, už som to spomínala, na svet prichádzajú potomkovia tzv. generácie Husákových detí, ale po opadnutí tohto baby boomu sa môže stať a pravdepodobne sa to aj stane, že v niektorých miestach budú škôlky opäť prázdne a budú sa zasa prerábať na iné zariadenia. Detské skupiny čiastočne riešia aj tento problém, keďže služba sa poskytuje už v existujúcich priestoroch alebo v domácom prostredí. Čiže keď sa mamička doma na rodičovskej dovolenke chce postarať okrem svojho jedného dieťaťa aj o dve-tri ďalšie, bude to môcť urobiť. Už dnes v komunitách prirodzene vznikajú rôzne formy svojpomoci medzi rodičmi. Chceli sme tomuto prirodzenému vývoju dať právny rámec a kontrolu a práve cez tento vznik detských skupín, aby každé dieťa malo šancu rozvíjať sa v kolektíve a aby mali rodičia prehľad o tom, ako sú v skupinách potreby detí napĺňané. Služby v detských skupinách budú aj cenovo dostupné. Čiže nie je to alternatíva k drahším súkromných škôlkam. Navrhujeme totiž, aby boli detské skupiny neziskového charakteru. Mohli by si účtovať rodičom, teda mohli by si účtovať len služby za cenu oprávnených nákladov. Tým sa zabezpečí, že detské skupiny budú fungovať len v prospech detí, a nie na tvorbu zisku.
Kolegyne, kolegovia, tento návrh považujeme za praktický, prospešný a takisto zároveň veľmi potrebný. Vďaka nemu by sme mohli riešiť nedostatok miest v škôlkach už teraz, a nie čakať na dostavby cez verejné obstarávania, ktoré často trvajú dlhé mesiace až roky, až možno do ďalšieho volebného obdobia, kedy sa začnú opäť odškrtávať niektoré budovy, ktoré boli pristavené. Preto na vás apelujem a žiadam vás o podporu tohto návrhu zákona.
Ďakujem pekne.

Ja zareagujem teda už len v tom nejakom poslednom slove... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
V záverečnom slove.

Petrík, Simona, poslankyňa NR SR
Áno, v záverečnom slove. Viem, čo myslíte, ale preto sme tú hranicu dali na tie dva roky, preto sme ju nedali na jeden rok, ani len tak na voľno, ale dali sme ju práve na tie dva roky, aby nedošlo k nejakému veľkému zneužívaniu tohto flexibilného čerpania, ale je to na rodičovi. Ako keď si to vyčerpá za dva roky, tak si to vyčerpá za dva roky. Skrátka tie peniaze dostane tie isté, štát mu na nič iné prispievať nebude. Skrátka, čo sa rodičovského príspevku týka, dostane rovnakú sumu. To, čo bude robiť ten ďalší rok, to isté sa môžem opýtať, a čo by potom robil po tie tri roky. Hej. Bavíme sa len o jednom roku, ktorý ten rodičovský príspevok nedostane. Skrátka počas dvoch rokov ho dostane vo vyššej sume a ten tretí rok už sa musí starať sám.
A myslím, že to by som len zareagovala k tomu, a všeobecne ďakujem veľmi pekne kolegovi Mihálovi za dovysvetlenie aj čísel z Českej republiky. Skrátka je to naozaj dobrý návrh zákona. Je jednoduchý. Viem, že ministerstvo zvažuje, že tento návrh zákona alebo, alebo k tomuto opatreniu pristúpi, takže budem zvedavá, ako sa to bude ďalej vyvíjať. Každopádne ešte raz žiadam o jeho podporu a verím, že sa vám tento návrh bude páčiť.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, ktorí ešte ste tu, rada by som povedala pár slov k návrhu zákona, ktorý predkladáme s kolegami Mirom Beblavým a Jožom Mihálom.
Podávame návrh zákona, ktorý spočíva v tom, že výška vyplácaného rodičovského príspevku by závisela od počtu mesiacov, za ktorý sa ho rodič rozhodne čerpať. Ak by ho rodič čerpal rýchlejšie, čiže flexibilnejšie, získal by mesačne viac peňazí. Rodičovský príspevok by tak mohol mať počas najkratšieho obdobia poberania, čo je vlastne do dvoch rokov veku dieťaťa, výšku 355,33 eur. Pracovne tento návrh nazývame flexibilný rodičovský príspevok.
Chceme týmto opatrením presadiť väčšiu slobodu rodičov pri starostlivosti o dieťa. Podali sme aj rovnaký pozmeňujúci návrh na tejto schôdzi, ktorý zavádza flexibilitu rodičovského príspevku, a osobne ma mrzí, že minister tieto zmeny nepodporil, aj keď sa v reakcii teda vyjadril, že, dokonca istým spôsobom nás obvinil, že to ani nemyslíme možno vážne a úprimne, že sú to len, že to je len zbieranie nejakých politických bodov, čo sa mňa osobne aj dotklo, aj keď sa neradím medzi nejaké citlivejšie povahy, ale skrátka tejto téme sa naozaj venujem dlhodobo a záleží mi na tom, aby rodičia mali slobodu pri, pri starostlivosti o svoju, o svoje dieťa a zároveň aj slobodu pri poberaní financií od štátu, ak je to možné. Takže ja ho beriem za slovo, a lebo teda vyjadril sa, že nekomunikujeme a že sme tento návrh s ním nepreberali, takže ja mám s ním už dohodnuté stretnutie, tak budem veľmi zvedavá, ako sa ministerstvo postaví k tomu, k mojej snahe s nimi jednať na túto tému, pretože viem, že aj samotné ministerstvo sa už niekoľkokrát už vyjadrilo počas toho, ako som ja predkladala tento návrh, či už v podobe pozmeňujúceho návrhu, že teda je to v nejakej línií ich rozhodnutia, takže uvidíme.
Teraz by som vám rada možno bližšie predstavila, ako si fungovanie flexibilného rodičovského príspevku predstavujeme. Celková suma vybratého rodičovského príspevku, ktorá je 6 396 eur, sa nezmení. Bolo by ju však možné vybrať aj skôr, ako dieťa dosiahne tri roku veku. A my navrhujeme, aby dolnou hranicou výberu bola 24 mesiacov veku dieťaťa, čiže 2 roky. Výška rodičovského príspevku by tak bola v intervale od tej základnej sumy 213,20 eur, pokiaľ by sa poberala po dobu troch rokov až do tých spomínaných 355,33 eur, pokiaľ by bola vybratá za dva roky, a to v závislosti od mesiaca, v ktorom by rodič poberanie rodičovského príspevku ukončil. Čiže veľmi v skratke, matka alebo otec na rodičovskej dovolenke by si prilepšili mesačne nie o tých fixných 213,20 eur, ale bolo by možné počas kratšieho poberania získavať mesačne viac peňazí, čo je práve pre mladé rodiny oveľa podstatnejšie vo, vo svojom finančnom rodinnom rozpočte.
Chcem podotknúť, že toto nie je nejaký náš výmysel alebo nevyskúšaný experiment. Rovnaký systém sa osvedčil a funguje aj v Českej republike, kde zavádzajú už štvrtú rýchlosť čerpania, pretože rodičia túto možnosť často využívajú. To znamená, oni išli postupne tiež od dvoch rokov, potom jeden a pol roka a tak, a tak podobne, čiže tá, tá rýchlosť čerpania je už niekde inde. Životné situácie sú rôzne a mnohým rodičom môže táto možnosť pomôcť v rodinnom rozpočte, ako som už spomínala. Napríklad by bol výhodný pre osamelých rodičov, ktorí potrebujú zvýšenú pomoc pri bežných výdavkov na život, než sa opätovne zamestnajú, a potom by mohli dať dvojročné dieťatko ešte aj naspäť do jaslí, ktoré by boli hradené z príspevku na starostlivosť o dieťa, čiže tu by som ešte upozornila aj na, na nápad alebo ideu možnosti použiť príspevok na starostlivosť o dieťa aj pre dieťa, ktoré si vyčerpá rodičovský príspevok za dva roky, a ešte stále je tam ten jeden rok, počas ktorého by mohlo práve vyčerpať alebo používať prostriedky, teda jeho rodič, nie ono, z príspevku na starostlivosť o dieťa. Rodičovský príspevok totiž v súčasnej výške nestačí na to, aby z neho rodina, a najmä teda rodina samoživiteľa dôstojne vyžila. A na Slovensku je takýchto rodičov pomerne veľa.
Zrýchlené čerpanie rodičovského príspevku by pomohlo aj rodičom, ktorým sa narodili deti za sebou s menším odstupom, ako sú tri roky, a neprišli by o finančné zdroje od štátu, pretože tu opäť musím prízvukovať, neviem, či si to alebo či si to vlastne naša vláda uvedomuje, že, alebo teda ministerstvo na to veľmi neupozorňuje, že práve ten rodičovský príspevok na druhé dieťa, pokiaľ máte doma dve deti a nie sú v rozpätí alebo sú v rozpätí tých prvých troch rokoch, tak dostávate vlastne rodičovský príspevok v plnej sume iba na to prvé dieťa a na to druhé dieťa dostávate navyše nejakých 40 eur. Čiže dokopy je to výrazne menej, ako keby ste využili práve tento flexibilný rodičovský príspevok, ktorý by ste si vyčerpali dajme tomu za tie dva roky, a to dieťatko, ktoré by sa vám narodilo v rozmedzí týchto troch rokov, by opäť mohlo čerpať plný rodičovský alebo naň by ste mohli čerpať opäť rodičovský príspevok.
Ak by som teda mohla zhrnúť tento návrh do niekoľkých viet, predpokladám, že pán kolega Mihál ma ešte doplní, ale flexibilné čerpanie rodičovského príspevku znamená v prvom rade zanedbateľnú záťaž pre štátny rozpočet, ale pomohlo by reálne mnohým rodinám. Dnes majú rodiny rôzne pracovné aj výchovné stratégie a takisto sú aj rozdielne deti, ktoré potrebujú kolektív v rôznom veku, ale aktuálne nastavený rodičovský príspevok je vždy a fixný na tri roky, čo je zbytočne obmedzujúce. Preto vás žiadam o podporu nášho návrhu, ktorý je len prirodzeným vyústením vo vývoji rodinnej politiky a reaguje na dopyt rodičov po vhodnom zosúlaďovaní rodinného a pracovného života.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Ja len veľmi krátko by som rada poďakovala kolegom Mirovi Beblavému a Jožovi Mihálovi aj pánovi Gogovi za faktickú poznámku aj za vyjadrenie podpory. Ja len naozaj zopakujem ešte raz, že tento návrh, ako aj Miro hovoril, nie je ani liberálny, ani konzervatívny, je to skrátka dobrý systémový návrh, ktorých tu máme ako šafranu, hlavne z dielne súčasnej vlády, čiže minimálne ako inšpirácia pre, pre dobré robenie rodinnej politiky na Slovensku je toto určite alfa omega, a preto vás naozaj žiadam, aby ste ho dobre zvážili, a budeme radi, keď prípadne aj budete mať nejaké návrhy, pripomienky, ale veľmi by som chcela požiadať o vašu podporu.
Ďakujem krásne.